Amazona — Amazoňany
Amazoňan cisársky
Amazona imperialis
Dĺžka
45 až 50 cm
Váha
800 až 900g
Dožitie
50-60 rokov
Amazona — Amazoňany
Chov v zajatí:
Veľmi zriedkavé
Minimálna dĺžka voliéry:
10 x 3 x 2,5 m
Hniezdna búdka:
35,5 cm x 35,5 cm x 122 cm
Minimálna požadovaná teplota pre chov:
15 CO
Veľkosť krúžku:
11 mm
Čas párenia:
Od februára do júna
Veľkosť znášky:
2 vajíčka
Doba inkubácie:
Približne 28 dní.
Čas do opustenia hniezda:
n/a
Čas do dosiahnutia pohlavnej dospelosti:
n/a
Biotop:
Žije v národnom parku Morner Diablotin a Morne Trois Pitons pričom výskyt je výlučne obmedzený na tieto národné parky. Amazoňan cisársky potrebuje horský les nad 600 m kde hniezdi.
Spôsob života:
Najčastejšie sa pohybuje v horskom dažďovom pralese a je nesmierne plachý a samotársky.
Stav ohrozenia:
Vysoko ohrozený. Z hrubých odhadov je celková populácia toho vtáka asi 200 jedincov.
CITES medzinárodný:
CITES I
CITES EU:
CITES A
Amazonan cisarsky vydava hlasne, skriekave a skripave zvuky vo vysokych frekvenciach. Jeho volanie je pocutelne na velke vzdialenosti v horskom pralese. Najhlasnejsi je pocas rannych a vecernych presunov za potravou, ked letia pary alebo male skupiny nad korunami stromov.
Populacia dramaticky poklesla po hurikane Maria v septembri 2017, ktory znicil velku cast horskych lesov Dominiky. Odhad z roku 2019 uvadza len cca 50 dospelych jedincov. Obnovne programy pokracuju, ale situacia je kriticka.
Znaska 2 vajicok, kladenie februar az jun, najcastejsie marec-maj. Samice kladiu do dutin vysokych stromov.
Inkubuje prevazne samica. Samec ju pocas inkubacie krmi.
Zvycajne sa vyliahne len jedno mlada, aj ked znaska obsahuje 2 vajicka.
Mladata zostavaju v dutine dlhu dobu, krmene oboma rodicmi.
Mladata sa zdrzuju s rodicmi dlhu dobu po opusteni hniezda. Par hniezdi len kazdy druhy rok.
Amazonan cisarsky je nesmierne plachy vtak, ktory sa v divocine aktivne vyhyba ludskemu kontaktu. Sukromny chov je zakazany medzinarodnym pravom. V konzervacnych centrach na Dominike sa s vtakmi pracuje s maximalnym ohladom na minimalizaciu stresu a kontaktu s ludmi, aby si zachovali prirozene spravanie pre pripadnu reintrodukciu.
Vsetky jedince su pod ochranou vlady Dominiky. Existuje Parrot Conservation and Research Centre, kde sa pracuje na zachovani druhu.
V konzervacnych centrach sa kontakt s ludmi udrzuje na minime, aby vtaky nestratili prirozenu plachost potrebnu pre prezitie v divocine.
Namiesto chovu mozete podporit World Parrot Trust, Rare Species Conservatory Foundation alebo priamo Dominica Forestry, Wildlife and Parks Division.
| Am. cisarsky | Am. cervenokrky | Am. kralovsky | Am. modrocelny | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 45-50 cm | 33-36 cm | 40-46 cm | 33-38 cm |
| Váha | 800-900 g | 350-400 g | 580-700 g | 350-500 g |
| Dožitie | 40-60 r. | 30-40 r. | 40-50 r. | 40-60 r. |
| Hlučnosť | 4/5 | 3/5 | 3/5 | 4/5 |
| Stav IUCN | Nedostupny | Nedostupny | Nedostupny | 400-800 EUR |
| Povaha | Plachy, majestatny | Aktivny, spolocensky | Inteligentny, farista | Hovoriavy, maznavy |
| Areál | CR — ~50 jedincov | EN — ~600 jedincov | VU — ~800 jedincov | Bezny v chove |
Príznaky: Masivna strata biotopu, priame usmrcenie jedincov, znicenie hniezdnych stromov
Huraikan kategorie 5 v septembri 2017 zdevastoval horske lesy Dominiky. Populacia klesla z odhadovanych 150-200 na menej ako 50 jedincov.
Príznaky: Znizenie dostupnej potravy a hniezdnych miest
Polnohospodarstvo, huranikany a klimaticke zmeny znizuju rozlohu horskych dazdovych lesov nad 600 m n. m.
Príznaky: Priamy ubytek populacie, narusenie parov
Historicky vyrazne prispieval k upadku populacie. Dnes prisne postihovany, ale sporadicky sa stale vyskytuje.
Príznaky: Velmi pomala obnova populacie
Par hniezdi len kazdy druhy rok, zvycajne odchova len jedno mlada. Pri tak malej populacii je kazda strata kriticka.
Príznaky: Vylok z oci a nosa, hnacka, nafuknute perie, ospanlivost
Prenosne na cloveka. Moze byt problem v konzervacnych centrach. Liecitelne antibiotikami (doxycyklin).
Príznaky: Vypadavanie peria, deformacia zobaka, strata hmotnosti
Virusove ochorenie, nevyliecitelne. Pri tak malej populacii by vypuknutie bolo katastrofalne.
Amazonan cisarsky je narodnym vtakom Dominiky od roku 1981 — je zobrazeny na statnom znaku, vlajke, pase aj na dominickych bankovkach.
Je to najvacsi amazonan na svete — s dlzkou 45-50 cm a vahou 800-900 g vyrazne prevysuje ostatne druhy rodu Amazona.
Huraikan Maria kategorie 5 v septembri 2017 znicil az 80 % horskych lesov Dominiky a populaciu znizil z odhadovanych 150-200 na menej ako 50 jedincov.
Par hniezdi len kazdy druhy rok a zvycajne odchova len jedno mlada — je to jeden z najpomalsie sa rozmnozujucich papagajov.
Miestni obyvatelia ho nazyvaju „sisserou" — toto pomenovanie pochaza z kreolskej francuzstiny.
Hniezdi vylucne v dutinach obrovskych stromov chataignier (Sloanea berteriana) a gommier (Dacryodes excelsa) vo vyskach nad 600 m n. m.
V roku 1979 huraikan David znizil populaciu z priblizne 350 na 150 jedincov — a v roku 2017 huraikan Maria situaciu este viac zhorsil.
Podla poslednych odhadov z roku 2019 zije v divocine priblizne 50 dospelych jedincov. Populacia je omedzena na horske lesy ostrova Dominika v Karibiku. IUCN klasifikuje druh ako kriticky ohrozeny (CR).
Nie, absolutne nie. Amazonan cisarsky je chrany najvyssim stupnom CITES I a Annex A EU. Sukromny chov a akykolvek obchod su prisne zakazane medzinarodnym pravom. Vsetky jedince su pod ochranou vlady Dominiky.
Huraikan Maria kategorie 5 v septembri 2017 zdevastoval az 80 % horskych lesov Dominiky. Populacia klesla z odhadovanych 150-200 na menej ako 50 dospelych jedincov. Znicene boli hniezdne stromy aj potravne zdroje. Obnova biotopu trva roky.
Dominika si ho zvolila za narodny symbol v roku 1981 — je zobrazeny na statnom znaku, vlajke a bankovkach. Ako endemit ostrova reprezentuje jedinecnu biodiverzitu Dominiky. Jeho ochrana je otazkou narodnej hrdosti.
Najefektivnejsie je financne podporit World Parrot Trust (parots.org) alebo Rare Species Conservatory Foundation, ktore priamo financuju ochranarcke programy na Dominike. Mozete tiez podporit ekoturizmus na Dominike — navsteva Morne Diablotin National Park.
Amazonan cisarsky (Amazona imperialis) je vyrazne vacsi (45-50 cm vs 33-36 cm), ma purpurovu hlavu a hrud, a je ovela vzacnejsi. Amazonan cervenokrky (Amazona arausiaca, „jaco") je tiez endemit Dominiky, ale s populaciou okolo 600 jedincov je na tom lepsie. Oba druhy zdielaju rovnake horske lesy.
LePet.sk pokrýva aj iné skupiny vtákov so spevom, ekológiou a ochranou:
Najobľúbenejšie sovy:
