Vlhovec červenokrídly (Agelaius phoeniceus)

Icteridae (vlhovcovité / trupiálovité)

Vlhovec červenokrídly

Agelaius phoeniceus — lesklo čierny samec s nápadnými červenožltými epoletami a hudobnou výzyvkou konk-la-reee — jeden z najpočetnejších vtákov celého Nového sveta, 130–210 miliónov jedincov

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN). Populácia sa odhaduje na cca 210 miliónov dospelých jedincov (IUCN) alebo 130 miliónov (Cornell Lab); ide o jeden z najpočetnejších vtákov Nového sveta. Populačný trend je celkovo stabilný alebo mierne klesajúci — dlhodobo boli realizované rozsiahle kontrolné programy v poliach (usmrtenie miliónov jedincov ročne), no populácia zostáva na veľmi vysokej úrovni. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžkasamec 22–24 cm, samica 17–18 cm
Hmotnosťsamec 64–82 g, samica 41,5 g
Dožitiemax. 15 r 9 mes. (krúžkovanie); v zajatí 8–12 r
IUCNLC — najmenej ohrozený
PôvodSeverná a Stredná Amerika (Alaska–Guatemala)
🔊
Hlučnosť
4/5
🤝
Priľnavosť
2/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
3/5

Výživa

55% 25% 12% STRAVA zloženie
Semená tráv, obilnín a bylín (proso, kukurica, ryža, pšenica) — základ celoročného jedálnička, dominantný mimo hniezdenia a v zime 55%
Hmyz a bezstavovce (vážky, chrobáky, húsenice, muchy, pavúky, slimáky) — kľúčový počas hniezdenia a pri kŕmení mláďat 25%
Poľnohospodárske plodiny (kukurica, ryža, slnečnica) — sezónna zložka, dôvod konfliktov s poľnohospodármi 12%
Bobule, drobné plody a rastlinné diaspóry — príležitostný doplnok 5%
Drobné žaby, červy, pôdna fauna a minerály/grit — príležitostné a výživa trávenia semien 3%

Odporúčané potraviny

  • Kvalitná zrninová zmes pre väčšie spevavce — proso, kanárske semeno, celé obilie, slnečnica (s mierou); základ každodenného kŕmenia
  • Živá a sušená živočíšna potrava — sverepé, múčne červy (Tenebrio), cvrčky; nevyhnutné počas hniezdenia a odchovu mláďat
  • Plodová zložka — jablko, hrozno, bobule, drobné ovocie; vítaný sezónny doplnok
  • Zelené krmivo — naklíčené obilie, hviezdica prostredná, púpava (umytá, bez pesticídov)
  • Vajcová zložka (eggfood) počas hniezdenia — zdroj aminokyselín a proteínov pre rastúce mláďatá
  • Vápnik a minerály — sépiová kosť, drvená vaječná škrupina, grit trvalo k dispozícii
  • Čerstvá pitná voda denne — miska na pitie aj kúpanie (miska je pre vlhovcov obzvlášť dôležitá; radi sa kúpu)

Zakázané potraviny

  • Avokádo — persín je pre vtáky toxický, aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeín — jedovaté pre vtáky, poškodzujú nervový systém a srdce
  • Cibuľa, cesnak, pór — poškodzujú červené krvinky, dráždia tráviaci trakt
  • Soľ a slané ľudské jedlá — preťažujú obličky, vedú k dehydratácii
  • Plesnivé alebo zatuchnuté krmivo — riziko mykotoxínov a aspergilózy
  • Výlučne tučné olejnaté semená (samá slnečnica alebo konope) ako základ — vedú k obezite a stukovateniu pečene
  • Postriekané (pesticídmi ošetrené) semená, zelenina alebo hmyz neznámeho pôvodu — riziko otravy
Tip od odborníka Vlhovec červenokrídly je v prírode všežravec s výraznou sezónnou zmenou dôrazu: mimo hniezdenia tvorí základ jedálnička 75 % rastlinná potrava (semená tráv a obilnín), počas hniezdenia a odchovu mláďat prudko stúpa podiel hmyzu a bezstavovcov (vážky, chrobáky, húsenice), ktoré sú nevyhnutné pre rast mláďat. V zajatí odporúčame kvalitnú zrninovú zmes (proso, kanárske semeno, drobné obilie) ako základ, pravidelné živé a sušené krmivo (múčne červy, cvrčky) najmä v hniezdnej perióde, sezónne ovocie a zelené krmivo, trvalo dostupný vápnik (sépiová kosť) a denne čerstvú vodu s kúpacou misou. Vlhovcovité sú aktívni kúpajúci sa — miska na kúpanie nie je luxus, ale potreba. Dávky: cca 1–2 polievkové lyžice zrnovej zmesi na vtáka a deň + živá potrava niekoľkokrát týždenne.

Správanie a komunikácia

4 Hlučnosť 2 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 3 Zriedkavosť 2.8
4/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Vlhovec červenokrídly patrí medzi hlučnejšie spevavce — samec tokujúci vopred spev „konk-la-reee“ alebo „oak-a-lee“ je výrazný a nesie sa ďaleko v otvorenom prostredí. Okrem spevu vydáva ostré poplašné „čak“ hlásky a chichotavé kontaktné tóny. V domácom alebo bytovom prostredí môže byť hlučnosť nevhodná pre susedov; vhodnejší je chov vo voliére, ideálne vonkajšej.
2/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Vlhovec červenokrídly nie je typický maznavý vták na ruku — ide o aktívny, agresívne teritoriálny druh, ktorý si zachováva prirodzený ostych. Pri dlhodobom citlivom zaobchádzaní sa môže do určitej miery naučiť tolerovať prítomnosť človeka, no fyzický kontakt vyhľadáva zriedkavo. Vhodnejší je skôr pozorovací chov vo voliére než intenzívna socializácia.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi aktívny a teritoriálny druh — samec počas hniezdnej sezóny neúnavne spieva a háji teritórium (rozloha priemerne 2 000 m² vo voľnej prírode, v mokradiach aj menšia). Potrebuje dostatočne veľkú voliéru s vegetáciou, kde môže liezť, skákať a kúpať sa. Monotónne prostredie alebo tesné klietky vedú k nudenosti a stereotypiám.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Vlhovec červenokrídly nenapodobňuje ľudskú reč — Icteridae nemajú túto schopnosť rozvinutú na úroveň papagájov či niektorých škorcovcov. Jeho repertoár tvorí vrodený spev a kontaktné hlásky. Reč sa nenaučí.

Hlasový prejav a reč

4/5 hlasitosť

Vlhovec červenokrídly patrí medzi hlasne spievajúcich spevavcov Severnej Ameriky. Charakteristický spev samca je hudobné gurglajúce „konk-la-reee“ (alebo „oak-a-lee“), končiace trilkujúcim zvukom — samec ho prednáša z výrazného, viditeľného bidielka v trstine s rozprestretými krídlami a odhalenými epoletami, čím kombinuje zvuk aj vizuálnu prezentáciu. Najbežnejšou hláskou je ostré „čak“ (poplachová a kontaktná hláska), ktorú vydávajú oba pohlavia. Samice vydávajú aj chichotavé „čididi“ hlásky pri obrane hniezda. Obidve pohlavia majú tiež piskľavú poplašnú „čír“. Zmiešané zimujúce kŕdle sú zdrojom hlasného kolektívneho chichotania. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.

Dokáže hovoriť? Vlhovec červenokrídly nenapodobňuje ľudskú reč. Icteridae nemajú túto schopnosť na rozdiel od papagájov či niektorých škorcovcov. Repertoár spevu a hlások je vrodený.

Typické zvuky

  • Hudobné gurglajúce „konk-la-reee“ alebo „oak-a-lee“ — charakteristický tokový spev samca z trstiny alebo iného viditeľného bidielka, zakončený trilkovaním; vydáva ho s rozopätými krídlami a ukázanými červenými epoletami
  • Ostré „čak“ — najčastejšia poplachová a kontaktná hláska oboch pohlaví, vydávaná po celý rok
  • Chichotavé „čididi“ — poplachová hláska samíc pri obrane hniezda alebo mláďat pred votrelcami
  • Piskľavá poplachová „čír“ (alebo „pít“) — upozorňovací tón pri vyrušení dravcom alebo iným nebezpečenstvom

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Prílet samcov a tok — samce prichádzajú na hniezdiská niekoľko týždňov pred samicami (február–apríl), prezentujú epaulety a hlasno spievajú „konk-la-reee“ na viditeľných bidierkach v trstine
Hniezdna sezóna (apríl–júl) — samica stavia košíkové hniezdo v trstine/kríkoch nad vodou; znáška 3–4 modrozelených vajec s hnedastými škvrnami; inkubácia 11–12 dní
Odchov mláďat — mláďatá liahnu po 11–14 dňoch; obaja rodičia kŕmia; druh môže mať 1–3 znášky za sezónu (priemer 1,7)
Pelichanie — dospelé vtáky pelichajú po hniezdnej sezóne; pred odletom sa zhromažďujú v obrovských kŕdľoch (milióny jedincov) s inými vlhovcami
Zimovanie (október–február) — severné populácie migrujú do južných USA, Mexika a Strednej Ameriky; zimujú v poliach a mokradiach v obrovských kŕdľoch; západné populácie sú stále
Celoročne prítomný v stredných a južných USA a v Mexiku; severné a horské populácie sú sťahovavé (prílet na hniezdiská február–apríl, odlet september–október)

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Stredne náročný druh pre skúsenejšieho chovateľa voliérových spevavcov. Vlhovec červenokrídly vyžaduje pomerne veľkú voliéru (nie klietku), dostatok vegetácie a priestoru pre pohyb, pravidelnú živočíšnu potravu a starostlivé riadenie v hniezdnej sezóne (teritoriálna agresivita samca). Na prvotné ochočenie je trpezlivosť potrebná. Hlasitý spev samca je v menšom byte nevhodný. Druh nie je vhodný pre začiatočníka — ideálny je chovateľ so skúsenosťami s inými väčšími spevavcovcami alebo vlhovcovitými.
Priestor Vlhovec červenokrídly potrebuje priestrannú voliéru, nie bežnú klietku. Minimálna odporúčaná voliéra je aspoň 2 × 1 × 2 m (D × H × V) pre pár, lepšie väčšia (3 × 1,5 × 2 m alebo vonkajšia). Voliéra by mala obsahovať vegetáciu (živé alebo umelé trstiny, kríky, vodorovné vetvičky) a kúpaciu misku — vlhovcovité sa veľmi rady kúpajú. Teritoriálna agresivita zabraňuje chovu viacerých samcov pohromade. Vonkajšia voliéra s prístreškom je ideálna; niektorí chovatelia chovia druh v miernom klimáte celoročne vonku, no v extrémnej zime treba krytý úkryt.
Deti v domácnosti Vlhovec červenokrídly nie je ideálny vták pre malé deti — jeho veľkosť, teritoriálna agresivita (v hniezdnej sezóne môže pichnúť zobákom) a pomerne hlasný spev vyžadujú dospelý dohľad. Staršie deti a tínedžeri, zaujímajúci sa o ornitológiu, ho však môžu vnímať ako fascinujúci príkladový druh na pochopenie pohlavného dimorfizmu, polygýnneho hniezdenia a teritoriálneho správania. Pozorovanie z odstupu vo voliére je vhodné; priamy kontakt len s dohľadom dospelého.
Hlučnosť Druh je vhodný do vonkajšej alebo veľkej vnútornej voliéry, kde je jeho výrazný spev v norme. Do malej izby alebo bytu s tenkými stenami sa neodporúča — samcov spev je silný a prenikavý, predovšetkým v hniezdnej sezóne.
Verdikt odborníka Vlhovec červenokrídly (Agelaius phoeniceus) je stredne veľký severoamerický spevavec (samec 22–24 cm, 64–82 g; samica 17–18 cm, 41,5 g) z čeľade Icteridae (vlhovcovité). Samec je lesklo čierny s nápadnými červenožltými ramennoknými epoletami — epaulety odhaľuje pri tokovaní s rozopätými krídlami a hudobnou výzyvkou „konk-la-reee“. Samica je celkovo tmavohnedá so svetlou kresbou spodku (pruhy), má žltkasté obočie a podobá sa veľkej strnádke — výrazný pohlavný dimorfizmus je v tejto čeľadi typický. Druh je výnimočne početný: Cornell Lab uvádza populáciu 130 miliónov, IUCN cca 210 miliónov dospelých jedincov — čo z neho robí jedného z najpočetnejších vtákov celého Nového sveta. Hniezdny biotop tvoria mokrade s trstinou, brakické bažiny, trávnaté roviny a poľnohospodárska pôda od Aljašky po Guatemalu. Druh je polygýnny — jeden samec si háji teritórium (priemer 2 000 m²) s 2–15 samicami. Samica si sama stavia košíkové hniezdo uviazané do trstiny alebo kríku nad vodou, znáša 3–4 modrozelené vajcia s hnedastými škvrnami, sedí na nich 11–12 dní a mláďatá opúšťajú hniezdo po 11–14 dňoch. Strava je omnivórna: mimo hniezdenia prevládajú semená a obilniny (~75 %), počas hniezdenia stúpa podiel hmyzu. Maximálna zaznamenaná dĺžka života je 15 rokov a 9 mesiacov (krúžkovanie, New Jersey; zdroj: Animal Diversity Web). IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC), hoci populácia vykazuje mierny dlhodobý pokles v dôsledku poľnohospodárskych kontrolných programov.

Prostredie a požiadavky

Voliéra — minimálne rozmery a vybavenie
Minimálne 2 × 1 × 2 m (D × H × V) pre pár; ideálne vonkajšia voliéra 3 × 1,5 × 2 m alebo väčšia; bežná klietka je nevhodná
Vlhovec červenokrídly je aktívny vták, ktorý potrebuje priestor na pohyb, let aj prejavy teritoriality. Minimálna veľkosť interiérovej voliéry pre pár je 2 × 1 × 2 m (dĺžka × hĺbka × výška); vonkajšia voliéra je ideálna — aspoň 3 × 1,5 × 2 m. Voliéra musí mať pevnú horizontálnu vegetáciu (vetvičky, trstiny, umelé kríky) pre prirodzené správanie a kúpaciu misku — vlhovcovité patria medzi najaktívnejších kúpajúcich sa spevavcov. Chov viacerých samcov pohromade sa neodporúča pre teritoriálnu agresivitu.
Spoločenské správanie a záchov
Polygýnny druh — vo voliére najlepšie 1 samec a 2–3 samice; viacero samcov spolu je problematické
V prírode samec háji polygýnne teritórium s 2–15 samicami (priemer 5), čo ho robí neobvyklým v Icteridae. Vo väčšej voliére je možné udržiavať 1 samca a viac samíc; viacero samcov spolu je problematické — boje o dominanciu môžu viesť k vážnym poraneniam. S inými druhmi (väčšie pinky, škorce) môže koexistovať v dostatočne veľkej spoločnosti, ale v hniezdnej sezóne treba sledovať agresivitu.
Teplota a mráz
Severné populácie znášajú mráz (do –20 °C), no pre chov v SR odporúčame zimovanie pri 5–15 °C; letné teplo do 35 °C bez problémov
Vlhovec červenokrídly je druh mierneho pásma — severné populácie (Kanada, sever USA) sú prirodzene adaptované na mráz. V SR podmienkach možno chov vo vonkajšej voliére celoročne, ak má vták chránený prístrešok bez prievanu a mráz nepresahuje –15 °C dlhšiu dobu. Pre bezpečný chov sa odporúča zimovanie v priestore s teplotou 5–15 °C. Extrémnemu horúcku (nad 35 °C) treba zabrániť tienením a dostatkom vody.
Hniezdenie vo voliére
Košíkové hniezdo uviazané do vegetácie nad vodou alebo aspoň 30–60 cm nad zemou; samec aktívne háji teritórium
Samica si sama stavia košíkové hniezdo z trstinových stoniek, trávneho materiálu a mäkkého výplne, uviazaného do zvislých stebiel trstiny alebo kríku. Vo voliére poskytnúť trstinové stonky, suché trávy a kokosové vlákno ako materiál. Hniezdo umiestňuje 30 cm – 1 m nad zemou (alebo vodou). Počas hniezdenia minimalizuj zásahy — teritoriálny samec bráni hniezdo agresívne.
Kúpanie a hygiena
Veľká, plytká kúpacia miska (priemer 30–40 cm, hĺbka 3–5 cm) trvalo k dispozícii; vlhovcovité sú výnimoční kúpajúci sa
Vlhovcovité patria k najpravidelnejším kúpajúcim sa spevavcovom — vlhovec červenokrídly sa kúpe denne alebo niekoľkokrát denne v prírode. Kúpacia miska musí byť dostatočne veľká (aspoň 30 cm v priemere), plytkáká (3–5 cm), pevná a každodenne vymenená. Prídavok niekoľkých kvapiek neeutrálneho aviárneho prípravku nie je nutný, no kúpanie samo o sebe výrazne zlepšuje pohodu vtáka a kvalitu peria.
Svetlo a fotoperiodizmus
Denný vták s výrazným fotoperiodickým rytmom — predĺženie dňa na jar spúšťa tokové správanie a hniezdenie
Vlhovec červenokrídly je denný vták s výraznou sezónnou reakciou na fotoperiodizmus (dĺžku dňa). Predĺženie fotoperiody na jar spúšťa u samcov tokové správanie a testikulárny rozvoj. Vo vnútornej voliére odporúčame prirodzené svetlo doplnené spektrálnou lampou (5000–6500 K, UVB 2–5 %), min. 12–14 hodín svetla počas hniezdnej sezóny a skrátenie na 10 hodín v zime pre prirodzený odpočinok.

Rozmnožovací cyklus

Tok a etablovanie teritória
Február–apríl (samce prichádzajú ako prví, niekoľko týždňov pred samicami)

Samec prejaví výrazné tokové správanie: z viditeľného bidielka (vrchol trstiny, vetva, stĺp elektrického vedenia) spieva „konk-la-reee“ s rozopätými krídlami a odhalenými červenožltými epoletami. Teritórium zaberá agresívne — útočí na iných samcov aj vtáky iných druhov. Polygýnny mating systém: jeden samec si udržiava teritórium s 2–15 samicami súčasne (priemer cca 5; zdroj: Wikipedia EN, Animal Diversity Web). Pohlavná dospelosť u samíc nastáva v 2 rokoch, u samcov v 2–4 rokoch (ADW).

Hniezdo a znáška
Znáška 3–4 vajcia; hniezdna sezóna apríl–júl; 1–3 znášky za rok (priemer 1,7)

Samica sama stavia košíkové hniezdo z trstinových stoniek, tráv a mäkkého materiálu, uviazané do zvislých stebiel trstiny, kríku alebo nízkej vegetácie 30 cm – 1 m nad zemou (alebo nad vodou). Znáša 3–4 vajcia (výnimočne 2–6) — modrozelené až bledozelené s hnedastými, purpurovými alebo čiernymi škvrnami a čiarkami na väčšom konci (zdroj: Wikipedia EN, Audubon). Hmotnosť vajca cca 3,8 g.

Inkubácia
11–12 dní; sedí výlučne samica

Na vajciach sedí výlučne samica — samec sa inkubácie nezúčastňuje priamo (háji teritórium a sleduje); inkubácia trvá 11–12 dní (zdroj: Wikipedia EN, Audubon; ADW uvádza 11 dní priemerne). Samica je na hniezde veľmi kryptická — jej hnedé sfarbenie ju maskuje v trstine. Samec aktívne bráni teritórium a varuje pred hroziacim nebezpečenstvom.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
11–14 dní do vyletenia z hniezda; obaja rodičia kŕmia

Mláďatá sú krmivé (altriciálne) — vyliahnu sa holé a slepé. Obaja rodičia ich kŕmia hmyzom a mäkkým krmivom; živočíšna bielkovina je v tomto období nevyhnutná. Mláďatá vyletia z hniezda po 11–14 dňoch (zdroj: Wikipedia EN), hoci ešte neliehajú úplne dobre a rodičia ich ešte niekoľko týždňov dokrmujú mimo hniezda. Druh môže hniezdovať 1–3-krát ročne (priemer 1,7 znášok; zdroj: Animal Diversity Web).

Vývoj mláďat a juvenilné sfarbenie
Prvé adulné sfarbenie u samcov po 1–2 rokoch; pohlavná dospelosť samce 2–4 roky, samice 2 roky

Juvenilné vtáky majú sfarbenie podobné samici — hnedé s pruhmi — bez červených epauliet. Samce nadobúdajú charakteristické čierne sfarbenie s červenými epoletami postupne počas prvých 1–2 rokov pelichaním. Pohlavná dospelosť nastúpi u samíc v 2. roku, u samcov v 2.–4. roku (zdroj: Animal Diversity Web). Maximálne zaznamenaná dĺžka života je 15 rokov a 9 mesiacov (krúžkovaný jedinec, USA; zdroj: Animal Diversity Web).

Pohlavná dospelosť a dožitie
Samice: 2 roky; samce: 2–4 roky; max. dožitie 15 r 9 mes. (zdroj: ADW)

Pohlavná dospelosť nastúpi u samíc v 2. roku a u samcov neskôr (2–4 roky), čo súvisí s ich pomalším vývojom plného adulného sfarbenia. Priemerné dožitie vo voľnej prírode je podľa ADW 2,14 roka (vysoká predácia, migracia), avšak maximálne zaznamenané dožitie je 15 rokov a 9 mesiacov (krúžkovaný samec z New Jersey, nájdený živý v Michigane v roku 1983). V zajatí môžu vlhovcovité pri dobrej starostlivosti dosiahnuť 8–12 rokov.

Ochočenie a kontakt

3 Trvanie: Ochočenie závisí od veku jedinca pri kúpe a individuality vtáka; rukochovaný jedinec sa ochočí rýchlejšie (týždne), dospelý divý jedinec vyžaduje mesiace trpezlivého, tichého prístupu.

Vlhovec červenokrídly si zachováva určitú mieru prirodzeného opatrenia voči človeku, no pri citlivom zaobchádzaní a pravidelnom kontakte si zvykne na blízkosť. Nie je to druh, ktorý by spontánne letel na ruku ako niektoré papagáje, no rukochovaný jedinec môže byť pomerne zhovorčivý a interaguje cez mreže voliéry. Teritoriálna agresivita samca v hniezdnej sezóne treba rešpektovať — manipulácia s vtákom alebo prístup k hniezdu môžu vyvolať obranné útoky.

1

Začni so stabilným, pokojným prostredím — vlhovec musí mať čas a priestor na naturalizáciu bez stresu (minimálne 2 týždne bez manipulácie)

2

Kúp ideálne rukochovaného jedinca u overeného chovateľa; dospelý divý jedinec sa ochočuje oveľa ťažšie

3

Prítomnosť buduj postupne — sadni si vedľa voliéry, ponúkaj pochúťky (živé múčne červy) cez mreže, aby si vtáka asocioval s pozitívnym podnetom

4

Hlas a pohyby musí byť pokojné a predvídateľné — rýchle gestá a hlasné zvuky vlhovca stresujú

5

Počas hniezdnej sezóny minimalizuj zásahy — teritoriálny samec je v tomto období agresívny aj voči chovatelia

Cena a kde kúpiť

presné údaje neoverené — druh sa v SR a ČR výnimočne ponúka u špecialistov na novosvětské Icteridae; cena sa odhaduje na 50–150 EUR za jedinca

Vlhovec červenokrídly nie je bežnou klietkovou chovateľskou ponukou na Slovensku ani v Čechách — v avikultúre sa občas objaví u špecialistov na novosvětské spevavce (Icteridae). Konkrétne ceny neboli overené z aktuálnych SR/ČR inzerátov, preto sú len orientačné (50–150 EUR za jedinca). Druh je v USA chránený Zákonom o migrujúcich vtákoch (Migratory Bird Treaty Act) — pre dovoz do EÚ je potrebná riadna dokumentácia o pôvode (odchovaný v zajatí). Nie je zaradený v CITES. V SR ho zákon 543/2002 Z. z. priamo nechráni (nie je pôvodný druh SR), no platia všeobecné pravidlá dovozu vtákov.

Overeného chovateľa hľadaj u členov COM (Confédération Ornithologique Mondiale) alebo na špecializovaných burzách spevavcov
Vždy požaduj doklad o pôvode — vtáci musia pochádzať z chovateľského odchovu, nie z divokého odchytu
Pred kúpou skontroluj pohyblivosť, opereanosť, čistotu trusu a aktivitu vtáka; zdravý vlhovec je veľmi živý a bdelý
Na čo si dať pozor Vlhovec červenokrídly nie je vhodný ako prvý vtáčí chovateľský druh — vyžaduje veľkú voliéru, pravidelnú živočíšnu potravu a skúsenosť s väčšími spevavcovcami. Ak ťa tento druh zaujal pre voliérový chov, hľadaj overeného chovateľa cez organizácie COM alebo Slovenský zväz chovateľov. Vždy požaduj doklad o chovateľskom pôvode — americký zákon zakazuje obchod s divoko odchytenými jedincami a EÚ dovozné pravidlá vyžadujú veterinárne certifikáty. Zároveň ži potreba veľkej voliéry (min. 2 × 1 × 2 m pre pár) a neodporúča sa kúpiť ho bez prípravy vhodného priestoru.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Vlhovec červenokrídly samec 22–24 cm, samica 17–18 cm Vlhovec čopi 25–28 cm Trupiál pomarančový 20–22 cm Trupiál tmavý 19–21 cm Škorec obyčajný 19–23 cm
Vlhovec červenokrídly Vlhovec čopi (Gnorimopsar chopi) Trupiál pomarančový (Icterus jamacaii) Trupiál tmavý (Icterus pyrrhopterus) Škorec obyčajný (Sturnus vulgaris)
Dĺžkasamec 22–24 cm, samica 17–18 cm25–28 cm20–22 cm19–21 cm19–23 cm
Váhasamec 64–82 g, samica 41,5 g (rozsah 41–82 g)90–115 g35–50 g30–40 g58–90 g
Dožitiemax. 15 r 9 mes. (krúžkovanie); priemer vo voľnej prírode 2,14 r; v zajatí 8–12 rdo cca 8–10 r v zajatído cca 8–10 r v zajatído cca 8 r v zajatído cca 15 r v zajatí
Hlučnosťstredne náročný — voliérový chov, živá potrava, priestorstredne náročný — brazílsky súťažný spevákstredne náročný — brazílsky klietkový spevákstredne náročnýľahší chov, no nie klietkový maznáčik
Stav IUCNIUCN LC, bez CITES; v USA chránený Migratory Bird Treaty ActIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC; v SR chránený druh (zákon 543/2002, spoloč. hodnota 100 EUR)
PovahaSamec lesklo čierny s červenožltými ramennoknými epoletami (znakom pohlavného výberu); samica tmavohnedá s pruhovým vzorom spodku a bielastým obočím — výrazný dimorfizmusCelkovo lesklý čierny vták bez farebných epauliet; brazílske výrazné premenlivé spevácke schopnosti sú chovateľsky cenené — kontrasuje s vlhovcom červenokrídlym tým, že nemá epaulety a je monochrómNápadný oranžový spodok a hlava s čiernym hrdlom, chrbtom a krídlami; príbuzná čeľaď Icteridae — rovnako atraktívny farebný vzor, no dominuje oranžová nie červenáČierny s výraznými oranžovými ramennými škvrnami; vizuálne najbližší k vlhovcu červenokrídlemu zo zaradených Icteridae — farebný vzor čierna+oranžová je analógiou k čierna+červenáLesklý čierny vták s kovovozeleným a fialovým leskom a belavými bodkami po sezónnom pelichaní; celkovo čierny, no príbuzný len vzdialene (Sturnidae, nie Icteridae) — spoločnou črtou je lesklé čierne sfarbenie samca
AreálCelá Severná Amerika (Alaska–Guatemala) a Karibik; hniezdne biotopy: mokrade, trstina, lúky, polia; zimuje v jižnej časti areálu; jeden z najpočetnejších vtákov Nového svetaOtvorené biotopy strednej a južnej Brazílie, Paraguaya, Bolivie a severnej Argentíny; v Brazílii populárny súťažný klietkový spevákSeverovýchodná a centrálna Brazília (caatinga, cerrado); obľúbený klietkový spevák v BrazíliiJužná Brazília, Paraguay, Uruguay, Argentína; otvorené krajiny a okraje lesovEurópa vrátane Slovenska; bežný hniezdič a zimujúci druh — blízky príbuzný neexistuje (iná čeľaď), ale vizuálna podobnosť čierneho lesku robí ho prirodzeným porovnaným

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus fumigatus)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie (dýchanie s otvoreným zobákom), mlaskanie chvosta, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena hlasu, modrofialové sfarbenie slizníc

Plesňová infekcia dýchacích orgánov — najčastejšia príčina úhynu u vlhovcovitých v zajatí. Vzniká z plesnivého krmiva, vlhkej podestielky alebo zatuchnutej živej potravy. Prevencia: suché, dobre vetrané prostredie; čerstvé krmivo; pravidelné čistenie voliéry. Liečba antifungálnymi liekmi (vorikonazol, itrakonazol) je dlhá a patrí do rúk aviárneho veterinára. Pri prvých príznakoch neváhaj s návštevou lekára — choroba postupuje rýchlo.

Salmonelóza a bakteriálne črevné infekcie
vysoká

Príznaky: Riedky, slizovitý alebo krvavý trus, nepríjemný zápach trusu, letargia, nastŕpané perie, chudnutie, znížená aktivita

Vlhovcovité sú náchylné na bakteriálne infekcie tráviaceho traktu (Salmonella, Campylobacter, E.coli), najmä pri dlhodobej kontaminácii kŕmnej misky alebo napájadla, resp. pri strese z prepravy. Prevencia: denná hygiena mís, čerstvá voda, karanténa nových jedincov (minimálne 4 týždne). Liečba antibiotikami len po kultivácii a citlivostnom teste — nevhodne zvolené ATB môžu urobiť viac škody.

Črevné parazity (Ascaris, Capillaria, kokcídie)
stredná

Príznaky: Chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, riedky trus, slabosť, znížená kondícia, krvavý trus pri kokcidióze

Vlhovcovité chované v dlhodobo neobnovených vonkajších voliérach s pôdnym substrátem akumulujú endoparazity. Pravidelné koprologické vyšetrenia trusu (raz za rok, alebo pri kúpe nového jedinca) sú nevyhnutné. Odčervenie len cielenými prípravkami po diagnóze veterinárom; profylaktické podávanie aivermectínu bez diagnózy sa neodporúča. Karanténa nových jedincov je kľúčová.

Pásovec (Megabacteria / Macrorhabdus ornithogaster)
stredná

Príznaky: Chudnutie napriek dobrému apetítu, zvracanie, vracanie semien, tmavá zafarbenie trusu, dlhodobá vyčerpanosť

Pásovec (avian gastric yeast, AGY) je huba infikujúca žalúdok vtákov — u vlhovcovitých sa vyskytuje, hoci menej študovaná ako u papouškov alebo gouldoviek. Diagnostika výterom zo zobáka alebo histologicky; liečba amphotericínom B alebo flukonazolom pod veterinárnym dohľadom. Nosičstvo je rozšírené — neliečený chronický prípad vedie k vychudnutiu a úhynu.

Stres a poranenia z prepravy a manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do stien voliéry, poranenia zobáka, krídel a nôh, odmietanie potravy, náhly úhyn

Vlhovec červenokrídly je aktívny a teritoriálny vták — stres z prepravy, nevhodného priestoru alebo nadmerne frekventovaného prostredie oslabuje imunitu a otvára dvere ostatným infekciám. Nového jedinca zaisti do tichej miestnosti, minimalizuj kontakt minimálne 2 týždne, ponúkaj pochúťky. Pri preprave voli tmavý, pevný prepravný box s minimálnym nárazmi. V hniezdnej sezóne sa k hniezdu nepribližuj zbytočne — teritoriálny samec môže kopnúť alebo pichnúť.

Prevencia Kľúčom k zdraviu vlhovca červenokrídleho v zajatí je prevencia stresu a prísna hygiena: (1) Každodenná hygiena — vyčistiť kŕmne a napájacie misky, vymeniť vodu v kúpacej miske, odstrániť zvyšky mokrého krmiva (hmyz, ovocie) do 4 hodín. (2) Pravidelná dezinfekcia voliéry — raz mesačne prípravkami bezpečnými pre vtáky; ošetriť perche a vegetáciu. (3) Karanténa každého nového jedinca — minimálne 4 týždne v oddelenom priestore s veterinárnou kontrolou trusu. (4) Vyvážená strava — zrninová zmes + živá potrava + ovocie; nedávať len semená (obezita, stukovatenie pečene). (5) Veterinárne prehliadky — raz ročne u aviárneho veterinára, vrátane koprologického vyšetrenia. (6) V hniezdnej sezóne minimalizovať zásahy a stres. Prvé príznaky choroby (nastŕpané perie, zmena trusu, apatia) vyžadujú okamžitú veterinárnu pozornosť.

Zaujímavosti

1

Jeden z najpočetnejších vtákov Nového sveta — Cornell Lab odhaduje 130 miliónov jedincov v chovnom období, IUCN uvádza populáciu cca 210 miliónov dospelých jedincov. Zimujúce kŕdle môžu čítať aj milión vtákov na jednom mieste a celková populácia na konci leta prevyšuje 300 miliónov jedincov.

2

Výrazný pohlavný dimorfizmus — samec je lesklo čierny s nápadnými červenožltými epoletami, samica je celkovo tmavohnedá so svetlou kresbou spodku a bielym nadočným prúžkom; mnohí pozorovatelia ich na prvý pohľad nepovažujú za rovnaký druh.

3

Polygýnny systém — jeden samec si udržiava teritórium s priemerom cca 2 000 m² (mokradinné teritória môžu byť aj len 153 m²) a páry sa s 2–15 samicami; samice si stavajú hniezda a inkubujú vajcia samy.

4

Teritoriálny agresívny obránca — samec aktívne útočí na votrelcov vrátane vtákov niekoľkonásobne väčších (jastrab, vrána), ale aj na ľudí prechádzajúcich príliš blízko hniezda. Samičky sú menej agresívne, no aj ony bránia hniezdo.

5

Potravinový konflikt s poľnohospodárstvom — druh spôsobuje škody na ryžových a kukuričných poliach v USA a bol predmetom rozsiahlych kontrolných programov; na niektorých miestach bolo ročne usmrtených aj niekoľko miliónov jedincov. Napriek tomu zostal populácia na úrovni stoviek miliónov.

6

Charakteristický vokálny prejav — spev samca „konk-la-reee“ alebo „oak-a-lee“ patrí k najcharakteristickejším zvukom severoamerických mokradí; samec ho vydáva s rozopätými krídlami a odhalenými epoletami — spájajúc zvukový aj vizuálny signál do jedného tokového prejavu.

7

Polytypický druh s 20–24 poddruhmi — od nominátnej formy A. p. phoeniceus (víchozná Severná Amerika) cez formy horských oblastí až po „bicolored“ subspecies (californicus, gubernator) bez žltého lemu epaulety; rozšírenie od Aljašky po Guatemalu a Karibik.

8

Najstarší krúžkovaný jedinec prežil 15 rokov a 9 mesiacov — krúžkovaný samec z New Jersey (1967) bol nájdený živý v Michigane (1983); bežná priemerná dĺžka života vo voľnej prírode je však len 2,14 roka (vysoká predácia a mortalita pri migrácii).

9

Samice stavajú hniezdo samy — košíkové hniezdo z trstinových stoniek a tráv je uviazané do zvislej vegetácie nad vodou alebo blízko nej; 3–4 modrozelené vajcia s hnedastými škvrnami inkubuje len samica 11–12 dní.

Taxonomická klasifikácia

species Vlhovec červenokrídly (Agelaius phoeniceus)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Icteridae (vlhovcovité/trupiálovité)
Rod Agelaius Vieillot, 1816
Druh Agelaius phoeniceus (Linnaeus, 1766)
Poddruh SR v SR ani Európe sa vo voľnej prírode nevyskytuje — výlučne nearktický/neotropický druh Nového sveta; v avikultúre sa okrajovo chová
Poddruhy Druh je polytypický — rozoznáva sa 20–24 poddruhov (zdroj: Wikipedia EN, Animal Diversity Web). Medzi najznámejšie patria nominátna forma A. p. phoeniceus (východná Severná Amerika), A. p. fortis (severné prérie), A. p. californicus a A. p. gubernator (bicolored subspecies, Kalifornia a Mexiko — u týchto poddruhovom celý epaul bez žltého lemu). Pôvodný opis pochádza od Carla Linnaea (1766) pod názvom Oriolus phoeniceus.
Avibase_ID C86D078E641FCE6D

? Často kladené otázky

Áno, ale nie je to druh pre začiatočníkov. Vlhovec červenokrídly potrebuje priestrannú voliéru (minimum 2 × 1 × 2 m pre pár), vegetáciu (trstiny, kríky) a kúpaciu misku. Je pomerne hlučný (samcov spev „konk-la-reee“ je silný a nesie sa ďaleko), takže do bytu sa nehodí. Je polygýnny a teritoriálny — chov viacerých samcov pohromade sa neodporúča. Na Slovensku a v Čechách sa ponúka vzácne; vždy požaduj doklad o chovateľskom pôvode.

Vlhovec červenokrídly má výrazný pohlavný dimorfizmus — samec a samica vyzerajú tak odlišne, že ich začiatočníci nezriedka pokladajú za rôzne druhy. Samec je lesklo čierny s nápadnými červenožltými ramennoknými epoletami. Samica je tmavohnedá s bielastou kresbou spodku a bielym nadočným prúžkom, podobná veľkej strnádke. Rozdiel vznikol pohlavným výberom: samec musí byť nápadný pri tokovaní, zatiaľ čo samica, ktorá sedí na hniezde a inkubuje vajcia, potrebuje kryptické, maskovacie sfarbenie.

Samica znáša zvyčajne 3–4 vajcia (výnimočne 2–6), modrozelených s hnedastými, purpurovými alebo čiernymi škvrnami. Na vajciach sedí výlučne samica — samec sa inkubácie nezúčastňuje, háji teritórium. Inkubácia trvá 11–12 dní (zdroj: Wikipedia EN, Audubon). Mláďatá vyletia z hniezda po ďalších 11–14 dňoch. Druh môže mať 1–3 znášky za rok (priemer 1,7).

Nie je zaradený v CITES. V USA je chránený Zákonom o migrujúcich vtákoch (Migratory Bird Treaty Act, MBTA) — odchyt ani obchodovanie s divými jedincami nie je povolené. Pre dovoz chovaných jedincov do EÚ sú potrebné veterinárne certifikáty o chovateľskom pôvode. Zákon SR 543/2002 Z. z. ho priamo nechráni (nie je pôvodný druh SR), no platia všeobecné pravidlá dovozu vtákov.

Je to všežravec so sezónnou zmenou dôrazu. Mimo hniezdenia tvorí základ jedálnička semená tráv a obilnín (~75 % ročného príjmu; ryža, kukurica, proso). Počas hniezdenia a odchovu mláďat výrazne stúpa podiel hmyzu a bezstavovcov (vážky, chrobáky, muchy, pavúky, slimáky) — živočíšna bielkovina je nevyhnutná pre rast mláďat. Príležitostne konzumuje aj žaby, vajcia iných vtákov, červy a drobné plody.

Spev samca je hudobné gurglajúce „konk-la-reee“ alebo „oak-a-lee“, zakončené trilkujúcim zvukom. Prednáša ho z výrazného, viditeľného bidielka (vrchol trstiny, stĺp) s rozopätými krídlami a odhalenými červenými epoletami — kombinuje zvukový aj vizuálny signál. Najbežnejšou hláskou je ostré „čak“ (kontaktná a poplachová). Samice vydávajú chichotavé „čididi“ pri obrane hniezda. Druh nenapodobňuje ľudskú reč.

Samec v hniezdnej sezóne (april–júl) je výrazne teritoriálny a aktívne bráni hniezdo pred každým votrelcom — vrátane ľudí, dravých vtákov aj väčších cicavcov. Útok zvyčajne spočíva v strmine let za hlavou a ostrých varovných hlaskách; fyzický kontakt je vzácny, ale možný. Pri prechádzke cez hniezdiská vlhovcov počas hniezdnej sezóny nosenie klobúka alebo tyče nad hlavou znižuje riziko. Agresivita je prirodzená obranná reakcia, nie výsledok choroby.

ZDROJ: Avibase (Agelaius phoeniceus, ID C86D078E641FCE6D, SK názov vlhovec červenokrídly, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=C86D078E641FCE6D&lang=SK), Wikipedia EN (Red-winged blackbird — tax

 Video — Vlhovec červenokrídly

Vlhovec červenokrídly (Agelaius phoeniceus) — spev a hlas v prírode

Vlhovec červenokrídly (Agelaius phoeniceus) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Red-winged Blackbird, Česky:   vlhovec červenokřídlý, Nemecky:   Rotflügelstärling, Španielsky:   Sargento Alirrojo, Francúzsky:   Carouge à épaulettes, Taliansky:   Ittero alirosse, Holandsky:   Epauletspreeuw, Portugalsky:   Graúna-de-asa-vermelha, Poľsky:   epoletnik krasnoskrzydły, Maďarsky:   pirosvállú csiröge, Rusky:   Красноплечий трупиал, Japonsky:   ハゴロモガラス, Latinsky:   Agelaius phoeniceus (Linnaeus, 1766)