Kulík zlatý (Pluvialis apricaria)

Charadriidae (kulíkovité)

Kulík zlatý

Pluvialis apricaria — stredne veľký kulík tundier so zlatočiernym hniezdnym šatom — v SR len prelietavec

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | Least Concern, európska populácia 460–1 000 tisíc párov, mierne klesajúca až stabilná
Dĺžka26–29 cm
Hmotnosť140–310 g
Rozpätie67–76 cm
Európa460–1 000 tis. párov
SR statusprelietavec, nehniezdi

Výživa

  • Dážďovky a obrúčkavce — hlavná potrava mimo hniezdneho obdobia
  • Hmyz a larvy — chrobáky, dvojkrídlovce, motýle, mravce (najmä v tundre)
  • Slimáky, ulitníky a vodné mäkkýše — na bahnitých brehoch a poliach
  • Pavúky a stonožky — pri prehľadávaní machu a tráv
  • Bobule a semená (krušpán, vres, ostružiny) — jeseň a zima
  • Kôrovce a drobné mäkkýše — pri pobreží a brakických lagúnach
Tip od odborníka Kulík zlatý (Pluvialis apricaria) je vizuálny lovec dážďoviek a hmyzu typickou stratégiou „run-stop-peck" — beh, zastavenie, klovnutie. Loví zrakom (nie hmatom ako bahniaky), preto vyžaduje otvorené plochy s krátkou vegetáciou — vresoviská, lúky, čerstvo zorané polia, krátko pokosené pasienky. Slovensko leží na hlavnej migračnej trase medzi škandinávskou tundrou a Stredomorím; vrcholy preletu koniec marca – polovica apríla (cesta na sever) a október – polovica novembra (cesta na juh). Najvýznamnejšie lokality preletu v SR: Východoslovenská nížina (Senianske rybníky, Iňačovce, Beša), Podunajská nížina (Žitný ostrov, Komárno), Záhorská nížina (Záhorské lúky). Kŕdle 50–500 jedincov sa pasú na zoraných poliach a stržiacich lúkach. Európska hniezdna populácia 460–1 000 tisíc párov (BirdLife 2023), najväčšie populácie na Islande (~310 000 párov), v Škótsku (~38 000–59 000 párov) a v Nórsku (~50 000–250 000 párov). Hlavné hrozby: odvodňovanie vresovísk a rašelinísk (zalesňovanie ihličnatými monokultúrami), intenzifikácia poľnohospodárstva v zimoviskách, kolízie s veternými elektrárňami pri pobreží.

Hlasový prejav

Kulík zlatý má melancholický čistý pískot „tlu-i" alebo „pju-i" — vysoký dvojslabičný tón (2–3 kHz, dĺžka 0,5–1 sek). Slovenský ornitologický folklór ho opisuje ako „zvonček v hmle" — kŕdle migrujúce v jeseni nad poľami sa ozývajú melodicky, počuteľne na 500–800 m. Tokový spev samca v hniezdnej oblasti (Island, Škandinávia, máj–júl): pomalá melódia „too-roo-ee, too-roo-ee" za pomalého letu (display flight) v okruhu 200–500 m nad teritóriom, počuteľná na 1 km. Mimo hniezdenia (na migrácii a zimoviskách) kontaktné „tlu-i" v kŕdľoch. Varovné volanie ostrejšie „kli-ip" pri približovaní dravca (sokol myšiar, jastrab, kuna). Mláďatá pípajú vysoké „pii-pii" do 3 týždňov.

Typické zvuky

  • Kontaktný pískot „tlu-i" alebo „pju-i" — vysoký dvojslabičný tón (2–3 kHz, 0,5–1 sek), v migrujúcich kŕdľoch
  • Tokový spev samca „too-roo-ee, too-roo-ee" — pomalá melódia za letu v hniezdnej oblasti (máj–júl)
  • Varovné „kli-ip" — ostré pri približovaní dravca (sokol, jastrab, kuna)
  • Mláďacie „pii-pii" — vysoké žobravé volanie do 3 týždňov
  • Skupinové „klu-klu" — tiché kontaktné volania v zimnom kŕdli
  • Distrákčný spev pri hniezde — pri vyrušení rodič odvádza predátora od mláďat

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Jarný prelet cez SR — koniec marca až polovica apríla (cesta na sever do tundier)
Tok a hniezdenie na severe — máj až jún (Island, Škandinávia, Rusko), nie v SR
Hniezdenie v subarktickej tundre a vresoviskách (máj až júl)
Inkubácia 28–31 dní + odchov mláďat na severe (jún až august)
Jesenný prelet cez SR — september až november (cesta na juh do Stredomoria)
Zimovanie — Britské ostrovy, Iberský polostrov, Stredomorie, severná Afrika

Prostredie a požiadavky

Hniezdny biotop
Subarktická tundra, vresoviská, rašeliniská — Island, Škandinávia, severné Rusko, izolovane Škótsko a Pobaltie
Hniezdi výhradne na severe Európy — Island (~310 000 párov), Škandinávia (Nórsko ~50 000–250 000, Švédsko, Fínsko), severné Rusko po polostrov Tajmyr, izolovane Škótsko (~38 000–59 000), Írsko (~400 párov), Pobaltie (Estónsko, Lotyšsko ~5 000), vresoviská Anglicka (~33 000). Vyžaduje otvorené krajiny s krátkou vegetáciou — vresoviská (Calluna vulgaris), rašeliniská, machovo-trávovité tundry, holé hrebene fjordov a kopcov nad 300 m n. m. V SR nehniezdi — od 19. storočia neznáme hniezdenie.
Migračné lokality v SR
Východoslovenská nížina (Senianske rybníky, Iňačovce, Beša, Latorica), Žitný ostrov, Záhorská nížina
V SR len prelietavec a vzácny zimný hosť. Najvýznamnejšie lokality preletu: Východoslovenská nížina — Senianske rybníky (RAMSAR), Iňačovce, Beša, Latorica, Bodrog — najpočetnejšie kŕdle 100–500 jedincov; Podunajská nížina — Žitný ostrov (Komárno, Šaľa, Veľký Meder), zaplavené polia, vodné kanále; Záhorská nížina — Záhorské lúky, Holíč, Senica. Vzácne aj na Liptove (Liptovská Mara) a v strednej časti (Slovenský kras, Tornaľa). Kŕdle 50–500 jedincov sa pasú na zoraných poliach a stržiacich lúkach. Vrcholy: koniec marca – polovica apríla (jarný prelet) a október – polovica novembra (jesenný prelet).
Nadmorská výška
Hniezdny areál: 100–1 200 m n. m. v Škótsku a Škandinávii, 0–600 m na Islande
V Škótsku hniezdi typicky nad 300 m n. m. v Cairngorms a Highlands (max. 1 200 m). V Škandinávii od pobrežia po 1 000 m n. m. (Hardangervidda). Na Islande aj v nížine (0–600 m). V SR pri prelete výhradne v nížinách 100–300 m n. m. (Východoslovenská, Podunajská, Záhorská). Nezaznamenané hniezdenie v Tatrách ani na pohoriach SR.
Hniezdo
Plytká jamka v zemi, vystlaná machom a lišajníkom — kryptické, dobre zamaskované
Hniezdo jednoduché — plytká jamka v zemi (priemer 11–13 cm, hĺbka 3–5 cm), vystlaná suchými stebíčkami, machom a lišajníkom. Umiestnené na otvorenej ploche v tundre alebo vresovisku, väčšinou na miernom svahu s výhľadom (rodič stráži okolie). Krypticky zamaskované — pri vyrušení rodič tichucho odíde a nechá vajcia samostatne (mimikra). Pár často hniezdi na tom istom mieste 5–10 rokov.
Teplota
Hniezdne -5 až +20 °C v subarktickej tundre; zimoviská 5–20 °C v Stredomorí
Druh hniezdi v chladnom subarktickom podnebí (priemerné teploty júna 5–12 °C v Škandinávii, 8–15 °C na Islande). Mláďatá citlivé na silné dažde a chlad pod 0 °C v júni–júli (úhyn 20–40 % v mokrých rokoch). Zimuje pri miernych zimách Stredomoria a Britských ostrovov (teploty 5–20 °C). V SR pri prelete znáša teploty 0–25 °C (jar, jeseň).
Spoločnosť
V hniezdnej sezóne v páre (sezónna monogamia); mimo nej v kŕdľoch 50–500 jedincov, na zimoviskách až 10 000 ks
Sezónna monogamia — pár vzniká každý rok znovu (oba partneri sa môžu vrátiť na to isté teritórium). Hniezdne teritórium 1–10 ha. Mimo hniezdenia mimoriadne kŕdľový — kŕdle 50–500 jedincov na poliach a lúkach (vrátane SR), na zimoviskách veľké koncentrácie 2 000–10 000 jedincov (Britské ostrovy, Iberský polostrov). Kŕdle sa často miešajú s brodcami (Vanellus vanellus) a kulíkmi bledými (Pluvialis squatarola) — spoločná stratégia ochrany pred dravcami.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Máj až začiatok júna v hniezdnej oblasti (Island, Škandinávia, Rusko)

Samec priletí na hniezdisko 1–2 týždne pred samicou (typicky 1.–15. mája v Škandinávii, koniec apríla na Islande). Tokový spev za pomalého letu (display flight) v okruhu 200–500 m nad teritóriom, melódia „too-roo-ee, too-roo-ee" počuteľná na 1 km. Pri prílete samice vzájomné pozdravovanie a krátke párenie na zemi. Sezónna monogamia — pár vydrží do konca hniezdnej sezóny, niekedy aj 3–5 rokov.

Znáška
Typicky 4 vajcia (zriedka 3, výnimočne 5)

Vajcia krémovohnedé so čierno-hnedými škvrnami (kryptické), hruškovitý tvar (užšie do stredu hniezda), rozmery ~52 × 36 mm, hmotnosť ~37 g. Znáša 1 vajce za 1,5–2 dni (znáška trvá 5–8 dní). Pri strate prvej znášky robí náhradnú (do 1×, zriedkavo 2×). Vajcia uložené hroty do stredu hniezda — adaptácia na malú jamku.

Inkubácia
28–31 dní (priemer 30 dní)

Sedia obaja rodičia striedavo — samica cez deň, samec cez noc (alebo opak v severnejších oblastiach pri dlhom dni). Inkubácia synchrónna — začína po znesení posledného vajca, všetky mláďatá liahnu v rozmedzí 12–24 hodín. Pri vyrušení predátorom (líška, kuna, čierna vrana, hraboše) rodič tichucho odíde a nechá vajcia samostatne (krypticky zamaskované).

Liahnutie
Jún až začiatok júla (vrchol polovice júna)

Mláďatá prekociálne (precocial) — pokryté hustým páperím (kryptické maskovanie zlatočierne), otvorenými očami, schopné chôdze hneď po vyliahnutí (po oschnutí). Hmotnosť pri vyliahnutí ~25 g. Rodičia mláďatá nekrmia — ony si samy hľadajú hmyz (rodičia ich len vodia a strážia pred dravcami). Pri chlade a daždi sa mláďatá schovajú pod brucho rodiča (zahrievanie).

Mláďatá
Vzletné 25–33 dní, úplná nezávislosť 35–45 dní

Mláďatá rastú rýchlo — v 15 dňoch ~70 g, v 25 dňoch ~140 g (takmer veľkosť dospelého). Vzletné v 25–33 dňoch (~4–5 týždňov). Z 4 vyliahnutých prežijú typicky 2–3 (predátori: líška, hranostaj, vrany, sokol myšiar). Rodičia aktívne odvádzajú dravcov distrakčným spevom („broken-wing display" — predstierajú zranenie a vábia predátora ďalej od mláďat). Po vzletnosti mláďatá opustia rodičov a pripoja sa ku kŕdľom (júl–august).

Samostatnosť
Po vzletnosti v júli; pohlavná zrelosť v 2. roku

Mladé kulíky migrujú samostatne v auguste–septembri (po dospelých rodičoch). Prvá zima v Stredomorí alebo na Britských ostrovoch. Pohlavná zrelosť v 2. roku, prvé hniezdenie typicky vo 2.–3. roku. Dĺžka života v prírode 6–12 rokov (rekord 12 rokov, krúžok Británia 1985). Úmrtnosť mladých 50–70 % v prvom roku (predátori, počasie, kolízie počas migrácie).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Kulík zlatý 26–29 cm Kulík bledý 28–31 cm Kulík riečny 14–17 cm Kulík piesočný 17–19,5 cm Hvizdák veľký 28–33 cm
Kulík zlatý Kulík bledý Kulík riečny Kulík piesočný Hvizdák veľký (čajka)
Dĺžka26–29 cm28–31 cm14–17 cm17–19,5 cm28–33 cm
Váha140–310 g175–340 g30–50 g42–78 g128–340 g
Dožitie6–12 r10–15 r8–10 r10–20 r15–20 r
OchranaIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LC
CharakteristikaZlatočierne perie hore, čierne brucho v hniezdnom šateStrieborno-čierne perie hore, čierne axilly za letuMalý druh, čierny „golier", žltý očný krúžok, ružové nohyVäčší než riečny, oranžové nohy a zobák s čiernym koncomČierno-biele perie, chochol z dlhých pier na hlave
AreálTundra Európy — SR len prelietavec, kŕdle 50–500 ksArktická tundra Eurázia — SR len vzácny prelietavecVodné toky Eurázia — SR ~1 000–1 500 hniezd. párovPobrežia Európa — SR len vzácny prelietavecEurópa, Ázia — SR ~2 000–3 000 hniezd. párov, klesajúca

Zaujímavosti

1

Slovensko leží na hlavnej migračnej trase — kulík zlatý preletí cez SR 2× ročne v marci–apríli (cesta na sever do tundry) a v septembri–novembri (cesta na juh do Stredomoria). Najvýznamnejšie lokality: Východoslovenská nížina (Senianske rybníky, Iňačovce, Beša), Žitný ostrov (Komárno, Šaľa), Záhorské lúky. Kŕdle 50–500 jedincov sa pasú na zoraných poliach a stržiacich lúkach.

2

Islandská populácia preletí Atlantik bez zastavenia — 1 800 km od pobrežia Islandu na Britské ostrovy (Škótsko, Írsko) trvá ~30 hodín letu bez zastavenia. Letové rýchlosti 50–80 km/h, využíva pasátové vetry. Islandská populácia ~310 000 párov = 30 % európskej populácie.

3

Zlatočierny šat — diagnostické znaky — v hniezdnom šate (apríl–júl) má kulík zlatočierne perie hore (chrbát, krídla — odtiaľ názov „zlatý"), čierne brucho a hruď, biely pás od čela cez krk po boky. V zimnom šate (september–marec) je nenápadne sivohnedý so zlatistou kresbou. Pohlavný dimorfizmus mierny — samec o niečo kontrastnejší.

4

Loví zrakom — „run-stop-peck" stratégia — na rozdiel od bahniakov (Calidris, Tringa) kulíky lovia zrakom, nie hmatom. Stratégia: beh, zastavenie, klovnutie po dážďovke alebo hmyze. Preto vyžaduje otvorené plochy s krátkou vegetáciou (krátko pokosené pasienky, zorané polia, vresoviská).

5

Hniezdo je jednoduchá jamka v zemi — kryptické, dobre zamaskované machom a lišajníkom. Pár často hniezdi na tom istom mieste 5–10 rokov. Pri vyrušení rodič tichucho odíde a nechá vajcia samostatne — mláďatá a vajcia sú perfektne maskované v subarktickej tundre.

6

Melancholický pískot „tlu-i" — „zvonček v hmle" — slovenský ornitologický folklór opisuje hlas migrujúcich kŕdľov ako „zvonček v hmle". V severnej Európe (Island, Škótsko) je hlas symbolom jari — na Islande prvý kulík = oficiálne jaro podľa starovekej tradície (medzi 24.–30. marca).

7

Mláďatá prekociálne — bežia hneď po vyliahnutí — kulík je nidifugný druh (mláďatá prekociálne) — vyliahnu sa s otvorenými očami, pokryté hustým páperím, a schopné chôdze hneď po oschnutí (do 2 hodín). Rodičia ich nekrmia — ony si samy hľadajú hmyz. Pri chlade sa schovajú pod brucho rodiča.

8

„Broken-wing display" — distrakčný spev pri hniezde — pri približovaní dravca alebo človeka rodič predstiera zranené krídlo a beží po zemi, čím vábi predátora ďalej od hniezda. Po vzdialení 50–100 m "zázračne uzdraví" a vzlieta. Klasické etologické správanie kulíkov a bahniakov.

9

Hlavná hrozba: strata vresovísk a rašelinísk — v Škótsku od roku 1970 stratených ~30 % vresovísk (zalesňovanie ihličnatými monokultúrami Sitka spruce). RSPB a Scottish Natural Heritage od 2010 vedú projekty obnovy rašelinísk (blokovanie odvodňovacích kanálov, výrub introdukovaných ihličnatých porastov).

10

Veková rekord 12 rokov — krúžok Británia 1985 — najstarší krúžkovaný kulík zlatý sa dožil 12 rokov v Británii (krúžok BTO 1985, posledné pozorovanie 1997). Bežná dĺžka života 6–8 rokov v prírode. Úmrtnosť mladých 50–70 % v prvom roku (predátori, počasie, kolízie počas migrácie).

Taxonomická klasifikácia

species Kulík zlatý
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Charadriiformes (bahniakotvaré)
Čeľaď Charadriidae (kulíkovité)
Rod Pluvialis Brisson, 1760
Druh P. apricaria (Linnaeus, 1758)
Poddruhy IOC v15.2 uznáva 2 poddruhy: P. a. apricaria (Linnaeus, 1758) — južná hniezdna populácia (Británia, Írsko, Dánsko, Pobaltie, južné Škandinávie); a P. a. altifrons (Brehm, 1831) — severná populácia (Island, severné Škandinávie, severné Rusko po Tajmyr). Slovenské prelietavé jedince patria prevažne k poddruhu altifrons. Druh popísal Linné v Systema Naturae 1758 ako Charadrius apricarius, neskôr preradený do rodu Pluvialis (Brisson 1760).
Poddruh SR P. a. altifrons — severná populácia (Škandinávia, Rusko) prelietavá cez SR

? Často kladené otázky

Nie, na Slovensku nehniezdi. Od 19. storočia neznáme hniezdenie v SR ani v Karpatoch — druh vyžaduje subarktickú tundru, vresoviská a rašeliniská severnej Európy. Hniezdi výhradne v Islande (~310 000 párov, 30 % európskej populácie), Škandinávii (Nórsko ~50–250 tisíc, Švédsko, Fínsko), severnom Rusku (po Tajmyr), a izolovane v Škótsku (~38–59 tisíc), Írsku (~400 párov), Pobaltí a vresoviskách Anglicka (~33 tisíc). Na Slovensku len prelietavec a vzácny zimný hosť — vrcholy preletu koniec marca – polovica apríla (cesta na sever) a október – polovica novembra (cesta na juh).

Najlepšie obdobie: koniec marca – polovica apríla (jarný prelet) a október – polovica novembra (jesenný prelet). Najvýznamnejšie lokality: (1) Východoslovenská nížina — Senianske rybníky (RAMSAR), Iňačovce, Beša, Latorica, Bodrog — najpočetnejšie kŕdle 100–500 jedincov; (2) Žitný ostrov — Komárno, Šaľa, Veľký Meder, zaplavené polia, vodné kanále — kŕdle 50–200 jedincov; (3) Záhorská nížina — Záhorské lúky, Holíč, Senica — menšie kŕdle 20–100 jedincov. Vzácne aj na Liptove (Liptovská Mara) a v strednej časti. Kŕdle sa pasú na zoraných poliach a stržiacich lúkach. Pozorovať ďalekohľadom alebo stativovou trubicou z hrádze rybníka (vzdialenosť min. 100 m, aby nedošlo k vyrušeniu).

V hniezdnom šate (apríl–júl): kulík zlatý — zlatočierne perie hore (chrbát, krídla), čierne brucho a hruď, biele boky; kulík bledý (Pluvialis squatarola) — strieborno-čierne perie hore, čierne brucho, čierne axilly (oblasti pod krídlom — diagnostický znak za letu). V zimnom šate (september–marec): oba podobne sivohnedé, rozlíšenie ťažšie — kulík zlatý má zlatistú kresbu na chrbte (zlatkavé bodky), kulík bledý strieborno-šedý chrbát. Za letu: kulík bledý má čierne axilly (ako keby mal čiernu „podpazušnú" škvrnu) — najspoľahlivejší rozlišovací znak. Hlas: kulík zlatý „tlu-i" (dvojslabičný), kulík bledý „pli-uu-i" (trojslabičný, smutnejší). Kulík bledý je o niečo väčší (28–31 cm vs. 26–29 cm) a má masívnejší zobák.

Názov pochádza z diagnostických zlatočiernych pier na chrbte a krídlach v hniezdnom šate (apríl–júl). Anglický názov „Golden Plover" (zlatý kulík), nemecký „Goldregenpfeifer" (zlatý dažďový pískaľ), francúzsky „Pluvier doré" (zlatý dažďový kulík), latinský Pluvialis apricaria — pluvialis = „dažďový" (kulíky často pozorované pred dažďom), apricaria = „slniaca sa" (zlatkavá farba pripomína slnečné lúče). V zimnom šate (september–marec) je zlatkavá farba menej výrazná — perie sivohnedé so zlatistou kresbou. Slovenský názov „zlatý" je kalkom z latinčiny a nemčiny.

Hlavné zimoviská: (1) Britské ostrovy (Anglicko, Wales, Írsko) — najväčšia zimná populácia Európy (~500 000 jedincov); (2) Iberský polostrov (Španielsko, Portugalsko) — ~200 000; (3) Francúzsko (Bretónsko, Aquitania) — ~100 000; (4) Stredomorie (Taliansko, Grécko, Turecko) — ~150 000; (5) severná Afrika (Maroko, Tunisko, Líbya, Egypt) — ~50 000. Slovenské prelietavé kulíky patria k škandinávsko-ruskej populácii (poddruh altifrons) a zimujú prevažne v Iberskom polostrove a v Stredomorí (Taliansko, Grécko). Migrácia 5 000–10 000 km/rok (cesta tam a späť). Islandská populácia preletí Atlantik bez zastavenia (1 800 km, ~30 hodín).

IUCN status: Least Concern (LC), posledné hodnotenie 2024. Európska hniezdna populácia 460 000–1 000 000 párov (BirdLife 2023), celkový trend mierne klesajúci až stabilný (lokálne výrazné poklesy v Škótsku, Pobaltí, Anglicku). Hlavné hrozby: (1) strata vresovísk a rašelinísk (zalesňovanie ihličnatými monokultúrami v Škótsku, ~30 % stratených od 1970); (2) intenzifikácia poľnohospodárstva na zimoviskách; (3) poľovníctvo v južnej Európe (Taliansko, Francúzsko — ~50 000–100 000 jedincov ročne); (4) vtáčia chrípka (HPAI H5N1) — bahniaky vysoko ohrozený druh pri epidémiách 2021–2024; (5) kolízie s veternými elektrárňami pri pobreží; (6) klimatická zmena — posun hniezdneho areálu na sever (predpoveď IPCC 2023 — strata 30–50 % areálu v južnej Európe do 2050).

ZDROJ: IOC v15.2, IUCN Red List (Pluvialis apricaria — LC, 2024), BirdLife DataZone, Cornell Birds of the World, eBird, Avibase, Danko et al. 2002 Rozšírenie vtákov na Slovensku, SOS/BirdLife Slovensko, vtak

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC1101676
Nahrávateľ: Anthony McGeehan
Licencia: CC BY-NC-SA

 Video — Kulík zlatý

Kulík zlatý (Pluvialis apricaria) — European Golden Plover v hniezdnom šate, Shetland

Kulík zlatý v plnom hniezdnom šate so zlatočiernym perím — nakrútené na Shetlandských ostrovoch (Škótsko).

Kulík zlatý (Pluvialis apricaria) — melancholický pískot „tlu-i" v hniezdnom teritóriu na Islande

Tokový hlas kulíka zlatého — typické melancholické pískanie „tlu-i" nahraté na Islande (júl).

 Cudzie názvy

Česky:   Kulík zlatý, Anglicky:   European Golden Plover, Nemecky:   Goldregenpfeifer, Francúzsky:   Pluvier doré, Poľsky:   Siewka złota, Maďarsky:   Aranylile, Rusky:   Золотистая ржанка