Theraphosidae (sklípkavcovité)
Sklípkavec ozdobný je z pohľadu majiteľa prakticky nemé zviera — nemá hlasivky ani žiadny orgán na klasickú tvorbu zvuku a pri bežnom chove je úplne tichý. Jediným zvukovým prejavom môže byť obranná stridulácia (syčanie): pri vyrušení dokážu sklípkavce rodu Poecilotheria trením štetinatých plôch na bázach nôh a makadiel vydať tichý syčivý/škrabavý zvuk, ktorý spolu s výhražným postojom slúži ako varovanie. Ide o slabý zvuk počuteľný len zblízka, nie o vokalizáciu. Bežná komunikácia tohto druhu neprebieha zvukom, ale cez vibrácie podkladu a vlastnej pavučiny (vníma chvenie citlivými chĺpkami a kĺbovými zmyslovými orgánmi) a cez chemické a dotykové signály (feromóny, ohmatávanie predných nôh a makadiel, najmä pri rozmnožovaní). V byte je preto nehlučným chovancom — to však neznižuje jeho nebezpečnosť: hoci nehlučí, je rýchly a jedovatý.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| Dospelec (večer) | Cvrček alebo šváb (Blaptica dubia) vhodnej veľkosti — VŽDY podávať dlhými pinzetami | 1–2 ks veľkosti tela bez nôh | 1× za 1–2 týždne |
| Juvenil | Cvrčky a menšie šváby primeranej veľkosti (pinzetami) | 1 ks úmerný telu | každých 7–10 dní |
| Mláďa / špľapka (sling) | Mikrocvrčky, nymfy švábov, kúsky koristi | drobná korisť | 2× týždenne |
| Premolt / po zvliekaní | NEKŔMIŤ — odstrániť živú korisť dlhými pinzetami | nič | ~1–2 týždne (kým stvrdnú klepietka) |
| Voda | Čistá nechlórovaná voda v plytkej miske + ľahké orosenie pavučiny a stien (zviera pije kvapky) | stále k dispozícii | dopĺňať priebežne, orosenie 1–2× za pár dní |
P. regalis dospieva pomerne rýchlo v porovnaní s pozemnými druhmi — samce po sérii zvliekaní dozrejú zvyčajne za ~1,5–2,5 roka (ultimátne zvliekanie, po ktorom majú vyvinuté bulby na makadlách), samice o niečo pomalšie. Párenie je u tohto rýchleho a defenzívneho druhu náročné a robí sa pod prísnym dohľadom: dospelý samec sa opatrne pridá k dobre nakŕmenej samici v jej teritóriu; po úspešnej kopulácii treba samca rýchlo a opatrne oddeliť, aby ho samica nezožrala. Dimorfizmus: dospelý samec je menší, štíhlejší a má dlhšie nohy a po dozretí žije už len krátko (~3–4 roky).
Oplodnená samica po niekoľkých týždňoch až mesiacoch vytvorí vo svojej pavučinovej skrýši hodvábny kokon (vaječný vak), do ktorého nakladie rádovo desiatky až vyše sto vajíčok. Kokon aktívne stráži a otáča, čím zabezpečuje rovnomernú teplotu a vlhkosť a chráni ho pred plesňou. Chovateľ buď ponechá kokon matke, alebo ho po niekoľkých týždňoch opatrne odoberie na umelú inkubáciu (mechanický inkubátor) pri kontrolovanej teplote a vlhkosti — pri tomto defenzívnom druhu sa odber kokonu robí mimoriadne opatrne a dlhými nástrojmi.
Z vajíčok sa najprv liahnu prelarválne a larválne štádiá (tzv. nymfy / postembryá), ktoré ešte nežijú samostatne a vyživujú sa zo zásob — sú bledé a nepohyblivé. Po niekoľkých zvliekaniach v kokone sa z nich stávajú prvé samostatné špľapky (spiderlings), ktoré sa postupne rozlezú. Mláďatá Poecilotheria sú už od raného veku rýchle a obratné. Celý proces od nakladenia po rozlezenie špľapiek trvá rádovo týždne a je citlivý na stabilnú teplotu, vlhkosť a vetranie.
Špľapky sa odchovávajú v malých vertikálnych nádobkách s dobrým vetraním, kúskom kôry/rúrkou a mierne vlhkým substrátom; kŕmia sa drobnou korisťou (mikrocvrčky, nymfy švábov) zhruba 2× týždenne. Rast je pomerne rýchly a s každým zvliekaním sa postupne vyfarbuje charakteristický sivo-čierno-krémový mozaikový vzor a žlté znaky na nohách. Poecilotheria regalis patrí k mála komunálne znášanlivým sklípkavcom — pokročilí chovatelia ju (na rozdiel od väčšiny druhov) dokážu pri dostatku úkrytov a koristi chovať aj v skupine, hoci ide o náročnejšiu a rizikovejšiu techniku vyhradenú skúseným. Aj pri špľapkách platí: manipulácia minimálna, presuny cez nádobu.
Pohlavie sa dá spoľahlivo určiť až u dospelých jedincov (prípadne z exúvie podľa spermatéky u samíc). Samice sú robustnejšie a dlhovekejšie — žijú približne 12–15 rokov. Samce sú po dozretí menšie, štíhlejšie, s dlhšími nohami, majú bulby na makadlách a po ultimátnom zvliekaní žijú už len ~3–4 roky. Pri kúpe je preto pohlavie dôležitý údaj — overená samica predstavuje výrazne dlhšiu investíciu (a dlhšiu zodpovednosť za bezpečný chov jedovatého druhu).
Sklípkavec ozdobný sa NEOCHOČÍ a NIKDY sa neberie do ruky. Pavúkovec sa na človeka neviaže a u tohto druhu je manipulácia priamo nebezpečná: Poecilotheria regalis je jeden z najrýchlejších terarijných sklípkavcov, je defenzívna (pri ohrození zaujme výhražný postoj so zdvihnutými prednými nohami a odhalenými žltými znakmi) a má medicínsky významný jed — uhryznutie vyvoláva silné svalové kŕče, intenzívnu bolesť, opuch a niekedy systémové príznaky. Ako druh Starého sveta navyše nemá urtikujúce chĺpky, takže jeho jedinou „diaľkovou“ obranou je útek a uhryznutie. Hlavné pravidlá bezpečného chovu: (1) žiadna manipulácia — presuny (rehouse) robte cez nádobu/krabičku a katapult metódou, nikdy nie rukou; (2) všetka údržba terária len dlhými pinzetami/kliešťami; (3) terárium otvárajte opatrne, vždy poznajte polohu zvieraťa a buďte pripravení na bleskový pohyb; (4) veko musí byť vždy istené; (5) nikdy nemanipulovať tesne pred a po zvliekaní. Tento druh je výhradne na obdiv z bezpečnej vzdialenosti, nie na kontakt.
Pripravte VYSOKÉ vertikálne terárium ~30×30×40 cm s pevným, ISTENÝM vekom, zvislou korkovou rúrkou/kôrou ako úkrytom, vetvičkami a 4–6 cm vlhkým substrátom
Zabezpečte plytkú misku s čistou vodou a teplotu 26–28 °C; vlhkosť 70–80 % dosahujte orosením časti terária pri dobrom vetraní, NIE premočením
Po prinesení domov nechajte zviera 1–2 týždne v úplnom pokoji, aby sa udomácnilo a natkalo si pavučinovú skrýš v úkryte — nemanipulujte, len opatrne dopĺňajte vodu pinzetou/striekačkou
Pozorujte správanie z terária: cez deň býva skryté v úkryte, za šera vychádza; kŕmte juvenily každých 7–10 dní, dospelce 1× za 1–2 týždne — VŽDY dlhými pinzetami
Terárium otvárajte OPATRNE a vždy najprv zistite polohu zvieraťa — druh je bleskovo rýchly a pri otvorení dokáže okamžite vybehnúť po stene či veku
NIKDY neberte zviera do rúk a nesiahajte doň holou rukou — presuny (rehouse) robte cez nádobu/katapult metódou; pri vyrušení môže uhryznúť medicínsky významným jedom
Pred a po zvliekaní (tmavý abdomen, zviera nežerie a zatiahne sa do úkrytu) NErušte, NEkŕmte a odstráňte živú korisť dlhými pinzetami
Sklípkavec ozdobný patrí k cenovo strednej kategórii — je to jeden z najobľúbenejších „pokie“ druhov a pomerne hojne odchovávaný. Špľapky (mláďatá) a juvenily sa pohybujú zhruba 30–70 €, subadultné a dospelé samice bývajú drahšie (často 80–180 € a viac podľa veľkosti a overeného pohlavia — samice sú žiadanejšie pre dlhovekosť). Druh je zaradený do CITES Príloha II (celý rod Poecilotheria od r. 2019, CoP18) — pri medzinárodnom obchode preto vyžaduje povolenia/doklady o pôvode. Kupujte výhradne odchované (captive-bred) jedince od dôveryhodného a skúseného chovateľa s dokladom o pôvode a buďte si vedomí, že ide o druh pre pokročilých, nie pre začiatočníka.
| Sklípkavec ozdobný (Poecilotheria regalis) | Sklípkavec antilský (Caribena versicolor) | Sklípkavec Poecilotheria metallica (Gooty modrý) | Sklípkavec kučeravý (Tliltocatl albopilosus) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | rozpätie ~15–18 cm | rozpätie ~13–15 cm | rozpätie ~15–18 cm | rozpätie ~13–16 cm |
| Váha | — | — | — | — |
| Dožitie | samice 12–15 r, samce ~3–4 r | samice ~10–12 r, samce 3–4 r | samice ~11–12 r, samce ~3–4 r | samice ~15–20 r, samce ~5 r |
| Hlučnosť | 4/5 | 1/5 | 4/5 | 1/5 |
| Stav IUCN | IUCN Least Concern (2008) · CITES Príloha II (celý rod od 2019) | IUCN nehodnotený · CITES Príloha III | IUCN Kriticky ohrozený (CR) · CITES Príloha II | IUCN nehodnotený · CITES Príloha II |
| Povaha | Aktuálny druh — arboreálny Starý svet, sivo-čierno-krémový mozaikový vzor + žlté znaky; MIMORIADNE rýchly a defenzívny, MEDICÍNSKY VÝZNAMNÝ jed, BEZ urtikujúcich chĺpkov; len pre skúsených, NIKDY nemanipulovať | Kontrast — arboreálny druh NOVÉHO sveta so SLABÝM jedom a urtikujúcimi chĺpkami; pokojnejší, spektakulárna zmena farby (modré mláďatá); „prvý arboreálny“ druh, opak nebezpečnej regalis | Blízky príbuzný — najznámejší „pokie“; kovovo modrý, rovnako rýchly a defenzívny s medicínsky významným jedom; vzácny endemit malého lesa v Andhra Pradéši | Kontrast — TERESTRICKÝ (pozemný) začiatočnícky druh Nového sveta, pomalý a docilný, slabý jed + urtikujúce chĺpky; pravý opak rýchlej jedovatej regalis |
| Areál | India (Východné a Západné Gháty) — listnaté a horské lesy, dutiny stromov | Martinik (Malé Antily, Karibik) — vlhké tropické lesy | India (malý reliktný les v Andhra Pradéši) — kriticky ohrozený biotop | Stredná Amerika (Nikaragua, Kostarika, Honduras) |
Príznaky: U človeka: silná lokálna bolesť, intenzívne a často oneskorené svalové kŕče (aj vzdialene od miesta uhryznutia), opuch, búšenie srdca, niekedy nevoľnosť a celková slabosť trvajúce dni
Toto nie je choroba zvieraťa, ale najdôležitejšie zdravotné riziko chovu. Poecilotheria regalis má MEDICÍNSKY VÝZNAMNÝ jed — uhryznutie NIE JE smrteľné pre zdravého človeka, ale je to VÁŽNY incident vyžadujúci lekárske ošetrenie (silné kŕče môžu trvať aj viac dní). Prevencia: NIKDY nemanipulovať, všetka údržba len dlhými pinzetami, terárium vždy istené; pri uhryznutí vyhľadať lekársku pomoc
Príznaky: Scvrknutý, vráskavý abdomen, apatia, podvinuté nohy, zviera zostáva pri miske s vodou
Poskytnúť plytkú misku s čistou vodou, pravidelne ľahko orosiť časť terária (zviera pije kvapky), udržať vlhkosť 70–80 % pri dobrom vetraní; akútne pomôže metóda „ICU“ (vlhká utierka v uzavretej nádobe s vetraním) — pri tomto rýchlom druhu vždy s maximálnou opatrnosťou a pinzetami
Príznaky: Tekutina (hemolymfa) presakuje z prasknutého zadočku po páde, zviera rýchlo slabne
U arboreálneho druhu reálne riziko — zviera žije vysoko a pri vyrušení/úniku môže spadnúť. Prevencia: neprekrmovaný abdomen, opatrné otváranie terária; drobné poranenie možno zastaviť priložením kukuričného škrobu/vazelíny a pokojom, väčšie býva smrteľné. Pri ošetrovaní pamätať na jed a rýchlosť zvieraťa
Príznaky: Zviera uviazne v starej exúvii, deformované či uviaznuté nohy, vyčerpanie
Najčastejšou príčinou je nízka vlhkosť alebo rušenie počas moltu — pred zvliekaním zabezpečiť dostatočnú vlhkosť, NErušiť a NEkŕmiť; pri uviaznutej nohe pomôcť až po stvrdnutí, prípadná autotómia (odhodenie nohy) dorastie ďalším zvliekaním. U jedovatého druhu zasahovať len pinzetami s maximálnou opatrnosťou
Príznaky: Plesnivý povlak na substráte a kôre, drobné biele/hnedé roztoče, zápach — typické pri vlhku bez vetrania
Vzniká pri premočenom substráte a slabom vetraní alebo zo zvyškov koristi — odstraňovať nedojedenú korisť (pinzetami), zabezpečiť krížové vetranie, znížiť premokrenie; pomáhajú čistiace chvostoskoky (springtails)
MEDICÍNSKY VÝZNAMNÝ JED — vážne riziko pre človeka — uhryznutie Poecilotheria regalis spôsobuje silnú bolesť, intenzívne a často oneskorené svalové kŕče (aj vzdialene od miesta uhryznutia), opuch a niekedy systémové príznaky; nie je smrteľné pre zdravého človeka, ale ide o vážny incident vyžadujúci lekárske ošetrenie — preto sa druh NIKDY neberie do ruky.
Jeden z najrýchlejších terarijných sklípkavcov — pri vyrušení sa rozbieha bleskovo a nepredvídateľne, behá po stenách aj veku a okamžite zmizne v úkryte alebo vystrelí z terária; otváranie terária je najrizikovejší moment chovu.
Sklípkavec Starého sveta BEZ urtikujúcich chĺpkov — na rozdiel od druhov Nového sveta sa nebráni žihľavými chĺpkami; jeho obranou je výhražný postoj (zdvihnuté predné nohy, odhalené žlté znaky), útek a uhryznutie — preto je manipulácia obzvlášť nebezpečná.
Nádherný mozaikový („ornamentálny“) vzor — sivo-čierno-krémový geometrický vzor na krunieri a abdomene s charakteristickými žltými znakmi na spodnej strane nôh; práve táto kresba dala rodu Poecilotheria meno „ornamental“ (ozdobné) sklípkavce a robí z neho jeden z najatraktívnejších druhov.
Arboreálny druh z indických Gátov — žije v dutinách stromov a štrbinách kôry listnatých a horských lesov Východných a Západných Gátov; prvýkrát opísaný v roku 1899 zo samice z Východných Gátov (Pocock).
Jeden z mála komunálne znášanlivých sklípkavcov — pokročilí chovatelia ho pri dostatku úkrytov a koristi dokážu (na rozdiel od väčšiny sklípkavcov) chovať aj v skupine; ide však o náročnú a rizikovú techniku vyhradenú skúseným.
Rastie pomerne rýchlo a dlho žije — samice sa dožívajú približne 12–15 rokov, samce po dozretí len ~3–4 roky; dorastá rýchlejšie než povestne pomalé pozemné druhy.
Rozpätie nôh až ~15–18 cm — patrí k väčším arboreálnym druhom; dlhé nohy mu umožňujú bleskový pohyb po zvislých plochách.
CITES Príloha II — celý rod Poecilotheria — od roku 2019 (CoP18, návrh Srí Lanky a USA s podporou Indie) je celý rod zaradený do Prílohy II kvôli intenzívnemu zberu pre obchod a úbytku biotopu; medzinárodný obchod preto vyžaduje povolenia.
IUCN: Least Concern (najmenej dotknutý) — samotný druh P. regalis je relatívne rozšírený naprieč Gátmi (hodnotenie 2008), no viaceré iné druhy rodu Poecilotheria sú ohrozené; hlavnou hrozbou je úbytok lesného biotopu.
Rozhodne NIE — je to druh výhradne pre skúsených chovateľov. Poecilotheria regalis je jeden z najrýchlejších terarijných sklípkavcov, je defenzívna a má medicínsky významný jed, ktorý spôsobuje silné svalové kŕče a bolesť. Začiatočník by mal najprv zvládnuť pokojné pozemné druhy (napr. sklípkavec kučeravý či ružový) a až po rokoch skúseností zvažovať „pokie“ druh. Kľúčové sú bezpečnostné návyky: nulová manipulácia, údržba dlhými pinzetami a vždy istené terárium.
NIE, nikdy. Tento druh sa neberie do ruky za žiadnych okolností. Je mimoriadne rýchly a defenzívny a ako sklípkavec Starého sveta nemá urtikujúce chĺpky — pri ohrození zaujme výhražný postoj, bleskovo uteká a v krajnom prípade uhryzne medicínsky významným jedom. Uhryznutie vyvoláva silné svalové kŕče, intenzívnu bolesť a opuch trvajúce aj dni a vyžaduje lekárske ošetrenie (nie je smrteľné, ale je to vážny incident). Všetka údržba sa robí dlhými pinzetami, presuny cez nádobu/katapult metódou, a terárium musí byť vždy bezpečne istené.
Potrebuje VYSOKÉ vertikálne (vyššie než širšie) terárium ~30×30×40 cm so zvislou korkovou rúrkou/kôrou ako hlavným úkrytom, vetvičkami a rastlinami, o ktoré si natká pavučinovú skrýš v hornej časti. Veko musí byť pevné, tesné a ISTENÉ — druh je bleskovo rýchly a pri otvorení dokáže okamžite uniknúť, čo je pri jeho jede vážne riziko. Substrát 4–6 cm (kokos/rašelina) na vlhkosť, plytká miska na vodu. Vlhkosť 70–80 % dosahujte orosením pri dobrom vetraní, nie premočením, teplota 26–28 °C.
Teplota 26–28 °C — druh pochádza z teplých listnatých a horských lesov indických Gátov. Vlhkosť 70–80 % dosiahnete orosením časti terária a stien raz za pár dní a plytkou miskou s vodou — nie trvalým premočením substrátu. Vlhkosť má ísť ruka v ruke s dobrým vetraním (otvory na protiľahlých stranách): zviera potrebuje vlhko, ale nie stojatý zaparený vzduch. P. regalis pije kvapky z pavučiny a stien. Mláďatá sa držia o niečo vlhšie, vždy s dobrým vetraním.
Dospelce kŕmte 1× za 1–2 týždne, juvenily každých 7–10 dní a špľapky 2× týždenne. Vhodná korisť: cvrčky, šváby (Blaptica dubia) a poletujúci hmyz — veľkosť koristi by mala zodpovedať dĺžke tela bez nôh alebo menej. Korisť VŽDY podávajte dlhými pinzetami/kliešťami a nikdy nesiahajte do terária holou rukou — druh je rýchly a jedovatý. Neprekrmujte (napnutý abdomen je pri páde z výšky rizikový). Pred a po zvliekaní nekŕmte a odstráňte živú korisť.
Áno — má MEDICÍNSKY VÝZNAMNÝ jed. Na rozdiel od väčšiny bežne chovaných druhov Nového sveta (so slabým jedom porovnateľným so včelím žihadlom) je P. regalis druh Starého sveta s potentným jedom: uhryznutie spôsobuje silnú bolesť, intenzívne svalové kŕče (aj oneskorené a vzdialené od rany), opuch a niekedy systémové príznaky trvajúce aj dni. Nie je smrteľné pre zdravého človeka, ale je to vážny incident vyžadujúci lekársku pomoc — preto sa druh NIKDY nemanipuluje. CITES Príloha II (celý rod Poecilotheria od r. 2019, CoP18) nesúvisí s nebezpečnosťou pre človeka, ale s ochranou — dôvodom je intenzívny zber pre obchod a úbytok lesného biotopu v Indii a na Srí Lanke; medzinárodný obchod preto vyžaduje povolenia a kupovať treba výhradne odchované jedince.