Sklípkavec modronožký (blue foot baboon) (Idiothele mira)

Theraphosidae (sklípkavcovité)

Sklípkavec modronožký (blue foot baboon)

Idiothele mira — malý fosoriálny (hrabavý) sklípkavec Starého sveta, endemit JAR (KwaZulu-Natal) — UNIKÁT: stavia hodvábne PADACIE DVIERKA (trapdoor) nad norou a má elektricky MODRÉ chodidlá („blue foot baboon“); rýchly a defenzívny druh so silnejším jedom, bez urtikujúcich chĺpkov — skôr pre pokročilých a NIKDY nemanipulovať

Rozpätie nôh~11–13 cm (menší druh)
Teplota24–28 °C (tropická)
Vlhkosťmierna — substrát mierne vlhký + vetranie
Životnosťsamice ~10–12 (až 15) r, samce ~3–4 r
Areál / pôvodEndemit JAR (severná KwaZulu-Natal — Ndumo, Tembe)
🔊
Hlučnosť
1/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
3/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
3/5

Výživa

55% 35% 10% STRAVA zloženie
Cvrčky a behajúci hmyz (Acheta, Gryllus) — 55 % 55%
Šváby (Blaptica dubia, Shelfordella) primeranej veľkosti — 35 % 35%
Doplnkový hmyz — sarančatá, lietajúci hmyz, zofóbas (striedmo) — 10 % 10%

Odporúčané potraviny

  • Cvrčky (Acheta, Gryllus) primeranej veľkosti — základ stravy, veľkosť úmerná telu sklípkavca bez nôh
  • Šváby Blaptica dubia (vhodne veľké kusy) — výživná, ľahko stráviteľná korisť, ktorú rád prepadáva spod dvierok
  • Šváby Shelfordella lateralis (turkménsky šváb) — pohyblivá korisť ideálna pre rýchleho lovca z nory
  • Lietajúci a poletujúci hmyz (mole, mladé saranče) — ochotne ho strhne, keď prejde okolo vchodu nory
  • Sarančatá a koníky z bezpečného, nezamoreného zdroja — proteínovo bohatá pochúťka
  • Zofóbas (larvy Zophobas morio) — striedmo, tučnejšia maškrta pre dospelce
  • Mikrocvrčky a nymfy švábov pre mláďatá (spiderlingy) — drobná korisť 2× týždenne
  • Gut-loaded hmyz (nakŕmený zeleninou/krmivom 24–48 h pred podaním) — zvyšuje výživovú hodnotu
  • Čistá nechlórovaná voda v plytkej miske + ľahké občasné orosenie steny a okolia nory — zdroj pitia bez premokrenia

Zakázané potraviny

  • Stavovce (myšky, „pinkies“) — zbytočne tučné a rizikové; sklípkavec ich nepotrebuje
  • Divo odchytený hmyz z prírody — riziko pesticídov, parazitov a chorôb
  • Príliš veľká korisť (väčšia ako telo bez nôh) — stresuje a môže poraniť drobnejšie zviera
  • Hmyz s tvrdým chitínom v nadbytku (chrobáky) — ťažšie stráviteľný
  • Kŕmenie tesne pred a po zvliekaní — sklípkavec v premolte odmieta žrať a je extrémne zraniteľný
  • Ponechanie živej koristi cez noc — cvrček môže obhrýzať zviera, najmä počas zvliekania
  • Ľudské jedlo, mäso cicavcov, mliečne výrobky — nestráviteľné, kontaminujú terárium
  • Premŕvanie/preťažovanie kŕmením — vedie k obezite a riziku prasknutia abdomenu pri páde
  • Voda v hlbokej nádobe pre mláďatá — riziko utopenia; používať plytkú misku alebo kvapky
Tip od odborníka Sklípkavec modronožký (Idiothele mira, „blue foot baboon“) je fosoriálny lovec zo zálohy, ktorý korisť prepadáva spod hodvábnych padacích dvierok svojej nory — len čo hmyz prejde v blízkosti vchodu, dvierka sa bleskovo nadvihnú a zviera ho strhne dnu. Základ stravy tvoria vhodne veľké cvrčky a šváby (napr. Blaptica dubia) — ideálna veľkosť koristi zodpovedá dĺžke tela bez nôh alebo menej (ide o stredne malý druh, nepreháňajte to s veľkosťou). Ochotne prepadáva aj poletujúci hmyz. Frekvencia: dospelce stačí kŕmiť 1× za 1–2 týždne, juvenily každých 7–10 dní a špľapky (mláďatá) 2× týždenne menšou korisťou. Pretože zviera často sedí skryté v nore, korisť niekedy zoberie až v noci — nezľaknite sa, ak hneď nezaútočí. BEZPEČNOSŤ PRI KŔMENÍ: I. mira je síce menší, ale ako druh Starého sveta je rýchly, defenzívny a má silnejší jed bez žihľavých chĺpkov — korisť vždy podávajte dlhými pinzetami/kliešťami a NIKDY nesiahajte do terária holou rukou; pri otvorení poznajte polohu zvieraťa, pretože spod dvierok dokáže nečakane vystreliť. Gut-loading: kŕmny hmyz 1–2 dni pred podaním nakŕmte zeleninou a kvalitným krmivom. Voda: poskytnite plytkú misku s čistou nechlórovanou vodou a občas ľahko oroste stenu a okolie nory (zviera pije kvapky); vyhnite sa premočeniu, ktoré by mohlo zavaliť noru a dvierka. Pozor na zvliekanie (molt): keď abdomen stmavne a zviera prestane žrať alebo zostáva zatiahnuté hlboko v nore za zavretými dvierkami, NEKŔMTE a odstráňte všetku živú korisť — počas a tesne po zvliekaní je sklípkavec mäkký a zraniteľný. Po zvliekaní vyčkajte, kým stvrdnú klepietka (zvyčajne ~1–2 týždne), až potom ponúknite menšiu korisť.

Správanie a komunikácia

1 Hlučnosť 1 Priľnavosť 3 Aktivita 1 Reč 3 Zriedkavosť 1.8
1/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Sklípkavce sú prakticky nemé — Idiothele mira nevydáva žiadne zvuky počuteľné pre človeka, jediným prejavom môže byť slabé syčanie/stridulácia pri obrane.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Sklípkavec modronožký NIE JE maznavý spoločník — a nehodí sa na manipuláciu. Pavúkovce nevyhľadávajú fyzický kontakt a neviažu sa na človeka, no Idiothele mira je navyše druh Starého sveta — nemá urtikujúce (žihľavé) chĺpky, ktorými by sa bránil na diaľku, a preto sa pri ohrození spolieha na rýchlosť, výhražný postoj (vztýčenie predných nôh) a v krajnom prípade na uhryznutie silnejším jedom. Hoci ide o menší a väčšinu času skrytý druh, je nervózny a dokáže bleskovo vystreliť spod dvierok, takže manipulácia je riskantná a zbytočná. Uhryznutie afrického sklípkavca je síce pre zdravého človeka nesmrteľné, ale spôsobuje bolesť, opuch a možné kŕče a je nepríjemným zdravotným incidentom. Preto sa NIKDY neberie do ruky. Jeho čaro je výhradne v pozorovaní z terária — v unikátnom správaní (stavbe padacích dvierok) a v nápadných elektricky modrých chodidlách, ktoré pri pohybe nádherne kontrastujú s béžovo-hnedým telom. Práve tento „display“ z neho robí obľúbeného a vďačného chovanca, hoci do ruky nepatrí.
3/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Sklípkavec modronožký je skrytý, ale rýchly fosoriálny druh. Väčšinu času trávi zatiahnutý hlboko v hodvábom vystlanej nore uzavretej padacími dvierkami, takže navonok pôsobí pokojne a „neviditeľne“ — chovateľ ho často nevidí celé dni. Pri love a obrane je však bleskovo rýchly: nadvihne dvierka a okamžitým výpadom strhne korisť, alebo pri vyrušení nečakane vystrelí spod vchodu. Hrabanie a stavba: I. mira je usilovný staviteľ — vyhrabe si hlbokú noru (vo voľnej prírode aj do ~25 cm), vystelie ju hodvábom a nad vchodom utká tenké, wafle pripomínajúce padacie dvierka splývajúce s okolím. Tempo rastu je stredné — ide o menší druh, ktorý dospieva rýchlejšie než veľké pozemné sklípkavce. Pre majiteľa to znamená pokojného, skrytého chovanca s fascinujúcim správaním, ktorý však pri otvorení terária vyžaduje opatrnosť, dlhé pinzety a vždy istené veko — práve v momente, keď ho zazriete spod dvierok, dokáže prekvapiť rýchlosťou.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Pavúkovce nemajú schopnosť vokalizácie ani napodobňovania ľudskej reči — chýbajú im hlasové orgány aj príslušné nervové štruktúry.

Hlasový prejav a reč

1/5 hlasitosť

Sklípkavec modronožký je z pohľadu majiteľa prakticky nemé zviera — nemá hlasivky ani žiadny orgán na klasickú tvorbu zvuku a pri bežnom chove je úplne tichý. Jediným zvukovým prejavom môže byť slabá obranná stridulácia (syčanie): pri vyrušení dokážu africké sklípkavce trením štetinatých plôch na bázach nôh a makadiel vydať tichý syčivý/škrabavý zvuk, ktorý spolu s výhražným postojom slúži ako varovanie. Ide o slabý zvuk počuteľný len zblízka, nie o vokalizáciu. Bežná komunikácia tohto druhu neprebieha zvukom, ale cez vibrácie podkladu a vlastnej pavučiny/dvierok (vníma chvenie citlivými chĺpkami a kĺbovými zmyslovými orgánmi — tak deteguje korisť prechádzajúcu nad norou) a cez chemické a dotykové signály (feromóny, ohmatávanie predných nôh a makadiel, najmä pri rozmnožovaní). V byte je preto nehlučným chovancom — to však neznižuje jeho rýchlosť ani jedovatosť.

Dokáže hovoriť? Pavúkovce nedokážu napodobniť ľudskú reč — nemajú hlasový aparát ani mozgové štruktúry potrebné na vokalizáciu. Idiothele mira komunikuje vibráciami podkladu a pavučiny (cez padacie dvierka deteguje korisť) a chemicko-dotykovými signálmi; pri obrane môže slabo syčať (stridulovať).

Typické zvuky

  • Žiadna pravá vokalizácia — druh nemá orgán na tvorbu hlasu a je prakticky nemý
  • Obranná stridulácia (syčanie) — pri vyrušení môže trením štetinatých plôch na bázach nôh/makadiel vydať tichý syčivý zvuk ako varovanie spolu s výhražným postojom
  • Jemné šuchotanie pri rýchlom nadvihnutí dvierok a výpade na korisť — mechanický zvuk pohybu, nie vokalizácia
  • Komunikácia cez vibrácie podkladu a pavučiny (deteguje korisť nad norou) a cez feromóny/dotyk makadiel — bezhlučná, najmä počas rozmnožovania

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Celoročná aktivita pri tropickej teplote — žije skrytý v hlbokej hodvábom vystlanej nore zakončenej PADACÍMI DVIERKAMI, spod ktorých za šera bleskovo prepadáva korisť prechádzajúcu okolo; cez deň zatiahnutý hlboko v nore, bez výrazného sezónneho rytmu
Rozmnožovanie v zajatí — dospelý samec po ultimátnom zvliekaní hľadá samicu pri jej nore; párenie pod dohľadom, po kopulácii samca opatrne oddeliť (riziko, že ho samica zožerie); samica kladie kokon vo svojej nore

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Domáci teraristický (suchozemský) chovanec — fosoriálny (hrabavý) sklípkavec Starého sveta. Pôvod: endemit južnej Afriky — severná KwaZulu-Natal v Juhoafrickej republike (rezervácie Ndumo a Tembe), riedke lesy a savany, kde žije v hlbokej nore uzavretej padacími dvierkami. SKÔR PRE POKROČILÝCH CHOVATEĽOV. Idiothele mira je síce menší a väčšinu času skrytý druh, ale ako sklípkavec Starého sveta je rýchly, defenzívny a má silnejší jed — uhryznutie spôsobuje bolesť a opuch (nie je smrteľné, ale je to nepríjemný incident). Ako druh Starého sveta nemá urtikujúce chĺpky — bráni sa rýchlosťou, výhražným postojom a uhryznutím. NIKDY sa nemanipuluje a všetka údržba sa robí dlhými pinzetami pri zatvorenom, istenom teráriu. UNIKÁT druhu: patrí k iba dvom opísaným rodom sklípkavcov, ktoré stavajú hodvábne PADACIE DVIERKA (trapdoor) nad norou — druhý je juhoamerický rod Typhochlaena. Druhým výrazným znakom sú elektricky modré chodidlá (metatarzy a tarzy) v kontraste s béžovo-hnedým telom — odtiaľ názov „blue foot baboon“. Druh bol opísaný len roku 2010 (Gallon), je nie je v CITES a IUCN ho nehodnotí — v obchode sa vyskytujú prevažne odchované (captive-bred) jedince, čo je žiaduce. Pre poučeného chovateľa je to nádherný, fascinujúci a vďačný display druh (samice ~10–12, niekedy až 15 rokov).
Priestor Hlboké fosoriálne (hrabavé) terárium ~25×25×30 cm a viac pre dospelca — kľúčová je veľká hĺbka substrátu, aby si zviera mohlo vyhrabať noru a postaviť nad ňou padacie dvierka. Bezpečnosť na prvom mieste: pevné, bezpečne a tesne uzatvárateľné veko s istiacim mechanizmom — druh dokáže pri vyrušení spod dvierok bleskovo vystreliť, čo je pri jeho jede riziko. Substrát: aspoň 2/3 výšky nádoby hrabavého substrátu (kokos/rašelina s prímesou trochy piesku pre súdržnosť, ~10–15 cm a viac), aby zviera vyhrabalo stabilnú noru a uplietlo dvierka. Štartovacia diera: pomôže predpripraviť šikmý otvor (napr. kôrou alebo prstom v rohu) — zviera si ho prevezme a noru dokončí. Úkryt: kus korkovej kôry alebo plochý kameň ako kotva pre dvierka; doplniť možno vetvičkou a (umelými či živými) rastlinami. Miska na vodu: plytká, s čistou nechlórovanou vodou. Teplota: 24–28 °C. Vlhkosť: mierna — substrát držte mierne vlhký, ale nie premočený (premočenie môže zavaliť noru a dvierka); občas ľahko oroste jednu časť pri dobrom vetraní. Vetranie: zabezpečte krížové vetranie (otvory na protiľahlých stranách). Údržba (kŕmenie, výmena vody, čistenie) sa robí výhradne dlhými pinzetami/kliešťami, nikdy nie holou rukou; pri otváraní sledujte polohu zvieraťa a buďte pripravení na bleskový pohyb spod dvierok.
Deti v domácnosti Sklípkavec modronožký NIE JE vhodný do domácnosti s malými deťmi a v žiadnom prípade nie na manipuláciu. Hoci ide o menší a väčšinu času skrytý druh, je to rýchly a defenzívny sklípkavec Starého sveta so silnejším jedom — uhryznutie spôsobuje bolesť a opuch a vyžaduje opatrnosť. Tento druh je vhodný skôr pre skúseného, dospelého a poučeného chovateľa. Hlavné pravidlá: (1) zviera NIKDY nebrať do rúk a do terária nikdy nesiahať holou rukou — všetka údržba len dlhými pinzetami; (2) terárium musí byť vždy bezpečne uzavreté a istené, mimo dosahu detí; (3) deti nikdy nenechávať s teráriom bez dozoru a nedovoliť im ho otvárať; (4) pri otváraní vždy poznať polohu zvieraťa a byť pripravený na bleskový pohyb spod dvierok; (5) pri zvliekaní zviera nerušiť. Pre staršie, zodpovedné dieťa môže byť fascinujúcou lekciou o prírode — najmä vďaka jedinečnej stavbe padacích dvierok a nápadným modrým nohám — ale len ako zviera na pozorovanie cez sklo pod plnou kontrolou dospelého, nikdy nie na kontakt.
Hlučnosť Úplne tichý chovanec — z pohľadu hluku ideálny do bytu; nehlučí ani v noci (pozor je však namieste na jeho rýchlosť a jed, nie na hluk).
Verdikt odborníka Sklípkavec modronožký (Idiothele mira, „blue foot baboon“) je malý fosoriálny (hrabavý) sklípkavec čeľade Theraphosidae z podčeľade afrických paviánich pavúkov (Harpactirinae), endemický pre severnú KwaZulu-Natal v Juhoafrickej republike (rezervácie Ndumo a Tembe), kde žije v riedkych lesoch a savanách v hlbokej, hodvábom vystlanej nore. Druh opísal Richard C. Gallon len v roku 2010 (rod Idiothele zaviedol Hewitt už roku 1919). Dosahuje rozpätie nôh približne 11–13 cm (ide o menší až trpasličí druh, samice okolo 4,5 palca diagonálne). Čím je výnimočný — KĽÚČOVÉ: po prvé, je to jeden z iba DVOCH opísaných rodov celej čeľade sklípkavcov, ktoré si nad norou stavajú hodvábne PADACIE DVIERKA (trapdoor) — druhým je juhoamerický rod Typhochlaena; tenké, wafle pripomínajúce dvierka splývajú s okolím a zviera spod nich prepadáva korisť. Po druhé, má nápadné elektricky modré chodidlá (metatarzy a tarzy) v ostrom kontraste k béžovo-hnedému telu, podľa ktorých dostal anglické meno. Povaha a riziko: I. mira je síce menší a väčšinu času skrytý v nore, no ako druh Starého sveta je rýchly a defenzívny a nemá urtikujúce chĺpky — pri ohrození sa zatiahne do nory, zaujme výhražný postoj alebo bleskovo vystrelí spod dvierok a v krajnom prípade uhryzne silnejším jedom. Uhryznutie spôsobuje bolesť a opuch (nie je smrteľné pre zdravého človeka, ale je nepríjemným incidentom). Preto sa tento druh NIKDY neberie do ruky a všetka údržba sa robí dlhými pinzetami pri bezpečne istenom teráriu — je vhodnejší pre pokročilejších chovateľov. Chov: kľúčová je HĹBKA substrátu (nie pôdorys) — hlboké istené fosoriálne terárium (~25×25×30 cm a viac) so súdržným hrabavým substrátom vysokým aspoň 2/3 nádoby, aby si zviera vyhrabalo noru a postavilo nad ňou dvierka; teplota 24–28 °C, vlhkosť mierna (substrát mierne vlhký, nie premočený, pri dobrom vetraní). Strava: cvrčky, šváby a poletujúci hmyz podávaný pinzetami k vchodu nory — dospelce 1× za 1–2 týždne, špľapky 2× týždenne; netreba prekrmovať. Rozmnožovanie: ako menší druh máva menšie znášky než veľké sklípkavce; samica stráži kokon vo svojej nore za dvierkami. Životnosť: samice ~10–12 (až 15) rokov, samce po dozretí len ~3–4 roky. Z pohľadu hluku je prakticky nemý (pri obrane môže slabo syčať/stridulovať). Ochrana: IUCN ho nehodnotí (NE) a nie je v CITES — keďže ide o endemita malého areálu v JAR, odporúčame kupovať výhradne odchované (captive-bred) jedince. Celkovo ide o jeden z najfascinujúcejších a najvyhľadávanejších teraristických sklípkavcov vďaka unikátnej stavbe padacích dvierok a kráse modrých nôh — patrí však výhradne medzi druhy na pozorovanie z terária, nie na kontakt.

Prostredie a požiadavky

Terárium — typ a rozmery + ISTENÉ veko
Hlboké fosoriálne ~25×25×30 cm a viac pre dospelca s veľkou hĺbkou substrátu; pevné, bezpečne a tesne uzatvárateľné veko s istiacim mechanizmom (zviera vystrelí spod dvierok)
Idiothele mira je fosoriálny (hrabavý) druh, ktorý žije v hlbokej nore zakončenej padacími dvierkami — preto je najdôležitejšia hĺbka substrátu, nie pôdorys. Pre dospelca postačuje okolo 25×25×30 cm so substrátom vysokým aspoň 2/3 nádoby. Mláďatá sa chovajú v primerane menších nádobách s vysokým podielom substrátu a postupne sa presádzajú (rehouse). Veko musí byť pevné, tesné a ISTENÉ — pri vyrušení dokáže zviera bleskovo vystreliť spod dvierok, čo je pri jeho jede riziko.
Substrát, úkryt a štruktúry
Hlboký hrabavý substrát (kokos/rašelina + trocha piesku, ~10–15 cm a viac) na noru a dvierka; predpripravený štartovací otvor; kus kôry/plochý kameň; plytká miska na vodu
Kľúčovým prvkom je hlboký, súdržný hrabavý substrát (kokos/rašelina s prímesou trochy piesku) vysoký aspoň 2/3 nádoby — zviera si v ňom vyhrabe stabilnú noru a nad vchodom uplietie tenké hodvábne padacie dvierka splývajúce s okolím. Pomôže predpripravený šikmý štartovací otvor (kôrou alebo prstom v rohu) a kus korkovej kôry/plochý kameň ako kotva pre dvierka. Doplniť možno vetvičkou a (živými či umelými) rastlinami. Pridajte plytkú misku na vodu. Všetku výmenu a čistenie robte dlhými pinzetami, nikdy nie holou rukou.
Teplota
24–28 °C (tropická); v severnej KwaZulu-Natal (JAR) teplé riedke lesy a savany
Druh pochádza z teplých riedkych lesov a saván severnej KwaZulu-Natal v JAR (rezervácie Ndumo a Tembe). V chove sa darí pri 24–28 °C. Pri izbovej teplote v lete často netreba prihrievať; v chladnejších podmienkach radšej vykurujte vzduch v miestnosti než aby ste umiestnili podhrev priamo na sklo (lokálny prehrev vysušuje a poškodzuje noru). Vyhýbajte sa extrémom — trvalo nad 30 °C zviera stresuje a vysúša, pod 20 °C spomaľuje metabolizmus.
Vlhkosť a vetranie
Mierna — substrát mierne vlhký (nie premočený), občasné orosenie časti pri dobrom (krížovom) vetraní
Cieľom je mierne vlhký substrát, ktorý udrží noru a dvierka súdržné — NIE premočenie, ktoré by noru zavalilo a podporilo plesne. Vlhkosť sa dosahuje občasným orosením jednej časti terária a plytkou miskou s vodou; spodné vrstvy substrátu môžu byť o niečo vlhšie než povrch. Vlhkosť má ísť ruka v ruke s dobrým vetraním (otvory na protiľahlých stranách): zviera nepotrebuje stojatý zaparený vzduch. Zviera rado pije kvapky z orosených stien. Mláďatá sa držia o niečo vlhšie, no stále s dobrým vetraním.
Divoký biotop (južná Afrika — JAR)
Endemit severnej KwaZulu-Natal (JAR) — rezervácie Ndumo a Tembe; riedke lesy a savany, hlboká nora s padacími dvierkami pod kameňmi/kmeňmi
Vo voľnej prírode obýva Idiothele mira riedke lesy a savany severnej KwaZulu-Natal v Juhoafrickej republike — je známy z rezervácií Ndumo a Tembe (endemit malého areálu; príbuzný druh I. nigrofulva sa vyskytuje aj v ďalších krajinách vrátane Botswany). Druh opísal Gallon v roku 2010, rod Idiothele zaviedol Hewitt už roku 1919. Žije v hodvábom vystlanej nore hlbokej aj do ~25 cm pod kameňmi a kmeňmi, ktorú nad vchodom uzatvára tenkými padacími dvierkami a spod nich prepadáva korisť. Druh nie je hodnotený IUCN (NE) a nie je v CITES; v obchode sa vyskytujú prevažne odchované jedince.

Rozvrh kŕmenia

Čas Krmivo Množstvo Frekvencia
Dospelec (večer) Cvrček alebo šváb (Blaptica dubia) vhodnej veľkosti — položiť k vchodu nory, VŽDY podávať dlhými pinzetami 1–2 ks veľkosti tela bez nôh 1× za 1–2 týždne
Juvenil Cvrčky a menšie šváby primeranej veľkosti (pinzetami) 1 ks úmerný telu každých 7–10 dní
Mláďa / špľapka (sling) Mikrocvrčky, nymfy švábov, kúsky koristi drobná korisť 2× týždenne
Premolt / po zvliekaní NEKŔMIŤ — odstrániť živú korisť dlhými pinzetami nič ~1–2 týždne (kým stvrdnú klepietka)
Voda Čistá nechlórovaná voda v plytkej miske + ľahké občasné orosenie steny a okolia nory (zviera pije kvapky) stále k dispozícii dopĺňať priebežne, orosenie podľa potreby (substrát len mierne vlhký)

Rozmnožovací cyklus

Pohlavná dospelosť a párenie
Samce dospievajú rýchlejšie (~1,5–2 r), samice o niečo pomalšie; párenie po ultimátnom zvliekaní samca

I. mira je menší druh, ktorý dospieva rýchlejšie než veľké pozemné sklípkavce — samce po sérii zvliekaní dozrejú (ultimátne zvliekanie, po ktorom majú vyvinuté bulby na makadlách), samice o niečo pomalšie. Párenie sa u tohto rýchleho fosoriálneho druhu robí pod dohľadom: dospelý samec sa veľmi opatrne pridá k dobre nakŕmenej samici pri jej nore; po úspešnej kopulácii treba samca opatrne oddeliť, aby ho samica nezožrala. Dimorfizmus: dospelý samec je menší, štíhlejší a má dlhšie nohy a po dozretí žije už len krátko (~3–4 roky); modré sfarbenie chodidiel býva u oboch pohlaví.

Tvorba kokonu (vaječného vaku)
Kokon týždne až mesiace po kopulácii; menšie znášky než u veľkých druhov

Oplodnená samica po niekoľkých týždňoch až mesiacoch vytvorí vo svojej nore hodvábny kokon (vaječný vak). Ako menší druh máva Idiothele mira menšie znášky než veľké sklípkavce (rádovo desiatky mláďat), čo spolu s obľúbenosťou drží jeho cenu vyššie než u masovo odchovávaných druhov. Kokon samica aktívne stráži vo svojej nore za dvierkami a otáča ho, čím zabezpečuje rovnomernú teplotu a vlhkosť a chráni ho pred plesňou. Chovateľ buď ponechá kokon matke, alebo ho po niekoľkých týždňoch opatrne odoberie na umelú inkubáciu (mechanický inkubátor) — pri tomto rýchlom druhu sa odber kokonu robí opatrne a dlhými nástrojmi.

Liahnutie — nymfy a špľapky
Vývin vo vajci týždne; postembryonálne štádiá (nymfa) pred prvým samostatným zvliekaním

Z vajíčok sa najprv liahnu prelarválne a larválne štádiá (tzv. nymfy / postembryá), ktoré ešte nežijú samostatne a vyživujú sa zo zásob — sú bledé a nepohyblivé. Po niekoľkých zvliekaniach v kokone sa z nich stávajú prvé samostatné špľapky (spiderlings), ktoré sa postupne rozlezú. Mláďatá Idiothele sú už od raného veku rýchle a inštinktívne hrabavé — hneď začínajú kopať a tkať a (pri dostatku substrátu) si veľmi skoro budujú prvé miniatúrne nory s dvierkami. Celý proces od nakladenia po rozlezenie špľapiek trvá rádovo týždne a je citlivý na stabilnú teplotu, vlhkosť a vetranie.

Odchov špľapiek (spiderlings)
Stredne rýchly rast; modré chodidlá sa zvýrazňujú počas zvliekaní

Špľapky sa odchovávajú v malých nádobkách s dobrým vetraním a najmä s dostatkom hrabavého substrátu (aby si hneď vyhrabali noru s dvierkami) — dajte im preto vysokú vrstvu substrátu, nie len plytkú. Kŕmia sa drobnou korisťou (mikrocvrčky, nymfy švábov) zhruba 2× týždenne. Rast je stredne rýchly a s každým zvliekaním sa postupne zvýrazňuje charakteristické elektricky modré sfarbenie chodidiel. Idiothele mira NIE je komunálny druh — jedince sa chovajú jednotlivo. Aj pri špľapkách platí: manipulácia minimálna, presuny cez nádobu.

Pohlavný dimorfizmus a životnosť
Samice ~10–12 (až 15) r, samce ~3–4 r; spoľahlivé rozlíšenie až u dospelcov

Pohlavie sa dá spoľahlivo určiť až u dospelých jedincov (prípadne z exúvie podľa spermatéky u samíc). Samice sú robustnejšie a výrazne dlhovekejšie — žijú približne 10–12, niekedy až 15 rokov. Samce sú po dozretí menšie, štíhlejšie, s dlhšími nohami, majú bulby na makadlách a po ultimátnom zvliekaní žijú už len ~3–4 roky. Pri kúpe staršieho zvieraťa je preto pohlavie dôležitý údaj — overená samica predstavuje výrazne dlhšiu investíciu (a dlhšiu zodpovednosť za bezpečný chov druhu Starého sveta).

Ochočenie a kontakt

4 Trvanie: Udomácnenie 1–2 týždne (kým vyhrabe noru a utká dvierka); dospelosť stredne rýchlo (menší druh, samce dospievajú do ~1,5–2 r); chov dlhodobý — samice ~10–12 (až 15) rokov, samce ~3–4 roky. Manipulácia sa NEROBÍ vôbec — len bezpečná údržba pinzetami

Sklípkavec modronožký sa NEOCHOČÍ a neberie sa do ruky. Pavúkovec sa na človeka neviaže a u tohto druhu je manipulácia zbytočná a riskantná: Idiothele mira je síce menší a väčšinu času ukrytý v nore, no ako druh Starého sveta je rýchly a defenzívny (pri ohrození bleskovo vystrelí spod dvierok alebo zaujme výhražný postoj so vztýčenými prednými nohami) a má silnejší jed — uhryznutie vyvoláva bolesť a opuch (nie je smrteľné, ale je nepríjemné). Ako druh Starého sveta navyše nemá urtikujúce chĺpky, takže jeho jedinou „diaľkovou“ obranou je útek do nory a uhryznutie. Hlavné pravidlá bezpečného chovu: (1) žiadna manipulácia — presuny (rehouse) robte cez nádobu/krabičku a katapult metódou, nikdy nie rukou; (2) všetka údržba terária len dlhými pinzetami/kliešťami; (3) terárium otvárajte opatrne, vždy poznajte polohu zvieraťa a počítajte s tým, že môže vystreliť spod dvierok; (4) veko musí byť vždy istené; (5) nikdy nemanipulovať tesne pred a po zvliekaní. Tento druh je výhradne na obdiv z bezpečnej vzdialenosti — jeho hodnota je v pozorovaní jedinečného správania (padacie dvierka) a v kráse modrých nôh, nie v kontakte.

1

Pripravte hlboké fosoriálne terárium (~25×25×30 cm) s pevným, ISTENÝM vekom a HLBOKOU vrstvou hrabavého substrátu (aspoň 2/3 výšky, ~10–15 cm s trochou piesku) — druh si vyhrabe noru a postaví nad ňou padacie dvierka; pomôžte predpripraveným šikmým otvorom v rohu

2

Zabezpečte plytkú misku s čistou vodou a teplotu 24–28 °C; substrát držte mierne vlhký (nie premočený, aby sa nezavalila nora) pri dobrom vetraní, jednu časť občas ľahko oroste

3

Po prinesení domov nechajte zviera 1–2 týždne v úplnom pokoji, aby sa udomácnilo, vyhrabalo noru a utkalo dvierka — nemanipulujte, len opatrne dopĺňajte vodu pinzetou/striekačkou

4

Pozorujte správanie z terária: zviera býva skryté v nore za dvierkami a vychádza za šera; kŕmte juvenily každých 7–10 dní, dospelce 1× za 1–2 týždne — VŽDY dlhými pinzetami, korisť položte k vchodu nory

5

Terárium otvárajte OPATRNE a vždy najprv zistite polohu zvieraťa — druh dokáže pri vyrušení bleskovo vystreliť spod dvierok

6

NIKDY neberte zviera do rúk a nesiahajte doň holou rukou — presuny (rehouse) robte cez nádobu/katapult metódou; pri vyrušení môže uhryznúť silnejším jedom (druh Starého sveta bez urtikujúcich chĺpkov)

7

Pred a po zvliekaní (tmavý abdomen, zviera nežerie a zostáva zatiahnuté za dvierkami) NErušte, NEkŕmte a odstráňte živú korisť dlhými pinzetami

Cena a kde kúpiť

25–60 € / odchované mláďa až subadult

Sklípkavec modronožký je žiadaný a stredne dostupný druh — vďaka unikátnym padacím dvierkam a modrým nohám je obľúbený, no nie je tak masovo odchovávaný ako najlacnejšie druhy. Špľapky (mláďatá) sa pohybujú zhruba 20–45 €, subadultné a dospelé jedince bývajú drahšie (často 45–90 €, overené samice najviac). Druh nie je zaradený do CITES, takže obchod nevyžaduje zvláštne povolenia, no kupujte výhradne odchované (captive-bred) jedince od dôveryhodného chovateľa (divý odchyt z malého areálu v JAR je neetický a zbytočný). ⚠️ Dôležité upozornenie: napriek menšej veľkosti ide o rýchly a defenzívny druh Starého sveta so silnejším jedom a bez žihľavých chĺpkov — NIE je to typický začiatočnícky druh; je vhodnejší pre chovateľa, ktorý už má skúsenosti s hrabavými/africkými sklípkavcami.

Špecializovaní chovatelia sklípkavcov a teraristické burzy v SR/ČR (captive-bred jedince)
exoticke-zvierata.sk / teraristické e-shopy — kŕmny hmyz a vybavenie hrabavých terárií + dlhé pinzety
bazos.sk / inzertné portály — inzeráty teraristika (preveriť odchov, nie odchyt)
Členské burzy a fóra (BTS, lokálne araneo-kluby) — overení chovatelia odchovaných jedincov a poradenstvo
Na čo si dať pozor Kupujte výhradne odchované (captive-bred) jedince od dôveryhodného chovateľa — divo odchytené zvieratá sú stresované, môžu byť parazitované a pochádzajú z malého chráneného areálu v JAR. Zdravý sklípkavec: plný, ale nie napnutý abdomen, všetkých 8 nôh + 2 makadlá neporušené, zviera čulo reaguje a (ak má dosť substrátu) si vyhrabalo noru s dvierkami; u podrastenejších kusov sú viditeľné charakteristické modré chodidlá. Vyhýbajte sa jedincom so scvrknutým, vráskavým abdomenom (dehydratácia/hladovanie), s tekutinou okolo úst, apatickým alebo s „kŕčovito“ podvinutými nohami (smrteľný príznak). Pýtajte si údaj o poslednom zvliekaní a (ak ide o staršie zviera) o pohlaví. ⚠️ Upozornenie: ide o rýchly, defenzívny druh Starého sveta so silnejším jedom — kupujte ho len ak máte skúsenosti so sklípkavcami, dlhé pinzety a bezpečné istené terárium s dostatkom substrátu; po prinesení domov dajte zvieraťu 1–2 týždne pokoj, aby si vyhrabalo noru a utkalo dvierka.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Sklípkavec modronožký rozpätie ~11–13 cm (menší druh) Sklípkavec paviáni oranžový rozpätie ~11–14 cm Sklípkavec balfourov rozpätie ~11–13 cm Sklípkavec červenokolenný rozpätie ~13–15 cm
Sklípkavec modronožký (Idiothele mira) Sklípkavec paviáni oranžový (Pterinochilus murinus, „OBT“) Sklípkavec balfourov (Monocentropus balfouri) Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii)
Dĺžkarozpätie ~11–13 cm (menší druh)rozpätie ~11–14 cmrozpätie ~11–13 cmrozpätie ~13–15 cm
Váha————
Dožitiesamice ~10–12 (až 15) r, samce ~3–4 rsamice ~12–15 r, samce ~3 rsamice 12+ r, samce ~3–4 rsamice ~25–30 r, samce ~5 r
Hlučnosť4/55/54/51/5
Stav IUCNIUCN nehodnotený (NE) · bez CITESIUCN nehodnotený (NE) · bez CITESIUCN nehodnotený (NE) · bez CITESIUCN takmer ohrozený (NT) · CITES Príloha II
PovahaAktuálny druh — FOSORIÁLNY (hrabavý) Starý svet, endemit JAR (KwaZulu-Natal); UNIKÁT: stavia hodvábne PADACIE DVIERKA (trapdoor) nad norou (jeden z iba 2 rodov Theraphosidae) a má elektricky MODRÉ chodidlá; rýchly a defenzívny, silnejší jed, BEZ urtikujúcich chĺpkov; skôr pre pokročilých, NIKDY nemanipulovaťPríbuzný typ — hrabavo-poloarboreálny Starý svet z východnej/južnej Afriky, sýta oranžová „usambara“ forma; rovnako bez urtikujúcich chĺpkov a so silným jedom, ALE NEstavia padacie dvierka, je výrazne agresívnejší a „výbušnejší“ (prezývka „Orange Bitey Thing“) a o triedu lacnejší; modronožký je pokojnejší staviteľ dvierok s modrými nohamiKontrast — iný menší HRABAVÝ Starý svet (Sokotra), modré nohy + krémové telo, vzácne KOMUNÁLNY a pokojnejší; podobá sa modrými nohami, ALE NEstavia padacie dvierka a dá sa chovať v skupine — modronožký je naopak samotár a jeho znakom sú práve dvierka (trapdoor)Kontrast — TERESTRICKÝ pozemný druh NOVÉHO sveta, pomalý a docilný, slabý jed + urtikujúce (žihľavé) chĺpky; klasický KROTKÝ začiatočnícky druh a pravý opak rýchleho jedovatého modronožkého Starého sveta (ten navyše stavia dvierka a do ruky nepatrí)
AreálEndemit severnej KwaZulu-Natal (JAR) — rezervácie Ndumo a Tembe; riedke lesy a savanyVýchodná a južná Afrika (Tanzánia, Keňa, Mozambik, Angola) — savany a suchšie lesyEndemit ostrova Sokotra (Jemen) — suché kríkovité biotopyMexiko (tichomorské svahy) — suché lesy a polopúšte

Choroby a prevencia

Uhryznutie človeka (silnejší jed Starého sveta)
stredná

Príznaky: U človeka: lokálna bolesť, opuch, začervenanie, niekedy svalové kŕče a celková slabosť; príznaky afrických sklípkavcov môžu trvať hodiny

Toto nie je choroba zvieraťa, ale dôležité zdravotné riziko chovu. Idiothele mira je druh Starého sveta so silnejším jedom než druhy Nového sveta — uhryznutie NIE JE smrteľné pre zdravého človeka, ale je to nepríjemný incident; pri silnejšej reakcii vyhľadať lekársku pomoc. Prevencia: NIKDY nemanipulovať, všetka údržba len dlhými pinzetami, terárium vždy istené (zviera dokáže vystreliť spod dvierok)

Dehydratácia
stredná

Príznaky: Scvrknutý, vráskavý abdomen, apatia, podvinuté nohy, zviera zostáva pri miske s vodou

Poskytnúť plytkú misku s čistou vodou, držať substrát mierne vlhký a občas ľahko orosiť okolie nory (zviera pije kvapky) pri dobrom vetraní; akútne pomôže metóda „ICU“ (vlhká utierka v uzavretej nádobe s vetraním) — pri tomto rýchlom druhu vždy s opatrnosťou a pinzetami

Prasknutie abdomenu (pád z výšky)
stredná

Príznaky: Tekutina (hemolymfa) presakuje z prasknutého zadočku po páde, zviera rýchlo slabne

Riziko hrozí pri úniku, páde alebo pri rehouse — zviera pri vyrušení bleskovo vyštartuje spod dvierok a môže spadnúť. Prevencia: neprekrmovaný abdomen, opatrné otváranie terária, nízke vzdialenosti; drobné poranenie možno zastaviť priložením kukuričného škrobu/vazelíny a pokojom, väčšie býva smrteľné. Pri ošetrovaní pamätať na jed a rýchlosť zvieraťa

Komplikované zvliekanie (bad molt)
stredná

Príznaky: Zviera uviazne v starej exúvii, deformované či uviaznuté nohy, vyčerpanie

Najčastejšou príčinou je príliš nízka vlhkosť alebo rušenie počas moltu — pred zvliekaním zabezpečiť dostatočnú vlhkosť substrátu, NErušiť a NEkŕmiť; pri uviaznutej nohe pomôcť až po stvrdnutí, prípadná autotómia (odhodenie nohy) dorastie ďalším zvliekaním. U jedovatého druhu zasahovať len pinzetami s opatrnosťou

Plesne a roztoče v teráriu / zavalená nora
stredná

Príznaky: Plesnivý povlak na substráte a kôre, drobné biele/hnedé roztoče, zápach; premočený substrát môže zavaliť noru a padacie dvierka

Vzniká pri premočenom substráte a slabom vetraní alebo zo zvyškov koristi — odstraňovať nedojedenú korisť (pinzetami), zabezpečiť krížové vetranie, držať substrát len mierne vlhký; pomáhajú čistiace chvostoskoky (springtails). Premočenie je zbytočné riziko, navyše môže zničiť noru s dvierkami

Prevencia Sklípkavec modronožký je krásny, fascinujúci a pomerne otužilý druh, no jeho chov definujú dve veci: BEZPEČNOSŤ a DOSTATOK SUBSTRÁTU. Idiothele mira je síce menší, ale ako druh Starého sveta je rýchly, defenzívny a má silnejší jed bez urtikujúcich chĺpkov — uhryznutie nie je smrteľné, ale je bolestivé a vyžaduje opatrnosť. Najdôležitejšie pravidlo: NIKDY nemanipulovať, do terária nesiahať holou rukou, všetku údržbu robiť dlhými pinzetami a terárium vždy bezpečne istiť (zviera dokáže vystreliť spod dvierok). Druhé pravidlo: poskytnúť hlboký hrabavý substrát, aby si zviera mohlo vyhrabať noru a postaviť padacie dvierka — bez toho stráca svoj prirodzený prejav a stresuje sa. Ďalšie riziká: (1) Dehydratácia — držať substrát mierne vlhký a poskytnúť vodu pri dobrom vetraní; (2) Pád/prasknutie abdomenu — neprekrmovať abdomen a otvárať opatrne; (3) Zvliekanie (molt) — najzraniteľnejšia fáza: zviera nerušiť, nekŕmiť a počkať ~1–2 týždne na stvrdnutie klepietok; (4) Plesne/roztoče a zavalená nora — predchádza sa im vetraním a tým, že substrát nie je premočený. Prevencia v jednej vete: hlboké istené fosoriálne terárium, teplota 24–28 °C, mierne vlhký substrát pri vetraní, čistá voda, pokoj a NULOVÁ manipulácia. Pri rešpektovaní zásad je I. mira dlhovekejší chovanec (samice ~10–12, niekedy až 15 rokov).

Zaujímavosti

1

Stavia hodvábne PADACIE DVIERKA (trapdoor) — extrémna vzácnosť — Idiothele mira patrí k iba DVOM opísaným rodom celej čeľade Theraphosidae (sklípkavcovité), ktoré si nad norou stavajú skutočné hodvábne padacie dvierka; druhým je juhoamerický rod Typhochlaena. Dvierka sú tenké, wafle pripomínajúce a splývajú s okolím — zviera spod nich prepadáva korisť ako pravý „trapdoor“ lovec.

2

Elektricky MODRÉ chodidlá — odtiaľ „blue foot baboon“ — najnápadnejším znakom sú sýto, takmer kovovo modré chodidlá (metatarzy a tarzy nôh) v ostrom kontraste k béžovo-hnedému telu; ide o jeden z mála afrických sklípkavcov s takýmto modrým sfarbením a práve podľa neho dostal anglické meno blue foot baboon.

3

Druh Starého sveta BEZ urtikujúcich chĺpkov — na rozdiel od druhov Nového sveta sa nebráni žihľavými chĺpkami; jeho obranou je útek do nory, výhražný postoj (vztýčené predné nohy) a uhryznutie — preto je manipulácia nebezpečná a zbytočná.

4

Silnejší jed než druhy Nového sveta — NIKDY nemanipulovať — ako africký sklípkavec má potentnejší jed; uhryznutie nie je pre zdravého človeka smrteľné, ale spôsobuje bolesť a opuch a je nepríjemným incidentom, preto sa zviera neberie do ruky a všetka údržba sa robí dlhými pinzetami.

5

Fosoriálny (hrabavý) druh — žije skrytý v hlbokej nore — vyhrabáva si hodvábom vystlanú noru hlbokú vo voľnej prírode aj do ~25 cm pod kameňmi a kmeňmi; v teráriu preto potrebuje predovšetkým HĹBKU substrátu, nie veľký pôdorys.

6

Endemit malého areálu v JAR — opísaný len roku 2010 — pochádza zo severnej KwaZulu-Natal v Juhoafrickej republike (rezervácie Ndumo a Tembe). Druh vedecky opísal Richard C. Gallon až v roku 2010, hoci samotný rod Idiothele zaviedol Hewitt už roku 1919; druhové meno „mira“ znamená po latinsky „obdivuhodná/úžasná“.

7

Menší (trpasličí) sklípkavec — vďačný display druh — s rozpätím nôh približne 11–13 cm (samice okolo 4,5 palca diagonálne) je to menší druh; vďaka unikátnym dvierkam a modrým nohám je obľúbeným chovancom na pozorovanie, hoci do ruky nepatrí.

8

Detekuje korisť cez vibrácie dvierok a podkladu — zviera nevidí dobre, ale citlivými chĺpkami a zmyslovými orgánmi vníma jemné chvenie prenášané padacími dvierkami a substrátom; len čo nad norou prejde hmyz, bleskovo nadvihne dvierka a strhne ho dnu.

9

Dlhovekejšie samice, krátkožijúce samce, bez CITES — samice sa dožívajú približne 10–12 (niekedy až 15) rokov, samce po dozretí len ~3–4 roky; druh nie je zaradený do CITES ani hodnotený IUCN (NE) a v obchode sa vyskytujú prevažne odchované jedince.

10

NIE je komunálny — chová sa jednotlivo — na rozdiel od niektorých afrických sklípkavcov (napr. balfourov) sa Idiothele mira chová samostatne; každé zviera potrebuje vlastnú noru s dvierkami a dostatok substrátu.

Taxonomická klasifikácia

species Sklípkavec modronožký (Idiothele mira)
Ríša Animalia (živočíchy)
Kmeň Arthropoda (článkonožce)
Trieda Arachnida (pavúkovce)
Rad Araneae (pavúky)
Podrad Mygalomorphae (sklípkany)
Čeľaď Theraphosidae (sklípkavcovité)
Podčeľaď Harpactirinae (africké paviánie pavúky)
Rod Idiothele (Hewitt, 1919)
Druh Idiothele mira (Gallon, 2010) — blue foot baboon, sklípkavec stavajúci padacie dvierka

? Často kladené otázky

Dvoma vecami. Po prvé, je to jeden z mála sklípkavcov na svete, ktorý si stavia hodvábne PADACIE DVIERKA (trapdoor) nad svojou norou — patrí k iba dvom opísaným rodom celej čeľade Theraphosidae, ktoré to dokážu (druhým je juhoamerický rod Typhochlaena). Dvierka sú tenké a splývajú s okolím; zviera spod nich prepadáva korisť. Po druhé, má nápadné elektricky modré chodidlá (metatarzy a tarzy) v ostrom kontraste s béžovo-hnedým telom — práve podľa nich dostal anglické meno „blue foot baboon“. Spolu z neho tieto dva znaky robia mimoriadne fascinujúci a vyhľadávaný teraristický druh.

Skôr nie — je vhodnejší pre pokročilejších chovateľov. Hoci je menší a väčšinu času skrytý v nore, Idiothele mira je druh Starého sveta: je rýchly, defenzívny a má silnejší jed než druhy Nového sveta a nemá urtikujúce (žihľavé) chĺpky. Pri vyrušení dokáže bleskovo vystreliť spod dvierok. Začiatočník by mal najprv zvládnuť pokojné pozemné druhy Nového sveta (napr. sklípkavec kučeravý či červenokolenný) a až potom zvažovať tento africký fosoriálny druh. Kľúčové sú bezpečnostné návyky: nulová manipulácia, údržba dlhými pinzetami, vždy istené terárium a dostatok substrátu na noru s dvierkami.

NIE. Tento druh sa neberie do ruky. Je to rýchly a defenzívny sklípkavec Starého sveta, ktorý nemá urtikujúce chĺpky — pri ohrození sa zatiahne do nory, zaujme výhražný postoj (vztýčené predné nohy) alebo bleskovo vystrelí spod padacích dvierok a v krajnom prípade uhryzne silnejším jedom. Uhryznutie vyvoláva bolesť a opuch (nie je smrteľné pre zdravého človeka, ale je nepríjemné). Všetka údržba sa robí dlhými pinzetami, presuny cez nádobu/katapult metódou, a terárium musí byť vždy bezpečne istené. Jeho hodnota je v pozorovaní jedinečného správania, nie v kontakte.

Potrebuje predovšetkým HĹBKU substrátu, nie veľký pôdorys — je to fosoriálny druh, ktorý žije v hlbokej nore s padacími dvierkami. Vhodné je hlboké terárium ~25×25×30 cm a viac so substrátom vysokým aspoň 2/3 nádoby (~10–15 cm a viac). Použite súdržný hrabavý substrát (kokos/rašelina s prímesou trochy piesku), aby zviera vyhrabalo stabilnú noru a uplietlo nad ňou dvierka; pomôže predpripravený šikmý štartovací otvor v rohu a kus kôry/plochý kameň. Veko musí byť pevné, tesné a ISTENÉ — zviera dokáže vystreliť spod dvierok. Pridajte plytkú misku na vodu, teplotu držte 24–28 °C a substrát mierne vlhký pri dobrom vetraní.

Teplota 24–28 °C — druh pochádza z teplých riedkych lesov a saván severnej KwaZulu-Natal v JAR. Vlhkosť je mierna: substrát držte mierne vlhký, ale nie premočený (premočenie môže zavaliť noru a dvierka a podporiť plesne). Vlhkosť dosiahnete občasným orosením jednej časti terária a plytkou miskou s vodou — spodné vrstvy substrátu môžu byť o niečo vlhšie než povrch. Vlhkosť má ísť ruka v ruke s dobrým vetraním (otvory na protiľahlých stranách). Zviera pije kvapky z orosených stien. Mláďatá sa držia o niečo vlhšie, vždy s dobrým vetraním.

Dospelce kŕmte 1× za 1–2 týždne, juvenily každých 7–10 dní a špľapky 2× týždenne. Vhodná korisť: cvrčky, šváby (Blaptica dubia) a poletujúci hmyz — veľkosť koristi by mala zodpovedať dĺžke tela bez nôh alebo menej (ide o menší druh, korisť nepreháňajte). Korisť položte k vchodu nory a niekedy ju zviera vezme až v noci spod dvierok — to je normálne. Korisť VŽDY podávajte dlhými pinzetami/kliešťami a nikdy nesiahajte do terária holou rukou — druh je rýchly a jedovatý. Neprekrmujte (napnutý abdomen je rizikový pri páde). Pred a po zvliekaní nekŕmte a odstráňte živú korisť.

Áno — ako druh Starého sveta má silnejší jed než bežne chované druhy Nového sveta (so slabým jedom porovnateľným so včelím žihadlom). Uhryznutie Idiothele mira spôsobuje bolesť, opuch a niekedy svalové príznaky; nie je smrteľné pre zdravého človeka, ale je to nepríjemný incident — preto sa druh NIKDY nemanipuluje a údržba sa robí dlhými pinzetami. CITES: druh nie je zaradený do CITES a IUCN ho nehodnotí (NE). Keďže ide o endemita malého areálu v JAR, je dôležité kupovať výhradne odchované (captive-bred) jedince — divý odchyt je neetický a zbytočný.

Príbuzné druhy

Sklípkavec zlatomodrý
Sklípkavec zlatomodrý
Harpactira pulchripes
 Sklípkavec paviáni oranžový (usambara, OBT)
Sklípkavec paviáni oranžový (usambara, OBT)
Pterinochilus murinus
 Sklípkavec togský (hviezdicový)
Sklípkavec togský (hviezdicový)
Heteroscodra maculata
 Sklípkavec rohatý (zadnerohý paviání)
Sklípkavec rohatý (zadnerohý paviání)
Ceratogyrus darlingi
ZDROJ: World Spider Catalog (Idiothele mira Gallon, 2010; rod Idiothele Hewitt, 1919; čeľaď Theraphosidae, podčeľaď Harpactirinae), Gallon R.C. 2010 (pôvodný opis nového rodu a druhu, British Tarantula Socie

 Video — Sklípkavec modronožký (blue foot baboon)

Sklípkavec modronožký (Idiothele mira) — video o chove a starostlivosti

Sklípkavec modronožký (Idiothele mira) — terárium, kŕmenie a správanie

 Cudzie názvy

Anglicky:   Blue foot baboon / Blue-footed baboon spider / Bluefoot trapdoor baboon tarantula, Latinsky:   Idiothele mira (Gallon, 2010); rod Idiothele Hewitt, 1919, Česky:   Sklípkan Idiothele mira (modronohý, „blue foot baboon“), Nemecky:   Blaufuß-Pavianspinne / Blaufuß-Vogelspinne (Idiothele mira)

Príbuzné druhy a alternatívy

Sklípkavec zlatomodrý
Sklípkavec zlatomodrý
Harpactira pulchripes
 Sklípkavec paviáni oranžový (usambara, OBT)
Sklípkavec paviáni oranžový (usambara, OBT)
Pterinochilus murinus
 Sklípkavec togský (hviezdicový)
Sklípkavec togský (hviezdicový)
Heteroscodra maculata
 Sklípkavec rohatý (zadnerohý paviání)
Sklípkavec rohatý (zadnerohý paviání)
Ceratogyrus darlingi