Sklípkavec togský (hviezdicový) (Heteroscodra maculata) — efektný arboreálny sklípkavec Starého sveta zo západnej Afriky…

Q: Môžem sklípkavca togského brať do ruky?

NIE, nikdy. Tento druh sa neberie do ruky za žiadnych okolností . Je mimoriadne rýchly a defenzívny a ako sklípkavec Starého sveta nemá urtikujúce chĺpky — pri ohrození zaujme výhražný postoj, bleskovo uteká a v krajnom prípade uhryzne medicínsky významným jedom . Uhryznutie vyvoláva silné svalové kŕče, intenzívnu bolesť a opuch trvajúce aj dni a vyžaduje lekárske ošetrenie (nie je smrteľné, ale je to vážny incident). Všetka údržba sa robí dlhými pinzetami , presuny cez nádobu/katapult metódou, a terárium musí byť vždy bezpečne istené.

Q: Aké terárium potrebuje sklípkavec togský?

Potrebuje VYSOKÉ vertikálne (vyššie než širšie) terárium ~30×30×40 cm so zvislou korkovou rúrkou/kôrou ako hlavným úkrytom , vetvičkami a rastlinami, o ktoré si natká pavučinovú skrýš a husté tunely v hornej časti. Veko musí byť pevné, tesné a ISTENÉ — druh je bleskovo rýchly a pri otvorení dokáže okamžite uniknúť, čo je pri jeho jede vážne riziko. Substrát 5–8 cm (kokos/rašelina) na vlhkosť — mláďatám dajte radšej hlbší substrát , lebo prvé mesiace hrabú. Plytká miska na vodu. Vlhkosť 70–80 % dosahujte orosením pri dobrom vetraní, nie premočením , teplota 24–28 °C.

Q: Akú teplotu a vlhkosť vyžaduje?

Teplota 24–28 °C — druh pochádza z teplých tropických lesov západnej Afriky (Togo, Ghana). Vlhkosť 70–80 % dosiahnete orosením časti terária a stien raz za pár dní a plytkou miskou s vodou — nie trvalým premočením substrátu . Vlhkosť má ísť ruka v ruke s dobrým vetraním (otvory na protiľahlých stranách): zviera potrebuje vlhko, ale nie stojatý zaparený vzduch. H. maculata pije kvapky z pavučiny a stien. Mláďatá sa držia o niečo vlhšie, vždy s dobrým vetraním.

Q: Ako často a čím kŕmiť sklípkavca togského a ako bezpečne?

Dospelce kŕmte 1× za 1–2 týždne , juvenily každých 7–10 dní a špľapky 2× týždenne . Vhodná korisť: cvrčky, šváby (Blaptica dubia) a poletujúci hmyz — veľkosť koristi by mala zodpovedať dĺžke tela bez nôh alebo menej . Korisť VŽDY podávajte dlhými pinzetami/kliešťami a nikdy nesiahajte do terária holou rukou — druh je mimoriadne rýchly a jedovatý. Neprekrmujte (napnutý abdomen je pri páde z výšky rizikový). Pred a po zvliekaní nekŕmte a odstráňte živú korisť.

Q: Je sklípkavec togský jedovatý a je v CITES?

Áno — má MEDICÍNSKY VÝZNAMNÝ jed. Na rozdiel od väčšiny bežne chovaných druhov Nového sveta (so slabým jedom porovnateľným so včelím žihadlom) je H. maculata druh Starého sveta s potentným jedom : uhryznutie spôsobuje silnú bolesť, intenzívne svalové kŕče (aj oneskorené a vzdialené od rany), opuch a niekedy systémové príznaky trvajúce aj dni. Nie je smrteľné pre zdravého človeka, ale je to vážny incident vyžadujúci lekársku pomoc — preto sa druh NIKDY nemanipuluje. CITES : druh nie je zaradený do CITES a IUCN ho nehodnotí (NE); v obchode sa vyskytujú prevažne odchované (captive-bred) jedince, ktoré odporúčame uprednostniť.

Q: Prečo sa sklípkavec togský volá „hviezdicový“ a „baboon“?

Anglické meno „Togo starburst“ (togský hviezdicový) vychádza z jeho kriedovo sivo-strieborného tela s mozaikovým čierno-hnedým hviezdicovým vzorom , ktorý mu na kôre stromov poskytuje dokonalú kamufláž. Označenie „baboon spider“ (paviáni pavúk) je v teraristike zaužívané pre africké sklípkavce, no je mierne zavádzajúce — Heteroscodra maculata nie je „pravý“ paviáni pavúk z podčeľade Harpactirinae, ale samostatný africký arboreálny rod. Charakteristickým znakom druhu sú aj nápadne zhrubnuté zadné nohy . Pri rozpätí ~12–14 cm ide o stredne veľký, ale mimoriadne efektný (a nebezpečný) druh.

🔊

Hlučnosť

1/5

🤝

Priľnavosť

1/5

⚡

Aktivita

4/5

🗣️

Reč

1/5

💎

Zriedkavosť

3/5

Výživa

Cvrčky a behajúci hmyz (Acheta, Gryllus) — 50 % 50%

Šváby (Blaptica dubia, Shelfordella) primeranej veľkosti — 35 % 35%

Doplnkový hmyz — sarančatá, lietajúci hmyz, zofóbas (striedmo) — 15 % 15%

Odporúčané potraviny

Cvrčky (Acheta, Gryllus) primeranej veľkosti — základ stravy, veľkosť úmerná telu sklípkavca bez nôh
Šváby Blaptica dubia (vhodne veľké kusy) — výživná, ľahko stráviteľná korisť, ktorú rád loví zo skrýše
Šváby Shelfordella lateralis (turkménsky šváb) — pohyblivá korisť vhodná pre rýchleho lovca
Lietajúci a poletujúci hmyz (mole, mladé saranče) — arboreálny druh ho ochotne prepadáva v pavučine
Sarančatá a koníky z bezpečného, nezamoreného zdroja — proteínovo bohatá pochúťka
Zofóbas (larvy Zophobas morio) — striedmo, tučnejšia maškrta pre dospelce
Mikrocvrčky a nymfy švábov pre mláďatá (spiderlingy) — drobná korisť 2× týždenne
Gut-loaded hmyz (nakŕmený zeleninou/krmivom 24–48 h pred podaním) — zvyšuje výživovú hodnotu
Čistá nechlórovaná voda v plytkej miske + ľahké orosenie pavučiny a stien — zdroj pitia bez premokrenia

Zakázané potraviny

Stavovce (myšky, „pinkies“) — zbytočne tučné a rizikové; sklípkavec ich nepotrebuje
Divo odchytený hmyz z prírody — riziko pesticídov, parazitov a chorôb
Príliš veľká korisť (väčšia ako telo bez nôh) — stresuje a môže poraniť zviera
Hmyz s tvrdým chitínom v nadbytku (chrobáky) — ťažšie stráviteľný
Kŕmenie tesne pred a po zvliekaní — sklípkavec v premolte odmieta žrať a je extrémne zraniteľný
Ponechanie živej koristi cez noc — cvrček môže obhrýzať zviera, najmä počas zvliekania
Ľudské jedlo, mäso cicavcov, mliečne výrobky — nestráviteľné, kontaminujú terárium
Premŕvanie/preťažovanie kŕmením — vedie k obezite a riziku prasknutia abdomenu pri páde z výšky
Voda v hlbokej nádobe pre mláďatá — riziko utopenia; používať plytkú misku alebo kvapky

Tip od odborníka Sklípkavec togský (Heteroscodra maculata) je arboreálny (stromový) dravec Starého sveta, ktorý loví zo svojej pavučinovej skrýše v dutine kôry alebo rúrky — korisť prepadáva bleskovým výpadom, keď prejde okolo vchodu. Základ stravy tvoria vhodne veľké cvrčky a šváby (napr. Blaptica dubia) — ideálna veľkosť koristi zodpovedá dĺžke tela bez nôh alebo menej. Ako rýchly lovec ochotne prepadáva aj poletujúci hmyz. Frekvencia: dospelce stačí kŕmiť 1× za 1–2 týždne, juvenily každých 7–10 dní a špľapky (mláďatá) 2× týždenne menšou korisťou. Druh rastie rýchlo a má dobrú chuť do jedla. BEZPEČNOSŤ PRI KŔMENÍ JE PRIORITA: H. maculata je jeden z najrýchlejších terarijných sklípkavcov, mimoriadne defenzívny a má medicínsky významný jed — korisť vždy podávajte dlhými pinzetami/kliešťami a NIKDY nesiahajte do terária holou rukou. Gut-loading: kŕmny hmyz 1–2 dni pred podaním nakŕmte zeleninou a kvalitným krmivom. Voda: poskytnite plytkú misku s čistou nechlórovanou vodou a občas ľahko oroste pavučinu a steny (zviera pije kvapky); vyhnite sa premočeniu. Pozor na zvliekanie (molt): keď abdomen stmavne a zviera prestane žrať alebo sa zatiahne hlboko do úkrytu, NEKŔMTE a odstráňte všetku živú korisť — počas a tesne po zvliekaní je sklípkavec mäkký a zraniteľný. Po zvliekaní vyčkajte, kým stvrdnú klepietka (zvyčajne ~1–2 týždne), až potom ponúknite menšiu korisť.

Správanie a komunikácia

Hlučnosť

Sklípkavce sú prakticky nemé — Heteroscodra maculata nevydáva žiadne zvuky počuteľné pre človeka, jediným prejavom môže byť slabé syčanie/stridulácia pri obrane.

Priľnavosť

Sklípkavec togský NIE JE maznavý spoločník — a ani trochu sa nehodí na manipuláciu. Pavúkovce nevyhľadávajú fyzický kontakt a neviažu sa na človeka, no Heteroscodra maculata je navyše jedným z najrýchlejších a najdefenzívnejších terarijných druhov. Je to sklípkavec Starého sveta — nemá urtikujúce (žihľavé) chĺpky, ktorými by sa bránil na diaľku, a preto sa pri ohrození spolieha na bleskovú rýchlosť, výhražný postoj (zdvihnutie predných nôh) a v krajnom prípade na uhryznutie medicínsky významným jedom. Uhryznutie vyvoláva u človeka silnú bolesť, intenzívne svalové kŕče, opuch a niekedy aj systémové príznaky (nevoľnosť, búšenie srdca) — nie je síce smrteľné, ale ide o vážny zdravotný incident vyžadujúci lekárske ošetrenie. Tento druh je navyše nervózny a nepredvídateľný — pri vyrušení radšej bleskovo uteká, no dokáže aj prudko zaútočiť. Preto sa NIKDY neberie do ruky. Jeho čaro je výhradne v pozorovaní z terária — v kriedovo sivom tele s hviezdicovým maskovacím vzorom a v rýchlosti, nie v držaní.

Aktivita

Sklípkavec togský je extrémne čulý a rýchly arboreálny druh — patrí k najrýchlejším sklípkavcom v teraristike vôbec. Cez deň sa skrýva v pavučinou vystlanej dutine kôry alebo rúrky a v hustých pavučinových tuneloch na kôre; za šera vychádza na lov. Pohyb: pri vyrušení sa rozbieha bleskovo a nepredvídateľne, dokáže behať po stenách aj veku a okamžite zmizne v úkryte alebo vystrelí mimo terária — preto je manipulácia a otváranie terária najrizikovejším momentom chovu. Tkanie pavučiny: vystiela si úkryt a horné partie terária hustými pavučinovými tunelmi a „terasami“ na kôre. Hrabanie: zaujímavosťou je, že mladé jedince počas prvých mesiacov hrabú do substrátu a až s vekom prechádzajú na arboreálny (stromový) spôsob života. Lov: korisť prepadáva rýchlym výpadom z úkrytu. Tempo rastu: na rozdiel od pomalých pozemných druhov rastie rýchlo. Pre majiteľa to znamená atraktívneho, aktívneho chovanca, ktorý však vyžaduje maximálnu opatrnosť, dlhé pinzety a vždy zatvorené terárium s istiacim mechanizmom.

Reč

Pavúkovce nemajú schopnosť vokalizácie ani napodobňovania ľudskej reči — chýbajú im hlasové orgány aj príslušné nervové štruktúry.

Hlasový prejav a reč

Sklípkavec togský je z pohľadu majiteľa prakticky nemé zviera — nemá hlasivky ani žiadny orgán na klasickú tvorbu zvuku a pri bežnom chove je úplne tichý. Jediným zvukovým prejavom môže byť obranná stridulácia (syčanie): pri vyrušení dokážu sklípkavce trením štetinatých plôch na bázach nôh a makadiel vydať tichý syčivý/škrabavý zvuk, ktorý spolu s výhražným postojom slúži ako varovanie. Ide o slabý zvuk počuteľný len zblízka, nie o vokalizáciu. Bežná komunikácia tohto druhu neprebieha zvukom, ale cez vibrácie podkladu a vlastnej pavučiny (vníma chvenie citlivými chĺpkami a kĺbovými zmyslovými orgánmi) a cez chemické a dotykové signály (feromóny, ohmatávanie predných nôh a makadiel, najmä pri rozmnožovaní). V byte je preto nehlučným chovancom — to však neznižuje jeho nebezpečnosť: hoci nehlučí, je mimoriadne rýchly a jedovatý.

Dokáže hovoriť? Pavúkovce nedokážu napodobniť ľudskú reč — nemajú hlasový aparát ani mozgové štruktúry potrebné na vokalizáciu. Heteroscodra maculata komunikuje vibráciami podkladu a pavučiny a chemicko-dotykovými signálmi; pri obrane môže slabo syčať (stridulovať).

Typické zvuky

Žiadna pravá vokalizácia — druh nemá orgán na tvorbu hlasu a je prakticky nemý
Obranná stridulácia (syčanie) — pri vyrušení môže trením štetinatých plôch na bázach nôh/makadiel vydať tichý syčivý zvuk ako varovanie spolu s výhražným postojom
Jemné šuchotanie pri rýchlom pohybe v pavučine alebo pri love koristi — mechanický zvuk pohybu, nie vokalizácia
Komunikácia cez vibrácie podkladu a pavučiny a cez feromóny/dotyk makadiel — bezhlučná, najmä počas rozmnožovania

Sezónny kalendár

Celoročná aktivita pri tropickej teplote — arboreálny druh tká v dutine kôry/rúrky a v hornej časti terária husté pavučinové tunely, odkiaľ za šera číha na korisť; cez deň skrytý, bez výrazného sezónneho rytmu (mladé jedince spočiatku hrabú do substrátu)

Rozmnožovanie v zajatí — dospelý samec po ultimátnom zvliekaní hľadá samicu; párenie pod prísnym dohľadom, po kopulácii samca rýchlo a opatrne oddeliť (riziko, že ho samica zožerie); samica je veľmi plodná

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Domáci teraristický (suchozemský) chovanec — arboreálny (stromový) sklípkavec Starého sveta. Pôvod: západná Afrika (Togo, Ghana) — tropické lesy, žije v dutinách stromov a štrbinách kôry. VÝHRADNE PRE SKÚSENÝCH CHOVATEĽOV. Heteroscodra maculata je jeden z najrýchlejších a najdefenzívnejších terarijných sklípkavcov a má medicínsky významný jed — uhryznutie spôsobuje silnú bolesť a intenzívne svalové kŕče a vyžaduje lekárske ošetrenie (nie je smrteľné, ale je to vážny incident). Ako druh Starého sveta nemá urtikujúce chĺpky — bráni sa rýchlosťou, výhražným postojom a uhryznutím. NIKDY sa nemanipuluje a všetka údržba sa robí dlhými pinzetami pri zatvorenom, istenom teráriu. Nejde o druh pre začiatočníka ani pre domácnosti s malými deťmi. Druh nie je v CITES a IUCN ho nehodnotí — v obchode sa však vyskytujú prevažne odchované (captive-bred) jedince, čo je žiaduce. Pre zodpovedného, poučeného chovateľa je to nádherný a dlhovekejší druh (samice ~10–12, niekedy až 14 rokov).

Priestor VYSOKÉ vertikálne (arboreálne) terárium ~30×30×40 cm pre dospelca (výška je dôležitejšia než pôdorys — stromový druh žije hore). Bezpečnosť na prvom mieste: pevné, bezpečne a tesne uzatvárateľné veko s istiacim mechanizmom — druh je bleskovo rýchly a pri otvorení dokáže okamžite uniknúť, čo je pri jeho jede vážne riziko. Úkryt: zvislý kus korkovej kôry alebo korková rúrka postavená nastojato pri stene — to je hlavný úkryt, v ktorom si zviera natká hustú pavučinovú skrýš; doplniť možno vetvičkami a (živými či umelými) rastlinami, ktoré poskytnú úchyty pre pavučinu. Substrát: 5–8 cm vlhkomilného substrátu (kokos/rašelina) na dne na udržanie vlhkosti — mladé jedince spočiatku hrabú, preto im dajte radšej hlbší substrát a postupne prejdú na vertikálne usporiadanie. Miska na vodu: plytká, s čistou nechlórovanou vodou. Teplota: 24–28 °C. Vlhkosť: 70–80 %, dosiahnutá orosením časti terária 1–2× za pár dní pri zachovanom dobrom vetraní — nie trvalým premočením (stojatý zaparený vzduch škodí). Vetranie: zabezpečte krížové vetranie (otvory na protiľahlých stranách). Údržba (kŕmenie, výmena vody, čistenie) sa robí výhradne dlhými pinzetami/kliešťami, nikdy nie holou rukou; pri otváraní vždy sledujte polohu zvieraťa.

Deti v domácnosti Sklípkavec togský NIE JE vhodný do domácnosti s malými deťmi a v žiadnom prípade nie na manipuláciu. Je to jeden z najrýchlejších a najdefenzívnejších druhov Starého sveta s medicínsky významným jedom — uhryznutie spôsobuje silné svalové kŕče, bolesť a opuch a vyžaduje lekárske ošetrenie. Tento druh je výlučne pre skúseného, dospelého a poučeného chovateľa. Hlavné pravidlá: (1) zviera NIKDY nebrať do rúk a do terária nikdy nesiahať holou rukou — všetka údržba len dlhými pinzetami; (2) terárium musí byť vždy bezpečne uzavreté a istené, mimo dosahu detí, ideálne v uzamykateľnej miestnosti/skrini; (3) deti nikdy nenechávať s teráriom bez dozoru a nedovoliť im ho otvárať; (4) pri otváraní vždy poznať polohu zvieraťa a byť pripravený na bleskový pohyb; (5) pri zvliekaní zviera nerušiť. Pre staršie, zodpovedné dieťa môže byť tento druh fascinujúcou lekciou o rešpekte k živej prírode — ale len ako zviera na pozorovanie cez sklo pod plnou kontrolou dospelého, nikdy nie na kontakt.

Hlučnosť Úplne tichý chovanec — ideálny do bytu z pohľadu hluku; nehlučí ani v noci (pozor však na jed a rýchlosť, nie na hluk).

Verdikt odborníka Sklípkavec togský (Heteroscodra maculata, Togo Starburst Baboon Tarantula) je arboreálny (stromový) sklípkavec čeľade Theraphosidae zo západnej Afriky (Togo, Ghana), kde žije v dutinách stromov a štrbinách kôry tropických lesov. Dosahuje rozpätie nôh približne 12–14 cm a nesie nápadný kriedovo sivo-strieborný vzhľad s mozaikovým čierno-hnedým hviezdicovým („starburst“) vzorom, ktorý mu na kôre poskytuje dokonalú kamufláž; charakteristické sú aj jeho zhrubnuté zadné nohy. Druh opísal Pocock v roku 1899. Povaha a riziko — KĽÚČOVÉ: H. maculata je jeden z najrýchlejších terarijných sklípkavcov vôbec, je mimoriadne defenzívna a nervózna a ako druh Starého sveta nemá urtikujúce chĺpky — jej obranou je bleskový útek, výhražný postoj a v krajnom prípade uhryznutie MEDICÍNSKY VÝZNAMNÝM jedom. Uhryznutie spôsobuje silnú bolesť, intenzívne svalové kŕče (aj oneskorené a vzdialené od rany), opuch a niekedy systémové príznaky trvajúce aj dni; nie je smrteľné pre zdravého človeka, ale je to vážny incident vyžadujúci lekárske ošetrenie. Preto sa tento druh NIKDY neberie do ruky a všetka údržba sa robí dlhými pinzetami pri bezpečne istenom teráriu — je výhradne pre skúsených chovateľov, nie pre začiatočníka ani domácnosť s malými deťmi. Chov: VYSOKÉ vertikálne terárium (~30×30×40 cm, vyššie než širšie) s isteným vekom a zvislou korkovou rúrkou/kôrou ako hlavným úkrytom, okolo ktorého si zviera natká husté pavučinové tunely; teplota 24–28 °C, vlhkosť 70–80 % dosahovaná orosením pri dobrom vetraní (nie premočením). Zaujímavosťou je, že mláďatá počas prvých mesiacov hrabú do substrátu a až s vekom prechádzajú na stromový spôsob života. Strava: cvrčky, šváby a poletujúci hmyz podávaný pinzetami — dospelce 1× za 1–2 týždne, špľapky 2× týždenne; netreba prekrmovať. Rozmnožovanie: druh rastie rýchlo (dospelosť ~3 roky) a samica je veľmi plodná — z jedného kokonu sa môže vyliahnuť rádovo 75–130 mláďat. Životnosť: samice ~10–12, niekedy až 14 rokov, samce po dozretí len ~3 roky. Z pohľadu hluku je prakticky nemý (pri obrane môže slabo syčať/stridulovať). Ochrana: IUCN ho nehodnotí (NE) a nie je v CITES — v obchode sa vyskytujú prevažne odchované (captive-bred) jedince, ktoré odporúčame uprednostniť. Celkovo ide o nádherný, rýchlo rastúci a vizuálne pôsobivý druh, ktorý je však výzvou a zodpovednosťou vyhradenou poučeným, skúseným chovateľom — pre nebezpečnosť (rýchlosť + jed) patrí k najnáročnejším bežne chovaným sklípkavcom Starého sveta.

Prostredie a požiadavky

Terárium — typ a rozmery (VERTIKÁLNE) + ISTENÉ veko

Arboreálne, VYŠŠIE než širšie, ~30×30×40 cm pre dospelca; pevné, bezpečne a tesne uzatvárateľné veko s istiacim mechanizmom (rýchly únik jedovatého druhu)

Heteroscodra maculata je arboreálny (stromový) druh, preto potrebuje terárium vyššie než širšie — žije v hornej časti, v dutine kôry/rúrky, nie na dne (mladé jedince však spočiatku hrabú). Pre dospelca postačuje okolo 30×30×40 cm (výška). Mláďatá sa chovajú v primerane menších vertikálnych nádobách a postupne sa presádzajú (rehouse). Veko musí byť pevné, tesné a ISTENÉ — druh je jeden z najrýchlejších terarijných sklípkavcov a pri otvorení dokáže okamžite vybehnúť po stene či veku, čo je pri jeho medicínsky významnom jede vážne riziko. Vnútro sa zariaďuje zvislo (kôra, rúrka, vetvičky).

Úkryt a zvislé štruktúry

Zvislá korková rúrka/kôra postavená nastojato ako hlavný úkryt + vetvičky a (živé či umelé) rastliny; 5–8 cm vlhkomilného substrátu; plytká miska na vodu

Kľúčovým prvkom je zvislá korková rúrka alebo kus kôry postavený nastojato pri stene — to je hlavný úkryt, v ktorom si zviera vystelie hustú pavučinovú skrýš a v ktorom sa cez deň zdržiava; druh navyše natká husté pavučinové tunely a „terasy“ na kôre. Doplniť možno vetvičkami, konárikmi a rastlinami (živé, napr. scindapsus/brečtan, alebo umelé), o ktoré sa zviera oprie a pripevní pavučinu. Substrát (5–8 cm kokos/rašelina) slúži najmä na udržanie vlhkosti — mláďatám dajte radšej hlbší substrát, lebo prvé mesiace hrabú. Pridajte plytkú misku na vodu. Všetku výmenu a čistenie robte dlhými pinzetami, nikdy nie holou rukou.

Teplota

24–28 °C (tropická); v západnej Afrike teplé lesy Toga a Ghany

Druh pochádza z tropických lesov západnej Afriky (Togo, Ghana), kde je teplé tropické podnebie. V chove sa darí pri 24–28 °C. Pri izbovej teplote v lete často netreba prihrievať; v chladnejších podmienkach radšej vykurujte vzduch v miestnosti než aby ste umiestnili podhrev priamo na sklo (lokálny prehrev vysušuje a u arboreálneho druhu nedáva zmysel). Vyhýbajte sa extrémom — trvalo nad 30 °C zviera stresuje a vysúša, pod 20 °C spomaľuje metabolizmus.

Vlhkosť a vetranie

70–80 % dosiahnutá orosením časti terária — pri dobrom (krížovom) vetraní, nie premočením

Cieľová vlhkosť je 70–80 %, ktorá zodpovedá vlhkým tropickým lesom Toga a Ghany. Dosahuje sa orosením časti terária a stien raz za niekoľko dní a plytkou miskou s vodou — nie trvalým premočením substrátu. Vlhkosť má ísť ruka v ruke s dobrým vetraním (otvory na protiľahlých stranách): zviera potrebuje vlhko, ale nie stojatý zaparený vzduch. H. maculata rado pije kvapky z pavučiny a stien. Mláďatá sa držia o niečo vlhšie, no stále s dobrým vetraním. (Hoci niektoré zdroje opisujú jeho domovinu ako zdanlivo suchú, v chove sa mu darí pri vyššej okolitej vlhkosti.)

Divoký biotop (západná Afrika)

Západná Afrika — Togo a Ghana; tropické lesy, život v dutinách stromov a štrbinách kôry (mladé jedince spočiatku hrabú)

Vo voľnej prírode obýva Heteroscodra maculata tropické lesy západnej Afriky — typicky Togo a Ghanu (uvádza sa aj širšie západné/stredné africké rozšírenie). Bola opísaná v roku 1899 (Pocock). Je to arboreálny (stromový) druh, ktorý žije v dutinách stromov a štrbinách kôry, kde si tká rozsiahle pavučinové skrýše a z nich za šera číha na hmyz. Zaujímavosťou je, že mladé jedince počas prvých mesiacov hrabú do substrátu a až s vekom prechádzajú na stromový spôsob života. Druh nie je hodnotený IUCN (NE) a nie je v CITES; v obchode sa vyskytujú prevažne odchované jedince.

Rozvrh kŕmenia

Čas	Krmivo	Množstvo	Frekvencia
Dospelec (večer)	Cvrček alebo šváb (Blaptica dubia) vhodnej veľkosti — VŽDY podávať dlhými pinzetami	1–2 ks veľkosti tela bez nôh	1× za 1–2 týždne
Juvenil	Cvrčky a menšie šváby primeranej veľkosti (pinzetami)	1 ks úmerný telu	každých 7–10 dní
Mláďa / špľapka (sling)	Mikrocvrčky, nymfy švábov, kúsky koristi	drobná korisť	2× týždenne
Premolt / po zvliekaní	NEKŔMIŤ — odstrániť živú korisť dlhými pinzetami	nič	~1–2 týždne (kým stvrdnú klepietka)
Voda	Čistá nechlórovaná voda v plytkej miske + ľahké orosenie pavučiny a stien (zviera pije kvapky)	stále k dispozícii	dopĺňať priebežne, orosenie 1–2× za pár dní

Rozmnožovací cyklus

Pohlavná dospelosť a párenie

Samce dospievajú rýchlejšie, samice o niečo pomalšie (dospelosť celkovo pomerne rýchlo, ~3 roky); párenie po ultimátnom zvliekaní samca

H. maculata dospieva pomerne rýchlo v porovnaní s pozemnými druhmi — samce po sérii zvliekaní dozrejú skôr (ultimátne zvliekanie, po ktorom majú vyvinuté bulby na makadlách), samice o niečo pomalšie. Párenie je u tohto rýchleho a defenzívneho druhu náročné a robí sa pod prísnym dohľadom: dospelý samec sa opatrne pridá k dobre nakŕmenej samici v jej teritóriu; po úspešnej kopulácii treba samca rýchlo a opatrne oddeliť, aby ho samica nezožrala. Dimorfizmus: dospelý samec je menší, štíhlejší a má dlhšie nohy a po dozretí žije už len krátko (~3 roky).

Tvorba kokonu (vaječného vaku)

Kokon týždne až mesiace po kopulácii; veľmi plodná — rádovo ~75–130 mláďat

Oplodnená samica po niekoľkých týždňoch až mesiacoch vytvorí vo svojej pavučinovej skrýši hodvábny kokon (vaječný vak) — Heteroscodra maculata je veľmi plodný druh a z jedného kokonu sa môže vyliahnuť rádovo 75 až 130 mláďat (spiderlingov). Kokon samica aktívne stráži a otáča, čím zabezpečuje rovnomernú teplotu a vlhkosť a chráni ho pred plesňou. Chovateľ buď ponechá kokon matke, alebo ho po niekoľkých týždňoch opatrne odoberie na umelú inkubáciu (mechanický inkubátor) pri kontrolovanej teplote a vlhkosti — pri tomto defenzívnom druhu sa odber kokonu robí mimoriadne opatrne a dlhými nástrojmi.

Liahnutie — nymfy a špľapky

Vývin vo vajci týždne; postembryonálne štádiá (nymfa) pred prvým samostatným zvliekaním

Z vajíčok sa najprv liahnu prelarválne a larválne štádiá (tzv. nymfy / postembryá), ktoré ešte nežijú samostatne a vyživujú sa zo zásob — sú bledé a nepohyblivé. Po niekoľkých zvliekaniach v kokone sa z nich stávajú prvé samostatné špľapky (spiderlings), ktoré sa postupne rozlezú. Mláďatá Heteroscodra sú už od raného veku rýchle a obratné a počas prvých mesiacov sa správajú hrabavo (zarývajú sa do substrátu), kým s vekom prejdú na arboreálny spôsob života. Celý proces od nakladenia po rozlezenie špľapiek trvá rádovo týždne a je citlivý na stabilnú teplotu, vlhkosť a vetranie.

Odchov špľapiek (spiderlings)

Rýchly rast; postupné vyfarbovanie hviezdicového vzoru počas zvliekaní

Špľapky sa odchovávajú v malých nádobkách s dobrým vetraním, kúskom kôry/úkrytom a mierne vlhkým substrátom — keďže mláďatá hrabú, dajte im vrstvu substrátu, do ktorej sa môžu zarývať. Kŕmia sa drobnou korisťou (mikrocvrčky, nymfy švábov) zhruba 2× týždenne. Rast je rýchly a s každým zvliekaním sa postupne vyfarbuje charakteristický kriedovo sivo-strieborný vzhľad s mozaikovým čierno-hnedým hviezdicovým vzorom. Na rozdiel od niektorých sklípkavcov nie je H. maculata komunálny druh — jedince sa chovajú jednotlivo. Aj pri špľapkách platí: manipulácia minimálna, presuny cez nádobu.

Pohlavný dimorfizmus a životnosť

Samice ~10–12 (až 14) r, samce ~3 r; spoľahlivé rozlíšenie až u dospelcov

Pohlavie sa dá spoľahlivo určiť až u dospelých jedincov (prípadne z exúvie podľa spermatéky u samíc). Samice sú robustnejšie a dlhovekejšie — žijú približne 10–12, niekedy až 14 rokov. Samce sú po dozretí menšie, štíhlejšie, s dlhšími nohami, majú bulby na makadlách a po ultimátnom zvliekaní žijú už len ~3 roky. Pri kúpe je preto pohlavie dôležitý údaj — overená samica predstavuje výrazne dlhšiu investíciu (a dlhšiu zodpovednosť za bezpečný chov jedovatého druhu).

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Udomácnenie 1–2 týždne; dospelosť pomerne rýchlo (~3 roky); chov dlhodobý — samice ~10–12 (až 14) rokov, samce ~3 roky. Manipulácia sa NEROBÍ vôbec — len bezpečná údržba pinzetami

Sklípkavec togský sa NEOCHOČÍ a NIKDY sa neberie do ruky. Pavúkovec sa na človeka neviaže a u tohto druhu je manipulácia priamo nebezpečná: Heteroscodra maculata je jeden z najrýchlejších terarijných sklípkavcov, je mimoriadne defenzívna a nervózna (pri ohrození bleskovo uteká, prípadne zaujme výhražný postoj so zdvihnutými prednými nohami) a má medicínsky významný jed — uhryznutie vyvoláva silné svalové kŕče, intenzívnu bolesť, opuch a niekedy systémové príznaky. Ako druh Starého sveta navyše nemá urtikujúce chĺpky, takže jeho jedinou „diaľkovou“ obranou je útek a uhryznutie. Hlavné pravidlá bezpečného chovu: (1) žiadna manipulácia — presuny (rehouse) robte cez nádobu/krabičku a katapult metódou, nikdy nie rukou; (2) všetka údržba terária len dlhými pinzetami/kliešťami; (3) terárium otvárajte opatrne, vždy poznajte polohu zvieraťa a buďte pripravení na bleskový pohyb; (4) veko musí byť vždy istené; (5) nikdy nemanipulovať tesne pred a po zvliekaní. Tento druh je výhradne na obdiv z bezpečnej vzdialenosti, nie na kontakt.

Pripravte VYSOKÉ vertikálne terárium ~30×30×40 cm s pevným, ISTENÝM vekom, zvislou korkovou rúrkou/kôrou ako úkrytom, vetvičkami a 5–8 cm vlhkým substrátom (mláďatá spočiatku hrabú — dajte im radšej hlbší substrát)

Zabezpečte plytkú misku s čistou vodou a teplotu 24–28 °C; vlhkosť 70–80 % dosahujte orosením časti terária pri dobrom vetraní, NIE premočením

Po prinesení domov nechajte zviera 1–2 týždne v úplnom pokoji, aby sa udomácnilo a natkalo si pavučinovú skrýš v úkryte — nemanipulujte, len opatrne dopĺňajte vodu pinzetou/striekačkou

Pozorujte správanie z terária: cez deň býva skryté v úkryte, za šera vychádza; kŕmte juvenily každých 7–10 dní, dospelce 1× za 1–2 týždne — VŽDY dlhými pinzetami

Terárium otvárajte OPATRNE a vždy najprv zistite polohu zvieraťa — druh je bleskovo rýchly a pri otvorení dokáže okamžite vybehnúť po stene či veku

NIKDY neberte zviera do rúk a nesiahajte doň holou rukou — presuny (rehouse) robte cez nádobu/katapult metódou; pri vyrušení môže uhryznúť medicínsky významným jedom

Pred a po zvliekaní (tmavý abdomen, zviera nežerie a zatiahne sa do úkrytu) NErušte, NEkŕmte a odstráňte živú korisť dlhými pinzetami

Cena a kde kúpiť

20–50 € / odchované mláďa až subadult

Sklípkavec togský patrí k cenovo strednej kategórii a je pomerne hojne odchovávaný (samice sú veľmi plodné). Špľapky (mláďatá) a juvenily sa pohybujú zhruba 20–50 €, subadultné a dospelé samice bývajú drahšie (často 50–120 € podľa veľkosti a overeného pohlavia — samice sú žiadanejšie pre dlhovekosť). Druh nie je zaradený do CITES, takže obchod nevyžaduje zvláštne povolenia, no kupujte výhradne odchované (captive-bred) jedince od dôveryhodného a skúseného chovateľa. Buďte si vedomí, že ide o druh pre pokročilých — mimoriadne rýchly a defenzívny s medicínsky významným jedom, nie pre začiatočníka.

Špecializovaní chovatelia sklípkavcov a teraristické burzy v SR/ČR (captive-bred jedince)

exoticke-zvierata.sk / teraristické e-shopy — kŕmny hmyz a vybavenie vertikálnych terárií + dlhé pinzety

bazos.sk / inzertné portály — inzeráty teraristika (preveriť odchov, nie odchyt)

Členské burzy a fóra (BTS, lokálne araneo-kluby) — overení chovatelia odchovaných jedincov a poradenstvo pre pokročilých

Na čo si dať pozor Kupujte výhradne odchované (captive-bred) jedince od dôveryhodného chovateľa — divo odchytené zvieratá sú stresované a môžu byť parazitované. Zdravý sklípkavec: plný, ale nie napnutý abdomen, všetkých 8 nôh + 2 makadlá neporušené, výrazné kriedovo sivo-strieborné telo s mozaikovým čierno-hnedým hviezdicovým vzorom a nápadne zhrubnuté zadné nohy, zviera čulo a rýchlo reaguje a má vlastnú pavučinovú skrýš. Vyhýbajte sa jedincom so scvrknutým, vráskavým abdomenom (dehydratácia/hladovanie), s tekutinou okolo úst, apatickým alebo s „kŕčovito“ podvinutými nohami (smrteľný príznak). Pýtajte si údaj o poslednom zvliekaní a o pohlaví (overená samica je dlhšia investícia). Dôležité upozornenie: ide o mimoriadne rýchly, defenzívny druh Starého sveta s medicínsky významným jedom — kupujte ho len ak máte skúsenosti so sklípkavcami, dlhé pinzety a bezpečné istené terárium; po prinesení domov dajte zvieraťu 1–2 týždne pokoj.

Porovnanie s podobnými druhmi

	Sklípkavec togský (Heteroscodra maculata)	Sklípkavec ozdobný (Poecilotheria regalis)	Sklípkavec balfourov (Monocentropus balfouri)	Sklípkavec zafírový (Poecilotheria metallica / Gooty)	Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii)
Dĺžka	rozpätie ~12–14 cm	rozpätie ~15–18 cm	rozpätie ~11–13 cm	rozpätie ~15–18 cm	rozpätie ~13–15 cm
Váha	—	—	—	—	—
Dožitie	samice ~10–12 (až 14) r, samce ~3 r	samice 12–15 r, samce ~3–4 r	samice 12+ r, samce ~3–4 r	samice 11–15 r, samce ~3–4 r	samice ~25–30 r, samce ~5 r
Hlučnosť	5/5	4/5	4/5	4/5	1/5
Stav IUCN	IUCN nehodnotený (NE) · bez CITES	IUCN Least Concern (2008) · CITES Príloha II	IUCN nehodnotený (NE) · bez CITES	IUCN Kriticky ohrozený (CR) · CITES Príloha II	IUCN takmer ohrozený (NT) · CITES Príloha II
Povaha	Aktuálny druh — arboreálny Starý svet zo západnej Afriky, kriedovo sivé telo s hviezdicovým maskovacím vzorom a zhrubnutými zadnými nohami; JEDEN Z NAJRÝCHLEJŠÍCH a najdefenzívnejších druhov, MEDICÍNSKY VÝZNAMNÝ jed, BEZ urtikujúcich chĺpkov; len pre skúsených, NIKDY nemanipulovať	Príbuzný typ — arboreálny Starý svet, sivo-čierno-krémový mozaikový vzor + žlté znaky; rovnako MIMORIADNE rýchly a defenzívny s MEDICÍNSKY VÝZNAMNÝM jedom a bez urtikujúcich chĺpkov; väčší, pochádza z indických Gátov a je v CITES II (togský nie je)	Kontrast — HRABAVÝ (fosoriálny) Starý svet, modré nohy + krémové telo; rýchly a defenzívny s medicínsky významným jedom, ale POKOJNEJŠÍ a vzácne KOMUNÁLNY; togský je naopak arboreálny, „výbušnejší“ a samotársky	Príbuzný v náročnosti — arboreálny Starý svet, kovovo modrý, rovnako rýchly a defenzívny s medicínsky významným jedom; vzácny CR endemit malého lesa v Indii a v CITES II (togský nie je ohrozený ani v CITES)	Kontrast — TERESTRICKÝ pozemný druh NOVÉHO sveta, pomalý a docilný, slabý jed + urtikujúce (žihľavé) chĺpky; klasický KROTKÝ začiatočnícky druh, pravý opak rýchleho jedovatého togského
Areál	Západná Afrika (Togo, Ghana) — tropické lesy, dutiny stromov	India (Východné a Západné Gháty) — listnaté a horské lesy, dutiny stromov	Endemit ostrova Sokotra (Jemen) — suché kríkovité biotopy	India (malý reliktný les pri Gooty, Andhra Pradéš) — kriticky ohrozený biotop	Mexiko (tichomorské svahy) — suché lesy a polopúšte

Choroby a prevencia

Uhryznutie človeka (medicínsky významný jed)

stredná

Príznaky: U človeka: silná lokálna bolesť, intenzívne svalové kŕče (aj vzdialene od miesta uhryznutia), opuch, búšenie srdca, niekedy nevoľnosť a celková slabosť trvajúce hodiny až dni

Toto nie je choroba zvieraťa, ale najdôležitejšie zdravotné riziko chovu. Heteroscodra maculata má MEDICÍNSKY VÝZNAMNÝ jed — uhryznutie NIE JE smrteľné pre zdravého človeka, ale je to VÁŽNY incident vyžadujúci lekárske ošetrenie (silné kŕče môžu trvať aj viac dní). Prevencia: NIKDY nemanipulovať, všetka údržba len dlhými pinzetami, terárium vždy istené; pri uhryznutí vyhľadať lekársku pomoc

Dehydratácia

stredná

Príznaky: Scvrknutý, vráskavý abdomen, apatia, podvinuté nohy, zviera zostáva pri miske s vodou

Poskytnúť plytkú misku s čistou vodou, pravidelne ľahko orosiť časť terária a pavučinu (zviera pije kvapky), udržať vlhkosť 70–80 % pri dobrom vetraní; akútne pomôže metóda „ICU“ (vlhká utierka v uzavretej nádobe s vetraním) — pri tomto rýchlom druhu vždy s maximálnou opatrnosťou a pinzetami

Prasknutie abdomenu (pád z výšky)

stredná

Príznaky: Tekutina (hemolymfa) presakuje z prasknutého zadočku po páde, zviera rýchlo slabne

U arboreálneho druhu reálne riziko — zviera žije vysoko a pri vyrušení/úniku môže spadnúť. Prevencia: neprekrmovaný abdomen, opatrné otváranie terária; drobné poranenie možno zastaviť priložením kukuričného škrobu/vazelíny a pokojom, väčšie býva smrteľné. Pri ošetrovaní pamätať na jed a rýchlosť zvieraťa

Komplikované zvliekanie (bad molt)

stredná

Príznaky: Zviera uviazne v starej exúvii, deformované či uviaznuté nohy, vyčerpanie

Najčastejšou príčinou je nízka vlhkosť alebo rušenie počas moltu — pred zvliekaním zabezpečiť dostatočnú vlhkosť, NErušiť a NEkŕmiť; pri uviaznutej nohe pomôcť až po stvrdnutí, prípadná autotómia (odhodenie nohy) dorastie ďalším zvliekaním. U jedovatého druhu zasahovať len pinzetami s maximálnou opatrnosťou

Plesne a roztoče v teráriu

stredná

Príznaky: Plesnivý povlak na substráte a kôre, drobné biele/hnedé roztoče, zápach — typické pri vlhku bez vetrania

Vzniká pri premočenom substráte a slabom vetraní alebo zo zvyškov koristi — odstraňovať nedojedenú korisť (pinzetami), zabezpečiť krížové vetranie, znížiť premokrenie; pomáhajú čistiace chvostoskoky (springtails)

Prevencia Sklípkavec togský je krásny a pomerne odolný druh, no jeho chov definuje jediná vec: BEZPEČNOSŤ. Heteroscodra maculata je jeden z najrýchlejších a najdefenzívnejších sklípkavcov a má medicínsky významný jed — uhryznutie nie je smrteľné, ale spôsobuje silné svalové kŕče a bolesť trvajúce aj dni a vyžaduje lekárske ošetrenie. Ako druh Starého sveta nemá urtikujúce chĺpky — bráni sa rýchlosťou a uhryznutím. Najdôležitejšie pravidlo: NIKDY nemanipulovať, do terária nesiahať holou rukou, všetku údržbu robiť dlhými pinzetami a terárium vždy bezpečne istiť. Ďalšie riziká: (1) Dehydratácia — udržiavať vlhkosť 70–80 % orosením pri dobrom vetraní, poskytnúť vodu; (2) Pád z výšky — arboreálny druh žije vysoko, preto neprekrmovať abdomen a otvárať opatrne; (3) Zvliekanie (molt) — najzraniteľnejšia fáza: zviera nerušiť, nekŕmiť a počkať ~1–2 týždne na stvrdnutie klepietok; (4) Plesne/roztoče — predchádza sa im vetraním a odstraňovaním zvyškov koristi. Prevencia v jednej vete: vysoké vertikálne terárium s istením, teplota 24–28 °C, vlhkosť 70–80 % orosením pri vetraní, čistá voda, pokoj a NULOVÁ manipulácia. Pri rešpektovaní bezpečnostných zásad je H. maculata dlhovekejší chovanec (samice ~10–12, niekedy až 14 rokov).

Zaujímavosti

MEDICÍNSKY VÝZNAMNÝ JED — vážne riziko pre človeka — uhryznutie Heteroscodra maculata spôsobuje silnú bolesť, intenzívne svalové kŕče (aj vzdialene od miesta uhryznutia), opuch a niekedy systémové príznaky; nie je smrteľné pre zdravého človeka, ale ide o vážny incident vyžadujúci lekárske ošetrenie — preto sa druh NIKDY neberie do ruky.

Jeden z najrýchlejších a najdefenzívnejších terarijných sklípkavcov — pri vyrušení sa rozbieha bleskovo a nepredvídateľne, behá po stenách aj veku a okamžite zmizne v úkryte alebo vystrelí z terária; otváranie terária je najrizikovejší moment chovu.

Sklípkavec Starého sveta BEZ urtikujúcich chĺpkov — na rozdiel od druhov Nového sveta sa nebráni žihľavými chĺpkami; jeho obranou je výhražný postoj (zdvihnuté predné nohy), bleskový útek a uhryznutie — preto je manipulácia obzvlášť nebezpečná.

Hviezdicový („starburst“) maskovací vzor na kriedovo sivom tele — kriedovo sivo-strieborné telo s mozaikovým čierno-hnedým hviezdicovým vzorom mu na kôre stromov poskytuje dokonalú kamufláž; práve táto kresba dala druhu anglické meno „Togo starburst“ a „ornamental baboon“.

Nápadne zhrubnuté zadné nohy — charakteristickým znakom druhu sú výrazne mohutné (zhrubnuté) zadné nohy, ktoré mu pri rozpätí ~12–14 cm dodávajú typickú siluetu.

Arboreálny druh, ale mláďatá hrabú — dospelce žijú stromovo, v dutinách a štrbinách kôry, kde tkajú husté pavučinové tunely; mladé jedince sa však počas prvých mesiacov správajú hrabavo a zarývajú sa do substrátu.

Pôvodom zo západnej Afriky (Togo, Ghana) — žije v tropických lesoch západnej Afriky, kde obýva dutiny stromov; druh opísal Pocock v roku 1899.

Rastie rýchlo a samica je veľmi plodná — na rozdiel od povestne pomalých pozemných druhov dorastá rýchlo a dospieva približne za 3 roky; z jedného kokonu sa môže vyliahnuť rádovo 75–130 mláďat.

Dlhovekejšie samice, krátkožijúce samce — samice sa dožívajú približne 10–12 (niekedy až 14) rokov, samce po dozretí len ~3 roky.

Bez CITES a IUCN nehodnotený (NE) — druh nie je zaradený do CITES ani hodnotený Červeným zoznamom IUCN; v obchode sa vyskytujú prevažne odchované (captive-bred) jedince, čo nezaťažuje divokú populáciu.

Taxonomická klasifikácia

species Sklípkavec togský (Heteroscodra maculata)

Ríša Animalia (živočíchy)

Kmeň Arthropoda (článkonožce)

Trieda Arachnida (pavúkovce)

Rad Araneae (pavúky)

Podrad Mygalomorphae (sklípkany)

Čeľaď Theraphosidae (sklípkavcovité)

Rod Heteroscodra (Pocock, 1899)

Druh Heteroscodra maculata (Pocock, 1899) — Togo starburst, ornamental baboon

Často kladené otázky

Rozhodne NIE — je to druh výhradne pre skúsených chovateľov. Heteroscodra maculata je jeden z najrýchlejších terarijných sklípkavcov, je mimoriadne defenzívna a má medicínsky významný jed, ktorý spôsobuje silnú bolesť a intenzívne svalové kŕče. Ako druh Starého sveta navyše nemá urtikujúce chĺpky — bráni sa rýchlosťou a uhryznutím. Začiatočník by mal najprv zvládnuť pokojné pozemné druhy Nového sveta (napr. sklípkavec kučeravý či červenokolenný) a až po rokoch skúseností zvažovať rýchly africký druh. Kľúčové sú bezpečnostné návyky: nulová manipulácia, údržba dlhými pinzetami a vždy istené terárium.

NIE, nikdy. Tento druh sa neberie do ruky za žiadnych okolností. Je mimoriadne rýchly a defenzívny a ako sklípkavec Starého sveta nemá urtikujúce chĺpky — pri ohrození zaujme výhražný postoj, bleskovo uteká a v krajnom prípade uhryzne medicínsky významným jedom. Uhryznutie vyvoláva silné svalové kŕče, intenzívnu bolesť a opuch trvajúce aj dni a vyžaduje lekárske ošetrenie (nie je smrteľné, ale je to vážny incident). Všetka údržba sa robí dlhými pinzetami, presuny cez nádobu/katapult metódou, a terárium musí byť vždy bezpečne istené.

Potrebuje VYSOKÉ vertikálne (vyššie než širšie) terárium ~30×30×40 cm so zvislou korkovou rúrkou/kôrou ako hlavným úkrytom, vetvičkami a rastlinami, o ktoré si natká pavučinovú skrýš a husté tunely v hornej časti. Veko musí byť pevné, tesné a ISTENÉ — druh je bleskovo rýchly a pri otvorení dokáže okamžite uniknúť, čo je pri jeho jede vážne riziko. Substrát 5–8 cm (kokos/rašelina) na vlhkosť — mláďatám dajte radšej hlbší substrát, lebo prvé mesiace hrabú. Plytká miska na vodu. Vlhkosť 70–80 % dosahujte orosením pri dobrom vetraní, nie premočením, teplota 24–28 °C.

Teplota 24–28 °C — druh pochádza z teplých tropických lesov západnej Afriky (Togo, Ghana). Vlhkosť 70–80 % dosiahnete orosením časti terária a stien raz za pár dní a plytkou miskou s vodou — nie trvalým premočením substrátu. Vlhkosť má ísť ruka v ruke s dobrým vetraním (otvory na protiľahlých stranách): zviera potrebuje vlhko, ale nie stojatý zaparený vzduch. H. maculata pije kvapky z pavučiny a stien. Mláďatá sa držia o niečo vlhšie, vždy s dobrým vetraním.

Dospelce kŕmte 1× za 1–2 týždne, juvenily každých 7–10 dní a špľapky 2× týždenne. Vhodná korisť: cvrčky, šváby (Blaptica dubia) a poletujúci hmyz — veľkosť koristi by mala zodpovedať dĺžke tela bez nôh alebo menej. Korisť VŽDY podávajte dlhými pinzetami/kliešťami a nikdy nesiahajte do terária holou rukou — druh je mimoriadne rýchly a jedovatý. Neprekrmujte (napnutý abdomen je pri páde z výšky rizikový). Pred a po zvliekaní nekŕmte a odstráňte živú korisť.

Áno — má MEDICÍNSKY VÝZNAMNÝ jed. Na rozdiel od väčšiny bežne chovaných druhov Nového sveta (so slabým jedom porovnateľným so včelím žihadlom) je H. maculata druh Starého sveta s potentným jedom: uhryznutie spôsobuje silnú bolesť, intenzívne svalové kŕče (aj oneskorené a vzdialené od rany), opuch a niekedy systémové príznaky trvajúce aj dni. Nie je smrteľné pre zdravého človeka, ale je to vážny incident vyžadujúci lekársku pomoc — preto sa druh NIKDY nemanipuluje. CITES: druh nie je zaradený do CITES a IUCN ho nehodnotí (NE); v obchode sa vyskytujú prevažne odchované (captive-bred) jedince, ktoré odporúčame uprednostniť.

Anglické meno „Togo starburst“ (togský hviezdicový) vychádza z jeho kriedovo sivo-strieborného tela s mozaikovým čierno-hnedým hviezdicovým vzorom, ktorý mu na kôre stromov poskytuje dokonalú kamufláž. Označenie „baboon spider“ (paviáni pavúk) je v teraristike zaužívané pre africké sklípkavce, no je mierne zavádzajúce — Heteroscodra maculata nie je „pravý“ paviáni pavúk z podčeľade Harpactirinae, ale samostatný africký arboreálny rod. Charakteristickým znakom druhu sú aj nápadne zhrubnuté zadné nohy. Pri rozpätí ~12–14 cm ide o stredne veľký, ale mimoriadne efektný (a nebezpečný) druh.

ZDROJ: World Spider Catalog (Heteroscodra maculata Pocock, 1899; čeľaď Theraphosidae), The Tarantula Collective (caresheet Heteroscodra maculata), Fear Not Tarantulas / Keeping Exotic Pets / Invert-Labs / Gr

Sklípkavec togský (hviezdicový)

Výživa

Odporúčané potraviny

Zakázané potraviny

Správanie a komunikácia

Hlasový prejav a reč

Typické zvuky

Sezónny kalendár

Vhodný pre teba?

Prostredie a požiadavky

Areál výskytu

Rozvrh kŕmenia

Rozmnožovací cyklus

Ochočenie a kontakt

Cena a kde kúpiť

Porovnanie s podobnými druhmi

Choroby a prevencia

Zaujímavosti

Taxonomická klasifikácia

? Často kladené otázky

Príbuzné druhy

Video — Sklípkavec togský (hviezdicový)

Cudzie názvy

Príbuzné druhy a alternatívy

Často kladené otázky