Charadriidae (kulíkovité)
Kulík bahenný má melancholický trojslabičný pískot „pli-uu-i" alebo „pii-yu-ii" — vysoký čistý tón (2,5–4 kHz, dĺžka 1–1,5 sek). V porovnaní s kulíkom zlatým je hlas smutnejší a klesavý — končí klesavým tónom (kulík zlatý má vzostupný). Slovenský ornitologický folklór ho opisuje ako „flautu cez bažinu". Pri prelete cez SR (jeseň, zima) sa kŕdle 5–30 jedincov ozývajú jednotlivými volaniami, počuteľne na 500–800 m. Tokový spev samca v arktickej tundre (jún–júl): pomalá melódia „too-loo-ee, too-loo-ee" za pomalého letu (display flight) v okruhu 200–500 m nad teritóriom, počuteľná na 1 km. Mimo hniezdenia (na migrácii a zimoviskách) kontaktné „pli-uu-i" v kŕdľoch a varovné ostrejšie „klii-up" pri približovaní dravca. Mláďatá pípajú vysoké „pii-pii" do 3 týždňov.
Samec priletí na hniezdisko 1–2 týždne pred samicou (typicky 25. mája – 10. júna). Tokový spev za pomalého letu (display flight) v okruhu 200–500 m nad teritóriom, melódia „too-loo-ee, too-loo-ee" počuteľná na 1 km. Pri prílete samice vzájomné pozdravovanie a krátke párenie na zemi. Sezónna monogamia — pár vydrží do konca hniezdnej sezóny, niekedy aj 2–4 roky.
Vajcia krémovohnedé so čierno-hnedými škvrnami (kryptické), hruškovitý tvar, rozmery ~52 × 37 mm, hmotnosť ~38 g. Znáša 1 vajce za 1,5–2 dni (znáška trvá 5–8 dní). Pri strate prvej znášky robí náhradnú (do 1×, zriedkavo). Vajcia uložené hroty do stredu hniezda — adaptácia na malú jamku.
Sedia obaja rodičia striedavo — samica cez deň, samec cez noc (v arktickom „polárnom dni" striedanie podľa potreby). Inkubácia synchrónna — začína po znesení posledného vajca, všetky mláďatá liahnu v rozmedzí 12–24 hodín. Pri vyrušení predátorom (polárna líška, sokol myšiar, kŕmné vrany) rodič tichucho odíde a nechá vajcia samostatne.
Mláďatá prekociálne — pokryté hustým páperím (kryptické strieborno-šedé maskovanie), otvorenými očami, schopné chôdze hneď po vyliahnutí. Hmotnosť pri vyliahnutí ~27 g. Rodičia mláďatá nekrmia — ony si samy hľadajú hmyz a mnohoštetinavce. Pri chlade (v Arktíde aj v júli pod 0 °C) sa mláďatá schovajú pod brucho rodiča.
Mláďatá rastú rýchlo v krátkom arktickom lete — v 20 dňoch ~100 g, v 35 dňoch ~180 g. Vzletné v 35–45 dňoch (~5–6 týždňov). Z 4 vyliahnutých prežijú typicky 2 (predátori: polárna líška, sokol myšiar, biela sova, vrany). Rodičia aktívne odvádzajú dravcov distrakčným spevom („broken-wing display"). Po vzletnosti mláďatá opustia rodičov a pripoja sa ku kŕdľom (august) — neskôr migrujú samostatne.
Mladé kulíky migrujú samostatne v auguste–septembri (po dospelých rodičoch — rodičia odlietajú prví). Prvá zima v subtropických pobrežiach (severná Afrika, Karibik). Pohlavná zrelosť v 2.–3. roku, prvé hniezdenie typicky v 3. roku (mladé jedince zostávajú 1–2 roky na zimoviskách bez návratu do Arktídy). Dĺžka života v prírode 10–15 rokov (rekord 23 rokov, krúžok Nórsko 1989). Úmrtnosť mladých 60–80 % v prvom roku (predátori, počasie, kolízie počas migrácie).
| Kulík bahenný | Kulík zlatý | Kulík riečny | Kulík veľký | Brehár červenokrký | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 28–31 cm | 26–29 cm | 14–17 cm | 17–19,5 cm | 33–41 cm |
| Váha | 175–340 g | 140–310 g | 30–50 g | 42–78 g | 190–630 g |
| Dožitie | 10–15 r | 6–12 r | 8–10 r | 10–20 r | 10–20 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 3/5 | 2/5 | 2/5 | 3/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN NT |
| Povaha | Strieborno-čierne perie hore, čierne axilly za letu | Zlatočierne perie hore, čierne brucho v hniezdnom šate, biele axilly | Malý druh, čierny „golier", žltý očný krúžok, ružové nohy | Väčší než riečny, oranžové nohy a zobák s čiernym koncom | Dlhý priamy zobák, hnedo-červené hniezdne perie |
| Dostupnosť v SR | Arktická tundra Sibír/Aljaška/Kanada — SR len vzácny prelietavec | Tundra Európy — SR len prelietavec, kŕdle 50–500 ks | Vodné toky Eurázia — SR ~1 000–1 500 hniezd. párov | Pobrežia Európa — SR len vzácny prelietavec | Arktická tundra Sibír — SR vzácny prelietavec, NT klesajúci |
Príznaky: Náhly úhyn, neurologické príznaky, hromadný úhyn v migračných kŕdľoch
Kulík bahenný je citlivý na HPAI H5N1 — bahniaky a kulíky patria k vysoko ohrozeným druhom pri epidémiách HPAI v Európe (2021–2024). V roku 2022 hromadný úhyn kulíkov v Holandsku, Belgicku a Británii (až 30 % zimnej populácie postihnutej). ŠVPS SR monitoruje vodné lokality. Pri náleze mŕtveho kulíka nedotýkať sa, hlásiť na 0800 100 200 (RVPS).
Príznaky: Slabosť, pomalá chôdza, neurologické príznaky, smrť do 7–14 dní
Kulík bahenný náhodne prehĺta olovené broky pri pastve na poľovných revíroch a rybárskych staniciach. EÚ od 2023 zakázala olovené broky na mokradiach (vyhláška 489/2023), pôsobenie postupné — odhad ~10 000 jedincov chránených ročne v Európe.
Príznaky: Zlomené krídlo, popáleniny, okamžitá smrť
Migrujúce kulíky kolidujú s veternými elektrárňami pri pobreží (Severné more, Baltik) — odhad 1 000–3 000 úhynov/rok v Európe. V SR menej významné. Prevencia: nevypínanie rotorov v období migrácie (september–november).
Príznaky: Pokles početnosti zimnej populácie, lokálne extinkcie
Hlavná hrozba pre zimnú populáciu — urbanizácia, prístavy, melioracie estuárov v Európe (Severné more), Ázii (Žltý morský záliv, Bohai) a Severnej Amerike. Žltý morský záliv (Yellow Sea) stratil 65 % bahnitých brehov v posledných 50 rokoch — kritické pre východoázijskú populáciu. Ochrana: RAMSAR konvencia, Bonnská konvencia o migrujúcich druhoch.
Príznaky: Pokles hniezdnej úspešnosti, posun areálu na sever
Najsevernejší kulík rodu Pluvialis — citlivý na klimatickú zmenu. Posun lesnej hranice na sever (taiga prerástáva tundru) znižuje hniezdny biotop. IPCC 2023 predpoveď: strata 20–40 % arktickej tundry do 2050. Topenie permafrostu mení polygonálne mrazové vzory, kľúčové pre hniezdenie. Sledovanie GPS-trackingom od 2010 (Wetlands International).
Najsevernejší kulík rodu Pluvialis — hniezdi výhradne v arktickej tundre nad 65° severnej šírky (Sibír od Jamalu po Wrangelov ostrov, severná Aljaška, severná Kanada). V SR nehniezdi — len vzácny jesenný a zimný prelietavec, jednotlivé jedince alebo kŕdle 5–30 ks.
Diagnostické čierne axilly za letu — najspoľahlivejší rozlišovací znak od kulíka zlatého. Kulík bahenný má za letu čierne podpazušie (oblasti pod krídlom), kulík zlatý má biele. Pri pozorovaní ďalekohľadom hľadajte čiernu „škvrnu" pod krídlom pri vznietení kŕdľa.
Najlepší migrant medzi kulíkmi — niektoré jedince z Aljašky letia až do Patagónie (25 000 km/rok). Európske jedince zimujú v rozsahu od Británie po južnú Afriku. Letové rýchlosti 60–80 km/h, denne 300–500 km.
Mimoriadne pelagický druh — 90 % populácie zimuje na morských pobrežiach. Hlavné zimoviská: Severné more (Británia, Holandsko, Francúzsko ~250 000), Afrika (~150 000), Perzský záliv a India (~100 000), Austrália (~50 000), Severná a Južná Amerika (~150 000).
Melancholický trojslabičný pískot „pli-uu-i" — v porovnaní s kulíkom zlatým je hlas smutnejší a klesavý (kulík zlatý má dvojslabičný vzostupný). Slovenský folklór ho opisuje ako „flautu cez bažinu".
Loví počas odlivu na bahnitých brehoch — prispôsobenie sa prílivu a odlivu (lunarné cykly). Na zimoviskách denne loví 6–12 hodín — počas odlivu, keď sa obnažujú bahnité brehy s mnohoštetinavcami, mäkkýšmi a kôrovcami.
Hniezdi v drsnej arktickej tundre s priemernými júlovými teplotami 5–10 °C — najsevernejší kulík rodu Pluvialis. Hniezdo jednoduchá jamka v zemi vystlaná machom a lišajníkom, krypticky maskovaná. Mláďatá citlivé na sneh v júni — úhyn 30–50 % v studených rokoch.
Loví zrakom — „run-stop-peck" stratégia — na rozdiel od bahniakov (Calidris, Tringa) kulíky lovia zrakom, nie hmatom. Vyžaduje otvorené bahnité brehy s mnohoštetinavcami, mäkkýšmi a kôrovcami.
Hlavná hrozba: vtáčia chrípka HPAI H5N1 — v roku 2022 hromadný úhyn kulíkov v Holandsku, Belgicku a Británii (až 30 % zimnej populácie postihnutej). Bahniaky a kulíky patria k vysoko ohrozeným druhom pri epidémiách HPAI v Európe (2021–2024).
Veková rekord 23 rokov — krúžok Nórsko 1989 — najstarší krúžkovaný kulík bahenný sa dožil 23 rokov v Nórsku (krúžok 1989, posledné pozorovanie 2012). Bežná dĺžka života 10–12 rokov v prírode. Úmrtnosť mladých 60–80 % v prvom roku.
Nie, na Slovensku nehniezdi. Od historických záznamov neznáme hniezdenie v SR ani v Karpatoch — druh hniezdi výhradne v arktickej tundre nad 65° severnej šírky. Hniezdny areál: Sibír (od Jamalu cez Tajmyr, Jakutsko, Čukotku po Wrangelov ostrov), severná Aljaška (Severný svah, Brooks Range), severná Kanada (Banks, Victoria, Baffin). Najsevernejší kulík rodu Pluvialis — hniezdi v drsnej arktickej tundre s priemernými júlovými teplotami 5–10 °C. V SR len vzácny jesenný a zimný prelietavec, jednotlivé jedince alebo kŕdle 5–30 ks.
Najlepšie obdobie: september – polovica novembra (jesenný prelet) a vzácne apríl – polovica mája (jarný prelet). Najvýznamnejšie lokality: (1) Východoslovenská nížina — Senianske rybníky (RAMSAR), Iňačovce, Beša, Latorica, Bodrog — jednotlivé jedince alebo kŕdle 5–30 ks; (2) Žitný ostrov — Komárno, Šaľa, Veľký Meder, zaplavené polia, vodné kanále; (3) Vodné dielo Gabčíkovo — Hrušov, Číčov — koncentrácie pri otvorených bahnitých brehoch. Občas zimuje na Žitnom ostrove (mierna zima 2020–2024). Druh je vzácny v SR — každé pozorovanie hláste na www.aves.sk/birdmap.
V hniezdnom šate (máj–august): kulík bahenný — strieborno-čierne perie hore, čierne brucho, biele boky; kulík zlatý — zlatočierne perie hore (zlatkavé bodky), čierne brucho. V zimnom šate (september–marec): oba podobne sivohnedé — kulík bahenný má strieborno-šedý chrbát (bez zlatistej kresby), kulík zlatý zlatistú kresbu. Za letu: kulík bahenný má čierne axilly (oblasti pod krídlom — ako čierna „podpazušná" škvrna), kulík zlatý má biele axilly — najspoľahlivejší rozlišovací znak. Hlas: kulík bahenný trojslabičný „pli-uu-i" (klesavý, smutnejší), kulík zlatý dvojslabičný „tlu-i" (vzostupný). Kulík bahenný je o niečo väčší (28–31 cm vs. 26–29 cm) a má masívnejší zobák a čierne nohy (kulík zlatý sivasté).
Slovenský názov „bahenný" odkazuje na preferovaný biotop — bahnité brehy estuárov a pobrežných lagún, kde druh loví počas odlivu. Anglický názov „Grey Plover" (šedý kulík) odkazuje na strieborno-šedé sfarbenie v zimnom šate. V americkej angličtine „Black-bellied Plover" (čiernobruchý kulík) odkazuje na čierne brucho v hniezdnom šate. Nemecky „Kiebitzregenpfeifer" (dažďový pískaľ pripomínajúci brodca), francúzsky „Pluvier argenté" (strieborný dažďový kulík), latinský Pluvialis squatarola — pluvialis = „dažďový", squatarola = z talianskeho názvu sgatarola (Aldrovandi 1599).
Mimoriadne pelagický druh — 90 % populácie zimuje na morských pobrežiach. Hlavné zimoviská: (1) Severné more a Atlantik (Británia, Holandsko, Francúzsko, Iberský polostrov) — ~250 000 jedincov; (2) Africké pobrežia (Maroko, Mauritánia, Senegal, juhoafrické a východoafrické pobrežia) — ~150 000; (3) Perzský záliv a India — ~100 000; (4) Austrália a Tichomorie — ~50 000; (5) obojstranné pobrežia Severnej a Južnej Ameriky (od Aljašky po Patagóniu) — ~150 000. Niektoré jedince z Aljašky letia až do Patagónie (25 000 km/rok) — jeden z najdlhších migrantov medzi vtákmi vôbec. Slovenské prelietavé jedince patria k euroázijskému poddruhu P. s. squatarola a zimujú prevažne v západnej Európe a na pobreží Afriky.
IUCN status: Least Concern (LC), posledné hodnotenie 2024. Svetová populácia ~700 000 jedincov (Wetlands International 2023), celkový trend stabilný až mierne klesajúci (klesá najmä východoázijská populácia kvôli strate brehov pri Žltom mori). Hlavné hrozby: (1) strata bahnitých brehov estuárov (urbanizácia, prístavy, melioracie v Európe, Ázii, Severnej Amerike) — Žltý morský záliv stratil 65 % brehov za 50 rokov; (2) klimatická zmena v arktickej tundre (posun lesnej hranice na sever, strata hniezdneho biotopu, IPCC 2023 predpoveď strata 20–40 % tundry do 2050); (3) vtáčia chrípka (HPAI H5N1) — bahniaky a kulíky vysoko ohrozený druh pri epidémiách 2021–2024; (4) kolízie s veternými elektrárňami pri pobreží Severného mora a Baltiku; (5) otrava olovom (EÚ zákaz od 2023); (6) znečistenie pobrežných vôd (ropné havárie, plasty, mikročastice).
Kulík bahenný v zimnom sivohnedom šate pri hľadaní potravy na bahnitom pobreží.
Kulík bahenný — Indian Bird Videos záber druhu v prirodzenom biotope na pobreží.
