Glezg chichotavý (Mycerobas melanozanthos)

Fringillidae (pinkovité)

Glezg chichotavý

Mycerobas melanozanthos — masívny himalájsky glezg s mohutným zobákom — samec čierny so sýto žltým bruchom a bielymi škvrnami na krídle, horský altitudinálny migrant od Pakistanu po Čínu

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN, BirdLife ID 22720696) — druh má rozsiahly horský areál od severného Pakistanu po juhozápadnú Čínu a jeho populácia je stabilná, bez výrazných poklesov. Vo voľnej prírode nie je bezprostredne ohrozený. Druh nie je zaradený v žiadnom Appendixe CITES. V SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje, preto sa naň zákon 543/2002 Z. z. priamo nevzťahuje; dovoz podlieha veterinárnym predpisom EÚ.
Dĺžka21–23 cm (okolo 62 g)
PôvodHimaláje a horská Ázia (Pakistan–Čína)
PovahaAktívny, plachý, horský; nie na ruku
StravaTvrdé semená a bobule + hmyz pri odchove
Dožitieaž 13 rokov (v zajatí)
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

40% 25% 12% 10% 8% STRAVA zloženie
Semená stromov a krov — javor, céder (Cedrus deodara), čerešňové kôstky a ďalšie tvrdé semená; rozlúskané mohutným zobákom — jadro tvorby potravy 40%
Tvrdé bobule a plody — borievkové bobule, plody svíbu (Cornus); dužina sa odhadzuje, požiera sa semeno 25%
Púčiky a mladé výhonky — púčiky cédra a ihličnanov, najmä koncom zimy a na jar 12%
Hmyz — doplnková živočíšna bielkovina najmä počas hniezdnej sezóny pri odchove mláďat 10%
V chove: zmes tvrdých semien (slnečnica, konope, svetlica) a mäkké/vajcová zmes — náhrada za prírodné tvrdé semená 8%
Ovocie a mäkká strava — sezónny doplnok vitamínov v chove 2%
Minerály — sépiová kosť, grit, drvené škrupiny — vápnik najmä pre samice 3%

Odporúčané potraviny

  • Zmes tvrdých semien — slnečnica, konope (technické), svetlica, proso a ďalšie olejnaté semená; mohutný zobák glezga si žiada tvrdšiu zrninu ako drobné astrildy
  • Borievkové bobule a plody svíbu (Cornus) — v prírode kľúčový zimný zdroj; v chove vítaný doplnok (požiera sa semeno, dužina sa odhadzuje)
  • Púčiky a mladé výhonky ihličnanov a listnáčov — sezónny prírodný doplnok najmä koncom zimy
  • Hmyz a živá potrava (múčne červy, drobné larvy) — dôležitá živočíšna bielkovina počas hniezdenia a odchovu mláďat
  • Vajcová (vajcová) zmes a mäkké krmivo — zdroj bielkovín pri hniezdení, pelichaní a odchove
  • Ovocie a bobuľoviny (jablko, hrozno, lesné plody) — sezónny zdroj vitamínov a vlhkosti
  • Klíčené a namočené semená — vyššia stráviteľnosť a obsah vitamínov, vhodné v hniezdnej sezóne
  • Zelené krmivo — mladá púpava, hviezdica, semenné metličky tráv (nepostriekané, umyté)
  • Sépiová kosť (cuttlebone) a grit — trvalo k dispozícii (vápnik a podpora trávenia tvrdých semien)
  • Čerstvá pitná voda denne a miska na kúpanie — druh sa rád kúpe a udržiava perie

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre vtáky
  • Soľ, slané, korenené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky
  • Cibuľa, cesnak, pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Postriekané (pesticídmi ošetrené) semená, púčiky a zelené krmivo — riziko otravy
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté semená — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Výlučne mäkká strava bez tvrdých semien — glezg potrebuje rozlúskavať tvrdú zrninu; samotná mäkká strava vedie k nedostatkom a prerastaniu zobáka
Tip od odborníka Glezg chichotavý je granivorný druh prispôsobený na rozlúskavanie najtvrdších semien a kôstok mohutným, takmer dlátovitým zobákom. V prírode tvoria základ jeho potravy semená stromov a krov (javor, céder, čerešňové kôstky), tvrdé bobule (borievka, svíb) a púčiky ihličnanov; dužinu plodov odhadzuje a požiera tvrdé semeno. V chove preto základ tvorí zmes tvrdých olejnatých semien (slnečnica, konope, svetlica) doplnená o bobule, ovocie a mäkkú/vajcovú zmes. Počas hniezdnej sezóny je nevyhnutná živá potrava (hmyz, drobné larvy) ako zdroj živočíšnej bielkoviny pri odchove mláďat. Sépiová kosť a grit musia byť k dispozícii trvalo — vápnik pre samice a podpora trávenia tvrdej zrniny. Pozor: glezg potrebuje rozlúskavať tvrdé semená; výlučne mäkká strava vedie k nedostatkom a prerastaniu zobáka. Klíčené semená a čerstvé zelené krmivo zvyšujú pestrosť a stráviteľnosť potravy. Druh je horský a dobre znáša chladnejšie prostredie — netreba ho prehrievať.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.8
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Glezg chichotavý má hlasité, melodické píšťavé volanie a mäkký zostupný kontaktný tón, ktorým sa pár ozýva v lese aj pri kŕmení. Nie je to však krikľavý druh — hlas je príjemný a flautový, no vo voliére počuteľný. Pri chove vo vnútri zvážiť, že väčší vták s mohutným zobákom je hlučnejší než drobné astrildy.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Glezg chichotavý nie je maznavý vták na ruku — ide o plachý voliérový druh primárne na pozorovanie. Mohutný zobák dokáže nepríjemne stisnúť. Najväčší pôžitok prináša pozorovanie aktívneho páru v priestrannej voliére, nie fyzický kontakt.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny a pohyblivý druh — glezg chichotavý sa v prírode kŕmi v korunách stromov, v krovinách aj na zemi, často v pároch alebo malých zmiešaných hejnách. Je to silný, robustný vták, ktorý potrebuje priestor na pohyb. V malej klietke trpí nedostatkom pohybu — vyžaduje priestrannú voliéru.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Glezg chichotavý nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie — pinky rodu Mycerobas túto schopnosť nemajú. Samec má vrodený repertoár melodických píšťavých volaní; reč sa nenaučí.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Glezg chichotavý sa ozýva hlasitým, melodickým píšťavým volaním a mäkkým zostupným kontaktným tónom, ktorým pár udržiava spojenie v lese aj pri kŕmení. Hlas je flautový a príjemný, no hlasitejší než tenké volania drobných astrild — vo voliére dobre počuteľný. Samec spieva melodické frázy najmä počas toku a hniezdnej sezóny. Charakteristické je aj krátke krakanie pri lúskaní tvrdých semien mohutným zobákom. Druh nenapodobňuje ľudskú reč ani iné zvuky — repertoár je vrodený.

Dokáže hovoriť? Glezg chichotavý nenapodobňuje ľudskú reč ani hvizdy. Pinky rodu Mycerobas túto schopnosť nemajú. Samec má vrodené melodické píšťavé volania; reč sa nenaučí.

Typické zvuky

  • Hlasité melodické píšťavé volanie — flautový, ďaleko nesúci tón, ktorým sa pár ozýva v lese aj pri kŕmení
  • Mäkký zostupný kontaktný tón — jemnejšie volanie na udržiavanie kontaktu medzi partnermi
  • Krátke krakanie pri lúskaní tvrdých semien — zvuk rozlúskavania kôstok a tvrdej zrniny mohutným zobákom
  • Melodické spevné frázy samca — predvádzané počas toku a hniezdnej sezóny

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (máj–september podľa horskej fenológie) — pri dlhšom dni, teple a dostatku tvrdých semien a živej potravy
Tok — samec sa ozýva hlasitým melodickým píšťaním a predvádza sa pred samicou
Inkubácia 15–20 dní (zdroje sa rozchádzajú); mláďatá zostávajú v hniezde ~17–18 dní; zvýš živú potravu a vajcovú zmes
Pokojové obdobie — v prírode zostup do nižších polôh; v chove kratší deň, pokoj a oddych medzi sezónami
Pelichanie — po hniezdnej sezóne; zvýš bielkoviny (vajcová zmes) a vápnik (sépiová kosť)
Celoročne: čerstvá pitná voda denne, sépiová kosť trvalo, kúpacia miska; horský druh dobre znáša chladnejšie prostredie

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Stredne náročná až náročnejšia voliérová pinka pre skúsenejšieho chovateľa — glezg chichotavý nie je vhodný pre úplného začiatočníka. Je to veľký druh s mohutným zobákom, ktorý vyžaduje priestrannú voliéru, tvrdú olejnatú zrninu a v hniezdnej sezóne živú potravu. Ako horský vták dobre znáša chladnejšie prostredie. V avikultúre je vzácny a chovateľské skúsenosti s ním sú obmedzené — preto je vhodný skôr pre pokročilého chovateľa exotických piniek.
Priestor Pár: priestranná voliéra — glezg je veľký, robustný a aktívny vták, ktorý potrebuje dostatok priestoru na pohyb; trvalý chov v malej klietke je nevhodný. Drôtové rozstupy voľ silnejšie pletivo (väčší vták). Vybav voliéru pevnými bidielkami rôznej hrúbky, prirodzenou vegetáciou alebo vetvami, miskou na kúpanie a hniezdnymi košíkmi. Ako horský druh dobre toleruje vonkajšiu voliéru aj v chladnejšom počasí; pri silných mrazoch zabezpeč krytú, nezamŕzajúcu časť.
Deti v domácnosti Vhodný pre rodiny ako vták na pozorovanie v priestrannej voliére. Glezg chichotavý je nápadný, farebný (čierno-žltý samec) a zaujímavý druh, ktorý deti zaujme veľkosťou a mohutným zobákom. Nie je určený na maznanie — mohutný zobák dokáže nepríjemne stisnúť. Pravidlá pre deti: (1) vták nie je hračka — nenaháňaj ho, nepoklepávaj voliéru; (2) kŕmenie a sledovanie áno, chytanie do rúk nie; (3) po obsluhe voliéry umývanie rúk.
Hlučnosť Čiastočne — hlas je melodické píšťanie, príjemné a flautové, no hlasitejšie než u drobných piniek. Vo veľkej vonkajšej voliére neprekáža; do malého bytu citlivého na hluk je vhodnejšia tichšia astrilda.
Verdikt odborníka Glezg chichotavý (Mycerobas melanozanthos) je veľká (21–23 cm, okolo 62 g) pinka z čeľade pinkovitých s mohutným, takmer dlátovitým svetlým zobákom prispôsobeným na rozlúskavanie najtvrdších semien a kôstok. Druh je výrazne pohlavne dvojtvárny: samec má vrch tela (hlavu, chrbát, plecia a hruď) sýto čierny až čiernosivý a celý spodok — brucho, boky, podchvostie aj trtáč — kontrastne sýto žltý, pričom diagnostickým znakom sú biele škvrny na krycích perách krídla; samica je bez čiernej, sivá so žltkastým pruhovaným spodkom, žltým obočím a hrdlom. Práve biele škvrny na krídle odlišujú tento druh od príbuzného glezga vrchovského (M. carnipes), ktorý má na krídle iba žlté zrkadlo bez bielych škvŕn. Areál druhu sa tiahne od severného Pakistanu cez celý oblúk Himalájí (Nepál, Bhután, severovýchodná India), Tibet, Mjanmarsko, severné Thajsko, Laos a Vietnam až po juhozápadnú Čínu. Je to altitudinálne sťahovavý horský vták — v lete hniezdi v ihličnatých a zmiešaných lesoch (jedľa, smrek, borievka, rododendron) až do výšky okolo 3 000 m n. m., v zime zostupuje do nižších listnatých lesov a záhrad pri dedinách. Granivorný druh sa živí najmä semenami a tvrdými bobuľami (javor, céder, čerešňové kôstky, borievka, svíb), ktoré rozlúska mohutným zobákom; počas hniezdenia doplnkovo loví hmyz. Hniezdi od mája do septembra, kladie 2–3 vajcia a inkubácia trvá podľa zdrojov 15–20 dní (údaje sa rozchádzajú). V avikultúre je glezg chichotavý vzácny a chovaný len výnimočne — prvý raz bol vystavený v London Zoo už v roku 1885, no podrobné správy o úspešnom odchove v zajatí chýbajú. Vyžaduje priestrannú voliéru, tvrdú olejnatú zrninu a v hniezdnej sezóne živú potravu; ako horský druh dobre znáša chladnejšie prostredie. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou; nie je zaradený v CITES.

Prostredie a požiadavky

Voliéra (nie malá klietka)
Priestranná voliéra — glezg je veľký, robustný a aktívny vták; trvalý chov v malej klietke je nevhodný
Glezg chichotavý potrebuje dostatok priestoru na pohyb a lietanie. V malej klietke trpí nedostatkom pohybu, hrozí obezita a stres. Vybav voliéru pevnými bidielkami rôznej hrúbky, vetvami alebo prirodzenou vegetáciou, hniezdnymi košíkmi a miskou na kúpanie. Drôtové pletivo voľ silnejšie (väčší vták s mohutným zobákom). Ideálna je vonkajšia voliéra s krytou časťou.
Spoločnosť a chov v páre
V páre alebo malej voliére; sólový chov je nevhodný
Glezg chichotavý sa v prírode vyskytuje v pároch alebo malých zmiešaných hejnách s inými pinkami. V chove sa mu darí v páre alebo priestrannej voliére. Mimo hniezdenia ho možno kombinovať s pokojnejšími robustnými druhmi; v hniezdnej sezóne môže byť teritoriálnejší — zaisti dostatok priestoru a hniezdnych miest.
Teplota a klíma
Horský druh — dobre znáša chlad; netreba prehrievať, no chráň pred silným mrazom, prievanom a vlhkom
Glezg chichotavý je altitudinálne sťahovavý horský vták, ktorý v lete žije až do 3 000 m n. m. Dobre toleruje chladnejšie prostredie a nie je vhodné ho prehrievať. Vonkajšiu voliéru znáša aj v chladnejšom počasí; pri silných mrazoch zabezpeč nezamŕzajúcu, bezprievanovú krytú časť.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Pohárové hniezdo z vetvičiek, stoniek, trávnych vlákien a kôry; stavia samica; znáška 2–3 vajcia
V prírode stavia pohárové hniezdo z jemných vetvičiek, stoniek, trávnych vlákien a borievkovej kôry; hniezdo tvorí samica. Hniezdne obdobie máj–september. V chove ponúkni pevné košíky alebo platformy v hustej vegetácii a dostatok prírodného hniezdneho materiálu. Kľúčový je pokoj — vyrušovanie vedie k opusteniu hniezda.
Kúpanie a hygiena
Miska na kúpanie s čistou vodou; denná výmena vody a pravidelné čistenie voliéry
Glezg sa rád kúpe a udržiava perie — ponúkni misku s čistou vodou. Pitnú aj kúpaciu vodu meň denne. Suché a čisté prostredie (najmä podstielka a misky) je základom zdravia a prevencie plesňových infekcií.
Svetlo a denný režim
Pravidelný cyklus svetla a tmy; dlhší deň stimuluje hniezdenie; horský sezónny rytmus
Glezg chichotavý je denný vták s výrazným sezónnym rytmom — v lete hniezdi vo vyšších polohách, v zime zostupuje nižšie. Potrebuje pravidelný cyklus svetla a tmy; predĺženie dňa na jar stimuluje hniezdne správanie. Mimo sezóny dopraj páru pokoj a kratší deň.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Jar (apríl–jún), pred hlavnou hniezdnou sezónou

Samec sa ozýva hlasitým melodickým píšťaním a predvádza sa pred samicou. Hniezdenie stimulujú dlhší deň, teplo a dostatok tvrdých semien, bobúľ a živej potravy. Druh hniezdi v horských lesoch.

Hniezdo a znáška
Zvyčajne 2–3 vajcia; hniezdne obdobie máj–september (zdroje: de.wikipedia.org, ogaclicks.com)

Samica stavia pohárové hniezdo z jemných vetvičiek, stoniek, trávnych vlákien a borievkovej kôry, ukryté vo vegetácii. Kladie zvyčajne 2–3 vajcia. Trvalo dostupná sépiová kosť je nevyhnutná. Hniezdo nekontroluj — pri vyrušení môže pár znášku opustiť.

Inkubácia
15–20 dní — zdroje sa rozchádzajú (15–16 dní ogaclicks.com; 18–20 dní de.wikipedia.org)

Inkubácia trvá podľa rôznych zdrojov 15 až 20 dní — ogaclicks.com uvádza 15–16 dní, nemecká Wikipedia 18–20 dní; presné jednotné číslo nie je overené, preto uvádzame oba údaje. V tomto období je kľúčový pokoj.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; živá potrava (hmyz) nevyhnutná

Mláďatá sa liahnu holé a slepé. Živá potrava (hmyz, drobné larvy) je počas odchovu nevyhnutná — bez živočíšnej bielkoviny rodičia mláďatá ťažko odchovajú. Postupne sa pridáva mäkká strava a klíčené semená.

Vyletenie a osamostatnenie mláďat
Mláďatá zostávajú v hniezde ~17–18 dní (zdroj: ogaclicks.com)

Mláďatá opúšťajú hniezdo približne po 17–18 dňoch (ogaclicks.com). Juvenilné jedince sa podobajú samici — sú tmavšie a výraznejšie pruhované, bez čierneho samčieho sfarbenia, ktoré nadobúdajú postupne. Rodičia ich po vyletení ešte dokrmujú.

Pohlavná dospelosť
Presné údaje neoverené

Juvenilné jedince sú tmavšie a pruhované, samčie čierno-žlté sfarbenie s bielymi škvrnami na krídle nadobúdajú postupne. Presný vek pohlavnej dospelosti nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s príbuznými pinkami sa predpokladá približne v prvom roku života, ale presné údaje sú neoverené.

Ochočenie a kontakt

2 Trvanie: Aklimatizácia na chovateľa trvá 4–8 týždňov; vták si zvykne na pravidelnú obsluhu voliéry. Skutočné ochočenie na ruku nie je cieľom glezga chichotavého — ide o plachý druh primárne na pozorovanie vo voliére.

Glezg chichotavý je plachý, ale ostražitý voliérový druh — pri pravidelnom kŕmení a pokojnom zaobchádzaní si na prítomnosť chovateľa postupne zvyká a prestane panikáriť. Nie je to vták na ruku — manipulácia ho stresuje a mohutný zobák dokáže nepríjemne stisnúť. Kľúč k dôvere: pravidelné kŕmenie v rovnaký čas, ponúkanie obľúbených bobúľ a semien, pohybovanie sa pri voliére pokojne a pomaly. Keďže ide o vzácne chovaný druh, treba počítať s obmedzenými chovateľskými skúsenosťami a citlivo sledovať jeho správanie.

1

Po prevoze nechaj pár 2–3 týždne v pokoji aklimatizovať v tichom prostredí — nepresúvaj voliéru, minimalizuj vyrušovanie

2

Pohybuj sa pri voliére pokojne a pomaly — náhle pohyby a hlasné zvuky plašia plachého horského vtáka

3

Kŕm v rovnaký čas a ponúkaj obľúbené bobule a tvrdé semená — vták si spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou

4

Nechytaj vtáka do rúk bez nevyhnutného dôvodu — stres z chytania spomaľuje aklimatizáciu; pozor na mohutný zobák

Cena a kde kúpiť

presné aktuálne ceny neoverené — historicky orientačne 80–200 EUR pri ojedinelých ponukách v Nemecku/Holandsku

Glezg chichotavý je v SR, ČR aj v ostatnej Európe mimoriadne vzácna a ťažko dostupná klietková pinka. Druh nie je v CITES, takže nákup v rámci EÚ nevyžaduje špeciálne povolenia CITES, ale prakticky sa v ponuke takmer nevyskytuje. Konkrétne aktuálne ceny z bazárov (Bazos.sk, iFauna.cz, zoobazar.cz) sa počas prieskumu nepodarilo overiť — druh je v ponuke ojedinelý. Historicky sa pri vzácnych pinkovitých pohyboval orientačne v rozmedzí 80–200 EUR pri ojedinelých ponukách v Nemecku a Holandsku, no tieto čísla nie sú overené aktuálnymi inzerátmi — uvádzame ich ako presné aktuálne ceny neoverené. Druh sa selektívne nešľachtí, takže farebné varianty ani plemená neexistujú. Pred prípadnou kúpou kontaktuj špecialistov na exotické a horské pinky v rámci SZCH alebo európskych spolkov; preferuj vždy voliérovo odchované, krúžkované jedince.

Špecialistov na exotické a horské pinky (Fringillidae) v SR/ČR, Nemecku, Holandsku a Belgicku — voliérovo odchované, krúžkované jedince od skúseného chovateľa; ponuky sú ojedinelé
Chovateľské burzy a výstavy exotického vtáctva (ZO SZCH, ČSCH, COM-affiliated kluby) — možnosť osobného kontaktu a odborného poradenstva pri vzácnom druhu
Inzertné servery iFauna.cz, Bazos.sk, Vogelmarkt.de — over vek, pôvod a krúžok; pri tomto vzácnom druhu počítaj s tým, že ponuka môže chýbať mesiace
Na čo si dať pozor Glezg chichotavý je v chove mimoriadne vzácny — ponuky sú sporadické a treba na ne často dlho čakať. Pohlavie je u dospelých vtákov ľahko rozpoznateľné: samec je čierno-žltý s bielymi škvrnami na krídle, samica je sivá so žltkastým pruhovaným spodkom. Kúp vždy pár — sólový chov sociálnemu druhu nevyhovuje. Vyberaj aktívneho vtáka s hladkým priliehavým perím, jasnými očami, čistým okolím kloaky a nepoškodeným mohutným zobákom. Over si podmienky predchádzajúceho chovu a pôvod (odchov v zajatí, krúžok) — pri vzácnom druhu s obmedzenými chovateľskými skúsenosťami je dôveryhodný zdroj kľúčový.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Glezg chichotavý 21–23 cm Glezg vrchovský 22–24 cm Glezg čiernohlavý 18–23 cm Glezg sťahovavý 17–20 cm Glezg obyčajný 16–18 cm
Glezg chichotavý Glezg vrchovský (Mycerobas carnipes) Glezg čiernohlavý (Eophona personata) Glezg sťahovavý (Eophona migratoria) Glezg obyčajný (Coccothraustes coccothraustes)
Dĺžka21–23 cm22–24 cm18–23 cm17–20 cm16–18 cm
Váha62 g50–62 g60–73 g44–66 g46–70 g
Dožitieaž 13 r (v zajatí)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenéaž 12 r
Hlučnosť3/53/53/53/52/5
Stav IUCNIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaVeľká pinka s mohutným svetlým zobákom; samec čierny vrch tela a sýto žlté brucho, biele škvrny na krídle; samica sivá so žltkastým pruhovaným spodkom a žltým obočímVeľká pinka s masívnym zobákom; samec čierny vrch tela a žlté brucho, ale na krídle ŽLTÉ zrkadlo BEZ bielych škvŕn — kľúčový rozdiel od chichotavéhoVeľká pinka iného rodu (Eophona); sivé telo s čiernou hlavou a mohutným žltým zobákom — chýba žlté brucho aj biele škvrny na krídle typické pre MycerobasMenšia pinka rodu Eophona; sivohnedé telo, samec s čiernou hlavou, žltý zobák s čiernou špičkou — bez žltého brucha a bielych škvŕn na krídleStredne veľká pinka s mohutným kužeľovitým zobákom; hnedo-okrová s čiernou maskou a hrdlom, sivý golier, bielo-čierne krídla — európsky druh bez žltého brucha
AreálHimaláje od severného Pakistanu cez Nepál, Bhután, SV Indiu, Tibet, Mjanmarsko, severné Thajsko, Laos, Vietnam po juhozápadnú Čínu; altitudinálne sťahovavý (leto do 3000 m, zima nížiny); v chove veľmi vzácnyStredná Ázia a Himaláje (Irán, Afganistan, Pakistan, Nepál, Tibet, Čína) — najbližší príbuzný; odlišuje sa žltým zrkadlom na krídle namiesto bielych škvŕnVýchodná Ázia (Japonsko, Kórea, severovýchodná Čína, Sibír) — iný rod; odlišuje sa sivým telom, čiernou hlavou a nápadným žltým zobákomVýchodná Ázia (Čína, Kórea, Japonsko, juhovýchodná Sibír), sťahovavá — odlišuje sa menšou veľkosťou, sivohnedým telom a žltým zobákom s čiernou špičkouEurópa, severná Afrika a mierne pásmo Ázie — jediný európsky glezg; v SR hniezdič; odlišuje sa hnedo-okrovým sfarbením a čiernou maskou namiesto čierno-žltej kresby

Choroby a prevencia

Prerastanie zobáka pri nesprávnej strave
stredná

Príznaky: Nadmerne dlhý, deformovaný zobák, ťažkosti pri lúskaní semien a príjme potravy, chudnutie

Glezg má mohutný zobák prispôsobený na rozlúskavanie tvrdých semien a kôstok. Pri výlučne mäkkej strave zobák neopotrebováva a prerastá. Prevencia: trvalý prísun tvrdých olejnatých semien (slnečnica, konope), sépiová kosť a tvrdé bobule. Pri deformácii vyhľadaj aviárneho veterinára na úpravu zobáka.

Vzdušníkové (tracheálne) roztoče (Sternostoma tracheacolum)
vysoká

Príznaky: Klikavý zvuk pri dýchaní, dýchanie s otvoreným zobákom, chrapľavý hlas, vyčerpanosť

Roztoče osídľujú dýchacie cesty piniek — bez liečby môže byť infekcia smrteľná. Pri klikavom dýchaní ihneď k aviárnemu veterinárovi. Liečba ivermektínom alebo moxidektínom; prevencia: karanténa nových vtákov 2–4 týždne.

Zadržanie vajca (egg binding) u samíc
vysoká

Príznaky: Samica nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch okolo kloaky

Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav. Najčastejší pri nedostatku vápnika (chýbajúca sépiová kosť), chlade alebo u príliš mladých samíc. Pomáha teplo, vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: sépiová kosť trvalo k dispozícii, vyvážená strava bohatá na vápnik.

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
stredná

Príznaky: Ťažké dýchanie, letargia, nechutenstvo, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva alebo vlhkej podstielky. Prevencia: čerstvé, suché krmivo, hygienická voliéra, dobrá ventilácia. Liečba antifungálnymi liekmi pod dohľadom aviárneho veterinára.

Obezita a nedostatok pohybu v malej klietke
stredná

Príznaky: Nadváha, letargia, znížená aktivita, problémy s pečeňou

Glezg je veľký, aktívny vták, ktorý v malej klietke trpí nedostatkom pohybu; v kombinácii s tučnou olejnatou zrninou hrozí obezita a stučnenie pečene. Prevencia: priestranná voliéra na pohyb, vyvážený pomer semien a mimo hniezdenia obmedzenie najtučnejších semien.

Prevencia Glezg chichotavý je pri správnej starostlivosti odolný horský druh. Zdravie stojí na štyroch pilieroch: (1) Strava s tvrdými semenami — glezg musí rozlúskavať tvrdú zrninu a bobule; výlučne mäkká strava vedie k prerastaniu zobáka a nedostatkom. Sépiová kosť trvalo. (2) Priestor — priestranná voliéra na pohyb (nie malá klietka); nedostatok pohybu s tučnou stravou vedie k obezite. (3) Vhodná klíma — ako horský druh dobre znáša chlad; netreba ho prehrievať, no pri silných mrazoch zabezpeč nezamŕzajúcu krytú časť a chráň pred prievanom a vlhkom. (4) Hygiena a karanténa — denná výmena vody, čistenie misiek a podstielky; nové vtáky karanténa 2–4 týždne (riziko vzdušníkových roztočov). Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára.

Zaujímavosti

1

Mohutný zobák na tvrdé semená — glezg chichotavý (Mycerobas melanozanthos) má veľký, takmer dlátovitý svetlý zobák, ktorým rozlúska aj najtvrdšie semená a kôstky — javorové a cédrové semená, čerešňové kôstky či tvrdé bobule. Dužinu plodov odhadzuje a požiera len tvrdé jadro.

2

Biele škvrny na krídle ako kľúčový znak — samec má na krycích perách krídla biele škvrny a žltú pásku, ktoré ho spoľahlivo odlišujú od príbuzného glezga vrchovského (M. carnipes), ten má na krídle iba žlté zrkadlo bez bielych škvŕn. Práve toto je najistejší rozlišovací znak oboch druhov v teréne.

3

Výrazný pohlavný dimorfizmus — samec je nápadne čierno-žltý (čierny vrch tela, sýto žlté brucho a trtáč), kým samica je sivá so žltkastým pruhovaným spodkom, žltým obočím a hrdlom. Pohlavie dospelých vtákov je preto ľahko rozpoznateľné už na prvý pohľad.

4

Altitudinálny migrant Himalájí — druh nesťahuje na juh, ale vertikálne: v lete hniezdi v ihličnatých a zmiešaných lesoch až do výšky okolo 3 000 m n. m., v zime zostupuje do nižších listnatých lesov a záhrad pri dedinách za potravou.

5

Rozsiahly horský areál — glezg chichotavý obýva oblúk od severného Pakistanu cez Nepál, Bhután, severovýchodnú Indiu (Asam, Arunáčalpradéš), Tibet, Mjanmarsko, severné Thajsko (NP Doi Inthanon, Doi Suthep-Pui), Laos a Vietnam až po juhozápadnú Čínu (Jün-nan, S’-čchuan).

6

Vzácny hosť avikultúry už od 19. storočia — druh sa v európskej avikultúre objavoval len výnimočne; prvá doložená expozícia bola v London Zoo už v roku 1885. V 90. rokoch 20. storočia sa import mierne zvýšil, no chovateľské skúsenosti zostávajú obmedzené a podrobné správy o úspešnom odchove v zajatí chýbajú.

7

Pôvodne opísaný ako Coccothraustes — druh opísal Brian Houghton Hodgson v roku 1836 pod menom Coccothraustes melanozanthos (Asiatic Researches, Nepál); neskôr bol preradený do rodu Mycerobas Blyth, 1838. Druh je monotypický — nerozoznávajú sa žiadne poddruhy.

8

Rozpor v rozmeroch medzi zdrojmi — spoľahlivé zdroje (nemecká Wikipedia, oiseaux.net) uvádzajú dĺžku 21–23 cm a hmotnosť okolo 62 g, kým niektoré weby udávajú len 16–18 cm. Menší údaj je pravdepodobne chybný — zodpovedal by drobnej astrilde, nie veľkému glezgovi; preto sa pridŕžame rozsahu 21–23 cm.

9

Dlhovekosť do 13 rokov — podľa longevity rekordu z oiseaux.net sa glezg chichotavý dožil v zajatí až 13 rokov, čo z neho robí pomerne dlhoveký druh medzi pinkami. Presné údaje o priemernom dožití vo voľnej prírode však nie sú overené.

Taxonomická klasifikácia

species Glezg chichotavý (Mycerobas melanozanthos)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Fringillidae (pinkovité)
Podčeľaď Carduelinae
Rod Mycerobas Blyth, 1838
Druh Mycerobas melanozanthos (Hodgson, 1836)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — tropický až subtropický horský ázijský druh, v Európe chovaný len výnimočne ako voliérová exotická pinka
Poddruhy Druh je monotypický — IOC World Bird List nerozoznáva poddruhy. Pôvodne ho Brian Houghton Hodgson opísal v roku 1836 ako Coccothraustes melanozanthos (Asiatic Researches, Nepál); neskôr bol preradený do rodu Mycerobas Blyth, 1838. Typové miesto je Nepál.
Avibase_ID 7AF5B51CF3FE8F97
eBird spwgro1

? Často kladené otázky

Nie — glezg chichotavý nie je vhodný pre trvalý chov v malej klietke. Je to veľký (21–23 cm), robustný a aktívny vták, ktorý potrebuje priestrannú voliéru na pohyb. V malej klietke trpí nedostatkom pohybu, hrozí obezita a stres. Ako horský druh dobre znáša vonkajšiu voliéru aj v chladnejšom počasí — pri silných mrazoch však zabezpeč nezamŕzajúcu krytú časť. V klietke ho umiestni len dočasne pri prevoze alebo karanténe.

Kľúčový rozdiel je na krídle. Samec glezga chichotavého (M. melanozanthos) má na krycích perách krídla biele škvrny a žltú pásku. Samec glezga vrchovského (M. carnipes) má na krídle len žlté zrkadlo bez bielych škvŕn. Oba druhy majú masívny zobák a čierny vrch tela u samca, takže biele škvrny sú najistejší rozlišovací znak. Navyše glezg chichotavý má spravidla sýtejšie žltý spodok tela.

Glezg chichotavý je granivorný druh — živí sa najmä semenami a tvrdými bobuľami. V prírode konzumuje borievkové bobule, plody svíbu, semená javora a cédra a čerešňové kôstky, ktoré rozlúska mohutným zobákom (dužinu odhadzuje, požiera tvrdé semeno). Počas hniezdenia doplnkovo loví hmyz. V chove tvorí základ zmes tvrdých olejnatých semien (slnečnica, konope), doplnená o bobule, ovocie, mäkkú/vajcovú zmes a živú potravu v hniezdnej sezóne.

Áno — ako horský druh dobre znáša chladnejšie prostredie. Glezg chichotavý je altitudinálne sťahovavý vták, ktorý v lete žije až do 3 000 m n. m. Vonkajšiu voliéru toleruje aj v chladnejšom počasí a nie je vhodné ho prehrievať. Pri silných mrazoch mu však zabezpeč nezamŕzajúcu, bezprievanovú krytú časť a chráň ho pred vlhkom — prievan a vlhko sú preňho rizikovejšie ako samotný chlad.

Glezg chichotavý nie je zaradený v prílohách CITES — nie je v žiadnom Appendixe. V SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje (je to horský ázijský druh), takže slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naň priamo nevzťahuje. Dovoz z krajín pôvodu podlieha príslušným veterinárnym predpisom EÚ. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou. Predávané jedince by mali byť krúžkované — dôkaz odchovu v zajatí.

Podľa longevity rekordu (oiseaux.net) sa glezg chichotavý dožil v zajatí až 13 rokov, čo z neho robí pomerne dlhoveký druh medzi pinkami. Pri správnej starostlivosti — priestranná voliéra, vhodná tvrdá strava, čistá voda a vhodná klíma — možno teda počítať s dlhým životom. Presné údaje o priemernom dožití vo voľnej prírode nie sú v dostupných zdrojoch overené.

Nie — glezg chichotavý je plachý voliérový druh primárne na pozorovanie, nie vták na ruku. Manipulácia ho stresuje a mohutný zobák dokáže nepríjemne stisnúť. Pri pravidelnom kŕmení a pokojnom zaobchádzaní si však na prítomnosť chovateľa zvykne a prestane panikáriť. Najväčší pôžitok prináša pozorovanie aktívneho, farebného páru v priestrannej voliére.

ZDROJ: Wikipedia EN (Spot-winged grosbeak, https://en.wikipedia.org/wiki/Spot-winged_grosbeak), Wikipedia DE (Fleckenkernbeißer, https://de.wikipedia.org/wiki/Fleckenkernbei%C3%9Fer — rozmery 21–23 cm, znášk

 Video — Glezg chichotavý

Glezg chichotavý (Mycerobas melanozanthos) — video o speve a chove

Glezg chichotavý (Mycerobas melanozanthos) — starostlivosť, voliéra a kŕmenie

 Cudzie názvy

Anglicky:   Spot-winged Grosbeak (tiež Spotted-winged Grosbeak), Česky:   dlask skvrnitokřídlý, Nemecky:   Fleckenkernbeißer, Španielsky:   Picogordo Alimoteado, Francúzsky:   Gros-bec à ailes tachetées, Taliansky:   Beccogrosso alimacchiate, Holandsky:   Vlekvleugeldikbek, Portugalsky:   bico-grossudo-pintalgado, Poľsky:   grubodziób czarnogrzbiety, Maďarsky:   foltos meggyvágó, Rusky:   Пестрокрылый горный дубонос, Japonsky:   キバラクロシメ (kibarakuroshime), Čínsky:   白点翅拟蜡嘴雀, Latinsky:   Mycerobas melanozanthos (Hodgson, 1836)