Icteridae (vlhovcovité / trupiálovité)
Spev je hlavnou prednosťou trupiála tmavého a dôvod jeho obľuby v chovoch. Hlas je príjemný, hvízdavý a melodický — tvoria ho jasné flautové a píšťalkové tóny a opakované melodické frázy, ktoré nesú do diaľky, no celkovo je jemnejší a menej prenikavý než mohutný spev veľkých oranžových trupiálov. Druh sa ozýva takmer celoročne, najintenzívnejšie v hniezdnom období. Podobne ako ostatné trupiály je do istej miery imitátor — do svojho repertoáru zaraďuje hvizdy a motívy z okolia a v zajatí si osvojí aj pískané melódie, ktoré opakovane počuje. Práve preto sa cení dobre spievajúci, „naučený" jedinec; jeho spev pôsobí ako príjemná melodická kulisa.
Hniezdne obdobie sprevádza zvýšený spev — samec sa ozýva hvízdavým spevom a predvádza sa pri obhajobe teritória a párenia. Pred hniezdením sa vták vyskytuje samostatne alebo v páre. Druh je monogamný a na hniezdenie potrebuje pokoj a priestor. Presné načasovanie sa líši podľa zemepisnej šírky v rámci rozsiahleho areálu.
Trupiál tmavý si stavia visiace vrecovité (košíkovité) hniezdo z tráv a rastlinných vlákien, ktoré zavesí na koniec konára, no najčastejšie zospodu palmového alebo banánového listu; niekedy hniezdi aj v epifytoch a imelovitých rastlinách alebo využíva opustené hniezda vlhovcov (Cacicus). Znáša spravidla 2 vajcia, bledomodré až belavé s tmavými škvrnami. Ako mnohé trupiály môže byť terčom hniezdneho parazitizmu vlhovca (Molothrus), ktorý mu podstrkáva vlastné vajcia.
Vajcia sa inkubujú približne dva týždne (u trupiálov rádovo 13–15 dní). Počas sedenia je dôležitý pokoj; rušenie hniezda treba minimalizovať. V tomto období sa pár ozýva spevom a stráži hniezdo pred narušiteľmi vrátane hniezdnych parazitov.
Mláďatá sa liahnu holé, slepé a úplne odkázané na rodičov (altriciálne). V prvých dňoch ich rodičia zahrievajú a intenzívne kŕmia. Kľúčová je v tomto čase bohatá živočíšna strava — hmyz a článkonožce dodávajú bielkoviny potrebné pre rýchly rast mláďat; v zajatí treba zabezpečiť dostatok živej a mäkkej bielkovinovej potravy.
Mláďatá rastú rýchlo a opúšťajú hniezdo zhruba za dva až tri týždne. Na kŕmení a starostlivosti sa podieľajú obaja rodičia a po vyletení rodina drží istý čas pohromade. Mladé vtáky sú spočiatku matnejšie sfarbené a plné kontrastné sfarbenie dospelých získavajú postupne.
Po vyletení rodičia mláďatá ešte istý čas dokrmujú, kým sa naučia samy získavať potravu. Mladé vtáky postupne získavajú sýte čierne sfarbenie s gaštanovou (alebo žltkastou) ramennou škvrnou a začínajú spievať. Pri dobrej starostlivosti je druh v zajatí dlhoveký a dožíva sa vyše 10 rokov (trupiály patria medzi dlhovekejšie spevavce).
Trupiál tmavý sa v zajatí dokáže stať krotkým a dôverčivým — najlepšie výsledky dávajú jedince odchované od mladého veku, ktoré sú mierne, zvedavé a berú potravu z ruky. Ide o inteligentného a interaktívneho vtáka, ktorý si na opatrovateľa rýchlo zvykne a reaguje na neho spevom. Maznanie a hladkanie však väčšinou netoleruje — cieľom je dôverčivý, pokojný vták, ktorý sa nebojí prítomnosti človeka a spieva v jeho blízkosti, nie maznáčik sediaci na pleci. Najlepšie výsledky dáva pokojný, trpezlivý prístup a denný kontakt cez krmenie; násilné chytanie dôveru ničí.
Po prinesení domov dopraj vtákovi niekoľko dní pokoja na aklimatizáciu, bez chytania a hluku.
Pohybuj sa pri voliére/klietke pomaly a potichu, rozprávaj pokojným hlasom, aby si vtáka zvykol na tvoju prítomnosť.
Kŕmenie a výmenu vody rob v pravidelnom čase — vták si spojí tvoju prítomnosť s niečím príjemným (ovocie, hmyz).
Ponúkaj obľúbený pamlsok (kúsok ovocia, živý hmyz) najprv cez mreže, neskôr z otvorenej dlane vo voliére.
Nikdy vtáka násilne nechytaj kvôli „ochočeniu" — stres dôveru zničí; manipuláciu obmedz na nevyhnutné prípady.
Buď trpezlivý a dôsledný — výsledkom je pokojný, dôverčivý vták, ktorý spieva aj v tvojej blízkosti (najlepšie sa krotia mladé, odchované jedince).
U nás ide o menej bežný druh a ponuka je nepravidelná; cena závisí od veku, kvality spevu a chovateľa. Nie je v CITES, no v krajinách pôvodu (najmä v Brazílii) je odchyt z prírody regulovaný a druh je miestami nelegálne lovený na chov — preto kupujte výhradne v zajatí odchované a riadne dokladované vtáky od dôveryhodného chovateľa, nie jedince neznámeho pôvodu.
| Trupiál tmavý | Trupiál pomarančový | Vlhovec čopi | Pápežík ultramarínový | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 19–21 cm | 23–26 cm | 23–26 cm | asi 13–15 cm |
| Váha | asi 30–45 g | asi 60–80 g | asi 70–95 g | asi 14–18 g |
| Dožitie | >10 r (zajatie) | >10 r (zajatie) | asi 10–15 r | asi 8–10 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 3/5 | 3/5 | 3/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Telo prevažne čierne, hrdzavo-gaštanový (niekedy žltkastý) náplecník, dlhý chvost | Oranžové telo, čierna hlava/krídla/chvost, biely krídlový prúžok, žltá dúhovka | Celý lesklo čierny, robustný, brázdený zobák; pohlavia podobné | Samec sýto modrý (ultramarín), samica hnedastá |
| Areál | Centrálna/východná/južná Južná Amerika — všežravec, mäkkožravec, hvízdavý spevák | SV Brazília (caatinga) — silný spevák, mäkkožravec, „hniezdny pirát" | Stredná/južná Južná Amerika — výborný hvízdavý spevák a imitátor, mäkkožravec | Južná Amerika — zrnožravec, samec pekne spieva, obľúbený v chovoch |
Príznaky: Spočiatku bez príznakov, neskôr dýchavičnosť, opuch brucha (ascites), slabosť, chudnutie, náhle úhyny
Najvážnejšie a typické riziko mäkkožravcov, ktoré veľa konzumujú ovocie a nektár (vrátane trupiálov). Pri nadbytku železa v strave a vode sa železo postupne ukladá v pečeni a orgánoch a poškodzuje ich — choroba sa rozvíja roky bez príznakov, kým nenastane vážne poškodenie. Prevencia je zásadná: krmivo a pelety s nízkym obsahom železa, voda s nízkym obsahom železa, vyhýbať sa železom obohateným zmesiam a nekombinovať citrusy so železnatým krmivom (vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa).
Príznaky: Ťažké/zrýchlené dýchanie, otváranie zobáka, zmena hlasu, slabosť
Spôsobuje ju pleseň Aspergillus z plesnivého ovocia a krmiva, vlhkej podstielky alebo zatuchnutého prostredia — riziko je u mäkkožravcov s vlhkou stravou vyššie. Je nebezpečná a ťažko liečiteľná. Prevencia: nikdy nepodávať plesnivé ovocie či krmivo, denne odstraňovať zvyšky, udržiavať sucho a dobré vetranie bez prievanu.
Príznaky: Riedky/zmenený trus, načuchrané perie, chudnutie, apatia
Pri zlej hygiene, vlhku alebo skazenej strave hrozia črevné parazity a bakteriálne infekcie; mäkkožravce s vlhkým trusom sú náchylné. Prevencia: denné čistenie, suché prostredie, čerstvá voda a krmivo, karanténa nových vtákov. Lieči sa cielene podľa určenia veterinárom (vyšetrenie trusu) — neliečte „naslepo".
Príznaky: Zlá kvalita peria, prerušované pelichanie, zhoršený spev, u samíc problémy s tvorbou vajec
Pri jednotvárnej alebo nevyváženej strave chýbajú bielkoviny, vitamíny a minerály — zhoršuje sa perie aj spev a samiciam tvorba vajec. Prevencia: pestrá softbill strava (ovocie, hmyz, mäkké krmivo, zelenina, vaječná zmes v sezóne), trvalo sépiová kosť (vápnik), dostatok svetla a možnosť kúpania.
Príznaky: Nafúknutá samica sedí na dne, namáha sa, slabosť, nehybnosť
Akútny život ohrozujúci stav u hniezdiacich samíc, najčastejšie pri nedostatku vápnika, chlade alebo vyčerpaní. Vyžaduje rýchly zásah (teplo a okamžite veterinár). Prevencia: dostatok vápnika (sépiová kosť), kondícia pred hniezdením a chov len zdravých samíc vo vhodnom veku a teple.
Čierny spevavec s gaštanovým náplecníkom. Trupiál tmavý má prevažne sýto čierne telo a jediným kontrastným prvkom je náplecník (epauleta) — malé krídlové krovky na ramene, ktoré sú hrdzavo-gaštanové (u niektorých poddruhov žltkasté). Je štíhly, s dlhým chvostom a ostrým špicatým zobákom; pohlavia sú podobné.
Domovom je veľká časť Južnej Ameriky. Žije v centrálnej, východnej a južnej Južnej Amerike (Brazília, Bolívia, Paraguaj, Uruguaj, severná Argentína) a areál zasahuje až do Amazónie — obýva lesy, galériové lesy, savany s drevinami, plantáže a záhrady.
Stavia visiace vrecovité hniezdo pod listom. Na rozdiel od mnohých vtákov si pletie dlhé visiace (košíkovité) hniezdo z rastlinných vlákien, ktoré najčastejšie zavesí zospodu palmového alebo banánového listu; niekedy využíva aj opustené hniezda vlhovcov. Znáša spravidla 2 tmavo škvrnité vajcia.
Príjemný hvízdavý spev — chovaný spevák. Hlas je melodický, hvízdavý a flautový, počuteľný do diaľky — práve preto je druh chovaný ako klietkový spevák. Podobne ako iné trupiály dokáže pochytávať hvizdy z okolia aj naučené melódie, ľudskú reč však nenapodobňuje.
Historicky súčasť komplexu trupiála náplecníkového. Bol považovaný za poddruh trupiála náplecníkového (Icterus cayanensis, epaulet oriole); molekulárne a morfologické štúdie ho vyčlenili ako samostatný druh „variable oriole".
„Variabilný" — preto variable oriole. Anglické meno odráža premenlivú farbu ramennej škvrny medzi poddruhmi: od hrdzavo-gaštanovej u nominátnej južnej formy po žltkastú u severnejších a stredobrazílskych populácií.
Všežravec — hmyz, ovocie a nektár. Živí sa hmyzom a článkonožcami, dozretým ovocím a bobuľami aj nektárom, ktorý zbiera obratne v korunách. Vďaka pestrej mäkkej strave patrí medzi mäkkožravce (softbill).
Náchylný na chorobu z ukladania železa. Ako mäkkožravec konzumujúci veľa ovocia a nektáru je náchylný na hemochromatózu — preto je v chove nevyhnutná strava a voda s nízkym obsahom železa. Ide o jednu z najdôležitejších zásad jeho chovu.
Veľmi rozšírený a stabilný druh — IUCN LC. Je hodnotený ako Least Concern (najmenej ohrozený), má veľmi rozsiahly areál a stabilnú populáciu. Nie je v CITES.
Krotký a dlhoveký v zajatí. Jedince odchované od mladého veku bývajú krotké a dôverčivé a pri dobrej starostlivosti sa druh dožíva vyše 10 rokov — trupiály patria medzi dlhovekejšie spevavce.
Je to štíhly spevavec dlhý približne 19–21 cm s dlhým chvostom a ostrým špicatým zobákom. Telo má prevažne sýto čierne a jediným nápadným kontrastom je náplecník (epauleta) — malé krídlové krovky na ramene, ktoré sú u nominátnej formy hrdzavo-gaštanové, u niektorých poddruhov skôr žltkasté. Pohlavia sú sfarbením podobné. Práve premenlivá farba ramennej škvrny dala druhu anglické meno „variable oriole".
Žije v centrálnej, východnej a južnej Južnej Amerike — v Brazílii, Bolívii, Paraguaji, Uruguaji a severnej Argentíne, pričom areál zasahuje až do Amazónie. Obýva lesy, galériové lesy pozdĺž tokov, savany s rozptýlenými drevinami, okraje lesov, plantáže a záhrady, často aj v blízkosti ľudských sídel. Vyskytuje sa od nížin do nižších horských polôh (rádovo do okolo 1500 m n. m.).
Áno — spev je jeho hlavnou prednosťou a dôvod, prečo je chovaný ako klietkový spevák. Hlas je príjemný, hvízdavý a melodický, plný jasných flautových a píšťalkových tónov, ktoré nesú do diaľky; je však jemnejší než mohutný spev veľkých oranžových trupiálov. Podobne ako iné trupiály pochytáva hvizdy a motívy z okolia a v zajatí si osvojí aj jednoduché pískané melódie. Ľudskú reč nenapodobňuje ako veľké papagáje. Je to stredne hlasný vták, preto ho do malého bytu treba zvážiť.
Je to všežravec a mäkkožravec (softbill). Základ tvorí pestré ovocie (banán, papája, pomaranč, mango, guajava, bobule), kvalitné mäkké krmivo pre softbill druhy, živý hmyz (cvrčky, zofóbusy, larvy — bielkoviny) a varená zelenina; v sezóne vaječná zmes. Najdôležitejšie pravidlo: ako mäkkožravec je náchylný na hemochromatózu, preto treba podávať krmivo a vodu s nízkym obsahom železa, vyhýbať sa železom obohateným zmesiam a nekombinovať citrusy so železnatým krmivom. Nikdy nepodávajte avokádo, čokoládu, soľ ani plesnivé krmivo. Trvalo prístupná musí byť sépiová kosť a čerstvá voda.
Stavia visiace vrecovité (košíkovité) hniezdo z tráv a rastlinných vlákien, ktoré zavesí na koniec konára, no najčastejšie zospodu palmového alebo banánového listu; niekedy hniezdi aj v epifytoch a imelovitých rastlinách alebo využíva opustené hniezda vlhovcov. Znáša spravidla 2 bledomodré až belavé vajcia s tmavými škvrnami. Inkubácia trvá približne dva týždne a na kŕmení mláďat sa podieľajú obaja rodičia. Ako mnohé trupiály môže byť terčom hniezdneho parazitizmu vlhovca (Molothrus).
Jedince odchované od mladého veku bývajú krotké a dôverčivé — sú inteligentné, zvedavé a berú potravu z ruky, no maznanie a hladkanie väčšinou netolerujú. Ide o vtáka na pozorovanie a počúvanie, nie maznáčika „na ruku". Pre úplného začiatočníka sa skôr nehodí: vyžaduje špecifickú stravu s nízkym obsahom železa (prevencia hemochromatózy), priestrannú voliéru a teplé prostredie, navyše je u nás zriedkavý. Vhodnejší je pre skúsenejšieho chovateľa mäkkožravcov.
Druh je hodnotený ako Least Concern (najmenej ohrozený) — má veľmi rozsiahly areál a stabilnú populáciu a nie je zaradený v CITES, takže nevyžaduje osobitné povolenie. V krajinách pôvodu (najmä v Brazílii) je však odchyt z prírody regulovaný a druh je miestami nelegálne lovený na chov, preto kupujte výhradne v zajatí odchované a riadne dokladované vtáky od dôveryhodného chovateľa, nie jedince neznámeho pôvodu.