Šiatik červenonohý (Himantopus himantopus)

Recurvirostridae (avocetovité)

Šiatik červenonohý

Himantopus himantopus — štíhly bahniak s extrémne dlhými červenými nohami — indikátor klimatickej zmeny, expanduje na sever

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | Least Concern, európska populácia 50–120 tisíc párov, výrazne rastúca o ~30 % za 30 rokov
Dĺžka33–36 cm
Hmotnosť160–195 g
Rozpätie67–83 cm
Dĺžka nôhdo 26 cm (~60 % tela)
SR populácia5–15 párov
Trend Európa+30 % za 30 rokov
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

30% 25% 18% 12% 10% STRAVA zloženie
Drobné kôrovce (Gammaridae, Artemia) — v plytkej slanej vode 30%
Drobný hmyz a larvy (Chironomidae, ploštice) — na vodnej hladine 25%
Drobné mäkkýše a slimáky — na bahnitých plážach 18%
Mnohostenné červy (Polychaeta) — na pobrežných mudflatoch 12%
Drobné rybky a žubrienky — okrajovo v plytkej vode 10%
Vajcia a larvy obojživelníkov — okrajovo na močaristých plochách 5%

Odporúčané potraviny

  • Drobné kôrovce (Gammaridae, Artemia salina, Corophium) — v plytkej slanej vode
  • Drobný hmyz na vodnej hladine — ploštice (Notonecta, Corixa), chrobáky (Hydrophilidae)
  • Larvy pakomárov (Chironomidae) — hlavná potrava v plytkej vode brakických mokradí
  • Drobné mäkkýše (slimáky Hydrobia, Lymnaea) — na bahnitých plážach a v ústiach riek
  • Mnohostenné červy (Polychaeta — Nereis, Arenicola) — na pobrežných mudflatoch
  • Drobné rybky (mladé Gobiidae, Pungitius, Atherina) — pri rybníkoch a v plytkej vode
  • Žubrienky a vajcia obojživelníkov — na močaristých plochách (jaro)
  • Drobné slimáky a ulitníky na hladine vody — chytené hbitým klovaním

Zakázané potraviny

  • Pesticídmi ošetrený hmyz — bioakumulácia v ryžových poliach a poľnohospodárskej krajine
  • Olejom znečistené pobrežia — prilepenie peria po vyleté ropy
  • Mikroplasty a chemicky znečistené sedimenty — pri klovaní v znečistených sedimentoch
  • Otrávené ryby a kôrovce — sekundárna otrava ťažkými kovmi v ústiach riek
Tip od odborníka Šiatik červenonohý (Himantopus himantopus) je štíhly bahniak s extrémne dlhými červenými nohami — najdlhšie nohy v pomere k telu spomedzi bahniakov sveta (~60 % výšky tela, samice až 26 cm dlhé nohy). Vďaka dlhým nohám môže brodiť v plytkej vode hlbšej ako iné bahniaky (do 20 cm), kde hľadá drobnú korisť klovaním alebo jemným zametaním zobáka po hladine. Hlavná korisť: drobné kôrovce (Gammaridae, Artemia), drobný hmyz na vodnej hladine (ploštice, chrobáky), mnohostenné červy. Slovensko hostí šiatika len ako vzácneho prelietavca a občasného hniezdiča (~5–15 párov, SOS/BirdLife 2022, premenlivá — narast za posledných 20 rokov). Občasné hniezdenie zaznamenané na Slanej lagúne pri Iňačovciach (Východoslovenská nížina), Senianskych rybníkoch a v ťažobných jamách s brakickým režimom. Európska populácia 50 000–120 000 párov (BirdLife 2023), trend výrazne rastúci (~+30 % za 30 rokov) — vďaka klimatickej zmene druh expanduje na sever (Maďarsko, Česko, Poľsko, Nemecko — prvé hniezdenia za posledných 20 rokov). Hlavné populácie: Iberský polostrov (Španielsko ~13 000 párov), Taliansko (~3 000), Francúzsko (~1 500), Maďarsko (~500, nárast z 0). Hlavné zimoviská: subsaharská Afrika (Sahel — Mauretánia, Mali, Niger), Stredomorie, Blízky východ. Klimatická expanzia: druh sa posúva na sever o ~10 km/rok (BirdLife 2023).

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 4 Zriedkavosť 2.6
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Šiatik je mierne hlasný druh počas hniezdneho obdobia. Hlavný hlas: melodické „kik-kik-kik" alebo „klitt-klitt" (3–4 kHz, séria 3–6 nôt, počuteľná na 500 m – 1 km) — typický kontaktný a tokový zvuk. Pri toku samec vykonáva display flight — vysoký kruhový let v okruhu 200–500 m nad teritóriom a opakuje melodickú frázu „kik-kik-kik-kik-kik" (5–15 nôt v sérii, dĺžka 5–15 sek), počuteľnú na 1–2 km. Varovné volanie ostré „kvik-kvik" pri približovaní predátora — často spojené s kolektívnymi útokmi celej kolónie (podobne ako u avocety). Mimo hniezdneho obdobia tiché kontaktné „kik" v kŕdľoch. Stredne hlasný druh — najhlasnejší pri obrane hniezda v kolónii.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Voľne žijúci divý druh, nechová sa v zajatí. Chránený zákonom 543/2002 Z. z. (spoločenská hodnota 2 300 €/jedinec). V SR vzácny prelietavec a občasný hniezdič — striktne chránený, nie je vhodný pre domáci chov.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Vynikajúci migrant na stredné vzdialenosti — ročne preletí 3 000–8 000 km medzi strednou a južnou Európou a zimoviskami v subsaharskej Afrike. Migrácia vo dne aj v noci v kŕdľoch 20–500 jedincov. Rýchlosti letu 50–70 km/h. V hniezdnej oblasti mimoriadne aktívny — denne loví 10–14 hodín brodením v plytkej vode na dlhých nohách. Mimo hniezdenia v kŕdľoch 50–2 000 jedincov na bahnitých brehoch a v lagúnach.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Druh nie je mimický — žiadna mimikra ľudskej reči. Repertoár obmedzený na druhovo špecifické melodické „kik-kik" a varovné volania.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Šiatik červenonohý má melodické „kik-kik-kik" alebo „klitt-klitt" — séria 3–6 vysokých nôt (3–4 kHz, dĺžka 0,5–1 sek), počuteľná na 500 m – 1 km. Pri toku samec vykonáva display flight — vysoký kruhový let v okruhu 200–500 m nad teritóriom a opakuje melodickú frázu „kik-kik-kik-kik-kik" (5–15 nôt v sérii). Tokový spev počuteľný od mája do júla. Varovné volanie ostré „kvik-kvik" pri približovaní predátora — spojené s kolektívnymi útokmi celej kolónie (podobne ako u avocety). Mláďatá pípajú vysoké „pi-pi-pi" do 4 týždňov. Spoľahlivý rozlišovací znak od avocety: šiatik má vyššie a ostrejšie „kik-kik", avoceta melodické „klitt-klitt". Obi druhy zdieľajú kolektívnu obranu hniezda v kolónii.

Dokáže hovoriť? Druh nie je mimický — anatomicky a etologicky neschopný napodobeniny ľudskej reči ani iných druhov vtákov. Repertoár vrodený, nezávislý od učenia.

Typické zvuky

  • Kontaktný „kik-kik-kik" alebo „klitt-klitt" — vysoké melodické séria 3–6 nôt (3–4 kHz)
  • Tokový spev „kik-kik-kik-kik-kik" — séria 5–15 nôt za vysokého letu (máj–júl)
  • Varovné „kvik-kvik" — ostré pri približovaní predátora alebo človeka k hniezdu
  • Mláďacie „pi-pi-pi" — vysoké žobravé volanie do 4 týždňov
  • Skupinové „kik" — tiché kontaktné volania v kŕdli na zimovisku
  • Kolektívny obranný spev — celá kolónia hlasne kričí pri útoku predátora

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus Jarný prelet cez SR — apríl až polovica mája (zo Stredomoria, severnej Afriky) Tokové lety samca — máj až jún, melodické „kik-kik-kik" s vysokým letom Hniezdenie (vzácne v SR) — máj až júl, znáška 4 vajec v plytkej jamke na bahnitej pláži Inkubácia 22–26 dní + odchov mláďat (jún až august), aktívna obrana hniezda Odlet na zimoviská — júl až september (cesta do Stredomoria, subsaharskej Afriky) Zimovanie — Stredomorie, severná a západná Afrika, Blízky východ

Prostredie a požiadavky

Hniezdny biotop
Slané lagúny, brakické mokrade, ryžové polia, plytké slané jazerá, ústia riek
Vyžaduje plytké slané alebo brakické vodné biotopy — slané lagúny, brakické mokrade pri pobreží, ryžové polia (Iberský polostrov, Taliansko — kľúčový hniezdny biotop), plytké slané jazerá v stepnom pásme. Hniezdny biotop typicky bahnité plážka alebo nízke ostrovčeky v plytkej vode. V SR extrémne obmedzené hniezdne lokality — len Slaná lagúna pri Iňačovciach (Východoslovenská nížina). Hlavné svetové centrum: Iberský polostrov (Doñana, ryžové polia Tejo a Sado), Camargue (Francúzsko).
Rozšírenie v SR
Vzácny prelietavec a občasný hniezdič — Slaná lagúna pri Iňačovciach (jediná lokalita)
V SR len vzácny prelietavec a občasný hniezdič (~5–15 párov, SOS/BirdLife 2022, premenlivá). Narast za posledných 20 rokov — vďaka klimatickej expanzii druhu na sever. Občasné hniezdenie zaznamenané na Slanej lagúne pri Iňačovciach (Východoslovenská nížina) — jediná pravidelnejšia lokalita, hniezdenie potvrdené v rokoch 2005, 2012, 2017, 2019, 2021. Vzácne aj na Senianskych rybníkoch a v ťažobných jamách. Prelietavé pozorovania na Žitnom ostrove a v Záhorských lúkach.
Nadmorská výška
Hniezdny areál: 0–500 m n. m. — výhradne nížiny pri pobrežiach a slaných lokalitách
Druh hniezdi výhradne v nízkych nadmorských výškach — od pobrežia (0 m) po 500 m vo vnútrozemských slaných oblastiach (stepné jazerá Maďarska, Rumunska, Turecka). V SR pri prelete výhradne v nížinách (100–200 m n. m. — Východoslovenská nížina). V Strednej Ázii hniezdi pri salných jazerách do 2 500 m n. m. (Tian Shan, Pamir, tibetská náhorná plošina).
Hniezdo
Plytká jamka v piesku alebo bahne na otvorenom ostrovčeku — bez maskovania (kolektívna obrana)
Hniezdo je jednoduchá plytká jamka v piesku alebo bahne (priemer 10–12 cm, hĺbka 2–3 cm), vystlaná suchými stebíčkami trávy alebo úlomkami mušlí. Umiestnené typicky na otvorenom ostrovčeku alebo bahnitej plážibez maskovania (podobne ako u avocety). Stratégia: kolektívna obrana v kolónii 5–30 párov. Pár často hniezdi na tom istom mieste 2–5 rokov.
Teplota
Hniezdne 15–28 °C v stredomorskom a kontinentálnom podnebí; zimoviská 20–35 °C v Saheli
Druh hniezdi v teplom stredomorskom a kontinentálnom podnebí (priemerné teploty mája–júla 18–25 °C v Stredomorí, 15–22 °C v SR pri klimatickej expanzii). Citlivý na mrazy pri liahnutí — pri ranných teplotách pod 5 °C v máji môže prísť o vajce. Zimuje v tropickom suchom podnebí Sahelu (20–35 °C). Klimatická expanzia na sever je priamym dôsledkom otepľovania.
Spoločnosť
V hniezdnej sezóne v kolónii 5–30 párov (kolektívna obrana); mimo nej v kŕdľoch 20–2 000 jedincov
Vysoko sociálny druh — hniezdi v kolóniách 5–30 párov (niekedy aj 50+) na otvorených ostrovčekoch alebo bahnitých plážach. Kolektívna obrana hniezda — celá kolónia vzlieta synchronizovane a útočí na predátora s hlasnými „kvik-kvik" (podobne ako u avocety). Sezónna monogamia — pár vzniká každý rok znovu. Hniezdne teritórium 0,3–1 ha. Mimo hniezdenia v kŕdľoch 20–2 000 jedincov, na zimoviskách veľké koncentrácie (Sahel — najväčšie kŕdle 5 000–10 000 jedincov).

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Máj až jún, vrchol máj

Samec priletí na hniezdisko 1–2 týždne pred samicou (typicky 1.–15. mája v SR). Tokový spev za vysokého kruhového letu (display flight) v okruhu 200–500 m nad teritóriom, melódia „kik-kik-kik-kik-kik" počuteľná na 1–2 km. Pri prílete samice vzájomné pozdravovanie (charakteristické krížové kývanie zobákmi) a krátke párenie na zemi. Sezónna monogamia — pár vydrží 1 sezónu.

Znáška
Typicky 4 vajcia (zriedka 3, výnimočne 5)

Vajcia bledo-hnedé so čierno-hnedými škvrnami (kryptické), hruškovitý tvar, rozmery ~44 × 31 mm, hmotnosť ~22 g. Znáša 1 vajce za 1,5–2 dni (znáška trvá 5–8 dní). Pri strate prvej znášky robí náhradnú (do 1×, výnimočne 2×). Vajcia uložené hroty do stredu hniezda. Hniezdo bez maskovania — kolektívna obrana v kolónii.

Inkubácia
22–26 dní (priemer 24 dní)

Sedia obaja rodičia striedavo — typicky samica cez deň, samec cez noc. Inkubácia synchrónna — všetky mláďatá liahnu v rozmedzí 12–24 hodín. Pri vyrušení predátorom (líška, jastrab, čierna vrana) celá kolónia (5–30 párov) vzlieta synchronizovane a útočí. Efektívna stratégia — niekedy zaháňajú aj veľké dravce.

Liahnutie
Jún až júl (vrchol koniec júna)

Mláďatá prekociálne (precocial) — pokryté hustým páperím (kryptické maskovanie sivohnedo-čierne), otvorenými očami, schopné chôdze hneď po vyliahnutí. Hmotnosť pri vyliahnutí ~14 g. Mláďatá majú už dlhšie nohy ako iné bahniaky (charakteristické pre druh — proporcionálne dlhšie nohy než telo). Rodičia mláďatá nekrmia — ony si samy hľadajú drobné kôrovce, hmyz a larvy v plytkej vode.

Mláďatá
Vzletné 28–32 dní, úplná nezávislosť 35–42 dní

Mláďatá rastú stredne rýchlo — v 15 dňoch ~40 g, v 30 dňoch ~120 g. Vzletné v 28–32 dňoch (~4–4,5 týždňa). Z 4 vyliahnutých prežijú typicky 2–3 (predátori: čierna vrana, krkavec, jastrab; zaplavenie hniezda). Rodičia a celá kolónia aktívne odvádzajú dravcov. Po vzletnosti mláďatá zostávajú s rodičmi 2–3 týždne a potom sa pripájajú k migrujúcim kŕdľom.

Samostatnosť
Po vzletnosti v júli–auguste; pohlavná zrelosť v 1.–2. roku

Mladé šiatiky migrujú samostatne v auguste–septembri (po dospelých rodičoch). Prvá zima v subsaharskej Afrike (Sahel — Mauretánia, Mali, Niger). Pohlavná zrelosť v 1.–2. roku, prvé hniezdenie typicky v 2. roku. Dĺžka života v prírode 10–15 rokov (rekord 18 rokov 6 mesiacov, krúžok Francúzsko 1985). Úmrtnosť mladých 45–60 % v prvom roku.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Šiatik červenonohý 33–36 cm Avoceta bocianovitá 42–46 cm Brodec veľký 50–60 cm Brehár čiernochvostý 36–44 cm Kalužiak červenonohý 27–29 cm
Šiatik červenonohý Avoceta bocianovitá Brodec veľký Brehár čiernochvostý Kalužiak červenonohý
Dĺžka33–36 cm42–46 cm50–60 cm36–44 cm27–29 cm
Váha160–195 g260–400 g410–1 360 g160–500 g85–155 g
Dožitie10–15 r15–25 r15–20 r10–25 r10–17 r
Hlučnosť4/54/54/54/53/5
Cena (SK)IUCN LCIUCN LCIUCN NTIUCN NTIUCN LC
PovahaExtrémne dlhé červené nohy, rovný čierny zobák, čierno-bieleDlhý ohnutý zobák hore, čierno-biele sfarbenie, dlhé nohyNajväčší európsky bahniak, dlhý zakrivený zobák (11–17 cm)Dlhé nohy a rovný zobák, čierny chvost s bielym pásomStredne veľký, červené nohy, biele zadné krídlo za letu
Dostupnosť v SRSlané lagúny — SR ~5–15 hniezd. párov (Iňačovce)Slané lagúny — SR ~5–15 hniezd. párov (Iňačovce)Mokrade Európa — SR ~20–40 hniezd. párov, klesajúcaMokrade Európa — SR ~5–10 hniezd. párov, klesajúcaMokrade Európa — SR ~600–900 hniezd. párov

Choroby a prevencia

Vtáčia chrípka
vysoká

Príznaky: Náhly úhyn, neurologické príznaky, hromadný úhyn v kolóniách

Šiatik je citlivý na vtáčiu chrípku — kolóniové hniezdenie zvyšuje riziko epidémie. V Európe (2021–2024) zaznamenané sporadické úhyny. ŠVPS SR monitoruje slané lokality. Pri náleze mŕtveho šiatika nedotýkať sa, hlásiť na 0800 100 200 (RVPS).

Strata slaných lagún a brakických mokradí
stredná

Príznaky: Pokles početnosti, lokálne extinkcie

Odsoľovanie slaných lagún pre poľnohospodárstvo, urbanizácia pobreží. V SR extrémne obmedzené hniezdne lokality — len Slaná lagúna pri Iňačovciach. Vďaka klimatickej expanzii druh hľadá nové biotopy — ryžové polia a brakické mokrade.

Vyrušenie pri hniezdení
stredná

Príznaky: Opustenie kolónie, úhyn vajec a mláďat

Kúpanie, turistika, kajakovanie, psí výbeh v okolí hniezdnych ostrovčekov spôsobuje opúšťanie hniezd. V SR na Slanej lagúne pri Iňačovciach prísne chránené územie.

Pesticídy v ryžových poliach
stredná

Príznaky: Redukcia potravy, bioakumulácia, oslabenie

Insekticídy (pyretroidy, organofosfáty) v ryžových poliach Iberského polostrova, Talianska, Camargue redukujú hmyz a kôrovce — hlavnú potravu šiatikov. V hniezdnej sezóne (máj–júl) môže spôsobiť úhyn celej znášky.

Klimatická zmena (paradoxne pozitívna pre druh)
nízka

Príznaky: Expanzia na sever, prispôsobovanie sa

Otepľovanie klímy v Európe umožňuje šiatikovi expandovať na sever (~10 km/rok) — prvé hniezdenia v Česku (2008), Poľsku (2017), Nemecku (2019), Slovensku (1990s). Z hľadiska druhu je klimatická zmena paradoxne pozitívna — populácia rastie. Avšak v južnej Európe (Iberský polostrov) hrozí strata biotopov z nadmernej suchoty.

Prevencia Šiatik červenonohý je chránený zákonom 543/2002 Z. z. v SR — spoločenská hodnota 2 300 €/jedinec. Ochrana hniezdnych a migračných lokalít: (1) nepristupujte ku kolónii bližšie ako 100 m v období máj–júl — vyrušenie spôsobuje opustenie kolónie; pri hlasnom „kvik-kvik" sa ihneď vzdialte; (2) nepúšťajte psov na voľno pri slaných lagúnach a brakických mokradiach v hniezdnom období (máj–júl); (3) nahláste pozorovanie na www.aves.sk/birdmap (SOS/BirdLife monitoring) — šiatik je veľmi vzácny v SR, každé pozorovanie cenné; (4) pri náleze zraneného alebo mŕtveho šiatika kontaktujte záchrannú stanicu (ZOO Bojnice 046/543 0235, ZOO Košice 055/796 8112, SOS/BirdLife 02/5556 8000); (5) podpora ochrany slaných lagún a brakických mokradí — finančná podpora SOS/BirdLife pre Slanú lagúnu pri Iňačovciach, Senianske rybníky; (6) nezasahujte do vodného režimu slaných lagún — odsoľovanie ničí biotop; (7) monitoring expanzie — šiatik je indikátor klimatickej zmeny, jeho prítomnosť v SR svedčí o otepľovaní.

Zaujímavosti

1

Najdlhšie nohy v pomere k telu spomedzi bahniakov sveta — extrémne dlhé jasne červené nohy (do 26 cm — samice väčšie), čo predstavuje ~60 % výšky tela. Najdlhšie proporčne nohy zo všetkých bahniakov a takmer všetkých vtákov sveta (porovnateľné len s plamenami). Anglické meno „Stilt" = chodul (drevené chodule cirkusoví umelcov).

2

Klimatická expanzia na sever — ~10 km/rok — druh sa vďaka otepľovaniu posúva na sever rýchlosťou ~10 km ročne (BirdLife 2023). Prvé hniezdenia v krajinách, kde sa predtým nehniezdil: Slovensko 1990s, Česko 2008, Poľsko 2017, Nemecko 2019. V Maďarsku narast z 0 v 1990 na ~500 párov v 2020. Indikátor klimatickej zmeny.

3

V SR vzácny prelietavec a občasný hniezdič — ~5–15 párov, narast za posledných 20 rokov vďaka klimatickej expanzii. Hlavná lokalita: Slaná lagúna pri Iňačovciach (Východoslovenská nížina), hniezdenie potvrdené v rokoch 2005, 2012, 2017, 2019, 2021. Vzácne aj Senianske rybníky a ťažobné jamy.

4

Diagnostické extrémne dlhé jasne červené nohy — najľahší rozlišovací znak. Spolu s čierno-bielym sfarbením (čierny vrchol, šija a krídla, biele telo a hlava) a rovným čiernym zobákom (5–7 cm) ho jednoznačne odlišujú. Pohlavný dimorfizmus mierny — samec o niečo kontrastnejší.

5

Loví brodením v plytkej vode na dlhých nohách — vďaka dlhým nohám môže brodiť v plytkej vode do 20 cm hlbokej, kde ostatné bahniaky nemôžu. Loví klovaním alebo jemným zametaním zobáka po hladine. Hlavná korisť: drobné kôrovce (Gammaridae, Artemia), hmyz na hladine (ploštice, chrobáky), mnohostenné červy.

6

Kolektívna obrana hniezda — podobne ako u avocety — pri približovaní dravca celá kolónia (5–30 párov) vzlieta synchronizovane a útočí na predátora s hlasnými „kvik-kvik". Niekedy zaháňajú aj veľké dravce. Spoločná stratégia s avocetou (rovnaká čeľaď Recurvirostridae).

7

Hlavná hniezdne biotop: ryžové polia Iberského polostrova — Španielsko (Doñana, ryžové polia rieky Ebro), Portugalsko (Tejo, Sado), Camargue (Francúzsko), Pádska nížina (Taliansko). Ryžové polia poskytujú ideálne podmienky — plytká voda, hojnosť kôrovcov a hmyzu, ostrovčeky pre hniezdenie.

8

Charakteristické krížové kývanie zobákmi pri toku — pri vzájomnom pozdravovaní partnerov pri prílete na hniezdisko šiatiky krížia zobáky a kývajú nimi (podobne ako u avocety). Klasické etologické správanie čeľade Recurvirostridae.

9

Mláďatá majú už proporcionálne dlhšie nohy než telo — pri vyliahnutí mláďatá majú už relatívne dlhé nohy (~50 % výšky tela, narast na ~60 % v dospelosti). Adaptácia pre brodenie v plytkej vode od prvých dní života. Rodičia ich nekrmia — ony si samy hľadajú drobné kôrovce a hmyz.

10

Veková rekord 18 rokov 6 mesiacov — krúžok Francúzsko 1985 — najstarší krúžkovaný šiatik červenonohý sa dožil 18,5 roka vo Francúzsku (krúžok 1985, posledné pozorovanie 2003). Bežná dĺžka života 10–15 rokov v prírode. Úmrtnosť mladých 45–60 % v prvom roku (predátori, počasie, kolízie počas migrácie do Sahel).

Taxonomická klasifikácia

species Šiatik červenonohý
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Charadriiformes (bahniakotvaré)
Čeľaď Recurvirostridae (avocetovité)
Rod Himantopus Brisson, 1760
Druh H. himantopus (Linnaeus, 1758)
Poddruhy IOC v15.2 uznáva druh ako monotypický (žiadne poddruhy) — variácia v rámci širokého areálu (Európa, Ázia, Afrika, Austrália) je minimálna. Predtým rozpoznávané 5 poddruhov, ale BirdLife a IOC ich preradili na samostatné druhy: Pied Stilt (H. leucocephalus — Austrália, Nový Zéland), Black-necked Stilt (H. mexicanus — Severná Amerika), White-headed Stilt (H. leucocephalus). Druh popísal Linné v Systema Naturae 1758. Latinské meno himantopus = „remienková noha" (gr. himas — remienok, pous — noha).
Poddruh SR Monotypický druh — žiadne poddruhy, v SR vzácny prelietavec a občasný hniezdič

? Často kladené otázky

Áno, ale vzácne — populácia ~5–15 párov (SOS/BirdLife 2022, premenlivá), narast za posledných 20 rokov vďaka klimatickej expanzii druhu na sever. Občasné hniezdenie zaznamenané iba na Slanej lagúne pri Iňačovciach (Východoslovenská nížina) — jediná pravidelnejšia hniezdna lokalita, hniezdenie potvrdené v rokoch 2005, 2012, 2017, 2019, 2021. Vzácne aj na Senianskych rybníkoch pri vysokom slanom obsahu, a v ťažobných jamách s brakickým režimom. Druh vyžaduje plytké slané alebo brakické vodné biotopy, ktorých je v SR málo.

Najlepšie obdobie: máj–júl (potenciálne hniezdne obdobie) a apríl–máj, júl–september (migrácia). Najpravdepodobnejšie lokality: (1) Slaná lagúna pri Iňačovciach (Východoslovenská nížina) — jediná pravidelnejšia lokalita, občasná kolónia 5–15 párov; (2) Senianske rybníky (RAMSAR — Východoslovenská nížina) — prelietavé pozorovania; (3) Žitný ostrov — Komárno, Šaľa (zaplavené polia, ťažobné jamy); (4) Záhorské lúky. Pozorovať ďalekohľadom alebo stativovou trubicou z hrádze lagúny (vzdialenosť min. 100 m). Pri pohľade hľadajte: extrémne dlhé jasne červené nohy, čierno-biele sfarbenie, rovný čierny zobák.

Extrémne dlhé jasne červené nohy (do 26 cm, ~60 % výšky tela) sú adaptáciou pre brodenie v plytkej slanej vode. Vďaka dlhým nohám môže šiatik brodiť v plytkej vode do 20 cm hlbokej, kde ostatné bahniaky nemôžu — má prístup k nedostupnej koristi (drobné kôrovce, hmyz, larvy v plytkej vode). Anglické meno „Stilt" = chodul (drevené chodule cirkusoví umelcov) — odráža neuveriteľnú dĺžku nôh. Latinské meno himantopus znamená „remienková noha" (gr. himas — remienok, pous — noha) — narážka na tenkú elegantnú postavu nôh. Slovenský názov „červenonohý" reflektuje farbu — najjasnejšie červené nohy spomedzi všetkých bahniakov sveta.

Najlepšie rozlišovacie znaky: (1) nohy — šiatik extrémne dlhé jasne červené (do 26 cm), avoceta dlhé sivé (15–17 cm); (2) zobák — šiatik rovný čierny (5–7 cm), avoceta dlhý ohnutý zobák hore (7,5–9 cm); (3) veľkosť — šiatik 33–36 cm, avoceta 42–46 cm (väčšia); (4) sfarbenie — šiatik čierny vrchol, šija a krídla, biele telo a hlava, avoceta čierne pásy na temenu, krku a krídlach, biele telo (podobné, ale šiatik má viac čiernej na hlave); (5) správanie pri love — šiatik klová a jemné zametanie zobákom po hladine, avoceta filtruje zametaním zobáka z boku do boku (scything); (6) hlas — šiatik vyšší ostrejší „kik-kik", avoceta nižší melodický „klitt-klitt". Obi druhy patria do rovnakej čeľade Recurvirostridae a zdieľajú kolektívnu obranu hniezda v kolónii.

Hlavné zimoviská: (1) subsaharská Afrika (Sahel — Mauretánia, Mali, Niger, Čad, Sudán) — najväčšia zimná populácia európskych šiatikov; (2) západná Afrika (Senegal, Gambia, Guinea-Bissau); (3) východná Afrika (Etiópia, Keňa, Tanzánia); (4) Stredomorie (Iberský polostrov, severná Afrika) — len malá časť (väčšina migruje ďalej); (5) Blízky východ (Saudská Arábia, Irán, Bahrajn); (6) južná Ázia (Pakistan, India) — pre východoeurópske populácie. Migrácia 3 000–8 000 km/rok (cesta tam a späť), vo dne aj v noci v kŕdľoch 20–500 jedincov. V Saheli sa koncentruje vo veľkých kŕdľoch 5 000–10 000 jedincov.

IUCN status: Least Concern (LC), posledné hodnotenie 2024. Európska populácia 50 000–120 000 párov (BirdLife 2023), trend výrazne rastúci (~+30 % za 30 rokov) — vďaka klimatickej zmene druh expanduje na sever. Slovenská populácia rastie z 0 v 1980s na ~5–15 párov v 2022 (občasné hniezdenie). Hlavné hrozby: (1) strata slaných lagún a brakických mokradí — odsoľovanie, urbanizácia; (2) vyrušenie pri hniezdení — kúpanie, turistika; (3) pesticídy v ryžových poliach Iberského polostrova, Talianska — redukcia potravy; (4) vtáčia chrípka (H5N1) — kolóniové hniezdenie zvyšuje riziko; (5) klimatická zmena — paradoxne pozitívna pre druh (expanzia na sever), ale v južnej Európe hrozí strata biotopov z nadmernej suchoty. Šiatik je indikátorom klimatickej zmeny v Európe — jeho expanzia je dokumentovanou reakciou na otepľovanie.

ZDROJ: IOC v15.2, IUCN Red List (Himantopus himantopus — LC, 2024), BirdLife DataZone, Cornell Birds of the World, eBird, Avibase, Danko et al. 2002 Rozšírenie vtákov na Slovensku, SOS/BirdLife Slovensko, vt

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC1096507
Nahrávateľ: Uku Paal
Licencia: CC BY-NC-SA

 Video — Šiatik červenonohý

Šiatik červenonohý (Himantopus himantopus) — Black-winged Stilt základné fakty o druhu

Šiatik červenonohý — fakty o druhu vrátane dĺžky života až 12 rokov a rozpätia krídel ~70 cm.

Šiatik červenonohý (Himantopus himantopus) — Black-winged Stilt HD videoklip

Šiatik červenonohý — HD záber druhu s diagnostickými extrémne dlhými ružovými nohami.

 Cudzie názvy

Česky:   Pisila čáponohá, Anglicky:   Black-winged Stilt, Nemecky:   Stelzenläufer, Francúzsky:   Échasse blanche, Poľsky:   Szczudłak, Maďarsky:   Gólyatöcs, Rusky:   Ходулочник