Ibisovec hnedý (Plegadis falcinellus)

Threskiornithidae (ibisovité a lyžičiarovité)

Ibisovec hnedý

Plegadis falcinellus — najrozšírenejší ibis sveta — tmavý s zelenkavo-purpurovým leskom, v SR vzácny ale expandujúci (5–15 párov)

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | Least Concern, kozmopolitný druh, európska populácia rastúca ~38–55 tis. párov, globálne ~1,2–2,1 mil. jedincov
Dĺžka48–66 cm
Hmotnosť530–770 g
Rozpätie80–105 cm
Populácia SR5–15 hniezd. párov

Výživa

  • Vodný hmyz a larvy — vodné chrobáky, vážky, larvy chironomid a effemerid
  • Kôrovce a mäkkýše — krevetky, raky, vodné slimáky, škľabky
  • Obojživelníky — žaby, pulce, mloky, salamandry
  • Drobné ryby — karasy, malé belice, juvenily kapra (5–10 cm)
  • Pijavice, obrúčkavce, drobné plazy a cicavce — pri prehľadávaní bahna
Tip od odborníka Ibisovec hnedý (Plegadis falcinellus) je oportunistický všežravec mokradí — preferuje plytké mokrade, rybníky, riečne ramená a poľnohospodárske pôdy po zalievaní. Loví hlavne technikou „probing“ (sondovanie zobáka v blate) — dlhý zakrivený zobák je adaptovaný na hľadanie hmyzu a kôrovcov v sedimente. Druh často loví v skupinách 10–50 jedincov — efektívne pre nájdenie hustín potravy. Potrava sa skladá z ~40 % vodného hmyzu, ~25 % kôrovcov a mäkkýšov, ~15 % obojživelníkov a ~10 % rýb (Cornell BoW Glossy Ibis, eBird). V SR loví v Senianskych a Iňačovských rybníkoch, na Sĺňave, Dunajských ramenách a Žitnom ostrove. Populácia v SR kolíše 5–15 hniezdiacich párov (SOS/BirdLife 2023) — vzácny, ale stabilný a postupne expandujúci (z 0 párov v 90. rokoch). Druh je najrozšírenejší ibis sveta — vyskytuje sa na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy (Eurázia, Afrika, Amerika, Austrália). Populácia v Európe rastúca (~38 000–55 000 párov) — najmä v delte Dunaja (Rumunsko ~10 000+), Donaňa (Španielsko), Camargue (Francúzsko). Druh je tropický migrant — zimuje v subsaharskej Afrike (Niger, Sudán, Etiópia) a Stredomorí, prilieta do strednej Európy v apríli–máji.

Hlasový prejav

Ibisovec hnedý má chrapľavé „kruh-kruh“ alebo „grr-grr“ volania (1,5–3 kHz) opakované v sériach 2–6 tónov — podobné iným ibisom (posvätný, červený). Letové volanie tiché „korr-korr“ v letovom kŕdli (V-formácia). Pri vyrušení výstražné „chak-chak“ alebo „grunt-grunt“. V kolónii pri kŕmení mláďat nepretržité tiché konverzačné volania medzi rodičmi a mláďatami. Mláďatá v hniezde vysoké „pi-pi“ žobravé volania. Volania počuteľné na 200–400 m. V SR kolónie v Senianskych rybníkoch a na Sĺňave (v zmiešaných kolóniách s volavkami) volania ibisovca hnedého splývajú s volaniami iných ibisov a volaviek. Druh nie je hlasný ako chavkoš nočný alebo bučiak veľký.

Typické zvuky

  • Kolóniové „kruh-kruh“ — chrapľavé volanie (1,5–3 kHz) v sériach 2–6 tónov
  • Variant „grr-grr“ — krátke chrapľavé volanie v kolónii a pri komunikácii s partnerom
  • Letové „korr-korr“ — tiché volanie v letovom kŕdli (V-formácia)
  • Výstražné „chak-chak“ — krátke ostré volanie pri vyrušení a útoku predátora
  • Hniezdne klikanie zobákom — pri displej a striedaní na hniezde
  • Mláďatá „pi-pi-pi“ — vysoké žobravé volanie v hniezde

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Prílet z afrických zimovísk — apríl až máj (Slovensko)
Tok a párenie — apríl až jún v zmiešaných kolóniách s volavkami
Hniezdenie — máj až júl v kríkoch a stromoch nad vodou
Inkubácia 20–23 dní + kŕmenie mláďat oboma rodičmi
Odlet na zimoviská — august až október, hlavne v noci a v kŕdľoch
Zimovanie — subsaharská Afrika (Niger, Sudán, Etiópia), Stredomorie

Prostredie a požiadavky

Biotop
Plytké mokrade, rybníky, riečne ramená, poľnohospodárske pôdy po zalievaní
V SR výhradne v nížinných mokradiach. Hlavné lokality: Senianske rybníky (NPR Senné, ~2–5 párov), Iňačovské rybníky, vodná nádrž Sĺňava (Piešťany), Dunajské ramená (Bratislava — Devínske lúky, Komárno — Klížska Nemá), Žitný ostrov (Šamorín, Dunajská Streda). Mimo SR: delta Dunaja (Rumunsko — ~10 000+ párov — najväčšia populácia EÚ), Donaňa (Španielsko — ~5 000+), Camargue (Francúzsko), Hortobágy (Maďarsko). Druh kozmopolitný — Eurázia, Afrika, Amerika, Austrália.
Nadmorská výška
0–500 m n. m. v Európe (väčšina 50–250 m); 0–2 500 m n. m. v Afrike a Amerike
V SR výhradne v nížinách (100–250 m n. m.) — Podunajská a Východoslovenská nížina. V Európe v nížinných mokradiach do 500 m n. m. Na ťahu cez Saharu preletáva výšky 1 000–2 000 m. V Afrike na zimoviskách aj východoafrické pohoria do 2 500 m n. m. V Amerike (Mexiko, Andy) až do 3 000 m. V Austrálii (Murray-Darling Basin) v nížinách.
Hniezdo
Hniezdo z prútov v kríkoch a stromoch nad vodou (vŕby, jelše, topole) — vo výške 3–10 m, v zmiešaných kolóniách
Hniezdo plytká miska z konárikov a prútov, vystlaná listami. Lokalita: kríky a stromy nad vodou alebo priamo v zaplavených lesoch — vŕby (Salix), jelše (Alnus), topole (Populus). Hniezdi v zmiešaných kolóniách s belušami malými, čapličkou vlasatou, chavkošom nočným a lyžičiarom bielym — typicky 30–500 hniezd v EÚ. V delte Dunaja kolónie ~5 000–10 000 hniezd. Rozmery hniezda 30–40 cm priemer. Pár pevne brání svoje 1–2 m² okolo hniezda.
Teplota
Subtropické až teplé mierne pásmo, +10 až +35 °C
Tropický migrant — toleruje vysoké letné teploty, ale citlivý na chladné jary. V SR prilieta v apríli–máji, keď stúpnu nočné teploty nad +5 °C. Pri jarných mrazoch (apríl) môže dôjsť k oneskoreniu hniezdenia. V Afrike na zimoviskách +20 až +35 °C celý rok. Zmena klímy (oteplenie) v EÚ podporuje expanziu druhu na sever — v SR od 90. rokov nárast hniezdení.
Voda
Plytké stojaté a pomaly tečúce sladké a brakické vody — hĺbka 5–30 cm
Pre lov vyžaduje plytké vody s mäkkým sedimentom (sondovanie zobákom). Hĺbka 5–30 cm. Tolerancia brakických vôd v deltách. V SR využíva rybníky (Senianske, Iňačovce), vodnú nádrž Sĺňava, Dunajské ramená a lužné mokrade. Vyžaduje čistú vodu — citlivý na znečistenie a eutrofizáciu. Druh je tolerantnejší než iné ibisy — môže loviť aj na poliach po zalievaní.
Spoločnosť
V hniezdnom období v zmiešaných kolóniách (30–10 000 hniezd), mimo neho v kŕdľoch 10–500 jedincov
Sezónne monogamný — pár drží len jednu sezónu. V hniezdnom období v zmiešaných kolóniách s inými ibismi, volavkami a lyžičiarmi — typicky 30–500 hniezd, v delte Dunaja až 10 000 hniezd. Mimo hniezdenia v kŕdľoch 10–500 jedincov na mokradiach a poliach. Lieta v kŕdľoch vo V-formácii (typické pre veľké brodivce). Loví v skupinách 10–50 jedincov — efektívne pre nájdenie hustín potravy. Druh extrémne sociálny — solitárne jedince vzácne.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Apríl–jún v zmiešaných kolóniách

Pár vzniká po prílete na hniezdiská. Tok zahŕňa display samca — vystieranie krku, vystavenie zelenkavo-purpurového lesku peria, biely pruh okolo oka v svadobnom šate, vibrácie zobákom, klikanie zobákom. Samec ponúka samici prút na hniezdo. Sezónna monogamia — pár drží len jednu sezónu. Pohlavná zrelosť v 2.–3. roku.

Znáška
3–5 vajec (typicky 3–4)

Vajcia jednofarebné svetlomodro-zelenkavé, rozmery ~52 × 36 mm, hmotnosť ~36 g. Znáška máj–júl (vrchol koniec mája v SR). Samica znáša 1 vajce za 2 dni. Hniezdo dobudované obaja partneri. Pri strate prvej znášky robí náhradnú (do 2×).

Inkubácia
20–23 dní

Sedia obaja rodičia striedavo — samica v noci, samec cez deň. Pri striedaní typický klikanie zobákom. Inkubácia začína po znesení druhého vajca → mláďatá liahnu asynchrónne v rozmedzí 3–5 dní (najmladšie pri nedostatku potravy hynie ako prvé — „brood reduction").

Liahnutie
Jún–júl (typicky polovica júna v SR)

Mláďatá nidikolné (altriciálne) — slepé, pokryté hnedo-čiernym páperím, úplne závislé od rodičov. Hmotnosť pri vyliahnutí ~30 g. Obaja rodičia ich kŕmia regurgitovanou potravou (čiastočne strávené hmyz, kôrovce, žaby) z hrdla — typické pre Pelecaniformes. Mláďatá rastú extrémne rýchlo — do 10 dní stojanlivé, do 25 dní liezavé po vetvách („branchlings").

Mláďatá v hniezde
28–35 dní do vzletnosti

Mláďatá zostávajú v hniezde alebo na vetvách v jeho blízkosti 28–35 dní. Po 20 dňoch liezavé po vetvách (zvané „branchlings"). Vzletné v 28–35 dňoch (~4–5 týždňov). Z 3–4 vyliahnutých prežijú typicky 2–3 do vzletnosti (predácia vrana, jastrab; brood reduction). Druh má 1 hniezdenie ročne v SR, v Stredomorí vzácne 2.

Samostatnosť
25–35 dní po vzletnosti, pohlavná zrelosť v 2.–3. roku

Po vzletnosti mladé ešte 25–35 dní závisia od rodičov v okolí kolónie. Učia sa loviť pozorovaním. Plne samostatné v auguste, potom sa rozptyľujú v kŕdľoch 10–100 jedincov. V septembri–októbri migrujú do Afriky. Pohlavná zrelosť v 2.–3. roku, prvé hniezdenie typicky v 3. roku. Dĺžka života ~13 rokov v prírode (rekord 21 rokov v zajatí).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Ibisovec hnedý 48–66 cm Ibis posvätný 65–89 cm Ibis červený 55–63 cm Lyžičiar biely 80–93 cm Kolpík ružový 71–86 cm
Ibisovec hnedý Ibis posvätný Ibis červený Lyžičiar biely Kolpík ružový
Dĺžka48–66 cm65–89 cm55–63 cm80–93 cm71–86 cm
Váha530–770 g1,1–1,5 kg600–900 g1,1–2,0 kg1,2–1,8 kg
Dožitie~13 r~20 r~16 r~28 r~14 r
OchranaIUCN LC (rastúca)IUCN LC (EÚ invázny)IUCN LCIUCN LC (rastúca)IUCN LC
CharakteristikaTmavo-červeno-hnedý s zelenkavým leskom, peristá hlavaBiele telo, čierna holá hlava+krk, dlhý zakrivený zobákŽiarivo červené telo, čierne špičky krídel, dlhý zakrivený zobákBiely, čierno-žltý plochý („lyžicový“) zobákRužovo-červené krídla, biele telo, sivý plochý zobák
AreálKozmopolitný — SR ~5–15 hniezdiacich párovSubsaharská Afrika; EÚ ~15 000+ — v SR výnimočneSeverná Južná Amerika a Karibik — v SR nie (ZOO)Eurázia — SR vzácny hniezdič ~5–20 párovFlorida, Karibik, JV USA — v SR nie (ZOO)

Zaujímavosti

1

Najrozšírenejší ibis sveta — kozmopolitný druh — vyskytuje sa na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy (Eurázia, Afrika, Amerika, Austrália) a izolovaných ostrovov. Globálna populácia ~1,2–2,1 milióna jedincov. Druh je monotypický — bez poddruhov.

2

Tmavo-červeno-hnedé telo s žiarivým zelenkavo-purpurovým leskom peria — diagnostický znak. V slnku perá žiaria zelenkavo-purpurovou farbou (najmä na chrbte a krídlach) — odrážanie svetla z štruktúry perí (interferenčné farby), nie z pigmentu.

3

Prirodzená kolonizácia Severnej Ameriky v 1980. rokoch — z populácie v Európe/Afrike. V 1817 prvý záznam vo Floridě, v 1980 začal hniezdiť. Dnes v USA ~25 000+ párov — najväčšie populácie v Louisiane, Florida, Texas. Príklad prirodzenej expanzie druhu cez Atlantik.

4

V SR vzácny hniezdič — 5–15 párov ročne (SOS/BirdLife 2023, www.aves.sk). Postupne expandujúca populácia z 0 párov v 90. rokoch vďaka pozitívnej demografii v Európe (zmena klímy + obnova mokradí). Hlavné lokality: Senianske rybníky, Sĺňava, Iňačovce, Dunajské ramená.

5

Druh Prílohy I Smernice o vtákoch (2009/147/ES) — vyžaduje zriadenie chránených vtáčích území (CHVÚ). V SR vyhlásené: CHVÚ Senianske rybníky, CHVÚ Dunajské luhy, CHVÚ Sĺňava. Spoločenská hodnota 1 500 €/jedinec (vyhláška 158/2014 Z. z.).

6

Hniezdi v zmiešaných kolóniách — s belušami malými (Egretta garzetta), čapličkou vlasatou (Ardeola ralloides), chavkošom nočným (Nycticorax nycticorax) a lyžičiarom bielym (Platalea leucorodia). Kolónie v EÚ 30–500 hniezd, v delte Dunaja až 10 000 hniezd.

7

Tropický migrant — preletí 4 000–7 000 km — zimuje v subsaharskej Afrike (Niger, Sudán, Etiópia) a Stredomorí (Egypt, Tunisko). Prílet do SR v apríli–máji, odlet august–október. Migruje v noci a v kŕdľoch 10–100 jedincov vo V-formácii.

8

Loví v skupinách 10–50 jedincov technikou „probing“ — dlhý zakrivený zobák adaptovaný na sondovanie v blate. Druh hľadá vodný hmyz, kôrovce a mäkkýše v sedimente bez pozretia. Skupinové kŕmenie je efektívne pre nájdenie hustín potravy.

9

Európska populácia rastúca — ~38 000–55 000 párov (BirdLife International 2024). Najväčšie populácie: Rumunsko (delta Dunaja ~10 000+), Španielsko (Donaňa ~5 000+), Francúzsko (Camargue ~3 000+), Maďarsko (Hortobágy), Ukrajina, Rusko. V SR len 0,03 % európskej populácie — krajný okraj areálu.

10

Latinské meno „Plegadis falcinellus“ — Plegadis = kosák (z gréckeho plegein = tkať, plegas = kosák); falcinellus = malý kosák (z latinského falx = kosák). Obidve mená odkazujú na zakrivený tvar zobáka pripomínajúci kosák. Druh popísal Linné 1766.

Taxonomická klasifikácia

species Ibisovec hnedý
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Pelecaniformes (pelikánotvaré)
Čeľaď Threskiornithidae (ibisovité a lyžičiarovité)
Rod Plegadis Kaup, 1829
Druh P. falcinellus (Linnaeus, 1766)
Poddruhy Druh je monotypický (IOC v15.2) — bez uznaných poddruhov. Najrozšírenejší ibis sveta — vyskytuje sa na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy a izolovaných ostrovov. Príbuzné druhy v rode Plegadis: P. chihi (White-faced Ibis, Severná Amerika), P. ridgwayi (Puna Ibis, Andy).

? Často kladené otázky

Áno, ale vzácne — v SR hniezdi 5–15 párov ročne (SOS/BirdLife Slovensko, www.aves.sk) — postupne expandujúca populácia z 0 párov v 90. rokoch. Hlavné lokality: Senianske rybníky (NPR Senné, Východoslovenská nížina — ~2–5 párov), vodná nádrž Sĺňava (Piešťany), Iňačovské rybníky, Dunajské ramená (Bratislava — Devín, Komárno), Žitný ostrov. Expanzia je vďaka pozitívnej demografii v Európe (zmena klímy + obnova mokradí v delte Dunaja). Druh je tropický migrant — zimuje v subsaharskej Afrike (Niger, Sudán, Etiópia), prilieta v apríli–máji. Hniezdi v zmiešaných kolóniách s volavkami a chavkošmi nočnými.

Ibisovec hnedý je v Európe jediný pôvodný ibis. Diagnostické znaky: (1) Tmavo-červeno-hnedé telo s žiarivým zelenkavo-purpurovým leskom peria v slnku (interferenčné farby); (2) Peristá hlava a krk (nie holá!); (3) Dlhý zakrivený čierno-hnedý zobák (~10–12 cm); (4) Tmavohnedé nohy; (5) Biely pruh okolo oka a od zobáka v svadobnom šate. Ostatné druhy: Ibis posvätný (Threskiornis aethiopicus) — väčší (65–89 cm), biele telo, čierna holá hlava a krk, EÚ invázny; Ibis červený (Eudocimus ruber) — žiarivo červené telo, čierne špičky krídel, len v ZOO; Ibis biely (Eudocimus albus) — biele telo, červený zakrivený zobák, len v ZOO. V SR ibisovec hnedý je pôvodný a chránený — nezamieňať s introdukovaným ibisom posvätným!

Žiarivý zelenkavo-purpurový lesk peria ibisovca hnedého je spôsobený nie pigmentom, ale štruktúrou perí — tzv. interferenčné farby. Mechanizmus: jednotlivé perá majú v štruktúre tenké melaninové vrstvy (5–10 vrstiev), ktoré odrážajú svetlo rôznych vlnových dĺžok — pri pohľade z rôznych uhlov vidíme rôzne farby (zelená, purpurová, fialová). Tento jav je analogický s peraním pávov, kolibríkov a niektorých kačíc (napr. samček kačice divej s zeleným leskom hlavy). Funkčný význam: (1) Pohlavná selekcia — samce s žiarivejším leskom sú atraktívnejšie pre samice; (2) Vnútrodruhová komunikácia — lesk slúži na identifikáciu druhu; (3) Maskovanie — v tieni rákosia a vegetácie peria vyzerajú matne hnedé, len v slnku žiaria. V slnku je ibisovec hnedý jeden z najkrajších vtákov SR — fascinujúce pre fotografov.

Populácia ibisovca hnedého v Európe rastie od 90. rokov (~38 000–55 000 párov dnes vs. ~10 000 v 80. rokoch) z 4 hlavných dôvodov: (1) Obnova mokradí — projekty LIFE, RAMSAR a National Parks v EÚ (Camargue, Donaňa, delta Dunaja) obnovili tisíce hektárov mokradí; (2) Zmena klímy — oteplenie — mierne zimy v Stredomorí umožňujú rezidentným populáciám zostať bližšie k EÚ a expandovať severnejšie (vrátane SR); (3) Zákaz pesticídov — EÚ zákazy organochlorínov (DDT 1972), neonikotinoidov (2018) zlepšili kvalitu mokradí; (4) Ochrana hniezdnych kolónií — CHVÚ a NPR v EÚ chránia hniezdne lokality. V SR od 1990. rokov: prvé hniezdenie zaznamenané v 1998 (Senianske rybníky), do 2010 ~3 páry, dnes 5–15 párov. Globálne druh tiež expanduje — v 1980. rokoch prirodzene kolonizoval Severnú Ameriku (USA, Karibik, Mexiko) z Európy/Afriky. Dnes v USA ~25 000+ párov.

Najlepší čas pozorovania: máj–júl pri úsvite alebo súmraku. V apríli prilieta (často s prvými teplými dňami), v máji aktívny v tokaní a stavbe hniezda, v júni–júli kŕmenie mláďat, v auguste pred odletom najvyššie počty (po vyhniezdení). Najlepšie lokality v SR: (1) Senianske rybníky (NPR Senné, Východoslovenská nížina) — najväčšia populácia, oficiálne pozorovacie veže; (2) Vodná nádrž Sĺňava (Piešťany) — z plážových úsekov; (3) Dunajské ramená (Bratislava — Devín, Komárno); (4) Iňačovské rybníky. DÔLEŽITÉ: druh je menej plachý ako bukáčiky — môžete sa priblížiť na 30–50 m. Použiť ďalekohľad (8×42) alebo spektív. Pri spozorovaní v slnku obdivujte žiarivý zelenkavo-purpurový lesk peria — jeden z najkrajších vizuálnych zážitkov našej prírody. NIKDY sa nepriblíž k hniezdnej kolónii v máji–júli! Vyrušenie môže viesť k opusteniu znášky.

Hlavné hrozby: (1) Strata mokradí — odvodňovanie poľnohospodárskej krajiny, regulácia tokov (Dunaj, Bodrog), vysychanie kvôli zmene klímy. V SR od 1960 stratených ~50 % nížinných mokradí; (2) Vyrušenie pri hniezdnej kolónii — foto-turistika, drony, vodné športy v hniezdnom období; (3) Otrava pesticídmi z poľnohospodárstva — bioakumulácia v hmyze a kôrovcoch; klesajúca populácia hmyzu (insect decline); (4) Otrava olovom z rybárskych záťaží a brokov (strieľať olovené broky v mokradiach zakazuje po 15. 2. 2023 nariadenie Komisie (EÚ) 2021/57); (5) Zmena klímy — sucho v stredomorí (mýtne zimoviská), posun migračných trás; (6) Vtáčia chrípka H5N1 (od 2021) — v malej populácii SR (5–15 párov) môže ohnisko ohroziť celý druh; (7) Predácia hniezd — vrana sivá, jastrab, kuna lesná. Ochrana: CHVÚ Senianske rybníky, CHVÚ Dunajské luhy, CHVÚ Sĺňava + obnova ramien Dunaja a mokradí (BROZ, SOS/BirdLife, LIFE projekty). Populácia v EÚ stále rastie napriek hrozbám — vďaka pozitívnej demografii a ochrane.

ZDROJ: IOC v15.2, IUCN Red List (Plegadis falcinellus — LC, 2024), BirdLife DataZone, Cornell Birds of the World, eBird, Avibase, Danko et al. 2002 Rozšírenie vtákov na Slovensku, SOS/BirdLife Slovensko, vta

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC1092345
Nahrávateľ: Michael John O Mahony
Licencia: CC BY-NC-SA

 Video — Ibisovec hnedý

Ibisovec hnedý (Plegadis falcinellus) — Glossy Ibis videodokument

Ibisovec hnedý (Plegadis falcinellus) — tmavý druh s kovovo lesklými perami, fialovo-zelené odlesky.

Ibisovec hnedý (Plegadis falcinellus) — Glossy Ibis v močiari

Glossy Ibis (Plegadis falcinellus) — gaštanovo-hnedé perie s ireskenciou, lov v plytkých vodách.

 Cudzie názvy

Česky:   Ibis hnědý, Anglicky:   Glossy Ibis, Nemecky:   Brauner Sichler, Francúzsky:   Ibis falcinelle, Poľsky:   Ibis kasztanowaty, Maďarsky:   Batla, Rusky:   Каравайка