Vaejovidae
Škorpión dunový je z hľadiska ľudského sluchu úplne nemý živočích — ako pavúkovec nemá hlasivky ani žiadny hlasový orgán a nevydáva nijakú vokalizáciu. Na rozdiel od niektorých veľkých púštnych škorpiónov (napr. rod Hadrurus či Pandinus), ktoré vedia stridulovať — tichým drhnutím častí tela vydať syčivý či škrípavý obranný zvuk —, tento druh strdiulácie prakticky nevyužíva a jeho jediné zvuky sú čisto mechanické. Patrí k nim veľmi tichý šuchot pri rýchlom behu po piesku, jemné cupkanie pri hrabaní nory a šplhaní po dekoráciách a sotva počuteľný zvuk pri uchopení koristi. Žiadny z týchto zvukov nie je hlasovým prejavom a v bežnej miestnosti sú prakticky nepočuteľné. Komunikuje a orientuje sa nezvukovo — najmä vibráciami substrátu, hmatom (chĺpky a štetinky na klieštikoch a nohách), pektínmi (hrebeňovité zmyslové orgány pod telom snímajúce povrch a feromóny) a chemoreceptormi. V domácnosti je preto úplne tichý a vhodný aj do spálne.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| Dospelec | Cvrčky alebo menšie šváby (Blaptica dubia, šváb argentínsky) vhodnej veľkosti, gut-loaded | 1–2 kusy menšie než telo škorpióna | 1× týždenne (nezožratú živú korisť odstrániť) |
| Pochúťka | Múčiare (larvy potemníka) — energeticky bohaté, tučné | 1–2 kusy | občas ako spestrenie (nie základ jedálnička) |
| Mláďatá / malé instary | Malé cvrčky, octomilky bez krídel, drobný hmyz | 1 drobná korisť | o niečo častejšie než dospelec; po každom zvleku počkať na stvrdnutie |
| Voda / údržba | Plytká miska s čistou vodou (s kamienkom proti utopeniu); občasné orosenie jediného kútika | — | voda stále k dispozícii; substrát držať SUCHÝ |
Škorpión dunový je živorodý (viviparný) — na rozdiel od hmyzu sa nevyvíja cez vajíčko vonku, ale samica nosí oplodnené vajíčka vnútorne celých 10 až 14 mesiacov a rodí živé mláďatá. Párenie prebieha takzvaným svadobným tancom (promenade à deux): samec uchopí samicu za klieštiky, vodí ju a uloží na zem spermatofór, ktorý samica prijme. Tento druh je samotársky a mimo párenia sa jedince netolerujú — pri spoločnom chove hrozí kanibalizmus. Pohlavnú dospelosť dosahuje v ~19 až 24 mesiacoch.
Po párení sa embryá vyvíjajú vnútri tela samice 10 až 14 mesiacov — škorpióny patria k živočíchom s mimoriadne dlhým „tehotenstvom“. Vrh je v prírode veľmi synchronizovaný a pripadá na leto (júl až september), čo zvyšuje šancu na prežitie mláďat. Gravidnú samicu v chove nerušíme, udržiavame stabilnú teplotu a sucho a poskytneme jej dostatok úkrytov a pokoja; stresovaná samica môže vrh vstrebať alebo mláďatá poškodiť.
Samica rodí živé, bledé a mäkké mláďatá, ktoré sa hneď vyšplhajú jej na chrbát a zostávajú tam asi dva týždne — až do svojho prvého zvliekania. Toto obdobie je pre prežitie kľúčové: matka mláďatá chráni a udržiava im vhodnú vlhkosť. Veľkosť vrhu je v priemere okolo 33 mláďat (môže byť od 9 do 53). Samicu s mláďatami na chrbte v žiadnom prípade nerušíme ani neberieme do ruky. Po prvom zvleku sa mláďatá zosypú z chrbta a začnú sa osamostatňovať.
Po prvom zvliekaní mláďatá opustia chrbát matky a začnú sa rozliezať a samostatne loviť. Krátko po dispergovaní sa mláďatá môžu ešte chvíľu zdržiavať pohromade, no čoskoro prejdú k samotárskemu spôsobu života. V chove je vhodné mláďatá rozsadiť do samostatných malých nádob, aby sa predišlo kanibalizmu, a kŕmiť ich drobnou korisťou (malé cvrčky, octomilky bez krídel). Substrát aj pre mláďatá drž suchý, no zabezpeč prístup k vode (orosenie kútika).
Škorpión rastie výhradne zvliekaním (ekdýzou) — pri každom zvleku vymení starú kutikulu za väčšiu novú a postupne zväčšuje svoju veľkosť. Zvliekanie je najzraniteľnejšie obdobie: čerstvo zvlečený škorpión je mäkký a bezbranný, preto počas neho a krátko po ňom odstránime všetku živú korisť a škorpióna nerušíme, kým kutikula nestvrdne. Pohlavnú dospelosť dosahuje v ~19 až 24 mesiacoch, dožíva sa niekoľkých rokov (samice spravidla dlhšie než samce). Pri správnej teplote, suchu a pokoji je to vďačný, dlhoveký chovanec.
Škorpión dunový sa „neochočuje“ — je to divý, rýchly a plachý púštny dravec, ktorý zostáva ostražitý a nikdy si na človeka „nezvykne“ ako stavovce. Cieľom nie je handling, ale správne nastavené suché púštne terárium a pokojné pozorovanie. Hlavné zásady chovu: (1) suchý piesočnatý substrát (zmes piesku a ílu) hlboký na hrabanie, udržiavaný úplne suchý — vlhkosť je pri tomto druhu najväčšie nebezpečenstvo (mykóza); (2) teplota ~25–30 °C cez deň, teplo z bočnej tepelnej podložky, v zime stačí izbová teplota; (3) plytká miska s vodou alebo občasné orosenie jedného kútika na pitie; (4) úkryty (plochý kameň, kôra) a dostatok plochy na nočný pohyb; (5) kŕmenie 1–2 kusmi koristi týždenne, nezožratú korisť odstrániť; (6) chovať výhradne sólo (riziko kanibalizmu). Manipulácia len v nevyhnutných prípadoch: škorpióna nikdy nechytaj do prstov — naveď ho do nádoby alebo nadvihni dlhou mäkkou pinzetou za telo (nie za chvost so žihadlom), pracuj pokojne a nízko nad povrchom. Počas zvliekania a u samice s mláďatami na chrbte škorpióna úplne nerušíme.
Priprav SUCHÉ PÚŠTNE terárium od ~30 × 30 × 30 cm (≈10 galónov) pre JEDNÉHO škorpióna, s dokonale uzavretým, no vetraným vekom (druh je rýchly a vie uniknúť)
Na dno daj hlbokú vrstvu (~8–15 cm) suchého piesočnatého substrátu — zmes 70–90 % piesku a 10–30 % ílu/hliny (excavator clay), aby držala tvar nory; substrát nechaj úplne SUCHÝ („bone dry“)
Pridaj ploché kamene, kúsky kôry alebo korka ako úkryt a štruktúru, pod ktorú sa škorpión zahrabe; UV osvetlenie netreba (UV baterka len na nočné pozorovanie)
Zabezpeč teplo ~25–30 °C cez deň pomocou tepelnej podložky na BOKU terária (nie pod celé dno) s termostatom; v zime stačí izbová teplota ~22–24 °C s miernym nočným poklesom
Drž nízku vlhkosť — postav iba PLYTKÚ misku s vodou alebo občas zľahka orose jeden kútik; NIKDY neprevlhčuj celý substrát (riziko smrteľnej mykózy)
Kŕm 1–2 vhodne veľkými kusmi koristi (cvrček, menší šváb) týždenne; korisť má byť menšia než telo škorpióna a ideálne gut-loaded; nezožratú živú korisť vždy odstráň
Chovaj škorpióna VÝHRADNE sólo (samotársky druh, pri spoločnom chove hrozí kanibalizmus); samicu s mláďatami na chrbte ani zvliekajúceho sa škorpióna NERUŠ
Pri nevyhnutnej manipulácii škorpióna NIKDY neber do prstov — naveď ho do nádoby alebo nadvihni dlhou mäkkou pinzetou za telo (nie za chvost so žihadlom), pokojne a nízko nad povrchom; po manipulácii si umy ruky
Škorpión dunový patrí medzi cenovo dostupné a pomerne bežne ponúkané púštne škorpióny v teraristike. Dospelý jedinec stojí orientačne 15–40 €, mláďatá a subadulty bývajú lacnejšie. Cena kolíše podľa veľkosti, pohlavia a dostupnosti u dovozcov (druh sa do Európy dováža zo Severnej Ameriky). Náklady na chov sú nízke: jednoduché suché terárium, piesočnatý substrát, kameň/kôra ako úkryt, tepelná podložka a lacná kŕmna korisť (cvrčky, šváby). Druh nie je chránený medzinárodnými dohovormi (nie je na CITES) — na rozdiel napríklad od škorpióna cisárskeho. Pri kúpe over u predajcu zdravotný stav a pôvod jedinca a uprednostni odchované alebo zodpovedne dovezené zvieratá.
| Škorpión dunový (Smeringurus mesaensis) | Škorpión púštny chlpatý (Hadrurus arizonensis) | Škorpión čierny púštny (Hadrurus spadix) | Škorpión pruhovanochvostý (Paravaejovis spinigerus) | Škorpión cisársky (Pandinus imperator) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~6–7 cm (do ~72 mm); samice väčšie než samce | ~10–14 cm (najväčší v Severnej Amerike) | ~12–15 cm | ~5,5–7 cm (samice väčšie) | ~15–20 cm (jeden z najväčších na svete) |
| Váha | — | ~4–7 g | — | — | ~30 g |
| Dožitie | niekoľko rokov; dospelosť ~19–24 mes. | až ~20–25 rokov | až ~15–20 rokov | niekoľko rokov | až ~6–8 rokov |
| Hlučnosť | 2/5 | 2/5 | 2/5 | 2/5 | 2/5 |
| Stav IUCN | bez CITES; nechránený — bežne chovaný | bez CITES; bežne chovaný | bez CITES; chovaný | bez CITES; bežne chovaný | CITES II (16. 2. 1995) — chov a predaj s evidenciou pôvodu |
| Povaha | Aktuálny druh — bledý piesková púštny škorpión, RÝCHLY aktívny nočný lovec hrabúci nory v piesku; mierny jed (ako včela); suché piesočnaté terárium ~25–30 °C, chovať sólo; živorodý, mláďatá na chrbte matky | Najväčší severoamerický škorpión, žltozelený s tmavým chrbtom a hustými zmyslovými chĺpkami; mierny jed (ako včela); suché púštne terárium, hrabavý; väčší a robustnejší než dunový, dlhoveký | Veľký púštny škorpión s čiernym chrbtom (karapaxom a chrbtovými platničkami) a žltými nohami; mierny jed; suché púštne terárium s nízkou vlhkosťou (riziko mykózy), hrabavý — blízky príbuzný H. arizonensis, ale tmavší a severnejší | Drobný hnedožltý arizonský škorpión z tej istej čeľade Vaejovidae s tmavšími pruhmi na chvoste (metasóme); mierny jed (ako včela); suché terárium, nenáročný — vhodný úvodný druh, podobný dunovému, ale menej pieskomilný | Mohutný čierny škorpión s veľkými klieštikmi — VLHKOSTNÝ KONTRAST k dunovému: žije v tropickom pralese a vyžaduje VYSOKÚ vlhkosť a vlhký substrát; pokojný, mierny jed; obľúbený začiatočnícky druh, ale chránený CITES II |
| Areál | Juhozápad USA (Mojave, Sonora — j. Kalifornia, Arizona, Nevada) a sev. Mexiko (Baja California) — piesočnaté púšte a duny | Mojavská a Sonorská púšť (Arizona, Kalifornia, Nevada) a sev. Mexiko — piesok aj kamenitá púšť | Severné púšte juhozápadu USA (Veľká kotlina, Mojave) — Utah, Nevada, Arizona, Kalifornia | Arizona a priľahlý juhozápad USA a sev. Mexiko — púšte a polopúšte (Sonorská púšť) | Západná Afrika — nížinné tropické dažďové pralesy a savany (Ghana, Togo, Nigéria a okolie) |
Príznaky: Tmavé až čierne škvrny alebo povlak na kutikule (najmä na bruchu a kĺboch), letargia, odmietanie potravy, postupné chradnutie a úhyn
Najčastejšia a najnebezpečnejšia choroba púštnych škorpiónov. Vzniká pri trvalo vlhkom substráte a zlej ventilácii. Škorpión dunový MUSÍ byť na úplne suchom substráte („bone dry“); vlhkosť poskytuj len cez plytkú misku s vodou alebo občasné orosenie jediného kútika. Pri prvých príznakoch okamžite presuň škorpióna na suchý čistý substrát, zlepši vetranie a zníž vlhkosť. Mykóza je v pokročilom štádiu prakticky neliečiteľná — kľúčová je prevencia (sucho).
Príznaky: Scvrknutý, vpadnutý zadoček (mezosóma), znížená aktivita, neochota loviť, stuhnuté pohyby
Hoci je to púštny druh prispôsobený na sucho, NIE je odolný voči úplnému nedostatku vody — značnú časť vlhkosti získava z koristi, no potrebuje aj prístup k vode. Vždy ponúkni PLYTKÚ misku s čistou vodou (s kamienkom, aby sa drobné instary neutopili) alebo občas zľahka orose jeden kútik terária. Rovnováha je kľúčová: dostatok pitnej vody, ale suchý substrát.
Príznaky: Škorpión uviazne v starej kutikule, deformované alebo chýbajúce končatiny po zvleku, zoslabnutie alebo úhyn počas ekdýzy
Zvliekanie je najzraniteľnejšie obdobie — škorpión je mäkký a bezbranný. Príčinou neúspechu býva nevhodná teplota, dehydratácia alebo vyrušenie. Počas zvliekania škorpióna NIKDY neruš, neber do ruky a hlavne ODSTRÁŇ všetku živú korisť (cvrčky obhrýzajú mäkkého škorpióna). Po zvleku nech kutikula niekoľko dní stvrdne, kým ponúkneš ďalšiu korisť.
Príznaky: Prasknutá kutikula, únik telovej tekutiny (hemolymfy), polámané nohy, klieštiky alebo poškodená metasóma, neschopnosť normálne sa pohybovať
Telo škorpióna je voči pádu krehké a hemolymfa po prasknutí kutikuly uniká. Druh je navyše veľmi rýchly a pri pokuse o uchopenie zdrhne a môže spadnúť. Preto škorpióna NEnos v ruke — pri nevyhnutnej manipulácii ho naveď do nádoby alebo nadvihni mäkkou pinzetou nízko nad povrchom. Drobné praskliny sa dajú zaistiť kvapkou tkanivového lepidla, no prevencia (žiadny handling) je najlepšia.
Príznaky: Náhle triašky, kŕče, ochrnutie, odmietanie potravy alebo úhyn krátko po nakŕmení
Spôsobuje to divo chytený hmyz s rezíduami pesticídov alebo toxická korisť (napr. svetlušky/Photinus s lucibufagínmi). Používaj VÝHRADNE chovný, nepostrekovaný hmyz zo spoľahlivého zdroja (cvrčky, šváby, múčiare). Nikdy nezbieraj korisť v záhradách ošetrených insekticídmi.
Majster maskovania na piesku — škorpión dunový má bledú piesková-žltú, mierne priesvitnú kutikulu s tmavšími chrbtovými platničkami, ktorá ho na svetlom púštnom piesku robí takmer neviditeľným; je to dokonalé prispôsobenie na život v dunách.
Rýchly aktívny lovec, nie číhajúci dravec — na rozdiel od mnohých pomalých škorpiónov je to hbitý povrchový lovec, ktorý za súmraku vychádza z nory a aktívne behá po dune za korisťou; práve táto rýchlosť ho robí v teraristike atraktívnym.
Mierny jed — ako včelie bodnutie — jeho jed nie je pre zdravého človeka medicínsky významný a bodnutie je porovnateľné so včelím; korisť ním však spoľahlivo ochromí. Napriek tomu je to druh na pozorovanie, nie na handling.
Púštny druh — žije pod zemou — v prírode trávi 92–97 % života pod zemou v plytkej nore, ktorú si sám vyhrabe v sypkom piesku, a na povrch vychádza len v noci (v priemere pár hodín po zotmení) — tak uniká dennej horúčave a vyschnutiu.
Svieti pod UV svetlom — ako všetky škorpióny fluoreskuje pod ultrafialovým svetlom jasnou modrozelenou žiarou; UV baterka je najlepší spôsob, ako tohto nočného škorpióna v tme nájsť a pozorovať.
Živorodý — mláďatá na chrbte matky — je živorodý (viviparný): samica nosí vajíčka vnútorne 10–14 mesiacov a rodí živé mláďatá, ktoré sa jej vyšplhajú na chrbát a zostávajú tam asi 2 týždne do prvého zvliekania; vrh má priemerne ~33 mláďat (9–53).
Samice sú väčšie než samce — pri tomto druhu samice spravidla prevyšujú samce veľkosťou (dospelec dorastá ~6–7 cm, do ~72 mm) a zvyčajne sa aj dožívajú dlhšie.
Samotár — chovať len sólo — ide o výrazne samotársky druh; mimo párenia sa jedince netolerujú a pri spoločnom chove hrozí kanibalizmus, preto sa chová výhradne po jednom.
Taxonomicky putoval medzi rodmi — druh prvýkrát opísal H. L. Stahnke v roku 1957 ako Paruroctonus mesaensis; v roku 1983 R. M. Haradon vyčlenil rod (pôvodne podrod) Smeringurus na základe morfologických znakov (štetinky na metasóme, znaky klieštikov), takže dnes nesie meno Smeringurus mesaensis.
NIE je chránený CITES — na rozdiel od škorpióna cisárskeho (Pandinus imperator, CITES II) nie je tento druh zaradený v CITES ani inom medzinárodnom dohovore; do chovu sa dováža zo Severnej Ameriky a patrí medzi cenovo dostupné púštne škorpióny.
Škorpión dunový má MIERNY jed, ktorý nie je pre zdravého človeka medicínsky významný — jeho bodnutie sa prirovnáva k včeliemu bodnutiu (lokálna bolesť, opuch, začervenanie, ktoré samé ustúpi). Korisť ním však spoľahlivo ochromí. Pozor: každý človek reaguje inak a u alergických či citlivých osôb, malých detí alebo seniorov môže byť reakcia silnejšia — preto je to druh na pozorovanie, nie na nosenie v ruke. Pri bodnutí ranu očisti, chlaď a sleduj; pri nezvyčajnej alebo silnej reakcii vyhľadaj lekára. Vďaka miernemu jedu a nenáročnosti je obľúbeným púštnym škorpiónom.
Potrebuje suché púštne terárium od ~30 × 30 × 30 cm (≈10 galónov) pre jedného jedinca, s dôrazom na plochu na behanie (je to aktívny lovec) aj hĺbku substrátu na hrabanie. Na dno daj hlbokú vrstvu (~8–15 cm) úplne suchého piesočnatého substrátu — najlepšie zmes 70–90 % piesku a 10–30 % ílu/hliny, ktorá drží tvar nory — a ploché kamene/kôru ako úkryt. Teplota ~25–30 °C cez deň z bočnej tepelnej podložky s termostatom, v zime stačí izbová teplota ~22–24 °C s miernym nočným poklesom. Vlhkosť drž nízku — len plytká miska s vodou. UV osvetlenie netreba a veko musí byť dokonale uzavreté, no vetrané (druh rýchlo uniká).
Je to výhradný dravec. V chove ho kŕmime chovným hmyzom vhodnej veľkosti — základ tvoria cvrčky a menšie šváby (Blaptica dubia, šváb argentínsky), doplnkovo múčiare ako pochúťka. Korisť má byť menšia než telo škorpióna a ideálne gut-loaded (predkŕmená zeleninou). Dospelému škorpiónovi stačí 1–2 kusy koristi týždenne, mláďatá kŕmime menšou korisťou o niečo častejšie. Nezožratú živú korisť vždy odstráň — počas zvliekania je škorpión mäkký a cvrčky ho môžu obhrýzať. Nepodávaj divo chytený hmyz (pesticídy), svetlušky (toxické) ani stavovce. Vodu poskytni v plytkej miske.
Nie — škorpión dunový sa neochočuje a nie je určený na nosenie v ruke. Je to divý, veľmi rýchly a plachý púštny dravec, ktorý pri vyrušení buď bleskovo uniká (a môže spadnúť), alebo sa bráni klieštikmi a žihadlom. Hoci je jed mierny, riziko bolestivého bodnutia či alergickej reakcie zostáva. Ak je manipulácia nevyhnutná (presun, čistenie), škorpióna nikdy neber do prstov — naveď ho do nádoby alebo nadvihni dlhou mäkkou pinzetou za telo (nikdy nie za chvost so žihadlom), pokojne a nízko nad povrchom. Je to ideálne pozorovacie zviera — najmä v noci pod UV baterkou, keď jasne fluoreskuje a aktívne loví.
Pretože je to púštny druh z dún, prispôsobený na sucho, a vlhkosť je preňho najväčšie nebezpečenstvo. Pri trvalo vlhkom substráte a zlej ventilácii vzniká mykóza — plesňová infekcia kutikuly, ktorá sa prejavuje tmavými až čiernymi škvrnami na tele, letargiou a odmietaním potravy a v pokročilom štádiu je prakticky neliečiteľná a smrteľná. Preto substrát drž úplne suchý („bone dry“), zabezpeč dobré vetranie a vodu poskytuj len cez plytkú misku alebo občasné orosenie jediného kútika (nikdy nezvlhčuj celý substrát). Prevencia suchom je oveľa dôležitejšia než akákoľvek liečba.
Nie — chovaj ho výhradne sólo. Je to výrazne samotársky druh a mimo párenia sa jedince netolerujú; pri spoločnom chove hrozí kanibalizmus. Rozmnožovanie je živorodé (viviparné): po párení (svadobný tanec so spermatofórom) samica nosí vajíčka vnútorne 10–14 mesiacov a potom rodí živé mláďatá (priemerne ~33, rozsah 9–53). Mláďatá sa jej vyšplhajú na chrbát a zostávajú tam asi 2 týždne do prvého zvliekania, potom sa osamostatnia. Gravidnú samicu a samicu s mláďatami nerušíme a mláďatá po prvom zvleku rozsadíme do samostatných nádob (prevencia kanibalizmu). Pohlavnú dospelosť dosahuje v ~19–24 mesiacoch.
