Trupiál maskový (Icterus cucullatus) — štíhly severoamerický trupiál s oranžovou kuklou a čiernou maskou —…

🔊

Hlučnosť

2/5

🤝

Priľnavosť

1/5

⚡

Aktivita

4/5

🗣️

Reč

0/5

💎

Zriedkavosť

4/5

Výživa

Hmyz a bezstavovce — húsenice, chrobáky, osy, mravce, ploštice, pavúky; kľúčová zložka počas hniezdenia a pri odchove mláďat, zbieraný akrobaticky z listov a kvetov 50%

Nektár kvetov — z agáv, aloe, hibiscus, tubulovitých kvetov; zobák je tvarovaný pre prenikanie do kvetných trubíc; navštevujú aj kŕmidlá s cukrovým roztokom a nektárom pre kolibriky 25%

Ovocie a bobule — divoké aj kultivované plody; navštevujú sady a záhrady, konzumujú mäkké zrelé ovocie a bobule dostupné v biotope 20%

Rastlinné semená a iné — príležitostný doplnok, najmä na kŕmidlách; nie je to semenožravec 5%

Odporúčané potraviny

Hmyz — húsenice, chrobáky, osy, mravce; v prírode hlavná zložka hniezdnej sezóny, kľúčová pre odchov mláďat
Nektár — z agáv, aloe, hibiscus a tubulovitých kvetov; v záhradách navštevujú kŕmidlá pre kolibriky s cukrovým roztokom
Ovocie a bobule — mäkké zrelé ovocie (čerešne, moruše, hrozno, figy); oblíbené sú polky pomaranča na kŕmidlách
Mäkké krmivo pre insektivorné vtáky — suplementovaná zmes s hmyzou múčkou (pre prípadných chovateľov v Zoo alebo výstavách)
Hroznové džemy a nektárové roztoky — na kŕmidlách v záhrade vítajú grape jelly a cukrové roztoky (1:4)
Čerstvá pitná voda denne a plytká miska na kúpanie
Vitamíny a minerály — dôležité pre samice v hniezdnej sezóne (vápnik pre tvorbu škrupiny vajca)
Sušená živá potrava — sušené cvrčky, mravčie vajíčka; vhodný doplnok pri chove v zariadeniach

Zakázané potraviny

Suché semená ako hlavné krmivo — trupiál maskový je insektivor a nektárivór, nie semenožravec; monodéta semien spôsobuje podvýživu
Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
Čokoláda, kofeín — jedovaté pre všetky vtáky
Soľ, korenené a slané jedlá — zaťažujú obličky
Postriekané (pesticídmi) ovocie, zelenina a hmyz neznámeho pôvodu — riziko otravy
Plesnivé alebo prezreté ovocie — riziko aspergilózy a mykotoxínov
Cibuľa, cesnak — dráždia tráviaci trakt vtákov a poškodzujú červené krvinky

Tip od odborníka Trupiál maskový je all-rounder s prevahou hmyzu, nektáru a ovocia — semená tvoria len zanedbateľnú časť jeho prirodzeného jedálnička. V záhradách ho najspoľahlivejšie priláka kŕmidlo s polkami pomaranča, hroznová džem (grape jelly) v plytkej miske alebo nektárové kŕmidlo pre kolibriky. Počas hniezdenia je rozhodujúci hmyz — bez neho mláďatá neprežijú. V prírode zbiera húsenice a chrobáky z listov, preniká do tubulovitých kvetov pre nektár a konzumuje mäkké divoké bobule. Keďže sa druh v európskej avikultúre bežne nechová, konkrétne chovateľské receptúry preň v európskom kontexte neexistujú — táto stránka má prevažne atlasový charakter.

Správanie a komunikácia

Hlučnosť

Trupiál maskový je pomerne tichý trupiál — jeho spev je krátky, premenlivý, so škrabavými prvkami a príležitostnými kočičími tónmi, celkovo menej melodický a tichší než napríklad trupiál vlhovitý. Samec vydáva tiché štreboce a piskľavé volania. V záhrade je počuteľný, ale nie rušivý.

Priľnavosť

Trupiál maskový nie je maznavý vták na ruku — ide o voľne žijúci americký druh, ktorý sa v európskej avikultúre bežne nechová. Jeho prirodzený inštinkt je plaché správanie; fyzický kontakt s človekom mu nevyhovuje.

Aktivita

Aktívny a pohyblivý druh — trupiál maskový akrobaticky visia pod konármi a palmovými listami, preskakujú, prepletajú sa vegetáciou a pri hľadaní hmyzu a nektáru sú takmer neustále v pohybe. Samec spieva z exponovaných bidiel a aktívne háji teritórium.

Reč

Trupiál maskový nenapodobňuje ľudskú reč — čeľaď Icteridae nemá schopnosť imitácie reči. Jeho vokalizácia je vrodená. Reč sa nenaučí.

Hlasový prejav a reč

Spev trupiála maskového je kratší a premenlivejší než u väčšiny trupiálov — samec prednáša sériu škrabavých, výrazných zvukov prerušených kočičími tónmi a príležitostne aj napodobenými časťami iných druhov. Každá séria trvá iba 1–4 sekundy. Volanie je piskľavé „wheet" alebo „sweet" — ostrý, nazálny tón pripomínajúci hlas domového pinku, zreteľne počuteľný v záhrade. Okrem toho vydáva mäkké štreboce — tiché, hrčiace, sotva hlasnejšie ako chutchut-whew. Samec počas dvorenia spieva s otvoreným zobákom a zdvihnutým nosom trasúc krídlami. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený a druhovo špecifický.

Dokáže hovoriť? Trupiál maskový nenapodobňuje ľudskú reč. Čeľaď Icteridae túto schopnosť nemá — spev a hlasky sú vrodené. Reč sa nenaučí; ide o voľne žijúci druh bez sociálnej väzby na reč.

Typické zvuky

Piskľavé volanie wheet alebo sweet — ostrý, nazálny tón, najčastejší identifikačný hlas; počuteľný celoročne pri kŕmidlách aj v hniezdnom priestore
Krátky škrabavý spev — premenlivá séria 1–4 sekúnd so škrabavými prvkami, kočičími tónmi a prípadnými napodobeninami iných druhov; prednáša ho samec počas toku
Mäkké štreboce (chattering) — tiché hrčiace sekvencie chut-chut-whew; sociálne hlásky pri kŕmení a interakcii páru; menej hlasné než u trupiála vlhovitého
Dvorenie — tichý melizmatický spev prednášaný samcom s otvoreným zobákom, zdvihnutým nosom a trasenými krídlami pri dvorení samici; intímny, nie ďalekonosný

Sezónny kalendár

Tok a prílet — samce prichádzajú na hniezdiská v marci (Kalifornia, Arizona) a začínajú dvorenie; samec spieva s otvoreným zobákom a trasie krídlami pred samicou

Hniezdna sezóna (apríl–august podľa oblasti) — samica pletie hniezdo a prišíva ho k spodnej strane palmového listu; zvyčajne 2 vrhy ročne, niekedy 3

Odchov mláďat — obaja rodičia kŕmia; mláďatá opustia hniezdo po ~14 dňoch; druh stavia nové hniezdo pre každý vrh

Pelichanie — po poslednom vrhu pred jesennou migráciou; samce si obnovujú oranžovo-čierne perie

Zimovanie (október–február) — väčšina populácie zimuje na tichomorskom pobreží Mexika; niektoré jedince ostávajú na juhozápade USA, časť až po Guatemalu a Belize

Sťahovavý druh (väčšina populácie): jar prílet na hniezdiská v SZ USA (marec–apríl), jeseň odlet na zimoviská (august–september). Stále populácie v Baja California Sur a pozdĺž mexického pobrežia.

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Voľne žijúci druh — v európskej avikultúre sa bežne nechová. Trupiál maskový je severoamerický sťahovavý vták; v SR a v Európe nie je dostupný ani etablovaný ako chovný druh. Táto stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter — informuje o biológii druhu vo voľnej prírode. Prípadný chov v špecializovaných Zoo alebo výstavách si vyžaduje priestrannú voliéru, mäkké krmivo s hmyzom, nektár a ovocie, palmy alebo podobné rastliny a znalosť sofbillovej starostlivosti.

Priestor Druh sa v európskej avikultúre bežne nechová — preň nie je zavedený priestorový štandard v SR/ČR. V severoamerických a európskych Zoo/aviáriách sa udržiava v priestranných zarastených voliérach s palmami alebo veľkými listnatými stromami, minimálne 3–4 m dlhých, s výškou aspoň 2,5 m. Potrebuje priestor pre aktívny let, rôzne výšky bidiel, palmy alebo rastliny pre inštinkt hniezdenia a misy s vodou na kúpanie. Niet ho zmysel chovať v malej klietke — je to aktívny lietajúci druh.

Deti v domácnosti Trupiál maskový nie je detský maznáčik — ide o plachý voľne žijúci americký druh. Deti ho môžu fascinovať ako skvostný záhradný vták — samce navštevujú kŕmidlá s pomarančmi a kŕmidlá pre kolibriky, čo je krásna príležitosť na pozorovanie v záhrade (v USA). Učí o vzťahu vtákov a paliem, o hniezdení a migrácii. Najlepší vzťah je pozorovanie z diaľky bez rušenia.

Hlučnosť Druh je pomerne tichý a jeho hlas je menej nápadný než u iných trupiálov. V záhrade alebo parku ho možno počuť, no jeho objem nepresahuje obvyklú záhradnú kulisu. V domácom chove (teoretický) by nerušil susedov.

Verdikt odborníka Trupiál maskový (Icterus cucullatus) je štíhly stredne veľký spevavec (18–20 cm, 24–31 g) z čeľade Icteridae (vlhovcovité) s výrazným pohlavným dimorfizmom. Samec je nezameniteľný: celá hlava a spodok tela sú žiarivo oranžové (západ) až oranžové (východ), tvár a hrdlo čierne (bib), chrbát, krídla a chvost čierne s dvoma bielymi krídlovými pruhmi; zobák je štíhly, mierne zahnutý nadol a celý čierny. Oranžová farba siaha na celé temeno ako kukla — tým sa odlišuje od trupiála vlhovitého (čierna hlava) a trupiála bullockho (oranžová tvár, ale s čiernym pásikom cez oko a veľkou bielou záplatou na krídlach). Samica je olivovozelená až olivovožltá zhora, so žltkastým bruchom a bielymi krídlovými pruhmi; 1. ročný samec má čierne hrdlo a masku ako dospelý, inak podobný samici. Druh má päť poddruhov: západ (nelsoni, trochiloides) je výrazne žltší; východ (cucullatus, sennetti) oranžovejší; igneus (Yucatán, Belize) je najžiarivejší. Hniezdny areál: JZ Spojené štáty (Kalifornia, Arizona, Nové Mexiko, Texas), Baja California a väčšina Mexika; zimoviská na tichomorskom pobreží Mexika; stále populácie v Baja California Sur. Biotop: otvorené priestranstvá s palmami, záhrady, mestské parky, riečne porasty — ornamentálne palmy v mestách výrazne rozšírili areál smerom na sever. Hniezdo pletie samica z rastlinných vlákien, trávy a bavlny a prišíva ho k spodnej strane palmového listu alebo veľkej yucce (10–45 m nad zemou) — ide o najcharakteristickejší znak druhu. Znáška: 3–5 vajec (typicky 4), belavo-modrasté s hnedo-fialovými škvrnami; inkubácia 12–14 dní; mláďatá vylietajú za ~14 dní; typicky 2 vrhy ročne (niekedy 3). Strava: hmyz, nektár, ovocie. Hlas: piskľavé wheet a krátky škrabavý spev s kočičími tónmi. IUCN LC, populácia ~1,7 milióna jedincov, trend narastajúci. Druh nie je v CITES; v Severnej Amerike chránený Migratory Bird Treaty Act. V európskej avikultúre sa bežne nechová.

Prostredie a požiadavky

Biotop (voľne žijúci druh)

Otvorené priestranstvá s palmami, záhrady, mestské parky, sadové plantáže, riečne porasty — osobitnú záľubu v palmách využíva na hniezdenie

Trupiál maskový obýva otvorené a polosuché prostredie s drevinami, najmä tam, kde rastú palmy, yuccy, mesquit a ďalšie vysoké stromy. Ornamentálne palmy vo štvrticiach miest JZ USA mu umožnili kolonizovať mestské prostredie. Vyskytuje sa aj v riečnych galériových lesoch (cottonwood, sycamore), sadoch a suchých krovinatých plochách. Druh výrazne ťaží z ľudskej zástavby tam, kde sa sadí exotická palmová vegetácia.

Spoločenské správanie

Hniezdne páry sú územne; mimo sezóny sa sdružuje v menších skupinách; migruje v kŕdlikoch

Počas hniezdenia samec háji relatívne malé teritórium a aktívne odháňa súperov aj iné druhy z okolia hniezda. Mimo hniezdenia sa trupiály maskové združujú voľnejšie a migráciu absolvujú v menších kŕdlikoch. Na zimoviskách v Mexiku sa môžu vyskytovať v spoločnosti iných druhov trupiálov.

Teplota a podnebie

Aridné a semiaridné subtropické a tropické pásmo; druh nie je mrazuvzdorný — väčšina populácie zimuje v tropickom Mexiku

Hniezdny areál leží v suchých až polosuchých subtropickejších oblastiach JZ USA a Mexika, kde sú letá horúce a suché. Druh nie je adaptovaný na mrazy — väčšina populácie migruje do tropického Mexika (Guerrero, Chiapas, Oaxaca pobrežie). Len malá časť jedincov prezimuje v teplých pobrežných oblastiach S Mexika a výnimočne v S Kalifornii alebo S Texase.

Hniezdenie a hniezdny materiál

Kôš pletený z vlákien a prišitý k spodnej strane palmového listu alebo yuccy, 3–15 m nad zemou; samica stavia 3–5 dní

Hniezdo je pletený kôš z trávy, rastlinných vlákien a bavlny, ktorý samica zošíva a prišíva k spodnej strane veľkého palmového listu alebo yuccy — toto je najtypickejší znak druhu. Hniezdo je hlbšie a tesnejšie pletené ako u príbuzných trupiálov; výška 3–15 m nad zemou (v palmách). Samica stavia 3–5 dní a buduje nové hniezdo pre každý vrh sezóny. Znáška: 3–5 vajec (typicky 4), belavo-modrasté s hnedo-fialovými škvrnami (zdroj: Audubon, ADW). Inkubácia 12–14 dní (zdroj: Audubon, ADW), samica sedí prevažne; mláďatá vylietajú za ~14 dní. Typicky 2 vrhy ročne, niekedy 3.

Kúpanie a hygiena

V prírode sa kúpa v plytkých kalužiach, rose a fontánach; v záhrade priláka plytká misa s vodou

Trupiály maskové sa radi kúpu — v záhrade priláka plytká misa s čistou vodou (max. 5 cm hlboká). Kúpanie je dôležité pre zdravie peria a reguláciu teploty pri horúcom polosucho areálu. Vo voľnej prírode využívajú dažďovú rosu, kaluže po daždi, fontány a vodné plochy v záhradách.

Svetlo, migrácia a denný režim

Denný vták s výrazným sezónnym migračným rytmom — riadený dĺžkou dňa a teplotou

Trupiál maskový je denný vták; jeho migračné správanie riadi fotoperioda (dĺžka dňa). Na jar s predlžovaním dní migruje na sever na hniezdiska (marec–apríl); na jeseň s krátením dní odlieta na zimoviská (august–september). Samce prichádzajú na hniezdiská o pár dní pred samicami. Tento migračný rytmus je pevne zakódovaný a v zajatí ho nemožno úplne potlačiť.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie

Marec–apríl (po prílete na hniezdiská v JZ USA)

Samec prichádza na hniezdisko o niekoľko dní pred samicou. Dvorenie zahŕňa spev z exponovaného bidla s otvoreným zobákom namireným nahor a trasenie krídlami, kým krúži okolo samice. Samce bránia teritórium agresívnym správaním voči súperom. Pohlavná dospelosť nastupuje v prvom roku života (zdroj: ADW); prvé ročné samce majú čierne hrdlo a masku, no nie vždy sa úspešne pária.

Stavba hniezda

Samica stavia 3–5 dní (zdroj: ADW)

Hniezdo stavia výlučne samica — ide o pletený kôš z trávy a rastlinných vlákien vystlaný bavlnou a chlpmi, ktorý prišíva a priväzuje k spodnej strane veľkého palmového listu alebo yuccy, zvyčajne 3–15 m nad zemou. Je hlbší a tesnejšie utkaný než u príbuzných trupiálov. Samica stavia nové hniezdo pre každý vrh sezóny. Toto správanie je pre trupiála maskového najtypickejšie a odlišuje ho od väčšiny iných trupiálov, ktorí zavesujú hniezdo na konáriky.

Znáška

3–5 vajec (typicky 4); hniezdna sezóna apríl–august

Samica znáša 3–5 vajec (typicky 4), belavo-modrastej farby s nepravidelnou hnedo-fialovou a sivou škvrnitosťou (zdroj: Audubon). Hniezdna sezóna je regionálne variabilná: Texas apríl–júl; Arizona a Baja California máj–august; Kalifornia apríl–mid-august. Dva vrhy ročne sú typické (niekedy tri) — druh buduje nové hniezdo pre každý vrh (zdroj: ADW, NatureWorks).

Inkubácia

12–14 dní (zdroj: Audubon, ADW); prevažne samica

Inkubácia trvá 12–14 dní (zdroj: Audubon Field Guide, ADW). Sedí prevažne samica; samec príležitostne striedava a prináša potravu. Počas inkubácie je druh mimoriadne citlivý na vyrušenie — opúšťanie hniezda v prítomnosti hrozby je bežné. Práve počas inkubácie je hniezdo najzraniteľnejšie voči parazitizmu hniezdomravcov.

Liahnutie a kŕmenie mláďat

Obaja rodičia kŕmia; mláďatá opustia hniezdo za ~14 dní (zdroj: Audubon, ADW)

Mláďatá sa liahnu holé a slepé — kŕmia ich obaja rodičia. Hmyz (húsenice, chrobáky, osy) je v tomto období nevyhnutný pre rast a vývoj mláďat. Mláďatá opustia hniezdo po ~14 dňoch (zdroj: Audubon, ADW) a rodičia ich ďalší čas dokrmujú. Potom samica začína budovať hniezdo pre druhý vrh.

Vývoj mláďat a pohlavná dospelosť

Juvenily podobné samici; samce dosahujú plné sfarbenie v 2. roku

Juvenily a samice 1. roka sú olivovozelené až olivovožlté, podobné dospelej samici. Prvé ročné samce (1. ročné) majú čierne hrdlo a masku ako dospelí, no chrbát a krídla sú bledšie — niekedy sa nazývajú „1st summer males". Plné dospelé sfarbenie — sýte oranžové alebo žlté s čiernym chrbtom — dosahujú samce po druhom pelichaní (v druhom roku). Pohlavná dospelosť v prvom roku (zdroj: ADW). Dožitie vo voľnej prírode orientačne 3–6 rokov (zdroj: NatureWorks, ADW).

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v európskej avikultúre bežne nechová a neochočuje — vo voľnej prírode je plaché. Aklimatizácia je dlhodobý proces vyžadujúci špecialistov (Zoo).

Trupiál maskový je voľne žijúci americký druh, ktorý sa v Európe bežne nechová. Ide o plachého vtáka, ktorý pred človekom uhýba a fyzický kontakt nevyhľadáva. Akékoľvek chovateľské rady sú len teoretické; práca s týmto druhom patrí do rúk zoologických záhrad a špecializovaných chovateľov so skúsenosťami so softbillmi. Jediný zmysluplný vzťah bežného záujemcu k druhu je pozorovanie vo voľnej prírode (v SZ USA, Mexiku) alebo na kŕmidlách v záhrade.

Neusiluj sa o ochočenie — trupiál maskový je voľne žijúci plachý druh bez tradície klietkového chovu v Európe

V záhrade ho priláka kŕmidlo s polkou pomaranča, grape jelly alebo kŕmidlo pre kolibriky — pozorovanie z okna je najprirodzeneší kontakt (platí pre USA)

Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici — drž ho v tme a tichu, minimalizuj manipuláciu

Podporuj ochranu jeho biotopu — zachovanie palmových porastov, nativnej vegetácie a znižovanie pesticídov sú kľúčové pre tento druh

Cena a kde kúpiť

v európskej avikultúre sa bežne nechová — trhová cena v SR/ČR neexistuje (presné údaje neoverené)

Trupiál maskový sa v slovenskej a českej avikultúre bežne neponúka — ide o voľne žijúci severoamerický druh bez tradície klietkového chovu v Európe. Štandardná trhová cena v SR/ČR preň neexistuje. V Severnej Amerike je druh chránený Migratory Bird Treaty Act — odchyt a obchod s divo odchytenými jedincami je nezákonný. V európskych Zoo sa vyskytuje ojedielo. Druh nie je v CITES; avšak jeho prípadný dovoz do EÚ podlieha veterinárnym importným predpisom EÚ. Stránka má atlasový charakter; nákup nie je štandardnou voľbou.

Druh sa bežne nepredáva v SR/ČR ani v EÚ — nie je etablovaný v európskej avikultúre

Záujemci o pozorovanie ho môžu stretnúť v SZ USA, Mexiku a v záhradách Baja California — vo voľnej prírode

Odborná literatúra, eBird, Audubon a Cornell AllAboutBirds sú najlepší zdroj informácií o tomto druhu

Na čo si dať pozor Trupiál maskový nie je vták na kúpu v SR — jeho chov je v Európe výnimočný a patrí do špecializovaných Zoo. Ak vás tento druh zaujíma, najlepší spôsob „stretnutia" je pozorovanie vo voľnej prírode v USA alebo Mexiku, inštalácia kŕmidla s pomarančmi v záhrade (ak ste v jeho areáli) alebo návšteva severoamerickej Zoo s vtáčou záhradou.

Porovnanie s podobnými druhmi

	Trupiál maskový	Trupiál vlhovitý (Icterus galbula)	Trupiál Bullockho (Icterus bullockii)	Trupiál záhradný (Icterus spurius)
Dĺžka	18–20 cm	17–19 cm	18–19 cm	16–18 cm
Váha	24–31 g	22–42 g	29–43 g	16–28 g
Dožitie	3–6 r vo voľnej prírode (orientačne; zdroj: NatureWorks, ADW)	do 11 r 7 mes divoko; do 14 r v zajatí	do 10 r vo voľnej prírode (orientačne)	do 11 r vo voľnej prírode (orientačne)
Hlučnosť	voľne žijúci druh — v európskej avikultúre sa bežne nechová	stredne náročný voliérový softbill	voľne žijúci druh — v avikultúre zriedkavý	voľne žijúci druh — v avikultúre zriedkavý
Stav IUCN	IUCN LC (narastajúci trend), bez CITES	IUCN LC (klesajúci trend), bez CITES	IUCN LC, bez CITES	IUCN LC, bez CITES
Povaha	Samec: oranžová celá hlava (kukla) aj spodok, čierna tvár a hrdlo, čierny chrbát/krídla/chvost, dva biele krídlové pruhy; západ žltší, východ oranžovejší. Samica: olivovozelená zhora, žltkavý spodok, biele pruhy. Štíhly mierne zahnutý čierny zobák, dlhý chvost.	Samec: celá hlava čierna (nie oranžová kukla ako u maskového!), žiarivo oranžový spodok a plecia, čierny chrbát a krídla, dva biele krídlové pruhy. Samica: olivovohnedá, tlmene žltooranžová hruď. Väčší a masívnejší než maskový.	Samec: oranžová tvár, no s výrazným čiernym pásikom cez oko a VEĽKOU bielou záplatou na krídle (nie dva tenké pruhy!). Žiadne čierne hrdlo-bibb ako u maskového. Samica: sivastá s teplou žltkavou hruďou. Kľúč: biela záplata na krídle a čierny pás cez oko.	Samec: jediný gaštenovo-hrdzavý (chestnut) trupiál — nie oranžový! Čierna hlava, chrbát a hrdlo, boky a brucho tmavohnedé (chestnut). Samica a 1. ročné samce žltozelené ako u maskového, no menšie a kratšie vo chvoste. Výrazne menší a kratšie-chvostý druh.
Areál	Hniezdisko: JZ USA (Kalifornia, Arizona, Nové Mexiko, Texas), Baja California, väčšina Mexika. Zimoviská: tichomorské pobrežie Mexika, Guatemala, Belize. Sťahovavý (väčšina) aj stály (Baja California Sur). Viazaný na palmy, záhrady a mestské parky.	Hniezdisko: východ a stred Severnej Ameriky (J Kanada az centr. USA); zimovisko: Mexiko, Stredná Amerika, S Južná Amerika. Dlhý migrant.	Hniezdisko: západ Severnej Ameriky (západ Great Plains az Pacifik, Kanada az Mexico). Sympatrický s maskovým v časti areálu; v prekrytom pásme sa kríži s vlhovitým.	Hniezdisko: vychod a stred USA, juh Kanady; zimovisko: Stredná Amerika a SZ Južná Amerika. Dlhý migrant; hniezdi v otvorenom lese a sadoch.

Choroby a prevencia

Parazitizmus hniezdomravcami (Molothrus ater a M. aeneus)

stredná

Príznaky: Znáška cudzích vajec v hniezde, samica kŕmi cudzie mláďatá, znížená reprodukčná úspešnosť vlastných mláďat, oneskorený alebo neúspešný odchov

Najvýznamnejší reprodukčný tlak na tento druh — hniezdomravec hnedohlavý (Molothrus ater) a hniezdomravec bronzový (M. aeneus) patrzia medzi hlavných parazitov trupiála maskového. Trupiál niekedy rozozná cudzie vajce a vyhodí ho alebo opustí hniezdo; inokedy odchová cudzích mláďat namiesto vlastných. Populačný dopad existuje, ale druh si napriek tomu zachováva stabilnú populáciu vďaka viacerým vrhom ročne (zdroj: Wikipedia EN, ADW).

Aspergilóza (Aspergillus spp.)

vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, strata hmotnosti, zhoršenie hlasu, zelené výkaly

Plesňová infekcia dýchacích orgánov z vlhkého prostredia, plesnivého ovocia alebo zatuchnutého krmiva. Druh s ovocnou a nektárovou stravou je obzvlášť ohrozený, ak nie sú misky denne vymieňané. Prevencia: denná výmena ovocia a nektáru, suché a dobre vetrané prostredie. Liečba antifungálnymi liekmi patrí aviárnemu veterinárovi.

Strata sfarbenia (depigmentácia) pri nedostatku karotenoidov

nízka

Príznaky: Samec bledne po pelichaní — oranžové perie sa stáva žltkastým alebo krémovým; žiadne celkové príznaky choroby

Icteridae si karotenoidné pigmenty nedokážu syntetizovať a musia ich prijímať s potravou. V zajatí bez suplementácie karotenoidmi (kantaxantín, paprika, červené ovocie) samce po pelichaní strácajú sýtosť oranžovej farby. Pre prípadný chov v Zoo je suplementácia nevyhnutná; pre voľne žijúce jedince prirodzená strava (húsenice, nektár, bobule) karotenoidov obsahuje dostatok.

Vnútorné parazity (kokcídie, hlísty)

stredná

Príznaky: Chudnutie napriek žravosti, riedky alebo krvavý trus, nastŕpané perie, slabosť

Voľne žijúce trupiály bežne nesú črevné parazity. V dočasnej ľudskej starostlivosti (zranené jedince) je karanténa a koprologická kontrola dôležitá. Liečba cielenými antiparazitikami patrí veterinárovi.

Kolízia s oknami a nárazy do konštrukcií počas migrácie

stredná

Príznaky: Otras, dezorientácia, poranenia hlavy a krka, niekedy smrť

Počas jesenného a jarného ťahu sú trupiály — ako mnohé sťahovavé vtáky — ohrozené kolíziou s oknami budov, najmä v mestách. V USA sa odhaduje, že kolízie s oknami ročne zabijú stovky miliónov sťahovavých vtákov. Pri náleze zraneného jedinca: umiestni ho do tieňa a ticha, v krabici s otvormi, a v priebehu hodín kontaktuj záchranné centrum.

Prevencia Trupiál maskový sa v európskej avikultúre bežne nechová, preto nasledujúce zásady platia predovšetkým pre prípadnú dočasnú starostlivosť o zranené jedince (napr. po kolízii s oknom) alebo pre chov v zoologických záhradách: (1) Čerstvé ovocie a nektár denne — prezreté a plesnivé krmivo je primárnou príčinou aspergilózy. (2) Hmyz nevyhnutný — bez živej potravy (húsenice, cvrčky) trpí kondícia vtáka. (3) Karotenoidná suplementácia pre samcov (paprika, kantaxantín) — bez nej sa stráca oranžové sfarbenie po pelichaní. (4) Pokojné prostredie pri dočasnej starostlivosti — stres po kolízii je veľkou hrozbou; tma, ticho, minimum manipulácie. (5) Cieľom záchrannej starostlivosti je vždy návrat do prírody. Pri akomkoľvek ochorení vyhľadaj aviárneho veterinára.

Zaujímavosti

Kukla, nie maska — hoci slovenský aj anglický názov hovorí o maske (maskový / Hooded), najpresnejší popis samca je celooranžová kukla: oranžová farba pokrýva celú hlavu vrátane temena; čiernou sú iba tvár, hrdlo, chrbát, krídla a chvost. Tým sa líši od trupiála vlhovitého (celá čierna hlava), trupiála bullockho (oranžová tvár, ale s čiernym pásikom cez oko) a iných príbuzných.

Palmový krajčír — samica trupiála maskového je majsterka šitia: hniezdo nepletie iba z vlákien, ale aktívne ho zošíva rastlinnými vláknami k spodnej strane palmového listu. Táto technika je unikátna medzi severoamerickými trupiálmi a viedla k pevnému vzájomnímu vzťahu druhu s palmami — ornamentálne palmy vo štvrticiach miest JZ USA mu umožnili dramaticky rozšíriť areál na sever.

Päť poddruhov, dve tváre — západ a východ areálu sa farebne výrazne líšia: nelsoni a trochiloides (Kalifornia, Arizona, Baja California) sú viditeľne žlté, kým cucullatus, sennetti a igneus (Texas, Mexiko, Yucatán) sú sýto oranžové. Najžiarivejší je igneus z Yucatánskeho polostrova a Belize — tieto regionálne rozdiely môžu spôsobiť zmätok pri identifikácii, ak pozorovateľ pozná len jeden poddruh.

Dvojnásobný parazit — trupiál maskový je jedným z mála severoamerických vtákov, ktorý je napadaný dvoma rôznymi druhmi hniezdomravcov súčasne: hniezdomravcom hnedohlavým (Molothrus ater) v severnej časti areálu a hniezdomravcom bronzovým (Molothrus aeneus) v južnejšej časti. Tento reprodukčný tlak znižuje hniezdnu úspešnosť, no druh ho kompenzuje opakovanými vrhmi (2–3 ročne) a niekedy aj rozpoznaním a vyhodením cudzích vajec.

Kolibríkove kŕmidlá a záhradný hosť — trupiál maskový sa v USA zaradil medzi obľúbených záhradných vtákov kŕmidiel: priláka ho polka pomaranča, grape jelly (hroznový džem) alebo nektárové kŕmidlo pre kolibriky. Svojím štíhlym zahrnutým zobákom preráža aj tubulovité kvety agáv a aloe, aby získal nektár — správanie, ktoré je typické skôr pre kolibriky.

Žltejší na západe, oranžovejší na východe — sfarbenie samca priamo koreluje s dostupnosťou karotenoidných pigmentov v potrave na danom území. Prírodnú variabilitu poukazuje na to, že karotenoidná strava hrá kľúčovú úlohu v intenzite pigmentácie — rovnaký princíp, aký musíme uplatňovať suplementáciou pri chove trupiálov v zajatí.

Hlas — škrabavý a premenlivý — na rozdiel od melodickej fláutovej pesničky trupiála vlhovitého je spev trupiála maskového kratší, premenlivejší a škrabavejší, so záhadnými kočičími tónmi a niekedy aj napodobeninami iných druhov. Základným identifikačným zvukom je piskľavé "wheet" — ostrý, nazálny tón zreteľne počuteľný v záhradách Arizony a Kalifornie.

Narastajúca populácia napriek parazitizmu — IUCN hodnotí druh ako Least Concern (LC) s populáciou okolo 1,7 milióna jedincov a celkovo narastajúcim trendom (zdroj: BirdLife, National Geographic). Druh dokázal využiť urbanizáciu juhozápadu USA — ornamentálne palmy v mestách poskytli nové hniezdne lokality. V niektorých regiónoch (J Texas) populácia mierne klesá, na tichomorskom pobreží USA naopak rastie.

Nie je to európsky oriole — napriek tomu, že anglicky sa hovorí "oriole", trupiál maskový nepatrí do čeľade drozdovitých ani lejskovitých, ale do Icteridae — výlučne novosvetskej čeľade, zahŕňajúcej aj hniezdomravce, vlhovce a medovníky. Európsky vlha zlatý (Oriolus oriolus) patrí do úplne inej čeľade (Oriolidae) a nie je s ním bližšie príbuzný.

Taxonomická klasifikácia

species Trupiál maskový (Icterus cucullatus)

Ríša Animalia

Kmeň Chordata

Trieda Aves (vtáky)

Rad Passeriformes (vrabcotvaré)

Čeľaď Icteridae (vlhovcovité / trupiálovité)

Rod Icterus Brisson, 1760

Druh Icterus cucullatus Swainson, 1827

Poddruh SR v SR sa nevyskytuje — severoamerický druh; v európskej avikultúre sa bežne nechová

Poddruhy Päť poddruhov v dvoch skupinách. Skupina I (oranžovejšia, východ): I. c. cucullatus (Rio Grande Texas–Oaxaca–Veracruz, sýto oranžový), I. c. sennetti (dolný Rio Grande–Tamaulipas, bledší a žltší), I. c. igneus (Tabasco, Yucatán, Belize — najžiarivejší oranžový). Skupina II (žltšia, západ): I. c. nelsoni (Kalifornia, Arizona, Z Nové Mexiko, SZ Mexiko — výrazne žltší, štíhlejší zobák), I. c. trochiloides (stredná a J Baja California — najmenší, žltooranžový, najdlhší a najtichší zobák). Druh opísal William Swainson v roku 1827.

Avibase_ID 526A36924CDA313C

Často kladené otázky

Trupiál maskový (Icterus cucullatus) má celú hlavu oranžovú (kukla) — oranžová pokrýva aj temeno, čierne sú len tvár, hrdlo, chrbát a krídla. Trupiál vlhovitý (Icterus galbula) má naopak celú hlavu čiernu — žiadna oranžová na temene; navyše je väčší a oranžovejší. Trupiál bullockho (Icterus bullockii) má oranžovú tvár, ale s čiernym pásikom cez oko a veľkou bielou záplatou na krídle — žiadna čierna bibb/hrdlo a výrazná biela záplata odlišujú ho ihneď. Altamirský trupiál (Icterus gularis) je výrazne väčší a masívnejší s oranžovou záplatou na pleci (nie biele pruhy); trupiál maskový je štíhlejší a menší.

V záhrade ho najspoľahlivejšie priláka polka pomaranča alebo hroznová džem (grape jelly) v plytkej miske na kŕmidlovom stojane. Navštevujú aj kŕmidlá pre kolibriky s cukrovým roztokom — svojím štíhlym zahrnutým zobákom dokážu prenikať do kvetných trubíc. V prírode sa živia prevažne hmyzom (húsenice, chrobáky, osy), nektárom z agáv, aloe a hibiscus, a ovocím (bobule, čerešne, figy). Hmyz je rozhodujúci počas hniezdenia a pri odchove mláďat.

Trupiál maskový hniezdi predovšetkým v palmách a yuccách — samica prišíva a priväzuje hniezdo k spodnej strane veľkého palmového listu z rastlinných vlákien. Táto technika šitia je unikátna a charakteristická práve pre tento druh. Hniezdo visí 3–15 m nad zemou a je hlbší a tesnejšie pletené ako u príbuzných trupiálov. Samica buduje nové hniezdo pre každý vrh sezóny — typicky 2, niekedy 3 vrhy ročne. Prítomnosť ornamentálnych paliem vo štvrticiach miest JZ USA výrazne rozšírila hniezdny areál druhu na sever.

IUCN hodnotí druh ako Least Concern (LC) — najmenej ohrozený, s celkovo narastajúcim populačným trendom a odhadovanou populáciou okolo 1,7 milióna jedincov. Druh nie je zaradený v CITES. V Severnej Amerike je chránený Migratory Bird Treaty Act (MBTA) — odchyt, držanie a obchod s divo odchytenými jedincami je nezákonný. V SR sa zákon 543/2002 Z. z. naňho nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR), avšak pri prípadnom dovoze do EÚ platia veterinárne importné predpisy EÚ.

Samica je výrazne nenápadnejšia: olivovozelená až olivovožltá zhora, so žltkastým bruchom a bielymi krídlovými pruhmi; zobák je štíhly a mierne zahnutý. Pripomína samicu trupiála vlhovitého, ale je väčšia a dlhšia vo chvoste s výraznejšie zahnutým zobákom. Prvé ročné samce (1. summer male) sú podobné samici, ale majú čierne hrdlo a masku ako dospelý samec — zvyšok je však bledší a hnedastejší. Plné dospelé sfarbenie (sýte oranžové alebo žlté) dosiahnu samce po druhom pelichaní v druhom roku života.

Samica znáša 3–5 vajec (typicky 4), belavo-modrastej farby s hnedo-fialovými a sivými škvrnami. Inkubácia trvá 12–14 dní — sedí prevažne samica. Mláďatá opustia hniezdo po ďalších ~14 dňoch; obaja rodičia ich kŕmia hmyzom. Druh zvyčajne odchová 2 vrhy ročne (niekedy 3) — pre každý vrh stavia samica nové hniezdo. (Zdroj: Audubon Field Guide, ADW.)

Spev trupiála maskového je kratší a menej melodický než u trupiála vlhovitého. Ide o krátku (1–4 s) premenlivú sériu škrabavých tónov prerušených príležitostnými kočičími zvukmi a niekedy aj napodobeninami iných druhov. Najčastejší identifikačný zvuk je piskľavé wheet alebo sweet — ostrý, nazálny, zreteľne počuteľný v záhrade. Okrem toho vydáva mäkké štreboce (chut-chut-whew). Samec počas dvorenia spieva s otvoreným zobákom zdvihnutým nahor, kým trasie krídlami. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.

ZDROJ: Avibase (Icterus cucullatus, ID 526A36924CDA313C, SK název trupiál maskový, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=526A36924CDA313C), Animal Diversity Web / ADW (Icterus cucullatus — dĺžka

Cudzie názvy

Anglicky: Hooded Oriole, Česky: trupiál oranžovokápý, Nemecky: Maskentrupial, Španielsky: Bolsero encapuchado, Francúzsky: Oriole masque, Taliansky: Oriolo dal bavaglio, Holandsky: Maskertroepiaal, Portugalsky: corrupiao-mascarado, Poľsky: kacyk maskowy, Maďarsky: alarcos trupial, Rusky: Масковый трупиал, Japonsky: ムナグロムクドリモドキ, Latinsky: Icterus cucullatus Swainson, 1827

Trupiál maskový

Icterus cucullatus — štíhly severoamerický trupiál s oranžovou kuklou a čiernou maskou — palmový krajčír prišívajúci hniezdo k palmovým listom v záhradách JZ USA

Výživa

Odporúčané potraviny

Zakázané potraviny

Správanie a komunikácia

Hlasový prejav a reč

Typické zvuky

Sezónny kalendár

Vhodný pre teba?

Prostredie a požiadavky

Areál výskytu

Rozmnožovací cyklus

Ochočenie a kontakt

Cena a kde kúpiť

Porovnanie s podobnými druhmi

Choroby a prevencia

Zaujímavosti

Taxonomická klasifikácia

? Často kladené otázky

Video — Trupiál maskový

Cudzie názvy

Často kladené otázky