Micropsitta — Papagájčik
Papagájčik modrotemenný
Micropsitta geelvinkiana
Dĺžka
9 cm
Váha
13 až 17 gramov
Dožitie
Údaj nie je k dispozícii
Micropsitta — Papagájčik
Chov v zajatí:
Nechová sa v zajatí
Minimálna dĺžka voliéry:
n/a
Hniezdna búdka:
n/a
Minimálna požadovaná teplota pre chov:
n/a
Veľkosť krúžku:
n/a
Čas párenia:
Pravdepodobne jún - august.
Veľkosť znášky:
n/a
Doba inkubácie:
n/a
Čas do opustenia hniezda:
n/a
Hmotnosť pri narodení:
n/a
Čas do dosiahnutia pohlavnej dospelosti:
n/a
Biotop:
Nájdené až do 300 m.n.m. v nížinnom lese, sekundárne rastúce lesoch, otvorených kultivovaných plochách s izolovanými stromami a záhradami.
Spôsob života:
Zvyčajne sa vyskytuje v skupinách po 4-5 vtákov. Veľmi plachý.
Stav ohrozenia:
Blízo stavu ohrozenia. Stav populácie neznámy a klesajúci. Biotop tohto druhu je ohrozený ťažbou drevín a výživou.
CITES medzinárodný:
Dodatok II
Papagajcik modrotemenny je velmi tichy druh. Vydava kratke, vysoko polozene tóny "tsit" alebo "tsee", ktore sluzia ako kontaktne hlasy v ramci skupiny. Obcas produkuje kratke trylkovane frázy, ked sedí na konari. Hlas je pocutelny len na kratku vzdialenost a pre okolie je prakticky nerusivý.
Papagajcik modrotemenny sa v zajatí nechova a ochocenie nie je mozne. Druh je v divocine velmi plachy, vyskytuje sa v malych skupinach 4-5 jedincov a vyhyba sa ludskej prítomnosti. Vsetky pokusy o chov papagajcikov rodu Micropsitta v zajatí skoncili neuspechom — jedinci uhynali v priebehu niekolkych dní az tyzdnov.
Papagajciky rodu Micropsitta sa nedaria v zajatí kvoli ich vysoko specializovanej strave zalozenej na lisajníkoch a hubach. Ziadna zachranna stanica ani zoo nedokazala udrzat jedincov pri zivote dlhodobo.
Ak chcete vidiet papagajcika modrotemenny, jedina moznost je navstívit ostrovy Biak alebo Numfor v indonézskej Papue. Druh obýva nizinne lesy do 300 m n. m.
| P. modrotemenny | P. Finschov | P. najmensi | P. pestry | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 9 cm | 9 cm | 8.5 cm | 8 cm |
| Váha | 13-17 g | ~14 g | ~12 g | ~14 g |
| Dožitie | Neznáme | ~10 r. | 10-15 r. | Neznáme |
| Hlučnosť | ●●○○○ | ●●○○○ | ●●○○○ | ●●○○○ |
| Cena (SK) | Nedostupny | Nedostupny | Nedostupny | Nedostupny |
| Povaha | Tichy, plachy, aktivny lezec | Tichy, aktivny, skupinovy | Najmensi papagaj, aktivny | Tichy, horsky druh |
| Dostupnosť v SR | Nechova sa v zajatí | Nechova sa v zajatí | Nechova sa v zajatí | Nechova sa v zajatí |
Príznaky: Vypadavanie peria, deformácie zobaka a pazúrov, strata hmotnosti
Virusove ochorenie postihujuce vsetky druhy papagajov. U volne zijucich papagajcikov moze byt faktorom poklesu populácie.
Príznaky: Znizovanie pocetnosti populácie, fragmentácia areálu vyskytu
Hlavna hrozba pre druh — tazba dreva a premena lesov na polnohospodársku podu na ostrovoch Biak a Numfor.
Príznaky: Oslabenie, zmeny v správaní, znízena aktivita
Vnutorne a vonkajsie parazity su beznym rizikom u volne zijucich vtakov v tropickych oblastiach.
Papagajciky rodu Micropsitta su najmensi papagaje na svete — s dlzkou len 9 cm su mensie nez mnohé spevavce.
Hniezdi vyhradne v arboreálnych termitoviskach (termitích hniezdach na stromoch), kde si vyhrabava tunel vedúci do malej hniezdnej komory.
Zivi sa lisajníkmi a hubami, ktore zbiera z konarov a kmenov stromov sposobom pripomínajúcim brhlíka — lezie hlavou nadol po kmenoch.
Je endemitom iba dvoch malych ostrovov — Biak (vrátane Supiori) a Numfor v zálive Geelvink (Cenderawasih) v indonézskej Papue.
Druh bol pomenovany podla zálivu Geelvink (dnesny názov záliv Cenderawasih), kde ho v 19. storocí objavili holandskí prírodovedci.
Na kazdej ostrov zije iny poddruh — M. g. geelvinkiana na Numfore a M. g. misoriensis na Biaku.
Napriek tomu, ze je jednym z najmenších vtakov vobec, ma pomerne silny zobák prispôsobeny na lúpanie semien a odtrhávanie lisajníkov.
Nie, papagajcik modrotemenny sa v zajatí nechova a nie je dostupny na trhu. Vsetky pokusy o chov papagajcikov rodu Micropsitta zlyhali kvoli ich specialisticke strave zalozenej na lisajníkoch a hubach. Ak vas zaujímaju male papagaje, zvazote vlnkocku alebo agapornisy.
Hlavnym dovodom je ich vysoko specializovana dieta. V divocine sa zivia prevazne lisajníkmi, hubami a hmyzom, ktore zbieraju priamo z konarov stromov. Tento jedalnícek nie je mozne v zajatí adekvátne nahradit ziadnou komercnou krmnou zmesou.
Podla IUCN je klasifikovany ako "Near Threatened" (blízko stavu ohrozenia). Populácia sa odhaduje na priblizne 10 000 jedincov s klesajúcim trendom. Hlavnou hrozbou je strata biotopu kvoli tazbe dreva na ostrovoch Biak a Numfor.
Je endemitom ostrovov Biak (vrátane Supiori) a Numfor v zálive Cenderawasih (historicky Geelvink) v indonézskej provincii Papua. Obýva nizinne lesy, sekundárne porasty a zahrady do nadmorskej vysky 300 m.
S dlzkou len 9 cm a hmotnostou 13-17 gramov patrí medzi najmenšie papagaje na svete. Je priblizne rovnako velky ako kráľ obecny (stredoeurópsky spevavec).
Hniezdi v arboreálnych termitoviskach — termitích hniezdach na stromoch. Vyhrabava si tunel vedúci do malej hniezdnej komory s priemerom priblizne 12 cm. Hniezdne obdobie je pravdepodobne od júna do augusta.
LePet.sk pokrýva aj iné skupiny vtákov so spevom, ekológiou a ochranou:
Najobľúbenejšie sovy:
.jpg)
.jpg.webp)
.jpg)
.jpg.webp)
.jpg)
