Threskiornithidae (ibisovité a kolpíkovité)
Ibis tmavý má chrapľavé „kruh-kruh“ alebo „grr-grr“ volania (1,5–3 kHz) opakované v sériach 2–6 tónov — podobné iným ibisom (posvätný, červený). Letové volanie tiché „korr-korr“ v letovom kŕdli (V-formácia). Pri vyrušení výstražné „chak-chak“ alebo „grunt-grunt“. V kolónii pri kŕmení mláďat nepretržité tiché konverzačné volania medzi rodičmi a mláďatami. Mláďatá v hniezde vysoké „pi-pi“ žobravé volania. Volania počuteľné na 200–400 m. V SR kolónie v Senianskych rybníkoch a na Sĺňave (v zmiešaných kolóniách s volavkami) volania ibisa tmavého splývajú s volaniami iných ibisov a volaviek. Druh nie je hlasný ako kvakoš nočný alebo bukač veľký.
Pár vzniká po prílete na hniezdiská. Tok zahŕňa display samca — vystieranie krku, vystavenie zelenkavo-purpurového lesku peria, biely pruh okolo oka v svadobnom šate, vibrácie zobákom, klikanie zobákom. Samec ponúka samici prút na hniezdo. Sezónna monogamia — pár drží len jednu sezónu. Pohlavná zrelosť v 2.–3. roku.
Vajcia jednofarebné svetlomodro-zelenkavé, rozmery ~52 × 36 mm, hmotnosť ~36 g. Znáška máj–júl (vrchol koniec mája v SR). Samica znáša 1 vajce za 2 dni. Hniezdo dobudované obaja partneri. Pri strate prvej znášky robí náhradnú (do 2×).
Sedia obaja rodičia striedavo — samica v noci, samec cez deň. Pri striedaní typický klikanie zobákom. Inkubácia začína po znesení druhého vajca → mláďatá liahnu asynchrónne v rozmedzí 3–5 dní (najmladšie pri nedostatku potravy hynie ako prvé — „brood reduction").
Mláďatá nidikolné (altriciálne) — slepé, pokryté hnedo-čiernym páperím, úplne závislé od rodičov. Hmotnosť pri vyliahnutí ~30 g. Obaja rodičia ich kŕmia regurgitovanou potravou (čiastočne strávené hmyz, kôrovce, žaby) z hrdla — typické pre Pelecaniformes. Mláďatá rastú extrémne rýchlo — do 10 dní stojanlivé, do 25 dní liezavé po vetvách („branchlings").
Mláďatá zostávajú v hniezde alebo na vetvách v jeho blízkosti 28–35 dní. Po 20 dňoch liezavé po vetvách (zvané „branchlings"). Vzletné v 28–35 dňoch (~4–5 týždňov). Z 3–4 vyliahnutých prežijú typicky 2–3 do vzletnosti (predácia vrana, jastrab; brood reduction). Druh má 1 hniezdenie ročne v SR, v Stredomorí vzácne 2.
Po vzletnosti mladé ešte 25–35 dní závisia od rodičov v okolí kolónie. Učia sa loviť pozorovaním. Plne samostatné v auguste, potom sa rozptyľujú v kŕdľoch 10–100 jedincov. V septembri–októbri migrujú do Afriky. Pohlavná zrelosť v 2.–3. roku, prvé hniezdenie typicky v 3. roku. Dĺžka života ~13 rokov v prírode (rekord 21 rokov v zajatí).
| Ibis tmavý | Ibis posvätný | Ibis červený | Kolpík biely | Kolpík ružový | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 48–66 cm | 65–89 cm | 55–63 cm | 80–93 cm | 71–86 cm |
| Váha | 530–770 g | 1,1–1,5 kg | 600–900 g | 1,1–2,0 kg | 1,2–1,8 kg |
| Dožitie | ~13 r | ~20 r | ~16 r | ~28 r | ~14 r |
| Hlučnosť | 4/5 | 5/5 | 5/5 | 4/5 | 5/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC (rastúca) | IUCN LC (EÚ invázny) | IUCN LC | IUCN LC (rastúca) | IUCN LC |
| Povaha | Tmavo-červeno-hnedý s zelenkavým leskom, peristá hlava | Biele telo, čierna holá hlava+krk, dlhý zakrivený zobák | Žiarivo červené telo, čierne špičky krídel, dlhý zakrivený zobák | Biely, čierno-žltý plochý („lyžicový“) zobák | Ružovo-červené krídla, biele telo, sivý plochý zobák |
| Dostupnosť v SR | Kozmopolitný — SR ~5–15 hniezdiacich párov | Subsaharská Afrika; EÚ ~15 000+ — v SR výnimočne | Severná Južná Amerika a Karibik — v SR nie (ZOO) | Eurázia — SR vzácny hniezdič ~5–20 párov | Florida, Karibik, JV USA — v SR nie (ZOO) |
Príznaky: Náhly úhyn, neurologické príznaky, hromadný úhyn v kolónii
Ibisy sú citlivé na vtáčiu chrípku H5N1, ktorá sa rozšírila v Európe od 2021. V júni 2022 ohnisko v talianskych kolóniách zabilo desiatky jedincov. V malej populácii SR (5–15 párov) môže ohnisko ohroziť celý druh.
Príznaky: Slabosť, kŕče, neurologické príznaky, smrť do hodín–dní
Ibis tmavý akumuluje pesticídy z poľnohospodárskej krajiny cez potravu (hmyz, kôrovce). V SR riziko v rybníkoch ohraničených poľami (Senianske rybníky, Sĺňava). EÚ zákaz neonikotinoidov na otvorenom poli od 2018, ale rezíduá v sedimentoch pretrvávajú dekády. Klesajúca populácia hmyzu (insect decline) tiež redukuje potravnú základňu.
Príznaky: Chronická slabosť, anémia, neurologické príznaky, smrť do týždňov
Ibisy prehltávajú olovené záťaže z rybárskych vlascov ako „grit" pre žalúdok. EÚ od 15. 2. 2023 zakazuje olovo pri love v mokradiach (REACH Annex XVII), v SR vyhláška 489/2023.
Príznaky: Opustenie znášky alebo mláďat, predácia odložených vajec/mláďat
Ibis tmavý je menej plachý ako bukáčiky, ale pri vyrušení v kolónii (< 50 m) môže opustiť znášku. Hlavné riziká: foto-turistika bez teleobjektívu, rybárske člny, vodné športy (kajak), lesné práce, výrub stromov v hniezdnom období. V SR sú hniezdne kolónie chránené v NPR Senné a CHVÚ Dunajské luhy.
Príznaky: Pokles populácie, opustenie tradičných lokalít
Hoci populácia v EÚ rastie, lokálna strata mokradí (regulácia tokov, odvodňovanie) ohrozuje druh v SR aj inde. Záchranné projekty: obnova ramien Dunaja (BROZ, LIFE projekty), obnova mokradí v Senianskych rybníkoch a Iňačovciach.
Najrozšírenejší ibis sveta — kozmopolitný druh — vyskytuje sa na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy (Eurázia, Afrika, Amerika, Austrália) a izolovaných ostrovov. Globálna populácia ~1,2–2,1 milióna jedincov. Druh je monotypický — bez poddruhov.
Tmavo-červeno-hnedé telo s žiarivým zelenkavo-purpurovým leskom peria — diagnostický znak. V slnku perá žiaria zelenkavo-purpurovou farbou (najmä na chrbte a krídlach) — odrážanie svetla z štruktúry perí (interferenčné farby), nie z pigmentu.
Prirodzená kolonizácia Severnej Ameriky v 1980. rokoch — z populácie v Európe/Afrike. V 1817 prvý záznam vo Floridě, v 1980 začal hniezdiť. Dnes v USA ~25 000+ párov — najväčšie populácie v Louisiane, Florida, Texas. Príklad prirodzenej expanzie druhu cez Atlantik.
V SR vzácny hniezdič — 5–15 párov ročne (SOS/BirdLife 2023, www.aves.sk). Postupne expandujúca populácia z 0 párov v 90. rokoch vďaka pozitívnej demografii v Európe (zmena klímy + obnova mokradí). Hlavné lokality: Senianske rybníky, Sĺňava, Iňačovce, Dunajské ramená.
Druh Prílohy I Smernice o vtákoch (2009/147/ES) — vyžaduje zriadenie chránených vtáčích území (CHVÚ). V SR vyhlásené: CHVÚ Senianske rybníky, CHVÚ Dunajské luhy, CHVÚ Sĺňava. Spoločenská hodnota 1 500 €/jedinec (vyhláška 158/2014 Z. z.).
Hniezdi v zmiešaných kolóniách — s volavkami striebornými (Egretta garzetta), volavkou vlasatou (Ardeola ralloides), kvakošom nočným (Nycticorax nycticorax) a kolpíkom bielym (Platalea leucorodia). Kolónie v EÚ 30–500 hniezd, v delte Dunaja až 10 000 hniezd.
Tropický migrant — preletí 4 000–7 000 km — zimuje v subsaharskej Afrike (Niger, Sudán, Etiópia) a Stredomorí (Egypt, Tunisko). Prílet do SR v apríli–máji, odlet august–október. Migruje v noci a v kŕdľoch 10–100 jedincov vo V-formácii.
Loví v skupinách 10–50 jedincov technikou „probing“ — dlhý zakrivený zobák adaptovaný na sondovanie v blate. Druh hľadá vodný hmyz, kôrovce a mäkkýše v sedimente bez pozretia. Skupinové kŕmenie je efektívne pre nájdenie hustín potravy.
Európska populácia rastúca — ~38 000–55 000 párov (BirdLife International 2024). Najväčšie populácie: Rumunsko (delta Dunaja ~10 000+), Španielsko (Donaňa ~5 000+), Francúzsko (Camargue ~3 000+), Maďarsko (Hortobágy), Ukrajina, Rusko. V SR len 0,03 % európskej populácie — krajný okraj areálu.
Latinské meno „Plegadis falcinellus“ — Plegadis = kosák (z gréckeho plegein = tkať, plegas = kosák); falcinellus = malý kosák (z latinského falx = kosák). Obidve mená odkazujú na zakrivený tvar zobáka pripomínajúci kosák. Druh popísal Linné 1766.
Áno, ale vzácne — v SR hniezdi 5–15 párov ročne (SOS/BirdLife Slovensko, www.aves.sk) — postupne expandujúca populácia z 0 párov v 90. rokoch. Hlavné lokality: Senianske rybníky (NPR Senné, Východoslovenská nížina — ~2–5 párov), vodná nádrž Sĺňava (Piešťany), Iňačovské rybníky, Dunajské ramená (Bratislava — Devín, Komárno), Žitný ostrov. Expanzia je vďaka pozitívnej demografii v Európe (zmena klímy + obnova mokradí v delte Dunaja). Druh je tropický migrant — zimuje v subsaharskej Afrike (Niger, Sudán, Etiópia), prilieta v apríli–máji. Hniezdi v zmiešaných kolóniách s volavkami a kvakošmi nočnými.
Ibis tmavý je v Európe jediný pôvodný ibis. Diagnostické znaky: (1) Tmavo-červeno-hnedé telo s žiarivým zelenkavo-purpurovým leskom peria v slnku (interferenčné farby); (2) Peristá hlava a krk (nie holá!); (3) Dlhý zakrivený čierno-hnedý zobák (~10–12 cm); (4) Tmavohnedé nohy; (5) Biely pruh okolo oka a od zobáka v svadobnom šate. Ostatné druhy: Ibis posvätný (Threskiornis aethiopicus) — väčší (65–89 cm), biele telo, čierna holá hlava a krk, EÚ invázny; Ibis červený (Eudocimus ruber) — žiarivo červené telo, čierne špičky krídel, len v ZOO; Ibis biely (Eudocimus albus) — biele telo, červený zakrivený zobák, len v ZOO. V SR ibis tmavý je pôvodný a chránený — nezamieňať s introdukovaným ibisom posvätným!
Žiarivý zelenkavo-purpurový lesk peria ibisa tmavého je spôsobený nie pigmentom, ale štruktúrou perí — tzv. interferenčné farby. Mechanizmus: jednotlivé perá majú v štruktúre tenké melaninové vrstvy (5–10 vrstiev), ktoré odrážajú svetlo rôznych vlnových dĺžok — pri pohľade z rôznych uhlov vidíme rôzne farby (zelená, purpurová, fialová). Tento jav je analogický s peraním pávov, kolibríkov a niektorých kačíc (napr. samček kačice divej s zeleným leskom hlavy). Funkčný význam: (1) Pohlavná selekcia — samce s žiarivejším leskom sú atraktívnejšie pre samice; (2) Vnútrodruhová komunikácia — lesk slúži na identifikáciu druhu; (3) Maskovanie — v tieni rákosia a vegetácie peria vyzerajú matne hnedé, len v slnku žiaria. V slnku je ibis tmavý jeden z najkrajších vtákov SR — fascinujúce pre fotografov.
Populácia ibisa tmavého v Európe rastie od 90. rokov (~38 000–55 000 párov dnes vs. ~10 000 v 80. rokoch) z 4 hlavných dôvodov: (1) Obnova mokradí — projekty LIFE, RAMSAR a National Parks v EÚ (Camargue, Donaňa, delta Dunaja) obnovili tisíce hektárov mokradí; (2) Zmena klímy — oteplenie — mierne zimy v Stredomorí umožňujú rezidentným populáciám zostať bližšie k EÚ a expandovať severnejšie (vrátane SR); (3) Zákaz pesticídov — EÚ zákazy organochlorínov (DDT 1972), neonikotinoidov (2018) zlepšili kvalitu mokradí; (4) Ochrana hniezdnych kolónií — CHVÚ a NPR v EÚ chránia hniezdne lokality. V SR od 1990. rokov: prvé hniezdenie zaznamenané v 1998 (Senianske rybníky), do 2010 ~3 páry, dnes 5–15 párov. Globálne druh tiež expanduje — v 1980. rokoch prirodzene kolonizoval Severnú Ameriku (USA, Karibik, Mexiko) z Európy/Afriky. Dnes v USA ~25 000+ párov.
Najlepší čas pozorovania: máj–júl pri úsvite alebo súmraku. V apríli prilieta (často s prvými teplými dňami), v máji aktívny v tokaní a stavbe hniezda, v júni–júli kŕmenie mláďat, v auguste pred odletom najvyššie počty (po vyhniezdení). Najlepšie lokality v SR: (1) Senianske rybníky (NPR Senné, Východoslovenská nížina) — najväčšia populácia, oficiálne pozorovacie veže; (2) Vodná nádrž Sĺňava (Piešťany) — z plážových úsekov; (3) Dunajské ramená (Bratislava — Devín, Komárno); (4) Iňačovské rybníky. DÔLEŽITÉ: druh je menej plachý ako bukáčiky — môžete sa priblížiť na 30–50 m. Použiť ďalekohľad (8×42) alebo spektív. Pri spozorovaní v slnku obdivujte žiarivý zelenkavo-purpurový lesk peria — jeden z najkrajších vizuálnych zážitkov našej prírody. NIKDY sa nepriblíž k hniezdnej kolónii v máji–júli! Vyrušenie môže viesť k opusteniu znášky.
Hlavné hrozby: (1) Strata mokradí — odvodňovanie poľnohospodárskej krajiny, regulácia tokov (Dunaj, Bodrog), vysychanie kvôli zmene klímy. V SR od 1960 stratených ~50 % nížinných mokradí; (2) Vyrušenie pri hniezdnej kolónii — foto-turistika, drony, vodné športy v hniezdnom období; (3) Otrava pesticídmi z poľnohospodárstva — bioakumulácia v hmyze a kôrovcoch; klesajúca populácia hmyzu (insect decline); (4) Otrava olovom z rybárskych záťaží (EÚ zákaz 2023, vyhláška 489/2023); (5) Zmena klímy — sucho v stredomorí (mýtne zimoviská), posun migračných trás; (6) Vtáčia chrípka H5N1 (od 2021) — v malej populácii SR (5–15 párov) môže ohnisko ohroziť celý druh; (7) Predácia hniezd — vrana sivá, jastrab, kuna lesná. Ochrana: CHVÚ Senianske rybníky, CHVÚ Dunajské luhy, CHVÚ Sĺňava + obnova ramien Dunaja a mokradí (BROZ, SOS/BirdLife, LIFE projekty). Populácia v EÚ stále rastie napriek hrozbám — vďaka pozitívnej demografii a ochrane.
Ibis tmavý (Plegadis falcinellus) — tmavý druh s kovovo lesklými perami, fialovo-zelené odlesky.
Glossy Ibis (Plegadis falcinellus) — gaštanovo-hnedé perie s ireskenciou, lov v plytkých vodách.
