Majna chochlatá (Acridotheres cristatellus)

Sturnidae (škorcovité)

Majna chochlatá

Acridotheres cristatellus — celočierny škorcovitý komenzál človeka s nápadným chochlom na čele, ktorý napodobňuje zvuky aj slová — učenlivý, smelý a hlasný spoločník z Číny, Taiwanu a Indočíny

IUCN: LC (Least Concern, 1998) | Least Concern (posudzovaná od roku 1998), populačný trend stabilný; druh NIE je v CITES. Pôvodom z južnej a východnej Číny, Taiwanu a severnej Indočíny; ako obľúbený klietkový vták bol introdukovaný na viaceré miesta mimo areálu (Vancouver, Singapur, Manila, Japonsko, Argentína) — preto by sa nemal vypúšťať do prírody.
Veľkosť~24–27 cm
HlučnosťVysoká (4/5)
NapodobňovanieSlabšie (2/5) — v zajatí slabší imitátor než beo
Životnosť~10–15 rokov
PôvodJužná a východná Čína, Taiwan, severná Indočína
🔊
Hlučnosť
4/5
🤝
Priľnavosť
2/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
2/5
💎
Zriedkavosť
3/5

Výživa

34% 26% 18% 12% STRAVA zloženie
Hmyz a bezstavovce — kobylky, koníky, chrobáky, larvy, húsenice (sezónne základ, kŕmenie mláďat) 34%
Ovocie a bobule — figy, moruše, dozreté plody, banán, papája (frugivor) 26%
Semená, zrno a obilie — vrátane poľnohospodárskych plodín 18%
Ľudské zvyšky a odpad — komenzál pri ľudských sídlach, polia, mestá, parky 12%
Nektár, kvetná šťava a peľ (oportúnne) 6%
Drobné stavovce a vajcia — oportúnna predácia (zriedka) 4%

Odporúčané potraviny

  • Hmyz a bezstavovce — kobylky, koníky, chrobáky, larvy, húsenice, pavúky (v prírode sezónne základ a hlavná potrava mláďat)
  • Pestré nakrájané ovocie — figy, moruše, papája, banán, mango, hrozno, jablko bez jadrovníka
  • Bobule a dozreté plody — komerčné softbill bobuľové zmesi v chove
  • Kvalitné softbill / mäkkožravé pelety ako základ klietkovej diéty (pestrá, vyvážená)
  • Drobné množstvo vareného vajca alebo vaječnej zmesi (bielkoviny v období pelichania a odchovu)
  • Listová zelenina a klíčky — šalát, púpava, naklíčené semená (vitamíny, v malom)
  • Varená ryža, drobné cestoviny či namočené granule ako doplnok (oportúnny všežravec — striedmo)
  • Živé krmivo — cvrčky, múčne červy, zophobas (najmä pri odchove mláďat a v zime)
  • Čerstvá pitná voda denne a miska na kúpanie — majna sa rada kúpe

Zakázané potraviny

  • Krmivá s veľmi vysokým obsahom železa ako základ — pri mäkkožravcoch riziko hromadenia železa (hemochromatóza); pelety voľte s rozumným obsahom železa
  • Avokádo — toxické pre vtáky (perzín)
  • Slané, sladené a ľudské spracované potraviny — pečivo, sušienky, čokoláda, kofeín, alkohol
  • Výhradne semenná / slnečnicová diéta — majna je všežravec, nie zrnožravec; samotné tučné semená vedú k obezite a deficitom
  • Kôstky a jadierka jabĺk, hrozna a kôstkovín (kyanogénne glykozidy), cibuľa, cesnak
  • Plesnivé ovocie, skazené zvyšky a znečistená voda — riziko črevných a plesňových infekcií
Tip od odborníka Majna chochlatá je typický oportúnny všežravec (omnivor) — práve táto stravovacia pružnosť z nej robí mimoriadne úspešný a prispôsobivý druh otvorenej krajiny aj miest. V prírode loví hmyz a bezstavovce (kobylky, chrobáky, larvy — hlavná potrava pri kŕmení mláďat), žerie ovocie, bobule, semená a zrno (kvôli čomu môže škodiť v sadoch a na poliach) a ako komenzál človeka vyhľadáva ľudské zvyšky a odpad na poliach, v parkoch a mestách. V chove zostavte pestrú a vyváženú stravu: základ tvoria kvalitné softbill (mäkkožravé) pelety, doplnené nakrájaným ovocím (figy, moruše, papája, banán), hmyzom a živým krmivom (cvrčky, múčne červy — zvlášť pri odchove a v zime) a drobným množstvom zeleniny či vareného vajca. Ako u iných mäkkožravcov dbajte na rozumný obsah železa v peletách a vyhýbajte sa extrémne železitým krmivám, aby ste znížili riziko hromadenia železa v pečeni. Majna veľa pije a rada sa kúpe — denne čerstvá voda a kúpeľ. Strava sa rýchlo znečisťuje (ovocie, riedky trus), preto je nutná každodenná hygiena. Hoci druh nie je vyhlásený za invázny v rovnakom rozsahu ako majna obyčajná, vďaka tejto všežravosti a prispôsobivosti sa po introdukciách udržal mimo svojho areálu — preto nepatrí do voľnej prírody a klietku či voliéru treba zabezpečiť proti úniku.

Správanie a komunikácia

4 Hlučnosť 2 Priľnavosť 4 Aktivita 2 Reč 3 Zriedkavosť 3
4/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Majna chochlatá je hlasný a „ukecaný" druh — jej repertoár tvorí pestrá zmes škrekotu, klokotania, hvizdov, cvrlikania a vrieskania, ktorý znie takmer neprestajne, najmä ráno a podvečer. Vo voľnej prírode sa majny zhromažďujú na hlučných spoločných nocoviskách (komunálnych roostoch), kde desiatky až stovky vtákov spoločne škrekocú pred zotmením. V klietke a voliére je preto výrazne hlučnejšia než drobné zrnožravé spevavce a pri citlivom susedstve to treba zvážiť. Hlučnosť súvisí so spoločenskou a teritoriálnou povahou druhu — nedá sa „odnaučiť", len manažovať umiestnením klietky a denným režimom.
2/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Majna chochlatá je smelá, zvedavá a interaktívna, no nie typicky „maznavá" v zmysle túlenia a hladkania ako papagáj. Ručne odchovaná a denne socializovaná majna si na človeka silno zvykne, sadne na ruku, sleduje dianie a aktívne komunikuje hlasom — jej hlavnou formou náklonnosti je spoločenská a hlasová interakcia, nie fyzický kontakt. Mnohé jedince znášajú dotyk len obmedzene. Pre dobré puto je dôležitý každodenný kontakt a stimulácia; zanedbaná a osamotená majna sa stáva plachou alebo hlučne dožadujúcou sa pozornosti. Vhodnejšia je pre majiteľa, ktorý ocení živú osobnosť, hlas a inteligenciu než maznanie.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi aktívny, čulý a smelý druh — majna chochlatá je v prírode neúnavný obyvateľ otvorenej krajiny, polí a miest, ktorý poskakuje po zemi charakteristickou „kráčajúcou" chôdzou, lieta v menších kŕdľoch, prehľadáva okolie a smelo si privlastňuje zdroje. V chove vyžaduje veľkú klietku alebo voliéru s bohatým vetvením, priestor na poskakovanie a lietanie a denný čas mimo klietky alebo dostatok podnetov. Majna sa rada kúpe a manipuluje s predmetmi. Nedostatok priestoru a stimulácie vedie k nude, stresu a hlasovému aj behaviorálnemu nepokoju. Práve vysoká aktivita, prispôsobivosť a smelosť stoja aj za jej úspechom v nových prostrediach po introdukciách.
2/5 Žiadna Výborná
Reč
Majna chochlatá dokáže napodobňovať zvuky, hvizdy aj ľudské slová — vo voľnej prírode bolo zdokumentované napodobňovanie ľudského hlasu aj iných vtákov v okolí. Je však slabším a menej spoľahlivým imitátorom než príbuzný beo posvätný a obyčajne aj než majna obyčajná; vtáky chované v zajatí navyše nebývajú dobrými „rečníkmi". Najlepšie sa učia ručne odchované mláďatá v intenzívnom kontakte s človekom, ktoré si osvoja niekoľko slov, fráz a zvukov z okolia. Pre verné „rozprávanie" je preto vyhľadávanejší beo; majna chochlatá je skôr charizmatický, hlasný spoločník s obmedzenou schopnosťou reči.

Hlasový prejav a reč

4/5 hlasitosť

Majna chochlatá má hlasný, pestrý a „ukecaný" repertoár — kombináciu škrekotu, klokotania, hvizdov, bublania, cvrlikania a vrieskania, ktorý sa ozýva takmer neprestajne, najintenzívnejšie ráno a podvečer. Volania sú medzi jedincami individuálne a slúžia na kontakt, teritoriálnu komunikáciu aj spoločenské zhromažďovanie. Vo voľnej prírode sú typické hlučné spoločné nocoviská, kde sa pred zotmením schádzajú desiatky až stovky majn a spoločne škrekocú. Druh okrem prirodzených volaní napodobňuje zvuky prostredia, hvizdy iných vtákov aj ľudské slová, hoci menej verne než beo posvätný (a v zajatí býva slabším imitátorom). Hlasový prejav je celoročný a je súčasťou spoločenskej povahy druhu — nedá sa potlačiť, len manažovať umiestnením klietky a denným režimom.

Dokáže hovoriť? Majna chochlatá dokáže napodobňovať zvuky, hvizdy aj jednotlivé ľudské slová a krátke frázy, no je slabším a menej spoľahlivým imitátorom než beo posvätný a vtáky v zajatí spravidla nebývajú dobrými „rečníkmi". Najlepšie sa učia ručne odchované mláďatá v intenzívnom kontakte s človekom; jedinec si osvojí niekoľko slov a zvukov z okolia, no rozsahom a vernosťou „rozprávania" za beom zaostáva.

Typické zvuky

  • Škrekot a vrieskavé volania — hlasné kontaktné a teritoriálne zvuky, najmä ráno a podvečer
  • Klokotanie, bublanie a cvrlikanie — bohatá zmes melodických a chrčivých prvkov prirodzeného repertoáru
  • Prenikavé hvizdy a píšťaly — medzi jedincami individuálne
  • Napodobňovanie zvukov prostredia a hvizdov iných vtákov — zdokumentované aj vo voľnej prírode
  • Napodobňovanie ľudských slov a krátkych fráz — u ručne odchovaných jedincov (v zajatí slabšie)
  • Hromadný škrekot na spoločných nocoviskách — desiatky až stovky vtákov pred zotmením
  • Žobravé a kontaktné volania mláďat — tlmené v hniezde, hlasnejšie pri vyletení

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a párenie — v prírode na jar (vo väčšine areálu marec–jún), v chove pri predĺžení dňa
Hniezdenie v dutinách, štrbinách budov, dopravných značkách a búdkach — typicky apríl–august (často 2 znášky za sezónu)
Inkubácia (~14 dní) + odchov mláďat v hniezde (~3 týždne do vyletenia)
Rezidentný druh — žiadna pravidelná migrácia, celoročne aktívny pri ľudských sídlach a na poliach
Pelichanie — výmena peria po hniezdnej sezóne (viac bielkovín v strave)
Hlasový prejav celoročný — najintenzívnejší ráno a podvečer; večerné hromadné nocoviská (komunálne roosty)

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Stredne náročný druh pre chovateľov mäkkožravcov — vyžaduje veľký priestor, pestrú všežravú diétu, toleranciu k hluku a špine a každodennú stimuláciu. Pre začiatočníka len pri vážnom záujme o softbill chov a pripravenosti na hlasný, dlhovekejší druh; do malého bytu sa nehodí.
Priestor Veľká klietka alebo (lepšie) priestranná voliéra s bohatým vetvením a konármi, priestor na poskakovanie a lietanie, miska na kúpanie. Čím viac priestoru, tým lepšie — pre voliérový chov ideálne rozmery od ~2 × 1 × 2 m. Teplé, bezprievanové prostredie; v chladnej časti roka vykurované zimovisko.
Deti v domácnosti Vďačný druh pre rodiny, ktoré ocenia živého, „ukecaného" vtáka — majna chochlatá deti zaujme smelou osobnosťou, nápadným chochlom, hlasovým prejavom a schopnosťou napodobniť zvuky a niektoré slová (hoci slabšie než beo). Je spoločenská a interaktívna, takže pri dennej komunikácii sa stáva členom domácnosti. Treba však počítať s tým, že je hlasná a špinivá a vyžaduje skúsenejšiu starostlivosť (pestrá softbill diéta, veľký priestor) — preto je vhodná skôr do rodín s odrastenejšími deťmi, ktoré rešpektujú pokojné zaobchádzanie. Hodnotné sú aj edukatívne témy: ako sa vtáky učia napodobňovať hlas, čo je komenzalizmus s človekom, prečo sa nepôvodné zvieratá nesmú vypúšťať do prírody a aký je rozdiel medzi škorcovitými a papagájmi.
Hlučnosť Skôr nie do bytov s tenkými stenami — majna chochlatá je hlasný druh s pestrým škrekotom, hvizdmi a klokotaním, najmä ráno a podvečer. Pre citlivých susedov môže byť rušivá. Hluk sa nedá odnaučiť, len manažovať umiestnením klietky mimo spálne a stien susedov. Vhodná je skôr do rodinného domu alebo priestoru, kde hlasitejší vták neprekáža.
Verdikt odborníka Majna chochlatá (Acridotheres cristatellus) je stredne veľký škorcovitý spevavec z čeľade Sturnidae (škorcovité), radu Passeriformes (vrabcotvaré) — blízky príbuzný majny obyčajnej, škorca obyčajného aj „hovoriaceho" beo posvätného. Telo meria ~24–27 cm a váži približne 110–140 g (rozpätie krídel okolo 42–48 cm). Sfarbenie je nezameniteľné: celé telo je sýto čierne s kovovým leskom a na čele nad zobákom nesie nápadný vztýčený chochol z naježeného peria, ktorý druhu dáva charakteristický „pažbovitý" profil. Zobák je bledožltý až slonovinový, nohy žlté; v lete sa pri lete ukazuje výrazná biela škvrna na krídle a biely koniec chvosta, ktoré sú v sede väčšinou skryté. Pohlavia sú podobné (samce bývajú o niečo väčšie, mladé vtáky sú matnejšie, hnedasté). Druh pochádza z južnej a východnej Číny, Taiwanu a severnej Indočíny (Vietnam, východný Laos a Mjanmarsko; samostatné poddruhy žijú na Taiwane a ostrove Chaj-nan). Majna chochlatá je smelý, prispôsobivý všežravec a komenzál človeka, ktorý obýva otvorenú krajinu, polia, parky a mestá a hniezdi v dutinách, štrbinách budov i dopravných značkách. IUCN ju hodnotí ako najmenej ohrozenú (Least Concern, posudzovaná od roku 1998) so stabilným populačným trendom a druh nie je zaradený do CITES. Ako obľúbený klietkový vták bol miestami vypustený alebo unikol a po introdukciách sa udržal aj mimo pôvodného areálu — napríklad vo Vancouveri (Britská Kolumbia), kde populácia neskôr lokálne vymrela, ďalej v Singapure, Manile (Filipíny), Japonsku a Argentíne; preto by sa nemal vypúšťať ani nechať uniknúť do voľnej prírody. Hniezdi v dutinách a štrbinách, znáša typicky 4–6 vajec, inkubácia trvá ~14 dní a mláďatá vyletujú približne po 3 týždňoch (často 2 znášky za sezónu). V chove patrí majna chochlatá medzi učenlivé klietkové vtáky — dokáže napodobniť zvuky a niektoré slová, hoci v zajatí býva slabším imitátorom než beo posvätný či majna obyčajná. Je hlasná (pestrý škrekot, hromadné večerné nocoviská), špinivá a veľmi aktívna — potrebuje veľkú klietku alebo voliéru, bohaté vetvenie, dennú stimuláciu a kontakt. Vo výžive je ako mäkkožravec rozumné strážiť obsah železa v krmive. Dožíva sa približne 10–15 rokov (v dobrej starostlivosti ojedinele viac). Pre vhodného majiteľa — so záujmom o škorcovité, priestorom a toleranciou k hluku — je majna chochlatá charizmatický, inteligentný a interaktívny spoločník s nezameniteľným vzhľadom; pre malé byty a citlivé susedstvá ideálna nie je.

Prostredie a požiadavky

Biotop
Otvorená a poľnohospodárska krajina, polia, parky, záhrady, dediny a mestá — typický komenzál človeka
Majna chochlatá je výrazne synantropný druh — obýva otvorenú a kultúrnu krajinu, polia, sady, pastviny, parky, záhrady a najmä ľudské sídla od dedín po veľkomestá, kde hniezdi v budovách aj dopravných značkách a potravu hľadá v menších kŕdľoch napríklad na deliacich pásoch ciest. Pôvodný areál siaha od južnej a východnej Číny (vrátane údolia Jang-c'-ťiang) cez Taiwan a ostrov Chaj-nan po severnú Indočínu (Vietnam, východný Laos, Mjanmarsko). Vďaka obľube v chove a prispôsobivosti sa po introdukciách udržala aj inde — vo Vancouveri (dnes lokálne vyhynutá), v Singapure, Manile, Japonsku a Argentíne. V SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — u nás je výhradne klietkovým a voliérovým chovancom.
Nadmorská výška
Prevažne nížiny a pahorkatiny — viazaná na otvorenú krajinu a ľudské sídla
Majna chochlatá má ťažisko výskytu v nížinách a pahorkatinách s otvorenou krajinou a ľudskými sídlami. Dôležitejšia než nadmorská výška je pre ňu prítomnosť človeka, polí a otvorených plôch s dostatkom potravy a hniezdnych dutín.
Klietka / voliéra
Veľká klietka alebo voliéra s bohatým vetvením; pre voliéru ideálne od ~2 × 1 × 2 m
Majna je veľmi aktívna a potrebuje priestor — minimom je veľká klietka, no jednoznačne sa odporúča priestranná voliéra s bohatým vetvením a konármi rôznych priemerov na poskakovanie. Nutná je miska na kúpanie a hračky/podnety proti nude. Vzhľadom na riedky trus a ovocnú zložku stravy treba ľahko čistiteľné dno a každodennú hygienu. Voliéra by mala byť teplá, bezprievanová a chránená pred chladom; v zime majna potrebuje vykurované zimovisko. Klietku/voliéru zabezpečte proti úniku.
Teplota
Prispôsobivý druh — pohoda pri ~18–28 °C; krátkodobo znesie chladnejšie, no neznáša mráz, prievan a vlhko
Majna je teplomilnejší, ale prispôsobivý druh — vo svojom areáli znáša aj chladnejšie zimy, no v našich podmienkach vyžaduje v chove teplé a stabilné prostredie (optimum ~18–28 °C). Mráz, prievan a vlhký chlad sú nebezpečné, preto cez chladnú časť roka potrebuje vykurovanú vnútornú časť. Vonkajší celoročný chov bez vykurovaného zimoviska je u nás nevhodný.
Voda a vlhkosť
Denne čerstvá pitná voda a možnosť kúpania; voda sa pri ovocnej strave rýchlo znečisťuje
Majna veľa pije a rada sa kúpe — denne potrebuje čerstvú pitnú vodu a misku alebo kúpeľ na kúpanie. Vzhľadom na ovocnú a všežravú stravu sa voda rýchlo znečisťuje, preto je nutná každodenná výmena a čistenie. V suchom vykurovanom interiéri jej prospieva mierne vyššia vzdušná vlhkosť.
Spoločnosť
Veľmi spoločenský druh — vo voľnej prírode v pároch aj kŕdľoch s hromadnými nocoviskami; v chove jednotlivo (puto s človekom) alebo v páre/skupine vo voliére
Majna chochlatá je výrazne spoločenský druh — v prírode žije v pároch aj menších kŕdľoch a vytvára hlučné spoločné nocoviská (komunálne roosty) s desiatkami až stovkami vtákov. V hniezdnom období je monogamná a teritoriálna pri hniezde. Pri chove jednotlivo sa silno naviaže na človeka a lepšie sa učí napodobňovať zvuky a slová (preto sa „hovoriace" majny chovajú samostatne s intenzívnym kontaktom). Vo voliére sa dá chovať v páre alebo menšej skupine, kde prejavuje prirodzené správanie a môže hniezdiť. Bez ohľadu na variant potrebuje každodennú pozornosť a stimuláciu — osamotená a zanedbaná majna trpí nudou, stresom a hlasovým nepokojom.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
V prírode na jar (vo väčšine areálu marec–jún), v chove pri predĺžení dňa

Majna chochlatá je monogamná a vytvára páry; partneri sa zohrávajú vzájomným hlasovým prejavom (škrekot, klokotanie, hvizdy), naježením peria vrátane chochla a vzájomným kŕmením. Pri hniezde je teritoriálna a smelo bráni dutinu. Tok nastupuje na jar (sezónne podľa lokality), v chove pri predlžovaní dňa a teplejších podmienkach.

Znáška
Typicky 4–6 vajec (často 2 znášky za sezónu)

Samica znáša typicky 4–6 lesklých modrastých vajec. Hniezdo je v dutine stromu, štrbine múru, pod strechou, v odkvape, dopravnej značke alebo v búdke, vystlané prútikmi, korienkami, trávou aj ľudským odpadom (papier, kúsky igelitu). Pri vhodných podmienkach pár v sezóne hniezdi opakovane (často 2 znášky).

Inkubácia
~14 dní

Inkubácia trvá približne 14 dní. Na sedení sa podieľa najmä samica, samec menej. Pre úspešný odchov je nevyhnutný prísun živočíšnej potravy (hmyz, larvy) — majna mláďatá kŕmi prevažne bielkovinami bohatou potravou.

Liahnutie
Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé)

Mláďatá sú krmivé (altriciálne) — liahnu sa holé, slepé a bezmocné, plne odkázané na rodičov. Oba rodičia ich kŕmia hmyzom a mäkkou potravou a odnášajú trusové vaky z hniezda. V tomto období je dôležitý dostatok živého krmiva a pokoj.

Mláďatá
~3 týždne v hniezde do vyletenia

Po približne troch týždňoch intenzívneho kŕmenia oboma rodičmi mláďatá vyletujú z hniezda. Mladé vtáky sú spočiatku matnejšie a hnedastejšie a chochol majú menej vyvinutý. Rodičia ich ešte istý čas dokrmujú a učia volania a zvuky repertoáru druhu; ručne dochované mláďatá v kontakte s človekom sa neskôr najlepšie učia napodobňovať zvuky a jednotlivé slová.

Samostatnosť
Osamostatnenie po niekoľkých týždňoch; pohlavná zrelosť ~1. rok

Po vyletení sa mladé majny postupne osamostatňujú a združujú do kŕdľov; mimo hniezdenia tvoria hromadné nocoviská. Pohlavnú zrelosť dosahujú spravidla už v prvom roku života. Majna chochlatá sa dožíva približne 10–15 rokov (v dobrej starostlivosti v chove ojedinele viac).

Ochočenie a kontakt

3 Trvanie: Týždne až mesiace pri dennej práci — ručne odchované mláďatá si zvyknú rýchlo; napodobňovanie zvukov a slov sa najlepšie učí v mladom veku

Majna chochlatá sa najlepšie krotí a učí ako ručne odchované mláďa. Ručne dochovaná a denne socializovaná majna si na človeka zvykne pomerne rýchlo, je smelá a zvedavá, sadne na ruku, sleduje dianie a aktívne komunikuje hlasom. Vták z odchytu (divoký dospelý jedinec) je naopak plachý a stresovaný a krotí sa ťažšie — preto sa odporúča obstarať si odchované jedince z chovu. Krotenie je založené na dennej pokojnej interakcii, hlase a odmeňovaní obľúbenou potravou (hmyz, kúsky ovocia). Napodobňovanie zvukov a slov sa najlepšie rozvíja v mladom veku pri pravidelnom opakovaní, no majna chochlatá zostáva slabším imitátorom než beo a v zajatí spravidla nebýva dobrým „rečníkom". Puto buduje skôr cez spoločný čas a hlasovú interakciu než cez maznanie.

1

Začnite s ručne odchovaným mladým jedincom z chovu (legálny pôvod) — divoký dospelý vták z odchytu sa krotí ťažko a je stresovaný.

2

Dajte vtákovi pár dní pokoj na aklimatizáciu v tichom kúte; potom začnite pokojne hovoriť pri klietke a budovať dôveru hlasom a prítomnosťou.

3

Odmeňujte obľúbenou potravou (kúsky ovocia, múčne červy, cvrčky) z ruky — postupne priučte majnu sadať na ruku/bidlo a brať pochúťky.

4

Učenie zvukov a slov robte krátko, pokojne a opakovane (jednotlivé slová/frázy denne), ideálne kým je vták mladý a v tichom prostredí — počítajte však s tým, že majna chochlatá napodobňuje slabšie než beo.

5

Zabezpečte každodenný kontakt, stimuláciu a dostatok priestoru — zanedbaná a osamotená majna sa stáva plachou alebo hlučne dožadujúcou sa pozornosti.

6

Klietku/voliéru dôsledne zabezpečte proti úniku — druh nepatrí do voľnej prírody a nemal by uletieť.

Cena a kde kúpiť

Rádovo desiatky až nižšie stovky € za odchované jedince (cena kolíše podľa pôvodu, veku a skrotenosti) — menej bežne ponúkaná než beo či majna obyčajná

Majna chochlatá je v ponuke menej bežná než beo posvätný či majna obyčajná, no zaradením patrí medzi dostupnejšie mäkkožravé spevavce — odchované jedince sa predávajú spravidla v desiatkach až nižších stovkách eur, podľa pôvodu (chov vs. import), veku, skrotenosti a schopnosti napodobňovať zvuky a slová. Keďže druh nie je v CITES, obchod nie je obmedzený týmto dohovorom, no stále platí, že treba uprednostniť jedince z legálneho chovu a vyhnúť sa vtákom z odchytu. Pri kalkulácii rátajte aj s nákladmi na veľkú voliéru, pestrú softbill diétu a vtáčieho veterinára počas celej dĺžky života vtáka.

Kupujte ručne odchované jedince z legálneho chovu — vyhnite sa vtákom z odchytu (plaché, stresované, eticky problematické).
Over­te si pôvod a doklady a uprednostnite dôveryhodného chovateľa — druh sa ponúka menej bežne, preto pozor na neoverené importy.
Vyberajte aktívneho, čistého a zdravého jedinca — lesklé čierne perie, dobre vyvinutý chochol, jasné oči, čistý zobák, bez výtokov a nafúknutého posedu; ideálne mladého a socializovaného.
Pred kúpou si zabezpečte veľkú klietku/voliéru so zabezpečením proti úniku, pestrú softbill diétu a kontakt na vtáčieho veterinára — majna je hlasná, aktívna a dlhodobejší záväzok.
Na čo si dať pozor Najlepšie je obstarať si ručne odchovanú mladú majnu chochlatú od dôveryhodného chovateľa s dokladom o legálnom pôvode. Uprednostnite vtáka, ktorý je zdravý, aktívny a socializovaný, a vyhnite sa vtákom z odchytu. Rátajte s tým, že je hlasná, špinivá a aktívna — potrebuje veľký priestor zabezpečený proti úniku, pestrú softbill stravu a prístup k vtáčiemu veterinárovi. Keďže ide o prispôsobivý nepôvodný druh, zaviažte sa, že vtáka nikdy nevypustíte ani nenecháte uletieť do prírody.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Majna chochlatá ~24–27 cm Majna obyčajná ~23–25 cm Beo posvätný ~25–30 cm Škorec strakatý ~23–24 cm
Majna chochlatá Majna obyčajná Beo posvätný Škorec strakatý (Gracupica contra)
Dĺžka~24–27 cm~23–25 cm~25–30 cm~23–24 cm
Váha110–140 g110–140 g120–250 g70–90 g
Dožitie~10–15 r~4–12 r~15–25 r~8–12 r
Hlučnosť3/53/54/53/5
Stav IUCNIUCN LC (nie CITES)IUCN LC (nie CITES)IUCN LC / CITES IIIUCN LC
PovahaCelé telo čierne s leskom, vztýčený chochol na čele nad zobákom, bledožltý zobák, žlté nohy, biela škvrna na krídle (v lete), biely koniec chvostaHnedé telo, lesklá čierna hlava, žltý zobák a nohy, holá žltá koža za okom, biela škvrna na krídleLesklé čierne perie, oranžovo-žlté kožné laloky na hlave, žltý zobák a nohy, biela škvrna na krídleKontrastné čierno-biele perie, oranžová holá koža okolo oka, biele líca, žltý zobák
AreálJužná a východná Čína, Taiwan, severná Indočína — všežravec, učenlivý (v zajatí slabší imitátor)Južná a stredná Ázia — tá istá čeľaď a rod, jeden zo 100 najhorších inváznych druhov svetaJužná a JV Ázia — tá istá čeľaď (Sturnidae), najlepší „hovoriaci" spevavec sveta, mäkkožravecJužná a JV Ázia — tá istá čeľaď (škorcovité), spoločenský všežravec, miestami introdukovaný

Choroby a prevencia

Hemochromatóza / hromadenie železa (riziko mäkkožravcov)
stredná

Príznaky: Apatia, dýchavičnosť, nafúknutý posed, zväčšené brucho (ascites), úbytok kondície, náhle úhyny

Ako iné mäkkožravce (beo, majna obyčajná, tukany) môže byť aj majna chochlatá pri nadbytku železa v potrave ohrozená chorobou z ukladania železa — železo sa hromadí v pečeni a vedie k jej zlyhaniu. Rozumné je voliť pelety s primeraným obsahom železa, vyhýbať sa extrémne železitým krmivám a obmedziť súbežný príjem veľkého množstva vitamínu C (zvyšuje vstrebávanie železa). Pri podozrení je nutná návšteva vtáčieho veterinára.

Obezita a tuková degenerácia pečene (steatóza)
stredná

Príznaky: Nadváha, znížená aktivita, zhoršené perie, problémy s pečeňou

Nevyvážená, príliš tučná alebo monotónna strava (napr. samotné semená či nadbytok energeticky bohatých zvyškov) a nedostatok pohybu vedú k obezite a stukovateniu pečene. Majna potrebuje pestrú všežravú stravu, dostatok priestoru a pohybu a kontrolu množstva tučných a sladkých potravín.

Črevné a parazitárne infekcie (komenzál — kontakt s odpadom)
stredná

Príznaky: Riedky trus, hnačka, chudnutie, zhoršené perie, apatia

Ako komenzál človeka, ktorý v prírode vyhľadáva odpad a zvyšky, je majna náchylná na bakteriálne, prvokové a parazitárne črevné infekcie (vrátane salmonelózy a endoparazitov). V chove je prevenciou čistá voda, hygiena, kvalitné krmivo bez plesní a pravidelná kontrola trusu; pri pretrvávajúcom riedkom truse a chudnutí je nutná veterinárna diagnostika.

Stres, nuda a behaviorálne problémy
stredná

Príznaky: Vyšklbávanie peria, stereotypné správanie, nadmerné a hlučné vykrikovanie, plachosť

Majna je inteligentná a spoločenská; pri nedostatku priestoru, podnetov a kontaktu trpí nudou a stresom, čo sa prejaví behaviorálnymi problémami (vyšklbávanie peria, stereotypie, hlučnosť). Prevenciou je veľký priestor, hračky a vetvenie, denná interakcia a stabilný režim.

Respiračné infekcie z chladu a prievanu
stredná

Príznaky: Kýchanie, výtok z nozdier a očí, sťažené dýchanie, nafúknutý posed

Ako teplomilnejší druh je majna v našich podmienkach citlivá na chlad, prievan a vlhký mráz, ktoré môžu viesť k respiračným infekciám. Nutné je teplé, bezprievanové prostredie a v chladnej časti roka vykurované zimovisko. Pri príznakoch (kýchanie, výtoky, sťažené dýchanie) je potrebná veterinárna starostlivosť.

Prevencia Pre zdravý chov majny chochlatej platí: (1) zostavte pestrú a vyváženú všežravú stravu — kvalitné softbill pelety, nakrájané ovocie, hmyz/živé krmivo a v malom zeleninu; vyhýbajte sa monotónnej tučnej (semennej) strave kvôli obezite; (2) ako u mäkkožravcov strážte obsah železa v peletách a obmedzte extrémne železité krmivá aj nadbytok vitamínu C súbežne s jedlom (prevencia hromadenia železa); (3) dbajte na každodennú hygienu (riedky trus, ovocná strava) a čerstvú vodu na pitie aj kúpanie — znižuje to riziko črevných a parazitárnych infekcií; (4) udržujte teplé, bezprievanové prostredie a v zime vykurované zimovisko (prevencia respiračných infekcií); (5) poskytnite veľký priestor, dennú stimuláciu a kontakt, aby ste predišli nude, stresu a vyšklbávaniu peria; (6) majte vopred kontakt na vtáčieho (exotárskeho) veterinára a absolvujte pravidelné kontroly vrátane vyšetrenia trusu; (7) zabezpečte klietku/voliéru proti úniku — ide o prispôsobivý nepôvodný druh, ktorý by sa nemal dostať do voľnej prírody.

Zaujímavosti

1

Nezameniteľný chochol nad zobákom — majna chochlatá má na čele tesne nad zobákom vztýčený chochol z naježeného peria, ktorý druhu dal slovenské aj latinské meno (cristatellus = „chochlatý"). V kombinácii s celočiernym lesklým telom tvorí charakteristický „pažbovitý" profil, ktorý ju odlišuje od väčšiny ostatných majn.

2

Učenlivý napodobňovateľ — no v zajatí slabší — majna chochlatá patrí medzi „hovoriace" škorcovité a dokáže napodobniť zvuky, hvizdy aj ľudské slová; vo voľnej prírode bolo zdokumentované napodobňovanie ľudského hlasu aj iných vtákov. V zajatí však spravidla nebýva dobrým imitátorom — vernejšie a rozsiahlejšie „rozpráva" beo posvätný.

3

Biela škvrna na krídle a biely koniec chvosta — hoci v sede vyzerá celočierna, pri lete sa ukáže výrazná biela škvrna na krídle a biely koniec chvosta — typický rozlišovací znak v teréne. Zobák je bledožltý až slonovinový a nohy žlté.

4

Smelý komenzál človeka a všežravec — majna chochlatá žije v tesnej blízkosti ľudí (polia, parky, mestá) a je oportúnny všežravec: hmyz, ovocie, semená, zrno aj ľudské zvyšky a odpad. Potravu hľadá v menších kŕdľoch, často aj na deliacich pásoch ciest a v okolí budov.

5

Hniezdi aj v budovách a dopravných značkách — okrem dutín stromov využíva štrbiny budov, odkvapy a duté dopravné značky; znáša typicky 4–6 vajec, inkubácia trvá ~14 dní a mláďatá vyletujú približne po troch týždňoch. Pri vhodných podmienkach hniezdi 2× za sezónu.

6

Patrí medzi škorcovité, nie medzi papagáje — napriek povesti „hovoriaceho" vtáka je majna chochlatá spevavec z čeľade Sturnidae (škorcovité), radu Passeriformes — blízka príbuzná majny obyčajnej, škorca obyčajného aj škorca ružového i beo posvätného. Reč sa učí čisto sluchovo-hlasovo.

7

Tri poddruhy vrátane taiwanského a chajnanského — IOC uznáva 3 poddruhy: nominátny na pevnine (južná a východná Čína, severná Indočína), formoský na Taiwane (A. c. formosanus) a menší poddruh na ostrove Chaj-nan (A. c. brevipennis).

8

Hlučné spoločné nocoviská — mimo hniezdenia sa majny združujú do kŕdľov a vytvárajú hlučné spoločné nocoviská (komunálne roosty), kde sa pred zotmením schádzajú desiatky až stovky vtákov a spoločne škrekocú — typický a hlasný prejav druhu.

9

NIE je v CITES, IUCN: Least Concern (od 1998) — na rozdiel od beo posvätného (CITES II) majna chochlatá nie je zaradená do CITES; IUCN ju hodnotí ako najmenej ohrozenú (LC) so stabilným populačným trendom (posudzovaná od roku 1998).

10

Vo Vancouveri sa udržala vyše storočia, potom vymrela — ako obľúbený klietkový vták bola introdukovaná na viaceré miesta mimo areálu (Singapur, Manila, Japonsko, Argentína). Vo Vancouveri (Britská Kolumbia) sa po introdukcii okolo roku 1890 rozmnožila na tisíce vtákov, no populácia neskôr lokálne vymrela (podľa Cornell Lab uvádzaná ako vyhynutá v Severnej Amerike). Druh preto nepatrí do voľnej prírody.

Taxonomická klasifikácia

species Majna chochlatá
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Sturnidae (škorcovité)
Rod Acridotheres Vieillot, 1816
Druh A. cristatellus (Linnaeus, 1758)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — východoázijský druh; u nás len klietkový/voliérový chov (introdukcia do prírody je z hľadiska ochrany prírody neprípustná)
Poddruhy IOC v15.2 uznáva v rámci Acridotheres cristatellus spravidla 3 poddruhy: nominátny A. c. cristatellus (väčšina pevninského areálu — južná a východná Čína, severná Indočína), A. c. formosanus (Taiwan, tzv. „formoská" majna chochlatá) a A. c. brevipennis (ostrov Chaj-nan/Hainan, tzv. „malá" majna chochlatá). Druhové meno cristatellus (lat. „chochlatý", zdrobnene od crista = chochol) odkazuje na nápadný chochol z peria na čele. Rod Acridotheres (gréc. „lovec kobyliek") zahŕňa ďalšie ázijské majny — napr. majnu obyčajnú (A. tristis), majnu hrivnatú (A. grandis) či majnu jávsku (A. javanicus), z ktorých niektoré majú tiež menší chochol. Rod patrí do čeľade Sturnidae (škorcovité) spolu so škorcom obyčajným aj „hovoriacim" beom posvätným. V slovenskej a českej literatúre sa pre druh používa názov majna chochlatá (čes. majna chocholatá), v angličtine aj Chinese starling alebo Chinese jungle myna.

? Často kladené otázky

Majna chochlatá je stredne veľký vták (~24–27 cm, ~110–140 g) s celočiernym, kovovo lesklým telom. Jej najnápadnejším znakom je vztýčený chochol z naježeného peria na čele tesne nad zobákom, ktorý jej dáva charakteristický „pažbovitý" profil. Zobák je bledožltý až slonovinový a nohy žlté. Hoci v sede pôsobí celočierno, pri lete sa ukáže výrazná biela škvrna na krídle a biely koniec chvosta. Pohlavia sú podobné (samce bývajú o niečo väčšie), mladé vtáky sú matnejšie, hnedastejšie a chochol majú menej vyvinutý. Od príbuznej majny obyčajnej ju odlíši práve celočierne telo (nie hnedé) a chochol na čele a absencia žltej holej kože za okom.

Majna chochlatá dokáže napodobňovať zvuky, hvizdy aj ľudské slová — vo voľnej prírode bolo zdokumentované napodobňovanie ľudského hlasu aj iných vtákov v okolí. V zajatí však spravidla nebýva dobrým imitátorom a kvalitou „rozprávania" zaostáva za beom posvätným (ktorý je považovaný za najlepšieho „hovoriaceho" spevavca) a obyčajne aj za majnou obyčajnou. Ručne odchované mláďa v intenzívnom kontakte s človekom si osvojí niekoľko slov, fráz a zvukov z okolia, no rozsah a vernosť napodobňovania bývajú obmedzené. Ak je hlavným cieľom verné „rozprávanie", je vyhľadávanejší beo; majna chochlatá je skôr charizmatický, smelý a hlasný spoločník s nezameniteľným vzhľadom.

Majna chochlatá pochádza z južnej a východnej Číny, Taiwanu a severnej Indočíny (Vietnam, východný Laos, Mjanmarsko); samostatné poddruhy žijú na Taiwane a na ostrove Chaj-nan (Hainan). Obýva otvorenú a poľnohospodársku krajinu, polia, parky a mestá, kde hniezdi aj v budovách a dopravných značkách. Ako obľúbený klietkový vták bola miestami vypustená alebo unikla a po introdukciách sa udržala aj mimo pôvodného areálu — najznámejšie vo Vancouveri (Britská Kolumbia), kde po introdukcii okolo roku 1890 populácia narástla na tisíce vtákov, no neskôr lokálne vymrela; ďalej v Singapure, Manile (Filipíny), Japonsku a Argentíne. Práve preto by sa nemala vypúšťať ani nechať uniknúť do prírody.

Majna chochlatá nie je zaradená do CITES (na rozdiel od príbuzného beo posvätného, ktorý je v prílohe II CITES) a IUCN ju hodnotí ako najmenej ohrozenú (Least Concern) so stabilným populačným trendom (posudzovaná od roku 1998) — chov a obchod teda nie sú obmedzené týmto dohovorom. Treba však kupovať jedince z legálneho chovu, vyhnúť sa vtákom z odchytu a zabezpečiť klietku/voliéru proti úniku. Keďže ide o prispôsobivý nepôvodný druh, ktorý sa po introdukciách udržal mimo svojho areálu, zaviažte sa, že vtáka nikdy nevypustíte ani nenecháte uletieť do prírody. Pred kúpou je vždy rozumné overiť si aj miestne predpisy o chove exotického vtáctva.

Majna chochlatá je stredne náročný druh a nie je ideálna pre úplného začiatočníka ani do malého bytu. Dôvody: (1) je hlasná — pestrý škrekot, hvizdy a klokotanie najmä ráno a podvečer, takže pri citlivých susedoch to treba zvážiť; (2) je špinivá — ovocná zložka stravy znamená riedky trus a každodenné čistenie; (3) je veľmi aktívna a potrebuje veľkú klietku alebo voliéru a dennú stimuláciu; (4) vyžaduje pestrú softbill (mäkkožravú) diétu, nie len semená; (5) je dlhodobejší záväzok (~10–15 rokov). Pre vhodného majiteľa — so záujmom o škorcovité, priestorom a toleranciou k hluku — je to však charizmatický, inteligentný a interaktívny spoločník s nezameniteľným vzhľadom. Klietku/voliéru treba zabezpečiť proti úniku.

Majna chochlatá je oportúnny všežravec, takže potrebuje pestrú a vyváženú stravu, nie samotné semená. Základ tvoria kvalitné softbill (mäkkožravé) pelety, ktoré doplňte: (1) pestrým nakrájaným ovocím — figy, moruše, papája, banán, mango, hrozno, jablko bez jadrovníka; (2) hmyzom a živým krmivom — cvrčky, múčne červy, zophobas (zvlášť pri odchove mláďat a v zime); (3) drobným množstvom zeleniny a klíčkov a príležitostne vareným vajcom (bielkoviny pri pelichaní a odchove). Ako u iných mäkkožravcov je rozumné voliť pelety s primeraným obsahom železa a vyhýbať sa extrémne železitým krmivám aj nadbytku vitamínu C súbežne s jedlom. Nepodávajte avokádo (toxické), slané/sladené a spracované ľudské potraviny, kôstky a jadierka jabĺk a hrozna, cibuľu, cesnak ani plesnivé zvyšky. Majna veľa pije a rada sa kúpe — denne čerstvá voda a kúpeľ; vodu a misky čistite každý deň.

ZDROJ: IOC World Bird List v15.2, IUCN Red List (Acridotheres cristatellus — Least Concern, posudzovaná od 1998, stabilný trend), BirdLife DataZone (Crested Myna), Cornell Lab Birds of the World (cremyn — Cr

 Video — Majna chochlatá

Majna chochlatá (Acridotheres cristatellus) — video o speve a chove

Majna chochlatá (Acridotheres cristatellus) — starostlivosť, voliéra a kŕmenie

 Cudzie názvy

Česky:   Majna chocholatá, Anglicky:   Crested myna (Chinese starling, Chinese jungle myna), Nemecky:   Haubenmaina, Francúzsky:   Martin huppé, Poľsky:   Majna czubata, Slovensky (variant):   majna chocholatá, Rusky:   Хохлатая майна