Kulík piesočný (Charadrius hiaticula)

Charadriidae (kulíkovité)

Kulík piesočný

Charadrius hiaticula — stredne veľký kulík severných pobreží s oranžovými nohami — v SR len vzácny prelietavec

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | Least Concern, európska populácia 91–166 tisíc párov, mierne klesajúca
Dĺžka17–19,5 cm
Hmotnosť42–78 g
Rozpätie48–57 cm
Európa91–166 tis. párov
SR statusvzácny prelietavec

Výživa

  • Drobné mäkkýše a slimáky — hlavná potrava na bahnitých brehoch
  • Kôrovce (Gammaridae, Crangon) — v plytkej vode a v bahne
  • Hmyz a larvy — chrobáky, dvojkrídlovce, pakomáre
  • Mnohostenné červy (Polychaeta) — na pobrežných bahnitých plážach
  • Dážďovky a obrúčkavce — na vlhkých lúkach a poliach
  • Pavúky a stonožky — pri prehľadávaní machu a tráv
Tip od odborníka Kulík piesočný (Charadrius hiaticula) je vizuálny lovec na bahnitých a pieskových pobrežiach stratégiou „run-stop-peck". Loví zrakom (nie hmatom), vyžaduje otvorené plochy s nízkou alebo bez vegetácie — pobrežné mudflaty, pieskové pláže, ústia riek, brakické lagúny. Hlavnú korisť na pobrežiach tvoria drobné mäkkýše (Hydrobia, Littorina), kôrovce (Gammaridae, drobné Carcinus) a mnohostenné červy (Polychaeta — Nereis, Arenicola). Pri love používa technické správanie „foot-trembling" — chvenie nohy v plytkej vode alebo bahne, ktoré vyplaší korisť. Slovensko leží na okraji migračnej trasy medzi škandinávskou tundrou a západoafrickými zimoviskami — väčšina populácie migruje cez západnú Európu (Wadden Sea, Britské ostrovy, Iberský polostrov), len malá časť cez vnútrozemie strednej Európy. V SR je vzácny prelietavec (~10–50 jedincov ročne), pozorovaný na jeseni (august–október) a na jar (apríl–máj) v zaplavených poliach, na bahnitých brehoch rybníkov a v ťažobných jamách. Najpravdepodobnejšie lokality: Senianske rybníky (RAMSAR), Žitný ostrov (Komárno, Šaľa), Bodrog. Európska hniezdna populácia 91 000–166 000 párov (BirdLife 2023), trend mierne klesajúci kvôli strate pobrežných biotopov a klimatickej zmene v Arktíde.

Hlasový prejav

Kulík piesočný má melodické dvojslabičné kontaktné volanie „too-li" alebo „kru-i" — nižší a melodickejší ako u kulíka riečneho (2–3 kHz, dĺžka 0,4–0,8 sek). Pri prelete cez SR (jar, jeseň) sa v malých skupinkách 2–10 jedincov ozýva tichucho. Tokový spev samca v hniezdnej oblasti (Pobaltie, Škandinávia, Island, máj–júl): pomalá melódia „too-li-too-li-too-li" (5–15 nôt v sérii) za pomalého letu (display flight) v okruhu 200–500 m nad teritóriom, počuteľná na 500 m. Mimo hniezdenia (na migrácii a zimoviskách) kontaktné „too-li" v zmiešaných skupinách s inými bahniakmi. Varovné volanie ostrejšie „pii-pii-pii" pri približovaní dravca alebo človeka k hniezdu. Mláďatá pípajú vysoké „pii-pii" do 3 týždňov. Spoľahlivý rozlišovací znak od kulíka riečneho: kulík piesočný nižší a melodickejší tón, kulík riečny vyšší a ostrejší.

Typické zvuky

  • Kontaktný „too-li" alebo „kru-i" — melodické dvojslabičné (2–3 kHz, 0,4–0,8 sek)
  • Tokový spev samca „too-li-too-li-too-li" — pomalá séria 5–15 nôt za letu (máj–júl)
  • Varovné „pii-pii-pii" — ostré pri približovaní predátora alebo človeka k hniezdu
  • Mláďacie „pii-pii" — vysoké žobravé volanie do 3 týždňov
  • Skupinové „too-li" — tiché kontaktné volania v migrujúcej skupine
  • Distrákčný spev — pri „broken-wing display" tichucho cvrnčí, vábi predátora od hniezda

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Jarný prelet cez SR — koniec marca až polovica mája (cesta na sever do tundry)
Tok a hniezdenie na severe — máj až jún (Pobaltie, Škandinávia, Island), nie v SR
Hniezdenie v arktickej tundre a pri severných pobrežiach (máj až júl)
Inkubácia 23–27 dní + odchov mláďat na severe (jún až august)
Jesenný prelet cez SR — august až polovica októbra (cesta na juh do Afriky)
Zimovanie — západná Afrika (Mauretánia, Senegal), Stredomorie, severná Afrika

Prostredie a požiadavky

Hniezdny biotop
Arktická tundra, pobrežné pláže, pieskové duny, mudflaty, brakické lagúny pri severných pobrežiach
Hniezdi výhradne pri severných pobrežiach — Pobaltie (Estónsko, Lotyšsko, Litva ~1 500 párov), Škandinávia (Nórsko ~10 000–30 000, Švédsko ~5 000, Fínsko ~3 000–5 000), Island (~30 000 párov), Británia (~5 000), Grónsko, severná Sibír po Tajmyr. Vyžaduje otvorené pieskové a štrkové pláže, dunové komplexy, arktickú tundru s riedkou vegetáciou. V Pobaltí hniezdi aj na vnútrozemských pieskových plochách (napr. pri jazerách Estonska). V SR nehniezdi — chýba vhodný biotop (morské pobrežia a arktická tundra).
Migračné lokality v SR
Vzácny prelietavec — Senianske rybníky, Žitný ostrov, Bodrog (jar a jeseň)
V SR len vzácny prelietavec (~10–50 jedincov ročne, SOS/BirdLife 2022). Najpravdepodobnejšie lokality preletu: Senianske rybníky (RAMSAR — Východoslovenská nížina) — najpočetnejšie pozorovania, jednotlivo alebo v skupinkách 2–10 jedincov; Žitný ostrov — Komárno, Šaľa, Veľký Meder (zaplavené polia, vodné kanále); Bodrog a Latorica (východné Slovensko); Záhorská nížina — Záhorské lúky, Holíč. Vzácne aj na Liptove (Liptovská Mara). Vrcholy preletu: koniec marca – polovica mája (jarný prelet na sever) a august – polovica októbra (jesenný prelet na juh).
Nadmorská výška
Hniezdny areál: 0–500 m n. m. pri pobrežiach; do 1 000 m v arktickej tundre
V hniezdnej oblasti hniezdi výhradne v nízkych nadmorských výškach — od pobrežia (0 m) po 200–500 m v Pobaltí a Škandinávii. V arktickej tundre Sibíri a Grónska hniezdi až do 1 000 m n. m. Na Islande v rozsahu 0–600 m. V SR pri prelete výhradne v nížinách (100–250 m n. m. — Východoslovenská, Podunajská nížina).
Hniezdo
Plytká jamka v štrku, piesku alebo machu, vystlaná drobnými kamienkami — kryptické maskovanie
Hniezdo jednoduché — plytká jamka v štrku, piesku alebo machu (priemer 9–11 cm, hĺbka 2–4 cm), vystlaná drobnými kamienkami, úlomkami mušlí a suchými stebíčkami. Často umiestnené v blízkosti väčšieho kameňa, kúska dreva alebo trávy (orientačný bod). Krypticky perfektne zamaskované — vajcia oxidovo-hnedé so čierno-hnedými škvrnami sú takmer neviditeľné v štrku. Pár často hniezdi na tom istom mieste 3–7 rokov.
Teplota
Hniezdne -5 až +15 °C v arktickej tundre; zimoviská 20–30 °C v západnej Afrike
Druh hniezdi v chladnom subarktickom a arktickom podnebí (priemerné teploty júna 2–10 °C v Arktíde, 8–15 °C v Pobaltí). Mláďatá citlivé na silné dažde a chlad pod 0 °C v júni–júli (úhyn 25–40 % v mokrých rokoch). Zimuje v tropickom suchom podnebí západnej Afriky (Mauretánia, Senegal, Gambia — 20–30 °C, sezónne dažde júl–september). V SR pri prelete znáša teploty 0–25 °C (jar, jeseň).
Spoločnosť
V hniezdnej sezóne v páre (sezónna monogamia); mimo nej v malých skupinách 5–50 ks, na zimoviskách veľké koncentrácie 1 000–10 000 ks
Sezónna monogamia — pár vzniká každý rok znovu (oba partneri sa môžu vrátiť na to isté teritórium). Hniezdne teritórium 0,5–3 ha. Mimo hniezdenia v malých skupinkách 5–50 jedincov, na zimoviskách veľké koncentrácie 1 000–10 000 jedincov (Banc d'Arguin v Mauretánii — ~200 000 zimujúcich kulíkov piesočných). Kŕdle sa často miešajú s cibinmi (Calidris alpina), brodecmi malými (Charadrius alexandrinus) a kalužiakmi — spoločná stratégia ochrany pred dravcami.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Máj až jún v hniezdnej oblasti (Pobaltie, Škandinávia, Island, Grónsko)

Samec priletí na hniezdisko 1–2 týždne pred samicou (typicky 1.–15. mája v Pobaltí, koniec apríla na Islande, máj–jún v Grónsku a Sibíri). Tokový spev za pomalého letu (display flight) v okruhu 200–500 m nad teritóriom, melódia „too-li-too-li-too-li" počuteľná na 500 m. Pri prílete samice vzájomné pozdravovanie a krátke párenie na zemi. Samec stavia 2–4 testovacie jamky a samica si vyberie jednu. Sezónna monogamia — pár vydrží do konca hniezdnej sezóny, niekedy aj 3–5 rokov.

Znáška
Typicky 4 vajcia (zriedka 3, výnimočne 5)

Vajcia oxidovo-hnedé so čierno-hnedými škvrnami (perfektne kryptické), hruškovitý tvar (užšie do stredu hniezda), rozmery ~35 × 25 mm, hmotnosť ~10 g. Znáša 1 vajce za 1,5–2 dni (znáška trvá 5–8 dní). Pri strate prvej znášky robí náhradnú (do 1×, zriedka 2×). Vajcia uložené hroty do stredu hniezda. Pri optimálnych podmienkach pár môže hniezdiť 2× za sezónu (máj a júl).

Inkubácia
23–27 dní (priemer 25 dní)

Sedia obaja rodičia striedavo — typicky samica cez deň, samec cez noc (v arktickej oblasti kvôli dlhému dňu len rotácia každých 2–4 hodín). Inkubácia synchrónna — začína po znesení posledného vajca, všetky mláďatá liahnu v rozmedzí 12–24 hodín. Pri vyrušení predátorom (líška polárna, kuna, čierna vrana, sokol myšiar, hraboše) rodič vykoná „broken-wing display" — predstiera zranené krídlo a beží po štrku, čím vábi predátora ďalej od hniezda. Po vzdialení 50–100 m „zázračne uzdraví" a vzlieta.

Liahnutie
Jún až júl (vrchol koniec júna)

Mláďatá prekociálne (precocial) — pokryté hustým páperím (kryptické maskovanie hnedo-čierne), otvorenými očami, schopné chôdze hneď po vyliahnutí (po oschnutí, ~2 hodiny). Hmotnosť pri vyliahnutí ~8 g. Rodičia mláďatá nekrmia — ony si samy hľadajú hmyz, drobné mäkkýše a kôrovce v plytkej vode (rodičia ich len vodia a strážia). Pri chlade a daždi sa mláďatá schovajú pod brucho rodiča (zahrievanie). V prvom týždni veľmi citlivé na chladné dažde a nízke teploty.

Mláďatá
Vzletné 24–28 dní, úplná nezávislosť 30–35 dní

Mláďatá rastú rýchlo — v 10 dňoch ~20 g, v 20 dňoch ~40 g (takmer veľkosť dospelého). Vzletné v 24–28 dňoch (~3,5–4 týždne). Z 4 vyliahnutých prežijú typicky 2–3 (predátori: líška polárna, sokol myšiar, vrany, kuna). Rodičia aktívne odvádzajú dravcov distrakčným spevom („broken-wing display"). Po vzletnosti mláďatá opustia rodičov a pripoja sa k migrujúcim skupinám (júl–august) — migrujú samostatne do západnej Afriky.

Samostatnosť
Po vzletnosti v júli; pohlavná zrelosť v 1.–2. roku

Mladé kulíky migrujú samostatne v auguste–septembri (po dospelých rodičoch). Prvá zima v západnej Afrike (Mauretánia, Senegal, Gambia — Banc d'Arguin). Pohlavná zrelosť v 1.–2. roku, prvé hniezdenie typicky v 2.–3. roku. Dĺžka života v prírode 10–20 rokov (rekord 20 rokov 1 mesiac, krúžok Britain BTO 1965). Úmrtnosť mladých 45–65 % v prvom roku (predátori, počasie, kolízie počas migrácie cez Atlantik).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Kulík piesočný 17–19,5 cm Kulík riečny 14–17 cm Kulík zlatý 26–29 cm Kulík bledý 28–31 cm Kalužiak piskľavý 18–20 cm
Kulík piesočný Kulík riečny Kulík zlatý Kulík bledý Kalužiak piskľavý
Dĺžka17–19,5 cm14–17 cm26–29 cm28–31 cm18–20 cm
Váha42–78 g30–50 g140–310 g175–340 g40–60 g
Dožitie10–20 r8–10 r6–12 r10–15 r8–10 r
OchranaIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LC
CharakteristikaOranžové nohy a zobák s čiernym koncom, biely pás cez krídloMalý druh, čierny golier, žltý očný krúžok, ružové nohyZlatočierne perie hore, čierne brucho v hniezdnom šateStrieborno-čierne perie hore, čierne axilly za letuHnedosivý, biele brucho, dlhý zobák, kýva chvostom
AreálPobrežia Európa — SR len vzácny prelietavecVodné toky Eurázia — SR ~1 000–1 500 hniezd. párovTundra Európy — SR len prelietavec, kŕdle 50–500 ksArktická tundra Eurázia — SR len vzácny prelietavecVodné toky Eurázia — SR ~800–1 200 hniezd. párov

Zaujímavosti

1

Diagnostické oranžové nohy a oranžový zobák s čiernym koncom — najspoľahlivejší rozlišovací znak od veľmi podobného kulíka riečneho (ten má ružové nohy a celý čierny zobák). Spolu so širokým čiernym golierom a výrazným bielym pásom cez krídlo za letu umožňujú spoľahlivé určenie aj na 50 m vzdialenosti.

2

V SR len vzácny prelietavec — nehniezdi — populácia ~10–50 jedincov ročne (SOS/BirdLife 2022) pozorovaných na Senianskych rybníkoch (RAMSAR), Žitnom ostrove a Bodrogu na jeseni (august–október) a na jar (apríl–máj). Slovensko leží na okraji migračnej trasy — väčšina populácie migruje cez západnú Európu.

3

Islandská a grónska populácia preletí Atlantik bez zastavenia — 2 000–3 000 km z Islandu/Grónska na západoafrické pobrežie (Mauretánia, Senegal) trvá ~50–70 hodín letu bez zastavenia. Letové rýchlosti 50–80 km/h, využíva pasátové vetry. Jedna z najdlhších migrácií európskych bahniakov.

4

Banc d'Arguin v Mauretánii — najdôležitejšie zimovisko — UNESCO svetové dedičstvo, hostí ~200 000 zimujúcich kulíkov piesočných (~30 % európskej populácie). Spolu so Wadden Sea (Holandsko, Nemecko, Dánsko) tvorí kľúčový bod migračnej trasy bahniakov medzi Európou a Afrikou. Strata kvality týchto biotopov by spôsobila kolaps populácie.

5

Hniezdo perfektne maskované — plytká jamka v štrku, piesku alebo machu (priemer 9–11 cm, hĺbka 2–4 cm), vystlaná kamienkami a úlomkami mušlí. Vajcia oxidovo-hnedé so čierno-hnedými škvrnami sú takmer neviditeľné v štrku. Pri vyrušení rodič tichucho odíde — perfektné mimikra.

6

„Broken-wing display" — distrakčný spev — pri približovaní dravca alebo človeka rodič predstiera zranené krídlo a beží po štrku, čím vábi predátora ďalej od hniezda. Po vzdialení 50–100 m „zázračne uzdraví" a vzlieta. Klasické etologické správanie kulíkov a bahniakov.

7

Mláďatá prekociálne — bežia hneď po vyliahnutí — kulík je nidifugný druh — vyliahnu sa s otvorenými očami, pokryté hustým páperím, a schopné chôdze hneď po oschnutí (do 2 hodín). Rodičia ich nekrmia — ony si samy hľadajú hmyz a kôrovce v plytkej vode. Pri chlade sa schovajú pod brucho rodiča.

8

Hlas: melodické „too-li" — kulík piesočný má nižší a melodickejší tón ako kulík riečny (2–3 kHz vs. 3–4 kHz). Tokový spev samca „too-li-too-li-too-li" počuteľný na 500 m v hniezdnej oblasti (Pobaltie, Škandinávia, Island, máj–júl). V SR pri prelete tichucho kontaktné „too-li" v malých skupinkách.

9

Pohlavná zrelosť v 1.–2. roku — kulík piesočný dosahuje pohlavnú zrelosť rýchlo, prvé hniezdenie typicky v 2.–3. roku. Dĺžka života v prírode 10–20 rokov, čo je dlho na vtáka tejto veľkosti — vďaka relatívne nízkej úmrtnosti dospelých na zimoviskách (Banc d'Arguin chránený UNESCO).

10

Veková rekord 20 rokov 1 mesiac — krúžok Británia 1965 — najstarší krúžkovaný kulík piesočný sa dožil 20 rokov 1 mesiac vo Veľkej Británii (krúžok BTO 1965, posledné pozorovanie 1985). Bežná dĺžka života 10–12 rokov v prírode. Úmrtnosť mladých 45–65 % v prvom roku (predátori, počasie, kolízie počas migrácie cez Atlantik).

Taxonomická klasifikácia

species Kulík piesočný
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Charadriiformes (bahniakotvaré)
Čeľaď Charadriidae (kulíkovité)
Rod Charadrius Linnaeus, 1758
Druh C. hiaticula (Linnaeus, 1758)
Poddruhy IOC v15.2 uznáva 3 poddruhy: C. h. hiaticula (Linnaeus, 1758) — Britské ostrovy, Pobaltie, južná Škandinávia (cez SR prelet); C. h. psammodromus (Salomonsen, 1930) — Island, Faerské ostrovy, Grónsko; C. h. tundrae (Lowe, 1915) — arktická tundra severnej Európy a Sibíri (cez SR prelet). Druh popísal Linné v Systema Naturae 1758.
Poddruh SR Cez SR prelietajú C. h. hiaticula a C. h. tundrae (nemožno spoľahlivo rozlíšiť v teréne)

? Často kladené otázky

Nie, na Slovensku nehniezdi. Druh vyžaduje severné pobrežia a arktickú tundru — chýba vhodný biotop (morské pobrežia, arktická tundra) v SR. Hniezdi výhradne pri severných pobrežiach Európy a Arktídy: Pobaltie (Estónsko, Lotyšsko, Litva ~1 500 párov), Škandinávia (Nórsko ~10–30 tisíc, Švédsko, Fínsko), Island (~30 000 párov), Britské ostrovy (~5 000), Grónsko, severná Sibír po Tajmyr. Na Slovensku len vzácny prelietavec — ~10–50 jedincov ročne pozorovaných na jeseni (august–október) a na jar (apríl–máj) na Senianskych rybníkoch, Žitnom ostrove a Bodrogu.

Najlepšie obdobie: apríl–máj (jarný prelet) a august–október (jesenný prelet). Najpravdepodobnejšie lokality: (1) Senianske rybníky (RAMSAR — Východoslovenská nížina) — najpočetnejšie pozorovania, jednotlivo alebo v skupinkách 2–10 jedincov; (2) Žitný ostrov — Komárno, Šaľa, Veľký Meder (zaplavené polia, vodné kanále); (3) Bodrog a Latorica (východné Slovensko); (4) Záhorská nížina — Záhorské lúky, Holíč. Pozorovať ďalekohľadom alebo stativovou trubicou z hrádze rybníka (vzdialenosť min. 50 m). Často v zmiešaných skupinách s kulíkmi riečnymi, kalužiakmi a inými bahniakmi. Pri pohľade hľadajte oranžové nohy a oranžový zobák — diagnostický znak.

Najlepšie rozlišovacie znaky: (1) veľkosť — kulík piesočný 17–19,5 cm, kulík riečny 14–17 cm (~30 % menší); (2) nohy — kulík piesočný oranžové, kulík riečny ružové; (3) zobák — kulík piesočný oranžový s čiernym koncom, kulík riečny celý čierny; (4) očný krúžok — kulík piesočný nemá žltý očný krúžok, kulík riečny má výrazný žltý orbital ring; (5) biely pás cez krídlo za letu — kulík piesočný výrazný biely pás, kulík riečny chýba alebo veľmi nenápadný; (6) hlas — kulík piesočný nižší melodický „too-li" (2–3 kHz), kulík riečny vyšší ostrejší „kru-i" (3–4 kHz). Tieto znaky umožnia spoľahlivé určenie aj na 50 m vzdialenosti.

Slovenský názov „veľký" reflektuje väčšiu veľkosť oproti kulíkovi riečnemu (~30 % väčší — 17–19,5 cm vs. 14–17 cm). Český názov „kulík písečný" (pieskový kulík) zdôrazňuje hniezdny biotop (pieskové pláže). Anglický názov „Common Ringed Plover" zdôrazňuje hojnosť a čierny golier (ringed). Nemecký „Sandregenpfeifer" = „pieskový dažďový pískaľ" (Sand = piesok, Regenpfeifer = dažďový pískaľ). Latinský Charadrius hiaticula — charadrius = grécke meno vodného vtáka, hiaticula = „obývajúci trhliny" (lat. hiatus — trhlina, štrbina), čo odráža hniezdenie v štrkových a pieskových plochách s prirodzenými „štrbinami".

Hlavné zimoviská: (1) západná Afrika — Banc d'Arguin v Mauretánii (UNESCO, ~200 000 zimujúcich kulíkov), Senegal, Gambia — najväčšia zimná populácia (~60 % európskej populácie); (2) Stredomorie (Maroko, Tunisko, Egypt); (3) severná Afrika (Líbya, Egypt); (4) Britské ostrovy a francúzske pobrežia — len malá časť (najmä islandská a britská populácia zimuje doma); (5) Iberský polostrov (Portugalsko, Španielsko). Migrácia 5 000–12 000 km/rok (cesta tam a späť). Islandská a grónska populácia preletí Atlantik bez zastavenia (2 000–3 000 km, ~50–70 hodín). Hlavná migračná trasa cez Wadden Sea (Holandsko, Nemecko, Dánsko) — najdôležitejšia stanica pre tankovanie pred preletom do Afriky.

IUCN status: Least Concern (LC), posledné hodnotenie 2024. Európska hniezdna populácia 91 000–166 000 párov (BirdLife 2023), trend mierne klesajúci (lokálne výrazné poklesy v Pobaltí, Britských ostrovoch a Wadden Sea). Hlavné hrozby: (1) strata pobrežných biotopov (urbanizácia, turistika, regulácia ústí riek) — od 1990 strata ~20–30 % v Európe; (2) klimatická zmena v Arktíde — posun hniezdneho areálu, mismatch hypothesis (hmyz vrcholí skôr ako liahnutie); (3) vyrušenie pri rekreácii na hniezdnych plážach v máji–júli; (4) vtáčia chrípka (HPAI H5N1) — bahniaky vysoko ohrozený druh pri epidémiách 2021–2024; (5) ropné havárie a olejové škvrny na zimoviskách; (6) znečistenie Wadden Sea a Banc d'Arguin (najvýznamnejšie stanice migračnej trasy).

ZDROJ: IOC v15.2, IUCN Red List (Charadrius hiaticula — LC, 2024), BirdLife DataZone, Cornell Birds of the World, eBird, Avibase, Danko et al. 2002 Rozšírenie vtákov na Slovensku, SOS/BirdLife Slovensko, vta

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC1002342
Nahrávateľ: Eetu Paljakka
Licencia: CC BY-NC-SA

 Video — Kulík piesočný

Kulík piesočný (Charadrius hiaticula) — Common Ringed Plover základné fakty

Kulík piesočný — fakty o druhu vrátane oranžových nôh a zobáka s čiernym koncom.

Kulík piesočný (Charadrius hiaticula) — Common Ringed Plover na pláži Shellness

Kulík piesočný — detailný záber druhu na pláži Shellness Beach (Kent, Anglicko).

 Cudzie názvy

Česky:   Kulík písečný, Anglicky:   Common Ringed Plover, Nemecky:   Sandregenpfeifer, Francúzsky:   Grand Gravelot, Poľsky:   Sieweczka obrożna, Maďarsky:   Parti lile, Rusky:   Галстучник