Sklípkavec zlatomodrý (Harpactira pulchripes)

Theraphosidae (sklípkavcovité)

Sklípkavec zlatomodrý

Harpactira pulchripes — nápadne sfarbený polo-fosoriálny (hrabavý) sklípkavec Starého sveta z juhoafrického Východného Kapska — jeden z najkrajších afrických paviánov so ZLATO-žltým telom a kovovo MODRÝMI nohami; povahovo POKOJNEJŠÍ a menej defenzívny (často „prvý africký druh“), no stále druh Starého sveta s potentnejším jedom — NIKDY nemanipulovať

Rozpätie nôhsamice ~13–14 cm (samce ~10 cm)
Teplota24–28 °C (tropická)
Vlhkosťmierna ~60–70 % + vetranie
Životnosťsamice ~10–15 r, samce ~2–4 r
Areál / pôvodJAR — Východné Kapsko (okolie Makhandy)
🔊
Hlučnosť
1/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
3/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
3/5

Výživa

55% 35% 10% STRAVA zloženie
Cvrčky a behajúci hmyz (Acheta, Gryllus) — 55 % 55%
Šváby (Blaptica dubia, Shelfordella) primeranej veľkosti — 35 % 35%
Doplnkový hmyz — sarančatá, lietajúci hmyz, zofóbas (striedmo) — 10 % 10%

Odporúčané potraviny

  • Cvrčky (Acheta, Gryllus) primeranej veľkosti — základ stravy, veľkosť úmerná telu sklípkavca bez nôh
  • Šváby Blaptica dubia (vhodne veľké kusy) — výživná, ľahko stráviteľná korisť, ktorú rád loví z nory
  • Šváby Shelfordella lateralis (turkménsky šváb) — pohyblivá korisť ideálna pre aktívneho lovca
  • Lietajúci a poletujúci hmyz (mole, mladé saranče) — ochotne uchopí pri okraji nory rýchlym výpadom
  • Sarančatá a koníky z bezpečného, nezamoreného zdroja — proteínovo bohatá pochúťka
  • Zofóbas (larvy Zophobas morio) — striedmo, tučnejšia maškrta pre dospelce; druh má dobrú chuť do jedla
  • Mikrocvrčky a nymfy švábov pre mláďatá (spiderlingy) — drobná korisť 2× týždenne
  • Gut-loaded hmyz (nakŕmený zeleninou/krmivom 24–48 h pred podaním) — zvyšuje výživovú hodnotu
  • Čistá nechlórovaná voda v plytkej miske — hlavný zdroj pitia; občasné ľahké orosenie časti substrátu

Zakázané potraviny

  • Stavovce (myšky, „pinkies“) — zbytočne tučné a rizikové; sklípkavec ich nepotrebuje
  • Divo odchytený hmyz z prírody — riziko pesticídov, parazitov a chorôb
  • Príliš veľká korisť (väčšia ako telo bez nôh) — stresuje a môže poraniť zviera
  • Hmyz s tvrdým chitínom v nadbytku (chrobáky) — ťažšie stráviteľný
  • Kŕmenie tesne pred a po zvliekaní — sklípkavec v premolte odmieta žrať a je extrémne zraniteľný
  • Ponechanie živej koristi cez noc — cvrček môže obhrýzať zviera, najmä počas zvliekania
  • Ľudské jedlo, mäso cicavcov, mliečne výrobky — nestráviteľné, kontaminujú terárium
  • Premŕvanie/preťažovanie kŕmením — vedie k obezite a riziku prasknutia abdomenu pri páde
  • Voda v hlbokej nádobe pre mláďatá — riziko utopenia; používať plytkú misku alebo kvapky
Tip od odborníka Sklípkavec zlatomodrý (Harpactira pulchripes, golden blue-leg baboon) je otužilý, ochotne žerúci dravec Starého sveta, ktorý loví z okraja svojej hodvábom vystlanej nory a pavučinových tunelov — korisť uchopí rýchlym výpadom, len čo prejde okolo vchodu. Základ stravy tvoria vhodne veľké cvrčky a šváby (napr. Blaptica dubia) — ideálna veľkosť koristi zodpovedá dĺžke tela bez nôh alebo menej. Tento druh je medzi chovateľmi známy výbornou chuťou do jedla a spoľahlivým reflexom na korisť. Frekvencia: dospelce stačí kŕmiť 1× za 1–2 týždne, juvenily každých 7–10 dní a špľapky (mláďatá) 2× týždenne menšou korisťou. Druh rastie stredne rýchlo a po každom zvliekaní zosilnie kontrast zlatého tela a modrých nôh. BEZPEČNOSŤ PRI KŔMENÍ: hoci H. pulchripes patrí medzi pokojnejšie a menej defenzívne africké paviány (býva skôr plachý a uteká do nory), stále ide o sklípkavca Starého sveta s potentnejším jedom a bleskovou rýchlosťou — korisť preto vždy podávajte dlhými pinzetami/kliešťami a NIKDY nesiahajte do terária holou rukou; pri otvorení terária poznajte polohu zvieraťa. Gut-loading: kŕmny hmyz 1–2 dni pred podaním nakŕmte zeleninou a kvalitným krmivom. Voda: poskytnite plytkú misku s čistou nechlórovanou vodou ako hlavný zdroj pitia a občas ľahko oroste časť substrátu; druh znáša skôr sucho, preto sa vyhnite premočeniu. Pozor na zvliekanie (molt): keď abdomen stmavne a zviera prestane žrať alebo sa zatiahne hlboko do nory, NEKŔMTE a odstráňte všetku živú korisť — počas a tesne po zvliekaní je sklípkavec mäkký a zraniteľný. Po zvliekaní vyčkajte, kým stvrdnú klepietka (zvyčajne ~1–2 týždne), až potom ponúknite menšiu korisť.

Správanie a komunikácia

1 Hlučnosť 1 Priľnavosť 3 Aktivita 1 Reč 3 Zriedkavosť 1.8
1/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Sklípkavce sú prakticky nemé — Harpactira pulchripes nevydáva žiadne zvuky počuteľné pre človeka, jediným prejavom môže byť slabé syčanie/stridulácia pri obrane.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Sklípkavec zlatomodrý NIE JE maznavý spoločník — a nehodí sa na manipuláciu. Pavúkovce nevyhľadávajú fyzický kontakt a neviažu sa na človeka. Harpactira pulchripes síce v rámci afrických paviánov patrí medzi pokojnejšie a menej defenzívne druhy — pri vyrušení sa zvyčajne radšej skryje a bleskovo uteká do nory, než aby útočil, a v komunite ho preto často odporúčajú ako „prvý africký druh“ pre pokročilejších chovateľov. To však neznamená, že je krotký: stále ide o sklípkavca Starého sveta, ktorý nemá urtikujúce (žihľavé) chĺpky a pri zatlačení do kúta sa bráni výhražným postojom a uhryznutím potentnejším jedom, než majú druhy Nového sveta. Uhryznutie afrického paviána býva pre človeka výrazne bolestivé, s opuchom a možnými kŕčmi či nevoľnosťou — nie je smrteľné pre zdravého človeka, ale ide o nepríjemný zdravotný incident. Druh je naviac veľmi rýchly a pri otvorení terária dokáže prekvapivo vyštartovať. Preto sa neberie do ruky. Jeho čaro je výhradne v pozorovaní z terária — v jedinečnej kombinácii zlatého tela a kovovo modrých nôh, nie v držaní.
3/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Sklípkavec zlatomodrý je čulý a rýchly, no na pomery afrických paviánov vyrovnaný druh. Cez deň sa skrýva vo svojej hodvábom vystlanej nore a pavučinových tuneloch; za šera vychádza na okraj úkrytu loviť a obhliadať okolie. Pohyb: pri vyrušení je rýchly a dokáže nečakane vystreliť, no na rozdiel od najdefenzívnejších afrických druhov (napr. paviána oranžového „OBT“) sa spravidla radšej stiahne do nory, než aby zaútočil — je opisovaný ako plachší. Otváranie terária je napriek tomu moment, ktorý si žiada opatrnosť (rýchly únik). Hrabanie a pradenie: ako obligátny hrabač si vyhrabe noru a vystelie ju hodvábom; pri plytšom substráte intenzívne pradie pavučinové tunely a „terasy“, takže potrebuje aj úchyty (kôra, korene). Lov: korisť uchopí svižným výpadom z nory; má povestnú chuť do jedla. Tempo rastu: stredne rýchle — s pribúdajúcimi zvliekaniami sa prehlbuje zlaté sfarbenie tela a modrá farba nôh. Pre majiteľa to znamená vizuálne výnimočného, aktívneho chovanca, ktorý je však stále druh Starého sveta — vyžaduje dlhé pinzety a vždy zatvorené, istené terárium.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Pavúkovce nemajú schopnosť vokalizácie ani napodobňovania ľudskej reči — chýbajú im hlasové orgány aj príslušné nervové štruktúry.

Hlasový prejav a reč

1/5 hlasitosť

Sklípkavec zlatomodrý je z pohľadu majiteľa prakticky nemé zviera — nemá hlasivky ani žiadny orgán na klasickú tvorbu zvuku a pri bežnom chove je úplne tichý. Jediným zvukovým prejavom môže byť obranná stridulácia (syčanie): pri vyrušení dokážu africké sklípkavce trením štetinatých plôch na bázach nôh a makadiel vydať tichý syčivý/škrabavý zvuk, ktorý spolu s výhražným postojom slúži ako varovanie. Ide o slabý zvuk počuteľný len zblízka, nie o vokalizáciu. Bežná komunikácia tohto druhu neprebieha zvukom, ale cez vibrácie podkladu a vlastnej pavučiny (vníma chvenie citlivými chĺpkami a kĺbovými zmyslovými orgánmi) a cez chemické a dotykové signály (feromóny, ohmatávanie predných nôh a makadiel, najmä pri rozmnožovaní). V byte je preto nehlučným chovancom — to však neznižuje potrebu rešpektu: hoci nehlučí, je rýchly a má potentnejší jed Starého sveta.

Dokáže hovoriť? Pavúkovce nedokážu napodobniť ľudskú reč — nemajú hlasový aparát ani mozgové štruktúry potrebné na vokalizáciu. Harpactira pulchripes komunikuje vibráciami podkladu a pavučiny a chemicko-dotykovými signálmi; pri obrane môže slabo syčať (stridulovať).

Typické zvuky

  • Žiadna pravá vokalizácia — druh nemá orgán na tvorbu hlasu a je prakticky nemý
  • Obranná stridulácia (syčanie) — pri vyrušení môže trením štetinatých plôch na bázach nôh/makadiel vydať tichý syčivý zvuk ako varovanie spolu s výhražným postojom
  • Jemné šuchotanie pri rýchlom pohybe v pavučine alebo pri love koristi — mechanický zvuk pohybu, nie vokalizácia
  • Komunikácia cez vibrácie podkladu a pavučiny a cez feromóny/dotyk makadiel — bezhlučná, najmä počas rozmnožovania

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Celoročná aktivita pri tropickej teplote — tká hodvábom vystlanú noru a husté pavučinové tunely v hrabavom substráte a okolo úkrytu, odkiaľ za šera vychádza loviť; cez deň skrytý, bez výrazného sezónneho rytmu (oportúnny hrabač, ktorý aj vertikálne pradie)
Rozmnožovanie v zajatí — dospelý samec po ultimátnom zvliekaní hľadá samicu; párenie pod dohľadom, po kopulácii samca opatrne oddeliť (riziko, že ho samica zožerie); samica je plodná, vytvára kokon s desiatkami až stovkami mláďat

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Domáci teraristický (suchozemský) chovanec — polo-fosoriálny (hrabavý) sklípkavec Starého sveta. Pôvod: Juhoafrická republika — Východné Kapsko (okolie Makhandy/Grahamstownu) — suché kríkovité biotopy, trávnaté a polopúštne oblasti, kde žije vo vyhrabaných noriach. Pre pokročilejších chovateľov — často odporúčaný ako „prvý africký druh“, pretože Harpactira pulchripes patrí medzi najpokojnejšie a najmenej defenzívne africké paviány (býva skôr plachý a uteká do nory než útočný). ⚠️ Stále však ide o sklípkavca Starého sveta, ktorý nemá urtikujúce chĺpky a má potentnejší jed než druhy Nového sveta — uhryznutie je výrazne bolestivé (opuch, možné kŕče), preto sa NIKDY nemanipuluje a údržba sa robí dlhými pinzetami pri istenom teráriu. Vizuálny unikát: jeden z najkrajších afrických paviánov — sýto zlato-žltý karapax a telo s kontrastnými kovovo modrými nohami, vďaka čomu je veľmi žiadaný a o niečo drahší. Druh nie je v CITES; v juhoafrickej databáze SANBI je vedený ako citlivý druh kvôli tlaku zberu do chovu, preto je dôležité kupovať výhradne odchované (captive-bred) jedince. Pre zodpovedného chovateľa je to nádherný, vďačný a dlhovekejší druh (samice ~10–15 rokov).
Priestor Hrabavé (polo-fosoriálne) terárium ~30×30×25 cm pre dospelca — kľúčová je dostatočná hĺbka substrátu na vyhrabanie nory, nie výška (terárium nemá byť privysoké, aby zviera nespadlo a neporanilo si abdomen). Bezpečnosť na prvom mieste: pevné, bezpečne a tesne uzatvárateľné veko s istiacim mechanizmom — hoci je tento druh plachší, je veľmi rýchly a pri otvorení dokáže uniknúť. Substrát: 10–15 cm hrabavého substrátu (kokos/rašelina/zem) pre dospelca (mláďatá ~5 cm), aby si zviera mohlo vyhrabať noru; H. pulchripes je obligátny hrabač a noru si vystelie hodvábom. Úkryt a štruktúry: kus korkovej kôry/rúrky ako štartovací úkryt + zopár úchytov (korene, vetvičky), o ktoré sa zviera oprie pri pradení (pri plytšom substráte intenzívne pradie tunely). Miska na vodu: plytká, s čistou nechlórovanou vodou. Teplota: 24–28 °C. Vlhkosť: mierna ~60–70 %, dosiahnutá občasným orosením časti substrátu a plytkou miskou — nie trvalým premočením (druh pochádza zo suchších biotopov a znáša skôr sucho). Vetranie: zabezpečte krížové vetranie (otvory na protiľahlých stranách). Údržba (kŕmenie, výmena vody, čistenie) sa robí výhradne dlhými pinzetami/kliešťami, nikdy nie holou rukou; pri otváraní vždy sledujte polohu zvieraťa a buďte pripravení na rýchly pohyb.
Deti v domácnosti Sklípkavec zlatomodrý nie je vhodný do domácnosti s malými deťmi a v žiadnom prípade nie na manipuláciu. Hoci patrí medzi pokojnejšie africké paviány (býva skôr plachý a uteká do nory než útočný), stále ide o druh Starého sveta bez urtikujúcich chĺpkov a s potentnejším jedom než druhy Nového sveta — uhryznutie je výrazne bolestivé, s opuchom a možnými kŕčmi, a vyžaduje opatrnosť. Tento druh je vhodný pre zodpovedného, dospelého a poučeného chovateľa (ideálne ako prvý africký druh po skúsenostiach s pokojnými druhmi Nového sveta). Hlavné pravidlá: (1) zviera NIKDY nebrať do rúk a do terária nikdy nesiahať holou rukou — všetka údržba len dlhými pinzetami; (2) terárium musí byť vždy bezpečne uzavreté a istené, mimo dosahu detí; (3) deti nikdy nenechávať s teráriom bez dozoru a nedovoliť im ho otvárať; (4) pri otváraní vždy poznať polohu zvieraťa a byť pripravený na rýchly pohyb; (5) pri zvliekaní zviera nerušiť. Pre staršie, zodpovedné dieťa môže byť fascinujúcou lekciou o rešpekte k živej prírode — ale len ako zviera na pozorovanie cez sklo pod plnou kontrolou dospelého, nikdy nie na kontakt. Jeho jedinečné zlato-modré sfarbenie z neho robí mimoriadne vďačný druh práve na pozorovanie.
Hlučnosť Úplne tichý chovanec — z pohľadu hluku ideálny do bytu; nehlučí ani v noci (pozor je však namieste na jeho rýchlosť a jed Starého sveta, nie na hluk).
Verdikt odborníka Sklípkavec zlatomodrý (Harpactira pulchripes, golden blue-leg baboon) je polo-fosoriálny (hrabavý) sklípkavec čeľade Theraphosidae z podčeľade afrických paviánich pavúkov (Harpactirinae), endemit juhoafrického Východného Kapska (okolie Makhandy/Grahamstownu), kde žije v suchších kríkovitých a trávnatých biotopoch vo vyhrabaných noriach vystlaných hodvábom. Dosahuje rozpätie nôh približne 13–14 cm u samice (samce sú menšie, štíhlejšie, ~10 cm) a je to jeden z najkrajších afrických paviánov vôbec: má sýto zlato-žltý až okrový karapax a telo s kontrastnými kovovo modrými nohami (anglicky „golden blue-leg baboon“). Druh opísal Pocock v roku 1901. Povaha — KĽÚČOVÉ: na rozdiel od väčšiny afrických paviánov je H. pulchripes povahovo jeden z najpokojnejších a najmenej defenzívnych druhov — pri vyrušení sa zvyčajne radšej skryje a uteká do nory, než aby útočil, a preto ho chovatelia často odporúčajú ako „prvý africký druh“ po skúsenostiach s pokojnými druhmi Nového sveta. ⚠️ To však neznamená, že je krotký: stále ide o sklípkavca Starého sveta, ktorý nemá urtikujúce (žihľavé) chĺpky a pri zahnaní do kúta sa bráni výhražným postojom a uhryznutím potentnejším jedom než druhy Nového sveta — uhryznutie je výrazne bolestivé (opuch, možné kŕče), nie je smrteľné pre zdravého človeka, ale je to nepríjemný incident. Preto sa tento druh NIKDY neberie do ruky a všetka údržba sa robí dlhými pinzetami pri bezpečne istenom teráriu (druh je naviac veľmi rýchly). Chov: hrabavé istené terárium (~30×30×25 cm) s dôrazom na hĺbku substrátu (10–15 cm), nie výšku, a kusom korkovej kôry/rúrky ako štartovacím úkrytom — zviera je obligátny hrabač, vyhrabe noru a vystelie ju hodvábom, pri plytšom substráte intenzívne pradie pavučinové tunely; teplota 24–28 °C, vlhkosť mierna ~60–70 % dosahovaná občasným orosením pri dobrom vetraní (druh znáša skôr sucho než premočenie). Strava: cvrčky, šváby a poletujúci hmyz podávaný pinzetami — dospelce 1× za 1–2 týždne, špľapky 2× týždenne; druh má výbornú chuť do jedla a netreba ho prekrmovať. Rozmnožovanie: druh rastie stredne rýchlo a samica vytvára kokon s desiatkami až vyše sto mláďatami; farba sa naplno rozvinie až s pribúdajúcimi zvliekaniami. Životnosť: samice ~10–15 rokov, samce po dozretí len ~2–4 roky. Z pohľadu hluku je prakticky nemý (pri obrane môže slabo syčať/stridulovať). Ochrana: IUCN ho nehodnotí kategóriou (NE) a nie je v CITES, no v juhoafrickej databáze SANBI je vedený ako citlivý druh pre tlak zberu do chovu — preto je dôležité kupovať výhradne odchované (captive-bred) jedince. Celkovo ide o nádherný, sýto sfarbený, otužilý a vďačný druh, ktorý vďaka pokojnejšej povahe predstavuje ideálny vstup do sveta afrických paviánov — vždy však s rešpektom k tomu, že je to druh Starého sveta s potentnejším jedom, ktorý sa nemanipuluje.

Prostredie a požiadavky

Terárium — typ a rozmery + ISTENÉ veko
Hrabavé (polo-fosoriálne) ~30×30×25 cm pre dospelca — dôraz na hĺbku substrátu, nie na výšku; pevné, bezpečne a tesne uzatvárateľné veko s istiacim mechanizmom (rýchly únik druhu Starého sveta)
Harpactira pulchripes je obligátny hrabač — potrebuje predovšetkým dostatočnú hĺbku substrátu na vyhrabanie nory, nie vysoké terárium (privysoké terárium zvyšuje riziko pádu a prasknutia abdomenu). Pre dospelca postačuje pôdorys okolo 30×30 cm s výškou ~25 cm a hlbokým substrátom. Mláďatá sa chovajú v primerane menších nádobách a postupne sa presádzajú (rehouse). Veko musí byť pevné, tesné a ISTENÉ — hoci je druh plachší, je veľmi rýchly a pri otvorení dokáže nečakane vyštartovať z nory.
Úkryt a štruktúry
10–15 cm hrabavého substrátu na noru + korková kôra/rúrka ako štartovací úkryt; zopár úchytov (korene, vetvičky) na pradenie; plytká miska na vodu
Kľúčovým prvkom je hlbší hrabavý substrát (10–15 cm pre dospelca, ~5 cm pre mláďatá) — zviera si v ňom vyhrabe noru a vystelie ju hodvábom. Pridajte kus korkovej kôry alebo rúrky ako štartovací úkryt a zopár úchytov (korene, vetvičky); pri plytšom substráte druh intenzívne pradie pavučinové tunely a „terasy“, takže potrebuje, o čo sa oprie. Substrát (kokos/rašelina/zem) slúži na hrabanie aj na udržanie vlhkosti. Pridajte plytkú misku na vodu. Všetku výmenu a čistenie robte dlhými pinzetami, nikdy nie holou rukou.
Teplota
24–28 °C (tropická/teplá); vo Východnom Kapsku mierne teplé, skôr suché biotopy
Druh pochádza zo suchších kríkovitých a trávnatých biotopov Východného Kapska v Juhoafrickej republike, kde sú mierne sezónne zmeny. V chove sa darí pri 24–28 °C. Pri izbovej teplote v lete často netreba prihrievať; v chladnejších podmienkach radšej vykurujte vzduch v miestnosti než aby ste umiestnili podhrev priamo na sklo (lokálny prehrev vysušuje substrát a noru). Vyhýbajte sa extrémom — trvalo nad 30 °C zviera stresuje a vysúša, pod 20 °C spomaľuje metabolizmus.
Vlhkosť a vetranie
~60–70 % dosiahnutá občasným orosením časti substrátu — pri dobrom (krížovom) vetraní, nie premočením (znáša skôr sucho)
Cieľová vlhkosť je mierna ~60–70 %, ktorá zodpovedá suchším juhoafrickým biotopom — H. pulchripes je otužilý druh, ktorý znáša skôr sucho než premočenie. Vlhkosť sa dosahuje občasným orosením časti substrátu raz za niekoľko dní a plytkou miskou s vodou — nie trvalým premočením substrátu. Vlhkosť má ísť ruka v ruke s dobrým vetraním (otvory na protiľahlých stranách): zviera nepotrebuje stojatý zaparený vzduch. Hlavným zdrojom pitia je miska s vodou. Mláďatá sa držia o niečo vlhšie, no stále s dobrým vetraním.
Divoký biotop (Juhoafrická republika — Východné Kapsko)
Endemit Východného Kapska (okolie Makhandy/Grahamstownu); suché kríkovité, trávnaté a polopúštne biotopy, život vo vyhrabaných noriach
Vo voľnej prírode je Harpactira pulchripes endemit juhoafrického Východného Kapska — výskyt je sústredený najmä do okolia Makhandy (predtým Grahamstown). Obýva suché kríkovité, trávnaté a polopúštne biotopy, kde žije vo vyhrabaných noriach vystlaných hodvábom. Druh opísal Pocock v roku 1901. Druh nie je hodnotený kategóriou IUCN (NE) a nie je v CITES, no v juhoafrickej databáze SANBI je vedený ako citlivý druh — pre pomalý rast populácie, obmedzené šírenie a tlak zberu do chovu; v obchode preto uprednostnite odchované jedince.

Rozvrh kŕmenia

Čas Krmivo Množstvo Frekvencia
Dospelec (večer) Cvrček alebo šváb (Blaptica dubia) vhodnej veľkosti — VŽDY podávať dlhými pinzetami 1–2 ks veľkosti tela bez nôh 1× za 1–2 týždne
Juvenil Cvrčky a menšie šváby primeranej veľkosti (pinzetami) 1 ks úmerný telu každých 7–10 dní
Mláďa / špľapka (sling) Mikrocvrčky, nymfy švábov, kúsky koristi drobná korisť 2× týždenne
Premolt / po zvliekaní NEKŔMIŤ — odstrániť živú korisť dlhými pinzetami nič ~1–2 týždne (kým stvrdnú klepietka)
Voda Čistá nechlórovaná voda v plytkej miske (hlavný zdroj pitia) + ľahké občasné orosenie časti substrátu stále k dispozícii dopĺňať priebežne, orosenie podľa potreby (znáša skôr sucho)

Rozmnožovací cyklus

Pohlavná dospelosť a párenie
Samce dospievajú do ~1,5–2,5 r, samice o niečo pomalšie; rast stredne rýchly; párenie po ultimátnom zvliekaní samca

H. pulchripes rastie stredne rýchlo — samce po sérii zvliekaní dozrejú (ultimátne zvliekanie, po ktorom majú vyvinuté bulby na makadlách), samice o niečo pomalšie. Párenie sa robí pod dohľadom: dospelý samec sa opatrne pridá k dobre nakŕmenej samici v jej teritóriu; po úspešnej kopulácii treba samca opatrne oddeliť, aby ho samica nezožrala. Druh je povahovo pokojnejší, no pri párení je namieste opatrnosť ako u každého sklípkavca. Dimorfizmus: dospelý samec je menší, štíhlejší a má dlhšie nohy (rozpätie ~10 cm oproti ~13–14 cm u samice) a po dozretí žije už len krátko (~2–4 roky).

Tvorba kokonu (vaječného vaku)
Kokon týždne až mesiace po kopulácii; rádovo desiatky až stovky mláďat

Oplodnená samica po niekoľkých týždňoch až mesiacoch vytvorí vo svojej nore hodvábny kokon (vaječný vak) — z jedného kokonu sa môže vyliahnuť rádovo desiatky až vyše sto mláďat (spiderlingov). Kokon samica aktívne stráži a otáča, čím zabezpečuje rovnomernú teplotu a vlhkosť a chráni ho pred plesňou. Chovateľ buď ponechá kokon matke, alebo ho po niekoľkých týždňoch opatrne odoberie na umelú inkubáciu (mechanický inkubátor); odber kokonu sa robí opatrne a dlhými nástrojmi. Úspešný odchov tohto žiadaného druhu pomáha znižovať tlak na divokú populáciu.

Liahnutie — nymfy a špľapky
Vývin vo vajci týždne; postembryonálne štádiá (nymfa) pred prvým samostatným zvliekaním

Z vajíčok sa najprv liahnu prelarválne a larválne štádiá (tzv. nymfy / postembryá), ktoré ešte nežijú samostatne a vyživujú sa zo zásob — sú bledé a nepohyblivé. Po niekoľkých zvliekaniach v kokone sa z nich stávajú prvé samostatné špľapky (spiderlings), ktoré sa postupne rozlezú. Mláďatá Harpactira sú už od raného veku čulé a začínajú hrabať a tkať. Celý proces od nakladenia po rozlezenie špľapiek trvá rádovo týždne a je citlivý na stabilnú teplotu, vlhkosť a vetranie.

Odchov špľapiek (spiderlings)
Stredne rýchly rast; postupné vyfarbovanie zlatého tela a modrých nôh počas zvliekaní

Špľapky sa odchovávajú v malých nádobkách s dobrým vetraním, kúskom kôry/úkrytom a vrstvou hrabavého substrátu — mláďatá hneď hrabú a tkajú, takže im dajte do čoho. Kŕmia sa drobnou korisťou (mikrocvrčky, nymfy švábov) zhruba 2× týždenne. Rast je stredne rýchly a s každým zvliekaním sa postupne prehlbuje charakteristické sfarbenie — zlato-žlté telo a kovovo modré nohy (u najmladších špľapiek je farba ešte nevýrazná a naplno sa rozvinie postupne). H. pulchripes NIE je komunálny druh — jedince sa chovajú jednotlivo. Aj pri špľapkách platí: manipulácia minimálna, presuny cez nádobu.

Pohlavný dimorfizmus a životnosť
Samice ~10–15 r, samce ~2–4 r; spoľahlivé rozlíšenie až u dospelcov

Pohlavie sa dá spoľahlivo určiť až u dospelých jedincov (prípadne z exúvie podľa spermatéky u samíc). Samice sú robustnejšie a výrazne dlhovekejšie — žijú približne 10–15 rokov a dosahujú rozpätie ~13–14 cm. Samce sú po dozretí menšie, štíhlejšie, s dlhšími nohami (rozpätie ~10 cm), majú bulby na makadlách a po ultimátnom zvliekaní žijú už len ~2–4 roky. Pri kúpe staršieho zvieraťa je preto pohlavie dôležitý údaj — overená samica predstavuje výrazne dlhšiu investíciu (a dlhšiu zodpovednosť za bezpečný chov druhu Starého sveta).

Ochočenie a kontakt

4 Trvanie: Udomácnenie 1–2 týždne; dospelosť stredne rýchlo (samce dospievajú do ~1,5–2,5 r); chov dlhodobý — samice ~10–15 rokov, samce ~2–4 roky. Manipulácia sa NEROBÍ vôbec — len bezpečná údržba pinzetami

Sklípkavec zlatomodrý sa NEOCHOČÍ a neberie sa do ruky. Pavúkovec sa na človeka neviaže a manipulácia s druhom Starého sveta je riziková. Harpactira pulchripes má však v rámci afrických paviánov výnimočne dobrú povahu: je pokojnejší a menej defenzívny, pri vyrušení sa zvyčajne radšej skryje a bleskovo uteká do nory, než aby útočil — práve preto ho v komunite často odporúčajú ako „prvý africký druh“ pre chovateľa, ktorý zvládol pokojné druhy Nového sveta. To však neznamená, že je krotký: ako sklípkavec Starého sveta nemá urtikujúce chĺpky a pri zahnaní do kúta sa bráni výhražným postojom a uhryznutím potentnejším jedom (výrazná bolesť, opuch, možné kŕče). Hlavné pravidlá bezpečného chovu: (1) žiadna manipulácia — presuny (rehouse) robte cez nádobu/krabičku a katapult metódou, nikdy nie rukou; (2) všetka údržba terária len dlhými pinzetami/kliešťami; (3) terárium otvárajte opatrne, vždy poznajte polohu zvieraťa a buďte pripravení na rýchly pohyb; (4) veko musí byť vždy istené; (5) nikdy nemanipulovať tesne pred a po zvliekaní. Tento druh je na obdiv z bezpečnej vzdialenosti — jeho hodnotou je jedinečná zlato-modrá farba, nie kontakt.

1

Pripravte hrabavé terárium ~30×30×25 cm s pevným, ISTENÝM vekom, 10–15 cm hrabavého substrátu (druh je obligátny hrabač), kusom korkovej kôry/rúrky ako štartovacím úkrytom a zopár úchytmi (korene, vetvičky) na pradenie

2

Zabezpečte plytkú misku s čistou vodou a teplotu 24–28 °C; vlhkosť ~60–70 % dosahujte občasným orosením časti substrátu pri dobrom vetraní, NIE premočením (znáša skôr sucho)

3

Po prinesení domov nechajte zviera 1–2 týždne v úplnom pokoji, aby sa udomácnilo a vyhrabalo si noru vystlanú hodvábom — nemanipulujte, len opatrne dopĺňajte vodu pinzetou/striekačkou

4

Pozorujte správanie z terária: cez deň býva skryté v nore, za šera vychádza na okraj úkrytu; kŕmte juvenily každých 7–10 dní, dospelce 1× za 1–2 týždne — VŽDY dlhými pinzetami

5

Terárium otvárajte OPATRNE a vždy najprv zistite polohu zvieraťa — hoci je plachší, je veľmi rýchly a pri otvorení dokáže nečakane vystreliť z nory

6

NIKDY neberte zviera do rúk a nesiahajte doň holou rukou — presuny (rehouse) robte cez nádobu/katapult metódou; pri zahnaní do kúta môže uhryznúť potentnejším jedom Starého sveta

7

Pred a po zvliekaní (tmavý abdomen, zviera nežerie a zatiahne sa do nory) NErušte, NEkŕmte a odstráňte živú korisť dlhými pinzetami

Cena a kde kúpiť

30–80 € / odchované mláďa až subadult

Sklípkavec zlatomodrý patrí medzi žiadanejšie a o niečo drahšie africké paviány — práve pre svoju jedinečnú zlato-modrú farbu. Špľapky (mláďatá) sa pohybujú zhruba 30–60 €, subadultné a dospelé jedince bývajú drahšie (často 60–120 €, overené samice najviac). Cena je dnes prijateľnejšia než pri uvedení druhu do chovu, keďže sa už pravidelne odchováva. Druh nie je zaradený do CITES, takže obchod nevyžaduje zvláštne povolenia, no v juhoafrickej databáze SANBI je vedený ako citlivý druh pre tlak zberu — preto kupujte výhradne odchované (captive-bred) jedince od dôveryhodného chovateľa, nie divo odchytené. ⚠️ Dôležité upozornenie: krásna farba láka aj nováčikov — pamätajte, že ide o druh Starého sveta s potentnejším jedom, ktorý sa nemanipuluje. Je vhodný skôr pre pokročilejšieho chovateľa (často ako prvý africký druh).

Špecializovaní chovatelia sklípkavcov a teraristické burzy v SR/ČR (captive-bred jedince — druh sa už pravidelne odchováva)
exoticke-zvierata.sk / teraristické e-shopy — kŕmny hmyz a vybavenie hrabavých terárií + dlhé pinzety
bazos.sk / inzertné portály — inzeráty teraristika (preveriť odchov, nie odchyt)
Členské burzy a fóra (BTS, lokálne araneo-kluby) — overení chovatelia odchovaných jedincov a poradenstvo
Na čo si dať pozor Kupujte výhradne odchované (captive-bred) jedince od dôveryhodného chovateľa — divo odchytené zvieratá sú stresované, môžu byť parazitované a u tohto juhoafrického citlivého druhu by zaťažovali divokú populáciu. Zdravý sklípkavec: plný, ale nie napnutý abdomen, všetkých 8 nôh + 2 makadlá neporušené, výrazné sfarbenie (zlato-žltý karapax a telo, kovovo modré nohy — u mláďat farba ešte nemusí byť plne vyvinutá a prehĺbi sa zvliekaním), zviera čulo reaguje a má vlastnú noru/pavučinovú skrýš. Vyhýbajte sa jedincom so scvrknutým, vráskavým abdomenom (dehydratácia/hladovanie), s tekutinou okolo úst, apatickým alebo s „kŕčovito“ podvinutými nohami (smrteľný príznak). Pýtajte si údaj o poslednom zvliekaní a (ak ide o staršie zviera) o pohlaví — overená samica je výrazne dlhšia investícia. ⚠️ Najdôležitejšie upozornenie: aj keď je tento druh povahovo pokojnejší, ide o sklípkavca Starého sveta bez urtikujúcich chĺpkov a s potentnejším jedom — kupujte ho s rešpektom, majte dlhé pinzety a bezpečné istené terárium; po prinesení domov dajte zvieraťu 1–2 týždne pokoj.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Sklípkavec zlatomodrý rozpätie samice ~13–14 cm (samce ~10 cm) Sklípkavec paviáni oranžový rozpätie ~11–14 cm Sklípkavec modronohý rozpätie ~11–13 cm Sklípkavec kučeravý rozpätie ~13–16 cm
Sklípkavec zlatomodrý (Harpactira pulchripes) Sklípkavec paviáni oranžový (Pterinochilus murinus, OBT) Sklípkavec modronohý (Idiothele mira) Sklípkavec kučeravý (Tliltocatl albopilosus)
Dĺžkarozpätie samice ~13–14 cm (samce ~10 cm)rozpätie ~11–14 cmrozpätie ~11–13 cmrozpätie ~13–16 cm
Váha————
Dožitiesamice ~10–15 r, samce ~2–4 rsamice ~12–15 r, samce ~3 rsamice ~10–12 (až 15) r, samce ~3–4 rsamice ~20+ r, samce ~4–5 r
Hlučnosť4/55/54/51/5
Stav IUCNIUCN nehodnotený (NE) · SANBI citlivý · bez CITESIUCN nehodnotený (NE) · bez CITESIUCN nehodnotený (NE) · bez CITESIUCN nehodnotený (NE) · CITES Príloha II
PovahaAktuálny druh — polo-fosoriálny (hrabavý) Starý svet, endemit juhoafrického Východného Kapska; UNIKÁTNA kombinácia zlato-žltého tela a kovovo MODRÝCH nôh (jeden z najkrajších afrických paviánov); POKOJNEJŠÍ a menej defenzívny (skôr plachý, uteká do nory), BEZ urtikujúcich chĺpkov, ale stále potentnejší jed Starého sveta — NIKDY nemanipulovať; často odporúčaný ako „prvý africký druh“Kontrast v povahe — hrabavo-poloarboreálny Starý svet z východnej/južnej Afriky, sýta oranžová „usambara“ forma; rovnako BEZ urtikujúcich chĺpkov a s medicínsky významným jedom, ale JEDEN Z NAJRÝCHLEJŠÍCH a NAJDEFENZÍVNEJŠÍCH druhov, prezývaný „OBT“ (Orange Bitey Thing) — opak pokojného zlatomodrého; lacnejší a dostupnejší, ale NIE pre začiatočníkaPríbuzný typ s modrými nohami — HRABAVÝ juhoafrický druh Starého sveta, hnedo-zlatý karapax + nápadné MODRÉ chodidlá; rarita: stavia hodvábne PADACIE DVIERKA (trapdoor) nad noru; rovnako rýchly a defenzívny s potentnejším jedom; zlatomodrý má modré CELÉ nohy a zlaté telo, modronohý len modré chodidlá a nestavia výrazné zlaté sfarbenie telaKontrast — TERESTRICKÝ pozemný druh NOVÉHO sveta zo Strednej Ameriky, kučeravé hnedé chĺpky; pomalý, docilný, slabý jed + urtikujúce (žihľavé) chĺpky; klasický KROTKÝ začiatočnícky druh — odporúčaný KROK PRED zlatomodrým, ktorý je pre pokročilejších ako prvý africký druh Starého sveta
AreálJAR — Východné Kapsko (okolie Makhandy) — suché kríkovité a trávnaté biotopyVýchodná a južná Afrika (Tanzánia, Keňa, Mozambik, Angola) — savany a suchšie lesyJuhoafrická republika (KwaZulu-Natal) — suché biotopy, hrabe nory s padacími dvierkamiStredná Amerika (Kostarika, Honduras, Nikaragua) — vlhké tropické lesy

Choroby a prevencia

Uhryznutie človeka (potentnejší jed Starého sveta)
stredná

Príznaky: U človeka: výrazná lokálna bolesť, opuch, niekedy svalové kŕče, nevoľnosť a celková slabosť trvajúce hodiny až dni

Toto nie je choroba zvieraťa, ale najdôležitejšie zdravotné riziko chovu. Harpactira pulchripes je síce povahovo POKOJNEJŠÍ africký pavián, no ako druh Starého sveta nemá urtikujúce chĺpky a má POTENTNEJŠÍ jed než druhy Nového sveta — uhryznutie NIE JE smrteľné pre zdravého človeka, ale je výrazne bolestivé a nepríjemné. Prevencia: NIKDY nemanipulovať, všetka údržba len dlhými pinzetami, terárium vždy istené; pri uhryznutí a silnejšej reakcii vyhľadať lekársku pomoc

Dehydratácia
stredná

Príznaky: Scvrknutý, vráskavý abdomen, apatia, podvinuté nohy, zviera zostáva pri miske s vodou

Poskytnúť plytkú misku s čistou vodou, občas ľahko orosiť časť substrátu, udržať vlhkosť ~60–70 % pri dobrom vetraní; akútne pomôže metóda „ICU“ (vlhká utierka v uzavretej nádobe s vetraním) — vždy s opatrnosťou a pinzetami (druh je rýchly)

Prasknutie abdomenu (pád z výšky)
stredná

Príznaky: Tekutina (hemolymfa) presakuje z prasknutého zadočku po páde, zviera rýchlo slabne

Riziko hrozí pri úniku alebo páde z vyvýšenej konštrukcie či pri rehouse — preto terárium nemá byť privysoké a hĺbka substrátu nahrádza výšku. Prevencia: neprekrmovaný abdomen, opatrné otváranie terária; drobné poranenie možno zastaviť priložením kukuričného škrobu/vazelíny a pokojom, väčšie býva smrteľné

Komplikované zvliekanie (bad molt)
stredná

Príznaky: Zviera uviazne v starej exúvii, deformované či uviaznuté nohy, vyčerpanie

Najčastejšou príčinou je príliš nízka vlhkosť alebo rušenie počas moltu — pred zvliekaním zabezpečiť dostatočnú vlhkosť, NErušiť a NEkŕmiť; pri uviaznutej nohe pomôcť až po stvrdnutí, prípadná autotómia (odhodenie nohy) dorastie ďalším zvliekaním. Zasahovať len pinzetami s opatrnosťou

Plesne a roztoče v teráriu
stredná

Príznaky: Plesnivý povlak na substráte a kôre, drobné biele/hnedé roztoče, zápach — typické pri vlhku bez vetrania

Vzniká pri premočenom substráte a slabom vetraní alebo zo zvyškov koristi — odstraňovať nedojedenú korisť (pinzetami), zabezpečiť krížové vetranie, znížiť premokrenie; pomáhajú čistiace chvostoskoky (springtails). Druh znáša skôr sucho, preto je premočenie zbytočným rizikom

Prevencia Sklípkavec zlatomodrý je krásny, otužilý a vďačný druh — a v rámci afrických paviánov povahovo jeden z najpokojnejších. Harpactira pulchripes síce býva skôr plachý (radšej uteká do nory než útočí), no stále ide o sklípkavca Starého sveta bez urtikujúcich chĺpkov a s potentnejším jedom než druhy Nového sveta — uhryznutie nie je smrteľné, ale je výrazne bolestivé. Najdôležitejšie pravidlo: NIKDY nemanipulovať, do terária nesiahať holou rukou, všetku údržbu robiť dlhými pinzetami a terárium vždy bezpečne istiť. Ďalšie riziká: (1) Dehydratácia — udržiavať vlhkosť ~60–70 % občasným orosením pri dobrom vetraní, poskytnúť vodu; (2) Pád/prasknutie abdomenu — neprekrmovať abdomen, terárium nemá byť privysoké a hĺbka substrátu nahrádza výšku; (3) Zvliekanie (molt) — najzraniteľnejšia fáza: zviera nerušiť, nekŕmiť a počkať ~1–2 týždne na stvrdnutie klepietok; (4) Plesne/roztoče — predchádza sa im vetraním a odstraňovaním zvyškov koristi (druh znáša skôr sucho, premočenie je zbytočné riziko). Prevencia v jednej vete: hrabavé istené terárium s hĺbkou substrátu, teplota 24–28 °C, vlhkosť ~60–70 % občasným orosením pri vetraní, čistá voda, pokoj a NULOVÁ manipulácia. Pri rešpektovaní bezpečnostných zásad je H. pulchripes dlhovekejší chovanec (samice ~10–15 rokov).

Zaujímavosti

1

Jeden z najkrajších afrických paviánov — zlaté telo a modré nohy — Harpactira pulchripes má nezameniteľnú kombináciu sýto zlato-žltého až okrového karapaxu a tela s kontrastnými kovovo modrými nohami; práve táto farba z neho urobila jeden z najžiadanejších afrických druhov v teraristike.

2

Povahovo POKOJNEJŠÍ a menej defenzívny než väčšina afrických paviánov — na rozdiel od notoricky útočných druhov (napr. paviána oranžového „OBT“) býva H. pulchripes skôr plachý: pri vyrušení sa zvyčajne radšej skryje a uteká do nory než útočí, a preto ho často odporúčajú ako „prvý africký druh“.

3

Stále druh Starého sveta — potentnejší jed a BEZ urtikujúcich chĺpkov — napriek dobrej povahe nemá žihľavé chĺpky a má potentnejší jed než druhy Nového sveta; uhryznutie je výrazne bolestivé (opuch, možné kŕče), preto sa NIKDY neberie do ruky.

4

Obligátny hrabač s hodvábom vystlanou norou — je to polo-fosoriálny druh, ktorý si vyhrabe noru a vystelie ju hodvábom; pri plytšom substráte intenzívne pradie pavučinové tunely a „terasy“, takže potrebuje hĺbku substrátu aj úchyty.

5

Endemit juhoafrického Východného Kapska — vo voľnej prírode sa vyskytuje len v okolí Makhandy (predtým Grahamstown) v suchších kríkovitých a trávnatých biotopoch; druh opísal Pocock v roku 1901.

6

Výborný žráč so spoľahlivou chuťou do jedla — v komunite je známy ako vďačný, otužilý druh s výbornou chuťou do jedla, ktorý ochotne prijíma cvrčky, šváby aj iný hmyz, čo z neho robí jednoduchého chovanca na kŕmenie.

7

Dlhoveké samice, krátko žijúce samce — samice sa dožívajú približne 10–15 rokov a dosahujú rozpätie ~13–14 cm, kým menšie, štíhlejšie samce po dozretí žijú len ~2–4 roky.

8

Vedený ako citlivý druh (SANBI), bez CITES — druh nie je hodnotený kategóriou IUCN a nie je v CITES, no v juhoafrickej databáze SANBI je vedený ako citlivý pre pomalý rast populácie a tlak zberu do chovu — preto sa odporúča kupovať výhradne odchované jedince.

9

Farba sa naplno rozvinie až zvliekaním — najmladšie špľapky majú ešte nevýrazné sfarbenie; charakteristický kontrast zlatého tela a modrých nôh sa prehlbuje s každým zvliekaním, takže dospelec je výrazne farebnejší než mláďa.

10

Patrí medzi africké „paviánie“ pavúky (Harpactirinae) — meno „baboon spider“ (paviáni pavúk) nesú juhoafrické sklípkavce podčeľade Harpactirinae podľa nápadne ochlpených nôh pripomínajúcich prsty paviána; H. pulchripes je jedným z jej najfarebnejších zástupcov.

Taxonomická klasifikácia

species Sklípkavec zlatomodrý (Harpactira pulchripes)
Ríša Animalia (živočíchy)
Kmeň Arthropoda (článkonožce)
Trieda Arachnida (pavúkovce)
Rad Araneae (pavúky)
Podrad Mygalomorphae (sklípkany)
Čeľaď Theraphosidae (sklípkavcovité)
Podčeľaď Harpactirinae (africké paviánie pavúky)
Rod Harpactira (Ausserer, 1871)
Druh Harpactira pulchripes (Pocock, 1901) — golden blue-leg baboon, zlato-modrý paviáni pavúk

? Často kladené otázky

Skôr nie — je vhodný pre pokročilejšieho chovateľa. Dobrou správou je, že Harpactira pulchripes patrí medzi najpokojnejšie a najmenej defenzívne africké paviány — býva skôr plachý (radšej uteká do nory než útočí), a preto ho mnohí chovatelia odporúčajú ako „prvý africký druh“ po tom, čo zvládli pokojné druhy Nového sveta (napr. sklípkavec kučeravý či červenokolenný). ⚠️ Stále však ide o sklípkavca Starého sveta bez urtikujúcich chĺpkov a s potentnejším jedom, ktorý je veľmi rýchly — preto NIE je vhodný ako úplne prvý sklípkavec ani do domácnosti s malými deťmi. Kľúčové sú bezpečnostné návyky: nulová manipulácia, údržba dlhými pinzetami a vždy istené terárium.

Áno — Harpactira pulchripes má naozaj nezameniteľnú kombináciu farieb a patrí medzi najkrajšie africké paviány vôbec. Má sýto zlato-žltý až okrový karapax a telo (s typickými tmavšími znakmi paviánich pavúkov) a kontrastné, kovovo modré až striebristé nohy. Anglicky sa preto nazýva „golden blue-leg baboon“ (zlato-modrý paviáni pavúk). Práve táto farba z neho urobila jeden z najžiadanejších a o niečo drahších druhov v teraristike. Pozor: u najmladších špľapiek je farba ešte nevýrazná a charakteristický zlato-modrý kontrast sa naplno rozvinie až s pribúdajúcimi zvliekaniami.

NIE. Hoci je tento druh povahovo pokojnejší a menej defenzívny než väčšina afrických paviánov (zvyčajne radšej uteká do nory), neberie sa do ruky. Ako sklípkavec Starého sveta nemá urtikujúce chĺpky a pri zahnaní do kúta sa bráni výhražným postojom a uhryznutím potentnejším jedom než druhy Nového sveta — uhryznutie je výrazne bolestivé, s opuchom a možnými kŕčmi (nie je smrteľné pre zdravého človeka, ale je to nepríjemný incident). Druh je naviac veľmi rýchly. Všetka údržba sa robí dlhými pinzetami, presuny cez nádobu/katapult metódou, a terárium musí byť vždy bezpečne istené.

Potrebuje hrabavé (polo-fosoriálne) terárium ~30×30×25 cm s dôrazom na hĺbku substrátu, nie na výšku — privysoké terárium zvyšuje riziko pádu a prasknutia abdomenu. Dajte mu 10–15 cm hrabavého substrátu (mláďatám ~5 cm), aby si vyhrabal noru, ktorú si vystelie hodvábom, plus kus korkovej kôry/rúrky ako štartovací úkryt a zopár úchytov (korene, vetvičky) — pri plytšom substráte intenzívne pradie tunely. Veko musí byť pevné, tesné a ISTENÉ — druh je veľmi rýchly. Plytká miska na vodu. Vlhkosť ~60–70 % dosahujte občasným orosením pri dobrom vetraní, nie premočením (znáša skôr sucho), teplota 24–28 °C.

Teplota 24–28 °C — druh pochádza zo suchších kríkovitých a trávnatých biotopov Východného Kapska v Juhoafrickej republike. Vlhkosť je mierna ~60–70 % a dosiahnete ju občasným orosením časti substrátu raz za pár dní a plytkou miskou s vodou — nie trvalým premočením substrátu. H. pulchripes je otužilý druh, ktorý znáša skôr sucho než premočenie, takže vlhkosť má ísť ruka v ruke s dobrým vetraním (otvory na protiľahlých stranách). Hlavným zdrojom pitia je miska s vodou. Mláďatá sa držia o niečo vlhšie, vždy s dobrým vetraním.

Dospelce kŕmte 1× za 1–2 týždne, juvenily každých 7–10 dní a špľapky 2× týždenne. Vhodná korisť: cvrčky, šváby (Blaptica dubia) a poletujúci hmyz — veľkosť koristi by mala zodpovedať dĺžke tela bez nôh alebo menej. Druh má povestnú výbornú chuť do jedla a na korisť reaguje spoľahlivo. Korisť VŽDY podávajte dlhými pinzetami/kliešťami a nikdy nesiahajte do terária holou rukou — aj keď je tento druh pokojnejší, je rýchly a má potentnejší jed Starého sveta. Neprekrmujte (napnutý abdomen je rizikový pri páde). Pred a po zvliekaní nekŕmte a odstráňte živú korisť.

Áno — ako druh Starého sveta má potentnejší jed než bežne chované druhy Nového sveta (so slabým jedom porovnateľným so včelím žihadlom). Uhryznutie H. pulchripes spôsobuje výraznú bolesť, opuch a niekedy svalové kŕče trvajúce hodiny až dni. Nie je smrteľné pre zdravého človeka, ale je to nepríjemný incident — preto sa druh nemanipuluje, hoci je povahovo pokojnejší. CITES: druh nie je zaradený do CITES a IUCN ho nehodnotí kategóriou (NE), no v juhoafrickej databáze SANBI je vedený ako citlivý druh kvôli tlaku zberu do chovu — preto dôrazne odporúčame kupovať výhradne odchované (captive-bred) jedince, nie divo odchytené.

Príbuzné druhy

Sklípkavec modronožký (blue foot baboon)
Sklípkavec modronožký (blue foot baboon)
Idiothele mira
 Sklípkavec paviáni oranžový (usambara, OBT)
Sklípkavec paviáni oranžový (usambara, OBT)
Pterinochilus murinus
 Sklípkavec rohatý (zadnerohý paviání)
Sklípkavec rohatý (zadnerohý paviání)
Ceratogyrus darlingi
 Sklípkavec togský (hviezdicový)
Sklípkavec togský (hviezdicový)
Heteroscodra maculata
ZDROJ: World Spider Catalog (Harpactira pulchripes Pocock, 1901; čeľaď Theraphosidae, podčeľaď Harpactirinae), The Tarantula Collective / Tom Moran — Tom's Big Spiders (caresheet Harpactira pulchripes, „Gold

 Video — Sklípkavec zlatomodrý

Sklípkavec zlatomodrý (Harpactira pulchripes) — video o chove a starostlivosti

Sklípkavec zlatomodrý (Harpactira pulchripes) — terárium, kŕmenie a správanie

 Cudzie názvy

Anglicky:   Golden blue-leg baboon / Golden blue-legged baboon spider, Latinsky:   Harpactira pulchripes (Pocock, 1901), Česky:   Sklípkan Harpactira pulchripes (zlato-modrý paviáni pavouk), Nemecky:   Goldene Blaubein-Pavianspinne (Harpactira pulchripes)

Príbuzné druhy a alternatívy

Sklípkavec modronožký (blue foot baboon)
Sklípkavec modronožký (blue foot baboon)
Idiothele mira
 Sklípkavec paviáni oranžový (usambara, OBT)
Sklípkavec paviáni oranžový (usambara, OBT)
Pterinochilus murinus
 Sklípkavec rohatý (zadnerohý paviání)
Sklípkavec rohatý (zadnerohý paviání)
Ceratogyrus darlingi
 Sklípkavec togský (hviezdicový)
Sklípkavec togský (hviezdicový)
Heteroscodra maculata