Smrečiar krivonosí — samec vo výraznom karmínovo-ružovom operení s šedými krídlami, Algonquin Provincial Park, Ontario

Pinicola — Fringillidae (pinkovité)

Smrečiar krivonosí

Pinicola enucleator (Linnaeus, 1758) — najväčší európsky pinkovitý vták; monotipický rod Pinicola (IOC v15.2); 8 poddruhov; boreálna tajga

IUCN: LC (Least Concern) — populácia klesajúca | Sev. Amerika: -72,5 % za 40 rokov | SR: CHRÁNENÝ DRUH — spoločenská hodnota 1 000 €
Dĺžka 20–25 cm
Váha 52–80 g
Dožitie max. ~10 rokov
Najväčší pinkovitý vták Európy — robustný boreálny druh s nádherným karmínovým sfarbením samca a extrémnou dôverčivosťou voči človeku. Smrečiar krivonosí (Pinicola enucleator) je jediný zástupca monotipického rodu Pinicola, dlhý 20–25 cm, s hmotnosťou 52–80 g a rozpätím krídiel 30–35 cm. Samec je karmínovo-ružový s tmavými krídlami a dvoma bielymi pruhmi, samica má olivovo-žltú hlavu a kostrč na sivom tele. Obýva boreálnu ihličnatú tajgu od Škandinávie cez Sibír po Severná Ameriku. Je to irruptívny druh — pri neúrode jarabiny migruje ďalej na juh, pričom sa vyznačuje nápadnou dôverčivosťou voči ľuďom. Na Slovensku je extrémne vzácny zimný túlavec s len ~6 historickými záznamami. Unikátna adaptácia: obaja rodičia si v hniezdnom období vyvíjajú hrdlové vaky na transport potravy. Chránený druh SR — spoločenská hodnota 1 000 €.
Dĺžka tela
20–25 cm
0 10 20 30 cm 20 25
0 cm35 cm
Hmotnosť
52–80 g
0 40 80 120 160 200 52–80 g stupnica do 200 g
Dožitie
5–10 rokov
0 5 10 15 20 25 30 Hýľ obyčajný Krivonos obyčajný Pinka severská 5–10 rokov
Hýľ obyčajný: 14–16 cm Krivonos obyčajný: 16–17 cm Pinka severská: 14–16 cm

 Taxonómia — Linnaeus 1758, monotipický rod Pinicola, IOC v15.2 (8 poddruhov)

Druh popísal Carl Linnaeus v roku 1758 v diele Systema Naturae (10. vydanie) pôvodne ako Loxia enucleator. Patrí do čeľade Fringillidae (pinkovité), radu Passeriformes (spevavce). Rod Pinicola je monotipický — smrečiar krivonosí je jediný druh tohto rodu na svete. Sesterský rod pre hýle (Pyrrhula) — spoločne tvoria kladus v rámci Fringillidae.

Slovenský názov „krivonosí" odkazuje na masívny, silne zaoblený zobák — nie je skutočne krivý ako u krivonosa (Loxia), ale je výrazne robustnejší a väčší než u väčšiny pinkovcov. Latinské enucleator = „ten, čo vylupuje" (jadrá zo semien).

8 poddruhov (IOC World Bird List v15.2):

  • P. e. enucleator (nominátny) — Fennoskandinávie po strednú Sibír (druh, ktorý by sa ako vagrant objavil v SR)
  • P. e. kamtschatkensis — severovýchodná Sibír
  • P. e. sakhalinensis — Sachalin, Kurilské ostrovy, severné Japonsko
  • P. e. flammula — pobrežná južná Aljaška a západná Kanada
  • P. e. carlottae — Ostrovy kráľovnej Charlotty (západná Kanada)
  • P. e. montana — vnútrozemie juhozápadnej Kanady po západ stredných USA
  • P. e. californica — východná Kalifornia
  • P. e. leucura — vnútrozemie strednej Aljašky po východnú Kanadu a severné Nové Anglicko

Zdroj: Avibase — Pinicola enucleator, Wikipedia EN, Finch Research Network.

 Identifikácia — najväčší pinkovitý, ružovo-červený samec, olivová samica

Celkový vzhľad: NAJVÄČŠÍ európsky pinkovitý vták. Nápadne robustné, zavalité telo. Dlhý vidlicový chvost. Zobák krátky, hrubý, silne zaoblený — masívnejší než u väčšiny pinkovcov. Pohybuje sa pomaly a ladne.

Diagnostické znaky: (1) Veľkosť — pri 20–25 cm a 52–80 g takmer dvakrát ťažší než hýľ obyčajný. (2) Dva biele krídelné pruhy na tmavých krídlach — diagnostické u oboch pohlaví. (3) Masívny zaoblený zobák — väčší a robustnejší než u akéhokoľvek iného európskeho pinkovca.

Samec:

  • Hlava, hruď, chrbát, kostrč: ružovo-červená až malinovo-karmínová
  • Krídla: čiernohnedé s dvoma bielymi pruhmi (wingbars)
  • Chvost: čierny, dlhý, vidlicatý
  • Brucho: sivé, hruď červená
  • Farba variuje podľa poddruhu a veku — samce v 1. roku podobné samiciam

Samica:

  • Hlava a kostrč: olivová, zlatistá až bronzovožltá
  • Chrbát a spodok: sivý
  • Krídla: rovnako čiernohnedé s 2 bielymi pruhmi ako u samca
  • Celkový dojem: veľký sivý vták s výraznou žlto-olivovou hlavou a kostrčou

Mláďa / juvenil:

  • Juvenilné operenie podobné samičiemu — sivohnedé s olivovými tónmi
  • Samce postupne získavajú červenú farbu cez 2–3 roky

Porovnanie s hýľom obyčajným (Pyrrhula pyrrhula): Smrečiar je oveľa väčší (20–25 cm vs 14–16 cm). Samec smrečiara má celú hlavu červenú — hýľ má diagnostickú ČIERNU čiapočku. Smrečiar má dlhý vidlicatý chvost (hýľ krátky, rovný). Zobák smrečiara je masívnejší a zaoblenší.

 Právny status — chránený druh, spoločenská hodnota 1 000 €

Voľne žijúci chránený druh. Akékoľvek chytanie, chov, rušenie alebo vlastnenie je trestné podľa zákona 543/2002 Z. z.

  • CITES: Nie je zaradený v žiadnom prílohu CITES
  • Smernica o vtákoch EÚ (2009/147/ES): Nie je v Prílohe I
  • SR zákon 543/2002 Z. z. + vyhláška 170/2021 Z. z.: Chránený druh, spoločenská hodnota: 1 000 €
  • IUCN globálne: LC (Least Concern), ale populácia klesajúca
  • Severoamerický pokles: ~72,5 % za 40 rokov (Breeding Bird Survey + Christmas Bird Count)
  • Euráziská populácia: Menej dobre monitorovaná, trend nejasný
  • Pozorovanie v SR: Akýkoľvek záznam je ornitologicky významný — hlásiť Faunistickej komisii SOS/BirdLife Slovensko

 Biotop — boreálna ihličnatá tajga, smrečiny, jedliny

Prirodzený biotop: Boreálna ihličnatá tajga — smrečiny (Picea), jedliny (Abies), borovicové lesy (Pinus). Holarktický boreálny pás od Fennoskandinávie cez Sibír po Severnú Ameriku (Aljaška, Kanada, horský západ USA). V horách po hornú hranicu lesa.

Irruptívne správanie: Prevažne rezident v boreálnom pásme, ale pri neúrode bobuľovín (najmä jarabiny) migruje oveľa ďalej na juh. Invázie každých 4–7 rokov — vtedy sa objavuje v rôznorodejšom prostredí vrátane sadov, parkov a kŕmidiel. V inváziových rokoch je nápadne dôverčivý a ľahko pozorovateľný.

Výskyt v SR: Druh na Slovensku nehniezdí a pravdepodobne nikdy hniezdil. Výskyt len ako extrémne vzácny zimný vagrant pri inváznych udalostiach. Historické záznamy:

  • 19. storočie: Spišská Magura a Belianske Tatry
  • 1938: Nové Mesto nad Váhom
  • 1957: Kráľova hoľa
  • 1981: Veľká Fatra
  • 1985: Liptovské Revúce
  • 2009: pozorovanie neuznané Faunistickou komisiou SR

 Strava — bobule jarabiny, semená ihličnanov, puky

Prevažne frugivor a granivor — hlavná potrava sú bobule, semená a puky stromov.

Zimná potrava (primárna):

  • Bobule jarabiny obyčajnej (Sorbus aucuparia) — kľúčová potravina, od nej závisí irruptívne správanie
  • Plody hlohu, čučoriedky, borievky
  • Semená ihličnanov — smrek, borovica, jedľa
  • Puky a výhonky stromov — javor, jaseň, buk

Letná/hniezdna potrava:

  • Hmyz — dospelci konzumujú, mláďatá sú čiastočne kŕmené hmyzom
  • Semená a bobule
  • Puky a výhonky

Unikátna adaptácia: V hniezdnom období si obaja rodičia vyvíjajú hrdlové vaky (gular pouches) na transport potravy pre mláďatá — jedinečná anatomická adaptácia v rámci európskych pinkovcov. Pri kŕmidlách v inváznych rokoch ochotne prijíma slnečnicové semená.

 Rozmnožovanie — 1 znáška/rok, 3–4 vajcia, 13–14 dní inkubácia

Pohlavná dospelosť: ~1 rok (AnAge)

  • Hniezdne obdobie: Máj–júl (v boreálnom pásme)
  • Počet znášok: 1 za rok
  • Hniezdo: Objemný otvorený pohár z konárov, trávy, machu, vystlaný lišajníkmi a koreňmi; ~15–23 cm vonkajší priemer
  • Umiestnenie: Na vodorovnej vetve alebo v rázsoche ihličnana, typicky 1,5–4,5 m nad zemou
  • Znáška: 3–4 vajcia (niekedy 2–5); modrozelené s tmavými škvrnami
  • Inkubácia: 13–14 dní; VÝHRADNE samica — samec ju kŕmi
  • Mláďatá v hniezde: 14–20 dní; kŕmia obaja rodičia
  • Osamostatnenie: ~3 týždne po vyletení

Hrdlové vaky (gular pouches): Obaja rodičia si v hniezdnom období vyvíjajú hrdlové vaky na transport potravy pre mláďatá — unikátna adaptácia, ktorú nenájdeme u žiadneho iného európskeho pinkovca.

 Spev a hlas — melodické flétnové piskanie „pui pui pui"

Spev samca: Melodické, flétnové piskanie — jeden z najpríjemnejších hlasov európskych pinkovcov. „Krátka melodická trala" z vrcholu ihličnana.

Volania:

  • Kontaktné volanie: „pui pui pui" — trojslabičné, mäkké, nosové
  • Alternatívne volanie: „chii-vli"
  • Let-volanie: „tee-tee-tew" — geograficky variabilné podľa poddruhu

Správanie v skupinách: Napriek príjemnému spevu samcov sú smrečiare v skupinách pri kŕmení prekvapivo tiché a pokojné. V inváziových rokoch sú navyše nápadne dôverčivé — nechávajú sa priblížiť na extrémne malú vzdialenosť (Cornell Lab opisuje „remarkable tameness").

Nahrávky (277+ záznamov): Xeno-canto — Pinicola enucleator

 Rozšírenie — holarktická boreálna tajga, vagrant v strednej Európe

Pôvodný areál: Holarktický boreálny pás — Fennoskandinávie (Nórsko, Švédsko, Fínsko, severné Rusko) → Sibír → Ďaleký Východ (Kamčatka, Sachalin, Kurilské ostrovy, severné Japonsko) + Severná Amerika (Aljaška, Kanada, horský západ USA po Sierra Nevada).

Ako vagrant v Európe:

  • Nemecko: Menej ako 4 jedince/rok, mnohé roky žiadny (od r. 1980)
  • Slovensko: Extrémne vzácny — ~6 historických záznamov (19. stor.–1985)
  • Ďalšie vagrant krajiny: UK, Rakúsko, Belgicko, Česko, Dánsko, Francúzsko

Populácia a trend:

  • Globálne: desiatky miliónov jedincov — stále početný druh
  • Sev. Amerika: pokles ~72,5 % za 40 rokov (BBS + CBC)
  • Eurázia: trend menej dobre zdokumentovaný
  • IUCN stále LC — kvôli veľkému areálu a absolútnemu počtu
🔊
Hlučnosť
4/5
🤝
Priľnavosť
2/5
Aktivita
3/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

45% 25% 20% 10% STRAVA zloženie
Bobule a plody — jarabina, hloh, čučoriedky, borievky 45%
Semená ihličnanov — smrek, borovica, jedľa 25%
Puky a výhonky stromov — javor, jaseň, jarabina 20%
Hmyz — dospelci aj mláďatá v hniezdnom období 10%

Odporúčané potraviny

  • Bobule jarabiny obyčajnej (Sorbus aucuparia) — kľúčová zimná potravina, primárny zdroj energie
  • Plody hlohu (Crataegus spp.) — dôležitá jesenná a zimná potrava
  • Čučoriedky (Vaccinium spp.) — letná a jesenná potrava v boreálnych lesoch
  • Borievky (Juniperus communis) — alternatívna zimná potravina
  • Semená ihličnanov — smrek (Picea), borovica (Pinus), jedľa (Abies)
  • Puky a výhonky stromov — javor, jaseň, buk, jarabina (zimná/jarná potrava)
  • Hmyz (Insecta) — doplnková potrava v hniezdnom období, kŕmenie mláďat
  • Slnečnicové semená — pri kŕmidlách v inváziových rokoch (Finch Research Network)

Zakázané potraviny

  • Chov v zajatí v SR — zakázaný chránený druh (spoločenská hodnota 1 000 €)
  • Pesticídmi ošetrené bobule a semená — riziko sekundárnej otravy
  • Krmidlá so soleným alebo ochuteným loženým loj — nevhodné pre vtáky
Tip od odborníka Smrečiar krivonosí je prevažne frugivor a granivor — v zime sa živí hlavne bobuľami jarabiny a semenami ihličnanov. V hniezdnom období obaja rodičia vyvíjajú unikátne hrdlové vaky (gular pouches) na transport potravy pre mláďatá — jedinečná adaptácia medzi európskymi pinkovcami. V inváziových rokoch prijíma pri kŕmidlách slnečnicové semená. Je to generalistický konzument s mimoriadne silným zobákom prispôsobeným na drvenie tvrdých semien aj trhanie púčikov.

Správanie a komunikácia

4 Hlučnosť 2 Priľnavosť 3 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 3
4/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Spev samca je melodické, flétnové piskanie — jeden z najpríjemnejších hlasov európskych pinkovcov. Volanie: „pui pui pui" alebo „chii-vli". Let-volanie: „tee-tee-tew" — geograficky variabilné podľa poddruhu. Spev: „krátka melodická trala". V inváziových rokoch sú vtáky extrémne tiché a pokojné v skupinách.
2/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
V inváziových rokoch je nápadne dôverčivý — necháva sa priblížiť na menej ako meter, čo je nezvyčajné pre voľne žijúceho vtáka. Cornell Lab popisuje toto správanie ako „remarkable tameness". V zajatí sa nechová — chránený druh.
3/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
V hniezdnej sezóne aktívny počas dňa — samec spieva z vrcholu ihličnana, oba rodičia kŕmia mláďatá. V zime sa zdržiavajú v malých skupinách, pri kŕmení sú prekvapivo tichí a pokojní. Irruptívny druh — invázie na juh každých 4–7 rokov.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Chránený druh, v zajatí sa nechová — neexistuje literatúra o napodobňovaní reči. Vo voľnej prírode jeho repertoár pozostáva z melodického flétnového spevu „pui pui pui" a „chii-vli" — žiadne vokálne mimikry.

Hlasový prejav a reč

4/5 hlasitosť

Spev smrečiara krivonosého je melodické, flétnové piskanie — jeden z najpríjemnejších hlasov európskych pinkovcov. Volanie je charakteristické trojslabičné „pui pui pui" alebo „chii-vli". Let-volanie: „tee-tee-tew" — geograficky variabilné. Spev je „krátka melodická trala". V skupinách pri kŕmení je prekvapivo tichý a pokojný.

Typické zvuky

  • Melodický flétnový spev — „krátka melodická trala" z vrcholu ihličnana (máj–júl)
  • Kontaktné volanie „pui pui pui" — trojslabičné, mäkké, nosové
  • Let-volanie „tee-tee-tew" — geograficky variabilné podľa poddruhu
  • Varovné volanie „chii-vli" — pri vyrušení, mäkké pisknutie

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus Prípadný prílet do SR (invázie, október–november) Zimovanie v SR — extrémne vzácne (november–február) Odlet z SR (marec) Hniezdenie v boreálnej tajge (máj–júl) Spev samcov — melodické flétnové piskanie Pelichanie (august–september)

Prostredie a požiadavky

Biotop
Boreálna ihličnatá tajga
Smrečiny (Picea), jedliny (Abies), borovicové lesy (Pinus). Severná Eurázia a Sev. Amerika. V horách: subalpínske ihličnaté lesy po hornú hranicu lesa.
Nadm. výška
Nížinná až horná hranica lesa
Prevažne nížinná a stredná tajga; v horách po subalpínsky stupeň.
Teritórium
Voľné teritóriá v boreálnej tajge
Samec bráni hniezdne teritórium melodickým spevom z vrcholu ihličnana. V zime sa zdržiavajú v malých skupinách.
Irrupcie
Invázie na juh pri neúrode bobuľovín
Každých 4–7 rokov pri neúrode jarabiny migruje ďalej na juh — objavuje sa v sadoch, parkoch, pri kŕmidlách. Extrémne dôverčivý pri inváznych návštevách.
SR výskyt
Extrémne vzácny zimný túlavec
V SR len ~6 historických záznamov (1800–1985). Druh v SR nehniezdí a pravdepodobne nikdy hniezdil. Odhadovaný zimujúci počet: 0–15 jedincov.

Rozmnožovací cyklus

Tok + párovanie
Máj (v boreálnom pásme)

Samec spieva melodický flétnový spev z vrcholu ihličnana. Páry sa formujú v máji. Druh je monogamný.

Znáška
3–4 vajcia (niekedy 2–5)

Vajcia modrozelené s tmavými škvrnami. Hniezdo objemný otvorený pohár z konárov, trávy a machu, vystlané lišajníkmi. Typicky 1,5–4,5 m nad zemou na vodorovnej vetve ihličnana.

Inkubácia
13–14 dní

Inkubuje VÝHRADNE samica. Samec samica kŕmi počas inkubácie. Hniezdo na vodorovnej vetve alebo v rázsoche smreka/jedľe.

Mláďatá v hniezde
14–20 dní

Mláďatá kŕmia obaja rodičia. Obaja rodičia si vyvíjajú hrdlové vaky (gular pouches) na transport potravy — unikátna adaptácia v rámci európskych pinkovcov.

Osamostatnenie
~3 týždne po vyletení

Mláďatá zostávajú závislé na rodičoch ďalšie ~3 týždne po opustení hniezda. Juvenilné sfarbenie podobné samičiemu — sivohnedé s olivovými tónmi.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Smrečiar krivonosí 20–25 cm Hýľ obyčajný 14–16 cm Krivonos obyčajný 16–17 cm Čečetka zimná 12–14 cm Pinka severská 14–16 cm
Smrečiar krivonosí Hýľ obyčajný Krivonos obyčajný Čečetka zimná Pinka severská
Dĺžka20–25 cm14–16 cm16–17 cm12–14 cm14–16 cm
Váha52–80 g21–38 g28–45 g10–16 g18–30 g
Dožitie~10 rokov (max.)~6 rokov~5 rokov~4 roky~5 rokov
Hlučnosť4/54/53/53/53/5
Cena (SK)Chránený (1 000 €)ChránenýChránenýChránenáChránená
PovahaNAJVÄČŠÍ pinkovitý, ružovo-červený samecČierna čiapočka, červená hruď samcaSkrížený zobák, ihličnanové lesyČervené temeno, malá, severský hosťOranžová hruď, boreálny pinkovitý
Dostupnosť v SRExtrémne vzácny vagrant v SRBežný hniezdič SRIrruptívny hniezdič SRZimný hosť, boreálny druhPravidelný zimný hosť SR

Choroby a prevencia

Ťažba dreva v boreálnych lesoch
stredná

Príznaky: Odlesňovanie tajgy — strata primárneho hniezdneho biotopu

Priemyselná ťažba dreva v boreálnych lesoch Kanady a Ruska redukuje dostupný hniezdny biotop. Severoamerická populácia poklesla ~72,5 % za 40 rokov (Breeding Bird Survey + CBC).

Klimatická zmena
stredná

Príznaky: Posun fenológie bobuľovinovitých krovín, zmeny areálov jarabiny

Otepľovanie ovplyvňuje dostupnosť kľúčovej zimnej potravy (jarabina). Zmeny v čase dozrievania bobuľovín narúšajú synchronizáciu s irrupciami a zimným kŕmením.

Neúroda bobuľovín
nízka

Príznaky: Cyklické zlyhania úrody jarabiny spúšťajú masové irrupcie

Neúroda jarabiny (Sorbus aucuparia) každých 4–7 rokov núti vtáky migrovať ďalej na juh. Pri dlhých irrupciách zvýšená mortalita najmä mladých vtákov.

Predácia na hniezdach
nízka

Príznaky: Strata vajec a mláďat — vrany, jastraby, kuny

Prirodzená mortalita na hniezdach. V boreálnom pásme predátori zahŕňajú kuny, vrany, jastraby a sovy. Druh kompenzuje 1 znáškou/rok.

Prevencia Smrečiar krivonosí je voľne žijúci chránený druh podľa zákona 543/2002 Z. z. s spoločenskou hodnotou 1 000 € (vyhláška 170/2021 Z. z.). Akékoľvek chytanie, chov, rušenie alebo vlastnenie je trestné. Druh NIE JE zaradený v CITES. Na Slovensku sa vyskytuje len ako extrémne vzácny zimný túlavec — akýkoľvek záznam v SR je ornitologicky významný a mal by byť hlásený Faunistickej komisii SOS/BirdLife Slovensko.

Zaujímavosti

1

Smrečiar krivonosí je NAJVÄČŠÍ európsky pinkovitý vták (Fringillidae) — pri dĺžke 20–25 cm a hmotnosti 52–80 g je takmer dvakrát ťažší než bežný hýľ obyčajný (21–38 g).

2

Rod Pinicola je monotipický — smrečiar krivonosí je jediný druh tohto rodu na svete. Sesterský rod pre hýle (Pyrrhula) — spolu tvoria kladus v rámci pinkovitých.

3

V inváziových rokoch je nápadne dôverčivý — necháva sa priblížiť na menej ako meter, čo je nezvyčajné pre voľne žijúceho vtáka. Cornell Lab popisuje toto správanie ako „remarkable tameness".

4

Obaja rodičia si v hniezdnom období vyvíjajú hrdlové vaky (gular pouches) na transport potravy pre mláďatá — unikátna anatomická adaptácia, ktorú nenájdeme u žiadneho iného európskeho pinkovca.

5

Na Slovensku je extrémne vzácny túlavec s len ~6 historickými záznamami od 19. storočia po rok 1985. Posledné nepotvrené pozorovanie z roku 2009 nebolo uznané Faunistickou komisiou SR.

6

Severoamerická populácia poklesla o ~72,5 % za 40 rokov (údaje Breeding Bird Survey + Christmas Bird Count). Napriek tomu je globálne stále IUCN LC kvôli veľkému areálu.

7

Slovenský názov „krivonosí" odkazuje na masívny, silne zaoblený zobák — technicky nie je krivý ako u krivonosa, ale je výrazne robustnejší a väčší než u väčšiny pinkovcov.

8

Maximálny zdokumentovaný vek vo voľnej prírode je 9,8 roka (AnAge) — samec okrúžkovaný v Connecticute 1961, znovu chytený v Québecu 1970. Typicky sa dožíva 5–8 rokov.

Taxonomická klasifikácia

species Smrečiar krivonosí
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Passeriformes
Čeľaď Fringillidae (pinkovité)
Rod Pinicola — monotipický rod (jediný druh na svete)
Druh P. enucleator (Linnaeus, 1758)
Poddruhy 8 — IOC v15.2 (nominátnу P. e. enucleator + 7 ďalších)

? Často kladené otázky

Na Slovensku je smrečiar krivonosí extrémne vzácny zimný túlavec (vagrant). Existuje len ~6 historických záznamov: Spišská Magura a Belianske Tatry (19. stor.), Nové Mesto nad Váhom (1938), Kráľova hoľa (1957), Veľká Fatra (1981) a Liptovské Revúce (1985). Odhadovaný zimujúci počet: 0–15 jedincov. Druh v SR nehniezdí a pravdepodobne nikdy hniezdil. Akékoľvek pozorovanie v SR je ornitologicky významné.

Veľkosť: Smrečiar je oveľa väčší (20–25 cm, 52–80 g) než hýľ (14–16 cm, 21–38 g). Chvost: Smrečiar má dlhý vidlicatý chvost, hýľ krátky rovný. Hlava samca: Smrečiar má celú hlavu ružovo-červenú, hýľ má diagnostickú ČIERNU čiapočku. Zobák: Smrečiar má masívny zaoblený zobák, hýľ malý guľatý. Celkový dojem: Smrečiar pôsobí ako veľký, tučný vták — takmer dvakrát väčší než hýľ.

Smrečiar krivonosí je irruptívny druh. Každých 4–7 rokov, keď v boreálnom pásme zlyhá úroda jarabiny (Sorbus aucuparia) a iných bobuľovín, vtáky migrujú oveľa ďalej na juh než zvyčajne. Tieto „invázie" ich môžu priniesť do strednej a západnej Európy — Nemecka, Rakúska, Česka a vzácne aj Slovenska. V inváziových rokoch sú nápadne dôverčivé a ľahko pozorovateľné.

Je to prevažne frugivor a granivor. Hlavnou zimnou potravou sú bobule jarabiny, hlohu, čučoriedky a borievky. V lete konzumuje semená ihličnanov (smrek, borovica, jedľa), puky a výhonky stromov. V hniezdnom období pridáva aj hmyz — dospelci aj mláďatá. Pri kŕmidlách v inváziových rokoch ochotne prijíma slnečnicové semená. Má unikátne hrdlové vaky na transport potravy pre mláďatá.

Áno. Smrečiar krivonosí je chránený druh podľa zákona 543/2002 Z. z. so spoločenskou hodnotou 1 000 € (vyhláška MŽP SR č. 170/2021 Z. z.). Akékoľvek chytanie, chov, rušenie alebo vlastnenie je trestné. Druh NIE JE zaradený v CITES (kvôli absencii obchodu). Nie je v Prílohe I Smernice o vtákoch EÚ. Globálne IUCN: LC (najmenej ohrozený), ale s klesajúcim trendom.

Spev je melodické, flétnové piskanie — jeden z najpríjemnejších hlasov európskych pinkovcov. Kontaktné volanie je trojslabičné „pui pui pui" — mäkké a nosové. Let-volanie: „tee-tee-tew" (geograficky variabilné). V skupinách pri kŕmení je prekvapivo tichý a pokojný. Na xeno-canto.org je k dispozícii viac ako 270 nahrávok tohto druhu.

 Areál výskytu — holarktická boreálna tajga + historické záznamy SR

Areál: Holarktický boreálny pás — Fennoskandinávie, Sibír, Severná Amerika. V SR extrémne vzácny zimný túlavec — len ~6 historických záznamov (19. stor.–1985). Invázie na juh každých 4–7 rokov.

 Spev a biotop — ukážky

Smrečiar krivonosí — spev a identifikácia

Pine Grosbeak — song and call (Pinicola enucleator)

Smrečiar krivonosí — kŕmenie v zime

Pine Grosbeak: Boreal Finch (American Bird Conservancy)

 Cudzie názvy

Slovensky:   Smrečiar krivonosí (syn. hýľ krivonosí), Česky:   Hýl křivčí, Anglicky:   Pine Grosbeak, Nemecky:   Hakengimpel, Francúzsky:   Durbec des sapins, Španielsky:   Camachuelo Picogrueso, Taliansky:   Ciuffolotto delle pinete, Holandsky:   Haakbek, Poľsky:   Łuskowiec, Maďarsky:   Nagy pirók, Rusky:   Щур, Švédsky:   Tallbit, Nórsky:   Konglebit, Japonsky:   ギンザンマシコ

Mnohé názvy odkazujú na ihličnaté lesy (Pine/sapin/pinete) alebo na masívny zobák (Grosbeak/Picogrueso/Hakengimpel).