Bolbopsittacus — Loríček
Loríček hrubozobý
Bolboipsittacus lunalatus
Dĺžka
15 cm
Váha
65 až 70 gramov
Dožitie
neznámy
Bolbopsittacus — Loríček
Chov v zajatí:
Takmer neznáme v zajatí.
Minimálna dĺžka voliéry:
3 x 1 x 2 m
Hniezdna búdka:
Nie je k dispozícií
Minimálna požadovaná teplota pre chov:
n/a
Veľkosť krúžku:
n/a
Čas párenia:
Asi v marci
Veľkosť znášky:
3 až 4 vajíčka
Doba inkubácie:
22 dní
Čas do opustenia hniezda:
90 až 110 dní
Hmotnosť pri narodení:
8 gramov
Čas do dosiahnutia pohlavnej dospelosti:
n/a
Biotop:
Nájdené až 600 m.n.m. v otvorenom lese, lese, na okraji lesa, sekundárny poraste, savane, poľnohospodárskej pôde, ovocných sadoch a mangrovoch.
Spôsob života:
Videné jednotlivo, v pároch alebo malých kŕdľoch až do 20 vtákov. Nenápadné pri hľadaní a odpočinku v stromoch. Ľahko ich vidieť pri lietaní.
Stav ohrozenia:
Svetová populácia neznáma ale stabilná, Bez ohrozenia.
CITES medzinárodný:
Dodatok II
Loríček hrubozobý je v kľude pomerne tichý, no počas letu vydáva hlasné, prenikavé, dvojslabičné volania "meet-meet". Tieto vysoké, zvonivé tóny sa nesú na veľkú vzdialenosť a slúžia ako kontaktné volanie medzi členmi kŕdľa. Pri kŕmení sa ozýva výrazne tichšie.
Loríček hrubozobý je divoký druh, ktorý sa v zajatí vyskytuje extrémne zriedkavo. Historické záznamy z roku 1965 (jediný dovoz do Európy) uvádzajú, že vtáky boli mimoriadne citlivé na stres a veľmi ťažko sa adaptovali na voliérové podmienky. Ochočenie tohto druhu sa neodporúča.
Tento druh sa v zajatí prakticky nevyskytuje a nie je vhodný na ochočenie. Ak máte záujem o kontaktného papagája, zvážte domestikované druhy ako korela, agapornis alebo alexandrín.
| Loríček hrubozobý | Ag. ružovohrdlý | Korela chochlatá | Loríček závesný | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 15 cm | 15–18 cm | 30–33 cm | 14 cm |
| Váha | 65–70 g | 46–63 g | 80–120 g | 30–40 g |
| Dožitie | 15+ r. | 12–15 r. | 15–25 r. | 15–20 r. |
| Hlučnosť | ●●●○○ | ●●●●○ | ●●●○○ | ●●○○○ |
| Cena (SK) | Nedostupný | 20–60 € | 30–80 € | 100–200 € |
| Povaha | Divoký, plachý, plodožravý | Výbušný, sebavedomý, hravý | Priateľská, maznavá, pískavá | Tichý, akrobatický, plachý |
| Dostupnosť v SR | Nedostupný — v európskom chove sa nevyskytuje | Bežný — najrozšírenejší agapornis v SR | Veľmi bežná — jeden z najpopulárnejších papagájov | Vzácny — občasne u špecializovaných chovateľov |
Príznaky: Vypadávanie peria, deformácie zobáka a pazúrov, strata hmotnosti
Nevyliečiteľné vírusové ochorenie postihujúce všetky papagáje. Prevencia: testovanie a karanténa nových vtákov.
Príznaky: Ťažké dýchanie, výtok z nosa, strata chuti do jedla, apatia
Plesňová infekcia dýchacích ciest. Plodožravé druhy ako loríček hrubozobý sú obzvlášť náchylné kvôli vlhkej strave. Suché a vetrané prostredie je kľúčové.
Príznaky: Výtok z očí a nosa, hnačka, nafúknuté perie, ospanlivosť
Prenosné na človeka. Liečiteľné antibiotikami (doxycyklín). Povinné hlásenie veterinárovi.
Príznaky: Odmietanie potravy, apatia, nafúknuté perie, neustále lietanie do mriežky
Historicky najvážnejší problém tohto druhu v zajatí. Vtáky sú extrémne citlivé na zmenu prostredia a prítomnosť ľudí.
Príznaky: Matné perie, infekcie dýchacích ciest, opuchnuté oči, biely povlak v ústach
Plodožravé druhy sú menej náchylné ak majú dostatočný prísun čerstvého ovocia, ale pri jednostrannej strave sa môže vyskytnúť.
Anglický názov "Guaiabero" pochádza zo španielskeho slova "guayaba" (guáva) — tento papagáj je známy svojou záľubou v guávach, ktoré tvoria významnú časť jeho prirodzenej stravy.
Na Filipínach je známy pod miestnym názvom "bubutok" a je pomerne bežný v lesoch na hlavných ostrovoch.
Je to jediný druh v rode Bolbopsittacus — monotypický rod, ktorý nemá žiadnych blízkych príbuzných okrem agapornisov a loríčkov závesných (Loriculus).
Na rozdiel od väčšiny papagájov, ktorí hniezdia v dutinách stromov, loríček hrubozobý si vyhrabáva hniezdo v arborálnych termitiéroch (hniezdach termitov na stromoch).
Do Európy bol dovezený iba raz — v roku 1965 do Švajčiarska. Vtáky sa nepodarilo rozmnožiť a odvtedy sa v európskom chove nevyskytuje.
Mláďatá zostávajú v hniezde mimoriadne dlho — 90 až 110 dní, čo je pre papagája tejto veľkosti nezvyčajne dlhá doba.
Napriek malej veľkosti (15 cm) má neúmerne hrubý a mohutný zobák, prispôsobený na drvenie tvrdších plodov — odtiaľ slovenský názov "hrubozobý".
Samca od samice možno rozlíšiť podľa sfarbenia — samec má výrazne bledomodrú tvár a hrdlo, samice majú žltý golier s čiernymi značkami na záhlaví.
Nie, tento druh nie je vhodný na domáci chov. Je to divoký filipínsky endemit, ktorý sa v zajatí prakticky nevyskytuje. Vtáky sú mimoriadne citlivé na stres a veľmi ťažko sa adaptujú na umelé podmienky. Posledný dovoz do Európy bol v roku 1965.
Nie, nepatrí medzi hovoriace druhy. Komunikuje vlastnými vysokými kontaktnými volaniami. Ak hľadáte hovoriaceho papagája, zvážte žaka sivého, alexandrína alebo amazonana.
Podľa IUCN je zaradený ako "Least Concern" (najmenej ohrozený). Na Filipínach je pomerne bežný a jeho populácia je stabilná. Je tolerantný voči degradácii biotopu, čo mu pomáha prežiť aj v narušených lesoch.
Je to prevažne plodožravý druh. V prírode sa živí hlavne guávami, figami, bobuľami divokých viničov a plodmi mangových stromov. Semená a suché krmivo tvoria len doplnkovú zložku stravy.
Slovenský názov odkazuje na jeho neúmerne veľký a mohutný zobák, ktorý je prispôsobený na drvenie tvrdších tropických plodov. V pomere k veľkosti tela má jeden z najhrubších zobákov medzi malými papagájmi.
Je endemitom Filipín — vyskytuje sa na ostrovoch Luzon, Samar, Leyte, Mindanao a Panaon. Obýva otvorené lesy, okraje lesov, sekundárne porasty, ovocné sady a mangrovy do nadmorskej výšky 600 m.
LePet.sk pokrýva aj iné skupiny vtákov so spevom, ekológiou a ochranou:
Najobľúbenejšie sovy:
.jpg.webp)
.jpg)
.jpg.webp)
.jpg)
.jpg.webp)
