Phoenicopteridae (plameniakovité)
Plameniak čílsky je kolonálny hlasný druh. Hlavný hlas: hrdelné „honk-honk" pripomínajúce husi (kontaktné volanie, počuteľné 1-2 km). V hniezdnej kolónii Salar de Atacama (~5 000 vtákov) permanentný zborový hluk. Synchronizované tokové volania počas skupinových ceremónií: head-flagging, wing-salute, twist-preen — celá kolónia volá v rytme. Agresívne „arr-arr" pri obrane hniezda. Mláďatá v jasliach (crèche) vydávajú vysoké „peep-peep" (1-3 kHz) — rodičia ich rozoznávajú medzi tisícmi výhradne podľa hlasu. V andských solných jazerách akustika rozšírená — zvuky sa nesú na 3-5 km nad rovnou soľnou hladinou.
Synchronizované skupinové ceremónie 100-1 000+ vtákov: head-flagging, wing-salute, twist-preen, marching. V Andách tok pri vyšších kolóniách (Laguna Colorada, Bolívia 4 278 m n. m.) — extrémne podmienky (UV žiarenie, mrazy v noci). V Patagónii tok v Laguna Mar Chiquita a iných argentínskych jazerách. Sezónna monogamia — pár sa každoročne mení (~90 % rotácia). Ceremónie trvajú týždne pred kopuláciou.
Znáša jediné biele vajce (75-90 g, ~80 × 50 mm) na vrchol blatového kužeľa. Vrchol znášky v Andách november-december (leto j. pologule, po roztopení snehu), v Patagónii november-január. Asynchrónne hniezdenie v rámci kolónie — niektoré páry hniezdia o 2-3 týždne neskôr ako iné (riziko predácie rozložené).
Sedia obaja rodičia striedavo — výmena každých 24-48 hodín. Pri vyrušení (kondor, líška, človek) celá kolónia opúšťa hniezda. V Andách nočné mrazy môžu poškodiť vajcia ak rodič hniezdo opustí na >2 hodiny. Predátorstvo: andská líška (Lycalopex culpaeus), kondor andský (Vultur gryphus), karakara (Phalcoboenus megalopterus). Ochrana kolónií v Bolívii (Eduardo Avaroa Reserve) a Čile (Los Flamencos NR).
Mläďa pri vyliahnutí biele s páperím a rovným zobákom (zobák sa ohýba ~14 dní). Hmotnosť pri narodení 75-100 g. Rodičia kŕmia „flamingo mliekom" — jasno-červená výlučná tekutina z hornej časti tráviaceho traktu (oboch rodičov!). Mlieko obsahuje 8-9 % bielkovín, 15 % tukov, krv a karotenoidy. Rodič tvorí mlieko pod vplyvom prolaktínu — podobne ako u holubov.
Mläďatá opúšťajú hniezdo v 5-7 dňoch a spájajú sa do jaslí (crèche) 100-1 000 kuriatok (menšie ako u P. roseus, P. ruber kvôli menším kolóniám). Rodičia chodia loviť 10-30 km a vracajú sa k svojmu mläďatu — rozoznávajú ho výhradne podľa hlasu. Vzletné v 70-85 dňoch. Sivobiele perie postupne ružovie cez 2-3 roky. Úspešnosť hniezdenia 40-60 % (vyššie v chránených rezerváciách Los Flamencos a Eduardo Avaroa).
Po vzletnosti vstupujú do migrujúcich kŕdľov juvenilov. Vertikálna migrácia 4 000 m — andské juvenily zostupujú do patagónskych nížin v zime. Sivobiele perie postupne ružovie. Pohlavná zrelosť 3.-6. rok, prvé hniezdenie typicky vo 4.-6. roku. Dĺžka života v prírode 20-30 rokov. V zajatí rekord >60 rokov (ZOO Basel, Švajčiarsko). Mortalita v prvom roku 30-50 % (mrazy, predácia, sucho).
| Plameniak čílsky | Plameniak andský | Plameniak Jamesov | Plameniak veľký | Plameniak červený | Plameniak malý | |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 100-120 cm | 100-110 cm | 90-100 cm | 120-150 cm | 120-145 cm | 80-90 cm |
| Váha | 1,8-2,5 kg | 1,8-2,4 kg | 2,0 kg | 2,0-4,0 kg | 2,2-2,8 kg | 1,5-2,0 kg |
| Dožitie | 20-30 r (max 60) | 20-30 r | 20-30 r | 20-30 r (max 83) | 20-30 r (max 65) | 20-30 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 4/5 | 3/5 | 4/5 | 4/5 | 3/5 |
| Cena (SK) | IUCN NT | IUCN VU | IUCN NT | IUCN LC | IUCN LC | IUCN NT |
| Povaha | Bledo ružový s tmavo-ružovými „kolenami", sivomodro-červené nohy, bielo-čierny zobák | Bledo-žlté nohy (jediný!), 3 prsty bez plávacej blany, žlto-čierny zobák | Najmenší rodu Phoenicoparrus — jasno-žlté nohy, krátky žltý zobák s čiernym hrotom | Najväčší — bledo ružovo-biely, ružové nohy, ružový zobák s čiernym hrotom | Sýto karmínovo-červený (najsýtejšie sfarbenie), ružový zobák s čiernym hrotom | Najmenší a najpočetnejší — tmavo ružový, tmavo červený zobák, žltý oko |
| Dostupnosť v SR | Mierne pásmo J. Ameriky 0-4 500 m — ~300 tisíc, klesajúca | Andy 3 500-4 500 m — len ~38 tisíc, klesajúca | Vysoké Andy 4 000-4 500 m — ~106 tisíc | Európa-Afrika-Ázia — 550-680 tisíc jedincov | Karibik, Yucatán, Galapágy — ~260-330 tisíc | Východná Afrika + India — ~2,2 mil. (klesajúca) |
Príznaky: Anémia, neurologické príznaky, znížená reprodukcia
Najvážnejšia hrozba pre druh. Čile produkuje 25 % svetového lítia v Salar de Atacama (SQM, Albemarle) — ťažba vyžaduje obrovské odbery vody (~1 500 l na 1 kg lítia), vysušuje jazerá. Hniezdenie pokleslo o 40 % v Salar de Atacama 2009-2020 (Marquet et al. 2022). Boom elektromobility (Tesla, BYD) zhoršuje situáciu.
Príznaky: Opustenie hniezdnych lokalít, neúspech reprodukcie
Andské jazerá (Laguna Colorada, Salar de Uyuni) silne závisia od ročných zrážok. Klimatická zmena znižuje zrážky v vyšších Andách — niektoré jazerá vysychajú niekoľko týždňov v roku. Laguna Verde (Bolívia) stratila 30 % objemu od 2010.
Príznaky: Ochabnutosť krku, paralýza, smrť do 24-72 h
Periodické epidémie v andských solných jazerách. Laguna Mar Chiquita 2018: ~500 obetí. Salar de Atacama 2019: ~300 obetí. Anaeróbny rozklad organickej hmoty v plytkej teplej vode.
Príznaky: Náhly úhyn, kŕče, neurologické príznaky
Čile a Peru zasiahnuté HPAI 2022-2023 — úhyn tisícov morských vtákov, niekoľko sto plameniakov čílskych. Migrácia medzi andskými jazerami a patagónskymi nížinami šíri virus.
Príznaky: Zmrznutie nôh, vyhladovanie, opustenie hniezda
Bolívia 2012: zima -25 °C zabila ~2 000 plameniakov v Laguna Colorada (zmrznutie nôh v ľadovej vode, kŕdle uväznené). 2021: podobná udalosť v Salar de Atacama (~500 obetí). Klimatická zmena zvyšuje frekvenciu extrémnych zím.
Najmenší zo 3 druhov rodu Phoenicopterus — výška 100-120 cm, hmotnosť 1,8-2,5 kg. Plameniak veľký (P. roseus) a plameniak červený (P. ruber) sú väčšie (120-150 cm). Najmenší plameniaky sveta sú Jamesov a malý (~80-100 cm) v rodoch Phoenicoparrus a Phoeniconaias.
Diagnostické tmavo-ružové „kolená" — jediný plameniak rodu Phoenicopterus s týmto znakom — intertarzálne kĺby (kotníky) sú výrazne tmavšie ružové/červené ako zvyšok nôh (sivomodrých s ružovým odtieňom). Identifikácia v ZOO: ak vidíte plameniaka s „červenými kolenami" a sivými nohami — je to plameniak čílsky.
Najširšie výškové rozpätie medzi plameniakmi — 0 až 4 500 m n. m. — od pobrežia Patagónie po vysoké Andy (Laguna Colorada 4 278 m). Vertikálna migrácia 4 000 m medzi Andami a patagónskymi nížinami v zime (jedinečná pre vtáky — len málo druhov takto sezónne mení nadmorskú výšku).
Spoločne s plameniakmi andským a Jamesovým — najväčšia diverzita plameniakov sveta v jednom regióne — Laguna Colorada (Bolívia, 4 278 m n. m.) má súčasne 3 druhy plameniakov (čílsky, andský, Jamesov). Plameniaky sa nekonkurujú — andský a Jamesov filtrujú menšiu korisť než čílsky. Najefektnejšie miesto pozorovania plameniakov sveta.
Najlepšie chovaný plameniak v európskych ZOO — EAZA EEP ~3 000 ks v 200+ ZOO — vďaka tolerancii k chladu (Patagónia až -10 °C v zime) zvládajú europésku zimu vonku (zatiaľ čo plameniak veľký vyžaduje vyhriaté pavilóny). V SR ZOO Bratislava a ZOO Bojnice majú kolónie ~10-20 ks. V Európe: Praha, Berlín, Slimbridge UK, Whipsnade UK, Schönbrunn Viedeň, Basel.
Hlavná hrozba — lithio-medi banská činnosť v Salar de Atacama — Čile produkuje 25 % svetového lítia v Salar de Atacama (SQM, Albemarle). Ťažba vyžaduje obrovské odbery vody (~1 500 l na 1 kg lítia), vysušuje jazerá. Hniezdenie pokleslo o 40 % v Salar de Atacama 2009-2020 (Marquet et al. 2022). Boom elektromobility (Tesla, BYD) zhoršuje situáciu.
IUCN NT (Near Threatened, 2024) — populácia klesajúca — globálna populácia ~300 000 jedincov. Hlavné príčiny poklesu: ťažba lítia v Atacame, klimatická zmena (vysychanie andských jazier), poľovníctvo (Argentína, Bolívia historicky), turistický rozvoj. Ochrana: Los Flamencos NR (Čile), Eduardo Avaroa Reserve (Bolívia), Parque Nacional Ansenuza (Argentína 2022).
Hniezdi v 3 najznámejších soľných pláňach J. Ameriky — Salar de Atacama (Čile) 2 305 m n. m. — najsucherejšia oblasť Zeme s hyperslanými jazerami (Laguna Chaxa); Salar de Uyuni (Bolívia) 3 656 m n. m. — najväčšia soľná pláň sveta (10 582 km²); Salinas Grandes (Argentína) 3 500 m n. m. Ide o jedinečné geologické formácie z časov, keď tieto oblasti boli morom.
„Flamingo mlieko" — červená sekrécia z hrdla pre kŕmenie mläďat — rodičia (oboch pohlaví!) tvoria pod vplyvom prolaktínu jasno-červenú výživnú tekutinu z hornej časti tráviaceho traktu (8-9 % bielkovín, 15 % tukov, krv a karotenoidy). Plameniaky sú jednou z 3 vtáčich skupín produkujúcich „mlieko" (spolu s holubmi a tučniakmi cisárskymi).
Hromadný úhyn 2012 v Bolívii — 2 000 plameniakov zmrzlo v Laguna Colorada — extrémna zima (-25 °C) zmrazila plytkú vodu a uväznila kŕdle plameniakov v ľade. Zmrznutie nôh + vyhladovanie. Podobné udalosti 2021 v Salar de Atacama (~500 obetí). Klimatická zmena zvyšuje frekvenciu extrémnych zím v Andách.
Diagnostické znaky plameniaka čílskeho: (1) Tmavo-ružové až červené „kolená" (intertarzálne kĺby) — jediný plameniak rodu Phoenicopterus s týmto znakom; (2) Sivomodro-červené nohy (nie plne ružové ako u P. roseus, P. ruber); (3) Bielo-čierny zobák s väčšou čiernou časťou ako u ostatných (cca 1/2 zobáka čierna); (4) Bledo ružové perie (svetlejšie ako P. roseus, oveľa svetlejšie ako P. ruber); (5) Karmínovo-červené vrchné krídla a čierne letky pri lete. Veľkosť 100-120 cm (najmenší rodu Phoenicopterus). Areál: južná J. Amerika (Peru, Čile, Argentína, Bolívia, Uruguay) — žiaden iný plameniak rodu Phoenicopterus tu nehniezdi. V Andách spolu s plameniakmi andským a Jamesovým (oba majú žlté nohy, plne čierny zobák — ľahká identifikácia).
Najľahší prístup: (1) El Calafate (Patagónia, Argentína) — Laguna Nimez Reserve priamo v meste, sezónne stovky vtákov, súčasť Perito Moreno glečerových túr (najpopulárnejšia turistická lokalita); (2) Salar de Atacama (Čile) — Laguna Chaxa v Los Flamencos National Reserve, ~5 000 hniezdiacich párov, sprievodcovia z San Pedro de Atacama; (3) Salar de Uyuni (Bolívia) — Laguna Colorada v Eduardo Avaroa Reserve, 3-dňové 4WD túry, plameniak čílsky súčasne s andským a Jamesovým; (4) Laguna Mar Chiquita (Argentína) — Parque Nacional Ansenuza (2022, najväčšie slané jazero J. Ameriky), 100 000+ vtákov v sezóne; (5) Salinas Grandes (Argentína) — soľná pláň pri Salta/Jujuy. V Európe v desiatkach ZOO (Bratislava, Bojnice, Praha, Berlín, Slimbridge UK).
Diagnostický znak druhu — tmavo-ružové (až červené) intertarzálne kĺby (vedecky intertarsal joint alebo „kolená", aj keď fyziologicky zodpovedajú nášmu členku/kotníku). Funkcia: cievny systém kĺbu má vysokú koncentráciu karotenoidov pre termoreguláciu — intenzívnejšie prekrvenie kĺbu pomáha udržiavať teplotu nôh v ľadovej vode patagónskych jazier (až -10 °C v zime). Ostatné druhy plameniakov majú plne ružové nohy bez výrazného sfarbenia kĺbov — žijú v teplejších oblastiach (Karibik, stredomorie, tropická Afrika), kde takéto adaptácie nepotrebujú. Hypotetické vysvetlenie 2: tmavšie sfarbenie kĺbov môže slúžiť ako signál zdravia pri toku (samce s intenzívnejšími „kolenami" preferované samicami — Studer & Vargas 2011). Plameniaky v zajatí bez karotenoidovej diéty strácajú aj tmavé kolená (postupne blednú do ružova).
Plameniak čílsky je IUCN klasifikovaný ako NT (Near Threatened, 2024) — populácia klesajúca. Globálna populácia ~300 000 jedincov. Hlavné príčiny poklesu: (1) Lithio-medi banská činnosť v Salar de Atacama (Čile produkuje 25 % svetového lítia) — odbery vody pre ťažbu vysušujú jazerá, hniezdenie pokleslo o 40 % v Atacame 2009-2020 (Marquet et al. 2022). Boom elektromobility zhoršuje situáciu; (2) Klimatická zmena — vysychanie andských jazier (Laguna Verde -30 % objemu od 2010); (3) Poľovníctvo — Argentína, Bolívia historicky (mäso, vajcia, perie pre suvenirsky); (4) Turistický rozvoj v Atacame a Uyuni; (5) HPAI v Čile/Peru 2022-2023. Ochrana: Los Flamencos NR (Čile, 1990), Eduardo Avaroa Reserve (Bolívia, 1973), Parque Nacional Ansenuza (Argentína, 2022). EAZA EEP koordinuje chov ~3 000 ks v 200+ európskych ZOO ako záložná populácia. Trend môže zlepšiť recyklácia lítia (Tesla, BYD postupne investujú) a regulácia ťažby v Atacame.
Najlepšie chovaný plameniak v európskych ZOO — EAZA EEP koordinuje ~3 000 ks v 200+ ZOO. Hlavné dôvody: (1) Tolerancia k chladu — patagónska pôvodina (až -10 °C v zime) ho robí zvládajúcim európsku zimu vonku, zatiaľ čo plameniak veľký a červený vyžadujú vyhriaté pavilóny (€€€ náklady); (2) Adaptabilita — toleruje rôzne typy vôd (slané, brakické, sladké), kým P. roseus a P. ruber vyžadujú hyperslané; (3) Ľahká reprodukcia — pravidelne sa rozmnožuje v ZOO (EAZA EEP úspešnosť 60-80 % v koloniách 30+ ks); (4) Historicky najčastejšie importovaný druh — európske ZOO mali kolónie už od 19. storočia (Londýn, Berlín, Viedeň). V SR ZOO Bratislava má kolóniu ~15 ks, ZOO Bojnice ~10 ks (mix s P. roseus). V Európe: Slimbridge (WWT) má najväčšiu — ~200 ks.
Plameniak čílsky je najchladu-tolerantný plameniak sveta — vysoké Andy (Laguna Colorada 4 278 m n. m.) majú v noci teploty -20 °C aj v lete. Patagónska populácia znáša zimy do -10 °C. Adaptácie: (1) Husté páperie pod vrchnými perami — izolačná vrstva 2-3 cm; (2) Termálne cievne adaptácie nôh — protiprúdový systém v intertarzálnych kĺboch (tmavo-ružové „kolená") znižuje tepelný únik z nôh do ľadovej vody; (3) Oddych v skupine — kŕdle 100-1 000 vtákov sa zhromažďujú tesne pri sebe, znižujú tepelný únik o 20-30 %; (4) Jednonohé státie — zníženie tepelnej straty z nôh o ~50 %; (5) Sezónne vertikálne migrácie — andská populácia v zime zostupuje do patagónskych nížin (vertikálny pohyb 4 000 m). Limit adaptácie: pri zimách -25 °C aj plameniak čílsky hynie hromadne — Laguna Colorada 2012 (~2 000 obetí, nohy zmrznuté v ľade).
Plameniak čílsky a jeho mláďatá — kŕmenie hrvoľovým mliekom, typická správanie juhoamerického druhu.
Plameniak čílsky — ružové sfarbenie so sivými nohami a červenými kĺbmi, andská populácia.
