Theraphosidae (sklípkavcovité)
Sklípkavec kobaltový je z pohľadu majiteľa prakticky nemé zviera — nemá hlasivky ani žiadny orgán na tvorbu skutočného hlasu a pri bežnej činnosti je úplne tichý. Niektoré sklípkavce (najmä ázijské rody vrátane príbuzných Cyriopagopus) však dokážu pri vyrušení stridulovať — vydávať jemný syčivý až škrabavý zvuk trením štetinatých plôch (drsných polí) na klepietkach a vnútorných častiach predných nôh; je to výhradne obranný (varovný) prejav popri výhražnej póze. V praxi je tento zvuk veľmi tichý a cez sklo terária takmer nepočuteľný, takže ho majiteľ zachytí len výnimočne pri priamom vyrušení zvieraťa. Mimo obrany je úplne nemý. Komunikácia tohto druhu neprebieha zvukom, ale cez vibrácie substrátu (vníma chvenie pôdy citlivými chĺpkami a kĺbovými zmyslovými orgánmi) a cez chemické a dotykové signály (feromóny, ohmatávanie predných nôh a makadiel, najmä pri rozmnožovaní). V byte je preto úplne nehlučným chovancom — jediné, čo občas „počuť“, je šuchotanie pri hrabaní nory.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| Dospelec (po zotmení) | Šváb (Blaptica dubia) alebo cvrček vhodnej veľkosti — podať pinzetou k vchodu do nory | 1-2 ks veľkosti tela bez nôh | 1× za 1-2 týždne |
| Mláďa / juvenil | Mikrocvrčky, nymfy švábov, kúsky koristi | drobná korisť | 2× týždenne |
| Maškrta (striedavo) | Zofóbas alebo sarančatá | 1 ks | občas, max 1× za 2-3 týždne |
| Premolt / po zvliekaní | NEKŔMIŤ — odstrániť živú korisť | nič | ~5-10 dní (kým stvrdnú klepietka) |
| Voda | Čistá nechlórovaná voda v plytkej miske (dospelec); kvapky pre mláďatá | stále k dispozícii | dopĺňať priebežne |
C. lividus dospieva pomerne rýchlo — samce po sérii zvliekaní dozrejú zvyčajne za 2-3 roky (po ultimátnom zvliekaní majú pohlavné háčiky na predných nohách a bulby na makadlách), samice za ~3-4 roky. Párenie je mimoriadne rizikové kvôli defenzívnej a rýchlej povahe druhu: dospelý samec sa veľmi opatrne pridá k dobre nakŕmenej samici a po úspešnej kopulácii musí byť okamžite oddelený, inak ho samica zvyčajne zabije a zožerie. Dimorfizmus: dospelý samec je menší, štíhlejší, s dlhšími nohami a po dozretí žije už len krátko (~1 rok).
Oplodnená samica po niekoľkých týždňoch vytvorí hlboko v nore hodvábny kokon (vaječný vak), do ktorého nakladie desiatky až stovky vajíčok. Kokon aktívne stráži a otáča, čím zabezpečuje rovnomernú teplotu a vlhkosť a chráni ho pred plesňou. Keďže ide o fosoriálny druh, celý proces prebieha skryto v nore. Chovateľ buď ponechá kokon matke, alebo ho po niekoľkých týždňoch opatrne odoberie na umelú inkubáciu pri kontrolovanej teplote a vysokej vlhkosti — odber je u tohto rýchleho defenzívneho druhu náročný a robia ho len skúsení chovatelia.
Z vajíčok sa najprv liahnu prelarválne a larválne štádiá (tzv. nymfy / postembryá), ktoré ešte nežijú samostatne a vyživujú sa zo zásob — sú bledé a nepohyblivé. Po niekoľkých zvliekaniach v kokone sa z nich stávajú prvé samostatné špľapky (spiderlings) s vyvinutými nohami a začínajúcou pigmentáciou. Celý proces od nakladenia po rozlezenie špľapiek trvá rádovo týždne a je citlivý na stabilnú teplotu a najmä vysokú vlhkosť.
Špľapky sa po rozlezení odchovávajú jednotlivo v malých nádobkách s vlhkým substrátom dostatočne hlbokým na malú noru, úkrytom a kvapkami vody — sú totiž kanibalistické, ak sú spolu a hladné, a navyše už ako mláďatá hĺbia nory. Kŕmia sa drobnou korisťou (mikrocvrčky, nymfy švábov) zhruba 2× týždenne. Rast je u tohto druhu pomerne svižný, takže mláďatá pomerne rýchlo pribúdajú na veľkosti; postupne sa presádzajú do väčších nádob a z bledých sivastých mláďat sa po zvliekaniach rozvíja typická kobaltová modrá.
Pohlavie sa dá spoľahlivo určiť až u dospelých jedincov (prípadne z exúvie podľa spermatéky u samíc). Samice sú mohutnejšie, robustnejšie a dlhoveké — 15-20 rokov (najžiadanejšie u chovateľov). Samce sú po dozretí menšie, štíhlejšie, s dlhšími nohami, majú pohlavné háčiky na predných nohách a po ultimátnom zvliekaní žijú už len krátko (~1 rok). Pri kúpe je preto pohlavie kľúčový údaj — overená samica predstavuje investíciu na desaťročia.
Sklípkavec kobaltový sa neochočuje a NIKDY sa nemanipuluje — pavúkovce sa na človeka neviažu a u tohto druhu by každý pokus o držanie v ruke znamenal vysoké riziko kúsnutia. C. lividus patrí k najdefenzívnejším a najrýchlejším sklípkavcom v chove: ako druh Starého sveta nemá žihľavé chĺpky, a tak sa pri vyrušení spolieha na bleskový útek, výhražnú pózu a kúsnutie so silnejším jedom (intenzívna bolesť, opuch, svalové kŕče na niekoľko dní). „Krotenie“ tu preto znamená iba naučiť sa s druhom bezpečne pracovať na diaľku. Hlavné zásady: (1) žiadny kontakt rukou — kŕmiť pinzetou, vodu dopĺňať opatrne; (2) servis terária robiť premyslene, pomaly a s pripravenou záchytnou nádobou, lebo pri otvorení môže zviera vybehnúť; (3) presun (rehouse) zvládne len skúsený chovateľ technikou „cup and lid“ (zviera sa nikdy nechytá do ruky); (4) pred a po zvliekaní zviera nerušiť. Pri rešpektovaní týchto zásad je C. lividus fascinujúci, no výhradne pozorovací chovanec pre pokročilých.
Pripravte terárium ~30×30×30 cm s 15-20 cm (radšej viac) hlbokým, mierne vlhkým substrátom, štartérom nory (kôra/korková rúrka) a plytkou miskou na vodu; krížová ventilácia
Po prinesení domov nechajte zviera 1-2 týždne v úplnom pokoji, aby sa zahrabalo a vybudovalo noru — nemanipulujte, len doplňte vodu
Pozorujte z diaľky: zdravé zviera si vyhĺbi noru a väčšinu času je v nej; cez deň ho takmer nevidieť (to je normálne)
NIKDY nesiahajte do terária rukou — korisť podávajte dlhou pinzetou alebo ju spustite k vchodu do nory
Pri každom otvorení terária rátajte s tým, že rýchly druh môže vybehnúť — majte poruke priehľadnú nádobu a veko na prípadné „odchytenie“ na diaľku
Presun do väčšieho terária (rehouse) robte technikou „cup and lid“ — zviera nikdy nechytajte do ruky ani nenúťte rýchlymi pohybmi
Pred a po zvliekaní (zviera leží na chrbte v nore) NErušte, NEkŕmte a odstráňte živú korisť; po moltu počkajte 5-10 dní na stvrdnutie klepietok
Sklípkavec kobaltový patrí medzi cenovo dostupnejšie, no dnes bežne ponúkané teráriové sklípkavce, pretože sa pomerne dobre odchováva. Špľapky (mláďatá) a juvenily sa pohybujú zhruba 20-60 €, subadultné a dospelé samice bývajú drahšie (často 70-150 €, podľa veľkosti a pohlavia — overené samice sú najžiadanejšie kvôli dlhovekosti). Druh nie je CITES-listed a IUCN ho nehodnotil, no kvôli ochrane divokej populácie a zdraviu zvieraťa kupujte výhradne odchované (captive-bred) jedince od dôveryhodného chovateľa. Pri kúpe rátajte aj s jednorazovým vybavením vyššieho fosoriálneho terária (hlboký substrát, vlhkomer, prípadne prídavné teplo) a so skúsenosťami s rýchlymi defenzívnymi druhmi — nie je to druh pre prvý sklípkavec.
| Sklípkavec kobaltový (Cyriopagopus lividus) | Sklípkavec zelenomodrý (Chromatopelma cyaneopubescens, GBB) | Sklípkavec antilský (Caribena versicolor) | Sklípkavec ozdobný (Poecilotheria regalis) | Sklípkavec čierny brazílsky (Grammostola pulchra) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | rozpätie ~13 cm (5-6") | rozpätie ~13-15 cm (5,5-6") | rozpätie ~13-15 cm (5-6") | rozpätie ~15-18 cm (6-7") | rozpätie ~15 cm (6-7") |
| Váha | — | — | — | — | — |
| Dožitie | samice 15-20 r, samce ~1 r po dozretí | samice 12-14 r, samce ~4 r | samice 10-12 r, samce ~3 r | samice 11-15 r, samce ~3-4 r | samice 20-30+ r, samce 6-8 r |
| Hlučnosť | 5/5 · jed 3/5 | 3/5 · jed 2/5 | 3/5 · jed 2/5 | 5/5 · jed 4/5 | 1/5 · jed 1/5 |
| Stav IUCN | IUCN nehodnotený · nie je CITES-listed | IUCN nehodnotený · nie je CITES-listed | IUCN nehodnotený · nie je CITES-listed | IUCN nehodnotený · CITES Príloha II | IUCN nehodnotený · nie je CITES-listed |
| Povaha | Aktuálny druh — fosoriálny ázijský sklípkavec s elektricky kobaltovo-modrými nohami; Starý svet (bez žihľavých chĺpkov), veľmi rýchly a defenzívny, silnejší jed, LEN na pozorovanie | Iný modrastý druh — Nový svet s modrými nohami a oranžovým abdomenom; pavučinkár, nervózny ale BEZ silného jedu (má žihľavé chĺpky), vhodnejší pre menej skúsených | Modro-fialový kontrast — stromový (arboreálny) Nový svet, mláďatá kovovo modré; pokojnejší a so slabším jedom než kobaltový, no náročný na vlhkosť/ventiláciu | Iný expertný Starý svet — arboreálny, mimoriadne rýchly a defenzívny so silným jedom; podobne LEN pre skúsených, ale CITES-regulovaný a stromový (nie norový) | PROTIKLAD — terestrický Nový svet, najdocilnejší „začiatočnícky“ sklípkavec, pomalý a so slabým jedom (má žihľavé chĺpky); ideálny prvý sklípkavec na rozdiel od kobaltového |
| Areál | Juhovýchodná Ázia (Mjanmarsko, Thajsko) — vlhké tropické lesy, hlboké nory | Venezuela (polopúšť Paraguaná) — suché kroviny | Karibik — ostrov Martinik (vlhký tropický les) | Stredná a južná India — listnaté lesy (stromové dutiny) | Južná Brazília + Uruguaj — trávnaté pampy |
Príznaky: Scvrknutý, vráskavý abdomen, apatia, podvinuté nohy, zviera sedí pri miske s vodou alebo opúšťa noru
Ako tropický druh nutne potrebuje vysokú vlhkosť — udržiavať plytkú misku s čistou vodou (dospelce), vlhčiť najmä spodné vrstvy hlbokého substrátu a držať vlhkosť 75-80 %; akútne pomôže metóda 'ICU' (vlhká utierka v uzavretej nádobe). Sucho je najčastejšou príčinou úhynu.
Príznaky: Zviera uviazne v starej exúvii, deformované či uviaznuté nohy, vyčerpanie
Najčastejšou príčinou je nízka vlhkosť alebo rušenie počas moltu — pred zvliekaním zvýšiť vlhkosť, NErušiť a NEkŕmiť; pri uviaznutej nohe pomôcť až po stvrdnutí, prípadná autotómia (odhodenie nohy) dorastie ďalším zvliekaním. Fosoriálne druhy sa často zvliekajú skryté v nore.
Príznaky: Tekutina (hemolymfa) presakuje z prasknutého zadočku po páde, zviera rýchlo slabne
Prevencia je kľúčová — fosoriálne terárium s nízkou voľnou výškou nad substrátom, žiadna manipulácia rukou, nepreplnený abdomen; drobné poranenie možno zastaviť priložením kukuričného škrobu/vazelíny a pokojom, väčšie býva smrteľné.
Príznaky: Drobné biele/hnedé roztoče na substráte a zvierati, plesnivý povlak na povrchu, zápach
Riziko je vyššie kvôli vysokej vlhkosti — odstraňovať nedojedenú korisť a exkréty, zabezpečiť krížovú ventiláciu, vlhčiť skôr spodné vrstvy než premokriť povrch; pri premnožení vymeniť substrát. Pomáhajú aj čistiace chvostoskoky (springtails).
Príznaky: Chýbajúca alebo poškodená noha, mäkké klepietka, dočasná nepohyblivosť tesne po moltu
Tesne po zvliekaní je zviera mäkké a extrémne zraniteľné — NEmanipulovať a NEkŕmiť, kým klepietka nestvrdnú (5-10 dní); stratené nohy postupne dorastajú pri ďalších zvliekaniach.
Elektricky kobaltovo-modré nohy — Cyriopagopus lividus má jedny z najintenzívnejšie modrých nôh spomedzi všetkých sklípkavcov; kovovo žiarivá kobaltová farba kontrastuje so svetlejším sivastým telom a robí z neho jeden z najžiadanejších druhov v teraristike.
Obligátny hrabáč — väčšinu života v nore — je to fosoriálny druh, ktorý si v hlbokom substráte vyhĺbi rozsiahlu noru vystlanú pavučinou a trávi v nej takmer celý čas; v teráriu (aj v prírode) ho preto vidno len málokedy, najmä za šera a v noci pri vchode do nory.
Druh Starého sveta — BEZ žihľavých chĺpkov — na rozdiel od sklípkavcov Nového sveta nemá urtikujúce (žihľavé) chĺpky, ktorými by sa bránil; namiesto toho sa pri vyrušení spolieha na bleskový útek, výhražnú pózu a kúsnutie.
Veľmi rýchly a defenzívny — len pre skúsených — patrí k najrýchlejším a najnervóznejším sklípkavcom v chove, pri otvorení terária dokáže bleskovo vybehnúť; preto sa NIKDY nemanipuluje a je vhodný výhradne pre skúsených chovateľov ako zviera na pozorovanie.
Výrazne silnejší jed než pokojné druhy — jeho kúsnutie nebýva pre zdravého človeka život ohrozujúce, no spôsobuje intenzívnu bolesť, opuch a niekedy svalové kŕče, ktoré môžu trvať aj niekoľko dní — ďalší dôvod, prečo s ním nemanipulovať.
Pôvodom z vlhkých lesov juhovýchodnej Ázie — areál leží najmä v Mjanmarsku a priľahlom Thajsku, v horúcich a veľmi vlhkých tropických lesoch; preto v teráriu vyžaduje vysokú vlhkosť 75-80 % a teplo.
Taxonomicky preradený z rodu Haplopelma — druh bol pôvodne opísaný a dlho známy ako Haplopelma lividum; dnes ho World Spider Catalog vedie ako Cyriopagopus lividus, no v teraristike sa stále bežne používa aj staršie meno.
Samice sa dožívajú 15-20 rokov — ako u väčšiny sklípkavcov sú samice mohutnejšie a dlhoveké, kým samce po dozretí žijú len krátko (~1 rok); overená samica je preto investícia na mnoho rokov.
Nie je CITES-listed, ale kupuj odchované jedince — druh nie je medzinárodne chránený dohovorom CITES a IUCN ho nehodnotil, no kvôli ochrane divokej populácie a kvalite zvieraťa sa odporúča chovať výhradne captive-bred jedince.
Prakticky nemý, s možnou obrannou striduláciou — pri bežnej činnosti nevydáva žiadny zvuk; pri silnom vyrušení môže ako ázijský sklípkavec jemne stridulovať (syčivý/škrabavý zvuk) popri výhražnej póze, no cez sklo terária je takmer nepočuteľný.
Nie — je to druh výhradne pre skúsených chovateľov. Cyriopagopus lividus patrí k najrýchlejším a najdefenzívnejším sklípkavcom v chove: ako druh Starého sveta nemá žihľavé chĺpky, a tak sa pri vyrušení spolieha na bleskový útek a kúsnutie so silnejším jedom (intenzívna bolesť, opuch, niekedy svalové kŕče na niekoľko dní). Navyše je fosoriálny — väčšinu času je skrytý v nore a vidno ho málo. Pre prvý sklípkavec sú vhodnejšie pokojné druhy Nového sveta (napr. sklípkavec červenokolenný či čierny brazílsky). Kobaltový je voľbou pre toho, kto už má skúsenosti s rýchlymi druhmi a chce ho chovať na pozorovanie, nie do ruky.
Nie — NIKDY sa nemanipuluje. Je to veľmi rýchly a defenzívny druh Starého sveta so silnejším jedom, ktorý sa na človeka neviaže a pri pokuse o držanie takmer isto utečie alebo kúše. Kúsnutie nebýva pre zdravého človeka život ohrozujúce, no spôsobuje silnú bolesť, opuch a niekedy svalové kŕče trvajúce aj niekoľko dní. Korisť podávajte dlhou pinzetou, vodu dopĺňajte opatrne a pri servise terária či presune (rehouse) postupujte na diaľku technikou „cup and lid“ s pripravenou nádobou. Pôvab tohto druhu je v jeho kobaltovej farbe a prirodzenom správaní pri vchode do nory, nie v manipulácii.
Keďže ide o fosoriálny (hrabavý) druh, dôležitá je hĺbka substrátu, nie výška. Dospelcovi postačuje terárium ~30×30×30 cm, no väčšinu priestoru má tvoriť 15-20 cm (radšej viac) hlboká vrstva mierne vlhkej kokosovej drte, rašeliny a nezamorenej hliny, do ktorej si vyhĺbi rozsiahlu noru až po dno. Pridajte štartér nory (kúsok kôry, korková rúrka), plytkú misku s vodou a zabezpečte krížovú ventiláciu. Voľná výška nad substrátom má byť malá (riziko pádu). Veko musí byť pevné a bezpečne uzatvárateľné — druh je rýchly a pri otvorení môže vybehnúť.
Ako tropický druh juhovýchodnej Ázie potrebuje teplotu 25-28 °C (bežná izbová zvyčajne stačí; v chladnejšej miestnosti mierny zdroj tepla na BOK terária, nie pod dno) a vysokú vlhkosť 75-80 %. Vlhkosť udržíte vlhčením substrátu — najmä spodných vrstiev nory — a stálou plytkou miskou s vodou, nie premočením povrchu, ktoré pri slabej ventilácii vedie k plesniam a roztočom. Sucho je najčastejšou príčinou problémov (dehydratácia, zlé zvliekanie), preto je správna vlhkosť kľúčová — substrát má byť vlhký, ale nie rozbahnený, s dobrou ventiláciou.
Dospelce kŕmte 1× za 1-2 týždne (niektorí chovatelia kŕmia ešte zriedkavejšie, väčšiu dávku raz za 3-4 týždne), mláďatá 2× týždenne. Vhodná korisť: šváby (napr. Blaptica dubia) a cvrčky, prípadne sarančatá či zofóbas ako maškrta — veľkosť koristi by mala zodpovedať dĺžke tela bez nôh alebo menej. Korisť podávajte dlhou pinzetou alebo ju spustite k vchodu do nory, nikdy nesiahajte rukou. Neprekrmujte (napnutý abdomen je pri páde rizikový). Pred a po zvliekaní nekŕmte a odstráňte všetku živú korisť; po moltu počkajte 5-10 dní na stvrdnutie klepietok.
Ako všetky sklípkavce má jed, no na rozdiel od pokojných druhov Nového sveta má C. lividus výrazne silnejší jed. Kúsnutie nebýva pre zdravého človeka život ohrozujúce, no spôsobuje intenzívnu bolesť, opuch a niekedy svalové kŕče, ktoré môžu trvať aj niekoľko dní; pri alergii alebo zdravotných ťažkostiach treba vyhľadať lekára. Keďže je to rýchly a defenzívny druh Starého sveta bez žihľavých chĺpkov, pri vyrušení radšej kúše alebo bleskovo uteká. Preto sa NIKDY nemanipuluje a chová sa výhradne na pozorovanie pre skúseného dospelého chovateľa; pri rozumnom chove (servis na diaľku, bezpečné veko) je riziko minimálne.
