Glezg vrchovský (Mycerobas carnipes)

Pinkovité

Glezg vrchovský

Mycerobas carnipes — mohutný himalájsky glezg s masívnym zobákom a nápadným bielym zrkadlom na krídle — vysokohorský pinkovitý vták z borievkových lesov strednej Ázie

IUCN: LC (Least Concern, 2017) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN, 2017) — druh má rozsiahly areál naprieč strednou Áziou a Himalájami a stabilnú populáciu. Hlavné potenciálne hrozby sú odlesňovanie vysokohorských ihličnatých lesov a klimatická zmena posúvajúca hornú hranicu vegetácie. Druh nie je predmetom intenzívneho obchodu a nie je zaradený v žiadnom appendixe CITES.
Dĺžka21–24 cm (56–62 g)
PôvodHimaláje a stredná Ázia (vysokohorské lesy)
PovahaAktívny, plachý, melodický spevák
StravaPlody borievky a semená ihličnanov
Dožitiedo 13 rokov (v zajatí, neoverené)
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

40% 22% 15% 10% 8% STRAVA zloženie
Plody borievky (Juniperus) — základ celoročnej potravy; masívny zobák je adaptovaný práve na ich lúskanie 40%
Semená ihličnanov (šišky smreka, jedle, borovice) — tvrdé semená dostupné len silnozobákovým druhom 22%
Plody krovín — drnule (Cornus sanguinea), randia (Randia tetrasperma) a ďalšie bobuľoviny 15%
Semená bylín — vrátane štiavu (Rumex sp.) a tráv 10%
Živá potrava — hmyz a larvy, najmä v hniezdnej sezóne pri odchove mláďat 8%
Minerály — grit, sépiová kosť; vápnik nevyhnutný pre samice 5%

Odporúčané potraviny

  • Zmes semien ihličnanov — smrek, jedľa, borovica; tvrdé semená, ktoré silný zobák ľahko rozlúskne
  • Sušené a čerstvé plody borievky (Juniperus) — v prírode základná potrava, v chove vysoko cenený zdroj
  • Plody krovín a bobuľoviny — drnule, jarabina, šípky a podobné lesné plody
  • Semená tráv a bylín — vrátane semien štiavu (Rumex), slnečnica a podsadné zmesi pre veľké pinky
  • Klíčené a namočené semená — vyššia stráviteľnosť a vitamíny, dôležité v hniezdení a pelichaní
  • Vaječná (vajcová) zmes — zdroj bielkovín pri hniezdení a odchove mláďat
  • Živá potrava — drobný hmyz a larvy (múčne červy, pinkáče) najmä počas odchovu mláďat
  • Zelené krmivo — mladá púpava, hviezdica, nepostriekané vňate
  • Grit a sépiová kosť (cuttlebone) — trvalo k dispozícii pre trávenie a vápnik
  • Čerstvá pitná voda denne a plytká miska na kúpanie

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre vtáky
  • Soľ, slané, korenené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky a pečeň
  • Cibuľa, cesnak, pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Postriekané (pesticídmi ošetrené) zelené krmivo a plody — riziko otravy
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté semená — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Nadbytok tučných olejnatých semien (slnečnica, konope) ako jediná strava — vedie k obezite a pečeňovým ťažkostiam
Tip od odborníka Glezg vrchovský je v prírode prevažne semenožravec a plodožravec viazaný na vysokohorské ihličnaté lesy — jeho masívny zobák je adaptovaný na lúskanie tvrdých plodov borievky (Juniperus) a semien šišiek ihličnanov, ktoré sú pre väčšinu vtákov nedostupné. V chove tvorí základ stravy zmes semien ihličnanov (smrek, jedľa, borovica), semená tráv a bylín a sušené plody borievky, doplnené čerstvými bobuľami, semienkami štiavu (Rumex) a klíčenými semenami. Raz týždenne, a najmä v hniezdnej sezóne, je vhodné pridať mäkké krmivo — vaječnú zmes a živú potravu (hmyz, larvy) ako zdroj bielkovín pri odchove mláďat. Grit a sépiová kosť musia byť k dispozícii trvalo (trávenie tvrdých semien, vápnik pre samice). Vzhľadom na pôvod v chladnom horskom prostredí druh ocení rozmanitú a sezónne premenlivú stravu. Presné chovateľské krmné dávky pre tento vzácny druh nie sú v dostupných zdrojoch overené — vychádza sa z analógie s príbuznými veľkými pinkovitými.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.8
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Glezg vrchovský je stredne hlasný vták — spev samca tvorí séria bohatých, melodických (warbling) tónov vydávaných z vrcholkov stromov, doplnená krátkym prenikavým volaním typickým pre čeľaď pinkovitých. Hlas nie je prenikavo silný ako u papagájov, ale ako veľký Fringillid je počuteľný najmä v hniezdnej sezóne. Vo voliére väčšinou nevyrušuje okolie nad mieru.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Glezg vrchovský nie je maznavý vták na ruku — ako voľne žijúci horský Fringillid je to druh primárne na pozorovanie. Fyzický kontakt ho stresuje. Najväčší pôžitok prinesie sledovanie nápadne sfarbeného samca s bielym zrkadlom a jeho melodického spevu v priestrannej voliére.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny a robustný vták — glezg vrchovský je veľký, pohyblivý Fringillid prispôsobený životu v horách. Vo voliére je čulý, často sa pohybuje medzi vetvami a vyžaduje priestor na lietanie. Potrebuje priestrannú voliéru — v malej klietke trpí nedostatkom pohybu, čo vedie k obezite a frustrácii.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Glezg vrchovský nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie — pinkovité vtáky túto schopnosť nemajú. Samec má vrodený bohatý melodický spev, ktorý sa nemení podľa ľudských podnetov; reč sa nenaučí.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Glezg vrchovský patrí medzi stredne hlasné pinkovité vtáky — spev samca tvorí séria bohatých, melodických (warbling) tónov vydávaných z vrcholkov stromov, ktorý pôsobí príjemne a plnozvučne. Volanie (call) je krátky, prenikavý hlas typický pre čeľaď Fringillidae, ktorým pár udržiava kontakt. Na platforme Xeno-canto je evidovaných vyše 35 nahrávok z lokalít Nepál, Čína a India. Hlas je výraznejší najmä v období toku a hniezdenia; mimo neho je druh tichší. Nenapodobňuje ľudskú reč ani iné zvuky — repertoár je vrodený.

Dokáže hovoriť? Glezg vrchovský nenapodobňuje ľudskú reč ani hvizdy. Pinkovité vtáky túto schopnosť nemajú. Samec má vrodený bohatý melodický spev; reč sa nenaučí.

Typické zvuky

  • Melodický warbling spev samca — séria bohatých, plnozvučných tónov predvádzaných z vrcholkov stromov, najmä počas toku
  • Krátke prenikavé volanie (call) — typický kontaktný hlas čeľade pinkovitých, ktorým pár udržiava spojenie
  • Tiché kontaktné tóny — jemné zvuky pri pohybe po vetvách a kŕmení
  • Ostrejšie varovné volanie — pri vyrušení, prekvapení alebo priblížení predátora

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdna sezóna v prírode — marec až september; v chove pri dlhšom dni a horských podmienkach
Tok — samec vydáva bohatý melodický spev z vrcholkov stromov a predvádza sa pred samicou
Inkubácia 15–16 dní; mláďatá opúšťajú hniezdo okolo 20. dňa; zvýš živú potravu a vaječnú zmes
Pelichanie — po hniezdnej sezóne; zvýš bielkoviny a vápnik (sépiová kosť, grit)
Pokojové obdobie — v prírode zostup do nižších polôh; v chove kratší deň, chladnejšie a pokoj
Celoročne: čerstvá pitná voda denne, grit a sépiová kosť trvalo, prístup k vetvám borievky a tvrdým semenám

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Náročný druh pre skúseného chovateľa — glezg vrchovský je v európskej avikultúre mimoriadne vzácny a nie je vhodný pre začiatočníka. Vyžaduje priestrannú voliéru s prístupom k vetvám ihličnanov a borievky, chladnejšiu klímu zodpovedajúcu jeho horskému pôvodu a špecifickú stravu s podielom semien ihličnanov a tvrdých plodov. Chov je odbornou výzvou aj pre skúsených chovateľov veľkých pinkovitých vtákov — preto ide skôr o druh pre špecializované zbierky než pre bežný klietkový chov.
Priestor Pár alebo skupinka: priestranná voliéra — glezg vrchovský je veľký, aktívny Fringillid, ktorý potrebuje dostatok priestoru na lietanie. Trvalý chov v malej klietke je nevhodný (obezita, frustrácia). Vybav voliéru pevnými bidielkami rôznej hrúbky, vetvami ihličnanov a borievky, a v hniezdnej sezóne hustou vegetáciou alebo košíkmi na hniezdenie. Druh znáša chlad, preto je vhodná vonkajšia voliéra s krytou časťou; horský pôvod znamená, že vysoké teploty znáša horšie ako chlad.
Deti v domácnosti Vhodný pre rodiny ako vták na pozorovanie v priestrannej voliére, nie na maznanie. Glezg vrchovský zaujme veľkosťou, kontrastným čiernožltým sfarbením samca, bielym krídlovým zrkadlom a melodickým spevom. Nie je to druh do ruky. Pravidlá pre deti: (1) vták nie je hračka — nenaháňaj a nepoklepávaj na voliéru; (2) kŕmenie a pozorovanie áno, chytanie do rúk nie; (3) po obsluhe voliéry umývanie rúk. Masívny zobák dokáže pri neopatrnej manipulácii bolestivo stisnúť.
Hlučnosť Skôr áno — glezg vrchovský je stredne hlasný. Melodický spev samca je príjemný a v bytovej voliére zvyčajne neprekáža; výraznejší býva len v období toku.
Verdikt odborníka Glezg vrchovský (Mycerobas carnipes) je impozantný vysokohorský glezg z čeľade pinkovitých a jeden z najväčších zástupcov čeľade Fringillidae — dosahuje dĺžku 21–24 cm a hmotnosť 56–62 g. Samec je nezameniteľný: hlava, krk, chrbát a chvost sú uhľovo čierne, kým zadok (trtáč), brucho a podchvostie žltozelené; najnápadnejším znakom je veľké biele krídlové zrkadlo (biela základňa prvostupňových letiek), výrazne viditeľné v lete — práve podľa neho má druh anglické meno White-winged Grosbeak. Samica je matnejšia, so sivočiernou hlavou s belastými prúžkami a žltozeleným zadkom. Masívny kužeľovitý zobák je adaptovaný na lúskanie tvrdých plodov borievky a šišiek ihličnanov. Druh obýva vysokohorské ihličnaté a zmiešané lesy, predovšetkým borievkové (Juniperus) porasty pri hornej hranici lesa v nadmorskej výške 2800–4600 m; areál siaha od severného Iránu, Afganistanu a Pakistanu cez strednú Áziu (Ťan-šan) a Himaláje po Tibet, centrálnu Čínu a severné Mjanmarsko. Sú uznávané dva poddruhy. Je prevažne stály, s vertikálnou migráciou — v zime zostupuje do nižších polôh. Hniezdi od marca do septembra; hniezdo je hlboká čaša vystlaná vláknami kôry borievky, znáška 2–5 vajec (typicky 3), inkubácia 15–16 dní a mláďatá opúšťajú hniezdo asi po 20 dňoch. V chove je to náročný a mimoriadne vzácny druh — v európskej avikultúre sa vyskytuje len výnimočne a na bežnom trhu v SR a ČR je nedostupný. Vyžaduje priestrannú voliéru s prístupom k vetvám ihličnanov, chladnejšiu klímu zodpovedajúcu horskému pôvodu a špecifickú stravu. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou; nie je zaradený v CITES.

Prostredie a požiadavky

Voliéra (nie malá klietka)
Priestranná voliéra pre veľkého aktívneho Fringillida — trvalý chov v malej klietke je nevhodný
Glezg vrchovský je veľký, pohyblivý druh, ktorý musí mať dostatok priestoru na lietanie. V malej klietke trpí obezitou a frustráciou. Vybav voliéru pevnými bidielkami rôznej hrúbky, vetvami ihličnanov a borievky a v hniezdnej sezóne hustou vegetáciou alebo košíkmi. Druh znáša chlad, preto je vhodná vonkajšia voliéra s krytou časťou.
Spoločnosť a chov v páre
V páre alebo menšej skupine v dostatočne veľkej voliére; sólový chov je nevhodný
Glezg vrchovský je sociálny druh — sólový chov mu nevyhovuje. Darí sa mu v páre alebo menšej skupine v priestrannej voliére. Vzhľadom na veľkosť a masívny zobák kombinuj s druhmi opatrne a zaisti dostatok kŕmnych miest, aby nedochádzalo ku konfliktom.
Teplota a klíma
Horský druh — znáša chlad lepšie ako horúčavu; v lete zabezpeč tieň a chladnejší úkryt
Pochádza z vysokohorského prostredia (2800–4600 m) — chlad mu neprekáža, naopak vysoké letné teploty znáša horšie. Vonkajšia voliéra mu vyhovuje; v horúčavách dbaj na tieň, vzdušnosť a čerstvú vodu. Vyhýbaj sa kombinácii vlhka a prievanu.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Hlboká čaša z konárikov a tráv vystlaná vláknami kôry borievky; umiestnená 2–20 m vysoko
V prírode si pár stavia hlbokú čašu z konárov a stebiel trávy, vystlanú vláknami kôry borievky, umiestnenú 2–20 m vysoko v borievkach (výnimočne v smrekoch). V chove ponúkni vysoko umiestnené košíky alebo hustú ihličnatú vegetáciu a dostatok hniezdneho materiálu (trávy, kôra, vlákna). Kľúčový je pokoj.
Kúpanie a hygiena
Plytká miska na kúpanie a denná výmena vody
Glezg vrchovský sa rád kúpe — ponúkaj plytkú misku s čistou vodou a meň ju denne. Pravidelné kúpanie udržiava perie v dobrom stave. Suché a čisté prostredie voliéry je základom zdravia (prevencia plesní a parazitov).
Svetlo a denný režim
Pravidelný cyklus svetla a tmy; dlhší deň a horské podmienky stimulujú hniezdenie
Glezg vrchovský je denný vták. Potrebuje pravidelný cyklus svetla a tmy (min. 8 h tmy). Predĺženie dňa spolu s chladnejšími nočnými teplotami a horským charakterom prostredia stimuluje prirodzený hniezdny cyklus (marec–september).

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Jar (marec–máj), v rámci hniezdnej sezóny marec–september

Samec predvádza bohatý melodický spev z vrcholkov stromov a dvorí sa pred samicou. Hniezdenie stimulujú dlhší deň, horské podmienky a dostatok potravy vrátane tvrdých semien a plodov borievky.

Hniezdo a znáška
2–5 vajec, typicky 3 (zdroj: fr. Wikipedia)

Pár si stavia hlbokú čašu z konárov a stebiel trávy, vystlanú vláknami kôry borievky, umiestnenú 2–20 m vysoko v borievkach (výnimočne v smrekoch). Samica kladie 2–5 vajec (typicky 3), bledosivastej farby s fialovočiernymi škvrnami. Trvalo dostupný grit a sépiová kosť sú nevyhnutné. Hniezdo nekontroluj — pri vyrušení môže pár znášku opustiť.

Inkubácia
15–16 dní; obaja rodičia (zdroj: planetbirds.blogspot.com, fr. Wikipedia)

Na vajíčkach sedia obaja rodičia. Inkubácia trvá 15–16 dní (planetbirds.blogspot.com a fr. Wikipedia uvádzajú zhodne). V tomto období je kľúčový pokoj a dostatok bielkovinného krmiva pre dospelé vtáky.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; živá potrava nevyhnutná

Mláďatá sa liahnu holé a slepé — kŕmia ich obaja rodičia. V tomto období je živá potrava (hmyz, larvy) a vaječná zmes kľúčová — bez dostatku bielkovín môže byť odchov neúspešný. Dbaj na pokoj a hygienu hniezdneho priestoru.

Vyletenie mláďat
Cca 20 dní do vyletenia (zdroj: planetbirds.blogspot.com)

Mláďatá opúšťajú hniezdo približne po 20 dňoch. Juvenilné jedince sú podobné samici, ale tmavšie — spodná strana tmavobelavá s prúžkovaním v pieskovosivom odtieni; žltozelený zadok je diagnostický. Rodičia ich po vyletení ešte istý čas dokrmujú.

Pohlavná dospelosť
Presné údaje neoverené

Juvenilné jedince postupne získavajú dospelé sfarbenie. Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s príbuznými veľkými pinkovitými sa zvyčajne udáva prvý alebo druhý rok života. Presné údaje neoverené.

Ochočenie a kontakt

4 Trvanie: Aklimatizácia na chovateľa trvá niekoľko týždňov až mesiacov; vták si zvykne na pravidelnú obsluhu, ale skutočné ochočenie na ruku nie je cieľom — ide o plachý, vzácny druh primárne na pozorovanie vo voliére.

Glezg vrchovský je plachý a ostražitý druh divého pôvodu — pri pravidelnom kŕmení a kľudnom zaobchádzaní si na prítomnosť chovateľa postupne zvyká a prestáva panikáriť, no nie je to vták na ruku. Manipulácia ho výrazne stresuje a masívny zobák dokáže bolestivo stisnúť. Kľúč k dôvere: pravidelné kŕmenie v rovnaký čas, pokojné a pomalé pohyby pri voliére a dostatok úkrytov, do ktorých sa môže vták utiahnuť.

1

Po prevoze nechaj pár niekoľko týždňov v pokoji aklimatizovať v tichom prostredí — nepresúvaj voliéru a minimalizuj vyrušovanie

2

Pohybuj sa pri voliére pokojne a pomaly — náhle pohyby a hlasné zvuky plašia divo pôsobiace pinkovité vtáky výrazne

3

Kŕm v rovnaký čas a ponúkaj obľúbené tvrdé semená a plody borievky — vták si spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou

4

Nechytaj vtáka do rúk bez nevyhnutného dôvodu — stres z chytania spomaľuje aklimatizáciu; pozor na silný stisk masívneho zobáka

Cena a kde kúpiť

presné údaje neoverené — na bežnom trhu v SR a ČR nedostupný; cena sa nepodarila overiť z verejných zdrojov

Glezg vrchovský je v európskej avikultúre mimoriadne vzácny — na bežnom trhu v SR a ČR nie je dostupný a presnú cenu sa nepodarilo overiť z verejných inzerátov. Druh nie je zaradený v CITES (rod Mycerobas nie je citesovaný), no na obchod s vtákmi v EÚ sa vzťahujú všeobecné predpisy (nariadenie č. 338/97 ES) a pre jedince odchované v zajatí sa vyžaduje doklad o pôvode z chovu (F2+). Ak by sa druh objavil v ponuke, išlo by takmer výhradne o jedince zo špecializovaných zbierok alebo zoologických chovov. Preferuj vždy voliérovo odchované, krúžkované jedince s dokladom o pôvode a kontaktuj špecialistov na veľké pinkovité vtáky v rámci SZCH alebo európskych chovateľských spolkov.

Špecializovaných chovateľov veľkých pinkovitých (Fringillidae) v rámci SZCH a európskych chovateľských spolkov — voliérovo odchované, krúžkované jedince s dokladom o pôvode
Chovateľské burzy a špecializované výstavy exotického a horského vtáctva — možnosť odborného poradenstva (druh však býva v ponuke len výnimočne)
Zoologické a špecializované zbierky — vzhľadom na vzácnosť druhu v avikultúre je to často jediný reálny zdroj
Na čo si dať pozor Glezg vrchovský je v chove extrémne vzácny — ponuky sú ojedinelé a často viazané na špecializované zbierky. Pohlavie spoznáš podľa sfarbenia: samec má uhľovo čiernu hlavu a chrbát a výrazné biele zrkadlo, samica je matnejšia so sivočiernou hlavou s belastými prúžkami. Kúp vždy pár — sólový chov sociálnemu druhu nevyhovuje. Vyberaj aktívneho vtáka s hladkým priliehavým perím, jasnými očami a čistým okolím kloaky a vždy si vyžiadaj doklad o pôvode z chovu (F2+) a krúžok. Pred kúpou si over podmienky predchádzajúceho chovu — druh vyžaduje priestrannú voliéru a chladnejšiu klímu zodpovedajúcu horskému pôvodu.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Glezg vrchovský 21–24 cm Glezg čiernohlavý 21–24 cm Glezg sťahovavý 17–19 cm Glezg obyčajný 16–18 cm
Glezg vrchovský Glezg čiernohlavý (Eophona personata) Glezg sťahovavý (Eophona migratoria) Glezg obyčajný (Coccothraustes coccothraustes)
Dĺžka21–24 cm21–24 cm17–19 cm16–18 cm
Váha56–62 g60–67 g48–60 g48–62 g
Dožitiedo 13 r (v zajatí, neoverené)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenécca 10 r
Hlučnosť4/53/53/53/5
Stav IUCNIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaSamec uhľovo čierny so žltozeleným bruchom a trtáčom a veľkým bielym krídlovým zrkadlom; masívny sivohnedý zobák; samica matnejšiaSivohnedé telo, čierna hlava (kapucňa) a chvost, mohutný jasnožltý zobák; biele znaky na krídleSivohnedé telo, čierna hlava samca, žltý zobák s tmavou špičkou, biele konce letiek; menší než glezg vrchovskýHnedooranžová hlava, sivý golier, hnedý chrbát, čierne hrdlo a okolie zobáka, biele krídelné pásy; mohutný kovovo sivý zobák
AreálHimaláje, stredná Ázia, centrálna Čína; vysokohorské borievkové lesy 2800–4600 m; v chove mimoriadne vzácnyVýchodná Ázia (Japonsko, Kórea, Čína, ruský Ďaleký východ); listnaté a zmiešané lesy nížin a podhorí; iný rod (Eophona)Východná Ázia — výrazne sťahovavý (na rozdiel od vrchovského); zimuje južnejšie; obýva nížinné a podhorské lesyEurópa (vrátane SR), Ázia, severná Afrika; listnaté a zmiešané lesy a sady; jediný európsky zástupca, menší než vrchovský

Choroby a prevencia

Obezita a pečeňové ťažkosti pri nedostatku priestoru a nadbytku tučných semien
stredná

Príznaky: Nadváha, znížená aktivita, ťažkosti pri lietaní, matné perie

Glezg vrchovský je veľký aktívny druh — v malej klietke a pri kŕmení samými olejnatými semenami (slnečnica, konope) rýchlo priberá a hrozia pečeňové ťažkosti. Prevencia: priestranná voliéra, vyvážená semenná zmes s prevahou ihličnanových a trávnych semien, obmedzenie tučného krmiva mimo hniezdenia.

Zadržanie vajca (egg binding) u samíc
vysoká

Príznaky: Samica nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch okolo kloaky

Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav. Najčastejší pri nedostatku vápnika (chýbajúca sépiová kosť/grit), chlade alebo u príliš mladých samíc. Pomáha teplo, vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: sépiová kosť a grit trvalo k dispozícii, vyvážená strava.

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
stredná

Príznaky: Ťažké dýchanie, letargia, nechutenstvo, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva alebo vlhkej podestielky. Prevencia: čerstvé, suché krmivo, hygienická voliéra, dobrá ventilácia. Liečba antifungálnymi liekmi pod dohľadom aviárneho veterinára.

Tepelný stres a respiračné infekcie
stredná

Príznaky: Lapanie po vzduchu pri horúčave, roztiahnuté krídla, malátnosť, nahrbený vták s napuchnutým perím

Glezg vrchovský pochádza z chladného vysokohorského prostredia a vysoké letné teploty znáša horšie ako chlad. Za horúčav hrozí tepelný stres; naopak vlhko a prievan v kombinácii s nesprávnou aklimatizáciou vedú k respiračným infekciám. Prevencia: tienená, vzdušná voliéra s chladnejším úkrytom, čerstvá voda a možnosť kúpania.

Črevné a vonkajšie parazity
stredná

Príznaky: Riedky trus, chudnutie napriek chuti do jedla, prehrabávanie peria, nepokoj

Pri chove vo vonkajšej voliére hrozí napadnutie endoparazitmi (hlístovce, kokcídie) a ektoparazitmi (čmelíky, perovce). Prevencia: hygiena, karanténa nových vtákov 2–4 týždne, pravidelná kontrola trusu a peria. Liečba podľa diagnózy aviárneho veterinára.

Prevencia Glezg vrchovský je pri správnych podmienkach odolný horský druh, no jeho zdravie stojí na štyroch pilieroch: (1) Priestor — priestranná voliéra (nie malá klietka); nedostatok pohybu vedie k obezite a pečeňovým ťažkostiam. (2) Chladnejšia klíma — pochádza z vysokých hôr, znáša chlad lepšie ako horúčavu; zabezpeč tienený, vzdušný priestor a v lete chladnejší úkryt. (3) Hygiena a strava — čerstvé, suché krmivo s prevahou semien ihličnanov a tráv, grit a sépiová kosť trvalo, denná výmena vody; pozor na plesnivé semená (aspergilóza). (4) Karanténa nových vtákov 2–4 týždne — prevencia parazitov. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára.

Zaujímavosti

1

Jeden z najväčších Fringillidov — glezg vrchovský (Mycerobas carnipes) s dĺžkou 21–24 cm a hmotnosťou 56–62 g patrí k najväčším zástupcom čeľade pinkovitých. Jeho masívny, kužeľovitý zobák je adaptovaný na lúskanie tvrdých plodov borievky a šišiek ihličnanov — potravy, ktorá je pre väčšinu menších vtákov nedostupná.

2

Biele zrkadlo dáva druhu meno — najnápadnejším znakom samca je veľké biele krídlové zrkadlo (biela základňa prvostupňových letiek), výrazne viditeľné v lete. Práve podľa neho má druh anglické meno White-winged Grosbeak. Inak je samec uhľovo čierny s kontrastným žltozeleným bruchom a trtáčom.

3

Vysokohorský špecialista — druh obýva ihličnaté a zmiešané lesy pri hornej hranici lesa v nadmorskej výške 2800–4600 m, predovšetkým borievkové (Juniperus) porasty a borievkovo-jedľové formácie. V zime zostupuje do nižších polôh — ide o vertikálnu (výškovú) migráciu, nie o klasickú sťahovavosť.

4

Areál naprieč strednou Áziou a Himalájami — vyskytuje sa od severného Iránu, Afganistanu a Pakistanu cez Ťan-šan (Kazachstan, Kirgizsko), nepálske a indické Himaláje (po Arunáčalpradéš), Tibet a centrálnu Čínu (Xinjiang až Shaanxi) po severné Mjanmarsko. Sú uznávané dva poddruhy — M. c. carnipes a M. c. speculigerus.

5

Borievkový jedálniček — strava je primárne závislá od plodov a semien ihličnanov a krovín: plody borievky (Juniperus communis), drnule (Cornus sanguinea), randie (Randia tetrasperma), semená ihličnanov a bylín vrátane štiavu (Rumex). Tvrdé borievkové plody dokáže rozlúskať vďaka mimoriadne silnému zobáku.

6

Rozlíšenie od príbuzných glezgov — kľúčovým znakom oproti glezgovi škvrnitokrídlemu (Mycerobas melanozanthos) je farba hrude samca: M. carnipes má čiernu hruď a súvislé veľké biele zrkadlo, kým škvrnitokrídly má žltú hruď a len drobné biele bodky. Od glezga čiernožltého (M. icterioides) a golierového (M. affinis) sa líši absenciou žltého goliera a prítomnosťou bieleho zrkadla.

7

Hniezdo vystlané kôrou borievky — pár si stavia hlbokú čašu z konárov a tráv, charakteristicky vystlanú vláknami kôry borievky, umiestnenú 2–20 m vysoko v borievkach (výnimočne v smrekoch). Hniezdna sezóna trvá od marca do septembra, znáška 2–5 vajec (typicky 3), inkubácia 15–16 dní obomi rodičmi.

8

Vzácny v avikultúre, no nie ohrozený — v európskom chove sa glezg vrchovský vyskytuje len výnimočne a na bežnom trhu je nedostupný. Vo voľnej prírode je však hodnotený ako najmenej ohrozený (IUCN LC, 2017) so stabilnou populáciou; nie je zaradený v CITES a nie je predmetom intenzívneho obchodu. Potenciálnou hrozbou je odlesňovanie vysokohorských ihličnatých lesov a klimatická zmena.

9

Dlhovekosť do 13 rokov — jeden zdroj (oiseaux.net) uvádza dožitie v zajatí až 13 rokov, čo zodpovedá veľkým pinkovitým vtákom. Ďalšie pramene tento údaj neoverili, preto ho treba brať ako orientačný (presné údaje z jediného zdroja). Dožitie vo voľnej prírode nie je spoľahlivo overené.

Taxonomická klasifikácia

species Glezg vrchovský (Mycerobas carnipes)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Fringillidae (pinkovité)
Podčeľaď Carduelinae
Rod Mycerobas Blyth, 1849
Druh Mycerobas carnipes (Hodgson, 1836)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — himalájsky a stredoázijský horský druh, v chove len výnimočne
Poddruhy Uznávané 2 poddruhy. M. c. carnipes — severovýchodný Afganistan cez Himaláje po centrálnu Čínu a severné Mjanmarsko, plus juhovýchodný Kazachstan a severozápadná Čína (Ťan-šan); M. c. speculigerus — severný Irán a južné Turkménsko po západný Pakistan. Synonymá: Coccothraustes carnipes, White-winged Hawfinch.
Avibase_ID E3BD8022A6A41536

? Často kladené otázky

Skôr nie — glezg vrchovský je v európskej avikultúre mimoriadne vzácny a na bežnom trhu v SR ani ČR nie je dostupný. Ak by sa objavil v ponuke, išlo by takmer výhradne o jedince zo špecializovaných zbierok alebo zoologických chovov. Druh navyše vyžaduje priestrannú voliéru, chladnejšiu klímu a špecifickú stravu — nie je vhodný pre začiatočníka ani pre bežný klietkový chov.

Anglické meno odkazuje na veľké biele krídlové zrkadlo samca — bielu základňu prvostupňových letiek, ktorá je nápadne viditeľná najmä v lete. Tento znak je diagnostický a odlišuje druh od príbuzných glezgov, ktoré buď zrkadlo nemajú (glezg čiernožltý), alebo majú len drobné biele bodky (glezg škvrnitokrídly). Slovo grosbeak (hrubozobec/glezg) odkazuje na masívny zobák.

Strava je primárne semenožravá a plodožravá — základom sú plody borievky (Juniperus), semená ihličnanov (šišky smreka, jedle, borovice), plody krovín (drnule, randia) a semená bylín vrátane štiavu. Masívny zobák mu umožňuje rozlúskať tvrdé borievkové plody nedostupné pre väčšinu vtákov. V hniezdnej sezóne dopĺňa stravu o hmyz a larvy pri odchove mláďat. V chove sa kŕmi zmesou ihličnanových a trávnych semien doplnenou plodmi, klíčenkami a mäkkým krmivom.

Kľúčom je farba hrude samca: glezg vrchovský (M. carnipes) má čiernu hruď a súvislé veľké biele zrkadlo na krídle, kým glezg škvrnitokrídly (M. melanozanthos) má žltú hruď a namiesto súvislého zrkadla len drobné biele bodky. Samce sa teda spoľahlivo odlíšia podľa hrude a vzoru na krídle.

Glezg vrchovský pochádza z vysokohorského prostredia (2800–4600 m), preto znáša chlad lepšie ako horúčavu. Vonkajšia voliéra s krytou časťou mu vyhovuje aj v chladnejšom období. Naopak vysoké letné teploty znáša horšie — v horúčavách zabezpeč tieň, vzdušnosť, čerstvú vodu a možnosť kúpania. Vyhýbaj sa kombinácii vlhka a prievanu, ktorá zvyšuje riziko respiračných infekcií.

Glezg vrchovský nie je zaradený v prílohách CITES — rod Mycerobas nie je citesovaný. Druh sa nevyskytuje na Slovensku, preto sa naň nevzťahuje zákon 543/2002 Z. z. o ochrane prírody ani Príloha I smernice EÚ o vtákoch. Na obchod s vtákmi v EÚ sa však vzťahujú všeobecné predpisy (nariadenie č. 338/97 ES) a pri jedincoch odchovaných v zajatí sa vyžaduje doklad o pôvode z chovu (F2+). Vo voľnej prírode je hodnotený ako najmenej ohrozený (IUCN LC).

Jeden zdroj (oiseaux.net) uvádza dožitie v zajatí až 13 rokov, čo zodpovedá veľkým pinkovitým vtákom pri správnej starostlivosti. Tento údaj však ďalšie pramene neoverili, preto ho treba brať ako orientačný. Dožitie vo voľnej prírode nie je spoľahlivo overené — presné údaje sú v literatúre obmedzené.

ZDROJ: IUCN Red List (Mycerobas carnipes, Least Concern, https://www.iucnredlist.org/details/22720699/0), BirdLife DataZone (White-winged Grosbeak, https://datazone.birdlife.org/species/factsheet/white-winge

 Video — Glezg vrchovský

Glezg vrchovský (Mycerobas carnipes) — video o speve a chove

Glezg vrchovský (Mycerobas carnipes) — starostlivosť, voliéra a kŕmenie

 Cudzie názvy

Anglicky:   White-winged Grosbeak, Česky:   dlask jalovcový, Nemecky:   Wacholderkernbeißer, Španielsky:   Picogordo Aliblanco, Francúzsky:   Gros-bec à ailes blanches, Taliansky:   Beccogrosso alibianche, Holandsky:   Spiegeldikbek, Portugalsky:   bico-grossudo-de-asas-brancas, Poľsky:   grubodziób żałobny, Maďarsky:   borókavágó, Rusky:   Арчовый дубонос, Japonsky:   ハジロクロシメ, Čínsky:   白斑翅拟蜡嘴雀, Latinsky:   Mycerobas carnipes (Hodgson, 1836)