Sklípkavec antilský (martinický) (Caribena versicolor) — spektakulárny arboreálny sklípkavec z karibského Martiniku — modré…

Q: Môžem sklípkavca antilského brať do ruky?

Radšej nie. Hoci patrí medzi pokojnejšie arboreálne druhy, je mimoriadne rýchly a plachý — pri vyrušení sa bleskovo rozbehne, dokáže skočiť a má neobvyklý zvyk vystreliť tekuté výkaly . Pri manipulácii ľahko unikne alebo spadne (čo je u arboreálneho druhu obzvlášť nebezpečné). Navyše má urtikujúce (žihľavé) chĺpky typu II , ktoré sa prenášajú priamym dotykom a dráždia pokožku a oči. Presuny robte cez nádobu/krabičku , nie holou rukou, a po kontakte s teráriom si umyte ruky. Tento druh je predovšetkým na pozorovanie .

Q: Aké terárium potrebuje sklípkavec antilský a prečo je dôležité vetranie?

Potrebuje VERTIKÁLNE (vyššie než širšie) terárium ~30×30×40 cm so zvislými štruktúrami (korková kôra/rúrka, vetvičky, rastliny), o ktoré si natká pavučinovú skrýš v hornej časti. Najdôležitejšie je KRÍŽOVÉ vetranie — vetracie otvory na protiľahlých stranách (boky + vrch), aby vzduch prúdil. Arboreálne druhy rodu Caribena/Avicularia totiž hynú v zaparenom, stojatom vlhkom vzduchu (kedysi „Sudden Avic Death Syndrome“, mylne pripisované nízkej vlhkosti). Vlhkosť 70–80 % dosahujte orosením, nie premočením , vždy spolu s dobrým vetraním.

Q: Akú teplotu a vlhkosť vyžaduje?

Teplota 24–28 °C — druh pochádza z tropického Martiniku s takmer konštantných ~27 °C celoročne. Vlhkosť 70–80 % dosiahnete orosením časti terária, stien a pavučiny raz za pár dní a plytkou miskou s vodou — nie trvalým premočením substrátu . Kľúčové je, aby vlhkosť išla ruka v ruke s krížovým vetraním : zviera potrebuje vlhko, ale nie zaparený stojatý vzduch. C. versicolor rado pije kvapky rosy z pavučiny.

Q: Ako často a čím kŕmiť sklípkavca antilského?

Dospelce kŕmte 1× za 1–2 týždne (mnohí chovatelia každé 2–3 týždne), juvenily každých 7–10 dní a špľapky 2× týždenne . Vhodná korisť: cvrčky, menšie šváby (Blaptica dubia) a najmä lietajúci hmyz (mušky, drobné mole, mladé saranče), ktorý arboreálny druh prijíma obzvlášť ochotne priamo v pavučine — veľkosť koristi by mala zodpovedať dĺžke tela bez nôh alebo menej . Neprekrmujte (napnutý abdomen je pri páde z výšky rizikový). Pred a po zvliekaní nekŕmte a odstráňte živú korisť.

Q: Je sklípkavec antilský jedovatý alebo nebezpečný a prečo je v CITES?

Ako všetky sklípkavce má jed , no C. versicolor je Nový svet druh so slabým jedom — prípadné kúsnutie je pre zdravého človeka zhruba porovnateľné so včelím žihadlom (lokálna bolesť a opuch), nie životu nebezpečné, a navyše kúše zriedka (skôr uteká). Väčšou „obranou“ sú urtikujúce chĺpky typu II (prenášajú sa dotykom) a vystrekovanie výkalov. Pri alergii na uštipnutie hmyzom či astme zvýšte opatrnosť. CITES Príloha III (od 11.1.2023) nesúvisí s nebezpečnosťou, ale s ochranou — druh je endemit Martiniku a do Prílohy III ho zaradilo Francúzsko, aby reguloval obchod s divokou populáciou; v chove ide o bežne odchovávaný druh.

🔊

Hlučnosť

1/5

🤝

Priľnavosť

2/5

⚡

Aktivita

3/5

🗣️

Reč

1/5

💎

Zriedkavosť

3/5

Výživa

Lietajúci a behajúci hmyz (mušky, cvrčky, malé šváby) — 55 % 55%

Šváby (Blaptica dubia, Shelfordella) primeranej veľkosti — 30 % 30%

Doplnkový hmyz — sarančatá, mol, zofóbas (striedmo) — 15 % 15%

Odporúčané potraviny

Cvrčky (Acheta, Gryllus) primeranej veľkosti — základ stravy, veľkosť úmerná telu sklípkavca
Lietajúci hmyz (mušky, drobné mole, mladé saranče) — arboreálny druh ho prijíma obzvlášť ochotne priamo v pavučine
Šváby Blaptica dubia (mladé/menšie kusy) — výživná, ľahko stráviteľná korisť
Šváby Shelfordella lateralis (turkménsky šváb) — pohyblivá korisť, ktorú rád loví
Sarančatá a koníky z bezpečného, nezamoreného zdroja — proteínovo bohatá pochúťka
Zofóbas (larvy Zophobas morio) — striedmo, tučnejšia maškrta pre dospelce
Mikrocvrčky a nymfy švábov pre mláďatá (spiderlingy) — drobná korisť 2× týždenne
Gut-loaded hmyz (nakŕmený zeleninou/krmivom 24–48 h pred podaním) — zvyšuje výživovú hodnotu
Čistá nechlórovaná voda v plytkej miske + kvapky na pavučine a stenách — arboreálny druh pije aj rosu z pavučiny

Zakázané potraviny

Stavovce (myšky, „pinkies“) — zbytočne tučné a rizikové; sklípkavec ich nepotrebuje
Divo odchytený hmyz z prírody — riziko pesticídov, parazitov a chorôb
Príliš veľká korisť (väčšia ako telo bez nôh) — stresuje a môže poraniť zviera
Hmyz s tvrdým chitínom v nadbytku (chrobáky) — ťažšie stráviteľný
Kŕmenie tesne pred a po zvliekaní — sklípkavec v premolte odmieta žrať a je extrémne zraniteľný
Ponechanie živej koristi cez noc — cvrčok môže obhrýzať zviera, najmä počas zvliekania
Ľudské jedlo, mäso cicavcov, mliečne výrobky — nestráviteľné, kontaminujú terárium
Premŕvanie/preťažovanie kŕmením — vedie k obezite a prasknutiu abdomenu pri páde z výšky
Voda v hlbokej nádobe pre mláďatá — riziko utopenia; používať plytkú misku alebo kvapky

Tip od odborníka Sklípkavec antilský (Caribena versicolor) je arboreálny (stromový) dravec, ktorý v prírode i v teráriu loví zo svojej hustej lievikovitej pavučinovej skrýše vysoko nad zemou. Základ stravy tvoria vhodne veľké cvrčky a menšie šváby (napr. Blaptica dubia) — ideálna veľkosť koristi zodpovedá dĺžke tela bez nôh alebo menej. Tento druh obzvlášť ochotne prijíma lietajúci hmyz (mušky, drobné mole, mladé saranče), ktorý zodpovedá jeho prirodzenému lovu v korunách. Frekvencia: dospelce stačí kŕmiť 1× za 1–2 týždne (mnoho chovateľov udáva každé 2–3 týždne), juvenily každých 7–10 dní a špľapky (mláďatá) 2× týždenne menšou korisťou. Druh rastie pomerne rýchlo v porovnaní s pozemnými druhmi, no aj tak ho neprekrmujte — priveľký, napnutý abdomen je pri páde z výšky riskantný (môže prasknúť), čo je u arboreálneho druhu reálne riziko. Gut-loading: kŕmny hmyz 1–2 dni pred podaním nakŕmte zeleninou a kvalitným krmivom. Voda: poskytnite plytkú misku s čistou nechlórovanou vodou; C. versicolor však často pije aj kvapky rosy z pavučiny a zo stien, preto je vhodné mierne orosenie. Pozor na zvliekanie (molt): keď abdomen stmavne a zviera prestane žrať alebo leží na chrbte vo svojej skrýši, NEKŔMTE a odstráňte všetku živú korisť — počas a tesne po zvliekaní je sklípkavec mäkký a zraniteľný. Po zvliekaní vyčkajte, kým stvrdnú klepietka (zvyčajne ~1–2 týždne), až potom ponúknite menšiu korisť.

Správanie a komunikácia

Hlučnosť

Sklípkavce sú prakticky nemé — Caribena versicolor nevydáva žiadne zvuky počuteľné pre človeka pri bežnej manipulácii.

Priľnavosť

Sklípkavec antilský patrí medzi pokojnejšie arboreálne (stromové) druhy, no nie je to maznavý spoločník — pavúkovce nevyhľadávajú fyzický kontakt a neviažu sa na človeka. C. versicolor je v porovnaní s inými stromovými sklípkavcami relatívne tolerantný a málokedy útočne defenzívny, no je mimoriadne rýchly a plachý: pri vyrušení sa bleskovo rozbehne, dokáže skočiť a má neobvyklý zvyk vystreliť tekuté výkaly smerom k vyrušiteľovi. Práve rýchlosť a sklon k úteku robia manipuláciu rizikovou — zviera ľahko unikne alebo spadne. Ako Nový svet sklípkavec má navyše urtikujúce (žihľavé) chĺpky typu II, ktoré sa neoškrabávajú do vzduchu, ale prenášajú priamym dotykom a dráždia pokožku a oči. Preto sa manipulácia neodporúča a tento druh je predovšetkým na pozorovanie z terária — jeho čaro je v ohromujúcich farbách a pavučinovom umení, nie v držaní v ruke.

Aktivita

Sklípkavec antilský je čulý, pohyblivý arboreálny druh — väčšinu času trávi vysoko v teráriu vo svojej hustej lievikovitej pavučinovej skrýši, ktorú si tká pri vetvičke, kôre alebo korkovej rúrke. Tkanie pavučiny: je to plodný tkáč — pavučinou prepletá horné partie terária, vetvičky aj rastliny a vytvára si tunelovité úkryty. Aktivita: pri vyrušení reaguje bleskovo rýchlo — rozbehne sa, vie skočiť a rýchlo zmizne; cez deň zvyčajne odpočíva v skrýši a za šera vychádza loviť. Lov: korisť prepadáva zo svojej pavučiny rýchlym výpadom, často priamo lietajúci hmyz. Tempo rastu: na rozdiel od pomalých pozemných druhov rastie pomerne rýchlo. Pre majiteľa to znamená atraktívneho, aktívneho chovanca, ktorý však vyžaduje opatrnosť pri otváraní terária kvôli rýchlosti a sklonu k úteku.

Reč

Pavúkovce nemajú schopnosť vokalizácie ani napodobňovania ľudskej reči — chýbajú im hlasové orgány aj príslušné nervové štruktúry.

Hlasový prejav a reč

Sklípkavec antilský je z pohľadu majiteľa prakticky nemé zviera — nemá hlasivky ani žiadny orgán na tvorbu zvuku a pri bežnom chove je úplne tichý. Na rozdiel od niektorých iných sklípkavcov (napr. rody Theraphosa či Pamphobeteus), ktoré pri vyrušení hlasno stridulujú (vydávajú syčivý/škrabavý zvuk trením štetinatých plôch), je Caribena versicolor veľmi tichá a stridulácia je u nej slabá až nepozorovateľná. Komunikácia tohto druhu neprebieha zvukom, ale cez vibrácie podkladu a vlastnej pavučiny (vníma chvenie citlivými chĺpkami a kĺbovými zmyslovými orgánmi) a cez chemické a dotykové signály (feromóny, ohmatávanie predných nôh a makadiel, najmä pri rozmnožovaní). V byte je preto úplne nehlučným chovancom vhodným aj do spálne — jediné, čo občas „počuť“, je jemné šuchotanie pri pohybe v pavučine alebo pri love koristi.

Dokáže hovoriť? Pavúkovce nedokážu napodobniť ľudskú reč — nemajú hlasový aparát ani mozgové štruktúry potrebné na vokalizáciu. Caribena versicolor komunikuje vibráciami podkladu a pavučiny a chemicko-dotykovými signálmi, nie zvukom počuteľným pre človeka.

Typické zvuky

Žiadna vokalizácia — druh nemá orgán na tvorbu zvuku a je prakticky nemý
Stridulácia veľmi slabá až žiadna — na rozdiel od syčiacich rodov (Theraphosa) C. versicolor prakticky nestriduluje
Jemné šuchotanie pri pohybe v pavučine alebo pri love koristi — mechanický zvuk pohybu, nie vokalizácia
Komunikácia cez vibrácie podkladu a pavučiny a cez feromóny/dotyk makadiel — bezhlučná, najmä počas rozmnožovania
Žiadne zvuky počuteľné cez stenu terária — ideálny tichý chovanec do bytu

Sezónny kalendár

Celoročná aktivita pri tropickej teplote — arboreálny druh tká v hornej časti terária hustú lievikovitú pavučinovú skrýš pri vetvičke alebo korkovej rúrke, odkiaľ číha na korisť; bez výrazného sezónneho rytmu

Rozmnožovanie v zajatí — dospelý samec po dozretí (ultimátnom zvliekaní) hľadá samicu; po kopulácii samca rýchlo oddeliť, aby ho samica nezožrala

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Domáci teristický (suchozemský) chovanec — arboreálny (stromový) sklípkavec Nového sveta. Pôvod: ostrov Martinik (Malé Antily, Karibik) — vlhké tropické lesy. Patrí k pokojnejším arboreálnym druhom a často sa odporúča ako „prvý stromový sklípkavec“ pre chovateľa, ktorý už má skúsenosť s pozemným druhom — kľúčové je však správne vertikálne terárium s krížovým vetraním (zaparený, stojatý vzduch tento druh zabíja). Je rýchly a plachý, preto manipulácia minimálna. Druh je od 11.1.2023 zaradený do CITES Príloha III (návrh Francúzska, endemit Martiniku) — kupovať výhradne odchované (captive-bred) jedince s dokladom o pôvode. Vhodný pre zodpovedných majiteľov, pre úplných začiatočníkov skôr s dohľadom skúseného chovateľa.

Priestor VERTIKÁLNE (arboreálne) terárium ~30×30×40 cm (výška je dôležitejšia než pôdorys — stromový druh žije hore, nie na dne). KRÍŽOVÉ VETRANIE je absolútne kľúčové: vetracie otvory/sieťka na protiľahlých stranách (najlepšie boky + vrch), aby vzduch prúdil a nestál — zaparený, stojatý vlhký vzduch je u arboreálnych Avicularia/Caribena hlavnou príčinou náhlych úhynov (kedysi mylne pripisované „SADS“ a nízkej vlhkosti, dnes vieme, že vinníkom je zlé vetranie). Výbava: zvislé kusy korkovej kôry alebo korková rúrka, vetvičky, konáriky a (živé či umelé) rastliny, o ktoré sa zviera oprie a na ktoré natká svoju lievikovitú skrýš v hornej časti. Substrát: 4–6 cm vlhkomilného substrátu (kokos/rašelina) na dne na udržanie vlhkosti — slúži na vlhkosť, nie na hrabanie. Miska na vodu: plytká, s čistou nechlórovanou vodou; zviera však pije aj kvapky z pavučiny. Teplota: 24–28 °C. Vlhkosť: 70–80 %, dosiahnutá orosením časti terária 1–2× za pár dní — ale VŽDY pri dobrom vetraní, aby substrát neostal trvalo premočený. Pevné, bezpečne uzatvárateľné veko — druh je veľmi rýchly a pri otvorení dokáže bleskovo uniknúť.

Deti v domácnosti Sklípkavec antilský je vďaka pokojnejšej povahe jeden z prijateľnejších arboreálnych sklípkavcov, no pre malé deti nie je vhodný na manipuláciu — je veľmi rýchly, plachý a ľahko unikne alebo spadne. Hodí sa primárne ako zviera na pozorovanie pod dohľadom dospelého (vhodné pre staršie deti cca od 12 rokov so záujmom o teraristiku). Hlavné pravidlá: (1) NEbrať do rúk — druh sa bleskovo rozbehne, vie skočiť a má urtikujúce (žihľavé) chĺpky typu II, ktoré dráždia pokožku a oči, a dokáže vystreliť výkaly; (2) terárium otvárať len opatrne a nikdy nie tak, aby zviera uniklo; (3) po akomkoľvek kontakte s teráriom umyť ruky a nešúchať si oči; (4) pri zvliekaní zviera nerušiť; (5) chápať, že krížové vetranie a vlhkosť sú pre prežitie zvieraťa nevyhnutné — to nie je úloha pre malé dieťa. Pre staršie dieťa je to skvelá lekcia rešpektu a zodpovednosti a obdivuhodná ukážka premeny farieb počas dospievania.

Hlučnosť Úplne tichý chovanec — ideálny do bytu, spálne aj kancelárie; nehlučí ani v noci.

Verdikt odborníka Sklípkavec antilský (Caribena versicolor, Antilles Pinktoe Tarantula; predtým Avicularia versicolor) je arboreálny (stromový) sklípkavec čeľade Theraphosidae a jeden z najobdivovanejších terarijných pavúkovcov vôbec — vďaka spektakulárnej zmene farby počas dospievania. Mláďatá sú elektricky modré s tmavým „stromčekovým“ vzorom na abdomene, kým dospelce majú zelenkavý krunier, červenkastý abdomen, zelené nohy s ružovými chodidlami a fialové ochlpenie — práve táto premena patrí k najkrajším v celej teraristike. Dosahuje rozpätie nôh okolo 13–15 cm. Pôvod: je endemit jediného ostrova — karibského Martiniku (Malé Antily, zámorské územie Francúzska), kde obýva vlhké tropické lesy s takmer konštantných ~27 °C celoročne a žije na kmeňoch, vetvách a v korunách stromov, kde si tká hustú lievikovitú pavučinovú skrýš. Taxonómia: druh patril dlho do rodu Avicularia, no v roku 2017 ho Fukushima a Bertani preradili do nového rodu Caribena. Povaha: v rámci stromových sklípkavcov je pokojnejší a málokedy útočne defenzívny, preto sa často odporúča ako „prvý arboreálny druh“; je však mimoriadne rýchly a plachý — pri vyrušení sa bleskovo rozbehne, vie skočiť a má neobvyklý zvyk vystreliť tekuté výkaly smerom k vyrušiteľovi. Ako Nový svet sklípkavec má urtikujúce (žihľavé) chĺpky typu II, ktoré sa prenášajú priamym dotykom a dráždia pokožku a oči — preto sa manipulácia neodporúča a druh je skôr na pozorovanie. Chov — kľúčová zásada: VERTIKÁLNE terárium (~30×30×40 cm, vyššie než širšie) s KRÍŽOVÝM vetraním (otvory na protiľahlých stranách). Arboreálne druhy rodu Caribena/Avicularia sú totiž povestné náhlymi úhynmi v zaparených, zle vetraných teráriách (kedysi „Sudden Avic Death Syndrome“, mylne pripisované nízkej vlhkosti) — dnes vieme, že hlavnou príčinou je stojatý, vlhký vzduch. Preto sa vlhkosť 70–80 % dosahuje orosením, nie premočením, vždy spolu s dobrým vetraním; teplota 24–28 °C; vnútro sa zariaďuje zvislo (korková kôra/rúrka, vetvičky, rastliny). Strava: cvrčky, menšie šváby a najmä lietajúci hmyz (loví ho priamo v pavučine) — dospelce 1× za 1–2 týždne, špľapky 2× týždenne; netreba prekrmovať. Životnosť: samice ~10–12 rokov, samce po dozretí len 3–4 roky; druh pritom rastie pomerne rýchlo. Zvliekanie je najzraniteľnejšou fázou — zviera vtedy nerušiť, nekŕmiť a odstrániť živú korisť. Z pohľadu majiteľa je úplne tichý a takmer nestriduluje. Ochrana: druh je IUCN nehodnotený a od 11.1.2023 zaradený do CITES Príloha III (návrh Francúzska, keďže je endemitom Martiniku), preto môže pri dovoze/predaji vyžadovať doklady o pôvode — kupovať treba výhradne odchované (captive-bred) jedince. Celkovo ide o ohromujúco krásneho, pomerne nenáročného chovanca, ktorého úspech stojí a padá na správnom vertikálnom teráriu s krížovým vetraním — pri jeho dodržaní je C. versicolor klenotom každej zbierky.

Prostredie a požiadavky

Terárium — typ a rozmery (VERTIKÁLNE)

Arboreálne, VYŠŠIE než širšie, ~30×30×40 cm pre dospelca; výška dôležitejšia než pôdorys; pevné, bezpečne uzatvárateľné veko (rýchly únik)

Caribena versicolor je arboreálny (stromový) druh, preto potrebuje terárium, ktoré je vyššie než širšie — žije v hornej časti, nie na dne. Pre dospelca postačuje okolo 30×30×40 cm (výška). Mláďatá sa chovajú v primerane menších vertikálnych nádobách a postupne sa presádzajú (rehouse). Veko musí byť pevné a bezpečne uzatvárateľné — druh je veľmi rýchly a pri otvorení dokáže bleskovo uniknúť alebo vyskočiť. Vnútro sa zariaďuje zvislo (kôra, vetvičky, rastliny), aby malo zviera o čo oprieť svoju pavučinovú skrýš.

Krížové vetranie (KĽÚČOVÉ)

Vetracie otvory/sieťka na PROTIĽAHLÝCH stranách (boky + vrch) — prúdiaci, nie stojatý vzduch; rozhoduje o prežití

Toto je najdôležitejší bod chovu tohto druhu. Arboreálne sklípkavce rodu Caribena/Avicularia sú povestné náhlymi úhynmi v zaparených, zle vetraných teráriách (kedysi „Sudden Avic Death Syndrome“, mylne pripisované nízkej vlhkosti). Dnes vieme, že hlavnou príčinou je stojatý, vlhký vzduch a slabé vetranie. Riešením je KRÍŽOVÉ vetranie — vetracie otvory alebo sieťka na protiľahlých stranách terária (ideálne boky plus vrch), aby vzduch voľne prúdil. Vlhkosť sa tak dá udržať bez toho, aby vzduch „stál“. Bez dobrého vetrania ani ideálna vlhkosť a teplota zviera nezachránia.

Teplota

24–28 °C (tropická); na Martiniku takmer konštantných ~27 °C celoročne

Druh pochádza z vlhkých tropických lesov Martiniku, kde je takmer konštantná teplota okolo 27 °C celý rok. V chove sa darí pri 24–28 °C. Pri izbovej teplote v lete často netreba prihrievať; v chladnejších podmienkach radšej vykurujte vzduch v miestnosti než aby ste umiestnili podhrev priamo na sklo (lokálny prehrev vysušuje a u arboreálneho druhu nedáva zmysel). Vyhýbajte sa extrémom — trvalo nad 30 °C zviera stresuje a vysúša, pod 20 °C spomaľuje metabolizmus.

Vlhkosť

70–80 % dosiahnutá orosením časti terária a pavučiny — VŽDY pri dobrom vetraní, nie premočením

Cieľová vlhkosť je 70–80 %, čo zodpovedá vlhkému tropickému lesu. Dosahuje sa orosením časti terária, stien a pavučiny raz za niekoľko dní a plytkou miskou s vodou — nie trvalým premočením substrátu. Kľúčové je, aby vlhkosť išla ruka v ruke s krížovým vetraním: zviera potrebuje vlhko, ale nie stojatý zaparený vzduch. C. versicolor rado pije kvapky rosy z pavučiny a stien. Mláďatá sa držia o niečo vlhšie, no stále s dobrým vetraním — premočené, dusné prostredie je pre špľapky obzvlášť nebezpečné.

Vybavenie a úkryt (zvislé štruktúry)

Zvislá korková kôra/rúrka, vetvičky a (živé či umelé) rastliny + 4–6 cm vlhkomilného substrátu na dne; plytká miska na vodu

Sklípkavec antilský je plodný tkáč — v hornej časti terária si natká hustú lievikovitú pavučinovú skrýš. Poskytnite mu zvislé štruktúry: kus korkovej kôry alebo korkovú rúrku postavenú nastojato, vetvičky, konáriky a rastliny (živé, napr. brečtan/scindapsus, alebo umelé), o ktoré sa oprie a ku ktorým pripevní pavučinu. Substrát (4–6 cm kokos/rašelina) slúži najmä na udržanie vlhkosti, nie na hrabanie. Pridajte plytkú misku na vodu. Nepoužívať konštrukcie, z ktorých by zviera mohlo nebezpečne spadnúť na tvrdé predmety.

Divoký biotop

Ostrov Martinik (Malé Antily, Karibik) — vlhké tropické lesy; stromový spôsob života v korunách a na kmeňoch

Vo voľnej prírode je Caribena versicolor endemit ostrova Martinik v súostroví Malé Antily (Karibik) — ostrov je zámorským územím Francúzska. Obýva vlhké tropické lesy s takmer konštantnou teplotou okolo 27 °C a vysokou vzdušnou vlhkosťou počas celého roka. Je to arboreálny (stromový) druh — žije na kmeňoch, vetvách a v korunách stromov, kde si tká hustú lievikovitú pavučinovú skrýš, z ktorej loví. Práve tropické, vlhké, no prevzdušnené lesné prostredie vysvetľuje, prečo v zajatí vyžaduje vysokú vlhkosť spojenú s výborným krížovým vetraním. Endemizmus na jedinom ostrove je dôvodom jeho zaradenia do CITES Príloha III (návrh Francúzska, 2023).

Rozvrh kŕmenia

Čas	Krmivo	Množstvo	Frekvencia
Dospelec (večer)	Cvrček, menší šváb (Blaptica dubia) alebo lietajúci hmyz vhodnej veľkosti	1–2 ks veľkosti tela bez nôh	1× za 1–2 týždne
Juvenil	Cvrčky a menšie šváby primeranej veľkosti	1 ks úmerný telu	každých 7–10 dní
Mláďa / špľapka (sling)	Mikrocvrčky, nymfy švábov, kúsky koristi	drobná korisť	2× týždenne
Premolt / po zvliekaní	NEKŔMIŤ — odstrániť živú korisť	nič	~1–2 týždne (kým stvrdnú klepietka)
Voda	Čistá nechlórovaná voda v plytkej miske + kvapky rosy na pavučine a stenách	stále k dispozícii	dopĺňať priebežne, orosenie 1–2× za pár dní

Rozmnožovací cyklus

Pohlavná dospelosť a párenie

Samce dospievajú rýchlejšie (~1,5–2,5 r), samice o niečo pomalšie; párenie po dozretí samca

C. versicolor dospieva pomerne rýchlo v porovnaní s pozemnými druhmi — samce po sérii zvliekaní dozrejú zvyčajne za ~1,5–2,5 roka (ultimátne zvliekanie, po ktorom majú vyvinuté bulby na makadlách), samice o niečo pomalšie. Párenie sa robí pod dohľadom: dospelý samec sa opatrne pridá k dobre nakŕmenej samici v jej teritóriu; po úspešnej kopulácii treba samca rýchlo a opatrne oddeliť, aby ho samica nezožrala. Dimorfizmus: dospelý samec je menší, štíhlejší, často o niečo jasnejšie sfarbený a po dozretí žije už len krátko (3–4 roky).

Tvorba kokonu (vaječného vaku)

Kokon týždne až mesiace po kopulácii; rádovo desiatky až ~100+ vajíčok

Oplodnená samica po niekoľkých týždňoch až mesiacoch vytvorí vo svojej pavučinovej skrýši hodvábny kokon (vaječný vak), do ktorého nakladie rádovo desiatky až vyše sto vajíčok. Kokon aktívne stráži a otáča, čím zabezpečuje rovnomernú teplotu a vlhkosť a chráni ho pred plesňou. Chovateľ buď ponechá kokon matke, alebo ho po niekoľkých týždňoch opatrne odoberie na umelú inkubáciu (mechanický inkubátor) pri kontrolovanej teplote a vlhkosti — to znižuje riziko, že samica kokon zožerie alebo poškodí. Dobré vetranie je dôležité aj pri inkubácii.

Liahnutie — nymfy a modré špľapky

Vývin vo vajci týždne; postembryonálne štádiá (nymfa) pred prvým samostatným zvliekaním

Z vajíčok sa najprv liahnu prelarválne a larválne štádiá (tzv. nymfy / postembryá), ktoré ešte nežijú samostatne a vyživujú sa zo zásob — sú bledé a nepohyblivé. Po niekoľkých zvliekaniach v kokone sa z nich stávajú prvé samostatné špľapky (spiderlings) — a tie sú u tohto druhu nezameniteľné: elektricky modré s tmavým „stromčekovým“ vzorom na abdomene. Celý proces od nakladenia po rozlezenie špľapiek trvá rádovo týždne a je citlivý na stabilnú teplotu, vlhkosť a vetranie.

Odchov špľapiek (spiderlings) a zmena farby

Pomerne rýchly rast; postupná premena modrá → zelená/ružová/fialová počas zvliekaní

Modré špľapky sa po rozlezení odchovávajú jednotlivo v malých vertikálnych nádobkách s dobrým vetraním, kúskom kôry či vetvičkou a mierne vlhkým substrátom — premočené, dusné prostredie je pre ne smrteľné. Kŕmia sa drobnou korisťou (mikrocvrčky, nymfy švábov) zhruba 2× týždenne. Rast je pomerne rýchly a s každým zvliekaním prebieha spektakulárna zmena farby: z elektricky modrých mláďat sa postupne stávajú juvenily a dospelce so zelenkavým krunierom, červenkastým abdomenom, zelenými nohami s ružovými chodidlami a fialovým ochlpením. Práve táto premena patrí k najobdivovanejším v celej teraristike.

Pohlavný dimorfizmus a životnosť

Samice ~10–12 r, samce 3–4 r; spoľahlivé rozlíšenie až u dospelcov

Pohlavie sa dá spoľahlivo určiť až u dospelých jedincov (prípadne z exúvie podľa spermatéky u samíc). Samice sú robustnejšie a dlhovekejšie — žijú približne 10–12 rokov. Samce sú po dozretí menšie, štíhlejšie, často o niečo jasnejšie sfarbené, majú bulby na makadlách a po ultimátnom zvliekaní žijú už len 3–4 roky. Pri kúpe je preto pohlavie dôležitý údaj — overená samica predstavuje dlhšiu investíciu. (Pozn.: u tohto arboreálneho druhu sa medzi samcom a samicou rozdiel vo veľkosti nie je taký výrazný ako u veľkých pozemných druhov.)

Ochočenie a kontakt

3 Trvanie: Udomácnenie 1–2 týždne; chov dlhodobý — samice ~10–12 rokov, samce 3–4 roky

Sklípkavec antilský je často odporúčaný ako „prvý arboreálny sklípkavec“ — v rámci stromových druhov je pokojnejší a menej útočne defenzívny než mnohé iné. Nejde však o ochočenie: pavúkovec sa na človeka neviaže a manipulácia je vždy len o tolerancii zvieraťa a o bezpečnosti — a tá je u tohto rýchleho druhu nízka. C. versicolor je mimoriadne rýchla, plachá a má sklon k úteku a skoku, navyše dokáže vystreliť tekuté výkaly a má urtikujúce chĺpky typu II (prenášajú sa priamym dotykom). Hlavné pravidlá: (1) manipuláciu zásadne obmedzte na minimum — radšej zviera vôbec neberte do rúk, presuny robte cez nádobu/krabičku; (2) terárium otvárajte opatrne a pripravte sa na bleskový pohyb zvieraťa; (3) po kontakte umyť ruky, nešúchať oči; (4) nikdy nemanipulovať tesne pred a po zvliekaní; (5) vždy zabezpečte krížové vetranie a primeranú vlhkosť — to je pre prežitie dôležitejšie než čokoľvek iné. Pri rešpektovaní týchto zásad je C. versicolor nádherný, relatívne nenáročný, no skôr „na obdiv“ než „do ruky“.

Pripravte VERTIKÁLNE terárium ~30×30×40 cm s KRÍŽOVÝM vetraním (otvory/sieťka na protiľahlých stranách), korkovou rúrkou/kôrou, vetvičkami a rastlinami a 4–6 cm vlhkým substrátom

Zabezpečte plytkú misku s čistou vodou a teplotu 24–28 °C; vlhkosť 70–80 % dosahujte orosením časti terária, NIE premočením — vzduch musí prúdiť

Po prinesení domov nechajte zviera 1–2 týždne v pokoji, aby sa udomácnilo a natkalo si pavučinovú skrýš — nemanipulujte, len doplňte vodu a jemne oroste

Pozorujte správanie z terária: pokojné zviera sedí vo svojej lievikovitej pavučine v hornej časti; kŕmte juvenily každých 7–10 dní, dospelce 1× za 1–2 týždne

Terárium otvárajte OPATRNE a vždy nad uzavretým priestorom — druh je bleskovo rýchly, dokáže vyskočiť a uniknúť

NEberte zviera do rúk — presuny robte cez nádobu; pri vyrušení môže skočiť, vystreliť výkaly alebo preniesť žihľavé chĺpky dotykom

Pred a po zvliekaní (tmavý abdomen, zviera nežerie a leží v skrýši) NErušte, NEkŕmte a odstráňte živú korisť; po každom kontakte s teráriom si umyte ruky a nešúchajte oči

Cena a kde kúpiť

25–60 € / odchované mláďa až subadult

Sklípkavec antilský patrí k cenovo strednej kategórii — je to obľúbený a pomerne hojne odchovávaný druh. Špľapky (mláďatá) a juvenily sa pohybujú zhruba 25–60 €, subadultné a dospelé samice bývajú drahšie (často 70–150 € a viac podľa veľkosti a overeného pohlavia — samice sú žiadanejšie pre dlhovekosť). Druh je od 11.1.2023 zaradený do CITES Príloha III (návrh Francúzska, keďže je endemit Martiniku — zámorského územia Francúzska), preto môže pri dovoze/predaji vyžadovať doklady o pôvode. Kupujte výhradne odchované (captive-bred) jedince od dôveryhodného chovateľa s dokladom o pôvode.

Špecializovaní chovatelia sklípkavcov a teraristické burzy v SR/ČR (captive-bred, doklad o pôvode)

exoticke-zvierata.sk / teraristické e-shopy — kŕmny hmyz a vybavenie vertikálnych terárií

bazos.sk / inzertné portály — inzeráty teraristika (preveriť odchov, nie odchyt)

Členské burzy a fóra (BTS, lokálne araneo-kluby) — overení chovatelia odchovaných jedincov

Na čo si dať pozor Kupujte výhradne odchované (captive-bred) jedince — divo odchytené zvieratá sú stresované, môžu byť parazitované a poškodzujú divokú populáciu endemitu Martiniku (navyše druh je v CITES Príloha III). Zdravý sklípkavec: plný, ale nie napnutý abdomen, všetkých 8 nôh + 2 makadlá neporušené, zviera čulo reaguje a má vlastnú pavučinovú skrýš; mláďatá sú elektricky modré, juvenily a dospelce zeleno-ružovo-fialové. Vyhýbajte sa jedincom so scvrknutým, vráskavým abdomenom (dehydratácia/hladovanie), s tekutinou okolo úst, apatickým alebo s „kŕčovito“ podvinutými nohami (smrteľný príznak). Pýtajte si údaj o poslednom zvliekaní, o pohlaví a doklad o pôvode (CITES III). Po prinesení domov dajte zvieraťu 1–2 týždne pokoj a hneď zabezpečte krížové vetranie.

Porovnanie s podobnými druhmi

	Sklípkavec antilský (Caribena versicolor)	Sklípkavec Avicularia avicularia (Pinktoe)	Sklípkavec kučeravý (Tliltocatl albopilosus)	Sklípkavec čierny brazílsky (Grammostola pulchra)	Sklípkavec Poecilotheria regalis (Indický ozdobný)
Dĺžka	rozpätie ~13–15 cm (do 6"/15 cm)	rozpätie ~13–15 cm	rozpätie ~13–16 cm	rozpätie ~15 cm (až ~20 cm)	rozpätie ~18–20 cm
Váha	—	—	—	—	—
Dožitie	samice ~10–12 r, samce 3–4 r	samice ~12 r, samce 3–4 r	samice ~15–20 r, samce ~5 r	samice 20–30+ r, samce 6–8 r	samice ~12–15 r, samce ~3–4 r
Hlučnosť	1/5	1/5	1/5	1/5	4/5
Stav IUCN	IUCN nehodnotený · CITES Príloha III (od 11.1.2023)	IUCN nehodnotený · CITES Príloha II	IUCN nehodnotený · CITES Príloha II	IUCN nehodnotený · nie je CITES-listed	IUCN nehodnotený · CITES Príloha II
Povaha	Aktuálny druh — arboreálny, spektakulárna zmena farby (modré mláďatá → zeleno-ružovo-fialový dospelec), pokojnejší no rýchly a plachý, vertikálne terárium s krížovým vetraním	Blízky príbuzný — pôvodný „pinktoe“; arboreálny, čierno-ružové chodidlá, podobné nároky (vertikál + krížové vetranie), tiež pokojnejší stromový druh	Kontrast — TERESTRICKÝ (pozemný) začiatočnícky druh, kučeravé chĺpky, pomalý a docilný, suchšie terárium s plochou namiesto výšky	Kontrast — TERESTRICKÝ, úplne čierny zamatový, najdocilnejší a najpomalšie rastúci, suché terárium; opak arboreálneho rýchleho versicolora	Kontrast — arboreálny Starý svet druh s SILNÝM jedom, rýchly a defenzívny, BEZ urtikujúcich chĺpkov; len pre skúsených, nie na manipuláciu
Areál	Martinik (Malé Antily, Karibik) — vlhké tropické lesy, stromový spôsob života	Severná Južná Amerika (Guyany, Brazília, Karibik) — dažďový prales	Stredná Amerika (Nikaragua, Kostarika, Honduras)	Južná Brazília (Rio Grande do Sul) + priľahlé Uruguaj — pampy	India (stromy listnatých lesov)

Choroby a prevencia

Náhly úhyn arboreálnych druhov (zlé vetranie / „SADS“)

stredná

Príznaky: Zdanlivo zdravé zviera náhle slabne, klesá z pavučiny na dno, kŕčovito podvíja nohy a hynie — často v teráriu so stojatým, vlhkým, zapareným vzduchom

Najdôležitejšie špecifikum druhu — kedysi sa pripisovalo nízkej vlhkosti („Sudden Avic Death Syndrome“), dnes je jasné, že hlavnou príčinou je ZLÉ VETRANIE a stojatý vlhký vzduch. Prevencia: VERTIKÁLNE terárium s KRÍŽOVÝM vetraním (otvory na protiľahlých stranách), vlhkosť dosahovať orosením, nie premočením, a nikdy nedusiť zviera v uzavretom vlhkom priestore

Dehydratácia

stredná

Príznaky: Scvrknutý, vráskavý abdomen, apatia, podvinuté nohy, zviera zostáva pri miske s vodou

U arboreálneho druhu treba balansovať medzi vlhkosťou a vetraním — poskytnúť plytkú misku s čistou vodou, pravidelne orosiť časť terária a pavučinu (zviera pije kvapky), udržať vlhkosť 70–80 %; akútne pomôže metóda „ICU“ (vlhká utierka v uzavretej nádobe s vetraním)

Prasknutie abdomenu (pád z výšky)

stredná

Príznaky: Tekutina (hemolymfa) presakuje z prasknutého zadočku po páde, zviera rýchlo slabne

U arboreálneho druhu reálne riziko — zviera žije vysoko a pri vyrušení môže spadnúť. Prevencia: neprekrmovaný abdomen, opatrné otváranie terária, bezpečné štruktúry; drobné poranenie možno zastaviť priložením kukuričného škrobu/vazelíny a pokojom, väčšie býva smrteľné

Komplikované zvliekanie (bad molt)

stredná

Príznaky: Zviera uviazne v starej exúvii, deformované či uviaznuté nohy, vyčerpanie

Najčastejšou príčinou je nízka vlhkosť alebo rušenie počas moltu — pred zvliekaním zabezpečiť dostatočnú vlhkosť, NErušiť a NEkŕmiť; pri uviaznutej nohe pomôcť až po stvrdnutí, prípadná autotómia (odhodenie nohy) dorastie ďalším zvliekaním

Plesne a roztoče v teráriu

stredná

Príznaky: Plesnivý povlak na substráte a kôre, drobné biele/hnedé roztoče, zápach — typické pri vlhku bez vetrania

Vzniká pri premočenom substráte a slabom vetraní alebo zo zvyškov koristi — odstraňovať nedojedenú korisť, zabezpečiť KRÍŽOVÉ vetranie, znížiť premokrenie; pomáhajú čistiace chvostoskoky (springtails). U tohto druhu je dobré vetranie dvojnásobne dôležité

Prevencia Sklípkavec antilský je krásny a relatívne odolný druh, no má jedno zásadné špecifikum: je mimoriadne citlivý na stojatý, zaparený vzduch. Najväčšie riziká: (1) Náhly úhyn pri zlom vetraní — historicky nazývaný „Sudden Avic Death Syndrome“ a mylne pripisovaný nízkej vlhkosti; dnes vieme, že hlavnou príčinou je zlé KRÍŽOVÉ vetranie a stojatý vlhký vzduch. Preto chovajte zviera vo vertikálnom teráriu s otvormi na protiľahlých stranách a vlhkosť dosahujte orosením, nie premočením; (2) Dehydratácia — balansujte vlhkosť 70–80 % s dobrým vetraním, poskytnite vodu a orosujte pavučinu (zviera pije kvapky); (3) Pád z výšky — arboreálny druh žije vysoko, preto neprekrmujte abdomen a terárium otvárajte opatrne; (4) Zvliekanie (molt) — najzraniteľnejšia fáza: zviera vtedy nerušiť, nekŕmiť a počkať ~1–2 týždne na stvrdnutie klepietok; (5) Plesne/roztoče — predchádza sa im práve krížovým vetraním a odstraňovaním zvyškov koristi. Prevencia v jednej vete: vertikálne terárium, krížové vetranie, teplota 24–28 °C, vlhkosť 70–80 % orosením, čistá voda, pokoj a minimálna manipulácia. Pri správnom vetraní je C. versicolor nenáročný a dlhoveký chovanec (samice ~10–12 rokov).

Zaujímavosti

Spektakulárna zmena farby počas dospievania — mláďatá sú elektricky modré s tmavým „stromčekovým“ vzorom na abdomene, dospelce majú zelenkavý krunier, červenkastý abdomen, zelené nohy s ružovými chodidlami a fialové ochlpenie; práve táto premena patrí k najobdivovanejším v celej teraristike.

Arboreálny (stromový) druh — žije hore, nie na dne — Caribena versicolor obýva kmene, vetvy a koruny stromov, kde si tká hustú lievikovitú pavučinovú skrýš a z nej loví; v teráriu preto potrebuje VÝŠKU, nie pôdorys.

Krížové vetranie rozhoduje o prežití — arboreálne druhy rodu Caribena/Avicularia hynú v zaparených, zle vetraných teráriách (kedysi „Sudden Avic Death Syndrome“, mylne pripisované nízkej vlhkosti); dnes vieme, že vinníkom je stojatý vlhký vzduch — riešením je vetranie na protiľahlých stranách.

Endemit jediného ostrova — Martinik — druh sa vo voľnej prírode vyskytuje len na karibskom ostrove Martinik (Malé Antily), ktorý je zámorským územím Francúzska; vlhké tropické lesy s takmer konštantných ~27 °C celoročne.

Od roku 2017 vlastný rod Caribena — druh patril dlho do rodu Avicularia; v roku 2017 ho Caroline Fukushima a Rogério Bertani preradili do nového rodu Caribena spolu s C. laeta na základe morfológie, správania a genetiky (predtým Avicularia versicolor).

Pokojnejší, ale veľmi rýchly a plachý — v rámci stromových sklípkavcov je málo útočne defenzívny a často sa odporúča ako „prvý arboreálny druh“, no pri vyrušení reaguje bleskovo, vie skočiť a má neobvyklý zvyk vystreliť tekuté výkaly smerom k vyrušiteľovi.

Urtikujúce chĺpky typu II — prenášajú sa dotykom — ako Nový svet sklípkavec má dráždivé chĺpky, no na rozdiel od mnohých pozemných druhov ich neoškrabáva do vzduchu, ale prenáša priamym kontaktom; dráždia pokožku a oči, preto manipulácia opatrne.

Samice sa dožívajú ~10–12 rokov, samce len 3–4 — výrazný rozdiel v životnosti medzi pohlaviami je u sklípkavcov bežný; samec po dozretí (ultimátnom zvliekaní) žije už len krátko.

Rastie pomerne rýchlo — na rozdiel od povestne pomalých pozemných druhov (napr. Grammostola pulchra) dorastá Caribena versicolor relatívne rýchlo, čo z nej robí vďačný druh aj pre netrpezlivejších chovateľov.

Od 11.1.2023 v CITES Príloha III — druh navrhlo do Prílohy III Francúzsko (je endemitom Martiniku, zámorského územia Francúzska); pri dovoze/predaji preto môže vyžadovať doklady o pôvode, hoci v chove ide o bežne odchovávaný druh.

Taxonomická klasifikácia

species Sklípkavec antilský (Caribena versicolor)

Ríša Animalia (živočíchy)

Kmeň Arthropoda (článkonožce)

Trieda Arachnida (pavúkovce)

Rad Araneae (pavúky)

Podrad Mygalomorphae (sklípkany)

Čeľaď Theraphosidae (sklípkavcovité)

Rod Caribena (Fukushima & Bertani, 2017)

Druh Caribena versicolor (Walckenaer, 1837) — predtým Avicularia versicolor

Často kladené otázky

Skôr ako „prvý arboreálny“ druh pre niekoho, kto už má skúsenosť s pozemným sklípkavcom. Caribena versicolor je v rámci stromových druhov pokojnejšia a málokedy útočne defenzívna, no je veľmi rýchla, plachá a má sklon k úteku a skoku, takže manipulácia je rizikovejšia. Najväčšou výzvou pre začiatočníka nie je povaha, ale správne nastavenie terária — najmä krížové vetranie, bez ktorého druh hynie. Úplný začiatočník to zvládne s dohľadom skúseného chovateľa a kvalitnou prípravou terária.

Radšej nie. Hoci patrí medzi pokojnejšie arboreálne druhy, je mimoriadne rýchly a plachý — pri vyrušení sa bleskovo rozbehne, dokáže skočiť a má neobvyklý zvyk vystreliť tekuté výkaly. Pri manipulácii ľahko unikne alebo spadne (čo je u arboreálneho druhu obzvlášť nebezpečné). Navyše má urtikujúce (žihľavé) chĺpky typu II, ktoré sa prenášajú priamym dotykom a dráždia pokožku a oči. Presuny robte cez nádobu/krabičku, nie holou rukou, a po kontakte s teráriom si umyte ruky. Tento druh je predovšetkým na pozorovanie.

Potrebuje VERTIKÁLNE (vyššie než širšie) terárium ~30×30×40 cm so zvislými štruktúrami (korková kôra/rúrka, vetvičky, rastliny), o ktoré si natká pavučinovú skrýš v hornej časti. Najdôležitejšie je KRÍŽOVÉ vetranie — vetracie otvory na protiľahlých stranách (boky + vrch), aby vzduch prúdil. Arboreálne druhy rodu Caribena/Avicularia totiž hynú v zaparenom, stojatom vlhkom vzduchu (kedysi „Sudden Avic Death Syndrome“, mylne pripisované nízkej vlhkosti). Vlhkosť 70–80 % dosahujte orosením, nie premočením, vždy spolu s dobrým vetraním.

Teplota 24–28 °C — druh pochádza z tropického Martiniku s takmer konštantných ~27 °C celoročne. Vlhkosť 70–80 % dosiahnete orosením časti terária, stien a pavučiny raz za pár dní a plytkou miskou s vodou — nie trvalým premočením substrátu. Kľúčové je, aby vlhkosť išla ruka v ruke s krížovým vetraním: zviera potrebuje vlhko, ale nie zaparený stojatý vzduch. C. versicolor rado pije kvapky rosy z pavučiny.

Dospelce kŕmte 1× za 1–2 týždne (mnohí chovatelia každé 2–3 týždne), juvenily každých 7–10 dní a špľapky 2× týždenne. Vhodná korisť: cvrčky, menšie šváby (Blaptica dubia) a najmä lietajúci hmyz (mušky, drobné mole, mladé saranče), ktorý arboreálny druh prijíma obzvlášť ochotne priamo v pavučine — veľkosť koristi by mala zodpovedať dĺžke tela bez nôh alebo menej. Neprekrmujte (napnutý abdomen je pri páde z výšky rizikový). Pred a po zvliekaní nekŕmte a odstráňte živú korisť.

Ako všetky sklípkavce má jed, no C. versicolor je Nový svet druh so slabým jedom — prípadné kúsnutie je pre zdravého človeka zhruba porovnateľné so včelím žihadlom (lokálna bolesť a opuch), nie životu nebezpečné, a navyše kúše zriedka (skôr uteká). Väčšou „obranou“ sú urtikujúce chĺpky typu II (prenášajú sa dotykom) a vystrekovanie výkalov. Pri alergii na uštipnutie hmyzom či astme zvýšte opatrnosť. CITES Príloha III (od 11.1.2023) nesúvisí s nebezpečnosťou, ale s ochranou — druh je endemit Martiniku a do Prílohy III ho zaradilo Francúzsko, aby reguloval obchod s divokou populáciou; v chove ide o bežne odchovávaný druh.

ZDROJ: World Spider Catalog (Caribena versicolor (Walckenaer, 1837); rod Caribena Fukushima & Bertani, 2017), The Tarantula Collective (caresheet C. versicolor), Tom's Big Spiders (Martinique pinktoe husband