Theraphosidae (sklípkavcovité)
Sklípkavec singapurský modrý je z pohľadu majiteľa prakticky nemé zviera — nemá hlasivky ani žiadny orgán na klasickú tvorbu zvuku a pri bežnom chove je úplne tichý. Jediným zvukovým prejavom môže byť obranná stridulácia (syčanie): pri vyrušení dokážu sklípkavce trením štetinatých plôch na bázach nôh a makadiel vydať tichý syčivý/škrabavý zvuk, ktorý spolu s výhražným postojom slúži ako varovanie. Ide o slabý zvuk počuteľný len zblízka, nie o vokalizáciu. Bežná komunikácia tohto druhu neprebieha zvukom, ale cez vibrácie podkladu a vlastnej pavučiny (vníma chvenie citlivými chĺpkami a kĺbovými zmyslovými orgánmi) a cez chemické a dotykové signály (feromóny, ohmatávanie predných nôh a makadiel, najmä pri rozmnožovaní). V byte je preto nehlučným chovancom — to však neznižuje jeho nebezpečnosť: hoci nehlučí, je rýchly a má silný jed.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| Dospelec (večer) | Cvrček alebo šváb (Blaptica dubia) vhodnej veľkosti — VŽDY podávať dlhými pinzetami | 1–2 ks veľkosti tela bez nôh | 1× za 1–2 týždne |
| Juvenil | Cvrčky a menšie šváby primeranej veľkosti (pinzetami) | 1 ks úmerný telu | každých 7–10 dní |
| Mláďa / špľapka (sling) | Mikrocvrčky, nymfy švábov, kúsky koristi | drobná korisť | 2× týždenne |
| Premolt / po zvliekaní | NEKŔMIŤ — odstrániť živú korisť dlhými pinzetami | nič | ~1–2 týždne (kým stvrdnú klepietka) |
| Voda | Čistá nechlórovaná voda v plytkej miske + ľahké orosenie pavučiny a stien (zviera pije kvapky) | stále k dispozícii | dopĺňať priebežne, orosenie 1–2× za pár dní |
O. violaceopes dospieva pomerne rýchlo v porovnaní s pozemnými druhmi — samce po sérii zvliekaní dozrejú skôr (ultimátne zvliekanie, po ktorom majú vyvinuté bulby na makadlách), samice o niečo pomalšie. Párenie je u tohto rýchleho a defenzívneho druhu náročné a robí sa pod prísnym dohľadom: dospelý samec sa opatrne pridá k dobre nakŕmenej samici v jej teritóriu; po úspešnej kopulácii treba samca rýchlo a opatrne oddeliť, aby ho samica nezožrala. Dimorfizmus: dospelý samec je menší, štíhlejší, s dlhšími nohami a sýtejšou modrou farbou, a po dozretí žije už len krátko (~3–4 roky).
Oplodnená samica po niekoľkých týždňoch až mesiacoch vytvorí vo svojej pavučinovej skrýši hodvábny kokon (vaječný vak) — Omothymus violaceopes je plodný druh a z jedného kokonu sa môže vyliahnuť rádovo desiatky až do stovky mláďat (spiderlingov). Kokon samica aktívne stráži a otáča, čím zabezpečuje rovnomernú teplotu a vlhkosť a chráni ho pred plesňou. Chovateľ buď ponechá kokon matke, alebo ho po niekoľkých týždňoch opatrne odoberie na umelú inkubáciu (mechanický inkubátor) pri kontrolovanej teplote a vlhkosti — pri tomto defenzívnom druhu sa odber kokonu robí mimoriadne opatrne a dlhými nástrojmi.
Z vajíčok sa najprv liahnu prelarválne a larválne štádiá (tzv. nymfy / postembryá), ktoré ešte nežijú samostatne a vyživujú sa zo zásob — sú bledé a nepohyblivé. Po niekoľkých zvliekaniach v kokone sa z nich stávajú prvé samostatné špľapky (spiderlings), ktoré sa postupne rozlezú. Mláďatá Omothymus sú už od raného veku rýchle a obratné a počas prvých mesiacov sa správajú hrabavo (zarývajú sa do substrátu), kým s vekom prejdú na arboreálny spôsob života. Celý proces od nakladenia po rozlezenie špľapiek trvá rádovo týždne a je citlivý na stabilnú teplotu, vlhkosť a vetranie.
Špľapky sa odchovávajú v malých nádobkách s dobrým vetraním, kúskom kôry/úkrytom a mierne vlhkým substrátom — keďže mláďatá hrabú, dajte im vrstvu substrátu, do ktorej sa môžu zarývať. Kŕmia sa drobnou korisťou (mikrocvrčky, nymfy švábov) zhruba 2× týždenne. Rast je pomerne rýchly a mláďatá sú spočiatku nenápadne hnedasté — charakteristické kovovo modré nohy sa naplno rozvinú až s dospievaním po viacerých zvliekaniach. Na rozdiel od niektorých sklípkavcov nie je O. violaceopes komunálny druh — jedince sa chovajú jednotlivo. Aj pri špľapkách platí: manipulácia minimálna, presuny cez nádobu.
Pohlavie sa dá spoľahlivo určiť až u dospelých jedincov (prípadne z exúvie podľa spermatéky u samíc). Samice sú robustnejšie, väčšie a dlhovekejšie — žijú približne 12–15 rokov, ich sfarbenie je skôr olivovo-modré s jemne ružovkastým zadočkom. Samce sú po dozretí menšie, štíhlejšie, s dlhšími nohami a sýtejšou kovovo modrou farbou, majú bulby na makadlách a po ultimátnom zvliekaní žijú už len ~3–4 roky. Pri kúpe je preto pohlavie dôležitý údaj — overená samica predstavuje výrazne dlhšiu investíciu (a dlhšiu zodpovednosť za bezpečný chov jedovatého druhu).
Sklípkavec singapurský modrý sa NEOCHOČÍ a NIKDY sa neberie do ruky. Pavúkovec sa na človeka neviaže a u tohto druhu je manipulácia priamo nebezpečná: Omothymus violaceopes je rýchly terarijný sklípkavec, je defenzívny a nervózny (pri ohrození bleskovo uteká, prípadne zaujme výhražný postoj so zdvihnutými prednými nohami) a má silný jed — uhryznutie vyvoláva silnú bolesť, opuch a môže spôsobiť svalové kŕče. Ako druh Starého sveta navyše nemá urtikujúce chĺpky, takže jeho jedinou „diaľkovou“ obranou je útek a uhryznutie. Hlavné pravidlá bezpečného chovu: (1) žiadna manipulácia — presuny (rehouse) robte cez nádobu/krabičku a katapult metódou, nikdy nie rukou; (2) všetka údržba terária len dlhými pinzetami/kliešťami; (3) terárium otvárajte opatrne, vždy poznajte polohu zvieraťa a buďte pripravení na rýchly pohyb; (4) veko musí byť vždy istené; (5) nikdy nemanipulovať tesne pred a po zvliekaní. Tento druh je výhradne na obdiv z bezpečnej vzdialenosti, nie na kontakt.
Pripravte VYSOKÉ vertikálne terárium ~40×40×50 cm (väčší druh — radšej viac priestoru) s pevným, ISTENÝM vekom, zvislou korkovou rúrkou/kôrou ako úkrytom, vetvičkami a 5–8 cm vlhkým substrátom (mláďatá spočiatku hrabú — dajte im radšej hlbší substrát)
Zabezpečte plytkú misku s čistou vodou a teplotu 24–28 °C; vlhkosť 75–80 % dosahujte orosením časti terária pri dobrom vetraní, NIE premočením
Po prinesení domov nechajte zviera 1–2 týždne v úplnom pokoji, aby sa udomácnilo a natkalo si pavučinovú skrýš v úkryte — nemanipulujte, len opatrne dopĺňajte vodu pinzetou/striekačkou
Pozorujte správanie z terária: cez deň býva skryté v úkryte, za šera vychádza; kŕmte juvenily každých 7–10 dní, dospelce 1× za 1–2 týždne — VŽDY dlhými pinzetami
Terárium otvárajte OPATRNE a vždy najprv zistite polohu zvieraťa — druh je rýchly a pri otvorení dokáže okamžite vybehnúť po stene či veku
NIKDY neberte zviera do rúk a nesiahajte doň holou rukou — presuny (rehouse) robte cez nádobu/katapult metódou; pri vyrušení môže uhryznúť silným jedom
Pred a po zvliekaní (tmavý abdomen, zviera nežerie a zatiahne sa do úkrytu) NErušte, NEkŕmte a odstráňte živú korisť dlhými pinzetami
Sklípkavec singapurský modrý patrí k cenovo strednej až vyššej kategórii a je pomerne hojne odchovávaný. Špľapky (mláďatá) a juvenily sa pohybujú zhruba 25–60 €, subadultné a dospelé samice bývajú výrazne drahšie (často 80–180 € podľa veľkosti a overeného pohlavia — samice sú žiadanejšie pre dlhovekosť a väčší vzrast). Druh nie je zaradený do CITES, takže obchod nevyžaduje zvláštne povolenia, no kupujte výhradne odchované (captive-bred) jedince od dôveryhodného a skúseného chovateľa. Buďte si vedomí, že ide o druh pre pokročilých — rýchly a defenzívny so silným jedom, nie pre začiatočníka.
| Sklípkavec singapurský modrý (Omothymus violaceopes) | Sklípkavec togský (Heteroscodra maculata) | Sklípkavec ozdobný (Poecilotheria regalis) | Sklípkavec kobaltový (Cyriopagopus lividus) | Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | rozpätie ~18–22 cm | rozpätie ~12–14 cm | rozpätie ~15–18 cm | rozpätie ~13 cm | rozpätie ~13–15 cm |
| Váha | — | — | — | — | — |
| Dožitie | samice ~12–15 r, samce ~3–4 r | samice ~10–12 (až 14) r, samce ~3 r | samice 12–15 r, samce ~3–4 r | samice 15–20 r, samce ~3–4 r | samice ~25–30 r, samce ~5 r |
| Hlučnosť | 5/5 | 5/5 | 4/5 | 5/5 | 1/5 |
| Stav IUCN | IUCN nehodnotený (NE) · bez CITES | IUCN nehodnotený (NE) · bez CITES | IUCN Least Concern (2008) · CITES Príloha II | IUCN nehodnotený (NE) · bez CITES | IUCN takmer ohrozený (NT) · CITES Príloha II |
| Povaha | Aktuálny druh — VEĽKÝ arboreálny Starý svet z juhovýchodnej Ázie (Singapur, Malajzia) s NÁDHERNÝMI KOVOVO MODRÝMI nohami; rýchly a defenzívny so SILNÝM jedom, BEZ urtikujúcich chĺpkov; jeden z najväčších stromových druhov, len pre skúsených, NIKDY nemanipulovať | Príbuzný typ — arboreálny Starý svet (západná Afrika), kriedovo sivé telo s hviezdicovým maskovacím vzorom; rovnako MIMORIADNE rýchly a defenzívny s medicínsky významným jedom a bez urtikujúcich chĺpkov; menší a nie modrý, singapurský je výrazne väčší a kovovo modrý | Príbuzný typ — arboreálny Starý svet (India), sivo-čierno-krémový mozaikový vzor + žlté znaky; rovnako rýchly a defenzívny s medicínsky významným jedom a bez urtikujúcich chĺpkov; je v CITES II (singapurský nie je) a nemá kovovo modré sfarbenie | Kontrast — tiež MODRÝ Starý svet z juhovýchodnej Ázie, ale HRABAVÝ (fosoriálny) — žije v hlbokej nore a vidno ho málo; rýchly a defenzívny so silným jedom. Singapurský je naopak ARBOREÁLNY (žije hore na kôre), väčší a viditeľnejší | Kontrast — TERESTRICKÝ pozemný druh NOVÉHO sveta, pomalý a docilný, slabý jed + urtikujúce (žihľavé) chĺpky; klasický KROTKÝ začiatočnícky druh, pravý opak rýchleho jedovatého arboreálneho singapurského |
| Areál | Juhovýchodná Ázia (Singapur, Malajzia) — dažďové lesy, dutiny stromov | Západná Afrika (Togo, Ghana) — tropické lesy, dutiny stromov | India (Východné a Západné Gháty) — listnaté a horské lesy, dutiny stromov | Juhovýchodná Ázia (Mjanmarsko, Thajsko) — vlhké lesy, hlboké nory | Mexiko (tichomorské svahy) — suché lesy a polopúšte |
Príznaky: U človeka: silná lokálna bolesť, opuch, môže vyvolať svalové kŕče a kŕčovité napätie, búšenie srdca, niekedy nevoľnosť a celková slabosť trvajúce hodiny až dni
Toto nie je choroba zvieraťa, ale najdôležitejšie zdravotné riziko chovu. Omothymus violaceopes má silný jed — uhryznutie NIE JE smrteľné pre zdravého človeka, ale je to VÁŽNY incident vyžadujúci lekárske ošetrenie. Prevencia: NIKDY nemanipulovať, všetka údržba len dlhými pinzetami, terárium vždy istené; pri uhryznutí vyhľadať lekársku pomoc
Príznaky: Scvrknutý, vráskavý abdomen, apatia, podvinuté nohy, zviera zostáva pri miske s vodou
Poskytnúť plytkú misku s čistou vodou, pravidelne ľahko orosiť časť terária a pavučinu (zviera pije kvapky), udržať vlhkosť 75–80 % pri dobrom vetraní; akútne pomôže metóda „ICU“ (vlhká utierka v uzavretej nádobe s vetraním) — pri tomto rýchlom druhu vždy s maximálnou opatrnosťou a pinzetami
Príznaky: Tekutina (hemolymfa) presakuje z prasknutého zadočku po páde, zviera rýchlo slabne
U veľkého arboreálneho druhu reálne riziko — zviera žije vysoko a pri vyrušení/úniku môže spadnúť, navyše má pri svojej veľkosti ťažší abdomen. Prevencia: neprekrmovaný abdomen, opatrné otváranie terária; drobné poranenie možno zastaviť priložením kukuričného škrobu/vazelíny a pokojom, väčšie býva smrteľné. Pri ošetrovaní pamätať na jed a rýchlosť zvieraťa
Príznaky: Zviera uviazne v starej exúvii, deformované či uviaznuté nohy, vyčerpanie
Najčastejšou príčinou je nízka vlhkosť alebo rušenie počas moltu — pred zvliekaním zabezpečiť dostatočnú vlhkosť, NErušiť a NEkŕmiť; pri uviaznutej nohe pomôcť až po stvrdnutí, prípadná autotómia (odhodenie nohy) dorastie ďalším zvliekaním. U jedovatého druhu zasahovať len pinzetami s maximálnou opatrnosťou
Príznaky: Plesnivý povlak na substráte a kôre, drobné biele/hnedé roztoče, zápach — typické pri vlhku bez vetrania
Vzniká pri premočenom substráte a slabom vetraní alebo zo zvyškov koristi — odstraňovať nedojedenú korisť (pinzetami), zabezpečiť krížové vetranie, znížiť premokrenie; pomáhajú čistiace chvostoskoky (springtails)
Nádherné kovovo modré nohy — dospelé jedince majú efektne lesklé kovovo modré nohy, ktoré z druhu robia jeden z najžiadanejších „modrých“ sklípkavcov; samec býva sýtejšie modrý, samica skôr olivovo-modrá s jemne ružovkastým zadočkom. Mláďatá sú spočiatku nenápadne hnedasté a vyfarbujú sa až s dospievaním.
Jeden z najväčších arboreálnych sklípkavcov — s rozpätím nôh ~18–22 cm patrí Omothymus violaceopes k najmohutnejším stromovým druhom v teraristike, čo z neho robí mimoriadne efektného (ale nebezpečného) chovanca.
Sklípkavec Starého sveta BEZ urtikujúcich chĺpkov — na rozdiel od druhov Nového sveta sa nebráni žihľavými chĺpkami; jeho obranou je výhražný postoj (zdvihnuté predné nohy), rýchly útek a uhryznutie silným jedom — preto je manipulácia obzvlášť nebezpečná.
Silný jed — vážne riziko pre človeka — uhryznutie spôsobuje silnú bolesť, opuch a môže vyvolať svalové kŕče a kŕčovité napätie; nie je smrteľné pre zdravého človeka, ale ide o vážny incident vyžadujúci lekárske ošetrenie — preto sa druh NIKDY neberie do ruky.
Rýchly a defenzívny arboreálny lovec — pri vyrušení sa rozbieha rýchlo a nepredvídateľne, behá po stenách aj veku a okamžite zmizne v úkryte alebo vystrelí z terária; otváranie terária je najrizikovejší moment chovu.
Arboreálny druh, ale mláďatá hrabú — dospelce žijú stromovo, v dutinách a štrbinách kôry, kde tkajú husté pavučinové tunely; mladé jedince sa však počas prvých mesiacov správajú hrabavo a zarývajú sa do substrátu.
Pôvodom z juhovýchodnej Ázie (Singapur, Malajzia) — žije v dažďových lesoch, kde obýva dutiny stromov; druh opísal Abraham v roku 1924 a dlho bol známy pod synonymom Lampropelma violaceopes.
Dlho zaužívané synonymum Lampropelma violaceopes — v staršej literatúre a v obchode sa druh stále často uvádza ako Lampropelma violaceopes; podľa World Spider Catalog je platným menom Omothymus violaceopes.
Dlhovekejšie samice, krátkožijúce samce — samice sa dožívajú približne 12–15 rokov, samce po dozretí len ~3–4 roky.
Bez CITES a IUCN nehodnotený (NE) — druh nie je zaradený do CITES ani hodnotený Červeným zoznamom IUCN; v obchode sa vyskytujú prevažne odchované (captive-bred) jedince, čo nezaťažuje divokú populáciu.
Rozhodne NIE — je to druh výhradne pre skúsených chovateľov. Omothymus violaceopes je veľký, rýchly arboreálny sklípkavec, je defenzívny a má silný jed, ktorý spôsobuje silnú bolesť, opuch a môže vyvolať svalové kŕče. Ako druh Starého sveta navyše nemá urtikujúce chĺpky — bráni sa rýchlosťou a uhryznutím. Začiatočník by mal najprv zvládnuť pokojné pozemné druhy Nového sveta (napr. sklípkavec kučeravý či červenokolenný) a až po rokoch skúseností zvažovať rýchly ázijský arboreálny druh. Kľúčové sú bezpečnostné návyky: nulová manipulácia, údržba dlhými pinzetami a vždy istené terárium.
NIE, nikdy. Tento druh sa neberie do ruky za žiadnych okolností. Je rýchly a defenzívny a ako sklípkavec Starého sveta nemá urtikujúce chĺpky — pri ohrození zaujme výhražný postoj, bleskovo uteká a v krajnom prípade uhryzne silným jedom. Uhryznutie vyvoláva silnú bolesť, opuch a môže spôsobiť svalové kŕče a vyžaduje lekárske ošetrenie (pre zdravého človeka nie je smrteľné, ale je to vážny incident). Všetka údržba sa robí dlhými pinzetami, presuny cez nádobu/katapult metódou, a terárium musí byť vždy bezpečne istené.
Potrebuje VYSOKÉ vertikálne (vyššie než širšie) terárium ~40×40×50 cm (alebo viac — ide o veľký druh) so zvislou korkovou rúrkou/kôrou ako hlavným úkrytom, vetvičkami a rastlinami, o ktoré si natká pavučinovú skrýš a husté tunely v hornej časti. Veko musí byť pevné, tesné a ISTENÉ — druh je rýchly a pri otvorení dokáže okamžite uniknúť, čo je pri jeho jede vážne riziko. Substrát 5–8 cm (kokos/rašelina) na vlhkosť — mláďatám dajte radšej hlbší substrát, lebo prvé mesiace hrabú. Plytká miska na vodu. Vlhkosť 75–80 % dosahujte orosením pri dobrom vetraní, nie premočením, teplota 24–28 °C.
Teplota 24–28 °C — druh pochádza z teplých dažďových lesov juhovýchodnej Ázie (Singapur, Malajzia). Vlhkosť 75–80 % dosiahnete orosením časti terária a stien raz za pár dní a plytkou miskou s vodou — nie trvalým premočením substrátu. Vlhkosť má ísť ruka v ruke s dobrým vetraním (otvory na protiľahlých stranách): zviera potrebuje vlhko, ale nie stojatý zaparený vzduch. O. violaceopes pije kvapky z pavučiny a stien. Mláďatá sa držia o niečo vlhšie, vždy s dobrým vetraním.
Dospelce kŕmte 1× za 1–2 týždne, juvenily každých 7–10 dní a špľapky 2× týždenne. Vhodná korisť: cvrčky, šváby (Blaptica dubia) a poletujúci hmyz — veľkosť koristi by mala zodpovedať dĺžke tela bez nôh alebo menej (veľký druh prijíma aj robustnejšiu korisť). Korisť VŽDY podávajte dlhými pinzetami/kliešťami a nikdy nesiahajte do terária holou rukou — druh je rýchly a jedovatý. Neprekrmujte (napnutý abdomen je pri páde z výšky rizikový). Pred a po zvliekaní nekŕmte a odstráňte živú korisť.
Ide o to isté zviera — Lampropelma violaceopes je staršie synonymum, pod ktorým bol druh dlhé roky známy v literatúre aj v teraristike. Podľa aktuálnej taxonómie (World Spider Catalog) je platným vedeckým menom Omothymus violaceopes (Abraham, 1924). V obchode sa preto môžete stretnúť s oboma názvami; v angličtine sa druh volá jednoducho „Singapore blue“ podľa svojich kovovo modrých nôh a pôvodu v Singapure a Malajzii.
Áno — má silný jed. Na rozdiel od väčšiny bežne chovaných druhov Nového sveta (so slabým jedom porovnateľným so včelím žihadlom) je O. violaceopes druh Starého sveta s potentným jedom: uhryznutie spôsobuje silnú bolesť, opuch a môže vyvolať svalové kŕče a celkové príznaky trvajúce hodiny až dni. Nie je smrteľné pre zdravého človeka, ale je to vážny incident vyžadujúci lekársku pomoc — preto sa druh NIKDY nemanipuluje. CITES: druh nie je zaradený do CITES a IUCN ho nehodnotí (NE); v obchode sa vyskytujú prevažne odchované (captive-bred) jedince, ktoré odporúčame uprednostniť.