Majna chochlatá (Acridotheres cristatellus)

Sturnidae (škorcovité)

Majna chochlatá

Acridotheres cristatellus — celočierny škorcovitý komenzál človeka s nápadným chochlom na čele, ktorý napodobňuje zvuky aj slová — učenlivý, smelý a hlasný spoločník z Číny, Taiwanu a Indočíny

IUCN: LC (Least Concern, 1998) | Least Concern (posudzovaná od roku 1998), populačný trend stabilný; druh NIE je v CITES. Pôvodom z južnej a východnej Číny, Taiwanu a severnej Indočíny; ako obľúbený klietkový vták bol introdukovaný na viaceré miesta mimo areálu (Vancouver, Singapur, Manila, Japonsko, Argentína) — preto by sa nemal vypúšťať do prírody.
Veľkosť~24–27 cm
HlučnosťVysoká (4/5)
NapodobňovanieSlabšie (2/5) — v zajatí slabší imitátor než beo
Životnosť~10–15 rokov
PôvodJužná a východná Čína, Taiwan, severná Indočína

Výživa

  • Hmyz a bezstavovce — kobylky, koníky, chrobáky, larvy, húsenice (sezónne základ, kŕmenie mláďat)
  • Ovocie a bobule — figy, moruše, dozreté plody, banán, papája (frugivor)
  • Semená, zrno a obilie — vrátane poľnohospodárskych plodín
  • Ľudské zvyšky a odpad — komenzál pri ľudských sídlach, polia, mestá, parky
  • Nektár, kvetná šťava a peľ (oportúnne)
  • Drobné stavovce a vajcia — oportúnna predácia (zriedka)
Tip od odborníka Majna chochlatá je typický oportúnny všežravec (omnivor) — práve táto stravovacia pružnosť z nej robí mimoriadne úspešný a prispôsobivý druh otvorenej krajiny aj miest. V prírode loví hmyz a bezstavovce (kobylky, chrobáky, larvy — hlavná potrava pri kŕmení mláďat), žerie ovocie, bobule, semená a zrno (kvôli čomu môže škodiť v sadoch a na poliach) a ako komenzál človeka vyhľadáva ľudské zvyšky a odpad na poliach, v parkoch a mestách. V chove zostavte pestrú a vyváženú stravu: základ tvoria kvalitné softbill (mäkkožravé) pelety, doplnené nakrájaným ovocím (figy, moruše, papája, banán), hmyzom a živým krmivom (cvrčky, múčne červy — zvlášť pri odchove a v zime) a drobným množstvom zeleniny či vareného vajca. Ako u iných mäkkožravcov dbajte na rozumný obsah železa v peletách a vyhýbajte sa extrémne železitým krmivám, aby ste znížili riziko hromadenia železa v pečeni. Majna veľa pije a rada sa kúpe — denne čerstvá voda a kúpeľ. Strava sa rýchlo znečisťuje (ovocie, riedky trus), preto je nutná každodenná hygiena. Hoci druh nie je vyhlásený za invázny v rovnakom rozsahu ako majna obyčajná, vďaka tejto všežravosti a prispôsobivosti sa po introdukciách udržal mimo svojho areálu — preto nepatrí do voľnej prírody a klietku či voliéru treba zabezpečiť proti úniku.

Hlasový prejav

Majna chochlatá má hlasný, pestrý a „ukecaný" repertoár — kombináciu škrekotu, klokotania, hvizdov, bublania, cvrlikania a vrieskania, ktorý sa ozýva takmer neprestajne, najintenzívnejšie ráno a podvečer. Volania sú medzi jedincami individuálne a slúžia na kontakt, teritoriálnu komunikáciu aj spoločenské zhromažďovanie. Vo voľnej prírode sú typické hlučné spoločné nocoviská, kde sa pred zotmením schádzajú desiatky až stovky majn a spoločne škrekocú. Druh okrem prirodzených volaní napodobňuje zvuky prostredia, hvizdy iných vtákov aj ľudské slová, hoci menej verne než beo posvätný (a v zajatí býva slabším imitátorom). Hlasový prejav je celoročný a je súčasťou spoločenskej povahy druhu — nedá sa potlačiť, len manažovať umiestnením klietky a denným režimom.

Typické zvuky

  • Škrekot a vrieskavé volania — hlasné kontaktné a teritoriálne zvuky, najmä ráno a podvečer
  • Klokotanie, bublanie a cvrlikanie — bohatá zmes melodických a chrčivých prvkov prirodzeného repertoáru
  • Prenikavé hvizdy a píšťaly — medzi jedincami individuálne
  • Napodobňovanie zvukov prostredia a hvizdov iných vtákov — zdokumentované aj vo voľnej prírode
  • Napodobňovanie ľudských slov a krátkych fráz — u ručne odchovaných jedincov (v zajatí slabšie)
  • Hromadný škrekot na spoločných nocoviskách — desiatky až stovky vtákov pred zotmením
  • Žobravé a kontaktné volania mláďat — tlmené v hniezde, hlasnejšie pri vyletení

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a párenie — v prírode na jar (vo väčšine areálu marec–jún), v chove pri predĺžení dňa
Hniezdenie v dutinách, štrbinách budov, dopravných značkách a búdkach — typicky apríl–august (často 2 znášky za sezónu)
Inkubácia (~14 dní) + odchov mláďat v hniezde (~3 týždne do vyletenia)
Rezidentný druh — žiadna pravidelná migrácia, celoročne aktívny pri ľudských sídlach a na poliach
Pelichanie — výmena peria po hniezdnej sezóne (viac bielkovín v strave)
Hlasový prejav celoročný — najintenzívnejší ráno a podvečer; večerné hromadné nocoviská (komunálne roosty)

Prostredie a požiadavky

Biotop
Otvorená a poľnohospodárska krajina, polia, parky, záhrady, dediny a mestá — typický komenzál človeka
Majna chochlatá je výrazne synantropný druh — obýva otvorenú a kultúrnu krajinu, polia, sady, pastviny, parky, záhrady a najmä ľudské sídla od dedín po veľkomestá, kde hniezdi v budovách aj dopravných značkách a potravu hľadá v menších kŕdľoch napríklad na deliacich pásoch ciest. Pôvodný areál siaha od južnej a východnej Číny (vrátane údolia Jang-c'-ťiang) cez Taiwan a ostrov Chaj-nan po severnú Indočínu (Vietnam, východný Laos, Mjanmarsko). Vďaka obľube v chove a prispôsobivosti sa po introdukciách udržala aj inde — vo Vancouveri (dnes lokálne vyhynutá), v Singapure, Manile, Japonsku a Argentíne. V SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — u nás je výhradne klietkovým a voliérovým chovancom.
Nadmorská výška
Prevažne nížiny a pahorkatiny — viazaná na otvorenú krajinu a ľudské sídla
Majna chochlatá má ťažisko výskytu v nížinách a pahorkatinách s otvorenou krajinou a ľudskými sídlami. Dôležitejšia než nadmorská výška je pre ňu prítomnosť človeka, polí a otvorených plôch s dostatkom potravy a hniezdnych dutín.
Klietka / voliéra
Veľká klietka alebo voliéra s bohatým vetvením; pre voliéru ideálne od ~2 × 1 × 2 m
Majna je veľmi aktívna a potrebuje priestor — minimom je veľká klietka, no jednoznačne sa odporúča priestranná voliéra s bohatým vetvením a konármi rôznych priemerov na poskakovanie. Nutná je miska na kúpanie a hračky/podnety proti nude. Vzhľadom na riedky trus a ovocnú zložku stravy treba ľahko čistiteľné dno a každodennú hygienu. Voliéra by mala byť teplá, bezprievanová a chránená pred chladom; v zime majna potrebuje vykurované zimovisko. Klietku/voliéru zabezpečte proti úniku.
Teplota
Prispôsobivý druh — pohoda pri ~18–28 °C; krátkodobo znesie chladnejšie, no neznáša mráz, prievan a vlhko
Majna je teplomilnejší, ale prispôsobivý druh — vo svojom areáli znáša aj chladnejšie zimy, no v našich podmienkach vyžaduje v chove teplé a stabilné prostredie (optimum ~18–28 °C). Mráz, prievan a vlhký chlad sú nebezpečné, preto cez chladnú časť roka potrebuje vykurovanú vnútornú časť. Vonkajší celoročný chov bez vykurovaného zimoviska je u nás nevhodný.
Voda a vlhkosť
Denne čerstvá pitná voda a možnosť kúpania; voda sa pri ovocnej strave rýchlo znečisťuje
Majna veľa pije a rada sa kúpe — denne potrebuje čerstvú pitnú vodu a misku alebo kúpeľ na kúpanie. Vzhľadom na ovocnú a všežravú stravu sa voda rýchlo znečisťuje, preto je nutná každodenná výmena a čistenie. V suchom vykurovanom interiéri jej prospieva mierne vyššia vzdušná vlhkosť.
Spoločnosť
Veľmi spoločenský druh — vo voľnej prírode v pároch aj kŕdľoch s hromadnými nocoviskami; v chove jednotlivo (puto s človekom) alebo v páre/skupine vo voliére
Majna chochlatá je výrazne spoločenský druh — v prírode žije v pároch aj menších kŕdľoch a vytvára hlučné spoločné nocoviská (komunálne roosty) s desiatkami až stovkami vtákov. V hniezdnom období je monogamná a teritoriálna pri hniezde. Pri chove jednotlivo sa silno naviaže na človeka a lepšie sa učí napodobňovať zvuky a slová (preto sa „hovoriace" majny chovajú samostatne s intenzívnym kontaktom). Vo voliére sa dá chovať v páre alebo menšej skupine, kde prejavuje prirodzené správanie a môže hniezdiť. Bez ohľadu na variant potrebuje každodennú pozornosť a stimuláciu — osamotená a zanedbaná majna trpí nudou, stresom a hlasovým nepokojom.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
V prírode na jar (vo väčšine areálu marec–jún), v chove pri predĺžení dňa

Majna chochlatá je monogamná a vytvára páry; partneri sa zohrávajú vzájomným hlasovým prejavom (škrekot, klokotanie, hvizdy), naježením peria vrátane chochla a vzájomným kŕmením. Pri hniezde je teritoriálna a smelo bráni dutinu. Tok nastupuje na jar (sezónne podľa lokality), v chove pri predlžovaní dňa a teplejších podmienkach.

Znáška
Typicky 4–6 vajec (často 2 znášky za sezónu)

Samica znáša typicky 4–6 lesklých modrastých vajec. Hniezdo je v dutine stromu, štrbine múru, pod strechou, v odkvape, dopravnej značke alebo v búdke, vystlané prútikmi, korienkami, trávou aj ľudským odpadom (papier, kúsky igelitu). Pri vhodných podmienkach pár v sezóne hniezdi opakovane (často 2 znášky).

Inkubácia
~14 dní

Inkubácia trvá približne 14 dní. Na sedení sa podieľa najmä samica, samec menej. Pre úspešný odchov je nevyhnutný prísun živočíšnej potravy (hmyz, larvy) — majna mláďatá kŕmi prevažne bielkovinami bohatou potravou.

Liahnutie
Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé)

Mláďatá sú krmivé (altriciálne) — liahnu sa holé, slepé a bezmocné, plne odkázané na rodičov. Oba rodičia ich kŕmia hmyzom a mäkkou potravou a odnášajú trusové vaky z hniezda. V tomto období je dôležitý dostatok živého krmiva a pokoj.

Mláďatá
~3 týždne v hniezde do vyletenia

Po približne troch týždňoch intenzívneho kŕmenia oboma rodičmi mláďatá vyletujú z hniezda. Mladé vtáky sú spočiatku matnejšie a hnedastejšie a chochol majú menej vyvinutý. Rodičia ich ešte istý čas dokrmujú a učia volania a zvuky repertoáru druhu; ručne dochované mláďatá v kontakte s človekom sa neskôr najlepšie učia napodobňovať zvuky a jednotlivé slová.

Samostatnosť
Osamostatnenie po niekoľkých týždňoch; pohlavná zrelosť ~1. rok

Po vyletení sa mladé majny postupne osamostatňujú a združujú do kŕdľov; mimo hniezdenia tvoria hromadné nocoviská. Pohlavnú zrelosť dosahujú spravidla už v prvom roku života. Majna chochlatá sa dožíva približne 10–15 rokov (v dobrej starostlivosti v chove ojedinele viac).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Majna chochlatá ~24–27 cm Majna obyčajná ~23–25 cm Beo posvätný ~25–30 cm Škorec strakatý ~23–24 cm
Majna chochlatá Majna obyčajná Beo posvätný Škorec strakatý (Gracupica contra)
Dĺžka~24–27 cm~23–25 cm~25–30 cm~23–24 cm
Váha110–140 g110–140 g120–250 g70–90 g
Dožitie~10–15 r~4–12 r~15–25 r~8–12 r
OchranaIUCN LC (nie CITES)IUCN LC (nie CITES)IUCN LC / CITES IIIUCN LC
CharakteristikaCelé telo čierne s leskom, vztýčený chochol na čele nad zobákom, bledožltý zobák, žlté nohy, biela škvrna na krídle (v lete), biely koniec chvostaHnedé telo, lesklá čierna hlava, žltý zobák a nohy, holá žltá koža za okom, biela škvrna na krídleLesklé čierne perie, oranžovo-žlté kožné laloky na hlave, žltý zobák a nohy, biela škvrna na krídleKontrastné čierno-biele perie, oranžová holá koža okolo oka, biele líca, žltý zobák
AreálJužná a východná Čína, Taiwan, severná Indočína — všežravec, učenlivý (v zajatí slabší imitátor)Južná a stredná Ázia — tá istá čeľaď a rod, jeden zo 100 najhorších inváznych druhov svetaJužná a JV Ázia — tá istá čeľaď (Sturnidae), najlepší „hovoriaci" spevavec sveta, mäkkožravecJužná a JV Ázia — tá istá čeľaď (škorcovité), spoločenský všežravec, miestami introdukovaný

Zaujímavosti

1

Nezameniteľný chochol nad zobákom — majna chochlatá má na čele tesne nad zobákom vztýčený chochol z naježeného peria, ktorý druhu dal slovenské aj latinské meno (cristatellus = „chochlatý"). V kombinácii s celočiernym lesklým telom tvorí charakteristický „pažbovitý" profil, ktorý ju odlišuje od väčšiny ostatných majn.

2

Učenlivý napodobňovateľ — no v zajatí slabší — majna chochlatá patrí medzi „hovoriace" škorcovité a dokáže napodobniť zvuky, hvizdy aj ľudské slová; vo voľnej prírode bolo zdokumentované napodobňovanie ľudského hlasu aj iných vtákov. V zajatí však spravidla nebýva dobrým imitátorom — vernejšie a rozsiahlejšie „rozpráva" beo posvätný.

3

Biela škvrna na krídle a biely koniec chvosta — hoci v sede vyzerá celočierna, pri lete sa ukáže výrazná biela škvrna na krídle a biely koniec chvosta — typický rozlišovací znak v teréne. Zobák je bledožltý až slonovinový a nohy žlté.

4

Smelý komenzál človeka a všežravec — majna chochlatá žije v tesnej blízkosti ľudí (polia, parky, mestá) a je oportúnny všežravec: hmyz, ovocie, semená, zrno aj ľudské zvyšky a odpad. Potravu hľadá v menších kŕdľoch, často aj na deliacich pásoch ciest a v okolí budov.

5

Hniezdi aj v budovách a dopravných značkách — okrem dutín stromov využíva štrbiny budov, odkvapy a duté dopravné značky; znáša typicky 4–6 vajec, inkubácia trvá ~14 dní a mláďatá vyletujú približne po troch týždňoch. Pri vhodných podmienkach hniezdi 2× za sezónu.

6

Patrí medzi škorcovité, nie medzi papagáje — napriek povesti „hovoriaceho" vtáka je majna chochlatá spevavec z čeľade Sturnidae (škorcovité), radu Passeriformes — blízka príbuzná majny obyčajnej, škorca obyčajného aj škorca ružového i beo posvätného. Reč sa učí čisto sluchovo-hlasovo.

7

Tri poddruhy vrátane taiwanského a chajnanského — IOC uznáva 3 poddruhy: nominátny na pevnine (južná a východná Čína, severná Indočína), formoský na Taiwane (A. c. formosanus) a menší poddruh na ostrove Chaj-nan (A. c. brevipennis).

8

Hlučné spoločné nocoviská — mimo hniezdenia sa majny združujú do kŕdľov a vytvárajú hlučné spoločné nocoviská (komunálne roosty), kde sa pred zotmením schádzajú desiatky až stovky vtákov a spoločne škrekocú — typický a hlasný prejav druhu.

9

NIE je v CITES, IUCN: Least Concern (od 1998) — na rozdiel od beo posvätného (CITES II) majna chochlatá nie je zaradená do CITES; IUCN ju hodnotí ako najmenej ohrozenú (LC) so stabilným populačným trendom (posudzovaná od roku 1998).

10

Vo Vancouveri sa udržala vyše storočia, potom vymrela — ako obľúbený klietkový vták bola introdukovaná na viaceré miesta mimo areálu (Singapur, Manila, Japonsko, Argentína). Vo Vancouveri (Britská Kolumbia) sa po introdukcii okolo roku 1890 rozmnožila na tisíce vtákov, no populácia neskôr lokálne vymrela (podľa Cornell Lab uvádzaná ako vyhynutá v Severnej Amerike). Druh preto nepatrí do voľnej prírody.

Taxonomická klasifikácia

species Majna chochlatá
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Sturnidae (škorcovité)
Rod Acridotheres Vieillot, 1816
Druh A. cristatellus (Linnaeus, 1758)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — východoázijský druh; u nás len klietkový/voliérový chov (introdukcia do prírody je z hľadiska ochrany prírody neprípustná)
Poddruhy IOC v15.2 uznáva v rámci Acridotheres cristatellus spravidla 3 poddruhy: nominátny A. c. cristatellus (väčšina pevninského areálu — južná a východná Čína, severná Indočína), A. c. formosanus (Taiwan, tzv. „formoská" majna chochlatá) a A. c. brevipennis (ostrov Chaj-nan/Hainan, tzv. „malá" majna chochlatá). Druhové meno cristatellus (lat. „chochlatý", zdrobnene od crista = chochol) odkazuje na nápadný chochol z peria na čele. Rod Acridotheres (gréc. „lovec kobyliek") zahŕňa ďalšie ázijské majny — napr. majnu obyčajnú (A. tristis), majnu hrivnatú (A. grandis) či majnu jávsku (A. javanicus), z ktorých niektoré majú tiež menší chochol. Rod patrí do čeľade Sturnidae (škorcovité) spolu so škorcom obyčajným aj „hovoriacim" beom posvätným. V slovenskej a českej literatúre sa pre druh používa názov majna chochlatá (čes. majna chocholatá), v angličtine aj Chinese starling alebo Chinese jungle myna.

? Často kladené otázky

Pozor: od 7. 8. 2025 je v EÚ invázny nepôvodný druh Únie — nový chov, rozmnožovanie ani predaj nie sú dovolené. Majna chochlatá je stredne veľký vták (~24–27 cm, ~110–140 g) s celočiernym, kovovo lesklým telom. Jej najnápadnejším znakom je vztýčený chochol z naježeného peria na čele tesne nad zobákom, ktorý jej dáva charakteristický „pažbovitý" profil. Zobák je bledožltý až slonovinový a nohy žlté. Hoci v sede pôsobí celočierno, pri lete sa ukáže výrazná biela škvrna na krídle a biely koniec chvosta. Pohlavia sú podobné (samce bývajú o niečo väčšie), mladé vtáky sú matnejšie, hnedastejšie a chochol majú menej vyvinutý. Od príbuznej majny obyčajnej ju odlíši práve celočierne telo (nie hnedé) a chochol na čele a absencia žltej holej kože za okom.

Majna chochlatá dokáže napodobňovať zvuky, hvizdy aj ľudské slová — vo voľnej prírode bolo zdokumentované napodobňovanie ľudského hlasu aj iných vtákov v okolí. V zajatí však spravidla nebýva dobrým imitátorom a kvalitou „rozprávania" zaostáva za beom posvätným (ktorý je považovaný za najlepšieho „hovoriaceho" spevavca) a obyčajne aj za majnou obyčajnou. Ručne odchované mláďa v intenzívnom kontakte s človekom si osvojí niekoľko slov, fráz a zvukov z okolia, no rozsah a vernosť napodobňovania bývajú obmedzené. Ak je hlavným cieľom verné „rozprávanie", je vyhľadávanejší beo; majna chochlatá je skôr charizmatický, smelý a hlasný spoločník s nezameniteľným vzhľadom.

Majna chochlatá pochádza z južnej a východnej Číny, Taiwanu a severnej Indočíny (Vietnam, východný Laos, Mjanmarsko); samostatné poddruhy žijú na Taiwane a na ostrove Chaj-nan (Hainan). Obýva otvorenú a poľnohospodársku krajinu, polia, parky a mestá, kde hniezdi aj v budovách a dopravných značkách. Ako obľúbený klietkový vták bola miestami vypustená alebo unikla a po introdukciách sa udržala aj mimo pôvodného areálu — najznámejšie vo Vancouveri (Britská Kolumbia), kde po introdukcii okolo roku 1890 populácia narástla na tisíce vtákov, no neskôr lokálne vymrela; ďalej v Singapure, Manile (Filipíny), Japonsku a Argentíne. Práve preto by sa nemala vypúšťať ani nechať uniknúť do prírody.

Majna chochlatá nie je zaradená do CITES (na rozdiel od príbuzného beo posvätného, ktorý je v prílohe II CITES) a IUCN ju hodnotí ako najmenej ohrozenú (Least Concern) so stabilným populačným trendom (posudzovaná od roku 1998) — chov a obchod teda nie sú obmedzené týmto dohovorom. Treba však kupovať jedince z legálneho chovu, vyhnúť sa vtákom z odchytu a zabezpečiť klietku/voliéru proti úniku. Keďže ide o prispôsobivý nepôvodný druh, ktorý sa po introdukciách udržal mimo svojho areálu, zaviažte sa, že vtáka nikdy nevypustíte ani nenecháte uletieť do prírody. Pred kúpou je vždy rozumné overiť si aj miestne predpisy o chove exotického vtáctva.

Majna chochlatá je stredne náročný druh a nie je ideálna pre úplného začiatočníka ani do malého bytu. Dôvody: (1) je hlasná — pestrý škrekot, hvizdy a klokotanie najmä ráno a podvečer, takže pri citlivých susedoch to treba zvážiť; (2) je špinivá — ovocná zložka stravy znamená riedky trus a každodenné čistenie; (3) je veľmi aktívna a potrebuje veľkú klietku alebo voliéru a dennú stimuláciu; (4) vyžaduje pestrú softbill (mäkkožravú) diétu, nie len semená; (5) je dlhodobejší záväzok (~10–15 rokov). Pre vhodného majiteľa — so záujmom o škorcovité, priestorom a toleranciou k hluku — je to však charizmatický, inteligentný a interaktívny spoločník s nezameniteľným vzhľadom. Klietku/voliéru treba zabezpečiť proti úniku.

Majna chochlatá je oportúnny všežravec, takže potrebuje pestrú a vyváženú stravu, nie samotné semená. Základ tvoria kvalitné softbill (mäkkožravé) pelety, ktoré doplňte: (1) pestrým nakrájaným ovocím — figy, moruše, papája, banán, mango, hrozno, jablko bez jadrovníka; (2) hmyzom a živým krmivom — cvrčky, múčne červy, zophobas (zvlášť pri odchove mláďat a v zime); (3) drobným množstvom zeleniny a klíčkov a príležitostne vareným vajcom (bielkoviny pri pelichaní a odchove). Ako u iných mäkkožravcov je rozumné voliť pelety s primeraným obsahom železa a vyhýbať sa extrémne železitým krmivám aj nadbytku vitamínu C súbežne s jedlom. Nepodávajte avokádo (toxické), slané/sladené a spracované ľudské potraviny, kôstky a jadierka jabĺk a hrozna, cibuľu, cesnak ani plesnivé zvyšky. Majna veľa pije a rada sa kúpe — denne čerstvá voda a kúpeľ; vodu a misky čistite každý deň.

ZDROJ: IOC World Bird List v15.2, IUCN Red List (Acridotheres cristatellus — Least Concern, posudzovaná od 1998, stabilný trend), BirdLife DataZone (Crested Myna), Cornell Lab Birds of the World (cremyn — Cr

 Video — Majna chochlatá

Majna chochlatá (Acridotheres cristatellus) — video o speve a chove

Majna chochlatá (Acridotheres cristatellus) — starostlivosť, voliéra a kŕmenie

 Cudzie názvy

Česky:   Majna chocholatá, Anglicky:   Crested myna (Chinese starling, Chinese jungle myna), Nemecky:   Haubenmaina, Francúzsky:   Martin huppé, Poľsky:   Majna czubata, Slovensky (variant):   majna chocholatá, Rusky:   Хохлатая майна