Scorpionidae
Škorpión červenoklepetový je z hľadiska ľudského sluchu prakticky nemý živočích — ako pavúkovec nemá hlasivky ani žiadny hlasový orgán a nevydáva nijakú vokalizáciu v zmysle stavovcov. Jediný cielený zvuk, ktorý dokáže vyprodukovať, je stridulácia: u rodu Pandinus vzniká trením poľa sploštených štetín („strúhadla“) na coxe (báze) klepiet o jemne ryhovanú kutikulu na coxe nohy, čím môže zaznieť tiché syčivé či škrípavé pšuknutie. Tento zvuk je obranný — slúži ako varovanie pre prípadného nepriateľa, „nechaj ma na pokoji“. Ide o veľmi tichý prejav, ktorý počuť len zblízka pri podráždení. Ďalšie zvuky v teráriu sú čisto mechanické: jemné šuchotanie a škrabanie pri hrabaní nory a pri pohybe po substráte a po skle. Žiadny z týchto zvukov nie je hlasovým prejavom a v bežnej domácnosti je škorpión červenoklepetový prakticky nepočuteľný — tichý spolubývajúci vhodný aj do spálne.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| Dospelec | Živý hmyz — cvrčky, šváby Blaptica dubia, červené runnery, sarančatá | 2–4 vhodne veľké kusy (nie väčšie než klepetá) | raz za 5–10 dní; nezožranú korisť vždy odstrániť |
| Mláďatá / juvenily | Menší hmyz — malé cvrčky, drobné šváby, pre úplne malé aj octomily | 1–2 malé kusy | približne 2× týždenne (rastúce jedince kŕmime častejšie) |
| Doplnkovo (občas) | Múčiare a zophobas (tučnejšie krmivo) — len ako spestrenie | 1–2 larvy | občas, nie ako základ stravy (riziko otučnenia) |
| Voda a údržba | Čerstvá voda v plytkej miske s kamienkami; odstránenie zvyškov koristi a exkrementov | — | voda vždy k dispozícii; zvyšky koristi odstrániť do 24 h |
Škorpión červenoklepetový dospieva pohlavne približne v 2. až 3. roku života. Párenie sprevádza typický „svadobný tanec“ (promenade à deux): samec uchopí samicu za klepetá a vodí ju, kým nenájde vhodný podklad, na ktorý položí spermatofor (balíček semena); samicu potom navedie tak, aby ho prijala do pohlavného otvoru. Keďže ide o defenzívny a samotársky druh, párenie je rizikové a po ňom treba jedince opäť oddeliť (hrozí agresia až kanibalizmus). Rozmnožovanie tohto druhu v zajatí je náročnejšie a je skôr pre skúsenejších chovateľov.
Škorpión je živorodý (viviparný) — nekladie vajcia, ale nosí vyvíjajúce sa zárodky v tele a rodí živé mláďatá. Gravidita je nezvyčajne dlhá — pri tomto druhu sa uvádza až okolo 14 mesiacov. Gravidnú samicu treba úplne nechať na pokoji, zabezpečiť jej stabilné teplo, vlhkosť, pevný úkryt a dostatok potravy a nerušiť ju — stres môže viesť k potratu alebo k tomu, že mláďatá zožerie. V tomto období je samica obzvlášť podráždená a obranárska.
Samica porodí živé mláďatá — vrh máva orientačne 10 až 20 jedincov. Novonarodené škorpióny (tzv. nymfy 1. instaru) sú belavé, mäkké a bezbranné a vyliezajú matke na chrbát, kde sa ich celý vrh vezie. Na chrbte zostávajú približne jeden týždeň — do prvého zvliekania, počas ktorého sa o ne matka stará a chráni ich. V tomto období matku ABSOLÚTNE neruš — pri strese môže mláďatá opustiť alebo zožrať. Až po prvom zvliekaní mláďatá postupne zliezajú z chrbta a osamostatňujú sa.
Po prvom zvliekaní mláďatá zliezajú z chrbta matky a začínajú samostatne loviť drobnú korisť (malé cvrčky, drobné šváby, octomily pre úplne malé). Keďže je druh agresívny a náchylný ku kanibalizmu, mláďatá treba čoskoro oddeliť od matky aj od seba navzájom a chovať jednotlivo alebo veľmi riedko v samostatných nádobkách s vlhkým substrátom, úkrytom a vodou. Rast je pomalý — do pohlavnej dospelosti prejde 2–3 roky a niekoľko zvliekaní.
Škorpión červenoklepetový sa v zajatí dožíva v priemere okolo 5 rokov, pri optimálnych podmienkach až ~8 rokov (vo voľnej prírode zvyčajne menej, ~3–7 rokov). Je to teda dlhoveký bezstavovec — pri kúpe a chove treba počítať s viacročným záväzkom. Dĺžku života ovplyvňuje najmä stabilná teplota a vlhkosť, kvalitná hmyzia strava, pokoj počas zvliekania a minimum stresu z manipulácie. Na rozdiel od niektorých iných škorpiónov (napr. plochého skalného, ktorý sa dožíva 25–30+ rokov) ide o stredne dlhovekú dĺžku života.
Škorpión červenoklepetový sa NEOCHOČUJE — je to bezstavovec s vrodeným správaním, ktorý si na človeka nevytvorí vzťah, a navyše patrí medzi temperamentnejšie a defenzívnejšie chované škorpióny. Cieľom „skrotenia“ tu nie je kontakt, ale pokojné, bezstresové spolunažívanie a bezpečná manipulácia. Hlavné zásady: (1) drž ho sólo v teplom (~24–30 °C) a vlhkom (~70–90 %) teráriu s hlbokým substrátom na hrabanie a úkrytom; (2) neber ho do ruky — pri každom potrebnom presune ho nasmeruj do nádobky alebo použi dlhú mäkkú pinzetu/štetec; (3) obmedz vyrušovanie — časté rušenie ho stresuje a robí ešte obranárskejším; (4) kŕm v noci/podvečer vhodne veľkým hmyzom a nezožranú korisť odstráň; (5) počas zvliekania a gravidity ho úplne nechaj na pokoji (vtedy je najzraniteľnejší a najpodráždenejší); (6) po manipulácii si umy ruky. Pri rešpektovaní jeho obranárskej povahy je to nenáročný a vďačný chovanec na pozorovanie.
Priprav terárium pre jedného dospelca (pôdorys od ~30 × 30 cm, cca 30–40 l) s dobre tesniacim, vetraným vekom — škorpión chovaj zásadne SÓLO (agresívny, kanibalizmus)
Nasyp hlbokú vrstvu (~12–15 cm) mierne vlhkého hrabateľného substrátu (kokos/rašelina bez hnojív, prípadne s hlinou), aby si mohol vyhrabať noru; vrch prekry kôrou alebo borkou
Pridaj aspoň jeden pevný úkryt (dutá kôra, korenisko, plochý kameň, keramická jaskynka) a plytkú misku s vodou s kamienkami (vždy plnú)
Zabezpeč teplotu ~24–30 °C cez deň (nočný pokles na ~21–24 °C) bočným/podložkovým výhrevom na strane terária; UV ani ostré svetlo netreba (nočný druh)
Udržuj vlhkosť ~70–90 % orosením a vlhším substrátom pri zachovaní vetrania (proti plesni); časť substrátu nechaj o niečo vlhkejšiu
Kŕm v noci/podvečer vhodne veľkým živým hmyzom (cvrčky, šváby Dubia, runnery) — dospelcovi 2–4 kusy raz za 5–10 dní, mláďatám menšie a častejšie; nezožranú korisť VŽDY odstráň
S jedincom manipuluj len keď treba a NEPRIAMO — nasmeruj ho do nádobky alebo použi dlhú mäkkú pinzetu/štetec; NIKDY ho neber holými prstami (jed + silný stisk klepiet)
Počas zvliekania a gravidity ho úplne nechaj na pokoji (najzraniteľnejší a najpodráždenejší); po akejkoľvek manipulácii si umy ruky
Škorpión červenoklepetový je v teraristike pomerne bežne dostupný — patrí medzi obľúbené „väčšie“ škorpióny hneď po cisárskom. Cena dospelého jedinca sa pohybuje orientačne 20–45 €, mláďatá a juvenily bývajú lacnejšie. Cena kolíše podľa veľkosti, pohlavia a pôvodu (odchované vs. importované jedince). Náklady na chov sú nízke (terárium, hrabateľný substrát, úkryt, výhrev, hmyzie krmivo). Druh NIE JE na CITES (na rozdiel od škorpióna cisárskeho), takže obchod s ním nevyžaduje žiadne osobitné povolenia. Pri kúpe uprednostni jedince z odchovu od overeného chovateľa pred importovanými (lepšie aklimatizované, menej parazitov) a over zdravotný stav (aktívny, neporušený jedinec).
| Škorpión červenoklepetový (Pandinus cavimanus) | Škorpión cisársky (Pandinus imperator) | Škorpión ázijský lesný (Heterometrus spinifer) | Škorpión plochý skalný (Hadogenes troglodytes) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~9–12 cm (výnimočne až ~15 cm) | ~15–20 cm | ~10–12 cm | samce do ~20–21 cm (najdlhší) |
| Váha | — | — | — | — |
| Dožitie | ~5 r (priemer), až ~8 r | 6–8 r | 5–8 r | 25–30+ r |
| Hlučnosť | 3/5 — jed 1/5 | 2/5 — jed 1/5 | 2/5 — jed 1–2/5 | 2/5 — jed 1/5 |
| Stav IUCN | Bez CITES — IUCN nehodnotený | CITES II (od 1995) — IUCN nehodnotený | Bez CITES — IUCN nehodnotený | Bez CITES — IUCN nehodnotený |
| Povaha | Aktuálny druh — africký škorpión s nápadnými červenými, drsne GRANULOVANÝMI klepetami a tmavým telom; výrazne TEMPERAMENTNEJŠÍ a defenzívnejší než cisársky, spolieha sa na klepetá, jed mierny (~ včelie bodnutie); hrabavý, chová sa sólo; po revízii 2015 zaradený do rodu Pandinoides | Najväčší a najpokojnejší bežne chovaný škorpión; mohutné sýto ČIERNE klepetá, oveľa POKOJNEJŠÍ a znášanlivejší než červenoklepetový (dá sa chovať aj v skupine), jed mierny; na rozdiel od cavimanus je na CITES II — vyžaduje doklad o pôvode | Veľký lesklý čierny ázijský lesný škorpión; podobne ako červenoklepetový je vlhkomilný a temperamentnejší/obranárskejší než cisársky (klepetá aj bodnutie), chová sa sólo; pochádza z Ázie, nie z Afriky | Najdlhší škorpión sveta s extrémne plochým telom na život v skalných škárach; SUCHOMILNÝ (polopúšť, nehrabe, nízka vlhkosť) — opak vlhkomilného hrabavého červenoklepetového; pokojnejší, mimoriadne dlhoveký |
| Areál | Východná Afrika — endemit strednej Tanzánie (tropické prostredie); v SR len v zajatí | Západná Afrika — tropický dažďový prales (Ghana, Togo, Nigéria); v SR len v zajatí | Juhovýchodná Ázia — vlhký tropický prales (Thajsko, Malajzia, Indonézia); v SR len v zajatí | Južná Afrika — JAR, Zimbabwe, Mozambik (skalnaté výchozy); v SR len v zajatí |
Príznaky: Škorpión sa nedokáže vyzliecť zo starej kutikuly, zostáva v nej zaseknutý, zdeformované alebo stratené končatiny, úhyn počas zvliekania
Najčastejšou príčinou je príliš nízka vlhkosť počas zvliekania, prípadne stres a rušenie. Drž stabilnú vlhkosť (~70–90 %), počas zvliekania škorpióna NIKDY neruš ani nepresúvaj a neponúkaj v tom čase korisť. Mladé jedince sa zvliekajú častejšie a sú v tom období najzraniteľnejšie. Po zvliekaní je škorpión mäkký a bezbranný niekoľko dní — nechaj ho v pokoji, kým mu pancier nestvrdne.
Príznaky: Scvrknuté, vpadnuté telo, znížená aktivita, neochota loviť, stuhnutý postoj
Príčinou je príliš suché terárium alebo chýbajúca voda. Udržuj časť substrátu vlhšiu, pravidelne oros a vždy maj v teráriu plytkú misku s čistou vodou (s kamienkami, aby sa drobná korisť ani škorpión neutopili). Ide o tropický druh, ktorý vyžaduje vyššiu vlhkosť než púštne škorpióny.
Príznaky: Belavé, sivasté alebo tmavé povlaky na pancieri a v kĺbových spojoch, plesnivý substrát a zápach hniloby, postupné chradnutie
Vzniká pri trvalo premočenom substráte bez vetrania a pri zvyškoch nezožranej koristi. Zabezpeč krížové vetranie, nezamokrievaj celé terárium (vlhký, nie rozmočený substrát), pravidelne odstraňuj zvyšky potravy a exkrementy a zaplesnené miesta vymeň. Mykózy pavúkovcov sa ťažko liečia, preto je rozhodujúca prevencia správnou hygienou a vetraním.
Príznaky: Drobné svetlé roztoče pobehujúce po pancieri (najmä v kĺboch a okolo úst), oblak octomíl nad terárium, nepokoj škorpióna
Premnoženie podporuje nezožraná korisť, exkrementy a trvalo mokrý substrát. Odstraňuj zvyšky potravy do 24 hodín, udržuj hygienu a vetranie. Mierne množstvo pôdnych roztočov a chvostoskokov je v bioaktívnom substráte bežné a neškodné, premnoženie kožných roztočov však škorpióna oslabuje — v takom prípade vymeň substrát a vyčisti terárium.
Príznaky: Prasknutý pancier, vytekajúca hemolymfa, polámané nohy alebo poškodené klepetá/telson, trvalá apatia po manipulácii
Škorpión má tvrdý, ale pri páde z výšky krehký exoskelet — prasknutie panciera býva smrteľné (vytečie hemolymfa). NIKDY ho neber holými prstami ani nedrž do výšky: manipuluj len nepriamo (nádobka, dlhá mäkká pinzeta) a nízko nad mäkkým povrchom. Keďže je to defenzívny druh, časté rušenie ho stresuje a zvyšuje riziko obrannej reakcie aj poranenia.
Vizitka — červené klepetá — druh spoznáš podľa nápadných červenohnedých až tehlovočervených klepiet (pedipalp) s drsným, výrazne granulovaným (zrnitým) povrchom, kým telo je tmavé, hnedočierne až čiernočervené; práve červené klepetá dali druhu meno aj anglický názov „red claw scorpion“.
Rozdiel oproti škorpiónovi cisárskemu — býva zamieňaný s príbuzným Pandinus imperator, líši sa však menšou veľkosťou (~9–12 cm vs. ~15–20 cm), červenými, drsne granulovanými klepetami (cisársky má mohutnejšie, sýto čierne klepetá) a najmä výrazne temperamentnejšou, defenzívnejšou povahou; navyše NIE JE na CITES, kým cisársky áno.
Endemit strednej Tanzánie — pochádza z východnej Afriky a vyskytuje sa len v strednej Tanzánii (oblasti Dodoma, Iringa, Shinyanga, Singida), kde obýva teplé tropické prostredie a hrabe si nory.
Mierny jed, spolieha sa na klepetá — jeho jed je mierny a bodnutie sa zvyčajne prirovnáva k včeliemu žihnutiu (krátka bolesť, opuch); v obrane sa pritom spolieha hlavne na veľké klepetá, ktorými hrozí a štípe — pozor, citlivosť ľudí na jed sa líši.
Defenzívny, nie na branie do ruky — patrí medzi temperamentnejšie a obranárskejšie bežne chované škorpióny, ľahko sa podráždi a preto sa chová zásadne „na pozeranie“ a sólo, nie do ruky a nie v skupine (hrozí kanibalizmus).
Živorodý — mláďatá na chrbte — samica je živorodá: po dlhej gravidite (uvádza sa až ~14 mesiacov) rodí živé mláďatá (vrh ~10–20), ktoré prvý týždeň (do prvého zvliekania) nesie na chrbte a stará sa o ne.
Prakticky nemý — len stridulácia — ako pavúkovec nemá hlasový orgán; jediný zvuk je obranná stridulácia (tiché syčanie), ktorá u rodu Pandinus vzniká trením štetín na coxe klepiet o ryhovanú kutikulu nohy, plus šuchot pri hrabaní.
Svieti pod UV svetlom — ako väčšina škorpiónov obsahuje jeho kutikula látky, ktoré pod ultrafialovým (UV) svetlom fluoreskujú namodro-zeleno; tento jav je vhodný len na občasné krátke pozorovanie, na bežný chov UV svetlo netreba.
Premenlivá taxonómia — pôvodne opísaný ako Scorpio cavimanus (Pocock, 1888), neskôr zaradený do rodu Pandinus a v revízii z roku 2015 (Rossi) preradený do rodu Pandinoides; odborne sa dnes uvádza ako Pandinoides cavimanus, no v teraristike prevláda meno Pandinus cavimanus.
Stredne dlhoveký bezstavovec — v zajatí sa dožíva v priemere okolo 5 rokov, pri dobrej starostlivosti až ~8 rokov; pohlavne dospieva v 2.–3. roku, takže chov je viacročný záväzok.
Spoznáš ho podľa nápadných červenohnedých až tehlovočervených klepiet (pedipalp) s drsným, granulovaným povrchom a tmavého, hnedočierneho až čiernočerveného tela. Od príbuzného škorpióna cisárskeho (Pandinus imperator) sa líši hneď v niekoľkých bodoch: je menší (~9–12 cm vs. ~15–20 cm), má červené, výrazne drsné/granulované klepetá (cisársky má mohutnejšie, sýto čierne klepetá), je výrazne temperamentnejší a defenzívnejší a navyše NIE JE na CITES, kým cisársky áno. Oba patria do čeľade Scorpionidae a majú mierny jed, no povahou sú dosť odlišné.
Má jed, ale mierny — bodnutie sa zvyčajne prirovnáva k včeliemu žihnutiu (krátka bolesť, začervenanie, opuch) a pre zdravého dospelého človeka nie je životu nebezpečné. POZOR však: je to defenzívny, ľahko podráždený druh, ktorý sa bráni veľkými klepetami a vie aj bodnúť, a citlivosť ľudí na jed sa líši — u alergikov, malých detí alebo pri bodnutí do citlivého miesta môže byť reakcia silnejšia (vtedy vyhľadaj lekára). Preto sa chová zásadne „na pozeranie“, nie do ruky, a manipuluje sa len nepriamo (nádobka, dlhá pinzeta).
Neodporúča sa to a nie je to možné v zmysle „ochočenia“. Je to bezstavovec, ktorý si na človeka nevytvorí vzťah, a navyše patrí medzi temperamentnejšie a obranárskejšie škorpióny — pri vyrušení zdvihne klepetá, môže štipnúť aj bodnúť. Neber ho holými prstami ani nedrž do výšky (pád prasknutím panciera býva smrteľný). Keď ho treba presunúť (čistenie, prevoz), urob to nepriamo — nasmeruj ho do nádobky alebo použi dlhú mäkkú pinzetu/štetec. Krása tohto druhu je v pozorovaní prirodzeného správania (hrabanie nory, nočný lov), nie v kontakte.
Pre jedného dospelca stačí terárium s pôdorysom od ~30 × 30 cm (cca 30–40 l) — dôležitá je plocha dna a hĺbka substrátu, nie výška (škorpión nešplhá, zato rád hrabe). Daj hlbokú vrstvu ~12–15 cm mierne vlhkého hrabateľného substrátu (kokos/rašelina bez hnojív, prípadne s hlinou), aspoň jeden úkryt a plytkú misku s vodou. Teplota ~24–30 °C cez deň (nočný pokles ~21–24 °C), najlepšie z bočného/podložkového výhrevu; vlhkosť ~70–90 % orosením pri dobrom vetraní. UV ani ostré svetlo netreba (nočný druh). Veko musí dobre tesniť a chovaj ho sólo.
Je to dravec, ktorý sa živí živým hmyzom — základom sú cvrčky, šváby (Blaptica dubia, červené runnery), sarančatá a občas tučnejšie múčiare či zophobas. Korisť voľ tak, aby nebola väčšia ako klepetá škorpióna. Dospelcovi stačia 2–4 kusy raz za 5–10 dní, mladé jedince kŕm menšou korisťou častejšie (~2× týždenne). Nezožranú korisť vždy odstráň — voľne pobehujúce cvrčky dokážu škorpióna obťažovať a počas zvliekania ho aj poraniť. Nepodávaj hmyz z prírody (pesticídy), svetluškovité ani stavovce; čerstvú vodu maj vždy k dispozícii. Po zvliekaní niekoľko dní neprijíma potravu — to je normálne.
Škorpión červenoklepetový (Pandinus cavimanus / Pandinoides cavimanus) NIE JE zaradený do CITES a dá sa bežne chovať aj obchodovať bez osobitných povolení. Na CITES (Appendix II, od roku 1995) sú zaradené len tri konkrétne druhy rodu Pandinus — P. imperator (škorpión cisársky), P. dictator a P. gambiensis, nie celý rod. Práve tým sa červenoklepetový líši od cisárskeho. Pri kúpe napriek tomu uprednostni jedince z odchovu pred importovanými a over zdravotný stav. Pozn.: druh sa po revízii v roku 2015 odborne zaraďuje do rodu Pandinoides, hoci v teraristike prevláda staršie meno Pandinus cavimanus.