Threskiornithidae (ibisovité a kolpíkovité)
Ibis posvätný je relatívne tichý druh mimo hniezdnej kolónie. V kolónii vydáva chrapľavé „kruh-kruh“ a „kva-kva“ volania (1–2,5 kHz) opakované v sériach. Letové volanie tiché „korr-korr“. Pri vyrušení výstražné „chak-chak“. V kolónii pri kŕmení mláďat nepretržité tiché konverzačné volania medzi rodičmi a mláďatami. Volania počuteľné na 200–400 m. Mláďatá v hniezde vydávajú vysoké „pi-pi“ žobravé volania. Druh nie je hlasný ako kvakoš nočný alebo bukač. V Európe (kolónie vo Francúzsku — Lago Bourget, Camargue; v Taliansku — Pádska nížina) volania kolónií nie sú rušivé pre okolie. V SR výnimočne pozorovaný na ťahu — nikdy nie hlasitý.
Pár vzniká v kolónii pred hniezdnou sezónou. Tok zahŕňa display samca — vystieranie krku, vystavenie čiernych ozdobných pier na chrbte a krídlach, vibrácie zobákom, klikanie zobákom. Samec ponúka samici prút na hniezdo. Sezónna monogamia — pár drží len jednu sezónu. Pohlavná zrelosť v 2.–3. roku. V Afrike hniezdenie viazané na obdobie dažďov (máj–september v V. Afrike) — zalievanie mokradí poskytuje potravu.
Vajcia bielo-zelenkavé s tmavými škvrnami, rozmery ~64 × 44 mm, hmotnosť ~60 g. Znáška apríl–jún v EÚ (vrchol konca apríla v Taliansku/Francúzsku). Samica znáša 1 vajce za 2 dni. Hniezdo dobudované obaja partneri. Pri strate prvej znášky robí náhradnú (do 2×).
Sedia obaja rodičia striedavo — samica v noci, samec cez deň. Pri striedaní typický klikanie zobákom. Inkubácia začína po znesení druhého vajca → mláďatá liahnu asynchrónne v rozmedzí 3–5 dní (najmladšie pri nedostatku potravy hynie ako prvé — „brood reduction").
Mláďatá nidikolné (altriciálne) — slepé, takmer nahé (svetložlté páperie), úplne závislé od rodičov. Hmotnosť pri vyliahnutí ~45 g. Obaja rodičia ich kŕmia regurgitovanou potravou (čiastočne strávené hmyz, ryby, žaby) z hrdla — typické pre Pelecaniformes. Mláďatá rastú extrémne rýchlo — do 10 dní stojanlivé, do 25 dní liezavé po vetvách („branchlings").
Mláďatá zostávajú v hniezde alebo na vetvách v jeho blízkosti 35–40 dní. Po 25 dňoch liezavé po vetvách (zvané „branchlings"). Vzletné v 35–40 dňoch (~5–6 týždňov). Z 3 vyliahnutých prežijú typicky 2 do vzletnosti (predácia vrana, jastrab; brood reduction). Druh má 1 hniezdenie ročne, pri strate náhradné. Mladé jedince so šedo-čiernym pierm a peristou hlavou — dospelé zafarbenie (čierna holá hlava) získavajú v 1.–2. roku.
Po vzletnosti mladé ešte 30–40 dní závisia od rodičov v okolí kolónie. Učia sa loviť pozorovaním a napodobňovaním. Plne samostatné v auguste, potom sa rozptyľujú v kŕdľoch 10–100 jedincov. V EÚ rezidentné — necestujú do Afriky. Pohlavná zrelosť v 2.–3. roku, prvé hniezdenie typicky v 3. roku. Dĺžka života ~20 rokov v prírode (rekord 26 rokov v zajatí).
| Ibis posvätný | Ibis tmavý | Ibis červený | Kolpík biely | Kolpík ružový | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 65–89 cm | 48–66 cm | 55–63 cm | 80–93 cm | 71–86 cm |
| Váha | 1,1–1,5 kg | 530–770 g | 600–900 g | 1,1–2,0 kg | 1,2–1,8 kg |
| Dožitie | ~20 r | ~13 r | ~16 r | ~28 r | ~14 r |
| Hlučnosť | 5/5 | 4/5 | 5/5 | 4/5 | 5/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC (EÚ invázny) | IUCN LC (rastúca) | IUCN LC | IUCN LC (rastúca) | IUCN LC |
| Povaha | Biele telo, čierna holá hlava+krk, dlhý zakrivený zobák | Tmavo-červeno-hnedý s zelenkavým leskom, peristá hlava | Žiarivo červené telo, čierne špičky krídel, dlhý zakrivený zobák | Biely, čierno-žltý plochý („lyžicový“) zobák | Ružovo-červené krídla, biele telo, sivý plochý zobák |
| Dostupnosť v SR | Subsaharská Afrika; EÚ ~15 000+ (FR+IT) — v SR výnimočne na ťahu | Kozmopolitný — SR ~5–15 hniezdiacich párov (chránený) | Severná Južná Amerika — v SR nie (ZOO) | Eurázia — SR vzácny hniezdič ~5–20 párov | Florida, Karibik, JV USA — v SR nie (ZOO) |
Príznaky: Náhly úhyn, neurologické príznaky, hromadný úhyn v kolónii
Ibisy sú citlivé na vtáčiu chrípku H5N1, ktorá sa rozšírila v Európe od 2021. V júni 2022 ohnisko v talianskych kolóniách zabilo desiatky jedincov. ŠVPS SR a francúzska ONCFS monitorujú populácie ibisov ako možný zdroj prenosu na hydinu.
Príznaky: Slabosť, kŕče, anémia, smrť
Ibis posvätný akumuluje pesticídy a ťažké kovy z poľnohospodárskej krajiny a skládok cez potravu. V EÚ riziko v Pádskej nížine (intenzívne poľnohospodárstvo). Olovené záťaže z rybárskych vlascov — EÚ zákaz od 15. 2. 2023 (REACH), v SR vyhláška 489/2023.
Príznaky: Slabosť, paralýza, smrť do dní
Ibis posvätný často loví na skládkach a v odpadných vodách — vysoké riziko salmonelózy (Salmonella spp.) a botulizmu (Clostridium botulinum). V mestských populáciách (Káhira, Marseille, Verona) sú epizódy hromadného úhynu pravidelné.
Príznaky: Vyhľadávanie a kontrola populácie (strieľanie, oilovanie vajec)
Ibis posvätný je v EÚ invázny druh a vyžiera vajcia a mláďatá pôvodných vodných vtákov. Vo Francúzsku ONCFS robí kontrolu populácie — strieľanie, oilovanie vajec, ničenie hniezd. V Taliansku regionálna autorita robí podobnú kontrolu. V SR (kde druh nehniezdi) zatiaľ nutná kontrola nie je, ale pozorovania sa sledujú.
Príznaky: Akútne poranenia, smrť
Veľké brodivce ako ibisy sú citlivé na kolízie s elektrickými vedeniami (najmä v noci a v hmlu) a sklenenými oknami v mestách. V Pádskej nížine je hlásených desiatky úmrtí ročne. Prevencia: označovanie vedení (vtáčie signalizátory).
Posvätný v starovekej egyptskej mytológii — boh Thoth (boh písma, múdrosti, mesiaca, mágie) bol zobrazovaný s hlavou ibisa. V Egypte boli ibisy mumifikované a obetované — vykopávky v Sakkáre a Hermopolise odhalili milióny ibisích múmií z obdobia 600 pred n. l. – 250 po Kr. Najznámejšia katakomba v Tuna el-Gebel obsahuje ~4 milióny ibisích múmií.
V Egypte dnes vyhynul — od 19. storočia (~1850) kvôli odvodňovaniu nílskej delty, regulácii Nílu, lovu na perá a ozdoby. Posledné prirodzené hniezdenie v Egypte zaznamenané v 1850. Dnes v Egypte len výnimočne pozorovaný (z talianskych populácií). Symbolický pre environmentálny úpadok civilizácií.
V Európe introdukovaný invázny druh — do ZOO priviezli v 60.–70. rokoch 20. storočia (Francúzsko — Zoopark Branféré 1970, Taliansko — Parco Le Cornelle 1985). Z parkov ZOO unikli a vytvorili divé populácie: Francúzsko ~5 000+, Taliansko ~10 000+ jedincov. Zaradený do EU IAS Regulation 1143/2014 (2017).
Vyžiera vajcia a mláďatá pôvodných vtákov — hlavný invázny problém v EÚ. V zmiešaných kolóniách (rybári Sterna, čajky Larus, ohrozené volavky, kormorán) ibis posvätný predáva vajcia a mláďatá susedných druhov. V Camargue zničil ~30 % hniezd rybára obyčajného (Sterna hirundo) v 2005–2010.
Diagnostické znaky — biele telo, čierna holá hlava a krk (bez peria), dlhý zakrivený čierny zobák (~15–17 cm), čierne spustenia krídel („feathers“ vrchnej časti chvosta), čierne nohy. V svadobnom šate čierne ozdobné pierka na chrbte a krídlach. Mladé jedince s peristou šedo-čiernou hlavou.
Dĺžka 65–89 cm, rozpätie 112–124 cm, hmotnosť 1,1–1,5 kg — veľký brodivec, väčší ako väčšina volaviek SR (okrem volavky popolavej a volavky veľkej striebornej). Pohlavia rovnaké (bez dimorfizmu).
Loví technikou „probing“ — dlhý zakrivený zobák je adaptovaný na sondovanie v blate a vode. Druh hľadá vodný hmyz, kôrovce a mäkkýše v sedimente bez pozretia. Tiež loví na poliach (sondovanie do pôdy), skládkach a v mestských parkoch (oportunistický všežravec).
Vo Francúzsku ONCFS robí kontrolu populácie — od 2007 (vznik EU programu). Metódy: strieľanie, oilovanie vajec, ničenie hniezd. Cieľ: redukcia populácie z ~5 000+ na ~1 000 jedincov. Podobný program v Taliansku.
V SR len výnimočne pozorovaný na ťahu — od 2002 cca 30 zaznamenaných pozorovaní (BirdLife/eBird). Hlavne na Senianskych rybníkoch, Sĺňave a v Dunajských ramenách. Pozorované jedince pravdepodobne z talianskych kolónií (~700 km). Druh sa zatiaľ v SR nehniezdi.
Latinské meno „Threskiornis aethiopicus“ — Threskiornis = uctievaný (threskos) + vták (ornis); aethiopicus = z Etiópie (= Afriky v antickom zmysle). Druh popísal Latham 1790. Slovenské meno „posvätný“ priamo odkazuje na egyptskú mytológiu — boha Thotha.
Len výnimočne na ťahu — od 2002 v SR cca 30 zaznamenaných pozorovaní (BirdLife/eBird, www.aves.sk). Hlavné lokality: Senianske rybníky (NPR Senné, Východoslovenská nížina), vodná nádrž Sĺňava (Piešťany), Dunajské ramená (Bratislava — Devín, Komárno), Žitný ostrov (Šamorín). Druh sa zatiaľ v SR nehniezdi. Pozorované jedince pravdepodobne z talianskych kolónií (Pádska nížina, ~700 km) alebo francúzskych (~1 200 km). Druh je v EÚ invázny (EU IAS Regulation 1143/2014) a expanduje na sever vďaka zmene klímy — možno v budúcnosti začne hniezdiť aj v SR (zatiaľ nepravdepodobné). Hláste pozorovania na www.aves.sk (SOS/BirdLife monitoring inváznych druhov).
Ibis posvätný bol v starovekom Egypte stelesnením boha Thotha — boha písma, múdrosti, mesiaca, mágie, vedy a súdnictva. Thoth bol zobrazovaný s hlavou ibisa alebo ako pavián. Ibisy boli v Egypte: (1) Posvätné a chránené — zabitie ibisa bolo trestné smrťou; (2) Mumifikované a obetované — vykopávky v Sakkáre, Hermopolise a Tuna el-Gebel odhalili milióny ibisích múmií z obdobia 600 pred n. l. – 250 po Kr.; (3) Symbol obnovy — ibis prilieta do Egypta s povodňami Nílu (júl–október), čo prinieslo úrodu — boh Thoth „vrátil sa s vodou“; (4) Symbol mesiaca — Thoth bol bohom mesiaca, ibis ako jeho stelesnenie; (5) Symbol písma — zakrivený zobák ibisa pripomína nástroj písania. Najznámejšia katakomba v Tuna el-Gebel obsahuje ~4 milióny ibisích múmií. V Egypte dnes druh vyhynul (od 19. storočia) kvôli odvodňovaniu nílskej delty.
Ibis posvätný je v EÚ invázny druh z 3 dôvodov: (1) Introdukcia cez ZOO — do EÚ priviezli v 60.–70. rokoch 20. storočia (Francúzsko — Zoopark Branféré 1970, Taliansko — Parco Le Cornelle 1985), z ZOO chovov unikli; (2) Žiadni prirodzení predátori — v Európe nemá veľkých predátorov (jeho africkí predátori — krokodíly, leopardy, dravé vtáky — tu nežijú); (3) Vysoká reprodukčná rýchlosť — 1–2 hniezdenia ročne, 2–4 vajec, dlhá životnosť (~20 rokov). Hlavné problémy: (a) Vyžiera vajcia a mláďatá pôvodných vodných vtákov v zmiešaných kolóniách (rybári Sterna, čajky Larus, ohrozené volavky); (b) Konkurencia o potravu a hniezdny priestor; (c) Možný prenos chorôb (vtáčia chrípka H5N1). Vo Francúzsku ONCFS robí kontrolu populácie (strieľanie, oilovanie vajec) — cieľ redukcia z ~5 000+ na ~1 000. Druh zaradený do EU IAS Regulation 1143/2014 (2017) — zakázaný chov, predaj a transport v EÚ.
Tieto druhy sa veľmi líšia! Ibis posvätný (Threskiornis aethiopicus): (1) Veľký 65–89 cm, hmotnosť 1,1–1,5 kg; (2) Biele telo s čiernou holou hlavou a krkom, čierne spustenia krídel; (3) V EÚ invázny (z Afriky); (4) Aktívny cez deň, neutrálne mokrade aj urbánne prostredie. Ibis tmavý (Plegadis falcinellus): (1) Menší 48–66 cm, hmotnosť 530–770 g; (2) Tmavo-červeno-hnedé telo s zelenkavým leskom, peristá hlava a krk (nie holá); (3) Pôvodný druh EÚ (Stredomorie), v SR vzácny hniezdič (~5–15 párov); (4) V mokradiach, lovi v plytkých vodách. V SR ibis tmavý je pôvodný a chránený druh Prílohy I Smernice o vtákoch, zatiaľ čo ibis posvätný je invázny introdukovaný druh, ktorý sa snaží potlačiť (ONCFS Francúzsko).
V Európe najlepšie pozorovať v (1) Francúzsku: Camargue (delta Rhone, najväčšia populácia ~3 000 jedincov), Lago Bourget (Savojsko), Atlantická pobrežie (Bretagne); (2) Taliansku: Pádska nížina (Po delta, ~10 000+ jedincov — najväčšia EÚ populácia), Verona okolie; (3) Španielsku: Donaňa (málo, ~50 jedincov); (4) Belgicku, Holandsku: vzácne. V Afrike: Kenya (Lake Naivasha), Etiópia (Awasa), Senegal (delta Saint-Louis), JAR (Cape Town). V SR: len výnimočne (Senianske rybníky, Sĺňava, Dunajské ramená — cca 30 pozorovaní od 2002). Najlepší čas: celoročne v Afrike a EÚ (rezidentný); v SR máj–september. Druh ľahko viditeľný — veľký, kontrastný (biele telo+čierna hlava), hniezdi v koloniách, často v skupinách na poliach a mokradiach. V ZOO: Bojnice, Bratislava, Lešná, Praha — Tröja, Schönbrunn (Viedeň), Frankfurt.
Mumifikované ibisy v starovekom Egypte sú jedným z najfascinujúcich archeologických nálezov. Vykopávky v Sakkáre, Hermopolise a Tuna el-Gebel odhalili milióny ibisích múmií z obdobia 600 pred n. l. – 250 po Kr. (ptolemaická a rímska doba). Najznámejšia katakomba v Tuna el-Gebel obsahuje ~4 milióny ibisích múmií uložených v keramických nádobách. Účel mumifikácie: (1) Obetovanie bohu Thothovi — pútnici prinášali ibisy ako obete v Hermopolise (centrum kultu Thotha); (2) Symbolická obnova — ibis ako symbol prílevu Nílu a obnovy života; (3) Industrializovaná chov — DNA analýzy 2019 ukázali, že ibisy boli chované v špecializovaných farmách pri chrámoch (nie lovené v divočine) — masová produkcia pre náboženské účely. Vedecký prínos: mumifikované ibisy sú dnes cenným zdrojom DNA pre štúdium evolúcie druhu a pomohli zistiť, že druh v Egypte vyhynul (až v 19. storočí) kvôli zmene biotopu (odvodňovanie nílskej delty).
Ibis posvätný (Threskiornis aethiopicus) — biele perie, čierna holá hlava a zahnutý zobák, lov v mokradiach Afriky.
African Sacred Ibis (Threskiornis aethiopicus) — druh spojený so starovekým Egyptom, charakteristický vzhľad.
