Sturnidae (škorcovité)
Majna veľká má hlasný, pestrý a „ukecaný" repertoár — kombináciu prenikavých hvizdov, škrekotu, klokotania, bublania, cvrlikania a vrieskania, ktorá sa ozýva takmer neprestajne, najintenzívnejšie ráno a podvečer. Volania slúžia na kontakt, teritoriálnu komunikáciu aj spoločenské zhromažďovanie. Vo voľnej prírode sú typické hlučné spoločné nocoviská, kde sa pred zotmením schádzajú desiatky až stovky majn (často spolu s ďalšími druhmi majn a škorcov) a spoločne škrekocú. Druh okrem prirodzených volaní napodobňuje zvuky prostredia, hvizdy iných vtákov aj ľudské slová, hoci menej verne než beo posvätný. Hlasový prejav je celoročný a je súčasťou spoločenskej povahy druhu — nedá sa potlačiť, len manažovať umiestnením klietky a denným režimom.
Majna veľká je monogamná a vytvára páry; partneri sa zohrávajú vzájomným hlasovým prejavom (hvizdy, škrekot, klokotanie), nadúvaním peria a vztyčovaním chochla. Pri hniezde je teritoriálna a bráni dutinu. Tok nastupuje na začiatku hniezdnej sezóny (sezónne podľa lokality), v chove na jar pri predlžovaní dňa.
Samica znáša typicky 4–5 modrastých vajec. Hniezdo je v dutine stromu, štrbine múru, pod strechou alebo v búdke, vystlané prútikmi, korienkami, trávou a niekedy aj ľudským odpadom. Pri vhodných podmienkach pár v sezóne hniezdi opakovane (často 2 znášky). Hniezdna sezóna je približne apríl–august.
Inkubácia trvá približne dva týždne (~14 dní). Na sedení sa podieľa najmä samica, samec menej. Pre úspešný odchov je nevyhnutný prísun živočíšnej potravy (hmyz, larvy) — majna mláďatá kŕmi prevažne bielkovinami bohatou potravou.
Mláďatá sú krmivé (altriciálne) — liahnu sa holé, slepé a bezmocné, plne odkázané na rodičov. Oba rodičia ich kŕmia hmyzom a mäkkou potravou a odnášajú trusové vaky z hniezda. V tomto období je dôležitý dostatok živého krmiva a pokoj.
Po približne troch týždňoch intenzívneho kŕmenia oboma rodičmi mláďatá vyletujú z hniezda. Rodičia ich ešte istý čas dokrmujú a učia volania a zvuky repertoáru druhu. Ručne dochované mláďatá v kontakte s človekom sa neskôr najlepšie učia napodobňovať hvizdy, zvuky a jednotlivé slová.
Po vyletení sa mladé majny postupne osamostatňujú a združujú do kŕdľov; mimo hniezdenia tvoria hromadné nocoviská. Pohlavnú zrelosť dosahujú spravidla už v prvom roku života. Majna veľká sa dožíva približne 10–15 rokov (v dobrej starostlivosti v chove ojedinele viac).
Majna veľká sa najlepšie krotí a učí ako ručne odchované mláďa. Ručne dochovaná a denne socializovaná majna si na človeka zvykne pomerne rýchlo, je smelá a zvedavá, sadne na ruku, sleduje dianie a aktívne komunikuje hlasom. Vták z odchytu (divoký dospelý jedinec) je naopak plachý a stresovaný a krotí sa ťažšie — preto sa odporúča obstarať si odchované jedince z chovu. Krotenie je založené na dennej pokojnej interakcii, hlase a odmeňovaní obľúbenou potravou (hmyz, kúsky ovocia). Napodobňovanie hvizdov, zvukov a slov sa najlepšie rozvíja v mladom veku pri pravidelnom opakovaní, no majna zostáva slabším imitátorom než beo. Puto buduje skôr cez spoločný čas a hlasovú interakciu než cez maznanie.
Začnite s ručne odchovaným mladým jedincom z chovu (legálny pôvod) — divoký dospelý vták z odchytu sa krotí ťažko a je stresovaný.
Dajte vtákovi pár dní pokoj na aklimatizáciu v tichom kúte; potom začnite pokojne hovoriť pri klietke a budovať dôveru hlasom a prítomnosťou.
Odmeňujte obľúbenou potravou (kúsky ovocia, múčne červy, cvrčky) z ruky — postupne priučte majnu sadať na ruku/bidlo a brať pochúťky.
Učenie zvukov a slov robte krátko, pokojne a opakovane (jednotlivé slová/frázy a hvizdy denne), ideálne kým je vták mladý a v tichom prostredí — počítajte však s tým, že majna napodobňuje slabšie než beo.
Zabezpečte každodenný kontakt, stimuláciu a dostatok priestoru — zanedbaná a osamotená majna sa stáva plachou alebo hlučne dožadujúcou sa pozornosti.
Dôsledne zabezpečte klietku/voliéru proti úniku — ide o nepôvodný druh a vtáka nikdy nevypúšťajte ani nenechajte uletieť do prírody.
Majna veľká patrí medzi dostupnejšie a lacnejšie mäkkožravé spevavce než beo posvätný — odchované jedince sa predávajú spravidla v desiatkach až nižších stovkách eur, podľa pôvodu (chov vs. import), veku, skrotenosti a schopnosti napodobňovať zvuky a slová. Keďže druh nie je v CITES, obchod nie je obmedzený dohovorom CITES, no stále platí, že treba uprednostniť jedince z legálneho chovu a vyhnúť sa vtákom z odchytu. Pri kalkulácii rátajte aj s nákladmi na veľkú voliéru, pestrú softbill diétu a vtáčieho veterinára počas celej dĺžky života. U menej bežných mäkkožravcov môže byť dostupnosť na našom trhu obmedzená a cena vyššia.
| Majna veľká | Majna obyčajná | Majna džungľová (A. fuscus) | Majna jávska (A. javanicus) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~25–28 cm | ~23–25 cm | ~23–25 cm | ~23–25 cm |
| Váha | 95–105 g | 110–140 g | 90–140 g | ~95–135 g |
| Dožitie | ~10–15 r | ~4–12 r | ~10 r | ~10 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 3/5 | 3/5 | 3/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC (nie CITES) | IUCN LC (nie CITES) | IUCN LC | IUCN VU |
| Povaha | Celé telo čierne s kovovým leskom, dlhý vztýčený frontálny chochol, žltý zobák a nohy, biele podchvostie a koniec chvosta, biela škvrna na krídle | Hnedé telo, lesklá čierna hlava, žltý zobák a nohy, holá žltá koža za okom, BEZ chochla | Sivohnedo-čierna, KRATŠÍ chochol, tmavá/modrastá báza zobáka, svetlé (žlté/modrasté) oko | Sivočierna, krátky chochol, žltý zobák a nohy, biele podchvostie, bledé oko |
| Areál | SV India, J Čína a JV Ázia — všežravec, učenlivý mäkkožravec (slabší imitátor než beo) | Južná a stredná Ázia — jeden zo 100 najhorších inváznych druhov sveta, všežravec | Južná a JV Ázia — všežravec; menšia, s kratším chocholom a dvojfarebným zobákom | Jáva a Bali, introdukovaná v JV Ázii — všežravec; sivšia a s kratším chocholom než majna veľká |
Príznaky: Apatia, dýchavičnosť, nafúknutý posed, zväčšené brucho (ascites), úbytok kondície, náhle úhyny
Ako iné mäkkožravce (beo, tukany) môže byť aj majna veľká pri nadbytku železa v potrave ohrozená chorobou z ukladania železa — železo sa hromadí v pečeni a vedie k jej zlyhaniu. Rozumné je voliť pelety s primeraným obsahom železa, vyhýbať sa extrémne železitým krmivám a obmedziť súbežný príjem veľkého množstva vitamínu C (zvyšuje vstrebávanie železa). Pri podozrení je nutná návšteva vtáčieho veterinára.
Príznaky: Nadváha, znížená aktivita, zhoršené perie, problémy s pečeňou
Nevyvážená, príliš tučná alebo monotónna strava (napr. samotné semená či nadbytok energeticky bohatých zvyškov) a nedostatok pohybu vedú k obezite a stukovateniu pečene. Majna potrebuje pestrú všežravú stravu, dostatok priestoru a pohybu a kontrolu množstva tučných a sladkých potravín.
Príznaky: Riedky trus, hnačka, chudnutie, zhoršené perie, apatia
Ako všežravec, ktorý v prírode vyhľadáva potravu na zemi a pri dobytku, je majna náchylná na bakteriálne, prvokové a parazitárne črevné infekcie (vrátane salmonelózy a endoparazitov). V chove je prevenciou čistá voda, hygiena, kvalitné krmivo bez plesní a pravidelná kontrola trusu; pri pretrvávajúcom riedkom truse a chudnutí je nutná veterinárna diagnostika.
Príznaky: Vyšklbávanie peria, stereotypné správanie, nadmerné a hlučné vykrikovanie, plachosť
Majna je inteligentná a spoločenská; pri nedostatku priestoru, podnetov a kontaktu trpí nudou a stresom, čo sa prejaví behaviorálnymi problémami (vyšklbávanie peria, stereotypie, hlučnosť). Prevenciou je veľký priestor, hračky a vetvenie, denná interakcia a stabilný režim.
Príznaky: Kýchanie, výtok z nozdier a očí, sťažené dýchanie, nafúknutý posed
Ako teplomilnejší druh je majna v našich podmienkach citlivá na chlad, prievan a vlhký mráz, ktoré môžu viesť k respiračným infekciám. Nutné je teplé, bezprievanové prostredie a v chladnej časti roka vykurované zimovisko. Pri príznakoch (kýchanie, výtoky, sťažené dýchanie) je potrebná veterinárna starostlivosť.
Najdlhší chochol spomedzi ázijských majn — najnápadnejším znakom majny veľkej je dlhý vztýčený frontálny chochol z predĺžených čelových pier, ktorý sa môže stáčať dozadu. Je výrazne dlhší a špicatejší než u majny obyčajnej, džungľovej či jávskej a spolu so žltým zobákom a bielym podchvostím robí z druhu ľahko rozpoznateľného vtáka.
Celkovo čierna s bielym podchvostím — na rozdiel od majny obyčajnej (hnedé telo) má majna veľká celé perie bridlicovo čierne s kovovým leskom. Anglické meno white-vented myna odkazuje na biele podchvostie (vent); bielo zakončený je aj chvost a v lete sa pri lete ukáže biela škvrna na krídle.
Zbiera hmyz z chrbtov dobytka — majna veľká sa charakteristicky zdržiava pri kravách a buvoloch, z ktorých zbiera hmyz a kliešte, a hmyz vyhrabáva aj zo zeme či zbiera z listov. Práve hmyz (vrátane termitov) tvorí jadro jej potravy.
Napodobňuje hvizdy, zvuky a slová — slabšie než beo — majna veľká patrí medzi „hovoriace" škorcovité a dokáže napodobniť hvizdy, zvuky prostredia, hlasy iných vtákov aj jednotlivé slová, no je menej čistým a rozsiahlejším imitátorom než beo posvätný. Najlepšie sa učia ručne odchované mláďatá.
Patrí medzi škorcovité, nie medzi papagáje — napriek povesti „hovoriaceho" vtáka je majna veľká spevavec z čeľade Sturnidae (škorcovité), radu Passeriformes — blízka príbuzná škorca obyčajného, beo posvätného aj ostatných ázijských majn. Reč sa učí čisto sluchovo-hlasovo.
Odlíšenie od príbuzných majn — od majny obyčajnej (A. tristis) ju odlíši čierne telo a chýbajúca veľká holá žltá koža za okom (majna obyčajná má hnedé telo a nápadnú žltú „masku"). Od majny džungľovej (A. fuscus) ju odlíši dlhší chochol a celý žltý zobák — džungľová má kratší chochol a tmavú/modrastú bázu zobáka.
Hlučné spoločné nocoviská — mimo hniezdenia sa majny združujú do kŕdľov a vytvárajú hlučné spoločné nocoviská (komunálne roosty), kde sa pred zotmením schádzajú desiatky až stovky vtákov (často spolu s ďalšími druhmi majn a škorcov) a spoločne škrekocú — typický a hlasný prejav druhu.
Hniezdi v dutinách — 4–5 vajec — majna veľká hniezdi v dutinách stromov, štrbinách budov a búdkach, znáša typicky 4–5 vajec, hniezdna sezóna je apríl–august (často 2 znášky). Inkubácia trvá približne dva týždne a mláďatá vyletujú po približne troch týždňoch.
NIE je v CITES, IUCN: Least Concern — na rozdiel od beo posvätného (CITES II) majna veľká nie je zaradená do CITES; IUCN ju hodnotí ako najmenej ohrozenú (LC, 2016) a v rámci svojho areálu je bežná.
Šíri sa za človekom — vďaka väzbe na otvorenú poľnohospodársku krajinu a ľudské sídla majna veľká profituje z premeny krajiny človekom a miestami rozširuje svoj areál; lokálne sa zaznamenali aj krížence s majnou obyčajnou. Ako pri iných nepôvodných škorcovitých platí, že ju netreba vypúšťať do voľnej prírody.
Majna veľká (Acridotheres grandis) má celé telo bridlicovo čierne s kovovým leskom, dlhý vztýčený frontálny chochol (najdlhší a najšpicatejší spomedzi ázijských majn), žltý zobák aj nohy, biele podchvostie (vent), biely koniec chvosta a v lete bielu škvrnu na krídle; okolo oka nemá veľkú holú žltú kožu. Majna obyčajná (A. tristis) má naopak hnedé telo, lesklú čiernu hlavu a nápadnú holú žltú kožu za okom (žltú „masku") a chochol nemá. Majna džungľová/hnedolíčna (A. fuscus) je menšia, má kratší chochol a tmavú až modrastú bázu zobáka. Majna jávska (A. javanicus) je sivočiernejšia s kratším chocholom. Pri majne veľkej je teda kľúčová kombinácia dlhý chochol + celé čierne telo + žltý zobák + biele podchvostie.
Áno, majna veľká patrí medzi „hovoriace" škorcovité a dokáže napodobniť hvizdy, zvuky prostredia, hlasy iných vtákov aj jednotlivé ľudské slová a krátke frázy. V porovnaní s beom posvätným je však slabším a menej čistým imitátorom — beo je všeobecne považovaný za najlepšieho „hovoriaceho" spevavca sveta a kvalitou aj rozsahom napodobeniny majnu prekonáva. U majny veľkej platí, že najlepšie sa učia ručne odchované mláďatá v intenzívnom kontakte s človekom; jedinec si osvojí niekoľko slov, hvizdov a zvukov z okolia. Ak je hlavným cieľom verné „rozprávanie", je vyhľadávanejší beo; majna veľká je skôr charizmatický, smelý a hlasný spoločník s pôsobivým chochlom a obmedzenou, no roztomilou schopnosťou napodobňovania.
Majna veľká nie je zaradená do CITES, takže medzinárodný obchod nie je obmedzený týmto dohovorom (na rozdiel od príbuzného beo posvätného, ktorý je v prílohe II CITES). IUCN ju hodnotí ako najmenej ohrozenú a v rámci areálu je bežná. V chove preto treba kupovať jedince z legálneho chovu, vyhnúť sa vtákom z odchytu a obstarať si vtáka s dokladom o pôvode. Keďže ide o nepôvodný druh a viaceré príbuzné majny (napr. majna obyčajná) patria medzi inváznych vtákov, je dôležité zabezpečiť klietku/voliéru proti úniku a vtáka nikdy nevypustiť ani nenechať uletieť do voľnej prírody.
Majna veľká je stredne veľký vták (~25–28 cm, približne 95–105 g) s nezameniteľným vzhľadom: celé perie je bridlicovo čierne s kovovým leskom a najnápadnejším znakom je dlhý vztýčený frontálny chochol z predĺžených čelových pier, ktorý sa môže stáčať dozadu. Má žltý zobák aj nohy, tmavé až oranžovkasté oko (bez veľkej holej žltej kože okolo oka), biele podchvostie, biely koniec chvosta a v lete pri lete viditeľnú bielu škvrnu na krídle. Pohlavia sú navonok podobné. Po zemi sa pohybuje cieľavedomou chôdzou a poskakovaním a často sa zdržiava pri dobytku, z ktorého zbiera hmyz.
Majna veľká je stredne náročný druh — nenáročnejší než beo posvätný, no stále nie ideálny pre úplného začiatočníka ani do malého bytu. Dôvody: (1) je hlasná — pestrý hvizd, škrekot a klokotanie najmä ráno a podvečer, takže pri citlivých susedoch to treba zvážiť; (2) je špinivá — ovocná zložka stravy znamená riedky trus a každodenné čistenie; (3) je veľmi aktívna a potrebuje veľkú klietku alebo voliéru a dennú stimuláciu; (4) vyžaduje pestrú softbill (mäkkožravú) diétu, nie len semená; (5) je dlhodobejší záväzok (~10–15 rokov). Pre vhodného majiteľa — so záujmom o škorcovité, priestorom a toleranciou k hluku — je to však charizmatický, inteligentný a interaktívny spoločník. A keďže ide o nepôvodný druh, treba klietku/voliéru zabezpečiť proti úniku.
Majna veľká je oportúnny všežravec s ťažiskom na hmyze, takže potrebuje pestrú a vyváženú stravu, nie samotné semená. Základ tvoria kvalitné softbill (mäkkožravé) pelety, ktoré doplňte: (1) hmyzom a živým krmivom — cvrčky, múčne červy, zophobas (zvlášť pri odchove mláďat a v zime); (2) pestrým nakrájaným ovocím — figy, moruše, papája, banán, mango, hrozno, jablko bez jadrovníka; (3) bobuľami a drobným množstvom zeleniny a klíčkov a príležitostne vareným vajcom (bielkoviny pri pelichaní a odchove). Ako u iných mäkkožravcov je rozumné voliť pelety s primeraným obsahom železa a vyhýbať sa extrémne železitým krmivám aj nadbytku vitamínu C súbežne s jedlom. Nepodávajte avokádo (toxické), slané/sladené a spracované ľudské potraviny, kôstky a jadierka jabĺk a hrozna, cibuľu, cesnak ani plesnivé zvyšky. Majna veľa pije a rada sa kúpe — denne čerstvá voda a kúpeľ; vodu a misky čistite každý deň.