Theraphosidae (sklípkavcovité)
Sklípkavec elektromodrý je z pohľadu majiteľa prakticky nemé zviera — nemá hlasivky ani žiadny orgán na tvorbu skutočného hlasu a pri bežnej činnosti je úplne tichý. Ako ázijský sklípkavec rodu Chilobrachys má však dobre vyvinutý stridulačný aparát: na klepietkach (chelicérach) nesie tŕňovité štetiny — tzv. „strikers“ — a protiľahlé pole, ktorých trením vydáva počuteľný syčivý až vŕzgavý zvuk. Robí to výhradne pri obrane (varovaní) popri výhražnej póze, keď sa cíti ohrozený — u tohto rodu býva stridulácia zreteľnejšia než u mnohých iných sklípkavcov. Mimo obrany je úplne nemý. Komunikácia tohto druhu inak neprebieha zvukom, ale cez vibrácie substrátu (vníma chvenie pôdy citlivými chĺpkami a kĺbovými zmyslovými orgánmi) a cez chemické a dotykové signály (feromóny, ohmatávanie predných nôh a makadiel, najmä pri rozmnožovaní). V byte je preto takmer nehlučným chovancom — počuť ho možno len pri priamom vyrušení (obranná stridulácia) alebo pri hrabaní nory.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| Dospelec (po zotmení) | Šváb (Blaptica dubia) alebo cvrček vhodnej veľkosti — podať pinzetou k vchodu do nory/úkrytu | 1-2 ks veľkosti tela bez nôh | 1× za 1-2 týždne |
| Mláďa / juvenil | Mikrocvrčky, nymfy švábov, kúsky koristi | drobná korisť | 2× týždenne |
| Maškrta (striedavo) | Zofóbas alebo sarančatá | 1 ks | občas, max 1× za 2-3 týždne |
| Premolt / po zvliekaní | NEKŔMIŤ — odstrániť živú korisť | nič | ~5-10 dní (kým stvrdnú klepietka) |
| Voda | Čistá nechlórovaná voda v plytkej miske (dospelec); kvapky pre mláďatá | stále k dispozícii | dopĺňať priebežne |
C. natanicharum dospieva pomerne rýchlo — samce po sérii zvliekaní dozrejú zvyčajne za ~1,5-2 roky (po ultimátnom zvliekaní majú pohlavné háčiky na predných nohách a bulby na makadlách), samice za ~2-3 roky. Párenie je mimoriadne rizikové kvôli defenzívnej a rýchlej povahe druhu: dospelý samec sa veľmi opatrne pridá k dobre nakŕmenej samici a po úspešnej kopulácii musí byť okamžite oddelený, inak ho samica zvyčajne zabije a zožerie. Dimorfizmus: dospelý samec je menší, štíhlejší, s dlhšími nohami a po dozretí žije už len krátko (~1 rok); pri dozrievaní môže stratiť časť intenzity modrého lesku.
Oplodnená samica po niekoľkých týždňoch vytvorí hlboko v nore hodvábny kokon (vaječný vak), do ktorého nakladie desiatky až stovky vajíčok. Kokon aktívne stráži a otáča, čím zabezpečuje rovnomernú teplotu a vlhkosť a chráni ho pred plesňou. Keďže ide o fosoriálny druh s bohatým spriadaním hodvábu, celý proces prebieha skryto v nore. Chovateľ buď ponechá kokon matke, alebo ho po niekoľkých týždňoch opatrne odoberie na umelú inkubáciu pri kontrolovanej teplote a vysokej vlhkosti — odber je u tohto rýchleho defenzívneho druhu náročný a robia ho len skúsení chovatelia.
Z vajíčok sa najprv liahnu prelarválne a larválne štádiá (tzv. nymfy / postembryá), ktoré ešte nežijú samostatne a vyživujú sa zo zásob — sú bledé a nepohyblivé. Po niekoľkých zvliekaniach v kokone sa z nich stávajú prvé samostatné špľapky (spiderlings) s vyvinutými nohami a začínajúcou pigmentáciou. Celý proces od nakladenia po rozlezenie špľapiek trvá rádovo týždne a je citlivý na stabilnú teplotu a najmä vysokú vlhkosť.
Špľapky sa po rozlezení odchovávajú jednotlivo v malých nádobkách s vlhkým substrátom a vertikálnym úkrytom — sú totiž kanibalistické, ak sú spolu a hladné. Mláďatá bývajú skôr stromové (arboreálne) a s vekom prechádzajú k norovému spôsobu života, preto im poskytnite kôru aj možnosť hrabať. Kŕmia sa drobnou korisťou (mikrocvrčky, nymfy švábov) zhruba 2× týždenne. Rast je u tohto druhu pomerne svižný; postupne sa presádzajú do väčších nádob a z matnejších mláďat sa po zvliekaniach rozvíja typický kovovo modro-fialový lesk.
Pohlavie sa dá spoľahlivo určiť až u dospelých jedincov (prípadne z exúvie podľa spermatéky u samíc). Samice sú mohutnejšie, robustnejšie a dlhoveké — približne 12-15 rokov (najžiadanejšie u chovateľov). Samce sú po dozretí menšie, štíhlejšie, s dlhšími nohami, majú pohlavné háčiky na predných nohách a po ultimátnom zvliekaní žijú už len krátko (~1 rok). Pri kúpe je preto pohlavie kľúčový údaj — overená samica predstavuje investíciu na mnoho rokov.
Sklípkavec elektromodrý sa neochočuje a NIKDY sa nemanipuluje — pavúkovce sa na človeka neviažu a u tohto druhu by každý pokus o držanie v ruke znamenal vysoké riziko kúsnutia. C. natanicharum patrí k najdefenzívnejším a najrýchlejším sklípkavcom v chove: ako druh Starého sveta nemá žihľavé chĺpky, a tak sa pri vyrušení spolieha na bleskový útek, výhražnú pózu, obrannú striduláciu a kúsnutie so silnejším jedom (intenzívna bolesť, opuch, svalové kŕče na niekoľko dní). „Krotenie“ tu preto znamená iba naučiť sa s druhom bezpečne pracovať na diaľku. Hlavné zásady: (1) žiadny kontakt rukou — kŕmiť pinzetou, vodu dopĺňať opatrne; (2) servis terária robiť premyslene, pomaly a s pripravenou záchytnou nádobou, lebo pri otvorení môže zviera vybehnúť; (3) presun (rehouse) zvládne len skúsený chovateľ technikou „cup and lid“ (zviera sa nikdy nechytá do ruky); (4) pred a po zvliekaní zviera nerušiť. Pri rešpektovaní týchto zásad je C. natanicharum fascinujúci, no výhradne pozorovací chovanec pre pokročilých.
Pripravte terárium ~30×30×30 cm s 15-20 cm (radšej viac) hlbokým, mierne vlhkým substrátom, vertikálnym úkrytom (kôra/korková rúrka opretá o stenu) ako štartérom nory a plytkou miskou na vodu; krížová ventilácia
Po prinesení domov nechajte zviera 1-2 týždne v úplnom pokoji, aby sa zahrabalo a vybudovalo noru/hodvábny úkryt — nemanipulujte, len doplňte vodu
Pozorujte z diaľky: zdravé zviera si vyhĺbi noru alebo obsadí úkryt a väčšinu času je skryté; cez deň ho takmer nevidieť (to je normálne)
NIKDY nesiahajte do terária rukou — korisť podávajte dlhou pinzetou alebo ju spustite k vchodu do nory/úkrytu
Pri každom otvorení terária rátajte s tým, že rýchly druh môže vybehnúť — majte poruke priehľadnú nádobu a veko na prípadné „odchytenie“ na diaľku
Presun do väčšieho terária (rehouse) robte technikou „cup and lid“ — zviera nikdy nechytajte do ruky ani nenúťte rýchlymi pohybmi
Pred a po zvliekaní (zviera leží na chrbte) NErušte, NEkŕmte a odstráňte živú korisť; po moltu počkajte 5-10 dní na stvrdnutie klepietok
Sklípkavec elektromodrý je módne žiadaný, no stále relatívne novší druh v chove — kvôli oslnivej farbe a tomu, že bol formálne opísaný až v roku 2023, patrí k drahším teráriovým sklípkavcom, hoci s rastúcim odchovom ceny postupne klesajú. Špľapky (mláďatá) a juvenily sa pohybujú zhruba 60-150 €, subadultné a dospelé samice bývajú výrazne drahšie (často 200 € a viac, podľa veľkosti a pohlavia — overené samice sú najžiadanejšie kvôli dlhovekosti). Druh nie je CITES-listed a IUCN ho zatiaľ nehodnotil, no v Thajsku je vedený ako chránená (regulovaná) fauna kvôli úbytku mangrovového biotopu — preto kupujte výhradne odchované (captive-bred) jedince od dôveryhodného chovateľa. Pri kúpe rátajte aj s jednorazovým vybavením fosoriálneho terária s vertikálnym úkrytom (hlboký substrát, kôra, vlhkomer, prípadne prídavné teplo) a so skúsenosťami s rýchlymi defenzívnymi druhmi — nie je to druh pre prvý sklípkavec.
| Sklípkavec elektromodrý (Chilobrachys natanicharum) | Sklípkavec kobaltový (Cyriopagopus lividus) | Sklípkavec ozdobný (Poecilotheria regalis) | Sklípkavec čierny brazílsky (Grammostola pulchra) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | rozpätie ~13-14 cm (5-5,5") | rozpätie ~13 cm (5-6") | rozpätie ~15-18 cm (6-7") | rozpätie ~15 cm (6-7") |
| Váha | — | — | — | — |
| Dožitie | samice ~12-15 r, samce ~1 r po dozretí | samice 15-20 r, samce ~1 r | samice 11-15 r, samce ~3-4 r | samice 20-30+ r, samce 6-8 r |
| Hlučnosť | 4/5 · jed 3/5 | 5/5 · jed 3/5 | 5/5 · jed 4/5 | 1/5 · jed 1/5 |
| Stav IUCN | IUCN nehodnotený (NE) · nie je CITES-listed (v Thajsku chránená fauna) | IUCN nehodnotený · nie je CITES-listed | IUCN nehodnotený · CITES Príloha II | IUCN nehodnotený · nie je CITES-listed |
| Povaha | Aktuálny druh — thajský sklípkavec s kovovo modro-fialovým iridescenčným leskom (štruktúrne sfarbenie); opísaný až 2023; Starý svet (bez žihľavých chĺpkov), rýchly a defenzívny, fosoriálny aj semi-arboreálny, LEN na pozorovanie | Najbližší analóg — ázijský fosoriálny sklípkavec s elektricky kobaltovo-modrými nohami; tiež Starý svet bez žihľavých chĺpkov, veľmi rýchly a defenzívny; obligátny hrabáč (čisto norový, menej semi-arboreálny než elektromodrý) | Iný expertný Starý svet — arboreálny indický druh, mimoriadne rýchly a defenzívny so silným jedom; podobne LEN pre skúsených, ale CITES-regulovaný a čisto stromový (nie norový) | PROTIKLAD — terestrický druh Nového sveta SO žihľavými chĺpkami; najdocilnejší „začiatočnícky“ sklípkavec, pomalý a so slabým jedom, manipulovateľný; ideálny prvý sklípkavec na rozdiel od elektromodrého |
| Areál | Thajsko (Phang Nga) — mangrovové a stálezelené lesy; nory v pôde aj dutiny stromov | JV Ázia (Mjanmarsko, Thajsko) — vlhké tropické lesy, hlboké nory | Stredná a južná India — listnaté lesy (stromové dutiny) | Južná Brazília + Uruguaj — trávnaté pampy |
Príznaky: Scvrknutý, vráskavý abdomen, apatia, podvinuté nohy, zviera sedí pri miske s vodou alebo opúšťa noru
Ako tropický druh nutne potrebuje vysokú vlhkosť — udržiavať plytkú misku s čistou vodou (dospelce), vlhčiť najmä spodné vrstvy hlbokého substrátu a držať vlhkosť 70-80 %; akútne pomôže metóda 'ICU' (vlhká utierka v uzavretej nádobe). Sucho je najčastejšou príčinou úhynu.
Príznaky: Zviera uviazne v starej exúvii, deformované či uviaznuté nohy, vyčerpanie
Najčastejšou príčinou je nízka vlhkosť alebo rušenie počas moltu — pred zvliekaním zvýšiť vlhkosť, NErušiť a NEkŕmiť; pri uviaznutej nohe pomôcť až po stvrdnutí, prípadná autotómia (odhodenie nohy) dorastie ďalším zvliekaním. Fosoriálne druhy sa často zvliekajú skryté v nore.
Príznaky: Tekutina (hemolymfa) presakuje z prasknutého zadočku po páde, zviera rýchlo slabne
Prevencia je kľúčová — nízka voľná výška nad substrátom, žiadna manipulácia rukou, nepreplnený abdomen; drobné poranenie možno zastaviť priložením kukuričného škrobu/vazelíny a pokojom, väčšie býva smrteľné. Pozor: ako semi-arboreálny druh občas šplhá po vertikálnom úkryte — voľná výška nad substrátom má byť malá.
Príznaky: Drobné biele/hnedé roztoče na substráte a zvierati, plesnivý povlak na povrchu, zápach
Riziko je vyššie kvôli vysokej vlhkosti — odstraňovať nedojedenú korisť a exkréty, zabezpečiť krížovú ventiláciu, vlhčiť skôr spodné vrstvy než premokriť povrch; pri premnožení vymeniť substrát. Pomáhajú aj čistiace chvostoskoky (springtails).
Príznaky: Chýbajúca alebo poškodená noha, mäkké klepietka, dočasná nepohyblivosť tesne po moltu
Tesne po zvliekaní je zviera mäkké a extrémne zraniteľné — NEmanipulovať a NEkŕmiť, kým klepietka nestvrdnú (5-10 dní); stratené nohy postupne dorastajú pri ďalších zvliekaniach.
Vedecky opísaný až v roku 2023 — hoci „electric blue tarantula“ kolovala v teraristickom obchode už dlhšie, formálne ju ako nový druh Chilobrachys natanicharum opísal až tím z thajskej Khon Kaen University (ZooKeys, 2023) — patrí teda medzi najnovšie opísané sklípkavce vôbec.
Kovovo modro-fialový iridescenčný lesk — telo a nohy majú oslnivý kovovo modrý až fialový lesk, ktorý sa mení podľa uhla dopadajúceho svetla (iridescencia); patrí k najefektnejším farbám v celej teraristike a robí z druhu vyhľadávaného „display“ chovanca.
Štruktúrne sfarbenie, nie pigment — modrá farba NEvzniká modrým farbivom: tvoria ju nanoštruktúry na chĺpkoch (setách), ktoré lámu, rozptyľujú a odrážajú svetlo (štruktúrna farba podobne ako u motýľa Morpho). Druh má dva typy chĺpkov — kratšie kovovo modré a dlhšie fialové, ktoré spolu vytvárajú výsledný tón.
Prvý sklípkavec z thajských mangrovov — typové jedince našli v mangrovových lesoch provincie Phang Nga; je to prvý známy sklípkavec doložený z thajských mangrovov, kde kvôli prílivu žije najmä v dutinách stromov.
Prispôsobivý — nora aj dutina stromu — v stálezelených lesoch si hĺbi hodvábom vystlané nory v pôde (fosoriálne), no v mangrovoch obýva dutiny stromov; je teda fosoriálny aj semi-arboreálny a mláďatá bývajú skôr stromové.
Druh Starého sveta — BEZ žihľavých chĺpkov — na rozdiel od sklípkavcov Nového sveta nemá urtikujúce (žihľavé) chĺpky; pri vyrušení sa spolieha na bleskový útek, výhražnú pózu, obrannú striduláciu a kúsnutie so silnejším jedom — preto je výhradne pre skúsených a NIKDY sa nemanipuluje.
Vŕzga — výrazná stridulácia — rod Chilobrachys má na klepietkach mohutné tŕňovité štetiny („strikers“) a protiľahlé pole, ktorých trením vydáva pri obrane počuteľný syčivý/vŕzgavý zvuk; ide o varovný prejav popri výhražnej póze.
Meno vydražené na charitu — druhové meno „natanicharum“ vzniklo spojením mien podnikateľov (Natakorn a Nichada Changrew), ktorí vyhrali dražbu o pomenovanie nového druhu; výťažok podporil ochranu prírody a vzdelávanie.
Veľmi obmedzený areál — chránená fauna v Thajsku — druh má malý dokumentovaný areál v mangrovoch Phang Nga a je citlivý na úbytok biotopu; Thajsko ho vedie ako chránenú (regulovanú) faunu, preto sa odporúča chovať výhradne odchované (captive-bred) jedince.
Nie je CITES-listed a IUCN ho zatiaľ nehodnotil — vzhľadom na nedávny opis (2023) druh ešte nemá pridelenú kategóriu IUCN (Not Evaluated) ani nie je na zoznamoch CITES; to však nemení odporúčanie kupovať len odchované jedince.
Nie — je to druh výhradne pre skúsených chovateľov. Chilobrachys natanicharum patrí k najrýchlejším a najdefenzívnejším sklípkavcom v chove: ako druh Starého sveta nemá žihľavé chĺpky, a tak sa pri vyrušení spolieha na bleskový útek, obrannú striduláciu a kúsnutie so silnejším jedom (intenzívna bolesť, opuch, niekedy svalové kŕče na niekoľko dní). Navyše je fosoriálny až semi-arboreálny — väčšinu času je skrytý v nore či úkryte a vidno ho málo. Pre prvý sklípkavec sú vhodnejšie pokojné druhy Nového sveta (napr. sklípkavec červenokolenný či čierny brazílsky). Elektromodrý je voľbou pre toho, kto už má skúsenosti s rýchlymi druhmi a chce ho chovať na pozorovanie kvôli jeho jedinečnej farbe, nie do ruky.
Nie — NIKDY sa nemanipuluje. Je to veľmi rýchly a defenzívny druh Starého sveta so silnejším jedom, ktorý sa na človeka neviaže a pri pokuse o držanie takmer isto utečie alebo kúše. Kúsnutie nebýva pre zdravého človeka život ohrozujúce, no spôsobuje silnú bolesť, opuch a niekedy svalové kŕče trvajúce aj niekoľko dní. Korisť podávajte dlhou pinzetou, vodu dopĺňajte opatrne a pri servise terária či presune (rehouse) postupujte na diaľku technikou „cup and lid“ s pripravenou nádobou. Pôvab tohto druhu je v jeho kovovo modro-fialovom lesku a prirodzenom správaní pri vchode do nory, nie v manipulácii.
Modrá farba je úplne prirodzená, no nevzniká modrým pigmentom (farbivom). Tvoria ju nanoštruktúry na chĺpkoch (setách) sklípkavca, ktoré lámu, rozptyľujú a odrážajú svetlo tak, že oko vníma intenzívnu kovovú modrú až fialovú — ide o tzv. štruktúrne sfarbenie (rovnaký princíp ako u modrých motýľov rodu Morpho alebo pávie perá). Práve preto sa farba mení podľa uhla svetla a ligoce sa (iridescencia). Druh má dokonca dva typy chĺpkov — kratšie kovovo modré a dlhšie fialové. Žiadne farbenie ani úprava sa nerobí; je to čistá fyzika svetla na povrchu tela zvieraťa.
Keďže ide o fosoriálny až semi-arboreálny druh, ponúknite mu hĺbku substrátu aj vertikálny úkryt. Dospelcovi postačuje terárium ~30×30×30 cm, kde väčšinu priestoru tvorí 15-20 cm (radšej viac) hlboká vrstva mierne vlhkej kokosovej drte, rašeliny a nezamorenej hliny, do ktorej si vyhĺbi rozsiahlu noru až po dno a husto ju pretká hodvábom. O stenu oprite kôru alebo korkovú rúrku ako alternatívny úkryt (najmä pre mláďatá). Pridajte plytkú misku s vodou a zabezpečte krížovú ventiláciu. Voľná výška nad substrátom má byť malá (riziko pádu). Veko musí byť pevné a bezpečne uzatvárateľné — druh je rýchly a pri otvorení môže vybehnúť.
Ako tropický druh z Thajska potrebuje teplotu 24-28 °C (bežná izbová zvyčajne stačí; v chladnejšej miestnosti mierny zdroj tepla na BOK terária, nie pod dno) a vysokú vlhkosť 70-80 %. Vlhkosť udržíte vlhčením substrátu — najmä spodných vrstiev nory — a stálou plytkou miskou s vodou, nie premočením povrchu, ktoré pri slabej ventilácii vedie k plesniam a roztočom. Sucho je najčastejšou príčinou problémov (dehydratácia, zlé zvliekanie), preto je správna vlhkosť kľúčová — substrát má byť vlhký, ale nie rozbahnený, s dobrou ventiláciou.
Dospelce kŕmte 1× za 1-2 týždne (niektorí chovatelia kŕmia ešte zriedkavejšie, väčšiu dávku raz za 3-4 týždne), mláďatá 2× týždenne. Vhodná korisť: šváby (napr. Blaptica dubia) a cvrčky, prípadne sarančatá či zofóbas ako maškrta — veľkosť koristi by mala zodpovedať dĺžke tela bez nôh alebo menej. Korisť podávajte dlhou pinzetou alebo ju spustite k vchodu do nory/úkrytu, nikdy nesiahajte rukou. Neprekrmujte (napnutý abdomen je pri páde rizikový). Pred a po zvliekaní nekŕmte a odstráňte všetku živú korisť; po moltu počkajte 5-10 dní na stvrdnutie klepietok.
Ako všetky sklípkavce má jed, no na rozdiel od pokojných druhov Nového sveta má C. natanicharum výrazne silnejší jed. Kúsnutie nebýva pre zdravého človeka život ohrozujúce, no spôsobuje intenzívnu bolesť, opuch a niekedy svalové kŕče, ktoré môžu trvať aj niekoľko dní; pri alergii alebo zdravotných ťažkostiach treba vyhľadať lekára. Keďže je to rýchly a defenzívny druh Starého sveta bez žihľavých chĺpkov, pri vyrušení radšej vŕzga (stridulácia), bleskovo uteká alebo kúše. Preto sa NIKDY nemanipuluje a chová sa výhradne na pozorovanie pre skúseného dospelého chovateľa; pri rozumnom chove (servis na diaľku, bezpečné veko) je riziko minimálne.