Neophema — Neofémy
Neoféma oranžovobruchá
Neophema chrysogaster
Dĺžka
22cm
Váha
40 až 50 gramov
Dožitie
Neznámy
Neophema — Neofémy
Chov v zajatí:
Takmer sa nechová v zajatí.
Minimálna dĺžka voliéry:
5 x 2 x 2 m
Hniezdna búdka:
12.7 cm x 12.7 cm x 25.4 cm
Minimálna požadovaná teplota pre chov:
10 C0
Veľkosť krúžku:
4,5 mm
Čas párenia:
Október až Apríl
Veľkosť znášky:
4 až 6 vajec
Doba inkubácie:
21 dní
Čas do opustenia hniezda:
5 týždňov
Hmotnosť pri narodení:
n/a
Čas do dosiahnutia pohlavnej dospelosti:
n/a
Biotop:
Lesy mierneho pásma a močiare.
Spôsob života:
Žijú v kŕdľoch.
Stav ohrozenia:
Kriticky ohrozený druh. Svetová populácia v prírode sa odhaduje na 20 jedincov a cca 300 v jedincov v zajatí. Dôvodom je degradácia a fragmentácia prirodzeného biotopu a choroby.
CITES medzinárodný:
CITES I
CITES EU:
CITES B
Neoféma oranžovobruchá je pomerne tichý papagáj. Jej hlas je jemný a nenápadný — v prírode sa ozýva najmä počas letu krátkymi kontaktnými pípnutiami. Na rozdiel od väčších papagájov nemá prenikavé výkriky.
Neoféma oranžovobruchá sa nechová ako domáce zviera a neskrotuje sa. V záchranných chovoch sa kontakt s ľuďmi zámerne minimalizuje, aby si vtáky zachovali plachosť potrebnú na prežitie vo voľnej prírode po vypustení.
Záchranné programy zámerne minimalizujú kontakt s ľuďmi. Vtáky určené na vypustenie do prírody musia zostať plaché, aby prežili stretnutia s predátormi.
Ak hľadáte ochočiteľnú neofénu, zvážte neofénu Bourkovu (najkľudnejšia), neofénu tyrkysovú (najfarebnejšia) alebo neofénu modrohlavu (najvzácnejšia z legálne dostupných).
| N. oranžovobruchá | N. Bourkova | N. tyrkysová | N. modrohlavá | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 20–22 cm | 19–22 cm | 20–22 cm | 19–21 cm |
| Váha | 40–50 g | 40–50 g | 40–45 g | 36–44 g |
| Dožitie | 10–15 r. | 10–15 r. | 10–15 r. | 10–15 r. |
| Hlučnosť | ●●○○○ | ●○○○○ | ●●○○○ | ●●○○○ |
| Cena (SK) | Nedostupná | 30–60 € | 40–80 € | 50–100 € |
| Povaha | Plachá, migračná, kriticky ohrozená | Kľudná, tichá, súmračná | Aktívna, zvedavá, farebná | Pokojná, prívetivá, krásna |
| Dostupnosť v SR | Nedostupná — CITES I, len záchranný chov | Bežná — obľúbená u chovateľov | Bežná — populárna u chovateľov neofém | Menej bežná — drahšia, ale dostupná |
Príznaky: Vypadávanie peria, deformácie zobáka a pazúrov, imunosupresia, strata hmotnosti
Najväčšia hrozba pre záchranné chovy. Cirkovírus je vysoko nákazlivý a nevyliečiteľný. V záchranných centrách sa vykonáva povinné PCR testovanie každého jedinca.
Príznaky: Výtok z očí a nosa, hnačka, nafúknuté perie, ospanlivosť
Prenosné na človeka. Liečiteľné antibiotikami (doxycyklín). Jeden z dôvodov poklesu divokej populácie.
Príznaky: Ťažké dýchanie, výtok z nosa, strata chuti do jedla, apatia
Plesňová infekcia dýchacích ciest. Riziko stúpa v mokrom a chladnom prostredí — typickom pre biotop tohto druhu.
Príznaky: Chudnutie, hnačka, znížená aktivita, matné perie
Vnútorné parazity (kokcidie, červy) sú častým problémom u divokej populácie. V záchranných chovoch sa vykonáva pravidelný parazitologický monitoring.
Príznaky: Extrémna vychudnutosť, vyčerpanosť, dehydratácia po preletení Bassovho prielivu
Mnohé vtáky hynú počas 300 km migrácie cez Bassov prieliv. Záchranné stanice na pobreží Victorie poskytujú prvú pomoc vyčerpaným jedincom.
Neoféma oranžovobruchá je jeden z najohrozenejších papagájov sveta — divoká populácia v roku 2017 klesla na pouhých 14 jedincov, čo bol historicky najnižší počet.
Každoročne migruje cez Bassov prieliv (asi 300 km) medzi hniezdiskami v Tasmánii a zimoviskami na pobreží Victorie a Južnej Austrálie — jediný migračný papagáj v Austrálii.
Vďaka intenzívnemu záchrannému programu sa divoká populácia zvýšila na približne 86–91 jedincov (2025) a v zajatí je udržiavaných vyše 400 vtákov.
Záchranný program zahŕňa umelé hniezda, doplnkové kŕmenie v divočine, odstrel predátorov (líšky, mačky) a každoročné vypúšťanie vtákov odchovaných v zajatí.
Samec sa od samice odlišuje výraznejším oranžovým bruchom a širším modrým pásom na čele — jedným z mála neofém s jasným pohlavným dimorfizmom.
Hniezdenie prebieha v dutinách stromov eukalyptov v pobrežných oblastiach juhozápadnej Tasmánie, v nadmorskej výške do 600 m n. m.
Hlavnými príčinami sú degradácia a fragmentácia pobrežného biotopu (urbanizácia, poľnohospodárstvo), introdukované predátory (líšky, mačky), choroby (PBFD) a riziková migrácia cez Bassov prieliv, počas ktorej mnohé vtáky hynú.
Nie. Druh je zaradený do CITES I a je chránený austrálskymi zákonmi. Súkromný chov ani obchod nie sú povolené nikde na svete. Ak vás fascinujú neofemy, zvážte legálne dostupné druhy ako neoféma Bourkova, tyrkysová alebo ozdobná.
V roku 2025 sa divoká populácia odhadovala na 86–91 jedincov. Oproti historickému minimu 14 vtákov v roku 2017 ide o významné zlepšenie vďaka intenzívnemu záchrannému programu. V zajatí je udržiavaných vyše 400 jedincov.
Hniezdí v juhozápadnej Tasmánii v pobrežných oblastiach s eukalyptovými lesmi. Na zimu (apríl–október) migruje cez Bassov prieliv na pobrežie juhovýchodnej Južnej Austrálie a západnej Victorie, kde sa zdržiava na soľných marshoch a pobrežných lúkach.
Program zahŕňa captive breeding v piatich centrách (Taroona, Healesville, Adelaide Zoo, Moonlit Sanctuary, Priam Parrot Breeding Centre), vypúšťanie odchovaných vtákov do prírody, ochranu hniezdisk, doplnkové kŕmenie, kontrolu predátorov a genetické riadenie populácie.
V Európe a na Slovensku sa legálne chovajú štyri druhy neofém: neoféma Bourkova (najkľudnejšia, ideálna pre začiatočníkov), neoféma tyrkysová (farebná, aktívna), neoféma modrohlavá (najkrajšia, mierne náročnejšia) a neoféma ozdobná (nenáročná, menej bežná). Všetky sú v CITES II/B.
LePet.sk pokrýva aj iné skupiny vtákov so spevom, ekológiou a ochranou:
Najobľúbenejšie sovy:
