Phoenicopteridae (plameniakovité)
Plameniak Jamesov je kolonálny druh s tlmeným prejavom. Hlavný hlas: hrdelné „honk" vyššej tonality ako P. andinus (0,5-1,5 kHz vďaka menšej veľkosti tela). V hniezdnej kolónii Laguna Colorada (Bolívia) permanentný tlmený hluk — vo vysokých Andách (4 278 m n. m.) zvuky sa nesú slabšie kvôli riedkemu vzduchu. Synchronizované tokové volania počas skupinových ceremónií: head-flagging, wing-salute, twist-preen. Agresívne „arr" pri obrane hniezda. Mläďatá v jasliach (crèche) vydávajú vysoké „peep-peep" (1,5-3 kHz vyššie ako u P. andinus) — rodičia ich rozoznávajú výhradne podľa hlasu.
Synchronizované skupinové ceremónie 500-5 000+ vtákov: head-flagging, wing-salute, twist-preen, marching. Laguna Colorada (Bolívia) má najefektnejšie tokové ceremónie rodu Phoenicoparrus — desaťtisíce vtákov v synchronizovanom tanci. Sezónna monogamia — pár sa každoročne mení. Ceremónie trvajú týždne pred kopuláciou.
Znáša jediné biele vajce (70-90 g, ~80 × 50 mm — menšie ako u P. andinus a P. chilensis vďaka menšej veľkosti druhu) na vrchol blatového kužeľa. Vrchol znášky v decembri-januári (vrchol leta j. pologule). Hniezdne lokality limitované.
Sedia obaja rodičia striedavo — výmena každých 24-48 hodín. Pri vyrušení (kondor, líška, človek) celá kolónia opúšťa hniezda. Hlavní predátori: andská líška, kondor andský, karakara. V Laguna Colorada je kolónia chránená od 1973 (Eduardo Avaroa Reserve).
Mläďa pri vyliahnutí biele s páperím a rovným zobákom (zobák sa ohýba ~14 dní). Hmotnosť pri narodení 70-90 g (menšie ako P. andinus). Rodičia kŕmia „flamingo mliekom" — jasno-červená výlučná tekutina (oboch rodičov!). Mlieko obsahuje 8-9 % bielkovín, 15 % tukov, krv a karotenoidy.
Mläďatá opúšťajú hniezdo v 5-7 dňoch a spájajú sa do jaslí (crèche) 500-3 000 kuriatok pod dozorom dospelých „opatrovateľov". Rodičia chodia loviť 10-30 km a vracajú sa k svojmu mläďatu — rozoznávajú ho výhradne podľa hlasu. Vzletné v 70-85 dňoch. Sivobiele perie postupne ružovie cez 2-3 roky do tmavšieho ružova. Úspešnosť hniezdenia 30-50 % (vyššia v Eduardo Avaroa Reserve).
Po vzletnosti vstupujú do migrujúcich kŕdľov v rámci puny. Menej migrujúci než P. andinus — rezidentnejší v puna ekosystéme. Sivobiele perie postupne ružovie. Pohlavná zrelosť 3.-6. rok, prvé hniezdenie typicky vo 4.-6. roku. Dĺžka života v prírode 20-30 rokov. V zajatí (Slimbridge WWT) rekord ~35 rokov.
| Plameniak Jamesov | Plameniak andský | Plameniak čílsky | Plameniak veľký | Plameniak červený | Plameniak malý | |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 90-100 cm | 100-110 cm | 100-120 cm | 120-150 cm | 120-145 cm | 80-90 cm |
| Váha | ~2,0 kg | 1,8-2,4 kg | 1,8-2,5 kg | 2,0-4,0 kg | 2,2-2,8 kg | 1,5-2,0 kg |
| Dožitie | 20-30 r | 20-30 r | 20-30 r (max 60) | 20-30 r (max 83) | 20-30 r (max 65) | 20-30 r |
| Hlučnosť | 4/5 | 5/5 | 3/5 | 4/5 | 4/5 | 3/5 |
| Cena (SK) | IUCN NT | IUCN VU | IUCN NT | IUCN LC | IUCN LC | IUCN NT |
| Povaha | Najmenší — jasno-žlté nohy, krátky žltý zobák s malým čiernym hrotom, tmavšie ružové perie s karmínovými škvrnami | Bledo-žlté nohy, 3 prsty bez plávacej blany, žlto-čierny zobák, bledo-ružové perie | Bledo ružový s tmavo-ružovými „kolenami", sivomodro-červené nohy, bielo-čierny zobák | Najväčší — bledo ružovo-biely, ružové nohy, ružový zobák s čiernym hrotom | Sýto karmínovo-červený (najsýtejšie sfarbenie), ružový zobák s čiernym hrotom | Najmenší a najpočetnejší — tmavo ružový, tmavo červený zobák, žltý oko |
| Dostupnosť v SR | Vysoké Andy 2 300-4 900 m — ~106-154 tisíc (stabilná) | Andy 3 500-4 500 m — len ~38-40 tisíc, klesajúca | Mierne pásmo J. Ameriky 0-4 500 m — ~300 tisíc, klesajúca | Európa-Afrika-Ázia — 550-680 tisíc jedincov | Karibik, Yucatán, Galapágy — ~260-330 tisíc | Východná Afrika + India — ~2,2 mil. (klesajúca) |
Príznaky: Anémia, neurologické príznaky, znížená reprodukcia
Ťažba lítia v Salar de Atacama vysušuje jazerá. Hniezdenie plameniaka Jamesovho v Atacame pokleslo o ~30 % 2009-2020 (menej dramatické ako u P. andinus vďaka väčším koloniám v Laguna Colorada, Bolívia).
Príznaky: Znížená reprodukcia kolónií
Aymara/Quechua kultúra v Bolívii a Peru tradicionalne zbierala vajcia plameniakov. Hlavná príčina toho, prečo bol druh do 1956 považovaný za vyhynutý. Od 90. rokov zakázané (CITES, národné zákony), kolónia v Laguna Colorada od 1973 chránená — populácia vyrastla z odhadovaných 10 000 (1956) na 154 000 (CIFA 2021).
Príznaky: Opustenie hniezdnych lokalít, neúspech reprodukcie
Andské jazerá silne závisia od zrážok. Klimatická zmena znižuje zrážky v puny. Suchá 2009, 2019 spôsobili neúspech hniezdenia v niektorých lokalitách.
Príznaky: Náhly úhyn, kŕče, neurologické príznaky
Čile, Peru, Argentína zasiahnuté HPAI 2022-2023 — úhyn niekoľko sto plameniakov Jamesových. Migrácie šíria virus.
Príznaky: Zmrznutie nôh, vyhladovanie, opustenie hniezda
Bolívia 2012: zima -25 °C zabila ~2 000 plameniakov v Laguna Colorada (vrátane andských, čílskych, Jamesových). Klimatická zmena zvyšuje frekvenciu extrémnych zím.
Do 1956 považovaný za vyhynutého — znovuobjavený A. W. Johnsonom v Salar de Surire — jeden z najvýznamnejších „lazarus efektov" v ornitológii 20. storočia. Druh popísaný 1886 (Sclater), do začiatku 20. storočia silne znížený poľovníctvom na vajcia (Aymara tradícia). Polnoc o ňom 50 rokov tichá. Znovuobjavenie 1956 viedlo k vyhláseniu Eduardo Avaroa Reserve (Bolívia 1973) a Los Flamencos NR (Čile 1990).
Najmenší plameniak sveta (spolu s P. minor) — výška 90-100 cm, hmotnosť ~2 kg. Plameniak malý (P. minor) je o niečo ľahší (1,5-2,0 kg) a kratší (80-90 cm). Najväčší plameniaky sveta sú P. roseus a P. ruber (120-150 cm, 2,5-4 kg).
Najvyššie hniezdiaci plameniak na Zemi — typicky 4 000-4 500 m n. m. — najvyššie zaznamenané 4 900 m (Peru, Lagunillas). Plameniak veľký maximum 1 500 m, plameniak červený 300 m. Adaptácie: husté páperie, vyššia koncentrácia hemoglobínu v krvi, špecializované kostné štruktúry pre redukciu UV poškodenia.
Najjemnejšie filtračné lamely medzi plameniakmi — 16 000 mikrovýbežkov — sito na zobáku najjemnejšie zo všetkých 6 druhov (P. roseus 10 000, P. andinus 14 000, P. jamesi 16 000). Špecializovaný na mikroskopické diatómy (mikroriasy s kremíkovými škrupinami 0,5-2 mm) — najmenšia korisť medzi plameniakmi.
Diagnostické jasno-žlté nohy (intenzívnejšie ako bledo-žlté u P. andinus) — oba druhy rodu Phoenicoparrus majú žlté nohy. Plameniak Jamesov má intenzívnejšie sfarbenie (viac luteínu a zeaxantínu z diatóm). Identifikácia v Laguna Colorada: ak vidíte malého plameniaka s jasno-žltými nohami a krátkym žltým zobákom — je to P. jamesi.
Najväčšia hniezdna kolónia sveta — Laguna Colorada (Bolívia) — ~10 000 hniezdiacich párov plameniaka Jamesovho v jednej lokalite, najväčšia kolónia rodu Phoenicoparrus na svete. Spolu s plameniakom andským a čílskym vytvára celkovú kolóniu 30 000+ vtákov — najefektnejšie miesto pozorovania plameniakov sveta.
Najsýtejšie sfarbený plameniak rodu Phoenicoparrus — tmavšie ružové perie s karmínovými škvrnami na hrudi a krku. P. andinus je bledo-ružový. P. jamesi vďaka tmavšiemu sfarbeniu je atraktívnejší pre pozorovateľov a fotografov.
IUCN NT (Near Threatened, 2024) — populácia stabilná, ~106-154 tisíc jedincov — najnovší census CIFA 2021 odhadol 154 000. Stabilizácia vďaka úspešnej ochrane v Eduardo Avaroa Reserve (Bolívia od 1973) a Los Flamencos NR (Čile od 1990). Pred 1956 odhadovaná populácia ~10 000 — 15-násobný nárast za 65 rokov vďaka ochrane.
3 prsty bez plávacej blany — adaptácia rodu Phoenicoparrus — všetky druhy rodu Phoenicoparrus (P. andinus a P. jamesi) majú 3 prsty bez plávacej blany. Adaptácia na chôdzu po blate sodových jazier. Rody Phoenicopterus a Phoeniconaias majú 4 prsty s plávacou blanou.
Najmenej rušivý plameniak v ZOO — najtichší zo všetkých 6 druhov — malá veľkosť tela + tlmený prejav (vyššia tonalita, kratšie zvuky). V ZOO Slimbridge (UK) kolónia 20 ks produkuje len 50-55 dB — ideálny pre malé voliéry. Bohužiaľ v ZOO sa chová zriedka kvôli nárokom na sodové vody.
Plameniak Jamesov bol popísaný 1886 Philipom Lutleym Sclaterom a pomenovaný po britskom prírodovedcovi Harry Berkeley Jamesovi. Do začiatku 20. storočia bol silne znížený poľovníctvom na vajcia v Bolívii a Peru (Aymara/Quechua kultúra tradicionalne zbierala vajcia pre tradičnú kuchyňu). Vajcia plameniakov sú považované za delikátu v andskej kuchyni. Spolu s ťažbou v Andách (cín, volfrám v Bolívii) druh stratil hniezdne lokality. Pôslednie spoľahlivé pozorovania boli z konca 19. storočia. 50 rokov bolo o druhu ticho — vedci ho považovali za vyhynutého. Znovuobjavenie 1956: A. W. Johnson, americký ornitológ, pozoroval kolóniu v Salar de Surire (Čile). Objav bol publikovaný v The Wilson Bulletin (Johnson, Behn & Millie 1958). Po znovuobjavení sa potvrdili aj kolónie v Laguna Colorada (Bolívia). Druh ochranársky vyhlásený, založené rezervácie Eduardo Avaroa (Bolívia 1973) a Los Flamencos (Čile 1990) — populácia stúpla z odhadovaných 10 000 (1956) na 154 000 (CIFA census 2021).
Oba patria do rodu Phoenicoparrus (jediné dva druhy v rode) — žijú spoločne v andských jazerách. Rozdiely: (1) Veľkosť — plameniak Jamesov najmenší plameniak sveta 90-100 cm, ~2 kg; plameniak andský 100-110 cm, 1,8-2,4 kg (jeden z najťažších); (2) Nohy — plameniak Jamesov jasno-žlté; plameniak andský bledo-žlté; (3) Zobák — plameniak Jamesov krátky žltý s malým čiernym hrotom (~70 % zobáka žltá, najkratší zo všetkých plameniakov); plameniak andský žlto-čierny zobák (~2/3 žltá, 1/3 čierna v hrote, hrubší a dlhší); (4) Sfarbenie — plameniak Jamesov tmavšie ružové s karmínovými škvrnami na hrudi a krku; plameniak andský bledo-ružové; (5) Žltý okolo oka — plameniak Jamesov výraznejší (diagnostický znak); (6) Populácia — plameniak Jamesov ~106-154 tisíc (IUCN NT, stabilná); plameniak andský ~38-40 tisíc (IUCN VU, klesajúca). Obidva žijú v Laguna Colorada (Bolívia) spolu s plameniakom čílskym.
Diagnostický znak rodu Phoenicoparrus (P. jamesi a P. andinus) — jediný plameniak rodu Phoenicopterus s ružovými nohami (P. roseus, P. ruber, P. chilensis). Žlté sfarbenie pochádza z vyššej koncentrácie luteínu a zeaxantínu (xanthofyly) v koži nôh — karotenoidy ktoré sa hromadia z andských diatóm (mikroriasy s kremíkovými škrupinami). Plameniaky rodu Phoenicopterus konzumujú prevažne β-karotén a kantaxantín (z Artemie a Spiruliny) — ružové pigmenty sa hromadia v perí. Funkcia žltých nôh: termoreguácia v ľadovej vode vysokých Ánd (xanthofyly majú vyššiu antioxidačnú kapacitu — chránia tkanivá pred UV poškodením a mrazom). Plameniak Jamesov má jasnejšie žlté nohy než plameniak andský — drobný diagnostický rozdiel medzi 2 druhmi rodu Phoenicoparrus.
Najlepšie miesto na svete: Laguna Colorada (Bolívia, 4 278 m n. m.) — najväčšia hniezdna kolónia sveta (~10 000 hniezdiacich párov plameniaka Jamesovho), spolu s plameniakom andským a čílskym. Eduardo Avaroa Andean Fauna National Reserve. 3-dňové 4WD túry z Uyuni (Bolívia) alebo San Pedro de Atacama (Čile). Sezóna: november-marec (leto j. pologule, hniezdne obdobie). Náklady: 150-300 USD/osoba (3-4 dni). Iné lokality: (1) Salar de Atacama / Laguna Chaxa (Čile) — Los Flamencos NR, ľahšie dostupné z San Pedro de Atacama; (2) Salar de Surire (Čile) — vzdialené, miesto znovuobjavenia 1956; (3) Laguna Brava (Argentína); (4) Lagunillas (Peru). Pozor na výškovú chorobu — aklimatizácia 1-2 dni pred návštevou >4 000 m. V Európe iba Slimbridge WWT (UK) má ~20 ks. V SR/ČR/Rakúsku sa nechová.
Populácia plameniaka Jamesovho je STABILNÁ — IUCN NT (Near Threatened, 2024), globálna populácia ~106 000-154 000 zrelých jedincov (CIFA census 2021 odhad 154 000). Najlepší príklad úspešnej ochrany plameniaka rodu Phoenicoparrus — z odhadovaných 10 000 (1956 pri znovuobjavení) na 154 000 (2021) = 15-násobný nárast za 65 rokov vďaka: (1) Eduardo Avaroa Reserve (Bolívia, 1973) — ochrana hniezdnych lokalít v Laguna Colorada; (2) Los Flamencos NR (Čile, 1990); (3) Zákaz zberu vajec (Aymara/Quechua tradícia obmedzená); (4) CMS High Andean Flamingos Conservation Group — medzinárodná koordinácia. Stále hrozby: ťažba lítia v Atacame (Čile), klimatická zmena, HPAI 2022-2023, hromadné mrazy. Trend môže poklesnúť pri zhoršení banskej činnosti — ale aktuálne jeden z najlepšie chránených plameniakov sveta.
Plameniak Jamesov má NAJJEMNEJŠIE filtračné lamely zo všetkých 6 plameniakov sveta — sito s ~16 000 mikroskopickými výbežkami v zobáku (P. roseus má ~10 000, P. andinus ~14 000). Špecializácia na najmenšiu korisť medzi plameniakmi: mikroskopické diatómy (mikroriasy s kremíkovými škrupinami 0,5-2 mm). Evolučný dôvod: v andských sodových jazerách (Laguna Colorada, Salar de Atacama) sú 3 druhy plameniakov (P. chilensis, P. andinus, P. jamesi) — aby si nekonkurovali, evolučne sa špecializovali na rôznu veľkosť koristi: P. chilensis filtruje najväčšiu korisť (slanky Artemia 3-6 mm), P. andinus stredne veľkú (diatómy + drobné kôrovce 1-3 mm), P. jamesi najmenšiu (mikroskopické diatómy 0,5-2 mm). Tento jav sa nazýva ekologická diferenciácia alebo niche partitioning — klasický príklad spolunažívania blízko príbuzných druhov bez konkurencie.
Plameniak Jamesov (puna flamingo) — najmenší juhoamerický plameniak, kŕmenie v ZOO Berlín.
Plameniak Jamesov pri kŕmení — žltý zobák s čiernym hrotom, červené nohy, vysokoandská puna.
