Kulík bledý (Pluvialis squatarola)

Charadriidae (kulíkovité)

Kulík bledý

Pluvialis squatarola — najväčší kulík rodu Pluvialis z arktickej tundry — v SR len vzácny prelietavec

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | Least Concern, svetová populácia ~700 tisíc jedincov, stabilná až mierne klesajúca
Dĺžka28–31 cm
Hmotnosť175–340 g
Rozpätie71–83 cm
Svet~700 tisíc ks
SR statusvzácny prelietavec

Výživa

  • Mnohoštetinavce (Polychaeta) — hlavná potrava na bahnitých brehoch a estuároch
  • Vodné mäkkýše — slimáky, škľabky, hrachovky
  • Kôrovce — krevetky, kraby, bokoplávky, raky (do 5 cm)
  • Hmyz a larvy — chrobáky, dvojkrídlovce (v tundre a na lúkach)
  • Dážďovky — najmä na poliach a lúkach v migrácii cez vnútrozemie
  • Drobné rybky a žaby — okrajovo v plytkých lagúnach
Tip od odborníka Kulík bledý (Pluvialis squatarola) je vizuálny lovec mnohoštetinavcov a mäkkýšov typickou stratégiou „run-stop-peck" — beh, zastavenie, klovnutie. Loví zrakom (nie hmatom ako bahniaky), preto vyžaduje otvorené bahnité brehy estuárov, lagún a pobrežných plochých. Mimoriadne pelagický druh — 90 % populácie zimuje na morských pobrežiach (západná Európa, Afrika, južná Ázia, Austrália, Severná a Južná Amerika), len ~10 % vo vnútrozemí. Slovensko je periférna migračná trasa — vzácny jesenný a zimný prelietavec, jednotlivé jedince alebo kŕdle 5–30 ks. Najvýznamnejšie lokality preletu v SR: Východoslovenská nížina (Senianske rybníky, Iňačovce), Žitný ostrov (Komárno, Šaľa), Vodné dielo Gabčíkovo (Hrušov, Číčov). Hniezdi výhradne v arktickej tundre Sibíri (po Tajmyr), severnej Aljašky a severnej Kanady — najsevernejší kulík rodu Pluvialis. Svetová populácia ~700 tisíc jedincov (Wetlands International 2023), trend stabilný až mierne klesajúci. Hlavné hrozby: strata bahnitých brehov (urbanizácia, prístavy), klimatická zmena v arktickej tundre (posun lesnej hranice na sever), kolízie s veternými elektrárňami pri pobreží, vtáčia chrípka (HPAI H5N1) v migračných kŕdľoch.

Hlasový prejav

Kulík bledý má melancholický trojslabičný pískot „pli-uu-i" alebo „pii-yu-ii" — vysoký čistý tón (2,5–4 kHz, dĺžka 1–1,5 sek). V porovnaní s kulíkom zlatým je hlas smutnejší a klesavý — končí klesavým tónom (kulík zlatý má vzostupný). Slovenský ornitologický folklór ho opisuje ako „flautu cez bažinu". Pri prelete cez SR (jeseň, zima) sa kŕdle 5–30 jedincov ozývajú jednotlivými volaniami, počuteľne na 500–800 m. Tokový spev samca v arktickej tundre (jún–júl): pomalá melódia „too-loo-ee, too-loo-ee" za pomalého letu (display flight) v okruhu 200–500 m nad teritóriom, počuteľná na 1 km. Mimo hniezdenia (na migrácii a zimoviskách) kontaktné „pli-uu-i" v kŕdľoch a varovné ostrejšie „klii-up" pri približovaní dravca. Mláďatá pípajú vysoké „pii-pii" do 3 týždňov.

Typické zvuky

  • Kontaktný pískot „pli-uu-i" alebo „pii-yu-ii" — vysoký trojslabičný tón (2,5–4 kHz, 1–1,5 sek), v migrujúcich kŕdľoch
  • Tokový spev samca „too-loo-ee, too-loo-ee" — pomalá melódia za letu v arktickej tundre (jún–júl)
  • Varovné „klii-up" — ostré pri približovaní dravca (sokol, jastrab, polárna líška)
  • Mláďacie „pii-pii" — vysoké žobravé volanie do 3 týždňov
  • Skupinové „klu-klu" — tiché kontaktné volania v zimnom kŕdli na pobreží
  • Distrákčný spev pri hniezde — pri vyrušení rodič odvádza predátora od mláďat (broken-wing display)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Jarný prelet cez SR — apríl až polovica mája (cesta na sever do arktickej tundry)
Tok a hniezdenie na severe — máj až jún (sibírska a kanadská tundra), nie v SR
Hniezdenie v arktickej tundre (jún až júl)
Inkubácia 26–27 dní + odchov mláďat na severe (jún až august)
Jesenný prelet cez SR — koniec augusta až október (cesta na juh do tropickej Afriky)
Zimovanie — pobrežia západnej Európy, Afrika, južná Ázia, Austrália, Severná a Južná Amerika

Prostredie a požiadavky

Hniezdny biotop
Arktická tundra — Sibír (od Jamalu po Čukotku), severná Aljaška, severná Kanada (nad 65° s. š.)
Hniezdi výhradne v arktickej tundre nad 65° severnej šírky — od Jamalu cez Tajmyr, Jakutsko, Čukotku po Wrangelov ostrov, severná Aljaška (Severný svah, Brooks Range), severná Kanada (Banks, Victoria, Baffin). Vyžaduje otvorené krajiny s nízkou vegetáciou — machovo-trávovité tundry, polygonálne mrazové vzory, blízke jazerá a mokrade. Najsevernejší kulík rodu Pluvialis — hniezdi v drsnej arktickej tundre s priemernými júlovými teplotami 5–10 °C. V SR nehniezdi.
Migračné lokality v SR
Východoslovenská nížina (Senianske rybníky, Iňačovce, Beša), Žitný ostrov, Vodné dielo Gabčíkovo
V SR len vzácny prelietavec a zimný hosť. Najvýznamnejšie lokality preletu: Východoslovenská nížina — Senianske rybníky (RAMSAR), Iňačovce, Beša, Latorica, Bodrog — jednotlivé jedince alebo kŕdle 5–30 ks; Žitný ostrov — Komárno, Šaľa, Veľký Meder, zaplavené polia, vodné kanále; Vodné dielo Gabčíkovo — Hrušov, Číčov — koncentrácie pri otvorených bahnitých brehoch. Vrcholy: september – polovica novembra (jesenný prelet) a apríl – polovica mája (jarný prelet). Občas zimuje na Žitnom ostrove (mierna zima 2020–2024, jednotlivé jedince).
Zimoviská
Pobrežia západnej Európy, celej Afriky, južnej Ázie, Austrálie, Severnej a Južnej Ameriky
Mimoriadne pelagický druh — 90 % populácie zimuje na morských pobrežiach. Hlavné zimoviská: Severné more a Atlantik (Británia, Holandsko, Francúzsko, Iberský polostrov — ~250 000 jedincov), Africké pobrežia (Maroko, Mauritánia, Senegal, juhoafrické a východoafrické pobrežia — ~150 000), Perzský záliv a India — ~100 000, Austrália a Tichomorie — ~50 000, obojstranné pobrežia Severnej a Južnej Ameriky (od Aljašky po Patagóniu) — ~150 000. Niektoré jedince z Aljašky letia až do Patagónie (25 000 km/rok).
Hniezdo
Plytká jamka v zemi v arktickej tundre, vystlaná lišajníkom — kryptické maskovanie
Hniezdo jednoduché — plytká jamka v zemi (priemer 12–14 cm, hĺbka 4–6 cm), vystlaná suchými stebíčkami trávy, machom a lišajníkom. Umiestnené na otvorenej ploche v arktickej tundre, väčšinou na miernom kopci alebo polygonálnom mrazovom vzore s výhľadom (rodič stráži okolie pred polárnymi líškami, sokolmi a vranami). Krypticky zamaskované — pri vyrušení rodič tichucho odíde a nechá vajcia samostatne.
Teplota
Hniezdne -5 až +15 °C v arktickej tundre; zimoviská 10–30 °C v tropických a subtropických pobrežiach
Druh hniezdi v drsnom arktickom podnebí (priemerné teploty júla 5–10 °C na Tajmyre, Wrangeli, severnej Aljaške). Mláďatá citlivé na silné dažde a sneh v júni (úhyn 30–50 % v studených rokoch). Zimuje pri tropických a subtropických pobrežiach (teploty 10–30 °C). V SR pri prelete znáša teploty 0–20 °C (jeseň, jar).
Spoločnosť
V hniezdnej sezóne v páre (sezónna monogamia); mimo nej v menších kŕdľoch 10–100 jedincov, na zimoviskách až 5 000 ks
Sezónna monogamia — pár vzniká každý rok znovu. Hniezdne teritórium 5–25 ha (väčšie ako kulík zlatý — riedkejšie hniezdenie v drsnej tundre). Mimo hniezdenia kŕdľový — kŕdle 10–100 jedincov na bahnitých brehoch (v SR len 5–30 ks), na zimoviskách 1 000–5 000 jedincov (Británia, Holandsko, Maroko). Kŕdle sa často miešajú s inými bahniakmi (Calidris, Tringa, Limosa) — spoločná stratégia ochrany pred dravcami.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Jún až začiatok júla v arktickej tundre (Sibír, Aljaška, Kanada)

Samec priletí na hniezdisko 1–2 týždne pred samicou (typicky 25. mája – 10. júna). Tokový spev za pomalého letu (display flight) v okruhu 200–500 m nad teritóriom, melódia „too-loo-ee, too-loo-ee" počuteľná na 1 km. Pri prílete samice vzájomné pozdravovanie a krátke párenie na zemi. Sezónna monogamia — pár vydrží do konca hniezdnej sezóny, niekedy aj 2–4 roky.

Znáška
Typicky 4 vajcia (zriedka 3)

Vajcia krémovohnedé so čierno-hnedými škvrnami (kryptické), hruškovitý tvar, rozmery ~52 × 37 mm, hmotnosť ~38 g. Znáša 1 vajce za 1,5–2 dni (znáška trvá 5–8 dní). Pri strate prvej znášky robí náhradnú (do 1×, zriedkavo). Vajcia uložené hroty do stredu hniezda — adaptácia na malú jamku.

Inkubácia
26–27 dní (priemer 26,5 dňa)

Sedia obaja rodičia striedavo — samica cez deň, samec cez noc (v arktickom „polárnom dni" striedanie podľa potreby). Inkubácia synchrónna — začína po znesení posledného vajca, všetky mláďatá liahnu v rozmedzí 12–24 hodín. Pri vyrušení predátorom (polárna líška, sokol myšiar, kŕmné vrany) rodič tichucho odíde a nechá vajcia samostatne.

Liahnutie
Júl (vrchol polovice júla)

Mláďatá prekociálne — pokryté hustým páperím (kryptické strieborno-šedé maskovanie), otvorenými očami, schopné chôdze hneď po vyliahnutí. Hmotnosť pri vyliahnutí ~27 g. Rodičia mláďatá nekrmia — ony si samy hľadajú hmyz a mnohoštetinavce. Pri chlade (v Arktíde aj v júli pod 0 °C) sa mláďatá schovajú pod brucho rodiča.

Mláďatá
Vzletné 35–45 dní, úplná nezávislosť 45–55 dní

Mláďatá rastú rýchlo v krátkom arktickom lete — v 20 dňoch ~100 g, v 35 dňoch ~180 g. Vzletné v 35–45 dňoch (~5–6 týždňov). Z 4 vyliahnutých prežijú typicky 2 (predátori: polárna líška, sokol myšiar, biela sova, vrany). Rodičia aktívne odvádzajú dravcov distrakčným spevom („broken-wing display"). Po vzletnosti mláďatá opustia rodičov a pripoja sa ku kŕdľom (august) — neskôr migrujú samostatne.

Samostatnosť
Po vzletnosti v auguste; pohlavná zrelosť v 2.–3. roku

Mladé kulíky migrujú samostatne v auguste–septembri (po dospelých rodičoch — rodičia odlietajú prví). Prvá zima v subtropických pobrežiach (severná Afrika, Karibik). Pohlavná zrelosť v 2.–3. roku, prvé hniezdenie typicky v 3. roku (mladé jedince zostávajú 1–2 roky na zimoviskách bez návratu do Arktídy). Dĺžka života v prírode 10–15 rokov (rekord 23 rokov, krúžok Nórsko 1989). Úmrtnosť mladých 60–80 % v prvom roku (predátori, počasie, kolízie počas migrácie).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Kulík bledý 28–31 cm Kulík zlatý 26–29 cm Kulík riečny 14–17 cm Kulík piesočný 17–19,5 cm Brehár hrdzavý 33–41 cm
Kulík bledý Kulík zlatý Kulík riečny Kulík piesočný Brehár hrdzavý
Dĺžka28–31 cm26–29 cm14–17 cm17–19,5 cm33–41 cm
Váha175–340 g140–310 g30–50 g42–78 g190–630 g
Dožitie10–15 r6–12 r8–10 r10–20 r10–20 r
OchranaIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN NT
CharakteristikaStrieborno-čierne perie hore, čierne axilly za letuZlatočierne perie hore, čierne brucho v hniezdnom šate, biele axillyMalý druh, čierny „golier", žltý očný krúžok, ružové nohyVäčší než riečny, oranžové nohy a zobák s čiernym koncomDlhý priamy zobák, hnedo-červené hniezdne perie
AreálArktická tundra Sibír/Aljaška/Kanada — SR len vzácny prelietavecTundra Európy — SR len prelietavec, kŕdle 50–500 ksVodné toky Eurázia — SR ~1 000–1 500 hniezd. párovPobrežia Európa — SR len vzácny prelietavecArktická tundra Sibír — SR vzácny prelietavec, NT klesajúci

Zaujímavosti

1

Najsevernejší kulík rodu Pluvialis — hniezdi výhradne v arktickej tundre nad 65° severnej šírky (Sibír od Jamalu po Wrangelov ostrov, severná Aljaška, severná Kanada). V SR nehniezdi — len vzácny jesenný a zimný prelietavec, jednotlivé jedince alebo kŕdle 5–30 ks.

2

Diagnostické čierne axilly za letu — najspoľahlivejší rozlišovací znak od kulíka zlatého. Kulík bledý má za letu čierne podpazušie (oblasti pod krídlom), kulík zlatý má biele. Pri pozorovaní ďalekohľadom hľadajte čiernu „škvrnu" pod krídlom pri vznietení kŕdľa.

3

Najlepší migrant medzi kulíkmi — niektoré jedince z Aljašky letia až do Patagónie (25 000 km/rok). Európske jedince zimujú v rozsahu od Británie po južnú Afriku. Letové rýchlosti 60–80 km/h, denne 300–500 km.

4

Mimoriadne pelagický druh — 90 % populácie zimuje na morských pobrežiach. Hlavné zimoviská: Severné more (Británia, Holandsko, Francúzsko ~250 000), Afrika (~150 000), Perzský záliv a India (~100 000), Austrália (~50 000), Severná a Južná Amerika (~150 000).

5

Melancholický trojslabičný pískot „pli-uu-i" — v porovnaní s kulíkom zlatým je hlas smutnejší a klesavý (kulík zlatý má dvojslabičný vzostupný). Slovenský folklór ho opisuje ako „flautu cez bažinu".

6

Loví počas odlivu na bahnitých brehoch — prispôsobenie sa prílivu a odlivu (lunarné cykly). Na zimoviskách denne loví 6–12 hodín — počas odlivu, keď sa obnažujú bahnité brehy s mnohoštetinavcami, mäkkýšmi a kôrovcami.

7

Hniezdi v drsnej arktickej tundre s priemernými júlovými teplotami 5–10 °C — najsevernejší kulík rodu Pluvialis. Hniezdo jednoduchá jamka v zemi vystlaná machom a lišajníkom, krypticky maskovaná. Mláďatá citlivé na sneh v júni — úhyn 30–50 % v studených rokoch.

8

Loví zrakom — „run-stop-peck" stratégia — na rozdiel od bahniakov (Calidris, Tringa) kulíky lovia zrakom, nie hmatom. Vyžaduje otvorené bahnité brehy s mnohoštetinavcami, mäkkýšmi a kôrovcami.

9

Hlavná hrozba: vtáčia chrípka HPAI H5N1 — v roku 2022 hromadný úhyn kulíkov v Holandsku, Belgicku a Británii (až 30 % zimnej populácie postihnutej). Bahniaky a kulíky patria k vysoko ohrozeným druhom pri epidémiách HPAI v Európe (2021–2024).

10

Veková rekord 23 rokov — krúžok Nórsko 1989 — najstarší krúžkovaný kulík bledý sa dožil 23 rokov v Nórsku (krúžok 1989, posledné pozorovanie 2012). Bežná dĺžka života 10–12 rokov v prírode. Úmrtnosť mladých 60–80 % v prvom roku.

Taxonomická klasifikácia

species Kulík bledý
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Charadriiformes (bahniakotvaré)
Čeľaď Charadriidae (kulíkovité)
Rod Pluvialis Brisson, 1760
Druh P. squatarola (Linnaeus, 1758)
Poddruhy IOC v15.2 uznáva 3 poddruhy: P. s. squatarola (Linnaeus, 1758) — Eurázia (hniezdi v ruskej arktickej tundre po Tajmyr a v Aljaške, zimuje od záp. Európy po juž. Áfriku); P. s. tomkovichi (Engelmoer & Roselaar, 1998) — Wrangelov ostrov, severovýchodná Sibír; P. s. cynosurae (Thayer & Bangs, 1914) — severná Kanada a sev. Aljaška, zimuje na východnom pobreží Severnej Ameriky a v Karibiku. V Európe prelietavé jedince patria poddruhu squatarola. Druh popísal Linné v Systema Naturae 1758 ako Tringa squatarola.
Poddruh SR P. s. squatarola — euroázijský nominantný poddruh

? Často kladené otázky

Nie, na Slovensku nehniezdi. Od historických záznamov neznáme hniezdenie v SR ani v Karpatoch — druh hniezdi výhradne v arktickej tundre nad 65° severnej šírky. Hniezdny areál: Sibír (od Jamalu cez Tajmyr, Jakutsko, Čukotku po Wrangelov ostrov), severná Aljaška (Severný svah, Brooks Range), severná Kanada (Banks, Victoria, Baffin). Najsevernejší kulík rodu Pluvialis — hniezdi v drsnej arktickej tundre s priemernými júlovými teplotami 5–10 °C. V SR len vzácny jesenný a zimný prelietavec, jednotlivé jedince alebo kŕdle 5–30 ks.

Najlepšie obdobie: september – polovica novembra (jesenný prelet) a vzácne apríl – polovica mája (jarný prelet). Najvýznamnejšie lokality: (1) Východoslovenská nížina — Senianske rybníky (RAMSAR), Iňačovce, Beša, Latorica, Bodrog — jednotlivé jedince alebo kŕdle 5–30 ks; (2) Žitný ostrov — Komárno, Šaľa, Veľký Meder, zaplavené polia, vodné kanále; (3) Vodné dielo Gabčíkovo — Hrušov, Číčov — koncentrácie pri otvorených bahnitých brehoch. Občas zimuje na Žitnom ostrove (mierna zima 2020–2024). Druh je vzácny v SR — každé pozorovanie hláste na www.aves.sk/birdmap.

V hniezdnom šate (máj–august): kulík bledý — strieborno-čierne perie hore, čierne brucho, biele boky; kulík zlatý — zlatočierne perie hore (zlatkavé bodky), čierne brucho. V zimnom šate (september–marec): oba podobne sivohnedé — kulík bledý má strieborno-šedý chrbát (bez zlatistej kresby), kulík zlatý zlatistú kresbu. Za letu: kulík bledý má čierne axilly (oblasti pod krídlom — ako čierna „podpazušná" škvrna), kulík zlatý má biele axilly — najspoľahlivejší rozlišovací znak. Hlas: kulík bledý trojslabičný „pli-uu-i" (klesavý, smutnejší), kulík zlatý dvojslabičný „tlu-i" (vzostupný). Kulík bledý je o niečo väčší (28–31 cm vs. 26–29 cm) a má masívnejší zobák a čierne nohy (kulík zlatý sivasté).

Slovenský názov „bahenný" odkazuje na preferovaný biotop — bahnité brehy estuárov a pobrežných lagún, kde druh loví počas odlivu. Anglický názov „Grey Plover" (šedý kulík) odkazuje na strieborno-šedé sfarbenie v zimnom šate. V americkej angličtine „Black-bellied Plover" (čiernobruchý kulík) odkazuje na čierne brucho v hniezdnom šate. Nemecky „Kiebitzregenpfeifer" (dažďový pískaľ pripomínajúci hvizdáka), francúzsky „Pluvier argenté" (strieborný dažďový kulík), latinský Pluvialis squatarola — pluvialis = „dažďový", squatarola = z talianskeho názvu sgatarola (Aldrovandi 1599).

Mimoriadne pelagický druh — 90 % populácie zimuje na morských pobrežiach. Hlavné zimoviská: (1) Severné more a Atlantik (Británia, Holandsko, Francúzsko, Iberský polostrov) — ~250 000 jedincov; (2) Africké pobrežia (Maroko, Mauritánia, Senegal, juhoafrické a východoafrické pobrežia) — ~150 000; (3) Perzský záliv a India — ~100 000; (4) Austrália a Tichomorie — ~50 000; (5) obojstranné pobrežia Severnej a Južnej Ameriky (od Aljašky po Patagóniu) — ~150 000. Niektoré jedince z Aljašky letia až do Patagónie (25 000 km/rok) — jeden z najdlhších migrantov medzi vtákmi vôbec. Slovenské prelietavé jedince patria k euroázijskému poddruhu P. s. squatarola a zimujú prevažne v západnej Európe a na pobreží Afriky.

IUCN status: Least Concern (LC), posledné hodnotenie 2024. Svetová populácia ~700 000 jedincov (Wetlands International 2023), celkový trend stabilný až mierne klesajúci (klesá najmä východoázijská populácia kvôli strate brehov pri Žltom mori). Hlavné hrozby: (1) strata bahnitých brehov estuárov (urbanizácia, prístavy, melioracie v Európe, Ázii, Severnej Amerike) — Žltý morský záliv stratil 65 % brehov za 50 rokov; (2) klimatická zmena v arktickej tundre (posun lesnej hranice na sever, strata hniezdneho biotopu, IPCC 2023 predpoveď strata 20–40 % tundry do 2050); (3) vtáčia chrípka (HPAI H5N1) — bahniaky a kulíky vysoko ohrozený druh pri epidémiách 2021–2024; (4) kolízie s veternými elektrárňami pri pobreží Severného mora a Baltiku; (5) otrava olovom (EÚ zákaz od 2023); (6) znečistenie pobrežných vôd (ropné havárie, plasty, mikročastice).

ZDROJ: IOC v15.2, IUCN Red List (Pluvialis squatarola — LC, 2024), BirdLife DataZone, Cornell Birds of the World, eBird, Avibase, Danko et al. 2002 Rozšírenie vtákov na Slovensku, SOS/BirdLife Slovensko, vta

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC1092956
Nahrávateľ: david thorns
Licencia: CC BY-NC-SA

 Video — Kulík bledý

Kulík bledý (Pluvialis squatarola) — Grey Plover v zimnom šate pri kŕmení

Kulík bledý v zimnom sivohnedom šate pri hľadaní potravy na bahnitom pobreží.

Kulík bledý (Pluvialis squatarola) — Grey Plover v prirodzenom biotope

Kulík bledý — Indian Bird Videos záber druhu v prirodzenom biotope na pobreží.

 Cudzie názvy

Česky:   Kulík šedý, Anglicky:   Grey Plover / Black-bellied Plover, Nemecky:   Kiebitzregenpfeifer, Francúzsky:   Pluvier argenté, Poľsky:   Siewnica, Maďarsky:   Ujjaslile, Rusky:   Тулес