Threskiornithidae (ibisovité a kolpíkovité)
Kolpík ružový má chrapľavé „grunt-grunt“ a „kruh-kruh“ volania (1–2 kHz) opakované v sériach 2–6 tónov — podobné iným kolpíkom a ibisom. Typické klikanie zobákom pri displeji samca a striedaní na hniezde — počuteľné na 100–200 m. Letové volanie tiché „korr-korr“ v letovom kŕdli (V-formácia). Pri vyrušení výstražné „chak-chak“. V kolónii pri kŕmení mláďat nepretržité tiché konverzačné volania medzi rodičmi a mláďatami. Mláďatá v hniezde vysoké „pi-pi“ žobravé volania. Volania počuteľné na 200–400 m. V kolónii v Everglades (Florida) alebo v Tampa Bay pri večernom príletu desiatok kolpíkov sú volania impozantné spolu so svetelným show ružových perí v podvečerných lúčoch. V ZOO (Bojnice, Bratislava) volania koloniálne, ale menej intenzívne ako v prírode.
Pár vzniká v kolónii pred hniezdnou sezónou. Tok zahŕňa display samca — vystieranie krku, vystavenie žltého chocholu na temene a tmavšej červenej farby krídel (svadobný šat), klikanie zobákom a charakteristické tancovanie s vykrúcaním krku. Samec ponúka samici prút mangrove na hniezdo. Sezónna monogamia — pár drží len jednu sezónu. Pohlavná zrelosť v 3.–4. roku, prvé hniezdenie typicky v 4. roku. Hniezdenie viazané na suchú sezónu (november–apríl vo Floride) — koncentrované korisť v plytkých vodách.
Vajcia bielo-svetlokremové s tmavými škvrnami, rozmery ~65 × 44 mm, hmotnosť ~60 g. Znáška november–marec (vrchol decembra vo Floride). Samica znáša 1 vajce za 2 dni. Hniezdo dobudované obaja partneri. Pri strate prvej znášky robí náhradnú (do 2×).
Sedia obaja rodičia striedavo — samica v noci, samec cez deň. Hniezdny pár sa pri striedaní zdraví klikaním zobákom. Inkubácia začína po znesení druhého vajca → mláďatá liahnu asynchrónne v rozmedzí 3–4 dní (najmladšie pri nedostatku potravy hynie ako prvé — „brood reduction").
Mláďatá nidikolné (altriciálne) — slepé, pokryté bielym páperím (žiadna ružová!), úplne závislé od rodičov. Hmotnosť pri vyliahnutí ~45 g. Obaja rodičia ich kŕmia regurgitovanou potravou (čiastočne strávené krevety, kraby, ryby) z hrdla — typické pre Pelecaniformes. Kľúčové: karotenoidy z kreviet sa cez kŕmenie prenášajú na mláďatá. Mláďatá rastú extrémne rýchlo — do 10 dní stojanlivé, do 25 dní liezavé po vetvách („branchlings"). Mladé majú krátky, rovný zobák — plochý („lyžicový“) tvar získavajú postupne v 2.–4. týždni.
Mláďatá zostávajú v hniezde alebo na vetvách v jeho blízkosti 35–45 dní. Po 25 dňoch liezavé po vetvách (zvané „branchlings"). Vzletné v 35–45 dňoch (~5–6 týždňov). Z 2–3 vyliahnutých prežijú typicky 2 do vzletnosti (predácia hady, dravé vtáky, krokodíly; brood reduction). Mladé ešte biele so svetloružovými škvrnami — plné ružové zafarbenie získavajú postupne v 2.–3. roku.
Po vzletnosti mladé ešte 30–45 dní závisia od rodičov v okolí kolónie. Učia sa techniku „sweep-feeding“ pozorovaním. Plne samostatné v máji–júni (Florida), potom sa rozptyľujú v kŕdľoch 10–100 jedincov. Druh nemigruje — zostáva v tropickej zone. Pohlavná zrelosť v 3.–4. roku, prvé hniezdenie typicky v 4. roku. Plne dospelé ružové zafarbenie dosahujú v 3.–4. roku (postupné nahromadenie karotenoidov v perí). Dĺžka života ~14 rokov v prírode (rekord 20 rokov v zajatí).
| Kolpík ružový | Kolpík biely | Ibis červený | Plameniak ružový | Ibis posvätný | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 71–86 cm | 80–93 cm | 55–63 cm | 1,2–1,4 m | 65–89 cm |
| Váha | 1,2–1,8 kg | 1,1–2,0 kg | 600–900 g | 2,0–4,0 kg | 1,1–1,5 kg |
| Dožitie | ~14 r | ~28 r | ~16 r | ~40 r | ~20 r |
| Hlučnosť | 5/5 | 4/5 | 5/5 | 5/5 | 5/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN LC (rastúca) | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC (EÚ invázny) |
| Povaha | Ružovo-červené krídla, biele telo, sivý plochý zobák | Biely, čierno-žltý plochý („lyžicový“) zobák, žltý chochol | Žiarivo červené telo, čierne špičky krídel, dlhý zakrivený zobák | Veľký, ružový, filtračný zobák, extrémne dlhé nohy | Biele telo, čierna holá hlava+krk, dlhý zakrivený zobák |
| Dostupnosť v SR | Florida, Karibik, JV USA — v SR nie (ZOO) | Eurázia — SR vzácny hniezdič ~5–20 párov | Severná Južná Amerika a Karibik — v SR nie (ZOO) | Afrika, JZ Európa, Ázia — v SR nie (ZOO) | Subsaharská Afrika; EÚ ~15 000+ — v SR výnimočne |
Príznaky: Bledá biela namiesto žiarivo ružovej farby
Najznámejší fenomén v zajatí (ZOO). Pri suchej strave bez karotenoidov kolpíky strácajú ružovú farbu. Pre udržanie ružovej farby musia ZOO kŕmiť špeciálnymi karotenoidovými granulami (s astaxantínom, kantaxantínom) alebo živými krevetami (Artemia, Penaeus). Pri vrátenia karotenoidov sa farba obnoví v 6–12 mesiacoch.
Príznaky: Náhly úhyn, neurologické príznaky, hromadný úhyn v kolónii
Kolpíky sú citlivé na vtáčiu chrípku H5N1. V januári 2023 ohnisko v koloniách vo Floride (Tampa Bay) zabilo desiatky jedincov. V ZOO v EÚ (vrátane Bojnic a Bratislavy) sa pri ohniskoch (od 2021) prijímajú zvýšené hygienické opatrenia.
Príznaky: Pokles populácie, opustenie tradičných kolónií
Mangrove vo Floride, Karibiku a Mexickom zálive sa masívne odlesňujú (rozvoj turistiky, urbanizácia, akvakultúra). Vo Floride ~50 % mangrove stratených od 1900. V Karibiku rozvoj rezortov pre turistov zničil veľa hniezdnych lokalít. Záchranné projekty: J.N. „Ding“ Darling NWR (Sanibel Island), Everglades National Park.
Príznaky: Stenčenie vajec, neúspešné liahnutie, smrť
Historicky DDT v 1950–60. rokoch spôsobil drastický pokles populácie vo Floride (stenčenie vajec). Po zákaze DDT (USA 1972) sa populácia spamätala. Dnes hrozba: neonikotinoidy a iné pesticídy v poľnohospodárskej krajine Floridy a Mexického zálivu.
Príznaky: Zničenie hniezdnych kolónií, smrť mláďat, presun populácií
Hurikány v Mexickom zálive a Karibiku (najmä august–október) sú hlavnou prírodnou hrozbou v hniezdnom období. Hurricane Irma (2017) zničil ~30 % kolónií vo Floride. Zmena klímy zvyšuje frekvenciu a intenzitu hurikánov.
Symbol Floridy a Karibiku — žiarivá ružová farba je jedinečná a fascinujúca. Populárna ozdoba štátnych logot, suvenírov, T-shirtov vo Floride, Texase, Louisiane. Najznámejšie lokality: Everglades National Park, J.N. „Ding“ Darling NWR (Sanibel Island).
Žiarivá ružová farba pochádza z karotenoidov v kôrovcoch — najmä astaxantín v krevetách (Penaeus, Artemia) a kantaxantín v krabach. Kolpíky si nedokážu syntetizovať červené pigmenty samostatne — musia ich získať z potravy. Bez karotenoidov v strave (v zajatí pri suchej strave) kolpíky strácajú ružovú farbu a stávajú sa bledožltkavo-biele.
V 19. storočí takmer vyhynul kvôli lovu pre perá — populácia poklesla na 30 párov vo Floride v 1930. rokoch. Perá kolpíka ružového boli populárne ako klobúkové ozdoby v Európe a USA (cena ~32 USD za uncu — viac než zlato v tej dobe). Vďaka Migratory Bird Treaty Act (1918) a ochrane mokradí (Everglades National Park 1947) sa spamätal na ~10 000+ párov v USA.
Jediný kolpík v Amerikách — ostatných 5 druhov rodu Platalea sa nachádza v Eurázii (P. leucorodia — kolpík biely), Afrike (P. alba), Východnej Ázii (P. minor), Austrálii (P. flavipes, P. regia). Predtým zaradený do samostatného rodu Ajaia — DNA analýzy 2010 ho presunuli do rodu Platalea.
Mláďatá biele — bez ružovej farby — pri vyliahnutí pokryté bielym páperím (žiadna ružová!). Plné ružové zafarbenie získavajú postupne v 2.–3. roku konzumáciou kreviet (karotenoidy sa ukladajú v perí).
Loví technikou „sweep-feeding“ (kosením) — chodí v plytkej vode (10–30 cm) a rytmicky kosí zobákom doľava a doprava. Keď narazí na korisť (krevetka, krab, malá ryba), okamžite zovrie zobák (refleková reakcia ~25 milisekúnd). Plochý zobák je adaptovaný na filtrovanie drobnej koristi.
Pôvodný areál: Severná, Stredná a Južná Amerika — Florida (Everglades, Tampa Bay — ~1 500 párov), Mexický záliv (Louisiana, Texas — ~5 000+ párov), Karibik (Kuba, Bahamy, Mexiko — Yucatan), Stredná Amerika (Belize, Guatemala, Panama), Severná Južná Amerika (Venezuela, Brazília — Pantanal). Globálna populácia ~50 000–500 000 jedincov (BirdLife International 2024, IUCN LC).
V ZOO sveta chovaný od 19. storočia — prvý import do Európy v 1858 (Antwerp ZOO). Dnes v takmer všetkých veľkých ZOO sveta. V SR v ZOO Bojnice a ZOO Bratislava v koloniálnych voliérach (často s ibisom červeným a plameniakmi). Reprodukcia v zajatí úspešná.
Holé hlava zelenkavej farby — diagnostický znak. Hlava bez peria, koža má zelenkavú farbu (s žltkavými škvrnami). Odlišuje druh od kolpíka bieleho (peristá hlava). V svadobnom šate koža na hlave farebnejšia (oranžovo-červené škvrny).
Latinské meno „Platalea ajaja“ — Platalea = plochý (z gréckeho "platus" — odkaz na tvar zobáka); ajaja = z domorodého názvu „ajaja" v jazyku Tupi (Brazília — pôvodné meno druhu). Druh popísal Linné 1758.
V SR sa nevyskytuje v divočine — druh je tropický, pôvodný v Severnej, Strednej a Južnej Amerike (Florida, Karibik, Mexický záliv, Venezuela, Brazília). Neprebýva do EÚ. V SR chovaný len v ZOO: ZOO Bojnice a ZOO Bratislava v koloniálnych voliérach (často s ibisom červeným a plameniakmi). Pri vonkajšom zimovaní v SR by druh hynul mrazom — vyžaduje min. +15 °C v zime, preto ZOO ho prevádza do vykurovaných zimovacích priestorov. Druh sa nemigruje do EÚ — zostáva v tropickej zone Karibiku a Južnej Ameriky.
Žiarivá ružová farba kolpíka ružového pochádza z karotenoidov v jeho potrave — najmä astaxantín v krevetách (Penaeus, Artemia) a kantaxantín v krabach a riasach. Kolpíky si nedokážu syntetizovať červené pigmenty samostatne — musia ich získať z potravy. Karotenoidy sa po stávaní cez krv ukladajú v perí, koži a zobáku, kde vytvárajú ružovú farbu. Mladé kolpíky biele — ružovú farbu získavajú postupne v 2.–3. roku konzumáciou kreviet. Bez karotenoidov v strave (v zajatí pri suchej strave) kolpíky strácajú ružovú farbu a stávajú sa bledožltkavo-biele. Pre udržanie ružovej farby v ZOO kľúčové: karotenoidové granule (s astaxantínom, kantaxantínom) alebo živé krevety (Artemia, Penaeus). Pri vrátenia karotenoidov sa farba obnoví v 6–12 mesiacoch. Tento fenomén je analogický s plameniakmi (Phoenicopterus) a ibisom červeným (Eudocimus ruber).
Aj keď obaja sú ružové vodné vtáky, sú úplne odlišné rody a rodiny: Kolpík ružový (Platalea ajaja, čeľaď Threskiornithidae, rad Pelecaniformes): (1) Stredne veľký 71–86 cm, hmotnosť 1,2–1,8 kg; (2) Plochý („lyžicový“) zobák; (3) Krátky krk a stredne dlhé nohy v porovnaní s plameniakom; (4) Lieta v V-formácii, koloniálny; (5) Pôvodný v Amerikách. Plameniak ružový (Phoenicopterus roseus, čeľaď Phoenicopteridae, rad Phoenicopteriformes): (1) Väčší 1,2–1,4 m vysoký, hmotnosť 2–4 kg; (2) Krátky zahnutý zobák s filtračnými lamelami (loví riasy a kôrovce filtrovaním); (3) Dlhý krk a extrémne dlhé nohy (charakteristické); (4) Lieta v V-formácii, koloniálny; (5) Pôvodný v Afrike, Európe, Ázii. Spoločné: obaja získavajú ružovú farbu z karotenoidov v kôrovcoch a riasach — bez nich strácajú farbu. V ZOO sa často chovajú spolu v koloniálnych voliérach (Bojnice, Bratislava).
Tieto druhy sú v rovnakom rode (Platalea), ale sú geograficky a vizuálne rozdielne: Kolpík ružový (Platalea ajaja): (1) Menší 71–86 cm, hmotnosť 1,2–1,8 kg; (2) Ružovo-červené krídla a chvost (od karotenoidov z kreviet), biele telo, sivý plochý zobák, červené nohy; (3) Holú zelenkavú hlavu (bez peria); (4) Pôvodný v Amerikách (Florida, Karibik, Mexický záliv); (5) V SR len v ZOO. Kolpík biely (Platalea leucorodia): (1) Väčší 80–93 cm, hmotnosť 1,1–2,0 kg; (2) Úplne biele telo, čierno-žltý plochý zobák, čierne nohy; (3) Peristá hlava (s perím), žltý chocholček v svadobnom šate; (4) Pôvodný v Eurázii a Severnej Afrike; (5) V SR vzácny hniezdič (~5–20 párov). Spoločné: obidve loví technikou „sweep-feeding“ (rytmické kosenie zobákom), oba sú spoločenské, hniezdia v koloniách. DNA analýzy 2010 potvrdili, že obaja patria do rodu Platalea (predtým bol kolpík ružový v samostatnom rode Ajaia).
Kolpík ružový bol v 19. storočí takmer vyhubený kvôli masívnemu lovu pre perá (klobúkové ozdoby). Príbeh: v polovici 19. storočia sa v Európe a USA stal módnym trendom nosenie peria na klobúkoch (najmä u žien). Najcennejšie boli žiarivé ružové perá kolpíka ružového — cena dosahovala ~32 USD za uncu (~28 g) — viac než zlato v tej dobe. Lovci masívne strieľali kolpíkov vo Floride, Karibiku a Južnej Amerike — populácia poklesla z desiatok tisíc na ~30 párov vo Floride v 1930. rokoch. Záchrana: (1) Migratory Bird Treaty Act medzi USA a Veľkou Britániou (Kanadou) v 1918 — zakázal lov a obchod s perami migrujúcich vtákov; (2) National Audubon Society (založený 1905) bojoval proti perným loviskám; (3) Everglades National Park (1947) chránil hlavné hniezdne lokality vo Floride; (4) Florida Wildlife Commission monitoroval populáciu. Vďaka týmto opatreniam sa spamätal na ~10 000+ párov v USA dnes. Druh je klasický príklad úspešnej ochrany vtákov spolu s veľkou bielou volavkou (Ardea alba) a inými druhmi.
Hlavné hrozby: (1) Strata mangrove — rozvoj turistiky, urbanizácia, akvakultúra kreviet vo Floride, Karibiku a Mexickom zálive. Vo Floride ~50 % mangrove stratených od 1900. V Karibiku rozvoj rezortov pre turistov zničil veľa hniezdnych lokalít; (2) Zmena klímy — zvyšovanie morskej hladiny ohrozuje mangrove, intenzívnejšie hurikány (Irma 2017 zničil ~30 % kolónií vo Floride); (3) Otrava pesticídmi — historicky DDT (1950–60. roky) spôsobil stenčenie vajec a drastický pokles populácie; dnes neonikotinoidy a iné pesticídy; (4) Ropné znečistenie v Mexickom zálive (havária BP Deepwater Horizon 2010 — ~10 % populácie vo Floride zasiahnutej); (5) Vtáčia chrípka H5N1 (od 2021) — v januári 2023 ohnisko v koloniách vo Floride (Tampa Bay) zabilo desiatky jedincov; (6) Lov pre perá (historicky) — dnes nie už hlavná hrozba vďaka Migratory Bird Treaty Act 1918; (7) Konflikt s akvakultúrou — rybári vo Floride a Karibiku považujú kolpíky za konkurenciu. Ochrana: Everglades National Park, J.N. „Ding“ Darling NWR (Sanibel Island), Florida Bay + obnova mangrove (US Fish and Wildlife Service, National Audubon Society).
Kolpík ružový (Platalea ajaja) — sýto ružový druh s lyžicovitým zobákom, lov v mokradiach Ameriky.
Roseate Spoonbill (Platalea ajaja) — ružové sfarbenie pochádza z karoténových pigmentov v potrave, mokrade Floridy.
