Pinicola — Fringillidae (pinkovité)
Druh popísal Carl Linnaeus v roku 1758 v diele Systema Naturae (10. vydanie) pôvodne ako Loxia enucleator. Patrí do čeľade Fringillidae (pinkovité), radu Passeriformes (spevavce). Rod Pinicola je monotipický — smrečiar krivonosí je jediný druh tohto rodu na svete. Sesterský rod pre hýle (Pyrrhula) — spoločne tvoria kladus v rámci Fringillidae.
Slovenský názov „krivonosí" odkazuje na masívny, silne zaoblený zobák — nie je skutočne krivý ako u krivonosa (Loxia), ale je výrazne robustnejší a väčší než u väčšiny pinkovcov. Latinské enucleator = „ten, čo vylupuje" (jadrá zo semien).
8 poddruhov (IOC World Bird List v15.2):
Zdroj: Avibase — Pinicola enucleator, Wikipedia EN, Finch Research Network.
Celkový vzhľad: NAJVÄČŠÍ európsky pinkovitý vták. Nápadne robustné, zavalité telo. Dlhý vidlicový chvost. Zobák krátky, hrubý, silne zaoblený — masívnejší než u väčšiny pinkovcov. Pohybuje sa pomaly a ladne.
Diagnostické znaky: (1) Veľkosť — pri 20–25 cm a 52–80 g takmer dvakrát ťažší než hýľ obyčajný. (2) Dva biele krídelné pruhy na tmavých krídlach — diagnostické u oboch pohlaví. (3) Masívny zaoblený zobák — väčší a robustnejší než u akéhokoľvek iného európskeho pinkovca.
Samec:
Samica:
Mláďa / juvenil:
Porovnanie s hýľom obyčajným (Pyrrhula pyrrhula): Smrečiar je oveľa väčší (20–25 cm vs 14–16 cm). Samec smrečiara má celú hlavu červenú — hýľ má diagnostickú ČIERNU čiapočku. Smrečiar má dlhý vidlicatý chvost (hýľ krátky, rovný). Zobák smrečiara je masívnejší a zaoblenší.
Voľne žijúci chránený druh. Akékoľvek chytanie, chov, rušenie alebo vlastnenie je trestné podľa zákona 543/2002 Z. z.
Prirodzený biotop: Boreálna ihličnatá tajga — smrečiny (Picea), jedliny (Abies), borovicové lesy (Pinus). Holarktický boreálny pás od Fennoskandinávie cez Sibír po Severnú Ameriku (Aljaška, Kanada, horský západ USA). V horách po hornú hranicu lesa.
Irruptívne správanie: Prevažne rezident v boreálnom pásme, ale pri neúrode bobuľovín (najmä jarabiny) migruje oveľa ďalej na juh. Invázie každých 4–7 rokov — vtedy sa objavuje v rôznorodejšom prostredí vrátane sadov, parkov a kŕmidiel. V inváziových rokoch je nápadne dôverčivý a ľahko pozorovateľný.
Výskyt v SR: Druh na Slovensku nehniezdí a pravdepodobne nikdy hniezdil. Výskyt len ako extrémne vzácny zimný vagrant pri inváznych udalostiach. Historické záznamy:
Prevažne frugivor a granivor — hlavná potrava sú bobule, semená a puky stromov.
Zimná potrava (primárna):
Letná/hniezdna potrava:
Unikátna adaptácia: V hniezdnom období si obaja rodičia vyvíjajú hrdlové vaky (gular pouches) na transport potravy pre mláďatá — jedinečná anatomická adaptácia v rámci európskych pinkovcov. Pri kŕmidlách v inváznych rokoch ochotne prijíma slnečnicové semená.
Pohlavná dospelosť: ~1 rok (AnAge)
Hrdlové vaky (gular pouches): Obaja rodičia si v hniezdnom období vyvíjajú hrdlové vaky na transport potravy pre mláďatá — unikátna adaptácia, ktorú nenájdeme u žiadneho iného európskeho pinkovca.
Spev samca: Melodické, flétnové piskanie — jeden z najpríjemnejších hlasov európskych pinkovcov. „Krátka melodická trala" z vrcholu ihličnana.
Volania:
Správanie v skupinách: Napriek príjemnému spevu samcov sú smrečiare v skupinách pri kŕmení prekvapivo tiché a pokojné. V inváziových rokoch sú navyše nápadne dôverčivé — nechávajú sa priblížiť na extrémne malú vzdialenosť (Cornell Lab opisuje „remarkable tameness").
Nahrávky (277+ záznamov): Xeno-canto — Pinicola enucleator
Pôvodný areál: Holarktický boreálny pás — Fennoskandinávie (Nórsko, Švédsko, Fínsko, severné Rusko) → Sibír → Ďaleký Východ (Kamčatka, Sachalin, Kurilské ostrovy, severné Japonsko) + Severná Amerika (Aljaška, Kanada, horský západ USA po Sierra Nevada).
Ako vagrant v Európe:
Populácia a trend:
Spev smrečiara krivonosého je melodické, flétnové piskanie — jeden z najpríjemnejších hlasov európskych pinkovcov. Volanie je charakteristické trojslabičné „pui pui pui" alebo „chii-vli". Let-volanie: „tee-tee-tew" — geograficky variabilné. Spev je „krátka melodická trala". V skupinách pri kŕmení je prekvapivo tichý a pokojný.
Samec spieva melodický flétnový spev z vrcholu ihličnana. Páry sa formujú v máji. Druh je monogamný.
Vajcia modrozelené s tmavými škvrnami. Hniezdo objemný otvorený pohár z konárov, trávy a machu, vystlané lišajníkmi. Typicky 1,5–4,5 m nad zemou na vodorovnej vetve ihličnana.
Inkubuje VÝHRADNE samica. Samec samica kŕmi počas inkubácie. Hniezdo na vodorovnej vetve alebo v rázsoche smreka/jedľe.
Mláďatá kŕmia obaja rodičia. Obaja rodičia si vyvíjajú hrdlové vaky (gular pouches) na transport potravy — unikátna adaptácia v rámci európskych pinkovcov.
Mláďatá zostávajú závislé na rodičoch ďalšie ~3 týždne po opustení hniezda. Juvenilné sfarbenie podobné samičiemu — sivohnedé s olivovými tónmi.
| Smrečiar krivonosí | Hýľ obyčajný | Krivonos obyčajný | Čečetka zimná | Pinka severská | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 20–25 cm | 14–16 cm | 16–17 cm | 12–14 cm | 14–16 cm |
| Váha | 52–80 g | 21–38 g | 28–45 g | 10–16 g | 18–30 g |
| Dožitie | ~10 rokov (max.) | ~6 rokov | ~5 rokov | ~4 roky | ~5 rokov |
| Hlučnosť | 4/5 | 4/5 | 3/5 | 3/5 | 3/5 |
| Cena (SK) | Chránený (1 000 €) | Chránený | Chránený | Chránená | Chránená |
| Povaha | NAJVÄČŠÍ pinkovitý, ružovo-červený samec | Čierna čiapočka, červená hruď samca | Skrížený zobák, ihličnanové lesy | Červené temeno, malá, severský hosť | Oranžová hruď, boreálny pinkovitý |
| Dostupnosť v SR | Extrémne vzácny vagrant v SR | Bežný hniezdič SR | Irruptívny hniezdič SR | Zimný hosť, boreálny druh | Pravidelný zimný hosť SR |
Príznaky: Odlesňovanie tajgy — strata primárneho hniezdneho biotopu
Priemyselná ťažba dreva v boreálnych lesoch Kanady a Ruska redukuje dostupný hniezdny biotop. Severoamerická populácia poklesla ~72,5 % za 40 rokov (Breeding Bird Survey + CBC).
Príznaky: Posun fenológie bobuľovinovitých krovín, zmeny areálov jarabiny
Otepľovanie ovplyvňuje dostupnosť kľúčovej zimnej potravy (jarabina). Zmeny v čase dozrievania bobuľovín narúšajú synchronizáciu s irrupciami a zimným kŕmením.
Príznaky: Cyklické zlyhania úrody jarabiny spúšťajú masové irrupcie
Neúroda jarabiny (Sorbus aucuparia) každých 4–7 rokov núti vtáky migrovať ďalej na juh. Pri dlhých irrupciách zvýšená mortalita najmä mladých vtákov.
Príznaky: Strata vajec a mláďat — vrany, jastraby, kuny
Prirodzená mortalita na hniezdach. V boreálnom pásme predátori zahŕňajú kuny, vrany, jastraby a sovy. Druh kompenzuje 1 znáškou/rok.
Smrečiar krivonosí je NAJVÄČŠÍ európsky pinkovitý vták (Fringillidae) — pri dĺžke 20–25 cm a hmotnosti 52–80 g je takmer dvakrát ťažší než bežný hýľ obyčajný (21–38 g).
Rod Pinicola je monotipický — smrečiar krivonosí je jediný druh tohto rodu na svete. Sesterský rod pre hýle (Pyrrhula) — spolu tvoria kladus v rámci pinkovitých.
V inváziových rokoch je nápadne dôverčivý — necháva sa priblížiť na menej ako meter, čo je nezvyčajné pre voľne žijúceho vtáka. Cornell Lab popisuje toto správanie ako „remarkable tameness".
Obaja rodičia si v hniezdnom období vyvíjajú hrdlové vaky (gular pouches) na transport potravy pre mláďatá — unikátna anatomická adaptácia, ktorú nenájdeme u žiadneho iného európskeho pinkovca.
Na Slovensku je extrémne vzácny túlavec s len ~6 historickými záznamami od 19. storočia po rok 1985. Posledné nepotvrené pozorovanie z roku 2009 nebolo uznané Faunistickou komisiou SR.
Severoamerická populácia poklesla o ~72,5 % za 40 rokov (údaje Breeding Bird Survey + Christmas Bird Count). Napriek tomu je globálne stále IUCN LC kvôli veľkému areálu.
Slovenský názov „krivonosí" odkazuje na masívny, silne zaoblený zobák — technicky nie je krivý ako u krivonosa, ale je výrazne robustnejší a väčší než u väčšiny pinkovcov.
Maximálny zdokumentovaný vek vo voľnej prírode je 9,8 roka (AnAge) — samec okrúžkovaný v Connecticute 1961, znovu chytený v Québecu 1970. Typicky sa dožíva 5–8 rokov.
Na Slovensku je smrečiar krivonosí extrémne vzácny zimný túlavec (vagrant). Existuje len ~6 historických záznamov: Spišská Magura a Belianske Tatry (19. stor.), Nové Mesto nad Váhom (1938), Kráľova hoľa (1957), Veľká Fatra (1981) a Liptovské Revúce (1985). Odhadovaný zimujúci počet: 0–15 jedincov. Druh v SR nehniezdí a pravdepodobne nikdy hniezdil. Akékoľvek pozorovanie v SR je ornitologicky významné.
Veľkosť: Smrečiar je oveľa väčší (20–25 cm, 52–80 g) než hýľ (14–16 cm, 21–38 g). Chvost: Smrečiar má dlhý vidlicatý chvost, hýľ krátky rovný. Hlava samca: Smrečiar má celú hlavu ružovo-červenú, hýľ má diagnostickú ČIERNU čiapočku. Zobák: Smrečiar má masívny zaoblený zobák, hýľ malý guľatý. Celkový dojem: Smrečiar pôsobí ako veľký, tučný vták — takmer dvakrát väčší než hýľ.
Smrečiar krivonosí je irruptívny druh. Každých 4–7 rokov, keď v boreálnom pásme zlyhá úroda jarabiny (Sorbus aucuparia) a iných bobuľovín, vtáky migrujú oveľa ďalej na juh než zvyčajne. Tieto „invázie" ich môžu priniesť do strednej a západnej Európy — Nemecka, Rakúska, Česka a vzácne aj Slovenska. V inváziových rokoch sú nápadne dôverčivé a ľahko pozorovateľné.
Je to prevažne frugivor a granivor. Hlavnou zimnou potravou sú bobule jarabiny, hlohu, čučoriedky a borievky. V lete konzumuje semená ihličnanov (smrek, borovica, jedľa), puky a výhonky stromov. V hniezdnom období pridáva aj hmyz — dospelci aj mláďatá. Pri kŕmidlách v inváziových rokoch ochotne prijíma slnečnicové semená. Má unikátne hrdlové vaky na transport potravy pre mláďatá.
Áno. Smrečiar krivonosí je chránený druh podľa zákona 543/2002 Z. z. so spoločenskou hodnotou 1 000 € (vyhláška MŽP SR č. 170/2021 Z. z.). Akékoľvek chytanie, chov, rušenie alebo vlastnenie je trestné. Druh NIE JE zaradený v CITES (kvôli absencii obchodu). Nie je v Prílohe I Smernice o vtákoch EÚ. Globálne IUCN: LC (najmenej ohrozený), ale s klesajúcim trendom.
Spev je melodické, flétnové piskanie — jeden z najpríjemnejších hlasov európskych pinkovcov. Kontaktné volanie je trojslabičné „pui pui pui" — mäkké a nosové. Let-volanie: „tee-tee-tew" (geograficky variabilné). V skupinách pri kŕmení je prekvapivo tichý a pokojný. Na xeno-canto.org je k dispozícii viac ako 270 nahrávok tohto druhu.
Pine Grosbeak — song and call (Pinicola enucleator)
Pine Grosbeak: Boreal Finch (American Bird Conservancy)
