Lyžičiar biely (Platalea leucorodia)

Threskiornithidae (ibisovité a lyžičiarovité)

Lyžičiar biely

Platalea leucorodia — veľký biely brodivec s charakteristickým čierno-žltým plochým („lyžicovým“) zobákom — v SR vzácny ale expandujúci (5–20 párov)

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | Least Concern, európska populácia rastúca ~12–14 tis. párov, globálne ~63 tis. jedincov, vďaka ochrane mokradí
Dĺžka80–93 cm
Hmotnosť1,1–2,0 kg
Rozpätie120–135 cm
Populácia SR5–20 hniezd. párov

Výživa

  • Drobné ryby — karasy, čerebľa, malé belice, juvenily kapra (3–10 cm)
  • Vodný hmyz a larvy — vodné chrobáky, vážky, larvy chironomid
  • Kôrovce a mäkkýše — krevetky, raky, vodné slimáky
  • Obojživelníky — žaby, pulce, mloky, salamandry
  • Pijavice, obrúčkavce, drobné plazy — pri prehľadávaní bahna
Tip od odborníka Lyžičiar biely (Platalea leucorodia) je špecializovaný filtrovací lovec mokradí — preferuje plytké stojaté a pomaly tečúce vody so sladkou alebo brakickou vodou. Loví jedinečnou technikou „sweep-feeding“ (kosením) — chodí v plytkej vode (10–30 cm) a rytmicky kosí zobákom doľava a doprava v hĺbke 10–15 cm pod hladinou. Plochý („lyžicový“) zobák je adaptovaný na zachytávanie drobnej koristi (rýb, kôrovcov, hmyzu) — keď narazí na korisť, okamžite zovrie zobák (refleková reakcia ~25 milisekúnd). Potrava sa skladá z ~50 % rýb, ~20 % hmyzu a ~15 % kôrovcov (Cornell BoW Eurasian Spoonbill, eBird). V SR loví v Senianskych a Iňačovských rybníkoch, na Sĺňave, Dunajských ramenách a Žitnom ostrove. Populácia v SR kolíše 5–20 hniezdiacich párov (SOS/BirdLife 2023) — vzácny ale stabilný a postupne expandujúci. Druh je tropický migrant — zimuje v Stredomorí (Taliansko, Grécko, Tunisko) a subsaharskej Afrike (Senegal, Niger, Sudán), prilieta do strednej Európy v marci–apríli. Hniezdi v zmiešaných kolóniách s volavkami, chavkošmi nočnými a ibisovcami hnedými. Európska populácia rastúca (~12 000–14 000 párov) vďaka ochrane mokradí (Holandsko, Maďarsko, Rumunsko).

Hlasový prejav

Lyžičiar biely je relatívne tichý druh mimo hniezdnej kolónie. V kolónii vydáva chrapľavé „grunt-grunt“ a „kruh-kruh“ volania (1–2 kHz) opakované v sériach 2–6 tónov. Typické klikanie zobákom pri displeji samca a striedaní na hniezde — počuteľné na 100–200 m. Letové volanie tiché „korr-korr“ v letovom kŕdli (V-formácia). Pri vyrušení výstražné „chak-chak“. V kolónii pri kŕmení mláďat nepretržité tiché konverzačné volania medzi rodičmi a mláďatami. Mláďatá v hniezde vysoké „pi-pi“ žobravé volania. Volania počuteľné na 200–400 m. V SR kolónie v Senianskych rybníkoch a v Dunajských ramenách (v zmiešaných kolóniách s volavkami) splývajú s volaniami iných druhov. Druh nie je hlasný ako chavkoš nočný alebo bučiak veľký.

Typické zvuky

  • Kolóniové „grunt-grunt“ — chrapľavé volanie (1–2 kHz) v sériach 2–6 tónov
  • Variant „kruh-kruh“ — krátke chrapľavé volanie v kolónii a pri komunikácii s partnerom
  • Klikanie zobákom — pri displeji samca a striedaní na hniezde (počuteľné na 100–200 m)
  • Letové „korr-korr“ — tiché volanie v letovom kŕdli (V-formácia)
  • Výstražné „chak-chak“ — krátke ostré volanie pri vyrušení a útoku predátora
  • Mláďatá „pi-pi-pi“ — vysoké žobravé volanie v hniezde

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Prílet z afrických a stredomorských zimovísk — marec až apríl
Tok a párenie — apríl až jún v zmiešaných kolóniách
Hniezdenie — máj až júl v stromoch nad vodou alebo v rákosinách
Inkubácia 24–25 dní + kŕmenie mláďat oboma rodičmi
Odlet na zimoviská — september až november, v kŕdľoch vo V-formácii
Zimovanie — Stredomorie, subsaharská Afrika (Senegal, Niger, Sudán)

Prostredie a požiadavky

Biotop
Plytké mokrade, rybníky, riečne ramená, slané močiare, brakické lagúny
V SR výhradne v nížinných mokradiach. Hlavné lokality: Senianske rybníky (NPR Senné, ~2–8 párov — najväčšia populácia), Iňačovské rybníky, vodná nádrž Sĺňava (Piešťany), Dunajské ramená (Bratislava — Devínske lúky, Komárno — Klížska Nemá), Žitný ostrov (Šamorín). Mimo SR: delta Dunaja (Rumunsko — ~3 000+ párov), Hortobágy (Maďarsko — ~1 500), Donaňa (Španielsko — ~1 000), Waddenzee (Holandsko — ~3 000), Camargue (Francúzsko). Druh pôvodný v Európe, Severnej Afrike, Strednej a JZ Ázii.
Nadmorská výška
0–500 m n. m. v Európe (väčšina 0–250 m); 0–2 000 m n. m. v Ázii
V SR výhradne v nížinách (100–250 m n. m.) — Podunajská a Východoslovenská nížina. V Európe v nížinných mokradiach do 500 m n. m. Na ťahu cez Saharu preletáva výšky 1 000–2 000 m. V Strednej Ázii (Kazachstan, Mongólsko) v jazernatých plošinách do 2 000 m n. m. V Indii (Keoladeo, Bharatpur) v nížinných mokradiach.
Hniezdo
Hniezdo z prútov v stromoch a kríkoch nad vodou (vŕby, jelše, topole) alebo v rákosinách — vo výške 1–15 m
Hniezdo plytká miska z konárikov a prútov, vystlaná listami a stoblami trsti. Lokalita: stromy a kríky nad vodou (vŕby Salix, jelše Alnus, topole Populus) alebo priamo v hustých rákosinách. Hniezdi v zmiešaných kolóniách s volavkami a ibisovcami hnedými — typicky 30–500 hniezd. V Holandsku (Waddenzee) kolónie ~1 000 hniezd. Rozmery hniezda 35–50 cm priemer, 8–15 cm hĺbka. Pár pevne brání svoje 1–2 m² okolo hniezda.
Teplota
Mierne až subtropické pásmo, +5 až +35 °C
Tropický migrant — toleruje vysoké letné teploty, ale citlivý na chladné jary. V SR prilieta v marci–apríli, keď stúpnu nočné teploty nad +5 °C. Pri jarných mrazoch (apríl) môže dôjsť k oneskoreniu hniezdenia. V Stredomorí (Taliansko, Grécko) celoročne. V Afrike na zimoviskách +20 až +35 °C. Zmena klímy (oteplenie) v EÚ podporuje expanziu druhu na sever.
Voda
Plytké stojaté a pomaly tečúce sladké a brakické vody — hĺbka 10–30 cm
Pre lov vyžaduje plytké vody s mäkkým sedimentom (sweep-feeding). Hĺbka 10–30 cm. Tolerancia brakických vôd v deltách (Waddenzee, Camargue, delta Dunaja). V SR využíva rybníky (Senianske, Iňačovce), vodnú nádrž Sĺňava, Dunajské ramená a lužné mokrade. Vyžaduje čistú vodu — citlivý na znečistenie a eutrofizáciu. Druh je tolerantnejší než iné brodivce — môže loviť aj v slaných lagúnach.
Spoločnosť
V hniezdnom období v zmiešaných kolóniách (30–1 000 hniezd), mimo neho v kŕdľoch 10–300 jedincov
Sezónne monogamný — pár drží len jednu sezónu. V hniezdnom období v zmiešaných kolóniách s inými ibismi a volavkami — typicky 30–500 hniezd, v Holandsku (Waddenzee) až 1 000. Mimo hniezdenia v kŕdľoch 10–300 jedincov na mokradiach. Lieta v kŕdľoch vo V-formácii (typické pre veľké brodivce). Loví v skupinách 5–30 jedincov — efektívne pre kŕmenie na plytkých vodách. Druh extrémne sociálny — solitárne jedince vzácne.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Apríl–jún v zmiešaných kolóniách

Pár vzniká po prílete na hniezdiská. Tok zahŕňa display samca — vystieranie krku, vystavenie žltého chocholu na temene a žltého pruhu na hrdle (svadobný šat), klikanie zobákom a charakteristické tancovanie s vykrúcaním krku. Samec ponúka samici prút na hniezdo. Sezónna monogamia — pár drží len jednu sezónu. Pohlavná zrelosť v 3.–4. roku, prvé hniezdenie typicky v 4. roku.

Znáška
3–5 vajec (typicky 3–4)

Vajcia bielo-svetlokremové s tmavými škvrnami, rozmery ~67 × 45 mm, hmotnosť ~65 g. Znáška apríl–jún (vrchol konca apríla v SR). Samica znáša 1 vajce za 2 dni. Hniezdo dobudované obaja partneri. Pri strate prvej znášky robí náhradnú (do 2×).

Inkubácia
24–25 dní

Sedia obaja rodičia striedavo — samica v noci, samec cez deň. Hniezdny pár sa pri striedaní zdraví klikaním zobákom. Inkubácia začína po znesení druhého vajca → mláďatá liahnu asynchrónne v rozmedzí 3–5 dní (najmladšie pri nedostatku potravy hynie ako prvé — „brood reduction").

Liahnutie
Máj–júl (typicky polovica mája v SR)

Mláďatá nidikolné (altriciálne) — slepé, takmer nahé (svetložlté páperie), úplne závislé od rodičov. Hmotnosť pri vyliahnutí ~50 g. Obaja rodičia ich kŕmia regurgitovanou potravou (čiastočne strávené ryby a hmyz) z hrdla — typické pre Pelecaniformes. Mláďatá rastú extrémne rýchlo — do 10 dní stojanlivé, do 25 dní liezavé po vetvách („branchlings"). Mladé majú krátky, rovný zobák — plochý („lyžicový“) tvar získavajú postupne v 2.–4. týždni.

Mláďatá v hniezde
45–55 dní do vzletnosti

Mláďatá zostávajú v hniezde alebo na vetvách v jeho blízkosti 45–55 dní. Po 25 dňoch liezavé po vetvách (zvané „branchlings"). Vzletné v 45–55 dňoch (~7–8 týždňov). Z 3–4 vyliahnutých prežijú typicky 2–3 do vzletnosti (predácia vrana, jastrab, výr; brood reduction). Druh má 1 hniezdenie ročne v SR, v Stredomorí vzácne 2. Mladé jedince majú čierne špičky krídel (postupne miznú v 2.–3. roku).

Samostatnosť
30–45 dní po vzletnosti, pohlavná zrelosť v 3.–4. roku

Po vzletnosti mladé ešte 30–45 dní závisia od rodičov v okolí kolónie. Učia sa loviť techniku „sweep-feeding“ pozorovaním a napodobňovaním. Plne samostatné v auguste, potom sa rozptyľujú v kŕdľoch 10–100 jedincov. V septembri–októbri migrujú do Stredomoria a Afriky. Pohlavná zrelosť v 3.–4. roku, prvé hniezdenie typicky v 4. roku. Dĺžka života ~28 rokov v prírode (rekord 30 rokov v zajatí).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Lyžičiar biely 80–93 cm Kolpík ružový 71–86 cm Ibisovec hnedý 48–66 cm Volavka veľká strieborná 85–100 cm Bocian biely 100–125 cm
Lyžičiar biely Kolpík ružový Ibisovec hnedý Volavka veľká strieborná Bocian biely
Dĺžka80–93 cm71–86 cm48–66 cm85–100 cm100–125 cm
Váha1,1–2,0 kg1,2–1,8 kg530–770 g0,9–1,7 kg2,3–4,4 kg
Dožitie~28 r~14 r~13 r~22 r~30 r
OchranaIUCN LC (rastúca)IUCN LCIUCN LC (rastúca)IUCN LC (rastúca)IUCN LC
CharakteristikaBiely, čierno-žltý plochý („lyžicový“) zobák, žltý chocholRužovo-červené krídla, biele telo, sivý plochý zobákTmavo-červeno-hnedý s zelenkavým leskom, peristá hlavaVeľká, úplne biela, žltý zobák (tenký), čierne nohyBiely s čiernymi krídlami, červený zobák a nohy
AreálEurázia — SR vzácny hniezdič ~5–20 párovFlorida, Karibik, JV USA — v SR nie (ZOO)Kozmopolitný — SR ~5–15 hniezdiacich párovHolarktis — SR ~80–150 hniezdiacich párovEurázia, Severná Afrika — SR ~1 000–1 500 hniezdiacich párov

Zaujímavosti

1

Charakteristický čierno-žltý plochý („lyžicový“) zobák — najdistinktívnejší znak druhu. Zobák ~20–25 cm dlhý, čierny s žltou špičkou (v svadobnom šate). Plochý tvar je adaptáciou na filtrovacie kŕmenie technikou „sweep-feeding“ — rytmické kosenie zobákom doľava a doprava v plytkej vode.

2

Loví jedinečnou technikou „sweep-feeding“ — chodí v plytkej vode (10–30 cm) a rytmicky kosí zobákom doľava a doprava v hĺbke 10–15 cm pod hladinou. Keď narazí na korisť (ryba, krevetka, hmyz), okamžite zovrie zobák (refleková reakcia ~25 milisekúnd). Druh nepozerá — loví len cez dotyk. Fascinujúca technika unikátna pre rodinu lyžičiarov.

3

Európska populácia rastúca — ~12 000–14 000 párov (BirdLife International 2024). Najväčšie populácie: Rumunsko (delta Dunaja ~3 000+), Holandsko (Waddenzee ~3 000), Maďarsko (Hortobágy ~1 500), Španielsko (Donaňa ~1 000), Francúzsko (Camargue). V SR len 0,1 % európskej populácie — krajný okraj areálu, ale expandujúca.

4

V SR vzácny hniezdič — 5–20 párov ročne (SOS/BirdLife 2023, www.aves.sk). Postupne expandujúca populácia z 0 párov v 80. rokoch — prvé hniezdenie v 1996 (Senianske rybníky), dnes 5–20 párov. Spoločenská hodnota 2 000 €/jedinec.

5

Druh Prílohy I Smernice o vtákoch (2009/147/ES) — vyžaduje zriadenie chránených vtáčích území (CHVÚ). V SR vyhlásené: CHVÚ Senianske rybníky, CHVÚ Dunajské luhy, CHVÚ Sĺňava.

6

Hniezdi v zmiešaných kolóniách — s belušami malými (Egretta garzetta), čapličkou vlasatou (Ardeola ralloides), chavkošom nočným (Nycticorax nycticorax) a ibisovcami hnedými (Plegadis falcinellus). Kolónie v EÚ 30–500 hniezd, v Holandsku (Waddenzee) až 1 000.

7

V svadobnom šate žltý chocholček („crest“) na temene — typický ozdobný znak (apríl–júl). Tiež žltý pruh na hrdle a žltú špičku zobáka. Mimo svadobnej sezóny tieto žlté znaky chýbajú a druh vyzerá úplne bielo.

8

Mladé jedince majú čierne špičky krídel (postupne miznú v 2.–3. roku života). Tiež krátky a rovný zobák — plochý („lyžicový“) tvar získavajú postupne v 2.–4. týždni života v hniezde.

9

Latinské meno „Platalea leucorodia“ — Platalea = plochý (z gréckeho "platus" — odkaz na tvar zobáka); leucorodia = biela ruža (z gréckeho "leukos" + "rhodios" — odkaz na biele zafarbenie a ružovkavú farbu v svadobnom šate). Druh popísal Linné 1758.

10

Druh sa odlišuje od ostatných lyžičiarov sveta — celkom 6 druhov rodu Platalea: P. leucorodia (Eurázia), P. minor (Východná Ázia), P. alba (Afrika), P. flavipes (Austrália), P. regia (Austrália, Nový Zéland), P. ajaja (Amerika — kolpík ružový). Náš druh je jediný v Európe.

Taxonomická klasifikácia

species Lyžičiar biely
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Pelecaniformes (pelikánotvaré)
Čeľaď Threskiornithidae (ibisovité a lyžičiarovité)
Rod Platalea Linnaeus, 1758
Druh P. leucorodia (Linnaeus, 1758)
Poddruhy IOC v15.2 uznáva 3 poddruhy: P. l. leucorodia (Európa, Severná Afrika, Stredná Ázia — hniezdiaci v SR), P. l. balsaci (Mauritánia, Senegal — rezidentný), P. l. archeri (Červené more, Somálsko — rezidentný). Druh sa odlišuje od ostatných lyžičiarov sveta (Africa, Ameriky, Austrália) — celkom 6 druhov rodu Platalea.

? Často kladené otázky

Áno, ale vzácne — v SR hniezdi 5–20 párov ročne (SOS/BirdLife Slovensko, www.aves.sk) — postupne expandujúca populácia z 0 párov v 80. rokoch. Prvé hniezdenie v SR zaznamenané v 1996 (Senianske rybníky), dnes 5–20 párov. Hlavné lokality: Senianske rybníky (NPR Senné, Východoslovenská nížina — ~2–8 párov, najväčšia populácia), Iňačovské rybníky, vodná nádrž Sĺňava (Piešťany), Dunajské ramená (Bratislava — Devín, Komárno), Žitný ostrov. Expanzia je vďaka pozitívnej demografii v Európe (~12 000–14 000 párov, rastúca) a zmene klímy. Druh je čiastočný migrant — populácie zo severu Európy migrujú do Stredomoria a Afriky, zo Stredomoria rezidentné. Hniezdi v zmiešaných kolóniách s volavkami a ibisovcami hnedými.

Charakteristický čierno-žltý plochý („lyžicový“) zobák lyžičiara bieleho je extrémna evolučná adaptácia na filtrovacie kŕmenie. Funkcia: (1) Sweep-feeding (kosenie) — plochý tvar umožňuje rytmické kosenie zobákom doľava a doprava v plytkej vode (10–30 cm). Pri kosení zobák preorá široký pruh sedimentu; (2) Dotyková detekcia koristi — vnútorná strana zobáka má tisíce receptorov (Herbstove tielka), ktoré reagujú na pohyb koristi; (3) Reflex zovretia — keď receptory detekujú korisť (ryba, krevetka, hmyz), zobák sa okamžite zovrie (refleková reakcia ~25 milisekúnd — najrýchlejšia v rodine vtákov). Druh teda nepozerá pri love — loví len cez dotyk. Tento mechanizmus je efektívnejší než vízualne lovenie v zakalených vodách (kde iné brodivce ako volavky majú problémy). Iné druhy s podobným zobákom: 5 ďalších druhov rodu Platalea (P. minor — Východná Ázia, P. alba — Afrika, P. flavipes a P. regia — Austrália, P. ajaja — kolpík ružový z Ameriky).

Lyžičiar biely má jedinečný plochý čierno-žltý zobák — to je hlavný rozlišovací znak. Ostatné biele brodivce v EÚ: (1) Beluša malá (Egretta garzetta) — biela, čierny tenký zobák, žlté nohy, menšia (55–65 cm); (2) Volavka veľká strieborná (Ardea alba) — biela, veľká (85–100 cm), žltý zobák, čierne nohy; (3) Plameniak ružový (Phoenicopterus roseus) — ružový (nie biely), extrémne dlhé nohy, krátky zahnutý zobák; (4) Bocian biely (Ciconia ciconia) — biely s čiernymi krídlami, červený zobák a nohy. Diagnostické znaky lyžičiara bieleho: (a) Plochý („lyžicový“) zobák — najistejší znak; (b) Veľkosť 80–93 cm — väčší ako beluša malá; (c) Žltý chocholček na temene v svadobnom šate; (d) Lieta s vystretým krkom (ako bocian, na rozdiel od volaviek, ktoré majú krk zložený do S); (e) Loví technikou „sweep-feeding“ — rytmické kosenie zobákom v plytkej vode.

Najlepší čas pozorovania: máj–august pri úsvite alebo súmraku. V apríli prilieta (často s prvými teplými dňami), v máji aktívny v tokaní a stavbe hniezda, v júni–júli kŕmenie mláďat, v auguste pred odletom najvyššie počty (po vyhniezdení). Najlepšie lokality v SR: (1) Senianske rybníky (NPR Senné, Východoslovenská nížina) — najväčšia populácia, oficiálne pozorovacie veže; (2) Vodná nádrž Sĺňava (Piešťany) — z plážových úsekov; (3) Dunajské ramená (Bratislava — Devín, Komárno); (4) Iňačovské rybníky. DÔLEŽITÉ: druh je menej plachý ako bukáčiky — môžete sa priblížiť na 50–100 m. Použiť ďalekohľad (8×42) alebo spektív. Pri pozorovaní obdivujte technikou „sweep-feeding“ (kosenie zobákom doľava-doprava) v plytkej vode — fascinujúce. V svadobnom šate hľadajte žltý chocholček na temene a žltý pruh na hrdle. NIKDY sa nepriblíž k hniezdnej kolónii v máji–júli!

Tieto druhy sú v rovnakom rode (Platalea), ale sú geograficky a vizuálne rozdielne: Lyžičiar biely (Platalea leucorodia): (1) Veľký 80–93 cm, hmotnosť 1,1–2,0 kg; (2) Úplne biele telo, čierno-žltý plochý zobák, čierne nohy; (3) V svadobnom šate žltý chocholček na temene a žltý pruh na hrdle; (4) Pôvodný v Eurázii, Severnej Afrike; (5) V SR vzácny hniezdič (~5–20 párov). Kolpík ružový (Platalea ajaja): (1) Menší 71–86 cm, hmotnosť 1,2–1,8 kg; (2) Ružovo-červené krídla a chvost (od karotenoidov z kreviet), biele telo, sivý plochý zobák, červené nohy; (3) Žltý chochol v svadobnom šate; (4) Pôvodný v Severnej, Strednej a Južnej Amerike (Florida, Karibik, Mexický záliv, Brazília); (5) V SR len v ZOO (Bojnice, Bratislava). Spoločné: obidve loví technikou „sweep-feeding“ (rytmické kosenie zobákom), oba sú spoločenské, hniezdia v koloniách. Ružovú farbu kolpíka ružového dáva astaxantín z kreviet — podobne ako u plameniakov a ibisa červeného.

Hlavné hrozby: (1) Strata mokradí — odvodňovanie poľnohospodárskej krajiny, regulácia tokov (Dunaj, Bodrog), vysychanie kvôli zmene klímy. V SR od 1960 stratených ~50 % nížinných mokradí; (2) Vyrušenie pri hniezdnej kolónii — foto-turistika, drony, vodné športy v hniezdnom období; (3) Otrava pesticídmi z poľnohospodárstva — bioakumulácia v rybách a hmyze; (4) Otrava olovom z rybárskych záťaží a brokov (strieľať olovené broky v mokradiach zakazuje po 15. 2. 2023 nariadenie Komisie (EÚ) 2021/57); (5) Zmena klímy — sucho v Stredomorí (zimoviská), posun migračných trás; (6) Vtáčia chrípka H5N1 (od 2021) — v malej populácii SR (5–20 párov) môže ohnisko ohroziť celý druh; (7) Predácia hniezd — vrana sivá, jastrab, kuna lesná, výr skalný; (8) Lov v Stredomorí — v Egypte a Tunisku nelegálny lov na ťahu. Ochrana: CHVÚ Senianske rybníky, CHVÚ Dunajské luhy, CHVÚ Sĺňava + obnova ramien Dunaja a mokradí (BROZ, SOS/BirdLife, LIFE projekty). Populácia v EÚ stále rastie napriek hrozbám — vďaka pozitívnej demografii a ochrane mokradí.

ZDROJ: IOC v15.2, IUCN Red List (Platalea leucorodia — LC, 2024), BirdLife DataZone, Cornell Birds of the World, eBird, Avibase, Danko et al. 2002 Rozšírenie vtákov na Slovensku, SOS/BirdLife Slovensko, vtak

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC744143
Nahrávateľ: brickegickel
Licencia: CC BY-NC-SA

 Video — Lyžičiar biely

Lyžičiar biely (Platalea leucorodia) — Eurasian Spoonbill dokument

Lyžičiar biely (Platalea leucorodia) — biely druh s charakteristickým lyžicovitým zobákom, lov v plytkých vodách.

Lyžičiar biely (Platalea leucorodia) — Eurasian Spoonbill v močiari

Eurasian Spoonbill (Platalea leucorodia) — bočné pohyby zobáka pri filtrovaní potravy, typický spôsob lovu.

 Cudzie názvy

Česky:   Kolpík bílý, Anglicky:   Eurasian Spoonbill, Nemecky:   Löffler, Francúzsky:   Spatule blanche, Poľsky:   Warzęcha zwyczajna, Maďarsky:   Kanalasgém, Rusky:   Колпица