Močiarnica mekotavá (Gallinago gallinago)

Scolopacidae (slukovité)

Močiarnica mekotavá

Gallinago gallinago — stredne veľký bahniak s extrémne dlhým zobákom — charakteristické „mekotanie" chvostových pier, v SR vzácny hniezdič

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | Least Concern, európska populácia 2,3–3,8 milióna párov, mierne klesajúca
Dĺžka25–27 cm
Hmotnosť80–185 g
Rozpätie39–45 cm
Zobák6–7 cm rovný
SR populácia40–80 párov
Európa2,3–3,8 mil. párov
🔊
Hlučnosť
4/5
🤝
Priľnavosť
1/5
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
3/5

Výživa

50% 22% 12% 8% STRAVA zloženie
Dážďovky (Lumbricidae) — hlavná potrava na vlhkých lúkach a v mokradiach 50%
Drobný hmyz a larvy (Chironomidae, chrobáky, pakomáre) 22%
Drobné mäkkýše a slimáky — v bahne a v plytkej vode 12%
Mnohostenné červy (Polychaeta) — na pobrežných mokradiach 8%
Kôrovce (Gammaridae, Asellus) — v plytkej vode 5%
Semená vodných rastlín a drobné rastliny — sekundárna potrava 3%

Odporúčané potraviny

  • Dážďovky (Lumbricidae) — hlavná potrava (~50 % stravy), sondované zobákom v bahne do hĺbky 6–7 cm
  • Drobný hmyz a larvy — chrobáky (Carabidae), dvojkrídlovce (Tipulidae, Chironomidae)
  • Larvy pakomárov (Chironomidae) — v plytkej vode a v bahne
  • Drobné mäkkýše (slimáky Lymnaea, Bythinia, drobné lastúrniky) — v bahne
  • Mnohostenné červy (Polychaeta — Nereis) — na pobrežných mokradiach v zime
  • Kôrovce (Gammaridae, Asellus, Daphnia) — v plytkej vode
  • Pavúky a stonožky — pri prehľadávaní machu a vlhkých tráv
  • Semená vodných rastlín (Polygonum, Carex) — sekundárna potrava na zimoviskách

Zakázané potraviny

  • Pesticídmi ošetrené dážďovky — bioakumulácia neonikotinoidov a organofosfátov
  • Olovené broky a strelivo — chronická otrava olovom (močiarnica je hojná lovná korisť)
  • Otrávené hraboše a dážďovky — sekundárna otrava antikoagulantami po deratizácii
  • Mikroplasty na bahnitých plážach — pri klovaní v znečistených sedimentoch
Tip od odborníka Močiarnica mekotavá (Gallinago gallinago) je špecialista na sondovanie — má extrémne dlhý rovný zobák (6–7 cm, najdlhší v pomere k telu spomedzi bahniakov SR) s flexibilnou špičkou a citlivými receptormi. Loví výhradne hmatom — sonduje zobákom hlboko v bahne a vlhkej pôde do hĺbky 6–7 cm a zachytáva dážďovky a mnohostenné červy. Flexibilná špička zobáka umožňuje uchopiť korisť bez vyťahovania zobáka z bahna — unikátna adaptácia. Hlavná korisť: dážďovky (~50 % stravy), hmyz, larvy. Slovensko hostí močiarnicu ako vzácneho hniezdiča (~40–80 párov, SOS/BirdLife 2022, klesajúca z ~200 párov v 1990) — vzácny druh ohrozený poklesom. Hlavné lokality: Východoslovenská nížina (Senianske rybníky, Iňačovce, Latorica, Bodrog — najpočetnejšia ~20–40 párov), Záhorské lúky (Holíč, Senica — ~10–20), Žitný ostrov (~5–10), horské mokrade (Liptov, Orava, Spiš — ~5–10). Hniezdny biotop: vlhké lúky, rašeliniská, mokrade s hustou ostricou. Európska populácia 2,3–3,8 milióna párov (BirdLife 2023), trend mierne klesajúci, IUCN status Least Concern (LC). Druh je charakteristický „mekotaním" — vibračným zvukom chvostových pier počas tokového letu (preto „mekotavá" v slovenskom mene), unikátny zvukový mechanizmus.

Správanie a komunikácia

4 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 3 Zriedkavosť 2.6
4/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Močiarnica je charakteristická unikátnym tokovým zvukom „mekotanie" — počas tokového letu samec stúpa do výšky 50–100 m a potom strmí padá pod uhlom 45°, pričom rozpína bočné chvostové perá (vonkajšie rectrices), ktoré vibrujú vo vzduchu a vydávajú zvuk podobný mekotaniu kozy (preto „mekotavá"). Vibračný zvuk ~700 Hz, počuteľný na 500 m – 1 km, dĺžka 2–4 sek. Aktívne najmä skoro ráno (5:00–8:00) a podvečer (18:00–22:00) v období apríl–júl. Mimo „mekotania" má močiarnica hlasové volania: kontaktný „čvik-čvik" alebo „skap-skap" (3–4 kHz, séria 2–4 nôt, počuteľná na 200–500 m), varovné ostré „čvik" pri vyletovaní zo zeme. Pri letu zo zeme letí charakteristickým cikcakovým letom — najprv strmí, potom v rýchlych zaobleniach. Hlasný druh v tokovom období — „mekotanie" je jedinečným zvukom slovenských mokradí.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Voľne žijúci divý druh, nechová sa v zajatí. V SR od 2008 vyňatá zo zoznamu poľovných druhov a chránená zákonom 543/2002 Z. z. (predtým povolený lov) — spoločenská hodnota 460 €/jedinec. V niektorých krajinách EÚ (Francúzsko, Taliansko, Maďarsko) sa stále lovuje (~1–2 milióny ročne v Európe). Nevhodná pre domáci chov.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Vynikajúci migrant na stredné vzdialenosti — ročne preletí 3 000–8 000 km medzi strednou Európou a zimoviskami v Stredomorí, na Britských ostrovoch, Iberskom polostrove a v západnej Afrike. Migrácia v noci (atypické pre bahniaky, podobne ako kulík riečny) v malých skupinkách 5–30 jedincov, často aj samostatne. Rýchlosti letu 50–80 km/h. V hniezdnej oblasti mimoriadne aktívny — denne loví 8–12 hodín sondovaním v bahne. Mimo hniezdenia individuálne alebo v malých skupinkách 2–20 jedincov na vlhkých lúkach a v mokradiach.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Druh nie je mimický — žiadna mimikra ľudskej reči. Repertoár obmedzený na druhovo špecifické „mekotanie" (vibračný zvuk chvostových pier) a hlasové volania.

Hlasový prejav a reč

4/5 hlasitosť

Močiarnica má unikátny tokový zvuk „mekotanie" — počas tokového letu samec stúpa do výšky 50–100 m a potom strmí padá pod uhlom 45°, pričom rozpína bočné chvostové perá (vonkajšie rectrices), ktoré vibrujú vo vzduchu a vydávajú zvuk podobný mekotaniu kozy. Vibračný zvuk ~700 Hz, dĺžka 2–4 sek, počuteľný na 500 m – 1 km. Aktívne najmä skoro ráno (5:00–8:00) a podvečer (18:00–22:00) v období apríl–júl. Slovenský názov „mekotavá" a anglické „drumming snipe" reflektujú tento zvukový mechanizmus. Mimo „mekotania" má močiarnica hlasové volania: kontaktný „čvik-čvik" alebo „skap-skap" (3–4 kHz, séria 2–4 nôt, počuteľná na 200–500 m), varovné ostré „čvik" pri vyletovaní zo zeme. Mláďatá pípajú vysoké „pi-pi-pi" do 3 týždňov. Spoľahlivý rozlišovací znak — žiadny iný bahniak v SR nevydáva „mekotanie".

Dokáže hovoriť? Druh nie je mimický — anatomicky a etologicky neschopný napodobeniny ľudskej reči ani iných druhov vtákov. Repertoár vrodený, nezávislý od učenia.

Typické zvuky

  • Mekotanie — vibračný zvuk chvostových pier počas pádu zo vzduchu (~700 Hz, počuteľný 500 m – 1 km)
  • Kontaktný „čvik-čvik" alebo „skap-skap" — séria 2–4 nôt (3–4 kHz)
  • Varovné ostré „čvik" — pri vyletovaní zo zeme alebo pri približovaní predátora
  • Mláďacie „pi-pi-pi" — vysoké žobravé volanie do 3 týždňov
  • Tokový spev za letu „čip-er, čip-er" — pred a po mekotaní
  • Distrákčný spev — pri obrane hniezda tichucho cvrnčí a vábi predátora

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus Prílet zo zimovísk — polovica marca až polovica apríla (zo Stredomoria, západnej Afriky) Tokové lety samca — apríl až jún, charakteristické „mekotanie" počas pádu zo vzduchu Hniezdenie — koniec apríla až júl, znáška 4 vajec v plytkej jamke v tráve Inkubácia 18–21 dní + odchov mláďat (máj až august) Odlet na zimoviská — august až november (cesta do Stredomoria, západnej Afriky, južnej Európy) Zimovanie — Stredomorie, Britské ostrovy, Iberský polostrov, západná Afrika

Prostredie a požiadavky

Hniezdny biotop
Vlhké lúky, rašeliniská, mokrade, zaplavené polia, brakické lagúny — celé Slovensko
Vyžaduje mokraďové biotopy s hustou bylinnou vegetáciou — vlhké lúky a pastviská s vysokou pôdnou vlhkosťou, rašeliniská, mokrade, zaplavené polia. Hniezdny biotop typicky vysoká hustá tráva alebo ostrica (30–80 cm) — kryptické maskovanie sediacej samice. V SR primárne v extenzívnych pasienkoch (Senianske rybníky, Záhorské lúky) a v okolí vodných tokov a rybníkov. Vzácne aj v horských rašeliniskách (Liptov, Orava, Spiš). Negatívne ovplyvnené odvodňovaním a intenzifikáciou.
Rozšírenie v SR
Vzácny hniezdič v nížinách a vzácne v horských mokradiach — Východoslovenská, Záhorská nížina
Vzácny hniezdič v SR — ~40–80 párov (SOS/BirdLife 2022), klesajúci trend z ~200 párov v 1990. Najpočetnejšia vo Východoslovenskej nížine (~20–40 párov — Senianske rybníky, Iňačovce, Latorica, Bodrog), v Záhorských lúkach (~10–20 — Holíč, Senica), na Žitnom ostrove (~5–10), v horských mokradiach (Liptov — Liptovská Mara, Orava — Oravská priehrada, Spiš — ~5–10). Druh je v Červenej knihe SR kategória zraniteľný (VU).
Nadmorská výška
Hniezdny areál v SR: 100–1 200 m n. m. — nížiny a stredné horské polohy
V SR hniezdi v širokom rozsahu výšok — od nížin (100–250 m n. m. — Východoslovenská, Záhorská) po stredné horské polohy (500–1 200 m n. m. — Liptov, Orava, Spiš). Najvyššie zaznamenané hniezdo v SR: ~1 250 m n. m. (Liptovské Tatry — rašeliniská). Mimo SR hniezdi do 1 500 m n. m. v Pyrenejách, v arktickej tundre Sibíri do 1 000 m.
Hniezdo
Plytká jamka v hustej tráve alebo v ostrici, vystlaná suchými stebíčkami — perfektne maskované
Hniezdo je jednoduchá plytká jamka v hustej tráve alebo v ostrici (priemer 11–14 cm, hĺbka 3–5 cm), vystlaná suchými stebíčkami trávy a listami. Umiestnené v strednej až vysokej tráve (30–80 cm), často pod ohnutou trávou alebo malým kríkom. Perfektne zamaskované — vajcia olivovo-hnedé so čierno-hnedými škvrnami sú takmer neviditeľné v tráve, sediaca samica je kryptická. Pár často hniezdi na tom istom mieste 2–4 roky.
Teplota
Hniezdne 5–25 °C v širokom rozsahu podnebí Eurázie; zimoviská 5–25 °C v Atlantiku, Stredomorí, Saheli
Druh hniezdi v širokom rozsahu podnebí — od subarktickej tundry (priemerné teploty júna 5–12 °C v severnej Sibíri) po stredomorské nížiny (15–22 °C v južnej Európe). Mláďatá citlivé na silné dažde a chlad pod 8 °C v máji–júni. Zimuje pri miernych zimách Atlantiku (Britské ostrovy 5–10 °C), Stredomoria (10–20 °C) a v tropickom suchom podnebí Sahelu (15–28 °C).
Spoločnosť
V hniezdnej sezóne v páre (sezónna monogamia); mimo nej individuálne alebo v malých skupinkách 2–20 jedincov
Sezónna monogamia — pár vzniká každý rok znovu (oba partneri sa môžu vrátiť na to isté teritórium). Hniezdne teritórium 1–5 ha. Mimo hniezdenia individuálne alebo v malých skupinkách 2–20 jedincov na vlhkých lúkach a v mokradiach — nikdy netvorí veľké kŕdle (na rozdiel od väčších bahniakov). Migruje samostatne alebo v malých skupinkách 5–30 jedincov, často v noci.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Apríl až jún, vrchol máj

Samec priletí na hniezdisko 1–2 týždne pred samicou (typicky 15.–25. marca v SR). Tokový spev za charakteristického „mekotania" — samec stúpa do výšky 50–100 m a potom strmí padá pod uhlom 45° s rozprestretými bočnými chvostovými perami, ktoré vibrujú vo vzduchu a vydávajú zvuk podobný mekotaniu kozy. Mekotanie najintenzívnejšie skoro ráno (5:00–8:00) a podvečer (18:00–22:00). Pri prílete samice vzájomné pozdravovanie a krátke párenie na zemi. Sezónna monogamia — pár vydrží 1 sezónu.

Znáška
Typicky 4 vajcia (zriedka 3, výnimočne 5)

Vajcia olivovo-hnedé so čierno-hnedými škvrnami (perfektne kryptické), hruškovitý tvar, rozmery ~40 × 29 mm, hmotnosť ~17 g. Znáša 1 vajce za 1,5–2 dni (znáška trvá 5–8 dní). Pri strate prvej znášky robí náhradnú (do 1×, výnimočne 2×). Vajcia uložené hroty do stredu hniezda. Pri optimálnych podmienkach 2 znášky za sezónu (máj a júl).

Inkubácia
18–21 dní (priemer 19,5 dní) — krátka kvôli rýchlemu vývoju

Sedí iba samica (samec sa zúčastňuje len strážením teritória). Inkubácia synchrónna — všetky mláďatá liahnu v rozmedzí 12–24 hodín. Pri vyrušení predátorom (líška, kuna, mýval, čierna vrana, jastrab) samica vykoná „broken-wing display" alebo tichucho odíde. Krátka inkubácia 18–21 dní je adaptáciou na vysokú predáciu hniezd v hustej tráve.

Liahnutie
Máj až júl (vrchol koniec mája – polovica júna)

Mláďatá prekociálne (precocial) — pokryté hustým páperím (kryptické maskovanie hnedo-čierne so striebornými škvrnami), otvorenými očami, schopné chôdze hneď po vyliahnutí. Hmotnosť pri vyliahnutí ~12 g. Rodičia mláďatá zo začiatku kŕmia (jediný bahniak SR, ktorý čiastočne kŕmi mláďatá) — dospelý prinesie dážďovku do zobáka mláďaťa. Po 5–7 dňoch mláďatá hľadajú potravu samy.

Mláďatá
Vzletné 19–22 dní, úplná nezávislosť 25–30 dní

Mláďatá rastú rýchlo — v 10 dňoch ~35 g, v 18 dňoch ~70 g (~50 % veľkosti dospelého). Vzletné v 19–22 dňoch (~3 týždne — najrýchlejší rast bahniakov SR). Z 4 vyliahnutých prežijú typicky 2–3 (predátori: líška, kuna, mýval, čierna vrana, jastrab; skoré kosenie lúk — 30–40 % hniezd zničených ročne). Po vzletnosti mláďatá opustia rodičov a pripoja sa k iným mladým.

Samostatnosť
Po vzletnosti v júli; pohlavná zrelosť v 1. roku

Mladé močiarnice migrujú samostatne v auguste–októbri (po dospelých rodičoch). Migrujú v noci (atypické pre bahniaky) v malých skupinkách 5–30 jedincov, často aj samostatne. Prvá zima na Britských ostrovoch, Iberskom polostrove alebo v Mauretánii. Pohlavná zrelosť v 1. roku, prvé hniezdenie typicky v 1.–2. roku. Dĺžka života v prírode 8–12 rokov (rekord 16 rokov 4 mesiace, krúžok Británia 1972). Úmrtnosť mladých 55–70 % v prvom roku (predátori, počasie, poľovníctvo v EÚ).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Močiarnica mekotavá 25–27 cm Sluka lesná 33–38 cm Kalužiak červenonohý 27–29 cm Brodec veľký 50–60 cm Brehár čiernochvostý 36–44 cm
Močiarnica mekotavá Sluka lesná Kalužiak červenonohý Brodec veľký Brehár čiernochvostý
Dĺžka25–27 cm33–38 cm27–29 cm50–60 cm36–44 cm
Váha80–185 g250–420 g85–155 g410–1 360 g160–500 g
Dožitie8–12 r10–12 r10–17 r15–20 r10–25 r
Hlučnosť3/54/53/54/54/5
Cena (SK)IUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN NTIUCN NT
PovahaExtrémne dlhý zobák (6–7 cm), kryptické maskovanie, mekotanieVäčšia, lesný druh, dlhý zobák (7–8 cm), nočná aktivitaJasne červené nohy, biely zadný okraj krídla, „sentinel of marshes"Najväčší európsky bahniak, dlhý zakrivený zobák (11–17 cm)Dlhé nohy a rovný zobák, čierny chvost s bielym pásom
Dostupnosť v SRVlhké lúky Eurázia — SR ~40–80 hniezd. párov, klesajúcaLesy Eurázia — SR ~3 000–6 000 hniezd. párovMokrade Európa — SR ~600–900 hniezd. párovMokrade Európa — SR ~20–40 hniezd. párov, klesajúcaMokrade Európa — SR ~5–10 hniezd. párov, klesajúca

Choroby a prevencia

Vtáčia chrípka
stredná

Príznaky: Náhly úhyn, neurologické príznaky

Močiarnica je menej citlivá na vtáčiu chrípku ako väčšie bahniaky kvôli individuálnemu spôsobu života. V Európe (2021–2024) zaznamenané sporadické úhyny. ŠVPS SR monitoruje vodné lokality. Pri náleze mŕtvej močiarnice nedotýkať sa, hlásiť na 0800 100 200 (RVPS).

Strata mokraďových biotopov a skoré kosenie
vysoká

Príznaky: Pokles populácie, lokálne extinkcie

Hlavná hrozba — odvodňovanie mokradí, intenzifikácia poľnohospodárstva, skoré kosenie lúk (zabíja vajcia a mláďatá — 30–40 % hniezd zničených ročne v SR). Od 1990 strata ~30 % hniezdneho biotopu v SR a pokles populácie z ~200 na ~40–80 párov.

Poľovníctvo v EÚ
vysoká

Príznaky: Priama mortalita pri love (~1–2 milióny jedincov ročne)

V EÚ je močiarnica stále lovná korisť — vo Francúzsku (~300 000–500 000 ročne), Taliansku (~200 000), Maďarsku, Spojenom kráľovstve. Celkový lov v EÚ ~1–2 milióny jedincov ročne. V SR od 2008 vyňatá zo zoznamu poľovných druhov a chránená. EÚ Vtáčia direktíva (2009/147/EC) umožňuje lov v niektorých štátoch.

Otrava olovom
stredná

Príznaky: Chronická otrava — slabosť, neurologické príznaky, smrť

Močiarnica náhodne prehĺta olovené broky pri pastve na poľovných revíroch (sondovaním v bahne). Chronická otrava olovom poškodzuje nervový systém. EÚ od 2023 zakázala olovené broky na mokradiach (vyhláška 489/2023), pôsobenie postupné.

Klimatická zmena
stredná

Príznaky: Suchá redukujú vlhkosť pôdy, nedostupnosť dážďoviek

Suchá v máji–júni spôsobujú tvrdnutie pôdy a nedostupnosť dážďoviek (sondovanie zobákom nefunguje v suchej pôde). IPCC 2023 predpokladá posun hniezdneho areálu na sever o 200–500 km do 2050. V Saheli (zimoviská) suchá redukujú vodu, čo zvyšuje úmrtnosť.

Prevencia Močiarnica mekotavá je chránená zákonom 543/2002 Z. z. v SR — spoločenská hodnota 460 €/jedinec. V SR vyňatá zo zoznamu poľovných druhov v 2008 (predtým povolený lov). Ochrana hniezdnych lokalít: (1) nepristupujte k hustej tráve v mokradi v období apríl–júl — vyrušenie spôsobuje opustenie znášky; (2) nepúšťajte psov na voľno na vlhkých lúkach v hniezdnom období (apríl–júl); (3) nahláste pozorovanie na www.aves.sk/birdmap (SOS/BirdLife monitoring); (4) pri náleze zranenej alebo mŕtvej močiarnice kontaktujte záchrannú stanicu (ZOO Bojnice 046/543 0235, ZOO Košice 055/796 8112, SOS/BirdLife 02/5556 8000); (5) podpora extenzívneho hospodárenia — neskoré kosenie lúk (po 31. júli) v okolí Senianskych rybníkov, Iňačoviec, Záhorských lúk; (6) nepoužívajte olovené broky v okolí mokradí (EÚ zákaz od 2023); (7) počúvajte „mekotanie" skoro ráno alebo podvečer v máji–júni — unikátny zvuk slovenských mokradí.

Zaujímavosti

1

Charakteristické „mekotanie" — vibračný zvuk chvostových pier — najunikátnejší zvukový mechanizmus bahniakov sveta. Počas tokového letu samec strmí padá pod uhlom 45° s rozprestretými bočnými chvostovými perami (vonkajšie rectrices), ktoré vibrujú vo vzduchu a vydávajú zvuk podobný mekotaniu kozy (~700 Hz, počuteľný na 500 m – 1 km). Slovenský názov „mekotavá" a anglické „drumming snipe" reflektujú tento zvuk.

2

Extrémne dlhý rovný zobák s flexibilnou špičkou — 6–7 cm (~25 % dĺžky tela, najdlhší v pomere k telu spomedzi bahniakov SR). Flexibilná špička zobáka a citlivé receptory umožňujú uchopiť dážďovku v bahne bez vyťahovania zobáka — unikátna adaptácia pre sondovanie.

3

V SR vzácny hniezdič — len ~40–80 párov — populácia klesla z ~200 párov v 1990 na ~40–80 párov v 2022 (SOS/BirdLife). Hlavné lokality: Senianske rybníky (RAMSAR — najpočetnejšia ~20–40 párov), Záhorské lúky, Žitný ostrov, horské mokrade (Liptov, Orava). Druh v Červenej knihe SR kategória VU (zraniteľný).

4

Perfektné kryptické maskovanie — hnedo-čierne perie s bielymi pruhmi a škvrnami sú takmer neviditeľné v tráve. Sediaca samica vstane zo zeme len pri vyrušení (1–2 m). Pri pozorovaní v mokradi sa močiarnica zriedkavo vidí stojaca — najľahšie sa zaregistruje pri „mekotaní" alebo letu zo zeme.

5

Charakteristický cikcakový let — pri vyletovaní zo zeme močiarnica letí najprv strmí, potom v rýchlych zaobleniach. Tento let znemožňuje strelcom mieriť — adaptácia proti predácii (aj poľovaniu). Britská tradícia „bull's eye snipe shooting" sa stala kultovou strelnou disciplínou.

6

Migruje v noci — atypické pre bahniaky — väčšina bahniakov migruje vo dne, ale močiarnica migruje v noci v malých skupinkách 5–30 jedincov, často aj samostatne. Cieľ: Britské ostrovy (~1,5 milióna jedincov), Stredomorie, Iberský polostrov, Mauretánia.

7

V SR od 2008 vyňatá zo zoznamu poľovných druhov — predtým povolený lov, od 2008 chránená. V EÚ stále lovená (~1–2 milióny ročne — Francúzsko, Taliansko, Maďarsko). Britské ostrovy hostia ~1,5 milióna zimujúcich močiarnic — najpočetnejšie zimovisko Európy.

8

Rodičia čiastočne kŕmia mláďatá — jediný bahniak SR — na rozdiel od ostatných bahniakov, ktoré nidifugné mláďatá kŕmia samy, močiarnica v prvých 5–7 dňoch čiastočne kŕmi mláďatá — dospelý prinesie dážďovku do zobáka mláďaťa. Adaptácia na vysokú predáciu v hustej tráve.

9

Najrýchlejší rast bahniakov SR — vzletné v 19–22 dňoch — krátka inkubácia 18–21 dní a rýchly rast mláďat (~3 týždne) sú adaptáciami na vysokú predáciu hniezd v hustej tráve. Pre porovnanie: brodec veľký 32–38 dní, brehár čiernochvostý 25–30 dní.

10

Veková rekord 16 rokov 4 mesiace — krúžok Británia 1972 — najstaršia krúžkovaná močiarnica sa dožila 16 rokov vo Veľkej Británii (krúžok 1972, posledné pozorovanie 1988). Bežná dĺžka života 4–6 rokov v prírode. Úmrtnosť mladých 55–70 % v prvom roku (predátori, počasie, poľovníctvo v EÚ).

Taxonomická klasifikácia

species Močiarnica mekotavá
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Charadriiformes (bahniakotvaré)
Čeľaď Scolopacidae (slukovité)
Rod Gallinago Brisson, 1760
Druh G. gallinago (Linnaeus, 1758)
Poddruhy IOC v15.2 uznáva 2 poddruhy: G. g. gallinago (Linnaeus, 1758) — Európa, severná a stredná Ázia po Sibír (na Slovensku); G. g. faeroeensis (Brehm, 1831) — Faerské ostrovy, Island, Shetlandy, Orknejské ostrovy — tmavšie a kratší zobák. Predtým rozpoznávaný severoamerický poddruh delicata bol vyčlenený ako samostatný druh Wilson's Snipe (Gallinago delicata) v 2003. Druh popísal Linné v Systema Naturae 1758. Latinské meno gallinago = „sliepkovitý" (lat. gallina — sliepka) — narážka na kuropodobnú silňetu pri pohybe v tráve.
Poddruh SR G. g. gallinago — eurázijský poddruh, hniezdi v SR

? Často kladené otázky

Áno, ale vzácne — populácia len ~40–80 párov (SOS/BirdLife 2022), klesajúci trend z ~200 párov v 1990. Hlavné hniezdne lokality: Východoslovenská nížina — Senianske rybníky (RAMSAR — najpočetnejšia ~20–40 párov), Iňačovce, Latorica, Bodrog; Záhorské lúky — Holíč, Senica (~10–20); Žitný ostrov (~5–10); horské mokrade — Liptov (Liptovská Mara, ~5), Orava (Oravská priehrada), Spiš. Druh je v Červenej knihe SR kategória VU (zraniteľný). Hniezdne obdobie apríl–júl, znáška 4 vajec v hustej tráve (perfektne maskované).

„Mekotanie" je unikátny tokový zvuk močiarnice — počas tokového letu samec stúpa do výšky 50–100 m a potom strmí padá pod uhlom 45°. Pri páde rozpína bočné chvostové perá (vonkajšie rectrices), ktoré vibrujú vo vzduchu a vydávajú zvuk podobný mekotaniu kozy (~700 Hz, dĺžka 2–4 sek, počuteľný na 500 m – 1 km). Slovenský názov „mekotavá" odráža tento zvuk, anglické názvy „drumming snipe" (bubnujúca močiarnica) alebo „winnowing snipe" (sváriaca močiarnica) tiež. Najintenzívnejšie skoro ráno (5:00–8:00) a podvečer (18:00–22:00) v období apríl–júl. Nie je to hlas vydávaný hlasivkami, ale aerodynamický zvuk vibrujúcich pier — jedinečný mechanizmus zvuku spomedzi bahniakov sveta. Najlepšie počuteľné v hustých mokradiach (Senianske rybníky, Záhorské lúky).

Najlepšie obdobie: apríl–júl (hniezdne obdobie, najintenzívnejšie tokové „mekotanie"). Najlepšie lokality: (1) Senianske rybníky (RAMSAR — Východoslovenská nížina) — najpočetnejšia hniezdna populácia SR; (2) Iňačovce, Latorica, Bodrog (Východné Slovensko); (3) Záhorské lúky (Holíč, Senica); (4) horské mokrade (Liptov — Liptovská Mara, Orava — Oravská priehrada). Najlepšie pozorovať skoro ráno (5:00–8:00) alebo podvečer (18:00–22:00) — vtedy najintenzívnejšie „mekotanie" tokového letu. Pre pozorovanie močiarnice na zemi je extrémne ťažké — kryptické maskovanie ju robí takmer neviditeľnou v tráve. Najľahšie sa zaregistruje pri letu zo zeme (charakteristický cikcakový let).

Nie, od roku 2008 je v SR chránená a vyňatá zo zoznamu poľovných druhov. Spoločenská hodnota 460 €/jedinec (zákon 543/2002 Z. z.). Predtým bola tradičnou loveckou koristou — britská tradícia „bull's eye snipe shooting" (cikcakový let znemožňuje strelcom mieriť) sa stala kultovou strelnou disciplínou. V EÚ je močiarnica stále lovná korisť v niektorých krajinách: Francúzsko (~300 000–500 000 ročne), Taliansko (~200 000), Maďarsko, Spojené kráľovstvo. Celkový lov v EÚ ~1–2 milióny jedincov ročne — EÚ Vtáčia direktíva (2009/147/EC) umožňuje lov v niektorých štátoch. SOS/BirdLife a iné ochranárske organizácie sa snažia o úplný zákaz lovu v celej EÚ kvôli klesajúcim populáciám.

Hlavné zimoviská: (1) Britské ostrovy (Anglicko, Wales, Írsko) — ~1,5 milióna zimujúcich močiarnic (najpočetnejšie zimovisko Európy); (2) Iberský polostrov (Portugalsko, Španielsko) — ~500 000; (3) Stredomorie (Taliansko, Grécko, Turecko) — ~500 000; (4) Francúzsko (Bretónsko, Aquitania) — ~300 000; (5) severná a západná Afrika (Maroko, Tunisko, Mauretánia, Senegal) — ~500 000; (6) Blízky východ a severná India — pre východoeurópske populácie. Migrácia 3 000–8 000 km/rok (cesta tam a späť), v noci (atypické pre bahniaky) v malých skupinkách 5–30 jedincov, často aj samostatne.

Močiarnica má unikátne adaptácie pre lov hmatom v bahne: (1) extrémne dlhý rovný zobák (6–7 cm, ~25 % dĺžky tela) — umožňuje sondovať hlboko v bahne (do 6–7 cm); (2) flexibilná špička zobáka — môže ohýbať len špičku zobáka, aby uchopila korisť bez vyťahovania celého zobáka; (3) citlivé hmatové receptory (Herbstove telieska) v špičke zobáka — detekujú pohyb dážďoviek; (4) vysoko umiestnené oči na hlave — umožňujú vidieť okolie aj počas sondovania (360° výhľad); (5) perfektné kryptické maskovanie (hnedo-čierne perie s bielymi pruhmi) — pri love v bahne je takmer neviditeľná; (6) krátke žltohnedé nohy — vhodné pre pohyb v hustej tráve a v plytkej vode. Hlavná korisť: dážďovky (~50 % stravy), drobný hmyz, larvy, mäkkýše.

ZDROJ: IOC v15.2, IUCN Red List (Gallinago gallinago — LC, 2024), BirdLife DataZone, Cornell Birds of the World, eBird, Avibase, Danko et al. 2002 Rozšírenie vtákov na Slovensku, SOS/BirdLife Slovensko, vtak

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC1101894
Nahrávateľ: Juha Saari
Licencia: CC BY-NC-SA

 Video — Močiarnica mekotavá

Močiarnica mekotavá (Gallinago gallinago) — Common Snipe správanie v teréne

Močiarnica mekotavá — bahniak rodu Gallinago s extrémne dlhým rovným zobákom pri sondovaní bahna.

Močiarnica mekotavá (Gallinago gallinago) — volanie močiarnice

Močiarnica mekotavá — typické volanie a hlasový prejav druhu pri vyrušení („čikit-čikit").

 Cudzie názvy

Česky:   Bekasina otavní, Anglicky:   Common Snipe, Nemecky:   Bekassine, Francúzsky:   Bécassine des marais, Poľsky:   Kszyk, Maďarsky:   Sárszalonka, Rusky:   Бекас