Chochlačka bielooká (Aythya nyroca)

Anatidae (kačicovité)

Chochlačka bielooká

Aythya nyroca — najvzácnejšia chochlačka Slovenska — gaštanová s bielym okom, IUCN Near Threatened; 50–150 hniezdiacich párov

IUCN: NT (Near Threatened, 2017) | globálne 140–230 tis. dospelých, AEWA Action Plan 2006
Dĺžka38–42 cm
Hmotnosť0,4–0,7 kg
Rozpätie63–70 cm
Populácia SR50–150 párov

Výživa

  • Semená vodných rastlín — rdesno, žaburinka, kotúľky
  • Vodné rastliny — riasy, makrofyty, hľuzy
  • Vodný hmyz a larvy — pakomáre, vážky, potočníky
  • Mäkkýše — vodniaky, kotúľky, slávičky
  • Kôrovce — bokoplávky, vodné blchy
  • Drobné ryby, žubrienky, ikry — len doplnkovo
Tip od odborníka Chochlačka bielooká (Aythya nyroca) je najvšežravejšia z chochlačiek rodu Aythya — vyrovnaný pomer 60 % rastlinnej a 40 % živočíšnej potravy. Loví potápaním do hĺbky 1–2 m (max. 4 m), pod vodou zotrvá 10–20 sekúnd. Často aj „prevracaním" v plytkej vode ako kačica divá. Preferuje plytké eutrofné rybníky a mokrade s hustou vegetáciou — biotop, ktorý sa v Európe rapídne stráca. V SR sa kŕmi najmä na sústave rybníkov Iňačovce-Senné a v Latorickej a Tisovej mokradi. NEKŔMTE chlebom — vzácny druh je obzvlášť citlivý na choroby z umelej potravy.

Hlasový prejav

Chochlačka bielooká je najtichšia z chochlačiek rodu Aythya — hlasnejšia len v toku (marec–máj). Samec vydáva tlmené pískavé „kwii-kwii" alebo „čérr-čérr" pri tokovom „head-throw" pohybe. Samica škrekot „kerr-kerr-kerr" hlbšieho tónu, mäkší a krátkočasovejší než u chochlačky vrkočatej. Mimo hniezdneho obdobia takmer ticho — v kŕdli len krátke kontaktné „čak" pri preletoch. Hlas je diagnosticky tlmenejší než u oboch bežnejších chochlačiek.

Typické zvuky

  • Tokové pískanie samca „kwii-kwii" — tlmené pri „head-throw" pohybe (marec–máj)
  • Volanie samice „kerr-kerr-kerr" — mäkký škrekot, kontaktné aj obranné
  • Kontaktné „čak" v kŕdli — krátke pri preletoch a usadaní
  • Žobravé pípanie káčat — vysoké „pii-pii-pii" pri vodení samicou (jún–august)
  • Krídlové „frrr" pri vyrušení a odletení z hladiny
  • Varovné „kreh-kreh" samice pri ohrození káčat — tlmené, kratšie než u vrkočatej

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Zimovanie — väčšina SR populácie migruje do Stredomoria a S Afriky, sporadicky zostáva v SR
Tok — samce tlmené pískanie, hlavou predklon (marec–máj)
Znáška 8–10 svetlohnedých vajec v hustom rákosí (máj–jún)
Inkubácia 25–27 dní + vodenie káčat samicou (jún–august)
Káčatá samostatné po 55–60 dňoch (august–október)
Pelichanie letiek — samce v „eclipse" oblečení (júl–september)

Prostredie a požiadavky

Hniezdny biotop
Plytké eutrofné mokrade s veľmi hustou pobrežnou a podvodnou vegetáciou — hĺbka 0,5–2 m
Vyhľadáva malé až stredne veľké rybníky, slepé ramená, mokrade s hustými rákosinami, ostricami a krovinami. V SR najsilnejšie hniezdne populácie na Senianskej mokradi (chránené územie ŠOP SR), Latorickej mokradi, Tisovej mokradi, sústave rybníkov Iňačovce-Senné. Hniezdo v hustej vegetácii alebo na vrásnach trsťovia 30–60 cm nad vodou.
Vodný biotop
Hĺbka 0,5–2 m pri love, max. doložené potápanie 4 m
Najmenej hlboký potápač z rodu Aythya — loví v plytkých zónach, často aj „prevracaním" v plytkej vode ako kačica divá. Preferuje vysoko produktívne eutrofné vody s bohatou vodnou vegetáciou a vysokou hustotou bezstavovcov. Vyhýba sa hlbokým a otvoreným nádržiam. Pod vodou zotrvá 10–20 sekúnd.
Nadmorská výška
Hniezdenie 95–400 m n. m. — výhradne nížiny
V SR hniezdi prevažne v nížinách (Východoslovenská, Podunajská). Vyhýba sa stredným polohám a horám. Globálne areál v stepnej a lesostepnej zóne palearktidy, čiastočne v Stredomorí a Strednom Východe.
Krajinný typ
Eutrofné mokrade s hustou vegetáciou — preferuje rybníky a chránené mokrade
Vyhľadáva mozaiku 30–50 % otvorenej vody s 50–70 % hustých rákosín a krovín. Najproduktívnejšie biotopy: chránené rezervácie s riadeným vodným režimom (Senné, Tisová mokraď). Strata kvalitných mokradí — odvodňovanie, intenzifikácia rybničného hospodárstva, eutrofikácia — je hlavná príčina poklesu v Európe.
Teplotná tolerancia
Mierna až teplá — od Strednej Európy po subsaharskú Afriku
Hniezdny areál od strednej a južnej Európy po strednú Áziu. V zime migruje na Stredomorie, Severnú Afriku, Stredný Východ a subsaharskú Afriku (Mali, Senegal — najdiaľkový migrant rodu Aythya). V SR znáša zimné teploty len výnimočne — väčšina populácie odlieta.
Spoločenské správanie
V hniezdení monogamný pár, mimo hniezdenia mierne gregárny — menšie kŕdle 5–100 ks
Pár sa páruje na jednu sezónu (sezónna monogamia). Samec opúšťa samicu po inkubácii. Samica vodí káčatá sama. Menej gregárny než chochlačka vrkočatá a sivá — väčšina jedincov sa zhromažďuje len v zimoviskách v menších skupinách. V SR sporadické zimné výskyty (1–20 ks) na nezamrznutých vodách.

Rozmnožovací cyklus

Tok
Marec–máj (vrchol apríl)

Samce predvádzajú tlmený tokový „head-throw" — pomalšie zaklonenie hlavy nazad, sprevádzané pískavým „kwii-kwii". Skupinky 2–4 samcov sa zhromažďujú okolo samice. Pár sa formuje na zimovisku a počas jarnej migrácie. Sezónna monogamia — samec opúšťa samicu po inkubácii.

Znáška
8–10 vajec (typicky 9), máj–jún

Vajcia svetlohnedé až krémovo-žlté, rozmery ~52 × 38 mm, hmotnosť ~36 g — najmenšie z chochlačiek SR. Hniezdo v hustej pobrežnej vegetácii (rákosie, ostrice) alebo na vrásnach trsťovia 30–60 cm nad vodou. Vystlané rastlinnou vatou a tmavým páperím samice. Znáška jedna ročne. Sporadické „brood parasitism" — chochlačka bielooká znáša vajce do hniezda chochlačky vrkočatej.

Inkubácia
25–27 dní (typicky 26)

Sedí výhradne samica — samec opúšťa hniezdo po znáške. Samica opúšťa hniezdo 2–3× denne na ~20–40 min (kŕmenie). Pri vyrušení vystýla vajcia páperím a opúšťa potichu. Predátormi vajec sú americká norka, lasica, líška, vrana sivá, straka, čajka, divý kanec — vzácny druh obzvlášť citlivý.

Liahnutie
Jún–júl

Káčatá sa liahnu synchrónne v rámci 12–18 hodín. Mláďatá nidifugné a prekociálne — schopné plávať a zbierať vodný hmyz okamžite. Hmotnosť ~28 g, jednoliato hnedasté — menej výrazné kontrastné sfarbenie než u vrkočatej. Samica vedie káčatá do vody 12–24 hodín po vyliahnutí.

Mláďatá
Káčatá v starostlivosti samice 7–8 týždňov

Samica vedie káčatá v plytkých zónach s hustou vegetáciou (úkryt pred predátormi). Káčatá samé zbierajú vodný hmyz na hladine, neskôr aj v sedimente. Mortalita káčat 65–85 % v prvých 2 týždňoch — najmä predácia americkou norkou, šťukou, čajkami. Po 5 týždňoch sa potápajú samostatne.

Samostatnosť
Vzletnosť po 55–60 dňoch (august–september), pohlavná zrelosť 1 rok

Káčatá vzlietavajú vo veku 55–60 dní. Po vzlietnutí formujú menšie juvenilné kŕdle. Pohlavná zrelosť dosahujú v 1. roku života, prvé úspešné hniezdenie typicky 2. rok. Migrujú spoločne s dospelými na zimovisko (september–november) — diaľková migrácia do Stredomoria, S Afriky a subsaharskej Afriky.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Chochlačka bielooká 38–42 cm Chochlačka vrkočatá 40–47 cm Chochlačka sivá 42–49 cm Hlaholka severská 40–50 cm Kačica divá 50–65 cm
Chochlačka bielooká Chochlačka vrkočatá Chochlačka sivá Hlaholka severská Kačica divá
Dĺžka38–42 cm40–47 cm42–49 cm40–50 cm50–65 cm
Váha0,4–0,7 kg0,55–1,0 kg0,7–1,3 kg0,6–1,3 kg0,9–1,5 kg
Dožitie8–12 r10–15 r10–15 r15–20 r10–20 r
OchranaIUCN NT 2017IUCN LCIUCN VU 2022IUCN LCIUCN LC
CharakteristikaGaštanová s bielym okom, vzácnaČierno-biely samec s chocholkouHrdzavá hlava, sivý chrbát, bez chocholkyŽltý oko, biele líca, dutinový hniezdičNajbežnejšia plavajúca kačica
AreálSR — 50–150 párov, Sennianska mokraďSR — 1 500–3 000 párovSR — 200–500 párovSR — len zimovanieCelá SR — 30 000–50 000 párov

Zaujímavosti

1

Najvzácnejšia chochlačka Slovenska — len 50–150 hniezdiacich párov (SOS/BirdLife Slovensko 2024, Danko et al. 2002), výrazne menej než chochlačka sivá (200–500 párov) a vrkočatá (1 500–3 000). Hniezdne lokality SR: Senianska mokraď, Latorická mokraď, Tisová mokraď, sústava rybníkov Iňačovce-Senné. Sporadicky aj Žitný ostrov a vodné dielo Gabčíkovo.

2

IUCN Near Threatened (NT 2017) — svetová populácia 140 000 – 230 000 dospelých (BirdLife DataZone 2024), európska 28 000 – 56 000 párov. Pokles -25 až -35 % za 3 generácie kvôli strate hniezdnych mokradí, hybridizácii a predácii. Pôvodne bola hodnotená ako Vulnerable (VU) — v 2017 prekvalifikovaná na NT po stabilizácii niektorých populácií.

3

AEWA International Single Species Action Plan (2006) — koordinovaná globálna ochrana cez Africa-Eurasian Migratory Waterbird Agreement (AEWA). Plan zahŕňa obnovu mokradí, monitoring populácií, kontrolu invázie norky, regulácia poľovníctva. V SR koordinuje ŠOP SR a SOS/BirdLife Slovensko.

4

Charakteristické sfarbenie samca — celý jednoliato gaštanovo-mahagónový s tmavou kapucňou, čiernym chvostom a bielymi spodnými krycími perami chvosta. Diagnostický znak: výrazne biele oko (dúhovka) — odlišuje samca od všetkých ostatných chochlačiek. Samica jemnejšia hnedá s tmavým okom (môže byť zameniteľná s vrkočatou). Pomenovanie „nyroca" z gréckej „nyrocha" = potápavá kačica.

5

Najmenšia chochlačka SR — rozpätie krídel 63–70 cm, dĺžka tela 38–42 cm, hmotnosť 0,4–0,7 kg. Pre porovnanie vrkočatá: 65–72 cm rozpätie, 0,55–1,0 kg; sivá: 72–82 cm rozpätie, 0,7–1,3 kg. Menšia veľkosť je adaptácia na lov v plytkých zónach s hustou vegetáciou.

6

Najvšežravejšia z rodu Aythya — vyrovnaný pomer 60 % rastlinnej a 40 % živočíšnej potravy. Pre porovnanie vrkočatá: 30 % rastlinná / 70 % živočíšna (najmä mäkkýše); sivá: 65 % rastlinná. Loví potápaním 1–2 m (max. 4 m), pod vodou 10–20 sek, často aj „prevracaním" v plytkej vode ako kačica divá.

7

Diaľkový migrant rodu Aythya — slovenskí jedinci zimujú v Stredomorí (Sicília, Taliansko, Grécko, Turecko), Severnej Afrike (Egypt, Tunisko, Maroko), na Strednom Východe a v subsaharskej Afrike (Mali, Senegal, Čad — AEWA monitorovanie satelitnej telemetrie). Pre porovnanie chochlačka vrkočatá zimuje prevažne v Stredomorí, sivá v zime zostáva aj v Európe.

8

Sporadicky zimuje v SR — len 1–20 jedincov na nezamrznutých vodách (Dunaj, vodné dielo Gabčíkovo, Sĺňava) — väčšina populácie odlieta. Európska zimujúca populácia ~50 000 – 80 000 jedincov (Wetlands International 2024).

9

Hybridizuje s chochlačkou vrkočatou a sivou — sporadická hybridizácia v stredoeurópskom regióne (vrátane SR). F1 hybridy komplikujú terénnu identifikáciu — pozorovania „bielookej" v atypických lokalitách často sú hybridi vrkočatá × sivá. Pre malé izolované populácie predstavuje hybridizácia reálnu genetickú hrozbu (Cramp & Simmons 1977 BWP).

10

Chránený SR — spoločenská hodnota 2 000 € za jedinca (vyhláška 170/2021 Z. z.) — najvyššia z chochlačiek SR. CITES Príloha III, AEWA Príloha II, Bernská konvencia Príloha III, Smernica EÚ o vtákoch Príloha I (Annex I) — druhy vyžadujúce zvláštnu ochranu a osobitné chránené územia (SPA). V SR vyhlásené SPA: Senné, Latorica, Medzibodrožie, Záhorské Pomoravie.

Taxonomická klasifikácia

species Chochlačka bielooká
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Anseriformes (zúbkozobaté)
Čeľaď Anatidae (kačicovité)
Podčeľaď Aythyinae (potápavé kačice)
Rod Aythya Boie, 1822
Druh A. nyroca (Güldenstädt, 1770)
Poddruh SR monotypický druh — bez poddruhov
Poddruhy Druh je monotypický — IOC v15.2, Avibase a Clements/eBird neuznávajú žiadne poddruhy. Pôvodne popisované morfy boli zamietnuté ako individuálna variabilita.

? Často kladené otázky

Chochlačka bielooká je najvzácnejšia chochlačka Slovenska — len 50–150 hniezdiacich párov (SOS/BirdLife Slovensko 2024, Danko et al. 2002). Globálne IUCN Near Threatened (NT 2017). Hlavné príčiny vzácnosti: (1) strata kvalitných hniezdnych mokradí — odvodňovanie, intenzifikácia rybničného hospodárstva, eutrofikácia, (2) predácia káčat americkou norkou (60–85 % strata v lokalitách s norkou), (3) hybridizácia s chochlačkou vrkočatou a sivou — strata genetickej čistoty malých populácií, (4) klimatické zmeny ovplyvňujúce migráciu. V SR sa koncentruje na chránených územiach Východoslovenskej nížiny (Senianska, Latorická, Tisová mokraď).

Samec je nezameniteľný — celý jednoliato gaštanovo-mahagónový s tmavou kapucňou, čiernym chvostom, bielymi spodnými krycími perami chvosta. Diagnostický znak: výrazne biele oko (dúhovka) — viditeľné aj cez ďalekohľad. Samica jemnejšia hnedá s tmavým okom (môže byť zameniteľná s chochlačkou vrkočatou samicou). Rozdiel oproti chochlačke vrkočatej: vrkočatá je čierno-biela s chocholkou. Rozdiel oproti chochlačke sivej: sivá má hrdzavú hlavu a sivý chrbát. Pri pozorovaní pozor na hybridy vrkočatá × sivá — môžu pripomínať bielokoú.

Najlepšie miesta v SR: Senianska mokraď (chránené územie ŠOP SR — vstup s povolením, pozorovacia veža Iňačovce), Latorická mokraď a Tisová mokraď (Východoslovenská nížina), sústava rybníkov Iňačovce-Senné, sporadicky Žitný ostrov (slepé ramená Dunaja, vodné dielo Gabčíkovo), Sĺňava (zimovanie 1–10 ks). Najlepšia doba: jar a leto (apríl–august) v hniezdení v Senianskej mokradi. Pozorovať len cez ďalekohľad / spektív 20–60× — druh sa drží v hustej vegetácii.

Rozlišovanie samíc je zložité a vyžaduje skúsenosť: (1) oko — bielooká hnedo-čierne (NIE biele ako samec!), vrkočatá žlté; (2) spodné krycie perá chvosta — bielooká výrazne biele, vrkočatá biele ale menej kontrastné; (3) okolie zobáka — bielooká bez bieleho lemu, vrkočatá s úzkym bielym lemom; (4) chocholka — bielooká bez, vrkočatá s veľmi krátkou; (5) veľkosť — bielooká menšia (38–42 cm), vrkočatá väčšia (40–47 cm); (6) jemnejšia stavba tela bielookej. Pre presnú identifikáciu potrebné foto / video a expertné posúdenie.

Chochlačka bielooká je diaľkový migrant rodu Aythya. Slovenskí jedinci zimujú v: (1) Stredomorí — Sicília, Taliansko (jezera Trasimeno), Grécko (delta Evros), Turecko (delta Dunaja, jezero Manyas), (2) Severnej Afrike — Egypt (delta Nílu, Fayum), Tunisko (Sebkhet Sejoumi), Maroko (Sebkha Bou Areg), (3) Strednom Východe — Izrael (jezero Hula), Iraq, Irán, (4) subsaharskej Afrike — Mali (Niger Inland Delta), Senegal (Djoudj NP), Čad. AEWA monitorovanie cez satelitnú telemetriu sledovalo individuálne jedince z Európy do subsaharskej Afriky. V SR sporadicky zimujú len 1–20 jedincov.

Áno — hybridizácia s chochlačkou vrkočatou (A. fuligula) a chochlačkou sivou (A. ferina) je v stredoeurópskom regióne sporadicky dokumentovaná. F1 hybridi vrkočatá × sivá môžu vizuálne pripomínať bielokoú, čo komplikuje terénnu identifikáciu (mnohé „bielookej" pozorovania mimo typických lokalít sú v skutočnosti hybridi). Pre malé izolované populácie predstavuje hybridizácia reálnu genetickú hrozbu — strata čistej genetickej línie. Cramp & Simmons (1977) Birds of the Western Palearctic dokumentuje hybridné páry v celom areáli. Hybridi väčšinou sterilní v 2. generácii.

AEWA International Single Species Action Plan for the Ferruginous Duck bol prijatý v 2006 v rámci African-Eurasian Migratory Waterbird Agreement (AEWA) — medzinárodnej dohody pod záštitou Convention on Migratory Species (CMS). Plán koordinuje globálnu ochranu v celom areáli druhu (hniezdenie v Európe a Strednej Ázii, zimovanie v Stredomorí, S Afrike a subsaharskej Afrike). Kľúčové opatrenia: (1) obnova a ochrana kvalitných hniezdnych mokradí, (2) kontrola invázie americkej norky, (3) monitoring populačných trendov, (4) regulácia poľovníctva — druh je v EÚ chránený, ale v niektorých krajinách Stredomoria a Strednej Ázie sa stále loví. V SR koordinuje ŠOP SR a SOS/BirdLife Slovensko.

ZDROJ: IOC v15.2, IUCN Red List (Aythya nyroca — NT 2017), BirdLife DataZone (svetová populácia 140–230 tis. dospelých), Cornell Birds of the World, Avibase, eBird, Wikipedia (SK/CZ/EN/DE), Danko et al. 2002

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC471908
Nahrávateľ: Stanislas Wroza
Licencia: CC BY-NC-SA

 Video — Chochlačka bielooká

Chochlačka bielooká (Aythya nyroca) — gaštanový samec s bielym okom

Chochlačka bielooká — vzácna potápavá kačica s charakteristickým bielym okom samca.

Ferruginous Duck Aythya nyroca v prírodnom biotope

Chochlačka bielooká v plytkých eutrofných vodách — globálne ohrozený druh (NT).

 Cudzie názvy

Česky:   Polák malý, Anglicky:   Ferruginous Duck, Nemecky:   Moorente, Francúzsky:   Fuligule nyroca, Poľsky:   Podgorzałka, Rusky:   Белоглазый нырок