Škorec bieloplecí (Sturnia sinensis)

Sturnidae (škorcovité)

Škorec bieloplecí

Sturnia sinensis — menší juhočínsky a juhovýchodoázijský škorec s bledo sivým telom, čiernymi letkami a chvostom a nápadnou bielou škvrnou na pleci — družný, čulý a odolný kŕdľový voliérový mäkkožravec, ktorý hniezdi v južnej Číne a zimuje južnejšie

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (2016); druh NIE je v CITES. Škorec bieloplecí má veľký areál v južnej Číne a juhovýchodnej Ázii, jeho populácia je stabilná a nie je ohrozený.
Veľkosť~17–20 cm
HlučnosťStredná až vyššia (3/5)
NapodobňovanieNízke (1/5) — nie je „rozprávajúci"
Životnosť~8–12 rokov
PôvodJužná Čína a JV Ázia
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
2/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
3/5

Výživa

45% 30% 15% 10% STRAVA zloženie
Hmyz a bezstavovce — chrobáky, kobylky, larvy, mravce (najmä pri kŕmení mláďat) 45%
Ovocie a bobule — figy, dozreté plody (frugivor) 30%
Nektár a kvetná šťava — kvitnúce stromy (sezónne) 15%
Peľ, drobné semená a potrava pri ľudských sídlach a na poliach (oportúnne) 10%

Odporúčané potraviny

  • Kvalitné softbill / mäkkožravé pelety ako základ klietkovej diéty (pestrá, vyvážená, s rozumným obsahom železa)
  • Hmyz a živé krmivo — cvrčky, múčne červy, zophobas (dôležitá zložka, hlavná potrava pri odchove mláďat)
  • Pestré nakrájané ovocie — figy, papája, banán, hrozno, mango, jablko bez jadrovníka, čučoriedky (frugivor)
  • Nektár a nektárová zmes pre mäkkožravce / nektárovce (druh v prírode navštevuje kvitnúce stromy)
  • Bobule a dozreté plody — komerčné softbill bobuľové zmesi v chove
  • Drobné množstvo vareného vajca alebo vaječnej zmesi (bielkoviny v období pelichania a odchovu)
  • Listová zelenina a klíčky — šalát, púpava, naklíčené semená (vitamíny, v malom)
  • Čerstvá pitná voda denne a miska na kúpanie — škorec bieloplecí sa rád kúpe (voda s nízkym obsahom železa)

Zakázané potraviny

  • Výhradne suché zrno / semená samotné — ide o všežravca, nie zrnožravca; monotónna suchá strava vedie k deficitom a obezite
  • Krmivá s veľmi vysokým obsahom železa ako základ — pri mäkkožravcoch riziko hromadenia železa v pečeni; pelety voľte s nízkym/rozumným obsahom železa
  • Avokádo — toxické pre vtáky (perzín)
  • Slané, sladené a ľudské spracované potraviny — pečivo, sušienky, čokoláda, kofeín, alkohol
  • Nadbytok potravín a doplnkov bohatých na vitamín C súbežne s jedlom (zvyšuje vstrebávanie železa)
  • Plesnivé ovocie, skazené zvyšky a znečistená voda — riziko črevných, parazitárnych a plesňových infekcií
Tip od odborníka Škorec bieloplecí je oportúnny všežravec (omnivor) — v prírode tvorí výraznú časť jeho stravy hmyz a bezstavovce (chrobáky, kobylky, larvy, mravce), ktoré zbiera na otvorených poliach a v krovinách a ktoré sú zvlášť dôležité pri kŕmení mláďat, dopĺňa ich ovocím a bobuľami (najmä dozretými plodmi a figami) a pravidelne navštevuje kvitnúce stromy za nektárom a peľom. V chove zostavte pestrú a vyváženú stravu: základ tvoria kvalitné softbill (mäkkožravé) pelety, doplnené hmyzom a živým krmivom (cvrčky, múčne červy — zvlášť pri odchove a v zime), nakrájaným ovocím (figy, papája, banán, hrozno, mango), nektárovou zmesou a drobným množstvom zeleniny či vareného vajca. Ako u všetkých mäkkožravcov a škorcovitých dbajte na nízky až rozumný obsah železa v peletách aj vode a vyhýbajte sa extrémne železitým krmivám a nadbytku vitamínu C súbežne s jedlom — práve škorce a majny patria medzi druhy najnáchylnejšie na hromadenie železa v pečeni. Škorec bieloplecí veľa pije a rád sa kúpe, preto denne čerstvá voda a kúpeľ. Keďže žerie aj ovocie a nektár, trus je riedky a voliéra sa rýchlo znečisťuje — nutná je každodenná hygiena a pravidelné odčervovanie. Pestrá živočíšno-ovocná strava je zároveň kľúčom k dobrej kondícii a sviežemu vzhľadu peria.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 2 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 3 Zriedkavosť 2.6
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Škorec bieloplecí je živý a hlasovo aktívny druh — jeho repertoár tvorí zmes štebotu, klokotania, hvizdov a cvrlikania, ktorý sa ozýva často počas dňa, najmä ráno a pri sociálnych interakciách v kŕdli. Medzi typické volania patrí mäkké „príp" pri vzlietnutí (kontaktný letový signál koordinujúci kŕdeľ) a drsnejšie varovné „kár", podobné varovaniu škorca obyčajného. Ako družný, kŕdľový druh sa medzi sebou neustále hlasovo „dohovára". Hlučnosť súvisí so spoločenskou povahou — nedá sa „odnaučiť", len manažovať umiestnením klietky a denným režimom. Pri citlivom susedstve je vhodné klietku umiestniť mimo spálne a stien susedov.
2/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Škorec bieloplecí je smelý, zvedavý a interaktívny, no nie typicky „maznavý" v zmysle túlenia a hladkania ako papagáj. Ručne odchovaný a denne socializovaný jedinec si na človeka silno zvykne, je dôverčivý, sleduje dianie a aktívne komunikuje hlasom a pohybom — jeho hlavnou formou náklonnosti je spoločenská a hlasová interakcia, nie fyzický kontakt. Mnohé jedince znášajú dotyk len obmedzene. Pre dobré puto je dôležitý každodenný kontakt a stimulácia; zanedbaný a osamotený vták sa stáva plachým alebo hlučne dožadujúcim sa pozornosti. Vhodný je pre majiteľa, ktorý ocení živú osobnosť, pekné sfarbenie, hlas a inteligenciu skôr než maznanie.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi aktívny, čulý a obratný druh — škorec bieloplecí je v prírode neúnavný obyvateľ otvorenej krajiny, polí, krovín a okrajov sídiel, ktorý obratne lieta v kŕdľoch, zbiera hmyz na zemi aj v korunách a navštevuje plodiace a kvitnúce stromy. V chove vyžaduje veľkú klietku alebo (lepšie) priestrannú voliéru s bohatým vetvením, priestor na lietanie a poskakovanie a denný čas na podnety. Rád sa kúpe a manipuluje s predmetmi. Nedostatok priestoru a stimulácie vedie k nude, stresu a hlasovému aj behaviorálnemu nepokoju. Vysoká aktivita a družnosť patria k základným črtám tohto kŕdľového a čiastočne ťažného druhu.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Škorec bieloplecí nie je typický „hovoriaci" vták ako beo posvätný — patrí však medzi vokálne nadané škorcovité a dokáže napodobniť rôzne zvuky prostredia, hvizdy a hlasy iných vtákov; jeho prirodzeným prejavom je premenlivá vrava, štebot, kontaktné „príp" a varovné „kár". Cielené učenie ľudských slov je oveľa menej spoľahlivé a zriedkavejšie než u beo či majny; je to skôr charizmatický, štebotavý a družný spoločník než imitátor reči. Najlepšie sa hlasovo „rozvíjajú" ručne odchované jedince v intenzívnom kontakte s človekom a v podnetnom prostredí.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Škorec bieloplecí má živý, pestrý a premenlivý repertoár — kombináciu štebotu, klokotania, hvizdov a cvrlikania, ktorý sa ozýva často počas dňa, najintenzívnejšie ráno a pri sociálnych interakciách v kŕdli. Charakteristické je mäkké kontaktné „príp" pri vzlietnutí, ktoré pomáha koordinovať pohyb kŕdľa, a drsnejšie varovné „kár" pred odletom, podobné varovaniu škorca obyčajného. Keďže ide o spoločenský, kŕdľový druh, volania slúžia na neustály kontakt, koordináciu skupiny a varovanie. Samotný spev je u tohto druhu menej dôkladne opísaný; nahrávky zachytávajú spievajúce samce na hniezdnych miestach. Druh okrem prirodzených volaní dokáže napodobniť zvuky prostredia a hlasy iných vtákov, hoci cielené „rozprávanie" ľudských slov je u neho zriedkavé a menej spoľahlivé než u beo posvätného. Hlasový prejav je celoročný a je neoddeliteľnou súčasťou družnej povahy druhu — nedá sa potlačiť, len manažovať umiestnením klietky a denným režimom.

Dokáže hovoriť? Škorec bieloplecí dokáže napodobniť zvuky prostredia, hvizdy a hlasy iných vtákov a je hlasovo nadaným škorcom, no cielené učenie ľudských slov je u neho zriedkavé a menej spoľahlivé než u beo posvätného alebo majny. Skôr než „rozprávajúci" vták je to charizmatický, štebotavý a družný spoločník; najlepšie sa hlasovo prejavujú ručne odchované jedince v intenzívnom kontakte s človekom.

Typické zvuky

  • Štebot a cvrlikanie — premenlivá zmes mäkkých, klokotavých a piskľavých prvkov v kŕdli
  • Mäkké kontaktné „príp" pri vzlietnutí — letový signál koordinujúci pohyb kŕdľa
  • Drsné varovné „kár" pred odletom — podobné varovnému volaniu škorca obyčajného
  • Prenikavé hvizdy a píšťaly — kontaktné signály medzi členmi kŕdľa
  • Napodobňovanie zvukov prostredia a hlasov iných vtákov — vokálne nadanie škorcovitých
  • Hromadná vrava kŕdľa — pri zhromažďovaní na nocoviskách a kvitnúcich stromoch

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a párenie — v hniezdnom areáli (južná Čína, sev. Vietnam) okolo marca–júna; v chove na jar pri predĺžení dňa
Hniezdenie v dutinách stromov, v skalách a stavbách — typicky marec až jún, často v rozptýlených kolóniách
Inkubácia + odchov mláďat v dutine do vyletenia; kŕmia obaja rodičia (najmä hmyzom)
Ťažný druh — po hniezdení sa sťahuje na juh (Indočína, Taiwan, Filipíny); časť populácií (napr. Hongkong) je rezidentná
Pelichanie — výmena peria po hniezdnej sezóne (viac bielkovín v strave)
Hlasový prejav celoročný — štebot, hvizdy a vrava v kŕdli; tok a spev najintenzívnejšie v sezóne

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Stredne náročný druh pre chovateľov mäkkožravcov — vyžaduje veľký priestor, pestrú všežravú softbill diétu s nízkym obsahom železa, toleranciu k riedkemu trusu a každodennú stimuláciu. Pre začiatočníka len pri vážnom záujme o softbill chov; je však pomerne odolný, vďačný a o niečo tichší než väčšie škorcovité.
Priestor Veľká klietka alebo (lepšie) priestranná voliéra s bohatým vetvením a konármi, priestor na lietanie a poskakovanie, miska na kúpanie. Čím viac priestoru, tým lepšie — pre voliérový chov ideálne rozmery od ~2 × 1 × 2 m. Teplé, bezprievanové prostredie; druh je pomerne odolný, no v chladnej časti roka potrebuje bezmrazové, ideálne vykurované zimovisko.
Deti v domácnosti Vďačný druh pre rodiny, ktoré ocenia živého, pekne sfarbeného a „ukecaného" vtáka — škorec bieloplecí deti zaujme jemne sivým telom, nápadnou bielou škvrnou na pleci, čiernymi letkami a chvostom a bledým okom, smelou osobnosťou a živým hlasovým prejavom. Je spoločenský a interaktívny, takže pri dennej komunikácii sa stáva členom domácnosti. Treba však počítať s tým, že je hlasovo aktívny a špinivý (riedky trus pri ovocnej strave) a vyžaduje skúsenejšiu starostlivosť (pestrá softbill diéta s nízkym obsahom železa, veľký priestor) — preto je vhodný skôr do rodín s odrastenejšími deťmi, ktoré rešpektujú pokojné zaobchádzanie. Hodnotná je edukatívna téma hniezdenia v dutinách a kŕdľového sťahovavého života, ako aj rozdiel medzi škorcovitými a papagájmi a prečo majú mäkkožravce citlivú pečeň na železo.
Hlučnosť Pri citlivom susedstve s rozvahou — škorec bieloplecí je hlasovo aktívny, družný druh so štebotom, hvizdmi a vravou, najmä ráno a pri sociálnych interakciách, hoci je o niečo tichší a melodickejší než väčšie škorcovité. Hluk sa nedá odnaučiť, len manažovať umiestnením klietky/voliéry mimo spálne a stien susedov. Vhodný je skôr do rodinného domu, k priestrannej voliére alebo do prostredia, kde melodickejší, štebotavý vták neprekáža.
Verdikt odborníka Škorec bieloplecí (Sturnia sinensis, syn. Sturnus sinensis / Sturnia sericea) je menší východoázijský škorcovitý spevavec z čeľade Sturnidae (škorcovité), radu Passeriformes (vrabcotvaré) — príbuzný škorca obyčajného, beo posvätného, majny obyčajnej aj škorca malabarského. Telo meria približne 17 až 20 cm a je o niečo zavalitejšie než u viacerých iných škorcov v areáli. Sfarbenie je striedme, no elegantné: prevažne bledo sivé až sivobiele telo, u samca s krémovo-sivou hlavou, čiernymi letkami a chvostom (vonkajšie chvostové perá majú biele konce) a bledým až bielym kostrčekom a vrchnými chvostovými krovkami. Najnápadnejším znakom je veľká biela škvrna na krídlových krovkách a lopatkových perách („biele plece"), ktorá je výrazná najmä za letu a dala druhu meno. Zobák je modrosivý a oko bledé (takmer biele). Samica je matnejšia, hnedastejšia na chrbte a bruchu a má menšiu bielu škvrnu na pleci; mláďatá bielu škvrnu nemajú. Druh hniezdi v južnej Číne a severnom Vietname a po hniezdení sa ako prevažne ťažný druh sťahuje na juh — zimuje v južnej Indočíne (Laos, Kambodža, Thajsko, Mjanmarsko), na Malajskom polostrove (až po Singapur), na Taiwane a príležitostne na Filipínach a v Indii; časť populácií (napríklad v Hongkongu) je rezidentná. Žije v otvorenej krajine, na poliach, plantážach, v krovinách a v okolí ľudských sídiel a pohybuje sa vo veľkých kŕdľoch. IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený (Least Concern) a druh nie je zaradený do CITES. Hniezdi v dutinách stromov, v skalných štrbinách a otvoroch stavieb, často v rozptýlených kolóniách, kam kladie typicky okolo 4 vajec; o mláďatá sa starajú obaja rodičia a kŕmia ich najmä hmyzom. V chove patrí medzi obľúbené voliérové mäkkožravce — je spoločenský, čulý, odolný a vďačný a oproti väčším škorcovitým aj o niečo tichší a melodickejší, no zároveň hlasovo aktívny (štebot, hvizdy, kontaktné „príp", varovné „kár"), špinivý (riedky trus pri ovocnej a nektárovej strave) a veľmi aktívny. Potrebuje veľkú klietku alebo voliéru, bohaté vetvenie, dennú stimuláciu a kontakt. Je všežravec (hmyz, ovocie, nektár, mäkká potrava, softbill granule), pričom ako u všetkých škorcovitých a mäkkožravcov treba prísne strážiť obsah železa v krmive aj vode — práve škorce a majny patria medzi druhy najnáchylnejšie na hromadenie železa v pečeni (iron storage disease / hemochromatóza). Dožíva sa približne 8 až 12 rokov. Cielené „rozprávanie" ľudských slov je uňho zriedkavé — je to skôr charizmatický, štebotavý a družný spoločník než imitátor reči. Pre vhodného majiteľa — so záujmom o škorcovité, priestorom a toleranciou k hluku a špine — je škorec bieloplecí pekný, živý, družný a odolný voliérový vták a dobrý úvod do sveta ázijských mäkkožravcov; pre malé byty a veľmi citlivé susedstvá ideálny nie je.

Prostredie a požiadavky

Biotop
Otvorená krajina, polia, plantáže, kroviny, okraje lesa, záhrady a okolie ľudských sídiel v južnej Číne a JV Ázii
Škorec bieloplecí obýva otvorenú krajinu, polia, plantáže, kroviny, riedke lesy, okraje lesa, záhrady a okolie ľudských sídiel. Hniezdi v južnej Číne a severnom Vietname (subtropické a tropické suché krovinaté biotopy), zimuje južnejšie — v južnej Indočíne, na Malajskom polostrove, Taiwane a príležitostne na Filipínach a v Indii. Je spoločenský a pomerne synantropný — bežne sa zdržiava na obrábaných poliach a v okolí osád, kde vyhľadáva hmyz, plodiace a kvitnúce stromy. V SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — u nás je výhradne klietkovým a voliérovým chovancom.
Nadmorská výška
Prevažne nížiny a nižšie polohy (v hniezdnom areáli lokálne približne do ~1 480 m n. m.)
Druh obýva prevažne nížiny a nižšie polohy otvorenej krajiny, v hniezdnom areáli vystupuje lokálne približne do ~1 480 m n. m. Dôležitejšia než nadmorská výška je preňho otvorená krajina s poliami, krovinami, dostatkom hmyzu, ovocia a kvitnúcich drevín. Druh je prevažne ťažný a po hniezdení sa presúva na juh; časť populácií je rezidentná.
Klietka / voliéra
Veľká klietka alebo voliéra s bohatým vetvením; pre voliéru ideálne od ~2 × 1 × 2 m
Škorec bieloplecí je veľmi aktívny a potrebuje priestor — minimom je veľká klietka, no jednoznačne sa odporúča priestranná voliéra s bohatým vetvením a konármi rôznych priemerov na poskakovanie a priestorom na lietanie. Nutná je miska na kúpanie a hračky/podnety proti nude. Keďže žerie aj ovocie a nektár a má riedky trus, treba ľahko čistiteľné dno a každodennú hygienu. Voliéra by mala byť teplá a bezprievanová; druh je pomerne odolný, ale v zime potrebuje bezmrazové, ideálne vykurované zimovisko. Na hniezdenie ocení búdky a polobúdky (napodobnenie prirodzených dutín).
Teplota
Odolný druh — pohoda pri ~18–28 °C; pri bezmrazovom úkryte znesie aj chladnejšie, no neznáša mráz, prievan a vlhko
Škorec bieloplecí je pomerne odolný a prispôsobivý — pri zabezpečenom bezmrazovom (frost-free) úkryte na nocovanie znáša aj chladnejšie obdobie a v miernom podnebí sa dá držať vo vonkajšej voliére. Optimum v chove je ~18–28 °C. Mráz, prievan a vlhký chlad sú však nebezpečné, preto cez chladnú časť roka potrebuje bezmrazovú, ideálne vykurovanú vnútornú časť. Náhle ochladenia a prievan vedú k respiračným problémom.
Voda a vlhkosť
Denne čerstvá pitná voda (najlepšie s nízkym obsahom železa) a možnosť kúpania; voda sa pri ovocnej strave rýchlo znečisťuje
Škorec bieloplecí veľa pije a rád sa kúpe — denne potrebuje čerstvú pitnú vodu a misku alebo kúpeľ na kúpanie. U mäkkožravcov sa odporúča voda s nízkym obsahom železa (vyhnúť sa silne železitej vode) ako súčasť prevencie hromadenia železa. Vzhľadom na ovocnú, nektárovú a všežravú stravu sa voda rýchlo znečisťuje, preto je nutná každodenná výmena a čistenie.
Spoločnosť
Spoločenský, kŕdľový druh — v prírode vo veľkých kŕdľoch; v chove najlepšie v páre alebo skupine vo voliére
Škorec bieloplecí je výrazne spoločenský, kŕdľový druh — v prírode sa pohybuje vo veľkých kŕdľoch, ktoré sa zhromažďujú na poliach, plodiacich a kvitnúcich stromoch a na spoločných nocoviskách. Hniezda bývajú často v rozptýlených kolóniách. Vo voliére sa preto najlepšie cíti v páre alebo menšej skupine, kde prejavuje prirodzené sociálne správanie a môže aj hniezdiť (v búdkach napodobňujúcich dutiny). Pri chove jednotlivo sa silno naviaže na človeka, no o to dôležitejší je každodenný kontakt a stimulácia — osamotený a zanedbaný vták trpí nudou, stresom a hlasovým nepokojom. Pri viacerých jedincoch dbajte na dostatok priestoru a hniezdnych miest, aby sa obmedzili konflikty v sezóne.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
V hniezdnom areáli (južná Čína, sev. Vietnam) okolo marca–júna; v chove na jar pri predĺžení dňa

Škorec bieloplecí je spoločenský, prevažne monogamný druh, ktorý hniezdi v dutinách a často v rozptýlených kolóniách, niekedy pospolu s inými druhmi. Pár sa zohráva hlasom (štebot, hvizdy) a vzájomným kŕmením. Hniezdenie prebieha v hniezdnom areáli (južná Čína a severný Vietnam) okolo marca až júna; v chove nastupuje na jar pri predlžovaní dňa. O mláďatá sa starajú obaja rodičia.

Znáška
Typicky okolo 4 vajec

Samica znáša typicky okolo 4 vajec. Hniezdo je v dutine — druh využíva dutiny stromov, štrbiny v skalách aj otvory v stavbách, často v rozptýlených kolóniách. V chove prijíma búdky a polobúdky v krytej, pokojnej časti voliéry, ktoré napodobňujú prirodzenú dutinu. V priaznivej sezóne môže hniezdiť opakovane.

Inkubácia
Približne 2 týždne (rádovo ~14 dní)

Inkubácia trvá približne dva týždne (rádovo okolo 14 dní, ako u príbuzných menších škorcov). Pre úspešný odchov je nevyhnutný dostatok živočíšnej potravy (hmyz, larvy) — mláďatá sú kŕmené prevažne bielkovinami bohatou potravou doplnenou ovocím a nektárom. Dôležitý je v tomto období pokoj, stabilné teplo a hygiena hniezdnej dutiny.

Liahnutie
Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé)

Mláďatá sú krmivé (altriciálne) — liahnu sa holé, slepé a bezmocné, plne odkázané na dospelých. V dutine ich kŕmia a chránia obaja rodičia; v tomto období je nutný dostatok živého krmiva (hmyz, larvy), hygiena a pokoj. Bezpečie dutiny ich chráni pred počasím a väčšinou predátorov.

Mláďatá
~3 týždne v dutine do vyletenia

Po približne troch týždňoch intenzívneho kŕmenia oboma rodičmi mláďatá vyletujú z dutiny. Po vylietnutí ich rodičia ešte istý čas dokrmujú; mladé vtáky majú spočiatku matnejšie a hnedastejšie perie, bez bielej škvrny na pleci a tmavšie oko než dospelé. Postupne získavajú typické sivé sfarbenie, biele plece (najmä samce) a bledé oko.

Samostatnosť
Osamostatnenie po niekoľkých týždňoch; potom sa pridávajú ku kŕdľom a na ťah

Po vyletení sa mladé škorce postupne osamostatňujú a pridávajú sa ku kŕdľom, ktoré sa po hniezdnej sezóne zhromažďujú na poliach a nocoviskách a sťahujú na juh. Druh sa dožíva približne 8 až 12 rokov, čo z neho robí stredne dlhovekejší a stabilný druh do voliéry.

Ochočenie a kontakt

3 Trvanie: Týždne až mesiace pri dennej práci — ručne odchované mláďatá si zvyknú rýchlo; je to skôr dôverčivý a družný než „maznavý" vták

Škorec bieloplecí sa najlepšie krotí ako ručne odchované mláďa. Ručne dochovaný a denne socializovaný jedinec si na človeka zvykne pomerne rýchlo, je smelý, zvedavý a dôverčivý, sleduje dianie, sadne na ruku a aktívne komunikuje hlasom. Vták z odchytu (divoký dospelý jedinec) je naopak plachý a stresovaný a krotí sa ťažšie — preto sa odporúča obstarať si odchované jedince z chovu. Krotenie je založené na dennej pokojnej interakcii, hlase a odmeňovaní obľúbenou potravou (múčne červy, cvrčky, kúsky ovocia). Vták buduje puto skôr cez spoločný čas, družnosť a hlasovú interakciu než cez maznanie — je to charizmatický, živý spoločník, no nie „maznavý" vták ako papagáj. Keďže je spoločenský, vo voliére sa cíti najlepšie v páre alebo skupine.

1

Začnite s ručne odchovaným mladým jedincom z chovu (legálny pôvod) — divoký dospelý vták z odchytu sa krotí ťažko a je stresovaný.

2

Dajte vtákovi pár dní pokoj na aklimatizáciu v tichom kúte; potom začnite pokojne hovoriť pri klietke a budovať dôveru hlasom a prítomnosťou.

3

Odmeňujte obľúbenou potravou (múčne červy, cvrčky, kúsky ovocia) z ruky — postupne priučte vtáka sadať na ruku/bidlo a brať pochúťky.

4

Zabezpečte každodenný kontakt a stimuláciu; keďže ide o spoločenský druh, zvážte chov v páre alebo skupine vo voliére, aby vták netrpel osamelosťou.

5

Buďte trpezliví — škorec bieloplecí je dôverčivý a družný, no nie typicky „maznavý"; puto staviate cez spoločný čas a hlasovú interakciu, nie cez hladkanie.

Cena a kde kúpiť

Rádovo desiatky až nižšie stovky € za odchované jedince — pomerne dostupný voliérový mäkkožravec (cena kolíše podľa pôvodu, veku a skrotenosti)

Škorec bieloplecí je v chovateľských kruhoch pomerne dostupný voliérový mäkkožravec — odchované jedince sa predávajú spravidla v desiatkach až nižších stovkách eur, podľa pôvodu (chov vs. import), veku, skrotenosti a toho, či ide o pár. Keďže druh nie je v CITES, obchod s ním nie je obmedzený týmto dohovorom, no aj tak treba uprednostniť jedince z legálneho európskeho chovu (odchov v zajatí) pred dovozom a vyhnúť sa vtákom z odchytu. Pri kalkulácii rátajte aj s nemalými nákladmi na priestrannú voliéru, pestrú softbill diétu s nízkym obsahom železa a vtáčieho veterinára počas celej dĺžky života (~8–12 rokov). Pre družný, kŕdľový druh sa oplatí počítať s kúpou páru alebo skupiny, čo cenu zvyšuje.

Kupujte odchované jedince z legálneho chovu (odchov v zajatí) — vyhnite sa vtákom z odchytu (plaché, stresované, eticky problematické).
Vyberajte aktívneho, čistého a zdravého jedinca — hladké sivé perie s bielou škvrnou na pleci, jasné bledé oko, čistý modrosivý zobák a kloaka, bez výtokov a nafúknutého posedu; ideálne mladého a socializovaného.
Keďže ide o spoločenský, kŕdľový druh, zvážte kúpu páru alebo skupiny pre voliéru — osamotený vták potrebuje o to viac kontaktu.
Pred kúpou si zabezpečte veľkú voliéru, pestrú softbill diétu s nízkym obsahom železa a kontakt na vtáčieho veterinára — škorec je hlasovo aktívny, špinivý a stredne dlhovekejší záväzok.
Na čo si dať pozor Najlepšie je obstarať si odchovaného škorca bieloplecého od dôveryhodného chovateľa s dokladom o legálnom pôvode (odchov v zajatí). Uprednostnite vtáka, ktorý je zdravý, aktívny a má hladké sivé perie s bielou škvrnou na pleci, jasné bledé oko a čistý modrosivý zobák, a vyhnite sa vtákom z odchytu. Keďže ide o družný kŕdľový druh, do voliéry je ideálny pár alebo menšia skupina. Rátajte s tým, že je hlasovo aktívny, špinivý a aktívny — potrebuje veľký priestor, pestrú softbill stravu s nízkym obsahom železa (prevencia hromadenia železa v pečeni) a prístup k vtáčiemu (exotárskemu) veterinárovi.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Škorec bieloplecí ~17–20 cm Škorec malabarský ~20 cm Škorec strakatý ~25–28 cm Majna obyčajná ~23–25 cm
Škorec bieloplecí Škorec malabarský Škorec strakatý Majna obyčajná
Dĺžka~17–20 cm~20 cm~25–28 cm~23–25 cm
Váha~40–55 g~40–55 g~75–95 g110–140 g
Dožitie~8–12 r~8–12 r~10–15 r~4–12 r
Hlučnosť3/53/53/53/5
Stav IUCNIUCN LC (nie CITES)IUCN LC (nie CITES)IUCN LC (nie CITES)IUCN LC (nie CITES)
PovahaBledo sivé telo, krémovo-sivá hlava (samec), čierne letky a chvost s bielymi koncami, veľká biela škvrna na pleci, modrosivý zobák, bledé okoSivé telo, strieborno-sivá streakovaná hlava, gaštanové brucho/podchvostie/vonkajší chvost, dvojfarebný zobák (modrastá báza, žltý hrot), bledé okoČierno-biele (strakaté) sfarbenie, oranžová holá koža okolo oka, biele líca a krk, čierna hruď a chrbátHnedé telo, lesklá čierna hlava, žltý zobák a nohy, holá žltá koža za okom, biela škvrna na krídle
AreálJužná Čína a JV Ázia — všežravec, hniezdi v dutinách/skalách/stavbách, ťažný, pekný voliérový mäkkožravec, slabý imitátor rečiIndický subkontinent a JV Ázia — rovnaký rod (Sturnia), všežravec/frugivor, hniezdi v dutinách stromov, pekný voliérový mäkkožravecJužná Ázia — tá istá čeľaď (Sturnidae), všežravec, hlasný a družný, miestami zavlečený; väčší a kontrastnejšíJužná a stredná Ázia — tá istá čeľaď (Sturnidae), všežravec, napodobňuje slová (slabšie než beo), invázny druh

Choroby a prevencia

Hemochromatóza / hromadenie železa v pečeni (iron storage disease)
vysoká

Príznaky: Apatia, dýchavičnosť, nafúknutý posed, zväčšené brucho (ascites), úbytok kondície, matné perie, náhle úhyny

Ako iné škorcovité a mäkkožravce (beo, majny, tukany, liskavce) je aj škorec bieloplecí výrazne náchylný na chorobu z ukladania železa — škorce a majny patria medzi druhy, ktoré nedokážu dobre regulovať vstrebávanie železa z potravy, takže pri jeho nadbytku sa železo hromadí v pečeni a vedie k jej zlyhaniu. Choroba postupuje roky bez zjavných príznakov. Prevenciou je nízkoželezná softbill strava (zvyčajne sa odporúča krmivo s nízkym obsahom železa), voda s nízkym obsahom železa a obmedzenie potravín a doplnkov bohatých na vitamín C súbežne s jedlom (vitamín C zvyšuje vstrebávanie železa). Pri podozrení je nutná návšteva vtáčieho veterinára; v liečbe sa používa nízkoželezná diéta, prípadne flebotómia a chelátory.

Črevné parazity a infekcie
stredná

Príznaky: Riedky trus, hnačka, chudnutie, zhoršené perie, apatia

Pri všežravej a ovocnej strave a zbere potravy na zemi škorec ľahko prijíma endoparazity (črevné červy) aj bakteriálne a prvokové črevné infekcie. Odporúča sa preto pravidelné odčervovanie, čistá voda, hygiena a kvalitné krmivo bez plesní. Pri pretrvávajúcom riedkom truse a chudnutí je nutná veterinárna diagnostika (vyšetrenie trusu).

Obezita a tuková degenerácia pečene (steatóza)
stredná

Príznaky: Nadváha, znížená aktivita, zhoršené a matné perie, problémy s pečeňou

Nevyvážená, monotónna alebo príliš sladká/energeticky bohatá strava (napr. nadbytok sladkého ovocia bez bielkovín) a nedostatok pohybu vedú k obezite a stukovateniu pečene. Škorec bieloplecí potrebuje pestrú všežravú softbill stravu, dostatok priestoru a pohybu a kontrolu množstva energeticky bohatých potravín.

Stres, nuda a behaviorálne problémy
stredná

Príznaky: Vyšklbávanie peria, stereotypné správanie, nadmerné a hlučné vykrikovanie, plachosť, agresivita

Škorec bieloplecí je inteligentný a spoločenský; pri nedostatku priestoru, podnetov a kontaktu (alebo pri chove osamote bez dostatočnej pozornosti) trpí nudou a stresom, čo sa prejaví behaviorálnymi problémami. Prevenciou je veľký priestor, hračky a vetvenie, denná interakcia, stabilný režim a u družného druhu zváženie chovu v páre/skupine.

Respiračné infekcie z chladu a prievanu
stredná

Príznaky: Kýchanie, výtok z nozdier a očí, sťažené dýchanie, nafúknutý posed

Hoci je škorec bieloplecí pomerne odolný, v našich podmienkach je citlivý na mráz, prievan a vlhký chlad, ktoré môžu viesť k respiračným infekciám. Nutné je teplé, bezprievanové prostredie a v chladnej časti roka bezmrazové, ideálne vykurované zimovisko. Pri príznakoch (kýchanie, výtoky, sťažené dýchanie) je potrebná veterinárna starostlivosť.

Prevencia Pre zdravý chov škorca bieloplecého platí: (1) ako u všetkých škorcovitých a mäkkožravcov prísne strážte obsah železa — používajte nízkoželezné softbill pelety a vodu s nízkym obsahom železa a obmedzte potraviny a doplnky bohaté na vitamín C súbežne s jedlom (prevencia hromadenia železa v pečeni, na ktoré sú škorce mimoriadne náchylné); (2) zostavte pestrú a vyváženú všežravú stravu — pelety, hmyz/živé krmivo, nakrájané ovocie, nektárová zmes a v malom zelenina; vyhýbajte sa monotónnej alebo príliš sladkej strave kvôli obezite; (3) pravidelne odčervujte a dbajte na hygienu a čistú vodu (riedky trus pri ovocnej a nektárovej strave) — znižuje to riziko črevných a parazitárnych infekcií; (4) udržujte teplé, bezprievanové prostredie a v zime bezmrazové, ideálne vykurované zimovisko (prevencia respiračných infekcií); (5) poskytnite veľký priestor, dennú stimuláciu a kontakt (u družného druhu zvážte pár/skupinu), aby ste predišli nude, stresu a vyšklbávaniu peria; (6) majte vopred kontakt na vtáčieho (exotárskeho) veterinára a absolvujte pravidelné kontroly vrátane vyšetrenia trusu.

Zaujímavosti

1

Biele plece — určovací znak druhu — najnápadnejším znakom je veľká biela škvrna na krídlových krovkách a lopatkových perách kontrastujúca s čiernymi letkami a chvostom; práve toto „biele plece", výrazné najmä za letu, dalo druhu meno. U samca je veľké a žiarivé, u samice menšie a mláďatá ho nemajú.

2

Menší sivý škorec s bledým okom — škorec bieloplecí má prevažne bledo sivé až sivobiele telo, u samca s krémovo-sivou hlavou, čiernymi letkami a chvostom (vonkajšie chvostové perá majú biele konce), bledým kostrčekom, modrosivým zobákom a bledým, takmer bielym okom. Meria približne 17–20 cm a je o niečo zavalitejší než viaceré iné škorce v areáli.

3

Sťahovavý druh juhu Číny a JV Ázie — hniezdi v južnej Číne a severnom Vietname a po hniezdení sa ako prevažne ťažný druh sťahuje na juh — zimuje v južnej Indočíne, na Malajskom polostrove (až po Singapur), na Taiwane a príležitostne na Filipínach a v Indii. Časť populácií (napríklad v Hongkongu) je rezidentná.

4

Spoločenský kŕdľový vták otvorenej krajiny — škorec bieloplecí sa pohybuje vo veľkých kŕdľoch v otvorenej krajine, na poliach, plantážach a v krovinách a zhromažďuje sa na plodiacich a kvitnúcich stromoch a na spoločných nocoviskách. Vo voliére sa preto najlepšie cíti v páre alebo menšej skupine.

5

Hniezdi v dutinách, skalách aj stavbách — hniezdi v dutinách stromov, v skalných štrbinách a otvoroch stavieb, často v rozptýlených kolóniách, kam kladie typicky okolo 4 vajec; o mláďatá sa starajú obaja rodičia a kŕmia ich najmä hmyzom.

6

Všežravec, nie zrnožravec — je oportúnny všežravec: základ tvorí hmyz a bezstavovce (zvlášť pri kŕmení mláďat), dopĺňa ich ovocie a bobule a sezónne navštevuje kvitnúce stromy za nektárom a peľom. V chove preto potrebuje pestrú softbill stravu, nie len semená.

7

Patrí medzi škorcovité, nie medzi papagáje — napriek hlasovému nadaniu je škorec bieloplecí spevavec z čeľade Sturnidae (škorcovité), radu Passeriformes — príbuzný škorca obyčajného, beo posvätného, majny obyčajnej aj škorca malabarského. Dokáže napodobniť zvuky, no nie je typický „rozprávajúci" vták ako beo.

8

Pozor na hromadenie železa v pečeni — ako škorcovitý mäkkožravec je škorec bieloplecí náchylný na iron storage disease (hemochromatózu): škorce a majny nedokážu dobre regulovať vstrebávanie železa, preto sa pri jeho nadbytku hromadí v pečeni. Kľúčom k zdraviu je nízkoželezná softbill strava a voda s nízkym obsahom železa.

9

Charakteristické volania kŕdľa — typické je mäkké kontaktné „príp" pri vzlietnutí, ktoré koordinuje pohyb kŕdľa, a drsnejšie varovné „kár" pred odletom, podobné varovaniu škorca obyčajného. Samotný spev je u druhu menej dôkladne opísaný.

10

NIE je v CITES, IUCN: Least Concern — škorec bieloplecí nie je zaradený do CITES a IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený druh (Least Concern, 2016) so stabilnou populáciou a veľkým areálom v južnej Číne a juhovýchodnej Ázii.

Taxonomická klasifikácia

species Škorec bieloplecí
Ríša Animalia (živočíchy)
Kmeň Chordata (chordáty)
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Sturnidae (škorcovité)
Rod Sturnia Lesson, 1837
Druh S. sinensis (J. F. Gmelin, 1788)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — východoázijský druh; u nás len klietkový a voliérový chov mäkkožravcov
Poddruhy Škorec bieloplecí sa zvyčajne považuje za monotypický druh (bez uznávaných poddruhov). Opísal ho Johann Friedrich Gmelin v roku 1788. V staršej a chovateľskej literatúre sa uvádza pod viacerými synonymami — najčastejšie Sturnus sinensis, Sturnia sericea a Sturnornis sinensis; rodové zaradenie tejto skupiny menších ázijských škorcov sa v priebehu rokov menilo a druh bol po molekulárnych štúdiách presunutý do obnoveného rodu Sturnia. Patrí do čeľade Sturnidae (škorcovité) spolu so škorcom obyčajným, beom posvätným, majnou obyčajnou, škorcom strakatým aj príbuzným škorcom malabarským.

? Často kladené otázky

Škorec bieloplecí je menší škorec (~17–20 cm) so striedmym, no elegantným sfarbením. Telo je prevažne bledo sivé až sivobiele, u samca s krémovo-sivou hlavou; letky a chvost sú čierne (vonkajšie chvostové perá majú biele konce) a kostrček a vrchné chvostové krovky bledé až biele. Najnápadnejším znakom je veľká biela škvrna na krídlových krovkách a lopatkách („biele plece"), výrazná najmä za letu. Zobák je modrosivý a oko bledé, takmer biele. Samica je matnejšia, hnedastejšia na chrbte a bruchu a má menšiu bielu škvrnu na pleci; mláďatá bielu škvrnu nemajú a sú celkovo hnedastejšie s tmavším okom.

Škorec bieloplecí hniezdi v južnej Číne a severnom Vietname a po hniezdení sa ako prevažne ťažný druh sťahuje na juh — zimuje v južnej Indočíne (Laos, Kambodža, Thajsko, Mjanmarsko), na Malajskom polostrove (až po Singapur), na Taiwane a príležitostne na Filipínach a v Indii; časť populácií (napríklad v Hongkongu) je rezidentná. Žije v otvorenej krajine, na poliach, plantážach, v krovinách, na okrajoch lesa a v okolí ľudských sídiel a je pomerne synantropný. Pohybuje sa vo veľkých kŕdľoch, ktoré sa zhromažďujú na poliach, ovocných a kvitnúcich stromoch a na spoločných nocoviskách.

Škorec bieloplecí nie je typický „hovoriaci" vták ako beo posvätný či majna. Je to však vokálne nadaný škorec s premenlivým repertoárom (štebot, klokotanie, hvizdy, cvrlikanie, kontaktné „príp", varovné „kár"), ktorý dokáže napodobniť rôzne zvuky prostredia a hlasy iných vtákov. Cielené učenie ľudských slov je u neho zriedkavé a oveľa menej spoľahlivé než u beo alebo majny. Ak je hlavným cieľom verné „rozprávanie", vhodnejší je beo; škorec bieloplecí je skôr charizmatický, štebotavý a družný spoločník, ktorého hodnota je v družnosti, peknom sfarbení a živej osobnosti. Najlepšie sa hlasovo prejavujú ručne odchované jedince v intenzívnom kontakte s človekom a v podnetnom prostredí.

Škorec bieloplecí je oportúnny všežravec, takže potrebuje pestrú a vyváženú stravu, nie suché zrno. Základ tvoria kvalitné softbill (mäkkožravé) pelety, ktoré doplňte: (1) hmyzom a živým krmivom — cvrčky, múčne červy, zophobas (zvlášť pri odchove mláďat a v zime); (2) pestrým nakrájaným ovocím — figy, papája, banán, hrozno, mango, jablko bez jadrovníka; (3) nektárovou zmesou pre mäkkožravce (druh v prírode navštevuje kvitnúce stromy); (4) drobným množstvom zeleniny a klíčkov a príležitostne vareným vajcom. Mimoriadne dôležité je strážiť obsah železa: škorce a majny patria medzi druhy, ktoré nedokážu dobre regulovať vstrebávanie železa, a preto sú veľmi náchylné na hromadenie železa v pečeni (iron storage disease). Voľte preto nízkoželezné pelety a vodu s nízkym obsahom železa a obmedzte potraviny a doplnky bohaté na vitamín C súbežne s jedlom. Nepodávajte avokádo (toxické), slané/sladené a spracované ľudské potraviny, kôstky a jadierka jabĺk a hrozna, cibuľu, cesnak ani plesnivé zvyšky. Škorec veľa pije a rád sa kúpe — denne čerstvá voda a kúpeľ.

Škorec bieloplecí je stredne náročný druh — pre úplného začiatočníka ani do malého bytu nie je ideálny, hoci je o niečo prístupnejší než väčšie a hlučnejšie škorcovité. Dôvody: (1) je hlasovo aktívny — štebot, hvizdy a vrava najmä ráno a pri sociálnych interakciách (hoci melodickejší a tichší než majna či liskavec); (2) je špinivý — všežravá a ovocná strava znamená riedky trus a každodenné čistenie; (3) je veľmi aktívny a potrebuje veľkú klietku alebo voliéru a dennú stimuláciu; (4) vyžaduje pestrú softbill (mäkkožravú) diétu s nízkym obsahom železa, nie len semená, a pravidelné odčervovanie; (5) je stredne dlhovekejší záväzok (~8–12 rokov) a ako spoločenský druh sa najlepšie cíti v páre alebo skupine. Pre vhodného majiteľa — so záujmom o škorcovité, priestorom a toleranciou k hluku — je to však pekný, živý, odolný a vďačný voliérový vták a dobrý úvod do sveta ázijských mäkkožravcov.

Škorec bieloplecí nie je zaradený do CITES, takže medzinárodný obchod s ním nie je obmedzený týmto dohovorom (na rozdiel napríklad od beo posvätného, ktorý je v prílohe II CITES). IUCN ho navyše hodnotí ako najmenej ohrozený druh (Least Concern) so stabilnou populáciou a veľkým areálom v južnej Číne a juhovýchodnej Ázii. Chov je teda legálne nenáročný, no aj tak treba uprednostniť jedince z legálneho európskeho chovu (odchov v zajatí) pred dovozom a vyhnúť sa vtákom z odchytu. Keďže ide o spoločenský, kŕdľový druh, do voliéry je ideálny pár alebo menšia skupina. Pri kúpe žiadajte doklad o legálnom pôvode a počítajte s nárokmi na priestor, pestrú softbill stravu s nízkym obsahom železa a vtáčieho veterinára.

ZDROJ: IOC World Bird List, IUCN Red List (Sturnia sinensis — Least Concern, 2016), BirdLife DataZone (White-shouldered Starling — distribution, factsheet), Cornell Lab Birds of the World a eBird (whssta2),

 Video — Škorec bieloplecí

Škorec bieloplecí (Sturnia sinensis) — video o speve a chove

Škorec bieloplecí (Sturnia sinensis) — starostlivosť, voliéra a kŕmenie

 Cudzie názvy

Vedecké synonymá:   Sturnus sinensis, Sturnia sericea, Sturnornis sinensis, Temenuchus sinensis, Slovenské alternatívy:   škorec mandarínsky, Česky:   Špaček mandarínský, Anglicky:   White-shouldered starling, Nemecky:   Schwarzschwanzstar (Mandarinstar), Francúzsky:   Étourneau mandarin, Rusky:   Китайский скворец