Sturnidae (škorcovité)
Majna brehová má hlasný, pestrý a družný repertoár — kombináciu klokotania, škrekotu, vrčania, hvizdov, bublania a cvrlikania, ktorý sa ozýva najintenzívnejšie ráno a podvečer. Volania slúžia na kontakt, teritoriálnu komunikáciu aj spoločenské zhromažďovanie; keďže druh hniezdi v kolóniách a mimo hniezdenia tvorí hlučné spoločné nocoviská, vzniká zbor mnohých vtákov naraz. Spev samca obsahuje nízke vrčivé tóny, vysoké hvizdy a melodické bublavé prvky a často do neho vpletá imitáciu hlasov iných vtákov. Druh okrem prirodzených volaní napodobňuje zvuky prostredia aj jednotlivé ľudské slová, hoci menej verne než beo posvätný. Hlasový prejav je celoročný a je súčasťou spoločenskej povahy druhu — nedá sa potlačiť, len manažovať umiestnením klietky a denným režimom.
Majna brehová je monogamná a vytvára páry v rámci hniezdnej kolónie; partneri sa zohrávajú vzájomným hlasovým prejavom (klokotanie, hvizdy, vrčanie), nadúvaním peria a kŕmením. Na rozdiel od silne teritoriálnej majny obyčajnej je družnejšia a hniezdi pospolu — desiatky párov hrabú nory blízko seba v tom istom brehu. Tok nastupuje pred obdobím dažďov a na začiatku hniezdenia (sezónne podľa lokality), v chove na jar pri predlžovaní dňa.
Samica znáša typicky 4–5 bledomodrých až zelenkavomodrých vajec. Hniezdo je na konci nory, ktorú pár vyhrabe do hlineného brehu rieky, násypu alebo do steny otvorenej studne, a vystelie ho trávou, korienkami, perím a niekedy aj ľudským odpadom. Hniezdenie je koloniálne — v jednom brehu môže byť tesne pri sebe množstvo nôr, čo je najcharakteristickejšia črta druhu.
Inkubácia trvá približne 13–14 dní a na sedení sa podieľajú obaja partneri. Pre úspešný odchov je nevyhnutný prísun živočíšnej potravy (hmyz, larvy) — majna mláďatá kŕmi prevažne bielkovinami bohatou potravou, ktorú zbiera v okolitej krajine aj pri dobytku.
Mláďatá sú krmivé (altriciálne) — liahnu sa holé, slepé a bezmocné a oči otvárajú približne po 5 dňoch. Oba rodičia ich kŕmia hmyzom a mäkkou potravou a odnášajú trusové vaky z nory. V tomto období je dôležitý dostatok živého krmiva a pokoj v kolónii.
Po približne 21 dňoch intenzívneho kŕmenia oboma rodičmi mláďatá vyletujú z nory. Rodičia ich ešte istý čas dokrmujú a učia volania a zvuky repertoáru druhu a mladé sa združujú do kŕdľov. Ručne dochované mláďatá v kontakte s človekom sa neskôr najlepšie učia napodobňovať zvuky a jednotlivé slová.
Po vyletení sa mladé majny postupne osamostatňujú a združujú do kŕdľov; mimo hniezdenia tvoria hromadné nocoviská. Pohlavnú zrelosť dosahujú spravidla už v prvom roku života. Majna brehová sa dožíva približne 10–12 rokov (v dobrej starostlivosti v chove ojedinele viac). Skorá zrelosť a družná, koloniálna povaha jej umožňujú rýchlo budovať početné populácie.
Majna brehová sa najlepšie krotí a učí ako ručne odchované mláďa. Ručne dochovaná a denne socializovaná majna si na človeka zvykne pomerne rýchlo, je smelá, družná a zvedavá, sadne na ruku, sleduje dianie a aktívne komunikuje hlasom. Vták z odchytu (divoký dospelý jedinec) je naopak plachý a stresovaný a krotí sa ťažšie — preto sa odporúča obstarať si odchované jedince z chovu. Krotenie je založené na dennej pokojnej interakcii, hlase a odmeňovaní obľúbenou potravou (hmyz, kúsky ovocia). Napodobňovanie zvukov a slov sa najlepšie rozvíja v mladom veku pri pravidelnom opakovaní, no majna brehová zostáva slabším imitátorom než beo. Puto buduje skôr cez spoločný čas a hlasovú interakciu než cez maznanie.
Začnite s ručne odchovaným mladým jedincom z chovu (legálny pôvod) — divoký dospelý vták z odchytu sa krotí ťažko a je stresovaný.
Dajte vtákovi pár dní pokoj na aklimatizáciu v tichom kúte; potom začnite pokojne hovoriť pri klietke a budovať dôveru hlasom a prítomnosťou.
Odmeňujte obľúbenou potravou (kúsky ovocia, múčne červy, cvrčky) z ruky — postupne priučte majnu sadať na ruku/bidlo a brať pochúťky.
Učenie zvukov a slov robte krátko, pokojne a opakovane (jednotlivé slová/frázy denne), ideálne kým je vták mladý a v tichom prostredí — počítajte však s tým, že majna brehová napodobňuje slabšie než beo.
Zabezpečte každodenný kontakt a stimuláciu; keďže je druh družný, zvážte chov v páre alebo menšej skupine vo voliére, aby netrpel nudou a osamelosťou.
Zabezpečte klietku/voliéru proti úniku — nepôvodný vták sa nikdy nesmie nechať uletieť do voľnej prírody.
Majna brehová sa v našich podmienkach chová menej často než majna obyčajná či beo posvätný, takže ponuka je obmedzenejšia; odchované jedince sa predávajú spravidla v desiatkach až nižších stovkách eur, podľa pôvodu (chov vs. import), veku, skrotenosti a schopnosti napodobňovať zvuky. Keďže druh nie je v CITES, obchod nie je obmedzený dohovorom CITES, no stále platí, že treba uprednostniť jedince z legálneho chovu a vyhnúť sa vtákom z odchytu. Pri kalkulácii rátajte aj s nákladmi na veľkú voliéru, pestrú softbill diétu a vtáčieho veterinára počas celej dĺžky života; keďže je druh družný, často je vhodné obstarať si pár alebo menšiu skupinu.
| Majna brehová | Majna obyčajná | Majna jávska | Majna džungľová | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~20–24 cm | ~23–25 cm | ~21–23 cm | ~22–24 cm |
| Váha | 64–80 g | 110–140 g | ~100 g | ~90–140 g |
| Dožitie | ~10–12 r | ~4–12 r | ~10 r | ~10 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 3/5 | 3/5 | 3/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC (nie CITES) | IUCN LC (nie CITES) | IUCN VU | IUCN LC |
| Povaha | Sivé telo, čierna „čiapka", tehlovo oranžovo-červená koža za okom, oranžovo-žltý zobák, žlté nohy, oranžovo-plavý chvost | Hnedé telo, lesklá čierna hlava, ŽLTÁ koža za okom, žltý zobák a nohy, biela škvrna na krídle | Takmer celé čierne lesklé perie, malý chocholček na čele, biela škvrna na krídle, žltý zobák a nohy | Sivohnedé telo, čierna hlava, výrazný chocholček z peria na čele pri zobáku, žltý zobák, žlté/modré oko |
| Areál | Severný a stredný indický subkontinent — koloniálne hniezdenie v norách brehov riek, družný všežravec | Južná a stredná Ázia — ten istý rod, jeden zo 100 najhorších inváznych druhov sveta, hniezdi v dutinách | Jáva a Bali (introdukovaná inde, napr. JV Ázia) — ten istý rod, IUCN zraniteľná (VU) | Južná a JV Ázia — ten istý rod, odlišuje ju chochol na čele a chýbajúca holá koža za okom |
Príznaky: Apatia, dýchavičnosť, nafúknutý posed, zväčšené brucho (ascites), úbytok kondície, náhle úhyny
Ako iné mäkkožravce (beo, majna obyčajná, tukany) môže byť aj majna brehová pri nadbytku železa v potrave ohrozená chorobou z ukladania železa — železo sa hromadí v pečeni a vedie k jej zlyhaniu. Prevenciou je voliť pelety s primeraným obsahom železa, vyhýbať sa extrémne železitým krmivám a obmedziť súbežný príjem veľkého množstva vitamínu C (zvyšuje vstrebávanie železa). Pri podozrení je nutná návšteva vtáčieho veterinára.
Príznaky: Nadváha, znížená aktivita, zhoršené perie, problémy s pečeňou
Nevyvážená, príliš tučná alebo monotónna strava (napr. samotné semená či nadbytok energeticky bohatých zvyškov) a nedostatok pohybu vedú k obezite a stukovateniu pečene. Majna potrebuje pestrú všežravú stravu, dostatok priestoru a pohybu a kontrolu množstva tučných a sladkých potravín.
Príznaky: Riedky trus, hnačka, chudnutie, zhoršené perie, apatia
Ako komenzál človeka, ktorý v prírode vyhľadáva odpad a zvyšky a pohybuje sa pri dobytku, je majna náchylná na bakteriálne, prvokové a parazitárne črevné infekcie (u majny brehovej je v literatúre opísaná napr. systémová izosporóza). V chove je prevenciou čistá voda, hygiena, kvalitné krmivo bez plesní a pravidelná kontrola trusu; pri pretrvávajúcom riedkom truse a chudnutí je nutná veterinárna diagnostika.
Príznaky: Vyšklbávanie peria, stereotypné správanie, nadmerné a hlučné vykrikovanie, plachosť
Majna brehová je inteligentná a družná; pri nedostatku priestoru, podnetov, kontaktu a spoločnosti trpí nudou a stresom, čo sa prejaví behaviorálnymi problémami (vyšklbávanie peria, stereotypie, hlučnosť). Prevenciou je veľký priestor, hračky a vetvenie, denná interakcia, prípadne chov v páre/skupine a stabilný režim.
Príznaky: Kýchanie, výtok z nozdier a očí, sťažené dýchanie, nafúknutý posed
Ako teplomilnejší druh je majna brehová v našich podmienkach citlivá na chlad, prievan a vlhký mráz, ktoré môžu viesť k respiračným infekciám. Nutné je teplé, bezprievanové prostredie a v chladnej časti roka vykurované zimovisko. Pri príznakoch (kýchanie, výtoky, sťažené dýchanie) je potrebná veterinárna starostlivosť.
Hniezdi koloniálne v norách hlinených brehov riek — najcharakteristickejšia črta druhu, ktorá mu dala slovenské aj anglické meno (Bank myna). Majna brehová vyhrabáva nory priamo do zvislých hlinených brehov riek, násypov a stien studní a hniezdi tam vo veľkých kolóniách, kde sú nory tesne pri sebe.
Tehlovo červeno-oranžová holá koža za okom — najľahší poznávací znak. Na rozdiel od veľmi podobnej majny obyčajnej, ktorá má žltú kožu za okom a hnedé telo, má majna brehová nápadnú tehlovo oranžovo-červenú holú kožu za okom, k tomu sivé telo a čiernu „čiapku" na hlave a červenú dúhovku.
Menšia a družnejšia než majna obyčajná — meria len ~20–24 cm a váži 64–80 g, je teda menšia než majna obyčajná. Je tiež znášanlivejšia a viac koloniálna, takže sa v chove dá držať aj v páre či menšej skupine vo voliére.
Smelý komenzál človeka a všežravec — žije v tesnej blízkosti ľudí (dediny, mestá, trhoviská, stanice) a často pri vode a dobytku. Je oportúnny všežravec: hmyz a bezstavovce, ovocie, semená, zrno aj ľudské zvyšky a odpad; vďaka tomu je smelá a prispôsobivá.
Napodobňuje zvuky a slová — slabšie než beo — patrí medzi učenlivé škorcovité a dokáže napodobniť zvuky, hvizdy aj jednotlivé slová; už v prírode samce do spevu vplietajú imitáciu hlasov iných vtákov. Ako imitátor je však slabšia a menej čistá než beo posvätný.
Sivé telo s ružovkastým bruchom a oranžovo-plavým chvostom — bridlicovo sivé vrchné perie prechádza na spodku do svetlejšej sivej s jemne ružovkastým stredom brucha; na krídle je svetlá škvrna a konce chvosta a podchvostie sú oranžovo-plavé. Zobák a nohy sú oranžovo-žlté.
Patrí medzi škorcovité, nie medzi papagáje — napriek povesti „hovoriaceho" vtáka je majna brehová spevavec z čeľade Sturnidae (škorcovité), radu Passeriformes — blízka príbuzná majny obyčajnej, škorca obyčajného aj beo posvätného. Reč sa učí čisto sluchovo-hlasovo.
Hlučné spoločné nocoviská — mimo hniezdenia sa majny brehové združujú do kŕdľov a vytvárajú hlučné spoločné nocoviská (komunálne roosty), kde sa pred zotmením schádza množstvo vtákov a spoločne škrekoce a klokoce — typický a hlasný prejav druhu.
NIE je v CITES, IUCN: Least Concern (rastúca) — majna brehová nie je zaradená do CITES a IUCN ju hodnotí ako najmenej ohrozenú (LC, 2018) s rastúcou populáciou a veľmi rozsiahlym areálom. Lokálne sa šíri aj mimo pôvodného územia, no nie je tak agresívne invázna ako majna obyčajná.
Druhové meno odkazuje na indickú lokalitu Gingee — vedecké meno ginginianus opísal John Latham v roku 1790 podľa lokality Gingee (Gingi) v južnej Indii, hoci ťažisko areálu druhu leží severnejšie. Rodové meno Acridotheres znamená „lovec kobyliek" — odkaz na obľubu v love hmyzu.
Obidva druhy patria do toho istého rodu Acridotheres a sú si podobné, no spoľahlivo sa rozlíšia: majna brehová má bridlicovo sivé telo, čiernu „čiapku" na temene a bokoch hlavy a hlavne tehlovo oranžovo-červenú holú kožu za okom (k tomu červenú dúhovku, oranžovo-žltý zobák a žlté nohy, oranžovo-plavé konce chvosta a ružovkastý stred brucha). Majna obyčajná má naproti tomu hnedé telo, lesklú čiernu hlavu a žltú holú kožu za okom. Majna brehová je tiež o niečo menšia (~20–24 cm oproti ~23–25 cm), družnejšia a koloniálnejšia a hniezdi v norách hlinených brehov riek, kým majna obyčajná hniezdi v dutinách a štrbinách budov. Stručná pomôcka: sivé telo + čierna čiapka + červeno-oranžová koža za okom = brehová; hnedé telo + žltá koža za okom = obyčajná.
Slovenské meno „majna brehová" (a rovnako anglické „Bank myna") odkazuje na jej najcharakteristickejší návyk — hniezdenie v brehoch riek. Majna brehová vyhrabáva nory priamo do zvislých hlinených brehov riek, násypov a stien otvorených studní a hniezdi tam koloniálne, teda vo veľkých skupinách, kde sú nory tesne vedľa seba. Na konci nory si vystelie hniezdo trávou, korienkami, perím a niekedy aj ľudským odpadom. Hniezdna sezóna trvá približne apríl–august (ťažisko máj–jún), znáša 4–5 bledomodrých až zelenkavomodrých vajec, inkubácia trvá ~13–14 dní a mláďatá vyletujú asi po 21 dňoch. Koloniálne hniezdenie a družná povaha sú typické práve pre tento druh.
Majna brehová patrí medzi učenlivé škorcovité a dokáže napodobňovať zvuky, hvizdy aj jednotlivé ľudské slová a krátke frázy — už v prírode samce vplietajú do spevu imitáciu hlasov iných vtákov. Ako imitátor je však slabšia a menej čistá než beo posvätný, ktorý je považovaný za najlepšieho „hovoriaceho" spevavca sveta. Najlepšie sa učia ručne odchované mláďatá v intenzívnom kontakte s človekom; takýto jedinec si osvojí niekoľko zvukov, hvizdov a prípadne pár slov z okolia. Ak je hlavným cieľom verné „rozprávanie", je vyhľadávanejší beo; majna brehová je skôr charizmatický, smelý, družný a hlasný spoločník s obmedzenou, no roztomilou schopnosťou napodobňovania.
Majna brehová nie je zaradená do CITES, takže medzinárodný obchod nie je obmedzený týmto dohovorom (na rozdiel od príbuzného beo posvätného, ktorý je v prílohe II CITES). IUCN ju navyše hodnotí ako najmenej ohrozenú (Least Concern) s rastúcou populáciou. Pri kúpe treba uprednostniť jedince z legálneho chovu, vyhnúť sa vtákom z odchytu a mať doklad o pôvode. Hoci majna brehová nepatrí medzi notoricky invázne druhy ako majna obyčajná (jeden zo 100 najhorších inváznych druhov sveta), platí všeobecná zásada zodpovedného chovu: nepôvodný vták sa nikdy nesmie vypustiť ani nechať uletieť do voľnej prírody. Keďže ide o družný druh, je často vhodné chovať pár alebo menšiu skupinu.
Majna brehová je stredne náročný druh — nenáročnejší než beo posvätný, no stále nie ideálny pre úplného začiatočníka ani do malého bytu. Dôvody: (1) je hlasná — pestrý repertoár klokotania, škrekotu, hvizdov a vrčania najmä ráno a podvečer, a ako družný koloniálny vták má sklon k hlasnému zboru (hoci nedosahuje extrém beo); (2) je špinivá — ovocná zložka stravy znamená riedky trus a každodenné čistenie; (3) je veľmi aktívna a potrebuje veľkú klietku alebo voliéru a dennú stimuláciu; (4) vyžaduje pestrú softbill (mäkkožravú) diétu, nie len semená; (5) je dlhodobejší záväzok (~10–12 rokov, v dobrej starostlivosti aj viac). Pre vhodného majiteľa — so záujmom o škorcovité, priestorom a toleranciou k hluku — je to však charizmatický, inteligentný a družný spoločník, ktorého možno chovať aj v páre. Klietku/voliéru treba zabezpečiť proti úniku.
Majna brehová je oportúnny všežravec, takže potrebuje pestrú a vyváženú stravu, nie samotné semená. Základ tvoria kvalitné softbill (mäkkožravé) pelety, ktoré doplňte: (1) pestrým nakrájaným ovocím — figy, moruše, papája, banán, mango, hrozno, jablko bez jadrovníka; (2) hmyzom a živým krmivom — cvrčky, múčne červy, zophobas (zvlášť pri odchove mláďat a v zime); (3) drobným množstvom zeleniny a klíčkov a príležitostne vareným vajcom (bielkoviny pri pelichaní a odchove). Ako u iných mäkkožravcov je rozumné voliť pelety s primeraným obsahom železa a vyhýbať sa extrémne železitým krmivám aj nadbytku vitamínu C súbežne s jedlom. Nepodávajte avokádo (toxické), slané/sladené a spracované ľudské potraviny, kôstky a jadierka jabĺk a hrozna, cibuľu, cesnak ani plesnivé zvyšky. Majna veľa pije a rada sa kúpe — denne čerstvá voda a kúpeľ; vodu a misky čistite každý deň.