Trupiál vlhovitý (Icterus galbula)

Icteridae (vlhovcovité / trupiálovité)

Trupiál vlhovitý

Icterus galbula — oranžovočierny klenot Severnej Ameriky — fascinujúci softbill s vrecúškovým hniezdom, fláutovým spevom a záľubou v pomarančoch

IUCN: LC (Least Concern, 2022) | Least Concern (najmenej ohrozený). Populacia sa odhaduje na priblizne 12 milionov dospelych jedincov (zdroj: Birdfact, hodnotenie BirdLife). Napriek statusu LC je populacny trend hodnoteny ako dlhodobo klesajuci — dlhodobo viac ako 1,5 % rocne od roku 1966 (zdroj: Wikipedia EN). Hlavnou historickou hrozbou bola choroba brestov (Dutch elm disease), ktora od 20. storocia decimovala brestove aleje oblubene pre hniezdenie. Dalsie hrozby zahrnaju stratu a fragmentaciu lesnych biotopov a kolizii s oknami stavieb pocas tahov. Druh nie je zaradeny v CITES.
Dĺžka17–19 cm (22–42 g)
PôvodVychod a stred Severnej Ameriky; zimuje v Strednej Amerike
PovahaAktívny softbill, voliérový, akrobatický kŕmivec
StravaHmyz, ovocie, nektár (softbill), karotenoidná suplementácia
Dožitiedo 14 r v zajatí; max. 11 r 7 mes v divočine
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
2/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
0/5
💎
Zriedkavosť
2/5

Výživa

50% 30% 15% STRAVA zloženie
Hmyz a bezstavovce — húsenice (najmä lesné stanovisko mravcovca Malacosoma), chrobáky, kobylky, osy, ploštice, pavúky; hlavná zložka počas hniezdenia a pri odchove mláďat 50%
Ovocie a bobule — tmavé zrelé plody (čerešne, moruše, hrozno, figy); preferujú tmavé a mäkké plody; klú aj hroznové džemy a pomarančové polovičky na kŕmidlách 30%
Nektár kvetov — navštevujú kvety a šľahajú nektár; štíhly zobák sa hodí na čerpanie nektáru z hlbokých kvetov 15%
Rastlinné semená a iné — príležitostná zložka mimo hniezdnej sezóny 5%

Odporúčané potraviny

  • Mäkké krmivo pre softbilly — suplementovaná zmes s hmyzou múčkou, sušenými mravčími vajíčkami a ovocným podielom (základ v zajatí)
  • Čerstvé ovocie — polky pomaranča, čerešne, moruše, hrozno, figy, jablko (základné krmivo v avikultúre i na kŕmidlách)
  • Hroznové džemy a nektár — na kŕmidlách vítajú nemikrobiálne hroznové želé a cukrový roztok (1:4); v zajatí nektár komerčný
  • Živá potrava — voskovkové larvy (Galleria mellonella), cvrčky, kobylky, múčne červy; nevyhnutné počas odchovu mláďat
  • Sušená živá potrava — sušené cvrčky, drobný suchý hmyz; vhodný doplnok mimo sezóny
  • Karotenoidné farbivá — oranžové a červené karmín/kantaxantín suplementy alebo paprika; bez nich samce v zajatí stratia oranžový pigment
  • Čerstvá pitná voda denne a plytká miska na kúpanie — trupiály sa rady kúpajú
  • Vitamínové a minerálne doplnky — vápnik a vitamín D3 pre samice v hniezdnej perióde

Zakázané potraviny

  • Suché semená ako hlavné krmivo — trupiál vlhovitý je v podstate softbill, nie zrninožravec; monodéta semien vedie k podvýžive
  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda a kofeín — jedovaté pre všetky vtáky
  • Soľ a slané potraviny — zaťažujú obličky
  • Postriekané (pesticídmi) ovocie a hmyz neznámeho pôvodu — riziko otravy
  • Plesnivé ovocie a krmivo — riziko aspergilózy a iných plesňových infekcií
  • Cibuľa, cesnak — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
Tip od odborníka Trupiál vlhovitý je softbill s výraznou preferenciou hmyzu, ovocia a nektáru — semená tvoria len nepatrnú časť jeho prirodzeného jedálnička. V avikultúre je kľúčové kŕmiť ho suplementovaným mäkkým krmivom (hmyzová múčka + ovocie), doplniť čerstvým ovocím (polky pomaranča, hrozno, čerešne) a pravidelne ponúkať živú potravu (voskovkové larvy, cvrčky) najmä pri odchove mláďat. Samce si zachovajú oranžové sfarbenie iba vtedy, ak dostávajú karotenoidné farbivá — bez nich do ďalšieho pelichania bledsivejú. Na kŕmidlách vo voľnej prírode ich najspoľahlivo priláka polka pomaranča alebo hroznové džem (grape jelly) v plytkej miske.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 2 Priľnavosť 4 Aktivita 0 Reč 2 Zriedkavosť 2.2
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Trupiál vlhovitý je stredne hlasný vták — samec spieva výraznú, fláutovú, zreteľne počuteľnú pesničku zo stromu, najmä skoro ráno a v hniezdnej sezóne. Okrem toho používa nosové „he-li" výzvy, nízke štrebocie hrozohrky a vysoké alarmové tóny. Nie je taký hlasný ako caciquety alebo skvrnití timáliovci, ale v tichom prostredí ho dobre počuť cez okno. V zajatí spievajú samce aktívne, čo je pre chovateľov príjemné, nie rušivé.
2/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Trupiál vlhovitý nie je maznavý vták na ruku — ide o voliérový softbill, ktorý si zachováva prirodzenú plaché správanie a kontakt s človekom nevyhľadáva. V priestrannej zarastenej voliére je aktívny a farebne efektný, no preferuje pohľad na chovateľa z bezpečnej vzdialenosti. Odchovaný od mláďaťa môže byť voči ľudom tolerantnejší.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny a pohyblivý druh — trupiály sa pohybujú akrobaticky medzi vetvami, visia pod ratolesťami, preskakovajú a preskakujú pri hľadaní húseníc a ovocia. V zajatí potrebujú dostatočný priestor na let a prírodné bidlá v rôznych výškach. Pasivita v klietke je znakom choroby alebo stresu.
0/5 Žiadna Výborná
Reč
Trupiál vlhovitý nenapodobňuje ľudskú reč — tento druh nemá schopnosť imitácie. Jeho hlas tvoria vrodené fláutové tóny, nosové výzvy a štrebocie hrozohrky. Reč sa nenaučí.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Spev trupiála vlhovitého patrí medzi najkrajšie fláutové hlasy severoamerických vtákov. Samec prednáša krátku, čistú sériu sviežich piskľavých tónov — každý sled trvá 1–2 sekundy a skladá sa zo 2–7 opakovaných párových tónov s charakteristickou rytmickou štruktúrou. Každý samec má individuálnu variáciu pesničky, čím sa odlíšia aj susediaci samci. Okrem spevu druh používa nosové výzvy „he-li" (whistled hew-li), jemné štrebocie hrozohrky a ostré alarmové tóny. Samice tiež spievajú — kratšiu, jednoduchšiu verziu spevu. Vokalizácia je mäkká, melodická a v hniezdnej sezóne sa ozýva najmä skoro ráno.

Dokáže hovoriť? Trupiál vlhovitý nenapodobňuje ľudskú reč. Rodina Icteridae nemá schopnosť imitácie — spev je vrodený a druhovo špecifický. Nenaučí sa hovoriť.

Typické zvuky

  • Krátka fláutová pesnička — séria 2–7 opakovaných párových tónov, každý sled trvá 1–2 sekundy; čistá, zvonivá a individuálne variabilná (každý samec má svoju verziu)
  • Nosová výzva he-li (whistled hew-li) — najčastejšia kontaktná a identifikačná hláska, zreteľne počuteľná v parkoch a záhradách
  • Jemné štrebocie hrozohrky — sociálne hlásky počas kŕmenia a pri stretnutí párnikov; nízke, rýchle, chattering
  • Ostré alarmové tóny — používané pri vyrušení alebo pohľade na dravca; vyšší, krátky pisk

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — samec spieva krátku fláutovú pesničku zo stromu a dvorí samici pri prílete na hniezdisko
Hniezdna sezóna (máj–jún) vo východnej Severnej Amerike — samica pletie visiaci vak vysoko na vetvách listnatých stromov
Odchov mláďat — obaja rodičia kŕmia, hmyz nevyhnutný; mláďatá opustia hniezdo po 12–14 dňoch
Pelichanie — samce pelichajú do oranžovočierneho šatu pred odletom na zimoviská
Zimovanie (október–marec) — Mexiko, Stredná Amerika a severná časť Južnej Ameriky; drží sa vo vinternom listí plantáží kakaa a kávy
Sťahovavý druh: jar prílet na hniezdiska v Severnej Amerike (apríl–máj), jeseň odlet na zimoviská (september–október)

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Stredne náročný voliérový druh — trupiál vlhovitý nie je vhodný pre začiatočníkov, no skúsený chovateľ softbillov si s ním poradí. Vyžaduje priestrannú voliéru, pestrú mäkkovú stravu s ovocím a živou potravou, suplementáciu karotenoidnými farbivami (pre zachovanie oranžového sfarbenia samca) a dobrú hygienu. Nie je klietkový vták do malého priestoru — najlepšie sa prejaví v zarastenej vonkajšej alebo presklenenej voliére s prírodnými konármi.
Priestor Minimálna odporúčaná voliéra: dĺžka 3–4 m, výška 2 m, šírka 1,5 m (alebo väčšia). Trupiály sú silní letci a pohybujú sa akrobaticky medzi vetvami; potrebujú výšku a horizontálny priestor pre let, prírodné bidlá z rôznych drevín a úkryty z vegetácie (kríky, listnaté vetvy). Priestranná voliéra s rastlinami výrazne znižuje stres a podporuje prirodzené správanie. Možné udržiavanie vo vnútornej aj vonkajšej voliére (v teplých mesiacoch von, v zime dovnútra — druh zimuje v tropickom podnebí a v stredoeurópskej zime mu hrozí podchladenie).
Deti v domácnosti Trupiál vlhovitý je skôr pozorovací voliérový vták ako detský maznáčik. Samec je fascinujúco farebný a spev je melodický — deti ho obdivujú z voliéry. Kontakt ruka-vták nie je jeho silná stránka; nie je to druh, ktorý by sedel na prste alebo vyhľadával hliadenie. Vhodný pre staršie deti a mládež, ktoré sa zaujímajú o vtáky a prírodné správanie. Chovateľský zošit o tomto severoamerickom migrantovi môže byť skvelou školskou pomôckou.
Hlučnosť Druh je príjemne hlasný — fláutová pesnička samca je mäkká a melodická. Ak záleží na pokoji v byte, do tichej domácnosti sa nehodí; v záhrade alebo skleníku je ale spev vítanou kulisou.
Verdikt odborníka Trupiál vlhovitý (Icterus galbula) je stredne veľký severoamerický spevavec (17–19 cm, 22–42 g) z čeľade Icteridae (vlhovcovité) s výrazným pohlavným dimorfizmom. Samec je oslnivý: celú hlavu, chrbát a krídla má čierne, kým spodok tela, plecia a vonkajšie riadiace perá sú žiarivo oranžové; na tmavých krídlach vynikajú biele pruhy. Samica je omnoho nenápadnejšia — olivovohnedá s tlmenou žltooranžovou hruďou a bielymi krídlovými pruhmi. Mláďatá samce dosahujú dospelé sfarbenie až v druhom roku života. Druh hniezdi vo východnej a strednej Severnej Amerike (od južnej Kanady po centrálne USA) v parkoch, sadoch, riečnych porastoch a suburbanných záhradách; zimuje v Mexiku, Strednej Amerike a severnej časti Južnej Ameriky. Hniezdo samice je pozoruhodný visiaci kapsovitý vak (dlhý 15–20 cm) pletený z rastlinných vlákien, húsenicích sietí a konárikov, zavesený na konci vetvičky vo výške 7–9 m. Znáška trvá 3–7 vajec (typicky 4), bledosivomodrých s tmavými škvrnami; inkubácia trvá 12–14 dní (prevažne samica); mláďatá opustia hniezdo po ďalších 12–14 dňoch. Strava zahŕňa hmyz (húsenice, chrobáky, osy), ovocie a nektár — na kŕmidlách priláka polka pomaranča alebo hroznové džem. V avikultúre vyžaduje priestrannú voliéru, mäkké krmivo a karotenoidné farbivá (bez nich samce v zajatí bledisivejú). Dožitie: max. 11 rokov 7 mesiacov vo voľnej prírode; až 14–25 rokov v zajatí (zriedkavý záznam). IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC), no populácia dlhodobo klesá (>1,5 % ročne od roku 1966) pre stratu biotopov vrátane úhynu brestov chorobou dutiny brestov (Dutch elm disease), čo zasahuje obľúbené hniezdiská.

Prostredie a požiadavky

Rozmery voliéry
Minimálne 3 × 1,5 × 2 m (dĺžka × šírka × výška); priestrannejšia voliéra vždy lepšia
Trupiál vlhovitý je aktívny letec — malá klietka ho fyzicky i psychicky poškodí. Odporúčaná minimálna voliéra má dĺžku 3–4 m, výšku aspoň 2 m a šírku 1,5 m (zdroj: Cage and Aviary Birds — vyžadujú what is described as an aviary as high as possible). Ideálna je zarastená vonkajšia voliéra (pre teplé mesiace) s prírodnými konármi v rôznych výškach; v stredoeurópskej zime je nutné zateplenie alebo presun do vnútra (druh zimuje v tropickom podnebí a na mráz nie je adaptovaný).
Spolužitie s inými vtákmi
V pároch alebo sólo; mimo hniezdnej sezóny tolerujú iné druhy podobnej veľkosti
V hniezdnej sezóne samce bránia teritórium a môžu byť agresívne voči iným trupiálom alebo podobne sfarbeným vtákom. Mimo hniezdenia sa lepšie znášajú s väčšími softbilly (tangarami, kardinálmi). Odporúča sa chov v pároch alebo jednotlivo. Menšie vtáky (astrilde, kanariky) môže šikanovať.
Teplota a klíma
Počas hniezdenia 15–28 °C; v zime udržiavaj min. 10–15 °C (druh nie je mrazuvzdorný)
Trupiál vlhovitý prirodzene zimuje v tropickom a subtropickom podnebí (Mexiko, Stredná Amerika) — nie je adaptovaný na mrazy. V stredoeurópskej zime ho presun do vnútornej osvetlenej voliéry s teplotou minimálne 10–15 °C. Leto a jar môže tráviť vonku; priamo slnko znáša dobre, no treba zabezpečiť tieň a kúpaciu misu.
Hniezdenie v zajatí
Visiaci kapsovitý vak pletie samica; umiestni hniezdny materiál (vlákna, bavlna, tráva) a konáre vo výške 2 m
Samica pletie pozoruhodný visiaci kapsovitý vak (dĺžka 15–20 cm) z rastlinných vlákien, húsenicích sietí a bavlny — zavesený na konci vodorovnej vetvičky vo výške. V zajatí ju podpor poskytnutím jutových vlákien, dlhej trávy, konopných provázkov a dlhých rastlinných vlákien. Visiaci hniezdiaci kontajner môže pomôcť ako základ. Hniezdo stavajú skoro ráno.
Kúpanie a hygiena
Plytká miska s čistou vodou denne — trupiály sa kúpu intenzívne, najmä v teplejšom počasí
Trupiály vlhovité sú aktívni kúpelníci — každodenná kúpacia misa (plytká, s čistou vodou) je dôležitá pre zdravie peria a prevenciu vonkajších parazitov. Kúpacia nádoba vymieňaj denne — v stojatej vode sa rýchlo množia baktérie, čo je pri ovocnej strave dvojnásobne dôležité.
Osvetlenie a fotoperioda
Prirodzené striedanie dňa a noci; v zime 12-14 hodín svetla (umelé) zabraňuje strate kondície
Trupiál vlhovitý je migrujúci druh citlivý na dĺžku svetelného dňa — fotoperioda reguluje hniezdny cyklus. V zajatí vo vnútre zabezpeč v zime aspoň 12 hodín svetla (fullspektrum UV žiarovka); prirodzené svetlo v lete je pre neho výborné. Bez dostatočného svetla samce menej spievajú a stratia hniezdny inštinkt.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Apríl–máj (po prílete na hniezdisko); v zajatí jar

Po jarnom prílete (apríl–máj) samec spieva z vrcholu stromov a prezentuje jasné oranžové sfarbenie. Dvorenie zahŕňa ohnutie tela, naduté perie a krátke skoky. Pohlavná dospelosť nastupuje pri oboch pohlaviach v prvom roku, no samce dosiahnu plné dospelé sfarbenie až v druhom roku (zdroj: ADW, Birdfact). Párenie je monogamné (s dokladmi extra-párových kopulácií). Samce obsadia teritórium a odháňajú súperov.

Stavba hniezda
Samica pletie hniezdo 6–15 dní

Hniezdo stavia výlučne samica — ide o visiaci kapsovitý vak (15–20 cm) pletený z rastlinných vlákien, húsenicích sietí, trávy a bavlny, zavesený na konci dlhej vodorovnej vetvičky vo výške 7–9 m nad zemou (zdroj: Wikipedia EN, NHPBS). V zajatí ho stavia nižšie, ak nie sú dostupné dostatočne vysoké konáre. Obľúbené stromy: brest, topoľ, javor, vŕba, jabloň.

Znáška
Znáška 3–7 vajec (typicky 4); hniezdna sezóna máj–jún

Samica znáša 3–7 vajec (typicky 4), bledosivomodrej farby s tmavými nepravidelnými škvrnami a čiarkami (zdroj: NHPBS: 4–6 vajec modrosivých, Wikipedia EN: 3–7). Jeden vrh ročne — ak je hniezdo zničené, nahradný vrh nie je možný (zdroj: ADW). Rozmery vajec: približne 2,3 × 1,6 cm (zdroj: Wikipedia EN).

Inkubácia
12–14 dní (zdroj: ADW, NHPBS); na vajciach sedí prevažne samica

Inkubácia trvá 12–14 dní (zdroj: ADW, NHPBS; AnAge: 13 dní). Na vajciach sedí prevažne samica, samec ju príležitostne striedava a prináša potravu. Počas inkubácie je hniezdny priestor treba nerušiť.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá kŕmia obaja rodičia; hmyz nevyhnutný; v hniezde 12–14 dní

Mláďatá sa liahnu holé a slepé — kŕmia ich obaja rodičia. Živočíšna bielkovina (húsenice, cvrčky, kobylky) je v tomto období nevyhnutná pre rast. Mláďatá opustia hniezdo po 12–14 dňoch (zdroj: ADW, NHPBS) a rodičia ich ďalší týždeň-dva dokrmujú.

Vývoj mláďat
Mláďatá podobné samici; samce dosahujú plný šat v 2. roku

Juvenily sú olivovohnedé, podobné samici — bez výrazného čiernooranžového kontrastu. Samce dosahujú plné dospelé sfarbenie až v druhom roku pelichaním (zdroj: Wikipedia EN, ADW); prvý rok sú nevýrazné. Dožitie vo voľnej prírode: max. 11 rokov 7 mesiacov (krúžkovanie USA); v zajatí až 14 rokov (ADW), výnimočne 25 rokov (Cage and Aviary Birds).

Ochočenie a kontakt

3 Trvanie: Trupiál vlhovitý si zvykne na prítomnosť chovateľa za niekoľko týždňov; od ruky kŕmenie a tolerovanie blízkosti je dosiahnuteľné, no taktilný kontakt nie je jeho záľubou.

Trupiál vlhovitý je voliérový vták, nie maznáčik na ruku. V priestrannej zarastenej voliére si zvykne na prítomnosť chovateľa, sleduje ho a znáša blízkosť bez paniky. Odchovaný od mláďaťa môže byť otvorenejší voči kontaktu, no ani tak nevyhľadáva hliadenie. Najlepší vzťah sa buduje trpezlivou rutinou — každodenným kŕmením v rovnakom čase, pokojným pohybom a nabádzaním ovocia z ruky. Fyzické chytanie a manipulácia ho stresuje; kontakt by mal zostať dobrovoľný.

1

Nechaj vtáka spokojne si zvyknúť na voliéru a tvoju prítomnosť — prvý týždeň nerušivo pozoruj z odstupu

2

Ponúkaj oblúbené ovocie (pomaranč, hrozno) cez mriežku alebo v miske blízkosti pri stoji — vytvorí pozitívnu asociáciu s tebou

3

Keď vták prestane panikovať pri tvojom vstupe do voliéry, začni sa pomaly pohybovať dovnútra počas kŕmenia

4

Trpezlivo skúšaj kŕmenie z dlane — niektoré jedince prídu za 2–4 týždne, iné zostanú celý život plaché; rešpektuj tempo vtáka

5

Nikdy nechytaj a nevynucuj kontakt — stres poškodí zdravie a zničí dôveru; krok späť je vždy lepší ako nátlak

Cena a kde kúpiť

80–250 € (zdroj: zahraničné chovateľské inzeráty a burzy; v SR/ČR zriedkavý)

Trupiál vlhovitý sa v Severnej Amerike uchováva na vtáčích výstavách, no v SR a ČR je v avikultúre relatívne zriedkavý — nie je to bežný klietkový druh ako kanarík alebo astrildy. Ceny u zahraničných špecialistov (európska avikultúra, USA) sa pohybujú orientačne od 80 do 250 € za exemplár v závislosti od pohlavia, veku a dostupnosti; presné aktuálne ceny v SR nie sú k dispozícii a záujemcom odporúčame priamu komunikáciu s chovateľmi na vtáčích burzách alebo kluboch COM. Dôležité upozornenie: keďže ide o druh pôvodný v Severnej Amerike (nie CITES), pri nákupe v EÚ over legislatívu importu (veterinárne predpisy EÚ) a pôvod vtáka (F2+ odchov, nie divo odchytený).

Vtáčie burzy a chovateľské kluby COM — špecialisti na severoamerické druhy sú najspoľahlivejší zdroj; over pôvod a zdravotný stav
Inzeráty na chovateľských fórach (napr. Papoušci.cz, Exotic-birds.eu) — hľadaj F2+ odchov s certifikátom
Zahraničné výstavy spevavcov (Nemecko, Belgicko, Holandsko) — tu sa s týmto druhom stretnete najčastejšie v Európe
Nikdy nekupuj vtáka bez dokladu o pôvode — over, že nejde o ilegálne odchytaného jedinca
Na čo si dať pozor Trupiál vlhovitý vyžaduje skúseného chovateľa softbillov — pred nákupom sa uisti, že máš pripravenú priestrannú voliéru (min. 3 m dĺžky), zdroj mäkkého krmiva a čerstvého ovocia, a karotenoidné farbivá pre samca. Odporúčame začať s odchovom F2+ (captive-bred) od preverenú chovateľa, ktorý ti poradí aj s kŕmením. Kúpa na burze bez odporúčania môže priniesť stresovaného jedinca s ukrytou chorobou; vždy si pred nákupom poprezeraj vtáka v kľude aspoň 30 minút.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Trupiál vlhovitý 17–19 cm Trupiál pomarančový 23–24 cm Trupiál tmavý 20–22 cm Tangara modrá 16–17 cm
Trupiál vlhovitý Trupiál pomarančový (Icterus jamacaii) Trupiál tmavý (Icterus pyrrhopterus) Tangara modrá (Thraupis episcopus)
Dĺžka17–19 cm23–24 cm20–22 cm16–17 cm
Váha22–42 g (prum. 33 g)65–75 g45–55 g (odhad)30–40 g
Dožitiedo 14 r v zajatí; max. 11 r 7 mes divokodo 15 r v zajati (odhad)do 12 r v zajati (odhad)do 15 r v zajatí
Hlučnosťstredne narocny voliérový softbillstredne narocny voliérový softbillstredne narocny voliérový softbillstredne náročný voliérový softbill
Stav IUCNIUCN LC (klesajuci trend), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaSamec: cierna hlava+chrbat+kridle, ziarivo oranzovy spodok a plecia, biele krídlové pruhy. Samica: olivovohneda s tlumenou zltooranžovou hruďou. Mladata podobne samici; samce plny sat v 2. rokuCelý oranzovy s ciernym krkom, temenom, krídlami a stredovým chvostovym pasom; monoformy (oba pohlavia podobne); vyznamne vacsi nez vlhovityCierne telo so zltooranžovymi plecami a stehnami; samica nezretelne tmavohneda s mensim oranzovym akcentomBelasosivá s tmavomodre lustrujúcimi krídlami; monomorfrná; dobré sfarbenie bez farbivej suplementácie
AreálHniezdisko: vychod a stred Severnej Ameriky (J Kanada az centr. USA); zimovisko: Mexiko, Stredna Amerika, S cast Juznej Ameriky. Dlhy migrantBrazilska caatinga a Cerrado, severovychod Brazilie; staly, nestahuje sa. V avikultúre bežnejší v Brazílii a JAStriedne pasa Juznej Ameriky (Argentina, Uruguay, J Brazilia, Paraguaj, Bolivija); ciastocne stahovavyOd JV Mexika po severozápad Juznej Ameriky; bežný v záhradách a na okrajoch lesa

Choroby a prevencia

Strata farebného pigmentu (achróm) pri nedostatku karotenoidov
stredná

Príznaky: Samec bledne — oranžové perné bledsivejú alebo zožltejú po nasledujúcom pelichaní; žiadne celkové príznaky choroby

Najčastejší problém trupiálov v zajatí. Trupiálovité (Icteridae) sú notoricky náchylné na stratu farebnosti pri nedostatku potravinárskych karotenoidov. Samec si oranžové sfarbenie zachová iba vtedy, ak dostáva kantaxantín, karmín alebo paprikovú suplementáciu v strave. Bez farbív pelichá do bledšej verzie. Prevencia: komerčné farbivá pre softbilly (Carophyll Orange, Canthaxanthin) alebo červenooranžová paprika, mandarínky, mango v strave celý rok. Sám o sebe nie je zdravotný problém, ale farebnosť je pre chovateľa a výstavy dôležitá.

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dychanie s otvoreným zobákom, letargia, strata hmotnosti, zmenený hlas, zelenavé tmavé výkaly

Plesňová infekcia dýchacích orgánov — riziko pri vlhkom, zle vetranom prostredí a plesnivom ovocí alebo krmive. Trupiálov so stravou bohatou na vlhké ovocie je treba opatrne sledovať — stará ovocná dužina v miske fermentuje a vytvára plesňové spóry. Prevencia: denná výmena ovocia, suché a dobre ventilované prostredie. Liečba antifungálnymi liekmi je dlhá a patrí do rúk aviárneho veterinára.

Salmonelóza a črevné baktérie
vysoká

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, ospalosť, nastŕpané perie, odmietanie potravy, rýchle chudnutie

Kontaminované ovocie alebo živá potrava (cvrčky z nedôveryhodného zdroja) môžu vniesť Salmonellu alebo iné enterobaktérie. Dôsledná hygiena misiek na ovocie (každodenné umývanie horúcou vodou), nákup živého hmyzu z overeného zdroja a karanténa nových jedincov pred zaradením do skupiny sú kľúčové preventívne kroky. Liečba antibiotikami podľa antibiogramu od veterinára.

Obezita a stukovatenie pečene pri nesprávnej strave
stredná

Príznaky: Únava, zadychčanie pri lete, nafúknuté brucho, zhoršená koordinácia; u pokročilých prípadov neschopnosť letieť

Kŕmenie výhradne tučnými olejnatými semenami alebo nadbytkom ovocných cukrov bez dostatočného hmyzieho poddielu vedie k hromadeniu tuku a stukovateniu pečene. Udržiavaj vyvážené kŕmne dávky — hmyz je nevyhnutný, ovocie len ako doplnok (nie základ), semená len minimálne. Pri podozrení vyhľadaj aviárneho veterinára na pečeňový test.

Vnútorné parazity (kokcídie, hlísty)
stredná

Príznaky: Chudnutie napriek žravosti, krvavý alebo riedky trus, nastŕpané perie, slabosť

Živá potrava (cvrčky, kobylky) z nekontrolovaných zdrojov môže vniesť črevné parazity. Pravidelná koprologická kontrola trusu (aspoň raz ročne) a nákup živého hmyzu z certifikovaných fariem minimalizujú riziko. Liečba cielenými antiparazitikami patrí veterinárovi. Nové vtáky vždy drž 4 týždne v karanténe.

Prevencia Trupiál vlhovitý potrebuje každodennú výmenu ovocia (nie staré kúsky z predchádzajúceho dňa) a čistú pitú vodu, pretože vlhká strava podporuje rast plesní a baktérií. Suplementuj karotenoidnými farbivami (paprika, Carophyll Orange) celý rok — bez nich samec pelichá do bledej farby. Dobre vetraná, suchá voliéra s pravidelným čistením výkalov je základom prevencie aspergilózy. Raz ročne odporúča veterinárna prehliadka vrátane koprologického vyšetrenia na parazity. Prvý signál choroby u trupiála je zníženie aktivity a strp ​perie — pri akejkoľvek zmene správania vyhľadaj aviárneho veterinára bez odkladu.

Zaujímavosti

1

Najnápadnejší severoamerický trupiál — samec trupiála vlhovitého je tak výrazný, že je menovancom a maskotom baseballového tímu Baltimore Orioles a od roku 1947 je štátnym vtákom Marylandu (USA). Oranžovočierna kombinácia odráža historické farby rodu Calvert (Baltimore), po ktorom je mesto pomenované.

2

Pozoruhodný architekt — hniezdo samice je visiaci kapsovitý vak (15–20 cm) pletený z rastlinných vlákien, trávy, húsenicích sietí a bavlny, zavesený na konci dlhej vodorovnej vetvičky vo výške 7–9 m. Je to jedno z najzručnejšie upletenych vtáčích hniezd v Severnej Amerike.

3

Samec bez farbiva bledne — trupiálovité (Icteridae) sú notoricky náchylné na stratu farebnosti v zajatí. Karotenoidné pigmenty si v organizme nedokážu syntetizovať a musia ich prijímať s potravou. Bez suplementácie kantaxantínom alebo paprikou samec po nasledujúcom pelichaní stratí žiarivo oranžové perie.

4

Dlhý migrant — trupiál vlhovitý každoročne prelietava tisíce kilometrov medzi hniezdiskami vo východnej Severnej Amerike a zimiviskami v Mexiku, Strednej Amerike a na severe Južnej Ameriky. Niektorí jedinci zimujú v teplých pobrežných oblastiach južných USA (Florida, Texas), najmä tam, kde nájdu kŕmidlá.

5

Kŕmidlo na pomaranč — jeden z mála vtákov, ktorý pravidelne navštevuje záhradné kŕmidlá s polkami pomaranča a hroznovou džem (grape jelly). Táto obyčaj zmenila záhradníctvo v USA: oranžové kŕmidla pre trupiálov sú dnes bežným obchodným artiklom.

6

Individuálna pesnička — každý samec trupiála vlhovitého má svoju vlastnú, mierne odlišnú verziu spevu — ornitológovia dokázali na základe nahrávok identifikovať konkrétnych jedincov podľa detailov melodickej frázy. Samice tiež spievajú, hoci kratšiu a jednoduchšiu pesničku.

7

Klesajúca populácia napriek veľkosti — hoci je druh IUCN hodnotený ako LC (najmenej ohrozený) s odhadom ~12 miliónov jedincov (zdroj: Birdfact), populácia dlhodobo klesá o viac ako 1,5 % ročne od roku 1966 (zdroj: Wikipedia EN). Kľúčovým faktorom bola choroba brestov (Dutch elm disease), ktorá od 20. storočia decimovala brestové aleje — obľúbené hniezdiská druhu.

8

Akrobatický kŕmivec — trupiál vlhovitý sa pohybuje visiaci pod vetvami a v akrobatickej polohe, keď hľadá húsenice skryté na líci listov. Techniku nazvanú "gaping" (roztváranie zobáka do strán) používa na otváranie mäkkého ovocia alebo mäkkých tiel hmyzu — vkladá zobák medzi plod a silou ho otvorí.

9

Patrí do čeľade vlhovcovitých (Icteridae) — nie do tradičných európskych spevavcov. Patrí do tej istej čeľade ako čierny vták cacique, mejda obrovská (Quiscalus) alebo červenokrídlový vlhovec (Agelaius phoeniceus). Európski drozdovia a škorce sú vzdialene príbuzní, no Icteridae sú výlučne novosvetská čeľaď.

Taxonomická klasifikácia

species Trupiál vlhovitý (Icterus galbula)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Icteridae (vlhovcovité)
Rod Icterus Brisson, 1760
Druh Icterus galbula (Linnaeus, 1758)
Poddruh SR v SR sa nevyskytuje — severoamerický druh; v avikultúre chovaný vo výstavných voliérach
Poddruhy Druh je monotypický — IOC World Bird List a Birds of the World nerozoznávajú poddruhy. Opísal ho Carl Linnaeus v roku 1758; druhové meno galbula je latinské a znamená žltý vták.
Avibase_ID 5110842FA06DD11C

? Často kladené otázky

Nie celkom. Trupiál vlhovitý je stredne náročný voliérový softbill — vyžaduje priestrannú voliéru (min. 3 m dĺžky), každodennú prípravu čerstvého ovocia, suplementáciu karotenoidnými farbivami (pre samca) a živú potravu (voskovkové larvy, cvrčky). Nie je to vták, ktorý si vystačí s komerčným zrnenom a malou klietkou. Pre niekoho so skúsenosťami so softbilly (tangarami, kardinálmi, tukánmi) je to ale krásny a vďačný druh.

Trupiálovité (Icteridae) si nedokážu syntetizovať karotenoidné pigmenty a musia ich prijímať s potravou. Vo voľnej prírode ich čerpajú z hmyzu a ovocia. V zajatí, ak chýba suplementácia, samec po nasledujúcom pelichaní stratí žiarivú oranžovú farbu a zbledne do žltooranžovej alebo kremovej. Riešenie: pravidelne pridávaj do krmiva Carophyll Orange, kantaxantín alebo mletú červenú papriku počas celého roka.

Základ tvorí suplementované mäkké krmivo (komerčná softbill mix s hmyzou múčkou), čerstvé ovocie (polky pomaranča, hrozno, čerešne, figy, jablko), nektár a živá potrava (voskovkové larvy, cvrčky, kobylky). Semená tvoria len malú časť — druh je primárne softbill. Ovocné misky vymieňaj každý deň, aby sa neplesňovali. Karotenoidné doplnky sú povinné pre zachovanie sfarbenia samca.

Vo voľnej prírode bol zaznamenán maximálny vek 11 rokov 7 mesiacov (americké krúžkovanie). Bežne sa dožívajú 6–8 rokov. V zajatí dosahujú viac — dokumentovaných je až 14 rokov (AnAge, ADW), výnimočne bol zaznamenaný jedinca, ktorý žil 25 rokov (Cage and Aviary Birds). Dlhšie dožitie v zajatí je typické pri dobrej starostlivosti, absencii predátorov a vyváženom krmive.

Trupiál vlhovitý nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V Severnej Amerike je chránený federálnym zákonom (Migratory Bird Treaty Act), ktorý zakazuje odchyt, držanie a obchod s divo odchytenými jedincami. V Európe sa uplatňujú veterinárne importné predpisy EÚ — legálny obchod je možný len s jedincami odchovanými v zajatí (captive-bred). Na Slovensku zákon 543/2002 Z. z. sa na tento druh nevzťahuje (nie je pôvodným druhom SR).

Hniezdo samice trupiála vlhovitého je visiaci kapsovitý vak (dlhý 15–20 cm) pletený z rastlinných vlákien, húsenicích sietí, bavlny a trávy, zavesený na konci dlhej tenkej vetvičky vo výške 7–9 m. Tvar a umiestnenie ho chráni pred väčšinou predátorov — k visiacemu vaku sa hadovi ani veverici ťažko dostane. Je to jedno z najzručnejšie upletenych vtáčích hniezd v Severnej Amerike a fascinuje ornitológov aj laikov.

Trupiál vlhovitý zimuje v Mexiku, Strednej Amerike a v severnej časti Južnej Ameriky (Venezuela, Kolumbia). Niektorí jedinci zostávajú v teplých pobrežných oblastiach južných USA (Florida, Texas), najmä kde nájdu ovocie alebo kŕmidlá s pomarančmi a džemom. Na zimoviská letia v septembri–októbri a vracajú sa v apríli–máji.

Áno — patrí medzi najmelodickejšie severoamerické spevavce. Samec prednáša krátku, čistú sériu fláutových tónov trvajúcich 1–2 sekundy; každý samec má svoju individuálnu variáciu. Okrem spevu vydáva nosové výzvy a štrebocie hrozohrky. Samice tiež spievajú kratšiu verziu. V zajatí samce spievajú aktívne a ich melodický hlas je jednou z hlavných chovateľských atrakcií druhu.

ZDROJ: Avibase (Icterus galbula, ID 5110842FA06DD11C, SK název trupiál vlhovitý, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=5110842FA06DD11C&lang=SK), Wikipedia EN (Baltimore oriole — taxonómia, meran

 Video — Trupiál vlhovitý

Trupiál vlhovitý (Icterus galbula) — spev a hlas v prírode

Trupiál vlhovitý (Icterus galbula) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Baltimore Oriole, Česky:   trupiál baltimorský, Nemecky:   Baltimoretrupial, Španielsky:   Bolsero de Baltimore, Francúzsky:   Oriole de Baltimore, Taliansky:   Ittero di Baltimora, Holandsky:   Baltimoretroepiaal, Portugalsky:   Corrupião-de-baltimore, Poľsky:   kacyk północny, Maďarsky:   narancstrupiál, Rusky:   Балтиморский трупиал, Japonsky:   ボルチモアムクドリモドキ, Latinsky:   Icterus galbula (Linnaeus, 1758)