Phoenicopteridae (plameniakovité)
Plameniak andský je kolonálny druh s tlmeným prejavom v porovnaní s plameniakmi rodu Phoenicopterus. Hlavný hlas: hrdelné „honk" nižšej frekvencie (0,3-1 kHz, kratšie a tichšie ako u P. chilensis). V hniezdnej kolónii (100-2 000 vtákov) permanentný tlmený hluk — vo vysokých Andách (Laguna Colorada 4 278 m n. m.) zvuky sa nesú slabšie kvôli riedkemu vzduchu. Synchronizované tokové volania počas skupinových ceremónií: head-flagging, wing-salute. Agresívne „arr" pri obrane hniezda. Mláďatá v jasliach (crèche) vydávajú vysoké „peep-peep" (1-3 kHz) — rodičia ich rozoznávajú výhradne podľa hlasu (akustické otisky).
Synchronizované skupinové ceremónie 50-500 vtákov: head-flagging, wing-salute, twist-preen, marching. Vo vysokých Andách tok pri najnižších denných teplotách (-15 °C v noci) — kŕdle sa zhromažďujú v plytkej vode. Sezónna monogamia — pár sa každoročne mení (~85 % rotácia). Ceremónie trvajú týždne pred kopuláciou. Hniezdenie závisí od dostatočných zrážok — pri suchu kolónia hniezdenie odloží alebo úplne preskočí (Bolívia 2009, 2019 — žiadne hniezdenie v Laguna Colorada).
Znáša jediné biele vajce (75-95 g, ~85 × 55 mm — väčšie ako u P. chilensis vďaka väčšej hmotnosti druhu) na vrchol blatového kužeľa. Vrchol znášky v decembri-januári (vrchol leta j. pologule). Hniezdne lokality limitované — len niekoľko vhodných jazier na svete (Laguna Colorada, Salar de Atacama, Laguna Brava, Salar de Surire).
Sedia obaja rodičia striedavo — výmena každých 24-48 hodín. Pri vyrušení (kondor, líška, človek) celá kolónia opúšťa hniezda. Vysokohorské mrazy môžu poškodiť vajcia ak rodič hniezdo opustí na >2 hodiny. Hlavní predátori: andská líška (Lycalopex culpaeus), kondor andský (Vultur gryphus), karakara (Phalcoboenus megalopterus), kulpea (Lycalopex culpaeus).
Mläďa pri vyliahnutí biele s páperím a rovným zobákom (zobák sa ohýba ~14 dní). Hmotnosť pri narodení 80-110 g. Rodičia kŕmia „flamingo mliekom" — jasno-červená výlučná tekutina z hornej časti tráviaceho traktu (oboch rodičov!). Mlieko obsahuje 8-9 % bielkovín, 15 % tukov, krv a karotenoidy. Mläďatá vo vysokých Andách citlivé na nočné mrazy — rodičia ich hrejú pod krídlami.
Mläďatá opúšťajú hniezdo v 5-7 dňoch a spájajú sa do menších jaslí (crèche) 50-500 kuriatok pod dozorom dospelých „opatrovateľov". Rodičia chodia loviť 10-30 km a vracajú sa k svojmu mläďatu — rozoznávajú ho výhradne podľa hlasu. Vzletné v 75-90 dňoch. Sivobiele perie postupne ružovie cez 2-3 roky. Úspešnosť hniezdenia 30-50 % (vyššia v rokoch s dostatočnými zrážkami, nižšia v suchých rokoch — 2009, 2019 úplný neúspech v Bolívii).
Po vzletnosti vstupujú do migrujúcich kŕdľov. Vertikálna migrácia 4 400 m — z vysokých Ánd do nížin v zime. GPS-tracking (Marconi et al. 2011) zaznamenal individuálne lety 1 130 km za deň. Sivobiele perie postupne ružovie. Pohlavná zrelosť 3.-6. rok, prvé hniezdenie typicky vo 4.-6. roku. Dĺžka života v prírode 20-30 rokov. V zajatí (Slimbridge WWT) rekord ~40 rokov (menej ako u P. roseus, P. chilensis kvôli vyšším nárokom).
| Plameniak andský | Plameniak Jamesov | Plameniak čílsky | Plameniak veľký | Plameniak červený | Plameniak malý | |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 100-110 cm | 90-100 cm | 100-120 cm | 120-150 cm | 120-145 cm | 80-90 cm |
| Váha | 1,8-2,4 kg | 2,0 kg | 1,8-2,5 kg | 2,0-4,0 kg | 2,2-2,8 kg | 1,5-2,0 kg |
| Dožitie | 20-30 r | 20-30 r | 20-30 r (max 60) | 20-30 r (max 83) | 20-30 r (max 65) | 20-30 r |
| Hlučnosť | 5/5 | 4/5 | 3/5 | 4/5 | 4/5 | 3/5 |
| Cena (SK) | IUCN VU | IUCN NT | IUCN NT | IUCN LC | IUCN LC | IUCN NT |
| Povaha | Bledo-žlté nohy, 3 prsty bez plávacej blany, žlto-čierny zobák, bledo-ružové perie | Najmenší — jasno-žlté nohy, krátky žltý zobák s malým čiernym hrotom, tmavšie ružové perie | Bledo ružový s tmavo-ružovými „kolenami", sivomodro-červené nohy, bielo-čierny zobák | Najväčší — bledo ružovo-biely, ružové nohy, ružový zobák s čiernym hrotom | Sýto karmínovo-červený (najsýtejšie sfarbenie), ružový zobák s čiernym hrotom | Najmenší a najpočetnejší — tmavo ružový, tmavo červený zobák, žltý oko |
| Dostupnosť v SR | Andy 3 500-4 500 m — len ~38-40 tisíc, klesajúca | Vysoké Andy 4 000-4 500 m — ~106 tisíc | Mierne pásmo J. Ameriky 0-4 500 m — ~300 tisíc, klesajúca | Európa-Afrika-Ázia — 550-680 tisíc jedincov | Karibik, Yucatán, Galapágy — ~260-330 tisíc | Východná Afrika + India — ~2,2 mil. (klesajúca) |
Príznaky: Anémia, neurologické príznaky, znížená reprodukcia
Najvážnejšia hrozba pre druh. Čile produkuje 25 % svetového lítia v Salar de Atacama — ťažba vyžaduje obrovské odbery vody, vysušuje jazerá. Bolívia ťaží sodík a boron v Salar de Uyuni. Hniezdenie plameniaka andského pokleslo o 50 % v Salar de Atacama 2009-2020 (Marquet et al. 2022).
Príznaky: Opustenie hniezdnych lokalít, neúspech reprodukcie
Andské jazerá silne závisia od zrážok a roztápania ľadovcov. Klimatická zmena znižuje zrážky v puny (vysoké Andy) — Laguna Verde (Bolívia) -30 % objemu od 2010, niektoré menšie jazerá vysychajú úplne v lete.
Príznaky: Zmrznutie nôh, vyhladovanie, opustenie hniezda
Bolívia 2012: zima -25 °C zabila ~2 000 plameniakov v Laguna Colorada (vrátane andských, čílskych, Jamesových). Klimatická zmena zvyšuje frekvenciu extrémnych zím a sucha (jung).
Príznaky: Znížená reprodukcia kolónií
Aymara/Quechua kultúra v Bolívii a Peru tradicionalne zbierala vajcia plameniakov pre tradičnú kuchyňu. Od 90. rokov zakázané (CITES, národné zákony), ale stále občasné prípady v vzdialených lokalitách (Salar de Surire). CMS High Andean Flamingos Conservation Group sleduje a vyškoľuje miestne komunity.
Príznaky: Náhly úhyn, kŕče, neurologické príznaky
Čile, Peru, Argentína zasiahnuté HPAI 2022-2023 — úhyn niekoľko sto plameniakov andských. Vertikálne migrácie medzi vysokými Andami a nížinami šíria virus medzi populáciami.
Najvzácnejší plameniak Ánd a jeden z najvzácnejších plameniakov sveta — globálna populácia ~38 000-40 000 zrelých jedincov (IUCN VU 2024, klesajúca trend). V porovnaní: plameniak veľký 550-680 tisíc, plameniak červený 260-330 tisíc, plameniak malý 2,2 milióna. Najvzácnejší 6 svetových plameniakov.
Diagnostické bledo-žlté nohy — jediný plameniak so žltými nohami (okrem P. jamesi) — všetky plameniaky rodu Phoenicopterus (P. roseus, P. ruber, P. chilensis) majú ružové nohy. Iba rod Phoenicoparrus (P. andinus, P. jamesi) má žlté nohy. Plameniak Jamesov ich má jasnejšie žlté, plameniak andský bledšie žlté.
3 prsty bez plávacej blany — adaptácia na chôdzu po blate sodových jazier — rod Phoenicoparrus má jedinečnú anatomickú adaptáciu: 3 prsty (žiadny zadný) a bez plávacej blany medzi prstami (oproti 4 prstom s plávacou blanou u rodu Phoenicopterus). Adaptácia na chôdzu po hutnom blate andských jazier — neplávajú, len brodia.
Najťažší plameniak Ánd a jeden z najťažších plameniakov sveta — hmotnosť 1,8-2,4 kg typicky, rekordy do 4,9 kg. Plameniak veľký (P. roseus) má rozsah 2,0-4,0 kg — plameniak andský sa s ním vyrovná v hmotnosti, ale je menší výškou (100-110 cm vs 120-150 cm).
Vertikálna migrácia 4 400 m — najväčšia medzi plameniakmi sveta — z vysokých Ánd (4 500 m n. m., Laguna Colorada) do nížinných jazier v zime (Laguna Mar Chiquita, Argentína, 70 m n. m.). GPS-tracking (Marconi et al. 2011) zaznamenal individuálne lety 1 130 km za deň.
Hlavná hrozba — ťažba lítia v Salar de Atacama — Čile produkuje 25 % svetového lítia v Salar de Atacama (SQM, Albemarle). Ťažba vyžaduje obrovské odbery vody (1 500 l na 1 kg lítia), vysušuje jazerá. Hniezdenie plameniaka andského pokleslo o 50 % v Atacame 2009-2020 (Marquet et al. 2022). Boom elektromobility (Tesla, BYD) zhoršuje situáciu.
Endemit vysokých Ánd — žije len v 4 krajinách — juhozápadné Peru, juhozápadná Bolívia, severné Čile, severozápadná Argentína. Areál výhradne v puny ekosystéme (vysoké andské stepy) 3 500-4 500 m n. m. Najťažšie podmienky medzi plameniakmi sveta — ultrafialové žiarenie 40 % vyššie než v nížine, mrazy do -20 °C, nedostatok kyslíka (60-70 % atmosferického tlaku).
Spoluvyskytuje sa s plameniakmi čílskym a Jamesovým — 3 druhy v jednej lokalite — Laguna Colorada (Bolívia, 4 278 m n. m.) má súčasne 3 druhy plameniakov (P. chilensis, P. andinus, P. jamesi). Plameniaky nekonkurujú si — plameniak čílsky filtruje väčšiu korisť (slanky), andský a Jamesov menšiu (diatómy, sinice). Najefektnejšie miesto pozorovania plameniakov sveta.
Špecializované jemné lamely zobáka pre mikroskopickú korisť (1-3 mm) — rod Phoenicoparrus má najjemnejšie filtračné lamely medzi plameniakmi — sito s ~14 000 mikroskopickými výbežkami (oproti 10 000 u Phoenicopterus). Filtruje korisť veľkosti 0,5-3 mm — hlavne diatómy (mikroriasy s kremíkovými škrupinami), sinice (Spirulina, Anabaena), drobné kôrovce (Boeckella, Daphnia).
Najvzácnejší v európskych ZOO — len Slimbridge WWT (UK) má stabilnú kolóniu — ~30 ks v Slimbridge (najväčšia WWT kolónia v Európe). V SR/ČR/Rakúsku sa nechová. Vyžaduje extrémne špecifické podmienky: nízke teploty, sodové vody pH 8-10, vysoký UV index. EAZA EEP nemá koordinovaný chov.
Diagnostický znak rodu Phoenicoparrus (P. andinus a P. jamesi) — jediný plameniak rodu Phoenicopterus s ružovými nohami (všetky 3 druhy: roseus, ruber, chilensis). Žlté sfarbenie pochádza z vyššej koncentrácie luteínu a zeaxantínu (xanthofyly) v koži nôh — karotenoidy ktoré sa hromadia z andských diatóm (mikroriasy s kremíkovými škrupinami). Plameniaky rodu Phoenicopterus konzumujú prevažne β-karotén a kantaxantín (z Artemie a Spiruliny) — ružové pigmenty sa hromadia v perí. Funkcia žltých nôh: termoreguácia v ľadovej vode vysokých Ánd (xanthofyly majú vyššiu antioxidačnú kapacitu — chránia tkanivá pred UV poškodením a mrazom). Plameniak Jamesov má jasnejšie žlté nohy, plameniak andský bledšie — drobný diagnostický rozdiel medzi 2 druhmi rodu Phoenicoparrus.
Oba patria do rodu Phoenicoparrus (jediné dva druhy v rode) — žijú spoločne v andských jazerách. Rozdiely: (1) Veľkosť — plameniak andský 100-110 cm, hmotnosť 1,8-2,4 kg (jeden z najťažších plameniakov sveta); plameniak Jamesov najmenší plameniak sveta 90-100 cm, hmotnosť ~2 kg; (2) Nohy — plameniak andský bledo-žlté; plameniak Jamesov jasno-žlté (intenzívnejšie); (3) Zobák — plameniak andský má žlto-čierny zobák (~2/3 žltá, 1/3 čierna v hrote, hrubší); plameniak Jamesov má krátky žltý zobák s malým čiernym hrotom (najkratší zo všetkých plameniakov); (4) Sfarbenie — plameniak andský bledo-ružové perie; plameniak Jamesov tmavšie ružové s karmínovými škvrnami na hrudi a krku; (5) Populácia — plameniak andský ~38-40 tisíc (IUCN VU); plameniak Jamesov ~106 tisíc (IUCN NT — početnejší, ale stále zraniteľný). Obidva žijú v Laguna Colorada (Bolívia) spolu s plameniakom čílskym.
Plameniak andský je IUCN klasifikovaný ako VU (Vulnerable, 2024) — najohrozeneji plameniak sveta (spolu s P. jamesi NT). Globálna populácia ~38 000-40 000 zrelých jedincov, trend klesajúci. Hlavné hrozby: (1) Lithio-medi banská činnosť v Salar de Atacama — Čile produkuje 25 % svetového lítia, vysušuje jazerá. Hniezdenie pokleslo o 50 % v Atacame 2009-2020 (Marquet et al. 2022). Boom elektromobility zhoršuje situáciu; (2) Ťažba boronu a sodíka v Bolívii (Salar de Uyuni); (3) Klimatická zmena — vysychanie andských jazier; (4) Hromadné mrazy — Bolívia 2012 ~2 000 obetí v Laguna Colorada; (5) HPAI 2022-2023 v Čile/Peru; (6) Poľovníctvo na vajcia (historicky v Bolívii). Ochrana: Eduardo Avaroa Reserve (Bolívia, 1973), Los Flamencos NR (Čile, 1990), CMS High Andean Flamingos Conservation Group (medzinárodná koordinácia Peru-Bolívia-Čile-Argentína). Bez intervencie hrozí posun do EN (Endangered) do 2030-2035.
Veľmi obmedzené možnosti — endemit vysokých Ánd. V Európe: iba Slimbridge WWT (Veľká Británia) má stabilnú kolóniu ~30 ks (jediná v Európe). V SR/ČR/Rakúsku sa nechová. V prírode dostupný len pri náročných andských expedíciách: (1) Laguna Colorada (Bolívia, 4 278 m n. m.) — Eduardo Avaroa Reserve, 3-dňové 4WD túry z Uyuni (Bolívia) alebo San Pedro de Atacama (Čile). Najlepšie miesto na svete — 3 druhy plameniakov súčasne (chílsky, andský, Jamesov). Sezóna: november-marec (leto j. pologule), apríl-október chladnejšie ale predátorne menej vyrušené; (2) Salar de Atacama / Laguna Chaxa (Čile) — Los Flamencos NR, súčasť atacamských túr z San Pedro de Atacama (3-4 hod jazda); (3) Laguna Brava (Argentína, 4 200 m n. m.) — provincia La Rioja, vyžaduje 4WD a oficiálneho sprievodcu, jediná hniezdna lokalita v Argentíne; (4) Salar de Surire (Čile) — extrémne vzdialené, len pre skúsených expedičníkov; (5) Lagunillas (Peru) — najsevernejšia časť areálu. Vyžaduje aklimatizáciu na nadmorskú výšku (riziko výškovej choroby).
Dĺžka života: v prírode 20-30 rokov (kratšie ako u plameniakov rodu Phoenicopterus kvôli ťažším podmienkam vysokých Ánd — mrazy, sucho, UV). V zajatí (Slimbridge WWT) rekord ~40 rokov. Reprodukcia: sezónne monogamný, pár sa každoročne mení (~85 % rotácia). Pohlavná zrelosť 3.-6. rok, prvé hniezdenie typicky vo 4.-6. roku. Znáša 1 vajce ročne (vzácne 2). Inkubácia 28-30 dní (oba rodičia striedavo). Mläďatá vzletné v 75-90 dňoch. Úspešnosť hniezdenia: 30-50 % v stabilných rokoch (vyššia v rokoch s dostatočnými zrážkami), úplný neúspech v suchých rokoch (Bolívia 2009, 2019 — žiadne hniezdenie v Laguna Colorada). Reprodukčný výpočet: za 20-25 rokov dospelosti môže pár úspešne vychovať ~5-10 mläďat — nízka miera reprodukcie (oproti P. roseus ~20-30 mläďat za život) je hlavnou príčinou zraniteľnosti druhu.
Jedinečná anatomická adaptácia rodu Phoenicoparrus (P. andinus a P. jamesi) — 3 prsty (žiadny zadný) a bez plávacej blany medzi prstami. Oproti rodu Phoenicopterus (P. roseus, P. ruber, P. chilensis) ktoré majú 4 prsty s plávacou blanou. Evolučný dôvod: Phoenicoparrus žije v andských sodových jazerách, ktoré sú plytké a s hutným blatom — vtáky brodia, neplávajú. Plávacia blana by sa rýchlo opotrebovávala v hrubom blate, 3 prsty stabilnejšie pre chôdzu. Plameniaky rodu Phoenicopterus žijú v hlbších brakických vodách (Karibik, Camargue) kde občas plávajú — plávacia blana užitočná. Hypotetické vysvetlenie 2: 3 prsty môžu byť aj termoreguačná adaptácia — menšia povrchová plocha nohy = nižší tepelný únik v ľadovej vode vysokých Ánd. Filogeneticky: rody Phoenicoparrus a Phoeniconaias sa odrodili od Phoenicopterus pred ~8-10 miliónmi rokov.
Plameniak andský v soľnej plynine Salar de Atacama — žlté nohy a tri prsty, andský endemit.
Tisíce plameniakov tancujú na Lagune Colorada — andský druh počas toku v Bolívii.
