Plameniak ružový (Phoenicopterus roseus)

Phoenicopteridae (plameniakovité)

Plameniak ružový

Phoenicopterus roseus — najväčší a najrozšírenejší zo 6 svetových plameniakov — jediný hniezdiaci v Európe, populácia 550-680 tisíc

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | Least Concern, populácia rastúca (~550 000-680 000 jedincov)
Výška120-150 cm
Hmotnosť2,0-4,0 kg
Rozpätie140-170 cm
Populácia550-680 tis. ks
Vek (max)83 r. v zajatí

Výživa

  • Sinice a mikroriasy — Spirulina, Arthrospira (zdroj β-karoténu/ružového sfarbenia)
  • Slanky a kôrovce — Artemia salina, malé garnáty, kopepody
  • Vodný hmyz — larvy pakomárov (Chironomidae), vodné chrobáky
  • Drobné mäkkýše — ulitníky, lastúrniky v plytkej vode
  • Semená vodných rastlín a detrit
  • Drobné rybky — mladé tilapie, gambusie v slaných lagúnach
Tip od odborníka Plameniak ružový (Phoenicopterus roseus) je vrcholový filtrátor špecializovaný na hyperslané a brakické vody — soľné jazerá, lagúny a delty riek. Loví jedinečnou „filter-feeding" stratégiou: ponorí hlavu hore nohami pod vodu, jazyk pumpuje vodu cez lamely (lamellae) v zobáku — sito s 10 000+ mikroskopickými výbežkami zachytí kôrovce, riasy a hmyz veľkosti 0,5-6 mm. Ružové sfarbenie pochádza výlučne z potravy — β-karoténov v sinici Spirulina a kantaxantínu zo slankov Artemia. Mláďatá sa rodia sivobiele a ružovejú postupne do 2-3 rokov. V zajatí bez karotenoidovej diéty blednú do bielej (preto ZOO pridávajú syntetický karotén do krmiva). Hlavné lokality v Európe: Camargue (Francúzsko) — ~13 000 párov, monitoring od 1947, najstarší žijúci zakrúžkovaný vták 47 rokov (2026); Fuente de Piedra (Andalúzia) — ~20 000 párov; Solné jazerá Tuniska a Egypta. V Indii: Sambhar Lake (Rajasthan) a Rann of Kutch (Gujarát) — najväčšie hniezdne kolónie sveta (~500 000 vtákov).

Hlasový prejav

Plameniak ružový je permanentne hlasný kolonálny druh. Hlavný hlas: hrdelné „honk-honk" pripomínajúce husi (kontaktné volanie v lete a v kolónii, počuteľné na 1-2 km). V hniezdnej kolónii (1 000-100 000 vtákov) nepretržitý zborový hluk — vrchol intenzity ráno a večer. Synchronizované tokové volania počas skupinových ceremónií (head-flag, wing-salute) — celá kolónia volá v rytme. Agresívne „arr-arr" pri obrane hniezda alebo územia. Mláďatá v jasliach (crèche) vydávajú vysoké „peep-peep" volania (1-3 kHz) — rodičia ich rozoznávajú medzi tisícmi mláďat výhradne podľa hlasu (akustické otisky).

Typické zvuky

  • Kontaktné „honk-honk" — husiam podobné hrdelné volanie počas letu (0,5-1,5 kHz, počuteľné 1-2 km)
  • Tokové synchronizované „uk-uk-uk" — zborové volanie celej skupiny počas ceremónií
  • Agresívne „arr-arr" — krátke ostré volanie pri obrane hniezda
  • Žobravé „peep-peep" mláďat — vysoké tóny 1-3 kHz, individuálny akustický odtlačok
  • Alarmové „kek-kek" — pri ohrození kolónie (dravec, človek)
  • Tichý kontaktný „ger-ger" — medzi partnermi pri kŕmení mláďat

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — synchronizované skupinové ceremónie 100-1000+ vtákov (head-flag, wing-salute, twist-preen)
Stavba blatových kužeľov a znáška — jediné biele vajce na vrchole kužeľa
Inkubácia 27-31 dní + jasle mláďat („crèche" stovky až tisíce kuriatok)
Disperzia/migrácia — európske jedince do Stredomoria, severnej Afriky
Zimovanie — Camargue, Andalúzia, Tunisko, Egypt, Senegal, Kena, India

Prostredie a požiadavky

Biotop
Hyperslané a brakické vody — soľné jazerá, lagúny, delty riek, soľné mokrade s hĺbkou 5-50 cm
Vyžaduje plytkú vodu (5-50 cm) kde môže stáť na dlhých nohách a filtrovať. Tolerovaná salinita extrémna — od brakických vôd (10 ‰) po hyperslané jazerá (300 ‰, 8× viac ako more — Lake Nakuru, Keňa). Preferuje vody bohaté na sinice a kôrovce bez konkurencie iných filtrátorov. Najznámejšie biotopy: Camargue (Francúzsko, brakické lagúny Rhônskej delty), Andalúzia (Fuente de Piedra, Marismas del Odiel), Tunisko (Sebkha Kelbia), Egypt (Lake Bardawil, Wadi El Rayan), India (Sambhar Lake, Rann of Kutch, Chilika), východná Afrika (Lake Nakuru, Bogoria, Magadi — Rift Valley sodové jazerá).
Nadmorská výška
0-1 500 m n. m. typicky; výnimočne do 3 000 m v Iráne (Lake Urmia)
Hlavné populácie v nížinách (0-500 m n. m.) — Camargue (1 m n. m.), Andalúzia (400 m), India (Sambhar 360 m). Vysokohorská populácia v Iráne (Lake Urmia ~1 280 m n. m., dnes silne ohrozená vysychaním). V Andách hniezdia iné druhy (plameniak andský, Jamesov, čílsky) do 4 500 m n. m. Plameniak ružový nehniezdi vo vysokých horách — preferuje stredomorské a tropické nížiny.
Hniezdo
Blatový kužeľ (mound nest) — výška 25-50 cm, priemer 30-40 cm, postavený z bahna v plytkej vode
Hniezdo jedinečné medzi vtákmi — kužeľová stavba z blata, ílu a soli zhutneného zobákom a nohami. Výška 25-50 cm (chráni vajce pred zaplavením), priemer základne 30-40 cm. Pár stavia hniezdo 6-8 týždňov pred znáškou (január-marec v Európe). Vrchol kužeľa má plytkú jamku pre jediné vajce. Hniezda usporiadané v plotných koloniách tesne vedľa seba (vzdialenosť 30-50 cm medzi hniezdami — minimálne, aby si rodičia mohli vzájomne udrieť zobákom pri obrane). Camargue: jedna z najväčších kolónií Európy, ~13 000 párov na Étang du Fangassier (umelo postavený ostrov 1969-1974 — najúspešnejší ochranárský projekt v Európe). Po sezóne hniezda zničí dážď a v ďalšom roku sa stavajú nové.
Teplota
Stredomorie 5-40 °C; tropické Afrika 20-45 °C; iránske jazerá -10 až +35 °C (sezónne)
Druh tepelne adaptabilný — od mierneho stredomorského podnebia (Camargue, januárové teploty 5-10 °C) po hyperslané jazerá v subtropoch a trópoch Afriky (Lake Magadi 40-45 °C celoročne). Iránska populácia (Lake Urmia) znáša zimné teploty pod nulou a letné nad +35 °C. Citlivé na náhle mrazy — pri zamrznutí lagún (Camargue, januárove vlny chladu) hromadný úhyn (1985: -10 °C → úhyn 1 500 vtákov v Camargue). Pri letných horúčavách >40 °C oddych v hlbšej vode s ponorenou hlavou.
Voda
Plytké hyperslané a brakické vody — soľnosť 10-300 ‰ (1-30 %), pH 6-11 (alkalické sodové jazerá)
Vyžaduje plytkú vodu 5-50 cm pre filter-feeding stojaci. Tolerovaná salinita extrémne široká: od brakických vôd (10 ‰, 1×) po hyperslané jazerá 300 ‰ (30 %, 8× viac ako oceán — Lake Bogoria, Keňa). Plameniaky pijú sladkú vodu (zo sladkovodných zdrojov, alebo upravujú zo slaných cez špeciálne soľné žľazy nad očami — odstraňujú prebytočnú soľ). Soda jazerá Východoafrickej Rift Valley (Bogoria, Magadi, Natron) majú pH až 11 — žiadny iný stavovec nehniezdi v takom extrémnom prostredí.
Spoločnosť
Striktne kolonálny druh — hniezdne kolónie 1 000-100 000+ vtákov, mimo hniezdenia kŕdle 100-10 000 ks
Najviac sociálny druh vtákov. Hniezdne kolónie majú 1 000 až 100 000+ párov — Sambhar Lake (India) v dobrých rokoch ~500 000 vtákov. Sezónne monogamný — pár sa každý rok mení (~95 % rotácia partnerov, Camargue výskum 1947-2023). Tok kolektívny — synchronizované skupinové ceremónie: head-flagging (otáčanie hlavy), wing-salute (rozprestreté krídla), twist-preen (čistenie peria), marching (skupinový pochod v rytme). Mláďatá v jasliach (crèche) až 30 000 kuriatok pod dozorom 5-10 dospelých „opatrovateľov" — rodičia chodia na lov 50+ km a vracajú sa ku svojmu mláďaťu, ktoré rozoznávajú výhradne podľa hlasu (akustické otisky).

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Január-marec (Stredomorie), apríl-jún (východná Afrika, India)

Najpôsobivejšia tokovacia ceremónia vtáčieho sveta — synchronizované skupinové tance 100-1 000+ vtákov naraz. Hlavné prvky: head-flagging (rýchle otáčanie hlavy zo strany na stranu, krk vzpriamený), wing-salute (krátke otvorenie krídel pre demonštráciu červených vrchných peria), twist-preen (rituálne čistenie peria zobákom), marching (skupinový pochod tesne pri sebe v synchronickom rytme). Ceremónie trvajú týždne pred kopuláciou, vyberajú sa pevné páry. Sezónna monogamia — pár sa každoročne mení (Camargue ~95 % rotácia).

Znáška
1 vajce (vzácne 2, zriedka 3)

Znáša jediné biele vajce (75-95 g, ~85 × 50 mm) na vrchol blatového kužeľa. Vajce vápenne biele s drobnými ryhami. Pri strate vajca náhradná znáška zriedkavá (raz za sezónu). V populáciách s vysokou stratou (predátori, povodne) až 2 % párov urobí druhú znášku. Vrchol znášky v Camargue marec-apríl, v Afrike a Indii rok-závisle podľa zrážok.

Inkubácia
27-31 dní

Sedia obaja rodičia striedavo — výmena každých 24-48 hodín. Pri inkubácii rodič sedí natiahnutými nohami pred sebou (jedinečná pozícia medzi vtákmi). Pri vyrušení (dravec, človek) celá kolónia opúšťa hniezda na 10-30 minút — vajcia rýchlo chladnú, opakovaná disturbácia vedie k úplnému neúspechu kolónie. Camargue: prísny zákaz vstupu na ostrovy s kolóniou (chránená oblasť od 1928).

Liahnutie
Apríl-jún (Európa), variabilné podľa lokality

Mláďa pri vyliahnutí biele s páperím a rovným zobákom (zobák sa ohýba do typického tvaru ~14 dní). Hmotnosť pri narodení 75-100 g. Skrátený zobák v prvých týždňoch (mláďa nedokáže filtrovať) — rodičia ho kŕmia „flamingo mliekom" — jasno-červená výlučná tekutina z hornej časti tráviaceho traktu rodičov (oboch — aj samce!). Mlieko obsahuje 8-9 % bielkovín, 15 % tukov, krv a karotenoidy. Rodič tvorí mlieko pod vplyvom prolaktínu — podobne ako u holubov (jediné 3 vtáčie skupiny tvoriace mlieko: holuby, plameniaky, tučniaky cisárske).

Mláďatá
75-90 dní do vzletnosti, „crèche" 4-12 týždňov

Mláďatá opúšťajú hniezdo už v 5-7 dňoch a spájajú sa do obrovských jaslí (crèche) — niekedy 10 000-30 000 kuriatok pod dozorom 5-10 dospelých „opatrovateľov". Rodičia chodia loviť 30-50 km ďaleko a vracajú sa k svojmu mláďaťu — rozoznávajú ho výhradne podľa hlasu (akustické otisky, individuálne pre každé mláďa). Vzletné v 75-90 dňoch. Sivobiele perie postupne ružovie cez 2-3 roky podľa diéty karotenoidov. Úspešnosť hniezdenia 60-80 % v stabilných koloniách (Camargue), 0-30 % v efemerných jazerách (Sambhar — sucho v 2009, 2019 → úplný neúspech).

Samostatnosť
Po vzletnosti v 3 mesiacoch; pohlavná zrelosť 3.-6. rok

Po vzletnosti vstupujú do migrujúcich kŕdľov juvenilov a sub-adultov. Sivobiele perie postupne ružovie. Pohlavná zrelosť 3.-6. rok, prvé hniezdenie typicky vo 4.-6. roku (Camargue dlhodobý monitoring 1947-2023). Dĺžka života v prírode 20-30 rokov, rekord 47 rokov (krúžkovaný v Camargue 1979, posledné pozorovanie 2026). V zajatí extrémne dlhý život — 83 rokov (Greater, ZOO Adelaide Austrália †2014) — najstarší známy vták v zajatí na svete. Mortalita v prvom roku 30-50 % (predácia, sucho), neskôr veľmi nízka (<5 %/rok dospelých).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Plameniak ružový 120-150 cm Plameniak červený 120-145 cm Plameniak čílsky 100-120 cm Plameniak andský 100-110 cm Plameniak Jamesov 90-100 cm Plameniak malý 80-90 cm
Plameniak ružový Plameniak červený Plameniak čílsky Plameniak andský Plameniak Jamesov Plameniak malý
Dĺžka120-150 cm120-145 cm100-120 cm100-110 cm90-100 cm80-90 cm
Váha2,0-4,0 kg2,2-2,8 kg1,8-2,5 kg1,8-2,4 kg2,0 kg1,5-2,0 kg
Dožitie20-30 r (max 83)20-30 r20-30 r20-30 r20-30 r20-30 r
OchranaIUCN LCIUCN LCIUCN NTIUCN VUIUCN NTIUCN NT
CharakteristikaNajväčší — bledo ružovo-biely, karmínovo-červené vrchné krídla, čierne letky, ružový zobák s čiernym hrotomSýto karmínovo-červený (najintenzívnejšie sfarbený), ružový zobák s čiernym hrotomBledo ružový s tmavo-ružovými „kolenami", bielo-čierny zobákBledo-žlté nohy (jediný plameniak so žltými nohami!), 3 prsty bez plávacej blanyNajmenší (s plameniakom malým) — jasno-žlté nohy, krátky žltý zobák s čiernym hrotomNajmenší a najpočetnejší — tmavo ružový, tmavo červený zobák, žltý oko
AreálEurópa-Afrika-Ázia — 550-680 tisíc jedincovKaribik, S Amerika, Galapágy — ~330 tisícAndy a južná J. Amerika — ~300 tisícAndy 3 500-4 500 m — len ~38 tisíc, klesajúcaVysoké Andy 4 000-4 500 m — ~106 tisícVýchodná Afrika + India — ~2,2 mil. (klesajúca)

Zaujímavosti

1

Najväčší plameniak sveta — výška 120-150 cm, rozpätie krídel 140-170 cm, hmotnosť 2-4 kg. Spolu s plameniakom červeným (P. ruber) je najväčší zo 6 svetových druhov (rody Phoenicopterus, Phoenicoparrus, Phoeniconaias). Monotypický druh — bez uznaných poddruhov (IOC v15.2).

2

Najstarší známy vták v zajatí na svete — Greater, samec v ZOO Adelaide (Austrália), sa dožil 83 rokov (1933-2014). Najstarší žijúci v prírode: krúžkovaný v Camargue 1979, posledné pozorovanie 2026 — 47 rokov. Plameniaky majú jeden z najdlhších životov medzi vtákmi vôbec.

3

Ružové sfarbenie pochádza výlučne z potravy — β-karoténov v sinici Spirulina a kantaxantínu zo slankov (Artemia). Mláďatá sa rodia sivobiele a ružovejú postupne do 2-3 rokov. V zajatí bez karotenoidovej diéty blednú do bielej — preto ZOO pridávajú syntetický karotén do krmiva. Intenzívne ružovo-červené sú populácie z hyperslaných jazier (Lake Bogoria — najsýtejšie farby).

4

Jediný plameniak hniezdiaci v Európe — Camargue (Francúzsko, ~13 000 párov, monitoring od 1947), Fuente de Piedra (Andalúzia, ~20 000 párov), Sardínia (Cagliari), Toskánsko a Kalábria. Druhé európske územia (Turecko — Akyatan, Tuz Gölü) sú už mimo EÚ ale v Stredozemnej oblasti.

5

Filter-feeder — lamely zobáka ako sito s 10 000 výbežkami — plameniak loví hlavou hore nohami, jazyk pumpuje vodu cez lamely (lamellae) v zobáku — sito s ~10 000 mikroskopickými výbežkami zachytí kôrovce, riasy a hmyz veľkosti 0,5-6 mm. Frekvencia jazyka 3-4× za sekundu. Inovácia evolučne unikátna — žiadny iný vták nemá podobný aparát.

6

Hniezdo blatový kužeľ na 25-50 cm — pár stavia kužeľovú stavbu z bahna v plytkej vode (6-8 týždňov), výška 25-50 cm chráni vajce pred zaplavením. Najznámejšia umelá hniezdna lokalita: Étang du Fangassier (Camargue, postavený 1969-1974) — najúspešnejší ochranársky projekt Európy, sezónne 13 000 párov.

7

Mláďatá v „crèche" (jasle) — až 30 000 ks — kuriatka opúšťajú hniezdo už v 5-7 dňoch a spájajú sa do obrovských jaslí pod dozorom 5-10 dospelých „opatrovateľov". Rodičia chodia loviť 30-50 km ďaleko a vracajú sa k svojmu mláďaťu, ktoré rozoznávajú výhradne podľa hlasu (akustické otisky).

8

„Flamingo mlieko" — červená sekrécia z hrdla — rodičia (oboch pohlaví!) tvoria pod vplyvom prolaktínu jasno-červenú výživnú tekutinu z hornej časti tráviaceho traktu (8-9 % bielkovín, 15 % tukov, krv a karotenoidy). Plameniaky sú spolu s holubmi a tučniakmi cisárskymi jedinou z 3 vtáčich skupín produkujúcich „mlieko".

9

Jednonohé státie — záhada vyriešená 2017 — vedci z Atlantic Center for the Arts (Florida, 2017) zistili že státie na jednej nohe vyžaduje menej svalovej energie než státie na dvoch — kostná zámka kolenného kĺbu drží polohu pasívne. Plameniaky takto šetria energiu a teplo (znížený tepelný únik z nohy do studenej vody).

10

Mimoriadne vzácny zatúlanec v SR — 4 historické záznamy — 1965 (Senianske rybníky), 1996 a 2007 (Čiližská Radvaň), 2018 (Žitný ostrov). Najbližšie hniezdne populácie v Maďarsku neexistujú — plameniaky migrujú medzi Stredomorím a Afrikou, do strednej Európy zalietavajú výnimočne pri silných južných vetroch.

Taxonomická klasifikácia

species Plameniak ružový
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Phoenicopteriformes (plameniaky)
Čeľaď Phoenicopteridae (plameniakovité)
Rod Phoenicopterus Linnaeus, 1758
Druh P. roseus Pallas, 1811
Poddruhy Monotypický druh — bez uznaných poddruhov (IOC v15.2). Druh popísal Peter Simon Pallas v roku 1811 ako Phoenicopterus roseus. Pôvodne považovaný za poddruh P. ruber (americký plameniak), v roku 2002 oddelený ako samostatný druh na základe morfologických a genetických rozdielov (Sangster 2002, AOU/BOU revízia).
Charakteristika Najväčší zo 6 svetových druhov plameniakov. Spolu s plameniakom červeným (P. ruber) a plameniakom čílskym (P. chilensis) tvoria rod Phoenicopterus. Plameniaky andský a Jamesov patria do rodu Phoenicoparrus, plameniak malý do rodu Phoeniconaias.

? Často kladené otázky

Ružové sfarbenie pochádza výlučne z potravy — z β-karoténov v sinici Spirulina (Arthrospira platensis) a kantaxantínu v slankoch (Artemia salina). Plameniaky filtrujú tieto mikroorganizmy z hyperslanej vody, pigmenty sa ukladajú v perí a koži. Mláďatá sa rodia sivobiele a ružovejú postupne do 2-3 rokov podľa intenzity karotenoidovej diéty. V zajatí (ZOO) bez karotenoidovej diéty vtáky blednú do bielej — preto ZOO pridávajú do krmiva syntetický kantaxantín (E161g). Najintenzívnejšie ružovo-červené sú populácie z hyperslaných jazier Lake Bogoria a Lake Nakuru (Keňa) — vysoká koncentrácia siníc dáva sýte „karmínové" sfarbenie. Mierne ružové sú populácie zo stredomorských lagún (Camargue) kde je menej karoténov v diéte.

Pôvodne boli jedným druhom (Phoenicopterus ruber), v roku 2002 oddelené ako samostatné druhy (Sangster 2002, AOU/BOU revízia): (1) Plameniak ružový (P. roseus) — bledo ružovo-biely, areál: južná Európa, Afrika, Blízky východ, južná Ázia (India). Výška 120-150 cm. Najväčší plameniak sveta; (2) Plameniak červený / americký (P. ruber) — sýto karmínovo-červený (intenzívnejšie sfarbenie), areál: Karibik (Bahamy, Kuba, Dominikánska rep.), severná Južná Amerika (Galapágy, Yucatán, Venezuela). Výška 120-145 cm. Genetické rozdiely: 2 % v mitochondriálnej DNA. Hybridi: v zajatí (ZOO) sa môžu krížiť, ale v prírode majú oddelené areály. Identifikácia v ZOO: ak plameniak je „karmínovo-červený" a pochádza z amerických ZOO, je to P. ruber; ak je „bledo-ružový" a pochádza z európskych alebo afrických ZOO, je to P. roseus.

Tradičná hypotéza tvrdila že to šetrí teplo (znížený tepelný únik z nohy do studenej vody). Vedci z Atlantic Center for the Arts (Florida) v roku 2017 zistili, že státie na jednej nohe vyžaduje menej svalovej energie než na dvoch — kostná zámka kolenného kĺbu drží polohu pasívne (bez aktívneho stažovania svalov). Plameniaky takto šetria energiu, najmä počas dlhých spánkových období v plytkej vode. Teplá voda (hyperslané jazerá Afriky 30-45 °C) — plameniaky tiež stoja na jednej nohe, takže tepelná regulácia nie je hlavný dôvod. Súčasná hypotéza: kombinácia energetickej úspory a redukcie tepelných strát (v studených vodách Camargue prevažuje tepelná funkcia, v teplých afrických jazerách energetická úspora). Iné dlhonohé vtáky (volavky, bocian) tiež občas stoja na jednej nohe — rovnaký princíp.

Áno — plameniak ružový je jediný plameniak hniezdiaci v Európe. Hlavné hniezdne kolónie: (1) Camargue (Francúzsko) — Rhônska delta, ~13 000 párov, ostrov Étang du Fangassier (umelo postavený 1969-1974), monitoring od 1947 (Tour du Valat). Pozorovacie centrum Parc Ornithologique du Pont de Gau (Saintes-Maries-de-la-Mer, otvorené celoročne); (2) Fuente de Piedra (Andalúzia, Španielsko) — ~20 000 párov, najväčšia hniezdna kolónia Európy, visutá pozorovacia veža; (3) Marismas del Odiel (Andalúzia) — ~5 000 párov; (4) Sardínia (Cagliari, Itália) — ~3 000 párov; (5) Toskánsko (Padule di Bolgheri) — sezónne. Mimo hniezdiska veľké zimné populácie v Tunisku, Turecku (Akyatan, Tuz Gölü), Grécku (Messolonghi). V SR mimoriadne vzácny zatúlanec — 4 historické záznamy (1965, 1996, 2007, 2018).

Plameniaky majú jeden z najdlhších životov medzi vtákmi vôbec. V prírode: priemerný vek 20-30 rokov, rekord 47 rokov — krúžkovaný v Camargue (Francúzsko) v roku 1979, posledné pozorovanie v roku 2026 (Tour du Valat monitoring). Mortalita v prvom roku 30-50 % (predácia, sucho), po dospelosti veľmi nízka (<5 %/rok). V zajatí: rekord 83 rokov — Greater, samec v ZOO Adelaide (Austrália, 1933-2014) — najstarší známy vták v zajatí na svete. Druhý rekord: 75 rokov (ZOO Basel, Švajčiarsko). Dlhý život súvisí s nízkou metabolickou rýchlosťou, stabilným antioxidačným systémom (vysoká hladina karotenoidov v perí a tkanivách) a málom predátorom v dospelosti (kolonálna obrana, hyperslané prostredie bez konkurencie). Pohlavná zrelosť 3.-6. rok, plodný do 30-40 rokov.

Plameniak ružový je IUCN klasifikovaný ako LC (Least Concern, 2024) — populácia stabilná až rastúca. Globálna populácia ~550 000-680 000 jedincov. Hniezdne populácie: Stredomorie 270 000 (Camargue 13 000 párov, Andalúzia 20 000 párov), Afrika 350 000 (Senegal, Tunisko, Egypt, Keňa, Tanzánia), južná Ázia 130 000 (India — Sambhar Lake v dobrých rokoch 500 000 vtákov). Hlavné hrozby: (1) strata mokradí (rozvoj soľní v Stredomorí — Lake Urmia v Iráne stratil 88 % plochy od 1995, populácia z 30 000 párov na <500); (2) znečistenie ťažkými kovmi (olovo, kadmium) — Camargue, Mar Menor; (3) aviálny botulizmus — Lake Bogoria 2007 hromadný úhyn 50 000+ vtákov; (4) HPAI — Camargue 2022 úhyn 1 500 vtákov; (5) klimatická zmena — vysychanie efemerných jazier (Sambhar 2009, 2019). Európska populácia stabilná vďaka ochrane (Camargue od 1928, Fuente de Piedra od 1984). Druh chránený smernicou EÚ o vtáctve (príloha I) a Bernským dohovorom.

ZDROJ: IOC v15.2, IUCN Red List (Phoenicopterus roseus — LC, 2024, populácia rastúca), BirdLife DataZone, Cornell Birds of the World, eBird, Avibase, Wetlands International, Tour du Valat (Camargue monitorin

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC972973
Nahrávateľ: Marcin Przymencki
Licencia: CC BY-NC-SA

 Video — Plameniak ružový

Plameniak ružový (Phoenicopterus roseus) — Greater Flamingo druh

Plameniak ružový — najväčší a najrozšírenejší plameniak sveta, ružovo-biele sfarbenie a typický zakrivený zobák.

Plameniak ružový (Phoenicopterus roseus) v prírode

Plameniak ružový vo voľnej prírode — pozorovanie správania a typickej filtračnej techniky kŕmenia.

 Cudzie názvy

Česky:   Plameňák růžový, Anglicky:   Greater Flamingo, Nemecky:   Rosaflamingo, Francúzsky:   Flamant rose, Španielsky:   Flamenco común, Taliansky:   Fenicottero rosa