Sklípkavec balfourov (sokoterský modrý) (Monocentropus balfouri)

Theraphosidae (sklípkavcovité)

Sklípkavec balfourov (sokoterský modrý)

Monocentropus balfouri — nádherný hrabavý sklípkavec Starého sveta — endemit ostrova Sokotra (Jemen) s kovovo modrými nohami a krémovo-béžovým telom; vzácne KOMUNÁLNY (dá sa chovať aj v skupine, samica sa dlho stará o mláďatá), suchomilný a odolný — no rýchly a defenzívny s MEDICÍNSKY VÝZNAMNÝM jedom, NIKDY nemanipulovať

Rozpätie nôh~11–13 cm
Teplota24–28 °C
Vlhkosťnízka–mierna (~50–60 %), suchomilný
Životnosťsamice 12+ rokov, samce ~3–4 r
Areál / pôvodendemit ostrova Sokotra (Jemen)
🔊
Hlučnosť
1/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
3/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
2/5

Výživa

55% 35% 10% STRAVA zloženie
Cvrčky a behajúci hmyz (Acheta, Gryllus) — 55 % 55%
Šváby (Blaptica dubia, Shelfordella) primeranej veľkosti — 35 % 35%
Doplnkový hmyz — sarančatá, lietajúci hmyz, zofóbas (striedmo) — 10 % 10%

Odporúčané potraviny

  • Cvrčky (Acheta, Gryllus) primeranej veľkosti — základ stravy, veľkosť úmerná telu sklípkavca bez nôh
  • Šváby Blaptica dubia (vhodne veľké kusy) — výživná, ľahko stráviteľná korisť, ktorú rád loví
  • Šváby Shelfordella lateralis (turkménsky šváb) — pohyblivá korisť vhodná pre rýchleho lovca
  • Sarančatá a koníky z bezpečného, nezamoreného zdroja — proteínovo bohatá pochúťka
  • Lietajúci a poletujúci hmyz (mole, mladé saranče) — ochotne ho prepadáva pri vchode do nory
  • Zofóbas (larvy Zophobas morio) — striedmo, tučnejšia maškrta pre dospelce
  • Mikrocvrčky a nymfy švábov pre mláďatá (spiderlingy) a pri komunálnom chove drobné jedince — drobná korisť 2× týždenne
  • Gut-loaded hmyz (nakŕmený zeleninou/krmivom 24–48 h pred podaním) — zvyšuje výživovú hodnotu
  • Čistá nechlórovaná voda v plytkej miske — zdroj pitia (suchomilný druh, ale vodu vždy k dispozícii)

Zakázané potraviny

  • Stavovce (myšky, „pinkies“) — zbytočne tučné a rizikové; sklípkavec ich nepotrebuje
  • Divo odchytený hmyz z prírody — riziko pesticídov, parazitov a chorôb
  • Príliš veľká korisť (väčšia ako telo bez nôh) — stresuje a môže poraniť zviera
  • Hmyz s tvrdým chitínom v nadbytku (chrobáky) — ťažšie stráviteľný
  • Kŕmenie tesne pred a po zvliekaní — sklípkavec v premolte odmieta žrať a je extrémne zraniteľný
  • Ponechanie živej koristi cez noc — cvrčok môže obhrýzať zviera, najmä počas zvliekania
  • Trvalo premočený substrát a vlhká miska s vodou pre mláďatá — suchomilný druh, premokrenie mu škodí (riziko plesní)
  • Ľudské jedlo, mäso cicavcov, mliečne výrobky — nestráviteľné, kontaminujú terárium
  • Premŕvanie/preťažovanie kŕmením — vedie k obezite a riziku prasknutia abdomenu
Tip od odborníka Sklípkavec balfourov (Monocentropus balfouri) je hrabavý (fosoriálny) dravec Starého sveta, ktorý loví z okolia svojej pavučinou vystlanej nory a úkrytu — korisť prepadáva rýchlym výpadom, keď prejde okolo vchodu. Základ stravy tvoria vhodne veľké cvrčky a šváby (napr. Blaptica dubia) — ideálna veľkosť koristi zodpovedá dĺžke tela bez nôh alebo menej. Frekvencia: dospelce stačí kŕmiť 1× za 1–2 týždne, juvenily každých 7–10 dní a špľapky (mláďatá) 2× týždenne menšou korisťou. Druh má dobrú chuť do jedla a rastie stredne rýchlo. BEZPEČNOSŤ PRI KŔMENÍ JE PRIORITA: M. balfouri je síce menej „výbušný“ než ozdobné sklípkavce, no ako druh Starého sveta je rýchly, defenzívny a má medicínsky významný jed — korisť vždy podávajte dlhými pinzetami/kliešťami a NIKDY nesiahajte do terária holou rukou. Gut-loading: kŕmny hmyz 1–2 dni pred podaním nakŕmte zeleninou a kvalitným krmivom. Voda: poskytnite plytkú misku s čistou nechlórovanou vodou — hoci ide o suchomilný druh z ostrova Sokotra, voda má byť stále k dispozícii; vyhnite sa premočeniu substrátu. Pri komunálnom chove (skupina) je dôležité kŕmiť dostatočne často a rozptýlene, aby jedince nesúperili o korisť a neubližovali si — paradoxne práve hlad zvyšuje riziko kanibalizmu. Pozor na zvliekanie (molt): keď abdomen stmavne a zviera prestane žrať alebo sa zatiahne do nory, NEKŔMTE a odstráňte všetku živú korisť — počas a tesne po zvliekaní je sklípkavec mäkký a zraniteľný. Po zvliekaní vyčkajte, kým stvrdnú klepietka (zvyčajne ~1 týždeň), až potom ponúknite menšiu korisť.

Správanie a komunikácia

1 Hlučnosť 1 Priľnavosť 3 Aktivita 1 Reč 2 Zriedkavosť 1.6
1/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Sklípkavce sú prakticky nemé — Monocentropus balfouri nevydáva žiadne zvuky počuteľné pre človeka, jediným prejavom môže byť slabé syčanie/stridulácia pri obrane.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Sklípkavec balfourov NIE JE maznavý spoločník a nehodí sa na manipuláciu. Pavúkovce nevyhľadávajú fyzický kontakt a neviažu sa na človeka — interakcia spočíva výhradne v pozorovaní z terária. Hoci je Monocentropus balfouri medzi sklípkavcami nezvyčajne znášanlivý voči vlastnému druhu (patrí k mála komunálne chovateľným sklípkavcom a samica sa o mláďatá stará dlhšie než iné druhy — náznak rodičovskej tolerancie), táto sociálna stránka sa NETÝKA človeka a v žiadnom prípade z neho nerobí druh na hladkanie. Je to sklípkavec Starého sveta — nemá urtikujúce (žihľavé) chĺpky, ktorými by sa bránil na diaľku, a preto sa pri ohrození spolieha na rýchlosť, výhražný postoj (zdvihnutie predných nôh) a v krajnom prípade na uhryznutie medicínsky významným jedom. Uhryznutie vyvoláva u človeka silnú bolesť, svalové kŕče, opuch a niekedy aj systémové príznaky — nie je síce smrteľné, ale ide o vážny zdravotný incident vyžadujúci lekárske ošetrenie. Preto sa tento druh NIKDY neberie do ruky. Jeho čaro je v ohromujúcom kontraste kovovo modrých nôh a krémového tela a v pozorovaní fascinujúceho komunálneho správania, nie v držaní.
3/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Sklípkavec balfourov je čulý, ale prevažne skrytý hrabavý (fosoriálny) druh. Cez deň sa zdržiava v pavučinou vystlanej nore a úkryte, ktoré si aktívne vyhrabe a vystelie hustou pavučinou; za šera a v noci vychádza loviť k vchodu. Tkanie pavučiny: tento druh je pozoruhodný bohatým tkaním — vytvára rozsiahle pavučinové tunely a „terasy“ pri vchode do nory, čo robí terárium efektným aj keď je pavúk skrytý. Pohyb: pri vyrušení je rýchly a obratný (ako druh Starého sveta), no nie tak „výbušný“ a nepredvídateľný ako ozdobné sklípkavce rodu Poecilotheria — častejšie uteká do nory než útočí. Komunálne správanie: pri skupinovom chove sa jedince tolerujú, zdieľajú pavučinovú štruktúru a niekedy spoločne lovia, čo je u sklípkavcov výnimočné a pre pozorovateľa mimoriadne zaujímavé. Pre majiteľa je to atraktívny, aktívne tkajúci chovanec, ktorý však vyžaduje opatrnosť, dlhé pinzety a vždy zatvorené terárium — pri otváraní treba poznať polohu zvieraťa.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Pavúkovce nemajú schopnosť vokalizácie ani napodobňovania ľudskej reči — chýbajú im hlasové orgány aj príslušné nervové štruktúry.

Hlasový prejav a reč

1/5 hlasitosť

Sklípkavec balfourov je z pohľadu majiteľa prakticky nemé zviera — nemá hlasivky ani žiadny orgán na klasickú tvorbu zvuku a pri bežnom chove je úplne tichý. Jediným možným zvukovým prejavom je jemná obranná stridulácia (slabé syčanie): niektoré sklípkavce dokážu pri vyrušení trením štetinatých plôch na bázach nôh a makadiel vydať tichý syčivý/škrabavý zvuk ako varovanie — u Monocentropus balfouri ide nanajvýš o veľmi slabý prejav počuteľný len zblízka, nie o vokalizáciu. Bežná komunikácia tohto druhu neprebieha zvukom, ale cez vibrácie podkladu a vlastnej pavučiny (vníma chvenie citlivými chĺpkami a kĺbovými zmyslovými orgánmi) a cez chemické a dotykové signály (feromóny, ohmatávanie predných nôh a makadiel) — práve citlivosť na vibrácie a chemické signály mu zrejme umožňuje rozpoznať príbuzné jedince a znášať komunálny chov. V byte je preto nehlučným chovancom — to však neznižuje jeho nebezpečnosť: hoci nehlučí, je rýchly a jedovatý.

Dokáže hovoriť? Pavúkovce nedokážu napodobniť ľudskú reč — nemajú hlasový aparát ani mozgové štruktúry potrebné na vokalizáciu. Monocentropus balfouri komunikuje vibráciami podkladu a pavučiny a chemicko-dotykovými signálmi; pri obrane môže veľmi slabo syčať (stridulovať).

Typické zvuky

  • Žiadna pravá vokalizácia — druh nemá orgán na tvorbu hlasu a je prakticky nemý
  • Jemná obranná stridulácia (slabé syčanie) — pri vyrušení môže trením štetinatých plôch na bázach nôh/makadiel vydať tichý syčivý zvuk ako varovanie spolu s výhražným postojom
  • Tiché šuchotanie pri hrabaní nory, tkaní pavučiny alebo pri love koristi — mechanický zvuk pohybu, nie vokalizácia
  • Komunikácia cez vibrácie podkladu a pavučiny a cez feromóny/dotyk makadiel — bezhlučná; pravdepodobne umožňuje rozpoznať príbuzné jedince pri komunálnom chove

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Celoročná aktivita pri teplej teplote — hrabavý druh si tká pavučinové tunely a nory pri úkryte a v substráte, cez deň skrytý, za šera a v noci vychádza loviť; bez výrazného sezónneho rytmu (suchý ostrovný biotop bez veľkých teplotných výkyvov)
Rozmnožovanie v zajatí — dospelý samec po ultimátnom zvliekaní hľadá samicu; pri komunálnom chove sa páreniu darí, samce sú zvyčajne tolerované dlhšie než u iných druhov, no po kopulácii ho radšej oddeliť

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Domáci teraristický (suchozemský) chovanec — hrabavý (fosoriálny) sklípkavec Starého sveta. Pôvod: endemit ostrova Sokotra (Jemen) pri Africkom rohu — suché kríkovité ostrovné biotopy. Je pomerne odolný a obľúbený vďaka efektnému sfarbeniu (modré nohy + krémové telo) a najmä vďaka tomu, že patrí k mála komunálne znášanlivým sklípkavcom (dá sa chovať aj v skupine). POZOR — druh Starého sveta: M. balfouri nemá žihľavé (urtikujúce) chĺpky, je rýchly a defenzívny a má medicínsky významný jed — uhryznutie spôsobuje bolesť a svalové kŕče a vyžaduje lekárske ošetrenie (nie je smrteľné, ale je to vážny incident). NIKDY sa nemanipuluje a všetka údržba sa robí dlhými pinzetami pri zatvorenom teráriu. Hoci je menej „výbušný“ než ozdobné sklípkavce, nie je to vyslovene začiatočnícky druh — je vhodný skôr pre poučeného chovateľa, ktorý pozná bezpečnostné zásady chovu druhov Starého sveta. Bez CITES obmedzení, IUCN nehodnotený. Je suchomilný, nenáročný na vlhkosť, dlhoveký (samice 12+ rokov) a vďačný — preto je medzi modrými sklípkavcami jedným z najpopulárnejších.
Priestor Pozemné (terestrické), do šírky orientované terárium s HLBOKÝM substrátom na hrabanie. Pre jednotlivca postačuje cca 25×25×25 cm, pre komunálnu skupinu väčšie (napr. 40×40×30 cm) — dôležitejšia je pôdorysná plocha a hĺbka substrátu než výška, lebo ide o hrabavý druh. Substrát: vrstva aspoň 8–15 cm mierne vlhkého, ale prevažne suchého substrátu (kokos/rašelina, prípadne s prímesou hliny), do ktorej si zviera vyhrabe noru; čím je jedinec väčší, tým hlbší substrát. Úkryt: kus korkovej kôry, polovica kvetináča alebo koreň ako štartovací úkryt, od ktorého si pavúk noru rozšíri a obtká pavučinou (druh tká mimoriadne bohato). Bezpečnosť: pevné, tesne uzatvárateľné veko — druh je rýchly a pri otvorení môže vybehnúť. Teplota: 24–28 °C (suchý ostrovný biotop). Vlhkosť: nízka až mierna (~50–60 %) — M. balfouri je suchomilný druh, terárium udržujte prevažne suché s dobrým vetraním; stačí občas mierne navlhčiť jeden roh substrátu a poskytnúť plytkú misku s vodou. Trvalé premokrenie mu škodí. Vetranie: zabezpečte prúdenie vzduchu (vetracie otvory) — vlhko bez vetrania vedie k plesni. Komunálny chov: ak chcete skupinu, vysaďte súrodencov z jednej znášky naraz do dostatočne veľkého terária s viacerými úkrytmi a dostatkom koristi. Údržba (kŕmenie, výmena vody, čistenie) sa robí výhradne dlhými pinzetami/kliešťami, nikdy nie holou rukou.
Deti v domácnosti Sklípkavec balfourov NIE JE vhodný na manipuláciu a do domácnosti s malými deťmi patrí len ako zviera na pozorovanie cez sklo pod dohľadom dospelého. Hoci pôsobí pokojnejšie než ozdobné sklípkavce, je to rýchly a defenzívny druh Starého sveta s medicínsky významným jedom — uhryznutie spôsobuje bolesť, svalové kŕče a opuch a vyžaduje lekárske ošetrenie. Hlavné pravidlá: (1) zviera NIKDY nebrať do rúk a do terária nikdy nesiahať holou rukou — všetka údržba len dlhými pinzetami; (2) terárium musí byť vždy bezpečne uzavreté, mimo dosahu malých detí; (3) deti nikdy nenechávať s teráriom bez dozoru a nedovoliť im ho otvárať; (4) pri otváraní vždy poznať polohu zvieraťa a byť pripravený na rýchly pohyb; (5) pri zvliekaní zviera nerušiť. Pre staršie, zodpovedné dieťa (od ~12 rokov) môže byť tento druh fascinujúcou lekciou o pavúkoch a o tom, že práve M. balfouri je medzi sklípkavcami vzácne sociálny (komunálny) — ale len ako zviera na pozorovanie cez sklo pod plnou kontrolou dospelého, nikdy nie na kontakt.
Hlučnosť Úplne tichý chovanec — ideálny do bytu z pohľadu hluku; nehlučí ani v noci (pozor však na jed a rýchlosť, nie na hluk).
Verdikt odborníka Sklípkavec balfourov (Monocentropus balfouri, Socotra Island Blue Baboon / Balfour's tarantula) je hrabavý (fosoriálny) sklípkavec čeľade Theraphosidae a jeden z najobľúbenejších „modrých“ terarijných pavúkovcov vôbec. Je to endemit ostrova Sokotra (jemenské súostrovie v Indickom oceáne pri Africkom rohu), kde žije v norách a štrbinách suchých kríkovitých biotopov. Dosahuje rozpätie nôh približne 11–13 cm a jeho najväčším lákadlom je nádherné sfarbenie — kovovo modré nohy v kontraste s krémovo-béžovým, chlpatým krunierom a zadočkom. Najznámejšou zvláštnosťou druhu je jeho komunálnosť: patrí k úplnej menšine sklípkavcov, ktoré sa navzájom tolerujú a dajú sa chovať v skupine — súrodenci z jednej znášky pri dostatku úkrytov a koristi zdieľajú pavučinovú štruktúru a niekedy aj spoločne lovia, pričom samica sa o mláďatá stará nezvyčajne dlho (náznak rodičovskej tolerancie, u sklípkavcov vzácny). Povaha a riziko — KĽÚČOVÉ: M. balfouri je druh Starého sveta, čo znamená, že nemá urtikujúce (žihľavé) chĺpky a pri ohrození sa spolieha na útek do nory, výhražný postoj a v krajnom prípade na uhryznutie MEDICÍNSKY VÝZNAMNÝM jedom (silnejším než u bežných druhov Nového sveta) — uhryznutie spôsobuje bolesť, svalové kŕče a opuch, nie je síce smrteľné pre zdravého človeka, ale je to vážny incident vyžadujúci lekárske ošetrenie. Preto sa tento druh NIKDY neberie do ruky a všetka údržba sa robí dlhými pinzetami pri tesne uzavretom teráriu; jeho sociálnosť sa týka len iných pavúkov, nie človeka. Chov: je pomerne odolný a suchomilný — postačí pozemné terárium orientované do šírky s hlbokým substrátom (8–15 cm) na vyhrabanie nory a úkrytom, teplota 24–28 °C a prevažne suché prostredie (vlhkosť ~50–60 %) s dobrým vetraním (trvalé premokrenie mu škodí); vodu poskytnite v plytkej miske. Druh tká mimoriadne bohato, takže okolo nory čoskoro vznikne efektná pavučinová štruktúra. Strava: cvrčky a šváby podávané pinzetami — dospelce 1× za 1–2 týždne, špľapky 2× týždenne; pri komunálnom chove kŕmte často a rozptýlene, aby ste predišli kanibalizmu. Životnosť: samice 12 a viac rokov, samce po dozretí len ~3–4 roky. Z pohľadu hluku je prakticky nemý (pri obrane môže veľmi slabo syčať). Ochrana: druh je IUCN nehodnotený (NE) a bez CITES — v obchode sa vyskytujú prakticky výhradne odchované (captive-bred) jedince, čo nezaťažuje divokú ostrovnú populáciu. Obtiažnosť: stredná — vďaka odolnosti a komunálnosti je vďačný a fascinujúci, no ako druh Starého sveta s medicínsky významným jedom je vyhradený poučenému chovateľovi (nie úplnému začiatočníkovi) a NIKDY sa nemanipuluje. Celkovo ide o jeden z najkrajších a najzaujímavejších sklípkavcov v chove — modrý klenot Sokotry s výnimočným spoločenským správaním.

Prostredie a požiadavky

Terárium — typ a rozmery (POZEMNÉ) + tesné veko
Terestrické (pozemné), do šírky orientované; jednotlivec ~25×25×25 cm, komunálna skupina väčšie (napr. 40×40×30 cm); pevné, tesne uzatvárateľné veko (rýchly druh)
Monocentropus balfouri je hrabavý (fosoriálny) pozemný druh, preto potrebuje terárium orientované skôr do šírky a hĺbky než do výšky — žije v nore v substráte, nie hore. Pre jednotlivca postačuje okolo 25×25×25 cm, pre komunálnu skupinu väčšie terárium s viacerými úkrytmi (napr. 40×40×30 cm). Veko musí byť pevné a tesné — druh je rýchly a pri otvorení môže vybehnúť (hoci nie tak „výbušne“ ako ozdobné sklípkavce). Vnútro sa zariaďuje pozemne (hlboký substrát + úkryt), o ktorý si zviera natká bohatú pavučinovú štruktúru.
Substrát a úkryt (HLBOKÝ na hrabanie)
8–15 cm mierne vlhkého až prevažne suchého substrátu (kokos/rašelina, prípadne s hlinou) na vyhrabanie nory + korková kôra/polovica kvetináča ako štartovací úkryt; plytká miska na vodu
Kľúčovým prvkom je hlboká vrstva substrátu (aspoň 8–15 cm), do ktorej si zviera vyhrabe noru — čím väčší jedinec, tým hlbší substrát. Vhodný je kokos/rašelina, prípadne s prímesou hliny pre lepšiu súdržnosť nory. Poskytnite úkryt (kus korkovej kôry, polovica kvetináča, koreň), od ktorého si pavúk noru rozšíri. M. balfouri je pozoruhodný mimoriadne bohatým tkaním — okolo vchodu do nory vytvára husté pavučinové tunely a „terasy“, čo robí terárium efektným aj keď je pavúk skrytý. Pridajte plytkú misku na vodu. Všetku výmenu a čistenie robte dlhými pinzetami, nikdy nie holou rukou.
Teplota
24–28 °C; na ostrove Sokotra teplé, suché kríkovité biotopy
Druh pochádza zo suchých kríkovitých biotopov ostrova Sokotra (Jemen) pri Africkom rohu, kde je teplé, prevažne suché podnebie bez veľkých teplotných výkyvov. V chove sa darí pri 24–28 °C. Pri izbovej teplote v lete často netreba prihrievať; v chladnejších podmienkach radšej vykurujte vzduch v miestnosti než aby ste umiestnili podhrev priamo na sklo (lokálny prehrev vysušuje noru a u hrabavého druhu nedáva zmysel). Vyhýbajte sa extrémom — trvalo nad 30 °C zviera stresuje, pod 18–20 °C spomaľuje metabolizmus.
Vlhkosť a vetranie (prevažne SUCHO)
Nízka až mierna (~50–60 %) — suchomilný druh; prevažne suchý substrát s dobrým vetraním, občas navlhčiť jeden roh + miska s vodou
Na rozdiel od tropických sklípkavcov je M. balfouri suchomilný — pochádza zo suchého ostrovného biotopu. Terárium udržiavajte prevažne suché (vlhkosť ~50–60 %) s dobrým vetraním; stačí občas mierne navlhčiť jeden roh substrátu alebo preliať časť okolo misky s vodou, nikdy nepremokriť celé dno. Trvalé premokrenie je najčastejšou chybou a vedie k plesni a roztočom. Zviera si potrebnú vlhkosť reguluje hĺbkou nory a pije z plytkej misky s vodou. Vlhko (ak je) má vždy ísť ruka v ruke s prúdiacim vzduchom — stojatý zaparený vzduch tomuto druhu škodí.
Divoký biotop (endemit Sokotry)
Endemit ostrova Sokotra (Jemen) pri Africkom rohu — suché kríkovité biotopy; život v norách a štrbinách
Monocentropus balfouri je endemit ostrova Sokotra (jemenské súostrovie v Indickom oceáne pri Africkom rohu) — žije teda iba na tomto izolovanom ostrove so suchou, kríkovitou vegetáciou a vyprahnutou krajinou. Vo voľnej prírode je to hrabavý druh, ktorý si vyhrabáva nory a obýva štrbiny, kde si tká pavučinové skrýše a z nich za šera číha na hmyz. Endemizmus malého ostrova znamená, že v obchode sa vyskytujú prakticky výhradne odchované (captive-bred) jedince. Druh nie je hodnotený IUCN (NE) a nie je v CITES. Jeho mimoriadna popularita v teraristike sa opiera o efektné modro-krémové sfarbenie a o vzácnu schopnosť komunálneho (skupinového) chovu.

Rozvrh kŕmenia

Čas Krmivo Množstvo Frekvencia
Dospelec (večer) Cvrček alebo šváb (Blaptica dubia) vhodnej veľkosti — VŽDY podávať dlhými pinzetami 1–2 ks veľkosti tela bez nôh 1× za 1–2 týždne
Juvenil Cvrčky a menšie šváby primeranej veľkosti (pinzetami) 1 ks úmerný telu každých 7–10 dní
Mláďa / špľapka (sling) Mikrocvrčky, nymfy švábov, kúsky koristi drobná korisť 2× týždenne
Komunálna skupina Korisť rozptýlene na viacerých miestach (pinzetami) — aby jedince nesúperili viac kusov naraz podľa počtu jedincov dostatočne často (hlad zvyšuje kanibalizmus)
Premolt / po zvliekaní NEKŔMIŤ — odstrániť živú korisť dlhými pinzetami nič ~1 týždeň (kým stvrdnú klepietka)
Voda Čistá nechlórovaná voda v plytkej miske (suchomilný druh, ale voda stále k dispozícii) stále k dispozícii dopĺňať priebežne; substrát prevažne suchý

Rozmnožovací cyklus

Pohlavná dospelosť a párenie
Samce dospievajú rýchlejšie (~1,5–2 r), samice o niečo pomalšie; párenie po ultimátnom zvliekaní samca

M. balfouri dospieva v porovnaní s mnohými pozemnými druhmi stredne rýchlo — samce po sérii zvliekaní dozrejú zvyčajne za ~1,5–2 roky (ultimátne zvliekanie, po ktorom majú vyvinuté bulby na makadlách), samice o niečo pomalšie. Párenie je u tohto druhu pomerne ústretové: vďaka znášanlivej povahe býva samec zvyčajne tolerovaný dlhšie než u agresívnych druhov a po kopulácii nemusí byť hneď napadnutý — napriek tomu sa odporúča samca po párení opatrne oddeliť, aby sa predišlo riziku. Dimorfizmus: dospelý samec je menší, štíhlejší a má dlhšie nohy a po dozretí žije už len krátko (~3–4 roky).

Tvorba kokonu (vaječného vaku)
Kokon týždne až mesiace po kopulácii; rádovo desiatky až ~100 vajíčok

Oplodnená samica po niekoľkých týždňoch až mesiacoch vytvorí vo svojej nore hodvábny kokon (vaječný vak), do ktorého nakladie rádovo desiatky až približne sto vajíčok. Kokon aktívne stráži a otáča, čím zabezpečuje rovnomernú teplotu a vlhkosť a chráni ho pred plesňou. Chovateľ buď ponechá kokon matke (u tohto druhu sa to vďaka jej starostlivosti často oplatí), alebo ho po niekoľkých týždňoch opatrne odoberie na umelú inkubáciu. Keďže ide o suchomilný druh, inkubácia prebieha pri miernej, nie vysokej vlhkosti a dobrom vetraní.

Liahnutie — nymfy a špľapky
Vývin vo vajci týždne; postembryonálne štádiá (nymfa) pred prvým samostatným zvliekaním

Z vajíčok sa najprv liahnu prelarválne a larválne štádiá (tzv. nymfy / postembryá), ktoré ešte nežijú samostatne a vyživujú sa zo zásob — sú bledé a nepohyblivé. Po niekoľkých zvliekaniach sa z nich stávajú prvé samostatné špľapky (spiderlings). Zvláštnosťou M. balfouri je, že samica sa o mláďatá stará nezvyčajne dlho — mladé jedince zostávajú v jej nore a v okolí pavučinovej skrýše ešte istý čas po vyliahnutí, čo je u sklípkavcov vzácne a súvisí s komunálnou povahou druhu. Mláďatá sú už od raného veku čulé a obratné.

Odchov špľapiek a KOMUNÁLNY chov
Stredne rýchly rast; modré sfarbenie sa s vekom a zvliekaním zvýrazňuje

Špľapky sa odchovávajú v malých nádobkách s mierne vlhkým substrátom a kúskom úkrytu, alebo — čo je pre tento druh charakteristické — sa môžu ponechať spolu v komunálnej skupine. Monocentropus balfouri patrí k mála komunálne chovateľným sklípkavcom: súrodenci z jednej znášky sa pri dostatku úkrytov a koristi navzájom tolerujú, zdieľajú pavučinovú štruktúru a niekedy aj spoločne lovia — ide o jednu z najfascinujúcejších výnimiek v teraristike. Riziko kanibalizmu však nie je nulové a stúpa pri hlade, nedostatku úkrytov a miešaní cudzích jedincov rôznej veľkosti, preto treba kŕmiť dostatočne často a rozptýlene. S každým zvliekaním sa postupne zvýrazňuje charakteristické kovovo modré sfarbenie nôh a krémovo-béžové telo.

Pohlavný dimorfizmus a životnosť
Samice 12+ rokov, samce ~3–4 r; spoľahlivé rozlíšenie až u dospelcov

Pohlavie sa dá spoľahlivo určiť až u dospelých jedincov (prípadne z exúvie podľa spermatéky u samíc). Samice sú robustnejšie a dlhovekejšie — žijú približne 12 a viac rokov. Samce sú po dozretí menšie, štíhlejšie, s dlhšími nohami, majú bulby na makadlách a po ultimátnom zvliekaní žijú už len ~3–4 roky. Pri kúpe je preto pohlavie dôležitý údaj — overená samica predstavuje výrazne dlhšiu investíciu (a dlhšiu zodpovednosť za bezpečný chov druhu Starého sveta).

Ochočenie a kontakt

4 Trvanie: Udomácnenie 1–2 týždne; chov dlhodobý — samice 12+ rokov, samce ~3–4 roky. Manipulácia sa NEROBÍ vôbec — len bezpečná údržba pinzetami

Sklípkavec balfourov sa NEOCHOČÍ a NIKDY sa neberie do ruky. Pavúkovec sa na človeka neviaže a u tohto druhu je manipulácia riziková: Monocentropus balfouri je rýchly a defenzívny druh Starého sveta, ktorý nemá urtikujúce chĺpky a pri ohrození sa spolieha na útek do nory, výhražný postoj a v krajnom prípade na uhryznutie medicínsky významným jedom (silná bolesť, svalové kŕče, opuch — vyžaduje lekárske ošetrenie). Zaujímavou výnimkou je jeho sociálna stránka voči vlastnému druhu: patrí k mála komunálne chovateľným sklípkavcom a samica sa o mláďatá stará nezvyčajne dlho — toto fascinujúce správanie sa však týka len iných pavúkov, nie človeka, a nerobí z neho druh na hladkanie. Hlavné pravidlá bezpečného chovu: (1) žiadna manipulácia — presuny (rehouse) robte cez nádobu/krabičku a katapult metódou, nikdy nie rukou; (2) všetka údržba terária len dlhými pinzetami/kliešťami; (3) terárium otvárajte opatrne, vždy poznajte polohu zvieraťa; (4) veko musí byť vždy tesne uzavreté; (5) nikdy nemanipulovať tesne pred a po zvliekaní. Tento druh je na obdiv z bezpečnej vzdialenosti — jeho hodnota je v nádhernom modro-krémovom sfarbení a v jedinečnom komunálnom správaní, nie v kontakte.

1

Pripravte pozemné terárium (jednotlivec ~25×25×25 cm, skupina väčšie) s HLBOKÝM substrátom (8–15 cm kokos/rašelina) na hrabanie nory a s úkrytom (korková kôra/polovica kvetináča)

2

Udržujte teplotu 24–28 °C a prevažne SUCHÉ prostredie (vlhkosť ~50–60 %) s dobrým vetraním — len občas mierne navlhčite jeden roh substrátu; poskytnite plytkú misku s vodou

3

Po prinesení domov nechajte zviera 1–2 týždne v úplnom pokoji, aby sa udomácnilo, vyhrabalo si noru a začalo bohato tkať pavučinu — nemanipulujte, len opatrne dopĺňajte vodu pinzetou

4

Pozorujte správanie z terária: cez deň býva skryté v nore, za šera vychádza loviť k vchodu; kŕmte juvenily každých 7–10 dní, dospelce 1× za 1–2 týždne — VŽDY dlhými pinzetami

5

Terárium otvárajte OPATRNE a vždy najprv zistite polohu zvieraťa — druh je rýchly a pri otvorení môže vybehnúť (hoci menej „výbušný“ než ozdobné sklípkavce)

6

NIKDY neberte zviera do rúk a nesiahajte doň holou rukou — presuny (rehouse) robte cez nádobu/katapult metódou; pri vyrušení môže uhryznúť medicínsky významným jedom

7

Ak chcete KOMUNÁLNY chov, vysaďte súrodencov z jednej znášky naraz do väčšieho terária s viacerými úkrytmi a kŕmte dostatočne často a rozptýlene (hlad zvyšuje riziko kanibalizmu)

8

Pred a po zvliekaní (tmavý abdomen, zviera nežerie a zatiahne sa do nory) NErušte, NEkŕmte a odstráňte živú korisť dlhými pinzetami

Cena a kde kúpiť

20–50 € / odchované mláďa až subadult

Sklípkavec balfourov patrí k cenovo dostupnejším a hojne odchovávaným modrým sklípkavcom — jeho popularita (efektné sfarbenie + komunálnosť + odolnosť) znamená, že je dobre dostupný. Špľapky (mláďatá) sa pohybujú zhruba 20–50 €, subadultné a dospelé samice bývajú drahšie (často 60–120 € podľa veľkosti a overeného pohlavia — samice sú žiadanejšie pre dlhovekosť). Niekedy sa ponúkajú aj komunálne skupiny súrodencov za zvýhodnenú cenu. Bez CITES obmedzení. Kupujte odchované (captive-bred) jedince od dôveryhodného chovateľa — divo odchytené zvieratá sa prakticky nevyskytujú (endemit malého ostrova) a navyše by boli stresované. Buďte si vedomí, že hoci je lacný a odolný, ide o druh Starého sveta s medicínsky významným jedom, ktorý sa nemanipuluje.

Špecializovaní chovatelia sklípkavcov a teraristické burzy v SR/ČR (captive-bred, často aj komunálne skupiny súrodencov)
exoticke-zvierata.sk / teraristické e-shopy — kŕmny hmyz a vybavenie pozemných terárií + dlhé pinzety
bazos.sk / inzertné portály — inzeráty teraristika (preveriť odchov)
Členské burzy a fóra (BTS, lokálne araneo-kluby) — overení chovatelia odchovaných jedincov a poradenstvo k komunálnemu chovu
Na čo si dať pozor Kupujte odchované (captive-bred) jedince od dôveryhodného chovateľa — M. balfouri je endemit malého ostrova Sokotra a v obchode sa vyskytujú prakticky výhradne odchované zvieratá. Zdravý sklípkavec: plný, ale nie napnutý abdomen, všetkých 8 nôh + 2 makadlá neporušené, výrazné modré nohy a krémovo-béžové telo (u mláďat je modrá ešte tlmená, sýtosť prichádza s vekom a zvliekaním), zviera čulo reaguje a má vlastnú pavučinovú skrýš/noru. Vyhýbajte sa jedincom so scvrknutým, vráskavým abdomenom (dehydratácia/hladovanie), apatickým alebo s „kŕčovito“ podvinutými nohami (smrteľný príznak). Pýtajte si údaj o poslednom zvliekaní a o pohlaví (overená samica je dlhšia investícia). Ak chcete komunálny chov, kúpte súrodencov z jednej znášky naraz (najlepšie sa tolerujú jedince z rovnakého vrhu). Dôležité upozornenie: ide o druh Starého sveta s medicínsky významným jedom — kupujte ho len ak poznáte bezpečnostné zásady, máte dlhé pinzety a tesné terárium; po prinesení domov dajte zvieraťu 1–2 týždne pokoj.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Sklípkavec balfourov rozpätie ~11–13 cm Sklípkavec červenokolenný rozpätie ~13–15 cm Sklípkavec zelenomodrý rozpätie ~13–15 cm Sklípkavec ozdobný rozpätie ~15–18 cm Sklípkavec kobaltový rozpätie ~11–13 cm
Sklípkavec balfourov (Monocentropus balfouri) Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii) Sklípkavec zelenomodrý (Chromatopelma cyaneopubescens / GBB) Sklípkavec ozdobný (Poecilotheria regalis) Sklípkavec kobaltový (Cyriopagopus lividus)
Dĺžkarozpätie ~11–13 cmrozpätie ~13–15 cmrozpätie ~13–15 cmrozpätie ~15–18 cmrozpätie ~11–13 cm
Váha—————
Dožitiesamice 12+ r, samce ~3–4 rsamice ~25–30 r, samce ~5 rsamice ~12–14 r, samce ~4 rsamice 12–15 r, samce ~3–4 rsamice ~12–14 r, samce ~3–4 r
Hlučnosť4/51/52/54/54/5
Stav IUCNIUCN nehodnotený (NE) · bez CITESIUCN takmer ohrozený (NT) · CITES Príloha IIIUCN nehodnotený · bez CITESIUCN Least Concern (2008) · CITES Príloha IIIUCN nehodnotený · bez CITES
PovahaAktuálny druh — hrabavý Starý svet, modré nohy + krémové telo; vzácne KOMUNÁLNY (dá sa chovať v skupine, samica sa stará o mláďatá), bohatý tkáč; rýchly a defenzívny s MEDICÍNSKY VÝZNAMNÝM jedom, BEZ urtikujúcich chĺpkov; suchomilný, odolný; NIKDY nemanipulovaťKontrast — TERESTRICKÝ pozemný druh NOVÉHO sveta, pomalý a docilný, slabý jed + urtikujúce (žihľavé) chĺpky; klasický začiatočnícky druh, pravý opak rýchleho jedovatého balfourihoKontrast — efektný pozemno-tkajúci druh NOVÉHO sveta (zelené nohy, oranžový zadoček), slabší jed + urtikujúce chĺpky, mimoriadny tkáč; krajší pre začiatočníka než jedovatý balfouriPríbuzný v náročnosti — arboreálny Starý svet, MIMORIADNE rýchly a defenzívny, MEDICÍNSKY VÝZNAMNÝ jed, bez urtikujúcich chĺpkov; pre POKROČILÝCH, „výbušnejší“ a nebezpečnejší než balfouri (ktorý je pokojnejší a komunálny)Podobný typ — hrabavý (fosoriálny) druh STARÉHO sveta s kovovo modrými nohami, rýchly a defenzívny, medicínsky významný jed; na rozdiel od balfouriho je samotársky a skrytejší (NIE komunálny)
AreálEndemit ostrova Sokotra (Jemen) — suché kríkovité biotopyMexiko (tichomorské svahy) — suché lesy a polopúšteVenezuela (polopúšť Paraguaná) — suchý biotopIndia (Východné a Západné Gháty) — listnaté a horské lesyJuhovýchodná Ázia (Mjanmarsko, Thajsko) — vlhké tropické lesy

Choroby a prevencia

Uhryznutie človeka (medicínsky významný jed)
stredná

Príznaky: U človeka: lokálna bolesť, svalové kŕče, opuch, niekedy búšenie srdca, nevoľnosť a celková slabosť trvajúce hodiny až dni

Toto nie je choroba zvieraťa, ale najdôležitejšie zdravotné riziko chovu. Ako druh Starého sveta má M. balfouri MEDICÍNSKY VÝZNAMNÝ jed — uhryznutie NIE JE smrteľné pre zdravého človeka, ale je to vážny incident vyžadujúci lekárske ošetrenie. Prevencia: NIKDY nemanipulovať, všetka údržba len dlhými pinzetami, terárium vždy tesne uzavreté; pri uhryznutí vyhľadať lekársku pomoc

Dehydratácia
stredná

Príznaky: Scvrknutý, vráskavý abdomen, apatia, podvinuté nohy, zviera zostáva pri miske s vodou

Hoci je M. balfouri suchomilný, vodu potrebuje — poskytnúť plytkú misku s čistou vodou a občas mierne navlhčiť jeden roh substrátu. Akútne pomôže metóda „ICU“ (vlhká utierka v uzavretej nádobe s vetraním); pri tomto rýchlom druhu vždy s maximálnou opatrnosťou a pinzetami

Plesne a roztoče z premokrenia bez vetrania
stredná

Príznaky: Plesnivý povlak na substráte a kôre, drobné biele/hnedé roztoče, zápach — typické pri vlhku bez vetrania

U suchomilného druhu je premokrenie bežnou chybou — vzniká pri vlhkom substráte a slabom vetraní alebo zo zvyškov koristi. Udržiavať prevažne suché terárium s dobrým vetraním, odstraňovať nedojedenú korisť (pinzetami), nemokriť celý substrát; pomáhajú čistiace chvostoskoky (springtails)

Komplikované zvliekanie (bad molt)
stredná

Príznaky: Zviera uviazne v starej exúvii, deformované či uviaznuté nohy, vyčerpanie

Príčinou býva príliš suché prostredie alebo rušenie počas moltu — pred zvliekaním zabezpečiť aspoň mierne navlhčený roh substrátu (zviera si vlhkosť drží v nore), NErušiť a NEkŕmiť; pri uviaznutej nohe pomôcť až po stvrdnutí, prípadná autotómia (odhodenie nohy) dorastie ďalším zvliekaním. U jedovatého druhu zasahovať len pinzetami s maximálnou opatrnosťou

Kanibalizmus pri komunálnom chove
stredná

Príznaky: Úbytok jedincov v skupine, nájdený mŕtvy/obhryzený jedinec, agresia pri kŕmení

M. balfouri patrí k mála komunálne znášanlivým sklípkavcom, no tolerancia NIE JE absolútna — riziko kanibalizmu stúpa pri HLADE, nedostatku úkrytov a miešaní cudzích (nie súrodeneckých) jedincov rôznej veľkosti. Prevencia: skupina zo súrodencov jednej znášky, dostatok úkrytov, časté a rozptýlené kŕmenie, dostatočne veľké terárium

Prevencia Sklípkavec balfourov je odolný, suchomilný a vďačný druh a takmer nechorľavie — pri správnom teráriu patrí k najmenej problémovým sklípkavcom Starého sveta. Jeho chov však definuje BEZPEČNOSŤ: ako druh Starého sveta je rýchly, defenzívny a má medicínsky významný jed — uhryznutie nie je smrteľné, ale spôsobuje bolesť a svalové kŕče a vyžaduje lekárske ošetrenie. Najdôležitejšie pravidlo: NIKDY nemanipulovať, do terária nesiahať holou rukou, všetku údržbu robiť dlhými pinzetami a terárium vždy tesne uzatvárať. Ďalšie riziká: (1) Premokrenie a pleseň — najčastejšia chyba u suchomilného druhu; udržiavajte prevažne suché terárium s dobrým vetraním, len občas navlhčite jeden roh; (2) Dehydratácia — poskytnite vodu v plytkej miske; (3) Zvliekanie (molt) — najzraniteľnejšia fáza: zviera nerušiť, nekŕmiť a počkať ~1 týždeň na stvrdnutie klepietok; (4) Kanibalizmus pri komunálnom chove — predchádza sa mu dostatkom úkrytov, častým kŕmením a chovom súrodencov z jednej znášky. Prevencia v jednej vete: pozemné terárium s hlbokým substrátom na noru, teplota 24–28 °C, prevažne sucho (~50–60 %) s vetraním, čistá voda, pokoj a NULOVÁ manipulácia. Pri rešpektovaní bezpečnostných zásad je M. balfouri dlhoveký chovanec (samice 12+ rokov).

Zaujímavosti

1

Modré nohy a krémovo-béžové telo — jeden z najkrajších sklípkavcov — dospelý Monocentropus balfouri má efektné kovovo modré nohy v kontraste s krémovo-béžovým, chlpatým krunierom a zadočkom; práve toto sfarbenie z neho robí jeden z najžiadanejších „modrých“ sklípkavcov v teraristike.

2

Vzácne KOMUNÁLNY sklípkavec — dá sa chovať aj v skupine — patrí k úplnej menšine sklípkavcov, ktoré sa navzájom tolerujú: súrodenci z jednej znášky pri dostatku úkrytov a koristi spolu žijú, zdieľajú pavučinu a niekedy aj spoločne lovia — výnimočné správanie medzi inak samotárskymi sklípkavcami.

3

Samica sa o mláďatá stará nezvyčajne dlho — mladé jedince zostávajú v okolí jej nory a pavučinovej skrýše ešte istý čas po vyliahnutí; tento náznak rodičovskej tolerancie je u sklípkavcov vzácny a súvisí s komunálnou povahou druhu.

4

Druh Starého sveta BEZ urtikujúcich chĺpkov — ale s potentnejším jedom — na rozdiel od druhov Nového sveta sa nebráni žihľavými chĺpkami; jeho obranou je útek do nory, výhražný postoj a uhryznutie. Jeho jed je medicínsky významný (silnejší než u bežných druhov Nového sveta) — uhryznutie spôsobuje bolesť a svalové kŕče a vyžaduje lekárske ošetrenie (nie je smrteľné). Preto sa NIKDY neberie do ruky.

5

Endemit ostrova Sokotra (Jemen) — žije iba na izolovanom jemenskom ostrove Sokotra v Indickom oceáne pri Africkom rohu, v suchých kríkovitých biotopoch; tento endemizmus z neho robí vzácny a biogeograficky zaujímavý druh.

6

Suchomilný a odolný — nenáročný na vlhkosť — pochádza zo suchého ostrovného biotopu, preto sa mu darí v prevažne suchom teráriu (~50–60 %) s dobrým vetraním; trvalé premokrenie mu naopak škodí. Vďaka odolnosti patrí k najmenej problémovým sklípkavcom Starého sveta.

7

Bohatý tkáč pavučiny a aktívny hrabáč — okolo vchodu do svojej nory vytvára husté pavučinové tunely a „terasy“, takže terárium pôsobí efektne aj keď je pavúk skrytý; substrát aktívne preorie a vyhrabe si rozsiahly systém chodieb.

8

Dlhoveké samice (12+ rokov) — samice sa pri správnom chove dožívajú vyše 12 rokov, zatiaľ čo samce po dozretí len ~3–4 roky; ide teda o dlhodobý záväzok.

9

Pomenovaný po botanikovi I. B. Balfourovi — druh opísal Pocock v roku 1897 a meno nesie na počesť škótskeho botanika Isaaca Bayleyho Balfoura, ktorý skúmal flóru a faunu Sokotry.

10

Bez CITES, IUCN nehodnotený (NE) — druh nie je zaradený do CITES ani hodnotený Červeným zoznamom IUCN; v obchode sa vyskytujú prakticky výhradne odchované (captive-bred) jedince, čo nezaťažuje divokú ostrovnú populáciu.

Taxonomická klasifikácia

species Sklípkavec balfourov (Monocentropus balfouri)
Ríša Animalia (živočíchy)
Kmeň Arthropoda (článkonožce)
Trieda Arachnida (pavúkovce)
Rad Araneae (pavúky)
Podrad Mygalomorphae (sklípkany)
Čeľaď Theraphosidae (sklípkavcovité)
Rod Monocentropus (Pocock, 1897)
Druh Monocentropus balfouri (Pocock, 1897) — Socotra Island blue baboon

? Často kladené otázky

Áno — je to jedna z mála výnimiek medzi sklípkavcami. Monocentropus balfouri patrí k úplnej menšine druhov, ktoré sa navzájom tolerujú a dajú sa chovať komunálne (v skupine). Najlepšie funguje skupina súrodencov z jednej znášky vysadených naraz do dostatočne veľkého terária s viacerými úkrytmi a pravidelnou, rozptýlenou potravou. Jedince zdieľajú pavučinovú štruktúru a niekedy aj spoločne lovia. Pozor: tolerancia nie je absolútna — riziko kanibalizmu stúpa pri hlade, nedostatku úkrytov a miešaní cudzích jedincov rôznej veľkosti. Komunálny chov je preto fascinujúci, ale vyžaduje premyslené podmienky a počítanie s občasnými stratami.

Skôr nie — hoci je odolný, je to druh Starého sveta. M. balfouri je síce nenáročný, suchomilný a pomerne pokojný (menej „výbušný“ než ozdobné sklípkavce), no ako druh Starého sveta je rýchly, defenzívny a má medicínsky významný jed a nemá urtikujúce chĺpky. Pre úplného začiatočníka sú vhodnejšie pokojné pozemné druhy Nového sveta (napr. sklípkavec kučeravý či červenokolenný). M. balfouri je dobrá voľba pre poučeného chovateľa, ktorý pozná bezpečnostné zásady chovu druhov Starého sveta (nulová manipulácia, údržba pinzetami) a chce atraktívny, odolný a komunálne chovateľný druh.

NIE, nikdy. Tento druh sa neberie do ruky za žiadnych okolností. Je to rýchly a defenzívny sklípkavec Starého sveta, ktorý nemá urtikujúce chĺpky — pri ohrození uteká do nory, zaujme výhražný postoj a v krajnom prípade uhryzne medicínsky významným jedom. Uhryznutie spôsobuje bolesť, svalové kŕče a opuch a vyžaduje lekárske ošetrenie (nie je smrteľné, ale je to vážny incident). Jeho zaujímavá komunálnosť sa týka len iných pavúkov, nie človeka — z hľadiska manipulácie z neho nerobí krotký druh. Všetka údržba sa robí dlhými pinzetami, presuny cez nádobu/katapult metódou, a terárium musí byť vždy tesne uzavreté.

Potrebuje pozemné (terestrické) terárium orientované do šírky s hlbokým substrátom (8–15 cm) na vyhrabanie nory — je to hrabavý druh. Pre jednotlivca postačuje cca 25×25×25 cm, pre komunálnu skupinu väčšie (napr. 40×40×30 cm) s viacerými úkrytmi. Ako substrát poslúži kokos/rašelina (prípadne s prímesou hliny), do ktorej si zviera vyhrabe noru, plus úkryt (korková kôra, polovica kvetináča). Veko musí byť pevné a tesné — druh je rýchly a môže vybehnúť. Pridajte plytkú misku s vodou. Druh tká mimoriadne bohato, takže okolo nory čoskoro vznikne efektná pavučinová štruktúra.

Teplota 24–28 °C — druh pochádza z teplého, suchého ostrova Sokotra. Vlhkosť udržujte NÍZKU až miernu (~50–60 %) — je to suchomilný druh, ktorý sa darí v prevažne suchom teráriu s dobrým vetraním. Pravidelné rosenie nie je potrebné a dokonca škodlivé: stačí občas mierne navlhčiť jeden roh substrátu alebo preliať okolie misky s vodou, nikdy nepremokriť celé dno. Trvalé premokrenie je najčastejšou chybou a vedie k plesniam a roztočom. Vodu poskytnite v plytkej miske — zviera pije z nej a potrebnú vlhkosť si reguluje hĺbkou nory.

Dospelce kŕmte 1× za 1–2 týždne, juvenily každých 7–10 dní a špľapky 2× týždenne. Vhodná korisť: cvrčky a šváby (Blaptica dubia) — veľkosť koristi by mala zodpovedať dĺžke tela bez nôh alebo menej. Korisť VŽDY podávajte dlhými pinzetami/kliešťami a nikdy nesiahajte do terária holou rukou — druh je rýchly a jedovatý. Pri komunálnom chove kŕmte dostatočne často a rozptýlene (viac koristi na rôznych miestach), aby jedince nesúperili a neubližovali si — paradoxne práve hlad zvyšuje riziko kanibalizmu. Neprekrmujte a pred a po zvliekaní nekŕmte (odstráňte živú korisť).

Áno — má medicínsky významný jed. Na rozdiel od väčšiny bežne chovaných druhov Nového sveta (so slabým jedom porovnateľným so včelím žihadlom) je M. balfouri druh Starého sveta s potentnejším jedom: uhryznutie spôsobuje bolesť, svalové kŕče a opuch, niekedy aj systémové príznaky. Nie je smrteľné pre zdravého človeka, ale je to vážny incident vyžadujúci lekársku pomoc. Navyše ako druh Starého sveta nemá urtikujúce chĺpky, takže jeho jedinou „diaľkovou“ obranou je útek a uhryznutie. Preto sa druh NIKDY nemanipuluje a všetka údržba sa robí dlhými pinzetami pri tesne uzavretom teráriu.

Príbuzné druhy

🐟
Sklípkavec ozdobný (indický)
Poecilotheria regalis
🐟
Sklípkavec kobaltový
Cyriopagopus lividus
🐟
Sklípkavec zelenomodrý
Chromatopelma cyaneopubescens
🐟
Sklípkavec červenokolenný (mexický)
Brachypelma hamorii
ZDROJ: World Spider Catalog (Monocentropus balfouri Pocock, 1897; čeľaď Theraphosidae), The Tarantula Collective / Tom's Big Spiders (caresheet a komunálny chov M. balfouri), British Tarantula Society (BTS),

 Video — Sklípkavec balfourov (sokoterský modrý)

Overené YouTube videá:

 Cudzie názvy

Anglicky:   Socotra Island Blue Baboon / Balfour's tarantula / Socotra Island Blueleg Baboon, Latinsky:   Monocentropus balfouri (Pocock, 1897), Česky:   Sklípkan Monocentropus balfouri (sokoterský modrý), Nemecky:   Sokotra-Vogelspinne / Monocentropus balfouri

Príbuzné druhy a alternatívy

Sklípkavec ozdobný (indický)
Sklípkavec ozdobný (indický)
Poecilotheria regalis
 Sklípkavec kobaltový
Sklípkavec kobaltový
Cyriopagopus lividus
 Sklípkavec zelenomodrý
Sklípkavec zelenomodrý
Chromatopelma cyaneopubescens
 Sklípkavec červenokolenný (mexický)
Sklípkavec červenokolenný (mexický)
Brachypelma hamorii