Theraphosidae (sklípkavcovité)
Sklípkavec zelenomodrý je z pohľadu majiteľa prakticky nemé zviera — nemá hlasivky ani žiadny orgán na tvorbu zvuku a pri bežnom chove je úplne tichý. Na rozdiel od niektorých veľkých sklípkavcov (napr. rody Theraphosa či Pamphobeteus), ktoré pri vyrušení hlasno stridulujú (vydávajú syčivý/škrabavý zvuk trením štetinatých plôch na klepietkach a nohách), je C. cyaneopubescens veľmi tichý a stridulácia je u neho slabá až nepozorovateľná. Komunikácia tohto druhu neprebieha zvukom, ale cez vibrácie pavučiny a substrátu (vníma chvenie citlivými chĺpkami a kĺbovými zmyslovými orgánmi, pričom jeho rozsiahla pavučina funguje ako citlivá „poplašná sieť“ na korisť aj nebezpečenstvo) a cez chemické a dotykové signály (feromóny, ohmatávanie predných nôh a makadiel, najmä pri rozmnožovaní). V byte je preto úplne nehlučným chovancom vhodným aj do spálne — jediné, čo občas „počuť“, je jemné šuchotanie pri pradení pavučiny alebo pri rýchlom love koristi.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| Dospelec (večer) | Cvrček alebo šváb (Blaptica dubia) vhodnej veľkosti | 1-2 ks veľkosti tela bez nôh | 1× za 7-10 dní |
| Mláďa / juvenil | Mikrocvrčky, nymfy švábov, kúsky koristi | drobná korisť | každých 5-7 dní |
| Maškrta (striedavo) | Zofóbas alebo sarančatá | 1 ks | občas, max 1× za 2-3 týždne |
| Premolt / po zvliekaní | NEKŔMIŤ — odstrániť živú korisť | nič | ~1-2 týždne (kým stvrdnú klepietka) |
| Voda | Čistá nechlórovaná voda v plytkej miske (dospelec); občasné kvapky pre mláďatá | stále k dispozícii | dopĺňať priebežne |
C. cyaneopubescens je rýchlo rastúci druh — samce po sérii zvliekaní dozrejú zvyčajne už za ~1,5-2 roky (ultimátne zvliekanie, po ktorom sa im vytvoria pohlavné háčiky na predných nohách a bulby na makadlách), samice o niečo pomalšie. Párenie sa robí pod dohľadom: dospelý samec sa opatrne pridá k dobre nakŕmenej samici v jej pavučinovom teritóriu; po úspešnej kopulácii treba samca rýchlo oddeliť, aby ho samica nezožrala. Dimorfizmus: dospelý samec je menší, štíhlejší, s dlhšími nohami a po dozretí má výrazne kratšiu životnosť (3-4 r).
Oplodnená samica po niekoľkých týždňoch až mesiacoch vytvorí v pavučinovom úkryte hodvábny kokon (vaječný vak), do ktorého nakladie desiatky až stovky vajíčok — GBB je pomerne plodný druh. Kokon aktívne stráži a otáča, čím zabezpečuje rovnomernú teplotu a vlhkosť a chráni ho. Chovateľ buď ponechá kokon matke, alebo ho po niekoľkých týždňoch opatrne odoberie na umelú inkubáciu (mechanický inkubátor) pri kontrolovanej teplote a primeranej vlhkosti — to znižuje riziko, že samica kokon poškodí alebo zožerie.
Z vajíčok sa najprv liahnu prelarválne a larválne štádiá (tzv. nymfy / postembryá), ktoré ešte nežijú samostatne a vyživujú sa zo zásob — sú bledé a málo pohyblivé. Po niekoľkých zvliekaniach v kokone sa z nich stávajú prvé samostatné špľapky (spiderlings) s vyvinutými nohami a začínajúcou pigmentáciou (mladé GBB sú oranžovo-čierno sfarbené a typické modro-zeleno-oranžové farby naberajú postupne s každým zvliekaním). Celý proces od nakladenia po rozlezenie špľapiek trvá rádovo týždne a je citlivý na stabilnú teplotu.
Špľapky sa po rozlezení odchovávajú jednotlivo v malých nádobkách so suchým substrátom, kotviacimi bodmi na pavučinu a občasnými kvapkami vody — sú totiž kanibalistické, ak sú spolu a hladné. Kŕmia sa drobnou korisťou (mikrocvrčky, nymfy švábov) zhruba každých 5-7 dní a majú výbornú loveckú reakciu. Rast je rýchly — na rozdiel od povestne pomalých rodov (Grammostola) dorastie GBB do subadulta podstatne skôr, čo z chovu robí pomerne rýchly a vďačný projekt. Mladé jedince už od malička horlivo pradú a postupne naberajú typické farby; priebežne sa presádzajú do väčších nádob.
Pohlavie sa dá spoľahlivo určiť až u dospelých jedincov (prípadne z exúvie podľa spermatéky u samíc). Samice sú robustnejšie a dlhoveké — približne 12-14 rokov (najžiadanejšie u chovateľov). Samce sú po dozretí menšie, štíhlejšie, s dlhšími nohami, majú pohlavné háčiky na predných nohách a po ultimátnom zvliekaní žijú už len 3-4 roky. Pri kúpe je preto pohlavie kľúčový údaj — overená samica predstavuje výrazne dlhšiu investíciu než samec.
Sklípkavec zelenomodrý sa NEochočuje a NIE je určený na manipuláciu — patrí medzi vyslovene výstavné (display) druhy. Pavúkovec sa na človeka neviaže a u tohto druhu navyše platí, že je rýchly, plachý a nervózny: pri vyrušení bleskovo uteká do pavučiny alebo kope urtikujúce (žihľavé) chĺpky z abdomenu, ktoré dráždia pokožku, oči a dýchacie cesty. Pri pokuse vziať ho do ruky hrozí, že vám utečie a spadne z výšky, čo môže poškodiť jeho krehký abdomen. „Ochočenie“ tu znamená naučiť sa s druhom bezpečne pracovať pri údržbe, nie ho držať v dlani. Hlavné pravidlá: (1) nemanipulujte s ním rukami — pri presune (rehouse) ho nasmerujte do nádoby alebo použite mäkký štetec a transportnú nádobu; (2) urtikujúce chĺpky — po práci s teráriom umyť ruky, nešúchať oči, citliví ľudia nech použijú rukavice a okuliare; (3) terárium vždy bezpečne uzatvárajte — je rýchle a uniká; (4) nikdy nemanipulovať tesne pred a po zvliekaní. Pri rešpektovaní týchto zásad je C. cyaneopubescens nenáročný, odolný a vďačný chovanec, ktorého najväčšou hodnotou sú jeho farby a pavučina.
Pripravte kubické terárium ~30×30×30 cm so 4-8 cm SUCHÉHO substrátu, množstvom kotviacich bodov na pavučinu (kôra, korková rúrka, vetvičky, cholla drevo), úkrytom a plytkou miskou na vodu; dobrá krížová ventilácia
Po prinesení domov nechajte zviera 1-2 týždne v pokoji, aby sa udomácnilo a začalo priasť — nemanipulujte, len doplňte vodu
Pozorujte správanie: zdravé zviera čoskoro vytvorí husté pavučinové konštrukcie; kŕmte 1× za 7-10 dní (špľapky každých 5-7 dní) vhodne veľkou korisťou
NEberte zviera do rúk — pri nevyhnutnom presune ho jemne nasmerujte do transportnej nádoby (catch cup), nikdy ho nechytajte do dlane
Pri vyrušení sa GBB stavia do obrannej pózy alebo kope urtikujúce chĺpky — vtedy ho nechajte na pokoji a stiahnite ruky
Pred a po zvliekaní (tmavý abdomen, leží na chrbte v pavučine) zviera NErušte, NEkŕmte a odstráňte živú korisť
Po každej manipulácii s teráriom si dôkladne umyte ruky a nešúchajte si oči (žihľavé chĺpky); terárium vždy bezpečne uzatvorte (rýchle zviera uniká)
Sklípkavec zelenomodrý patrí vďaka rýchlemu rastu a plodnosti medzi cenovo dostupné až stredné sklípkavce — je jedným z najčastejšie odchovávaných farebných druhov. Špľapky (mláďatá) sa pohybujú zhruba 20-50 €, väčšie juvenily a subadulty o niečo viac (cca 40-80 €). Overené dospelé samice bývajú drahšie (často 80-150 € a viac) — sú totiž dlhoveké a najžiadanejšie. Druh nie je CITES-listed, no kupujte výhradne odchované (captive-bred) jedince od dôveryhodného chovateľa — odchov je bežný a kvalitný, takže nie je dôvod siahať po divo odchytených zvieratách.
| Sklípkavec zelenomodrý (Chromatopelma cyaneopubescens) | Sklípkavec čierny brazílsky (Grammostola pulchra) | Sklípkavec kučeravý (Tliltocatl albopilosus) | Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii) | Sklípkavec Theraphosa blondi (Goliath birdeater) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | rozpätie ~13-15 cm (5-6") | rozpätie ~15 cm (6-7") | rozpätie ~13-16 cm (5,5-6,5") | rozpätie ~13-15 cm (5,5-6") | rozpätie ~28-30 cm (až 12") — najväčší sklípkavec |
| Váha | — | — | — | — | — |
| Dožitie | samice ~12-14 r, samce 3-4 r | samice 20-30+ r, samce 6-8 r | samice 15-20+ r, samce ~5 r | samice 20-30+ r, samce ~5-10 r | samice 15-25 r, samce ~3-6 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 1/5 | 2/5 | 2/5 | 4/5 |
| Stav IUCN | IUCN nehodnotený · nie je CITES-listed | IUCN nehodnotený · nie je CITES-listed | IUCN nehodnotený · nie je CITES-listed | IUCN nehodnotený · CITES Príloha II (chránený) | IUCN nehodnotený · nie je CITES-listed |
| Povaha | Aktuálny druh — najfarebnejší sklípkavec (modré nohy, zelený kryt, oranžový zadoček), terestrický staviteľ pavučín, suchý chov, rýchly a plachý (display, nie na manipuláciu) | Kontrast v povahe — úplne čierny, najdocilnejší a pomalý druh („labrador medzi sklípkavcami“), pomalý rast, znáša šetrnú manipuláciu | Iný populárny začiatočnícky druh — Curly hair; hnedý so „zvlnenými“ chĺpkami, pokojný, terestrický, znesie manipuláciu | Iný farebný začiatočnícky druh — Mexican redknee; čierny s oranžovými kĺbmi, pokojnejší, no CITES-regulovaný a pomalší | Kontrast — obrovský, hlasno striduluje (syčí), vlhkomilný a defenzívny s veľmi dráždivými chĺpkami; pre skúsených |
| Areál | Venezuela (polostrov Paraguaná) — suchá tŕnistá polopúšť a kroviny | Južná Brazília (Rio Grande do Sul) + priľahlé Uruguaj — pampy | Stredná Amerika (Kostarika, Honduras, Nikaragua) — vlhké lesy | Tichomorské pobrežie Mexika (suché lesy a kroviny) | Severná Amazónia (Venezuela, Brazília, Guyana) — vlhký dažďový prales |
Príznaky: Scvrknutý, vráskavý abdomen, apatia, podvinuté nohy, zviera sedí pri miske s vodou
Aj druh suchého biotopu potrebuje prístup k vode — zabezpečiť plytkú misku s čistou vodou (dospelce); u špľapiek občas navlhčiť kút substrátu/stenu. Pozor: GBB znáša sucho, no nie úplný nedostatok vody; akútne pomôže metóda 'ICU' (vlhká utierka v uzavretej nádobe)
Príznaky: Tekutina (hemolymfa) presakuje z prasknutého zadočku po páde, zviera rýchlo slabne
Prevencia je kľúčová — primeraná výška terária, žiadna manipulácia v ruke (rýchle zviera môže ujsť a spadnúť), nepreplnený abdomen; drobné poranenie možno zastaviť priložením kukuričného škrobu/vazelíny a pokojom, väčšie býva smrteľné
Príznaky: Zviera uviazne v starej exúvii, deformované či uviaznuté nohy, vyčerpanie
U GBB je príčinou často priveľmi suché prostredie počas moltu alebo rušenie — pred očakávaným zvliekaním ponechať dostupnú vodu a mierne zvlhčiť kút, NErušiť a NEkŕmiť; pri uviaznutej nohe pomôcť až po stvrdnutí, prípadná autotómia (odhodenie nohy) dorastie ďalším zvliekaním
Príznaky: Plesnivý povlak na substráte a v pavučine, drobné biele/hnedé roztoče, zápach
GBB je druh suchého biotopu — najčastejšou chybou je prílišná vlhkosť a rosenie. Držať substrát SUCHÝ, zabezpečiť dobrú krížovú ventiláciu, odstraňovať nedojedenú korisť a exkréty; pri premnožení vymeniť substrát (pomáhajú aj chvostoskoky/springtails)
Príznaky: Chýbajúca alebo poškodená noha, mäkké klepietka, dočasná nepohyblivosť tesne po moltu
Tesne po zvliekaní je zviera mäkké a extrémne zraniteľné — NEmanipulovať a NEkŕmiť, kým klepietka nestvrdnú (~1-2 týždne); stratené nohy postupne dorastajú pri ďalších zvliekaniach (u rýchlo rastúceho GBB pomerne skoro)
Najfarebnejší sklípkavec na svete — dospelý Chromatopelma cyaneopubescens má metalické modré nohy, zeleno-tyrkysový hlavohruď (kryt) a sýto oranžový zadoček; práve táto kombinácia z neho robí jeden z najžiadanejších a najikonickejších terarijných druhov.
Terestrický druh, ktorý buduje husté pavučiny — hoci žije pri zemi, GBB je vášnivý „staviteľ pavučín“: v teráriu vytvára rozsiahle pavučinové tunely a plošiny okolo kotviacich bodov, čo je jeho najtypickejšie správanie.
Pochádza zo suchej polopúšte Venezuely — domovom druhu je polostrov Paraguaná na severe Venezuely, horúce a suché tŕnisté kroviny; preto vyžaduje suchý chov s nízkou vlhkosťou, nie vlhké pralesné podmienky.
Plachý a rýchly — NIE na manipuláciu — napriek tomu, že je zriedka priamo agresívny, je veľmi rýchly a nervózny: pri vyrušení uteká do pavučiny alebo kope žihľavé chĺpky, preto sa neodporúča brať ho do ruky; je to vyslovene výstavný (display) druh.
Má urtikujúce (žihľavé) chĺpky — ako Nový svet sklípkavec dokáže pri vyrušení zadnými nohami oškrabať z abdomenu dráždivé chĺpky, ktoré spôsobujú svrbenie a pálenie pokožky, očí a dýchacích ciest.
Hardy a rýchlo rastúci — patrí medzi najodolnejšie sklípkavce s výbornou loveckou reakciou a rastie podstatne rýchlejšie než pomalé rody (napr. Grammostola), čo z neho robí vďačný druh aj pre poučených začiatočníkov.
Mláďatá menia farbu s každým zvliekaním — špľapky sú spočiatku oranžovo-čierno sfarbené (oranžový zadoček, tmavé pruhované nohy) a charakteristickú modro-zeleno-oranžovú nádheru naberajú postupne, ako dospievajú.
Prakticky nemý — takmer nestriduluje — na rozdiel od niektorých veľkých sklípkavcov (napr. rod Theraphosa), ktoré pri vyrušení hlasno syčia/stridulujú, je C. cyaneopubescens veľmi tichý; komunikuje vibráciami pavučiny a feromónmi.
Nie je CITES-listed, ale kupuj odchované jedince — druh nie je medzinárodne chránený dohovorom CITES a v zajatí sa bežne a úspešne rozmnožuje, takže netreba siahať po divo odchytených zvieratách.
Jediný druh svojho rodu — Chromatopelma je monotypický rod, ktorý opísal Günter Schmidt v roku 1995; C. cyaneopubescens je teda jediným zástupcom tohto rodu, čím je medzi sklípkavcami taxonomicky výnimočný.
Áno, pre poučeného začiatočníka — s jednou dôležitou výhradou. Chromatopelma cyaneopubescens je mimoriadne odolný (hardy), rýchlo rastúci a má jednoduché nároky (suché terárium, izbová až mierne vyššia teplota, jednoduchá strava), takže odpúšťa drobné chyby. Výhrada: je to rýchly, plachý a nervózny druh, ktorý NIE je na manipuláciu — pri vyrušení bleskovo uteká alebo kope žihľavé chĺpky. Ak teda hľadáte sklípkavca na pozorovanie (display), je to skvelá voľba; ak chcete druh, ktorého možno bezpečne držať, siahnite radšej po pokojnom druhu (napr. sklípkavec čierny brazílsky).
Neodporúča sa. C. cyaneopubescens je veľmi rýchly, plachý a nervózny — pri pokuse o manipuláciu vám buď bleskovo unikne (a hrozí pád z výšky, ktorý môže poškodiť krehký abdomen), alebo začne kopať urtikujúce (žihľavé) chĺpky, ktoré dráždia pokožku, oči a dýchacie cesty. Je to vyslovene výstavný (display) druh určený na pozorovanie cez sklo terária. Pri nevyhnutnom presune ho nikdy nechytajte do dlane, ale jemne ho nasmerujte do transportnej nádoby (catch cup). Po každej práci s teráriom si umyte ruky a nešúchajte si oči.
Nízku vlhkosť (sucho) a teplo. GBB pochádza zo suchej venezuelskej polopúšte, preto držte terárium prevažne suché a NErosíte ho — potrebnú vlhkosť poskytne plytká miska s vodou a dobrá ventilácia. Premokrenie je najčastejšia a najnebezpečnejšia chyba (plesne, roztoče). Teplota: optimálne 26-30 °C, no toleruje aj bežnú izbovú teplotu okolo 22-26 °C (vtedy rastie pomalšie). Pod 18 °C nie je vhodné. Pravidlo znie: radšej sucho a teplo než vlhko a chladno, vždy so stálym prístupom k pitnej vode.
Je to úplne prirodzené a žiaduce správanie. C. cyaneopubescens je hoci terestrický druh, jeden z najvášnivejších „staviteľov pavučín“ medzi sklípkavcami — v teráriu si buduje rozsiahle husté pavučinové tunely a plošiny okolo kôry, koreňov a vetvičiek. V prírode mu pavučina pomáha loviť korisť a chrániť úkryt v drsnej suchej polopúšti. Pre majiteľa je to jedna z najatraktívnejších čŕt druhu — preto mu poskytnite množstvo kotviacich bodov (kôra, korková rúrka, vetvičky, cholla drevo), aby mal kam priasť. Bohatá pavučina je znakom spokojného a zdravého zvieraťa.
Dospelcovi postačuje kubické terárium ~30×30×30 cm (12×12×12"), s podlahovou plochou cca 3-5× rozpätie nôh. Keďže druh intenzívne pradie, do terária dajte množstvo kotviacich bodov na pavučinu (kúsky kôry, korková rúrka, vetvičky, cholla drevo), 4-8 cm suchého substrátu (kokosová drť/rašelina), úkryt a plytkú misku s vodou. Výška nech je primeraná (riziko pádu) a veko pevné a bezpečne uzatvárateľné — GBB je rýchly a vie uniknúť. Dôležitá je dobrá krížová ventilácia, aby substrát zostal suchý.
Ako všetky sklípkavce má jed, no C. cyaneopubescens je Nový svet druh so slabým jedom — pre zdravého človeka je prípadné kúsnutie zhruba porovnateľné s včelím žihadlom (lokálna bolesť a opuch), nie životu nebezpečné. Väčšou „obranou“ sú urtikujúce (žihľavé) chĺpky, ktoré pri podráždení dokáže oškrabať z abdomenu a ktoré dráždia pokožku, oči a dýchacie cesty, a tiež jeho rýchlosť (vie bleskovo ujsť). Pri alergii na uštipnutie hmyzom či astme zvýšte opatrnosť. Keďže ho aj tak netreba brať do ruky a chová sa ako display druh, ide pri rozumnom chove o bezpečné a nenáročné zviera.
