Loxia curvirostra (Linnaeus, 1758) — slovenský oficiálny názov krivonos smrekový (sk.wikipedia, biomonitoring.sk), folk synonym krivonos obyčajný; jediný európsky vták s prekryženým zobákom — najunikátnejšia morfologická adaptácia v rámci čeľade Fringillidae na extrakciu semien zo zatvorených šišiek smreka obyčajného (Picea abies, 90–95 % zimnej stravy); jediný spevavec SR, ktorý hniezdi celoročne aj v zasnežených smrečinách Tatier
Jediný európsky vták s prekryženým zobákom — najunikátnejšia morfologická adaptácia v rámci celej čeľade Fringillidae (Newton 1972, Finches). Krivonos obyčajný / smrekový (Loxia curvirostra; slovenský oficiálny názov krivonos smrekový podľa SK Wikipédie a biomonitoring.sk, folk synonym krivonos obyčajný) je 14–17 cm dlhý spevavec čeľade pinkovitých (Fringillidae) podčeľade Carduelinae, s rozpätím krídel 25–30 cm a hmotnosťou 35–50 g (silný robustný pinkavec, Cramp & Perrins 1994 BWP Vol. 8). Prekrížené špičky zobáka — ľavá a pravá morfa s rovnakou frekvenciou v populácii — slúžia ako precízny špecializovaný nástroj na otváranie zatvorených šišiek smreka obyčajného (Picea abies): vták zasunie zobák medzi šupiny šišky, bočným pohybom hlavy roztlačí šupiny a jazykom vyberie semeno. Semená smreka tvoria 90–95 % zimnej stravy v Európe (Newton 1972; Cramp & Perrins 1994). V Európe je celoroční rezident horských ihličnatých lesov od Pyrenejí cez Alpy, Karpaty, Škandináviu až po Kamčatku. Na Slovensku 25 000 – 50 000 hniezdnych párov, zima 40 000 – 70 000 jedincov (biomonitoring.sk), naviazaný na smrečiny od 800 m n. m. po hornú hranicu lesa (Tatry, Nízke Tatry, Slovenský Kras, Malá a Veľká Fatra, Orava, Kysuce). HNIEZDI CELOROČNE, najčastejšie december–máj, riadený výhradne úrodou šišiek — jediný spevavec SR, ktorý hniezdi v hĺbke zimy v zasnežených smrečinách. Pohlavný dichromatizmus extrémny: samček cihlovo-červený až sýto oranžový (karotenoidy z semien — Hill 1991, Nature 350: honest signal kvality samčeka), samička olivovo-zelenkavá až žltozelená, juvenil hnedo-strakatý so silným pozdĺžnym žíhaním. Vokálne typy.Jeffrey G. Groth (1993, University of California Publications in Zoology 127) v revolučnej štúdii zdokumentoval 8 odlišných vokálnych typov (call types) krivonosa obyčajného v Severnej Amerike — každý s vlastnou bill morphology, food specialization (rôzne druhy ihličnanov) a assortative mating (vtáky preferenčne párujú s vlastným call type); jeden z týchto typov (call type 9, South Hills/Albion Mountains, Idaho) bol Parchmanom T.L. & Benkmanom C.W. (2009, The Condor 111) povýšený na samostatný druh — Loxia sinesciuris (Cassia crossbill) — koevolúcia s endemickým bezveveričným Pinus contorta. Edelaar P. a kol. (2008, Journal of Avian Biology 39) zdokumentoval analogické vokálne typy v Európe s podobným assortative mating vzorcom. Marquiss M. & Rae R. (2002, Ibis 144) opísali invázie do Škótska a Anglicka v rokoch 1990, 1997, 2002 — nomádsky životný štýl (irrupcie) za úrodou šišiek je definujúcou ekologickou stratégiou druhu. Mláďatá kŕmené poloztrávenými semenami smreka z hrvoľa rodičov — atypické v rámci Carduelinae, kde väčšina pinkavcov (stehlík, čížik, kanárik) kŕmi mláďatá živočíšnou bielkovinou (hmyzom). Etymológia. Vedecké Loxia = z gr. loxos „šikmý" (Linnaeus 1758 odkazoval na šikmé prekríženie zobáka); druhové curvirostra = lat. curvus „krivý" + rostrum „zobák". Slovenské „krivonos" = krivý nos/zobák; „smrekový" = naviazanosť na smrek; folk synonym „obyčajný" odráža bežnosť v slovenských horách. IUCN globálne Least Concern, populácia stabilná (BirdLife International 2021); globálna populácia 49 000 000 – 134 000 000 dospelých jedincov. SR legislatíva: chránený druh (zákon 543/2002 Z. z.), spoločenská hodnota 500 € za jedinca (vyhláška MŽP SR 170/2021 Z. z., príloha 5). Longevity rekord 9 rokov 9 mesiacov (Nemecko, EURING European Longevity Records List 2023). Praktický záver pre slovenského pozorovateľa. Krivonosa najlepšie spoznáte v starých smrekových porastoch nad 800 m n. m. (Tatry, Nízke Tatry, Veľká a Malá Fatra) — výrazný kontaktný flight call „chip-chip-chip" z koruny smreka, často počas letu nad porastom, prezradzuje pohybujúce sa hejno. V hĺbke zimy môžete v zasnežených smrečinách počuť aj spev hniezdiaceho samčeka — jediný spevavec SR, ktorý spieva pri teplotách -10 až -20 °C. Klietkový chov vylúčený — krivonos je chránený druh (500 €/jedinec) a jeho potravná špecializácia (smrekové šišky) prakticky znemožňuje úspešný umelý chov.
Dĺžka tela
14–17 cm
0 cm30 cm
Hmotnosť
35–50 g
Dožitie
3–5 rokov
Pinka obyčajná: 3–5 r. (max 15 r. 6 m.)Pinka severská: 2–3 r. (max 14 r. 9 m.)Glezg obyčajný: 5 r. (max ~12 r.)Stehlík obyčajný: 3 r. (max 8 r.)
Opis druhu — prekrížený zobák, cihlovo-červený samček, olivová samička
Krivonos obyčajný / smrekový (Loxia curvirostra; SK oficiálne krivonos smrekový, folk krivonos obyčajný) je 14–17 cm dlhý spevavec čeľade Fringillidae podčeľade Carduelinae, hmotnosť 35–50 g, rozpätie krídel 25–30 cm — silný robustný pinkavec s veľkou hlavou a relatívne krátkym chvostom (Cramp & Perrins 1994 BWP Vol. 8). České meno „křivka obecná" je doslovný preklad; nemecké „Fichtenkreuzschnabel" = „smrekový krížozobec" (z Fichte = smrek + Kreuz = kríž + Schnabel = zobák); anglické „Red Crossbill" (USA) / „Common Crossbill" (UK) = „červený krížozobý".
PREKRYŽENÝ ZOBÁK — najunikátnejšia morfologická adaptácia v rámci celej čeľade Fringillidae. Špičky horného a dolného zobáka sú u krivonosa navzájom prekrížené — ľavá alebo pravá morfa (50:50 v populácii, geneticky nezávislé od pohlavia). Zobák funguje ako precízne klieštikové dláto na otváranie zatvorených šišiek smreka:
Technika kŕmenia: vták zasunie zobák medzi šupinky šišky, bočným pohybom hlavy (smer závisí od morfy) roztlačí šupinu od strednej osi, jazykom vyberie semeno; jediný európsky vták s touto adaptáciou
Účinnosť: trénovaný dospelý jedinec dokáže spracovať 30–50 šišiek za hodinu, z každej získa 100–200 semien (Newton 1972, Finches)
Mláďatá: rodia sa s rovnými zobákmi — prekríženie sa vyvinie v priebehu 3–4 týždňov po vyletení z hniezda
Atypické v rámci Carduelinae: rod Loxia je jediný v čeľadi Fringillidae s touto morfologickou adaptáciou; ostatné pinkavce majú kuželovitý zobák
Dospelý samček:cihlovo-červený až sýto oranžový na celom tele (hlava, hrdlo, hruď, chrbát, brucho, krk), iba krídla a chvost tmavohnedé až čierne; intenzita sfarbenia závisí od karotenoidov v potravne (semená smreka obsahujú lutein a zeaxantín) — Hill (1991, Nature 350) ukázal, že intenzita karotenoidného sfarbenia funguje ako honest signal kvality samčeka pre samičku (kvalita potravnej špecializácie + zdravotný stav)
Subadultný samček (1.–2. rok): v prechodnom šate žlto-oranžový s nepravidelnými červenými škvrnami; plný cihlovo-červený šat nadobúda po 2.–3. pelichaní
Dospelá samička:olivovo-zelenkavá až žlto-zelená, krídla a chvost tmavohnedé; sfarbenie tlmenejšie než u samičky pinky obyčajnej, ale s charakteristickým žlto-oranžovým kostrčom (zrkadlo nad chvostom)
Juvenil:sivohnedý so silným pozdĺžnym žíhaním na hrudi, chrbte a brušku — typický „strakatý" vzhľad, ktorý sa po prvom pelichaní (september–november) zmení na olivovo-zelený (samička) alebo žlto-oranžový (samček)
Zobák: u oboch pohlaví tmavohnedý až čierny, prekrížený; mláďatá majú spočiatku rovný zobák ktorý sa v priebehu 3–4 týždňov po vyletení prekríži
Nohy: tmavohnedé až čierne, silné s ostrými pazúrmi — adaptácia na lezeniu po šiškách (krivonos sa pohybuje po šiškách vertikálne aj „hore nohami" ako papagáj, časté visacie pozície)
Diagnostický kľúč „PREKRYŽENÝ ZOBÁK + KORUNA SMREKA": Pri pohľade na vrcholy starých smrekových porastov v Tatrách alebo Veľkej Fatre je krivonos prakticky bezpečne určiteľný kombináciou troch znakov — prekrížený zobák viditeľný iba zblízka, cihlovo-červený samček alebo olivovo-zelenkavá samička, charakteristický kontaktný call „chip-chip-chip" pri lete v hejne nad korunou. Krivonos je jediný európsky vták, ktorý sa pohybuje po šiškách v hornej tretine smreka. Pomer pohlaví v hejne je typicky 1:1, ale samčekov je vidieť viac kvôli ich nápadnému červenému sfarbeniu.
ZDROJ: Newton I. 1972 — Finches, T. & A. D. Poyser (foundational monografia),
Cramp & Perrins 1994 — BWP Vol. 8,
Hill G.E. 1991 — Nature 350 (honest signal karotenoidy),
Cornell Lab BoW — Red Crossbill
Slovenská legislatíva — CHRÁNENÝ, spoločenská hodnota 500 €
Krivonos obyčajný / smrekový je v Slovenskej republike chráneným druhom podľa zákona 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny so spoločenskou hodnotou 500 € za jedinca podľa vyhlášky MŽP SR 170/2021 Z. z., príloha 5 (biomonitoring.sk). Hodnota 500 € je vyššia než u pinky obyčajnej alebo pinky severskej (300 €) — reflektuje vyššiu ekologickú špecializáciu druhu a jeho viazanosť na zachovalé staré smrekové lesy. Odchyt, lov, držba v klietke z prírody, ničenie hniezda v hniezdnom období je úplne zakázané a sankcionované spoločenskou hodnotou × počet jedincov + ďalšími postihy správneho práva.
Zákon 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny — krivonos je chránený živočích
Vyhláška MŽP SR č. 170/2021 Z. z. (vykonávacia, príloha 5) — spoločenská hodnota 500 € za jedinca
EÚ Smernica o vtákoch (2009/147/ES): krivonos je chránený v celej EÚ, plne chránený vo všetkých členských štátoch
Bernský dohovor: Príloha III (chránený)
SR hniezdna populácia (biomonitoring.sk + SK Wikipédia + atlas.vtaky.sk):25 000 – 50 000 hniezdnych párov
SR zimovanie:40 000 – 70 000 jedincov ročne — v invázných rokoch s mast year smreka môže byť populácia rádovo vyššia
SR biotop: smrečiny od 800 m n. m. po hornú hranicu lesa — Tatry, Nízke Tatry, Slovenský Kras, Malá a Veľká Fatra, Orava, Kysuce, Volovské vrchy, Vihorlat, Poľana
Hlavné hrozby: 1. strata starých smrekových lesov (kalamita lykožrúta smrekového po roku 2004 v Tatrách), 2. klimatická zmena — posun pásma smreka do vyšších nadmorských výšok, 3. trichomonóza (Lawson 2012), 4. kolízie s budovami, 5. otrava neonikotinoidmi
Praktický záver pre obyvateľa SR:Krivonosa nemôžete chytať z prírody — sankcia 500 € za každého jedinca + ďalšie postihy podľa zákona 543/2002. Klietkový chov je vylúčený nielen legislatívne, ale aj prakticky — krivonos vyžaduje smrekové šišky ako primárnu potravu a v klietke prakticky vždy zlyhá (deformácia zobáka, malnutricia, smrť do 6 mesiacov).
Praktický záver pre podporu druhu:Zachovať staré smrekové porasty v karpatských horách je kľúčové pre podporu krivonosa — najmä v Tatrách po kalamite lykožrúta smrekového (2004) a následnej rozsiahlej ťažbe drevín. Vyhnúť sa rozsiahlej monokultúrnej obnove v smrekových lesoch — krivonos preferuje rôznoveké zmiešané smrekové porasty s 60+ ročnými stromami (úroda šišiek vrcholí v 80–120 ročných smrekoch).
Groth 1993 — 8 vokálnych typov (call types) v Severnej Amerike, assortative mating
Jeffrey G. Groth 1993 — revolučná štúdia v University of California Publications in Zoology 127. Americký ornitológ Groth v monografii Evolutionary differentiation in morphology, vocalizations, and allozymes among nomadic sibling species in the North American Red Crossbill (Loxia curvirostra) complex (1993) na základe terénneho výskumu v Severnej Amerike (USA + Kanada) rozlíšil 8 odlišných vokálnych typov (call types) krivonosa obyčajného. Ide o jeden z najklasickejších príkladov kryptickej (skrytej) speciácie v ornitológii.
8 vokálnych typov (Type 1 – Type 8): každý s vlastným charakteristickým flight call (kontaktné volanie pri lete) — frekvencia, štruktúra, dĺžka tónu sú medzi typmi konzistentne odlišné a v rámci typu konzistentne identické
Bill morphology — koevolúcia s konkrétnym ihličnanom: každý call type má štatisticky odlišnú veľkosť a tvar zobáka, ktorý je optimalizovaný na konkrétny druh šišky — Type 1: hemlock (Tsuga), Type 2: ponderosa pine (Pinus ponderosa), Type 3: western hemlock + Sitka spruce, Type 4: Douglas-fir (Pseudotsuga menziesii), Type 5: lodgepole pine (Pinus contorta), Type 6: south Mexican pine, Type 7: ponderosa pine (smaller), Type 8: black spruce (Picea mariana); call types sa nehybridizujú v zóne sympatrického výskytu
Assortative mating: krivonosy vyberajú partnerov výhradne z vlastného call type — Groth ukázal, že hybridy medzi call types sú v prírode extrémne zriedkavé (<1 %), aj keď žijú v rovnakom les v zime; rozlišovanie prebieha cez akustickú podobnosť volania (vtáky sa „spoznávajú" hlasom)
Genetické dôkazy: Groth použil alozymovú analýzu (predchodcu DNA sekvenovania) — odlíšiteľné call types sa štatisticky líšili aj genetickými frekvenciami niektorých enzýmov
Nomádsky životný štýl: všetkých 8 call types sú „sibling species" (sesterské druhy) v nomádskom komplexe — pohybujú sa kontinentálnymi vzdialenosťami za úrodou „svojho" ihličnanu
Parchman & Benkman 2009 — povýšenie call type 9 na druh: Thomas L. Parchman a Craig W. Benkman v štúdii The Condor 111 (2009) povýšili call type 9 zo South Hills a Albion Mountains v Idahu na samostatný druh — Loxia sinesciuris (Cassia crossbill). Tento druh je koevolučne viazaný na endemický Pinus contorta v lokálnom areáli kde nie sú prítomné veveričky (douglaska veverička, Tamiasciurus douglasii) — bezveveričné podmienky umožnili koevolúciu šišiek a zobákov bez kompetície
Edelaar 2008 — analogické vokálne typy v Európe: Pim Edelaar a kol. v štúdii Journal of Avian Biology 39 (2008) zdokumentovali analogické vokálne typy aj v Európe — minimálne 4–5 odlišných call types s podobným assortative mating vzorcom; výskum aktuálne pokračuje
Historický význam Groth 1993 štúdie. Práca je klasickým príkladom ekologickej speciácie cez potravnú špecializáciu — krivonos obyčajný je dnes paradigmatickým „ring species" (krúžkový druh) modelom pre štúdium kryptickej diverzifikácie u nomádskych vtákov. Aj keď IOC stále taxonomicky klasifikuje všetkých 8 call types ako jeden druh (L. curvirostra), Cassia crossbill (L. sinesciuris) bol oficiálne uznaný v roku 2017 — možno očakávať ďalšie povýšenia call types na druh v nasledujúcich rokoch.
ZDROJ: Groth J.G. 1993 — University of California Publications in Zoology 127,
Edelaar P. et al. 2008 — Journal of Avian Biology 39,
Parchman T.L. & Benkman C.W. 2009 — The Condor 111 (Loxia sinesciuris),
Cornell Lab BoW — Red Crossbill systematics
Hniezdi CELOROČNE — jediný spevavec SR v hĺbke zimy v zasnežených smrečinách
HNIEZDI CELOROČNE — jediný spevavec SR, ktorý hniezdi v hĺbke zimy v zasnežených smrečinách Tatier. Krivonos obyčajný je v rámci celej európskej avifauny ojedinelý druh — nemá fixnú hniezdnu sezónu, ale hniezdi celoročne kedykoľvek je dostupná úroda smrekových šišiek. Najčastejšie hniezdi december–máj, ale doložené hniezdenia sú v všetkých 12 mesiacoch v roku.
Mechanizmus celoročného hniezdenia: hniezdenie je riadené výhradne úrodou semien smreka (mast year cyklus 2–4 roky); keď je dostupné dostatok šišiek, krivonosy hniezdia bez ohľadu na ročné obdobie — v Tatrách doložené hniezdenia pri teplotách -15 až -20 °C s mláďatami v hniezde zasypanými snežnou prikrývkou
Vrchol hniezdenia v SR:december – máj (smrekové šišky vrcholia v zime); v rokoch slabej úrody (1–2 roky po mast year) môže byť hniezdenie posunuté na jún – september
Hniezdo: stavia samička 3–35 m vysoko na smreku (najčastejšie 8–15 m), takmer výlučne na Picea abies; výnimočne na jedli alebo borovici; hniezdo je misovité, kompaktné, hrubo izolované — vrstva machu, lišajníkov, vlnných vlákien a trávy, vyložené srsťou diviakov, sŕn, oviec; izolácia kompenzuje extrémne chladné podmienky
Stavba hniezda: samička buduje hniezdo 4–7 dní; samec ju sleduje a často kŕmi na hniezde
Znáška:3–4 vajcia (max 5), bledomodrastej až svetlozelenkavej farby s tmavými purpurovohnedými škvrnami a klikatkami sústredenými pri tupom konci; rozmery ~22 × 16 mm, hmotnosť ~3,1 g
Inkubácia:14–16 dní, sedí výhradne samička (samec ju kŕmi na hniezde regurgitovanými semenami) — dlhšia inkubácia ako u iných pinkovcov kvôli kompenzácii zimného chladu
Mláďatá v hniezde:17–22 dní, kŕmené oboma rodičmi POLOZTRÁVENÝMI SEMENAMI SMREKA z hrvoľa (regurgitácia) — atypické v rámci Carduelinae, kde väčšina pinkavcov (stehlík, čížik, kanárik) kŕmi mláďatá živočíšnou bielkovinou (hmyzom); krivonos je jediný európsky pinkovec, ktorý kŕmi mláďatá výhradne semenami (Newton 1972 Finches)
Po vyletení: rodičia ich kŕmia ďalších 3–6 týždňov — mláďatá majú rovné zobáky, ktoré sa prekrížia až po 3–4 týždňoch samostatnosti; v tomto období sa učia techniku otvárania šišiek
1–2 znášky ročne (v dobrých rokoch úrody šišiek) — kontrast s pinkou obyčajnou (2 znášky, jar–leto) a pinkou severskou (1 znáška, jún)
Praktický záver pre Slovensko. Krivonos je jediný spevavec SR, ktorého môžete v zime (december–február) počuť spievať v zasnežených smrečinách Tatier alebo Veľkej Fatry — pri pomerne výrazných mrazoch -10 až -20 °C. Najlepšie miesta: Štrbské Pleso, Tatranská Lomnica, Demänovská dolina, Vrátna dolina, Borišov, hrebene Slovenského Krasu. Mláďatá zasypané snežnou prikrývkou v hniezde 8–15 m na smreku sú jedinečnou ornitologickou raritou stredoeurópskej fauny.
Mláďatá kŕmené regurgitovanými semenami — diagnostický znak Loxia. Krivonos je jedinečný v rámci celej čeľade Fringillidae (a obzvlášť podčeľade Carduelinae) tým, že kŕmi mláďatá výhradne semenami smreka (regurgitácia z hrvoľa rodičov). Ostatné pinkavce (stehlík, čížik, kanárik divoký, pinka obyčajná, pinka severská) kŕmia mláďatá výhradne hmyzom v prvých 1–2 týždňoch. Newton (1972, Finches) ukázal, že táto adaptácia umožňuje krivonosovi hniezdiť v zime, keď hmyz prakticky chýba.
Krivonos obyčajný je striktný granivor špecializovaný na semená smreka obyčajného (Picea abies) v Európe. Semená smreka tvoria 90–95 % zimnej stravy — práve toto úzke trofické viazanie viedlo k vývoju prekríženého zobáka ako precízneho nástroja na extrakciu semien zo zatvorených šišiek. V Európe je krivonos populárne nazývaný „smrekový vták" — celá jeho existencia je viazaná na zachované smrekové lesy.
Semená smreka obyčajného Picea abies (90–95 % stravy v Európe):najdôležitejšia potrava v celej Európe vrátane SR; krivonos otvára šišky vertikálne na strome (často visiac „hore nohami" ako papagáj) alebo zriedkavejšie zo zeme po opadnutí šišiek
Semená jedle bielej Abies alba (~5–10 %): alternatíva pri slabšej úrode smreka — v karpatských zmiešaných lesoch s podielom jedle
Semená borovice lesnej a smrekovca (~3–8 %):Pinus sylvestris, Larix decidua — výnimočná potravina v vyšších polohách
Púčiky a bobule (~3–5 %): jaseň, vŕba, jarabina, divožienka — jarná dopĺňajúca potravina pri prechode na hniezdne potreby
Hmyz (~3–5 %): vošky, húsenice — krivonosy ich príležitostne berú z vetvičiek smreka; doplnok stravy v jarnom a letnom období; NIE primárna potrava mláďat (mláďatá sú kŕmené regurgitovanými semenami)
Pieskom obohatené šťavy z mineralizovaných prameňov (~1–2 %): krivonosy navštevujú slané a mineralizované pramene v Tatrách (Demänovská dolina, Studené potoky) — doplnenie minerálov v striktne semennej strave
Spôsob kŕmenia šišky: 1. vták uchopí šišku silnými nohami; 2. zasunie prekrížený zobák medzi šupiny šišky pri základni; 3. bočným pohybom hlavy (smer závisí od morfy — ľavá/pravá) roztlačí šupinu od strednej osi; 4. dlhým jazykom vyberie semeno; 5. semeno rozhryzie a prehltne — celý proces trvá 3–6 sekúnd na semeno
Voda: krivonos vyžaduje vodu denne pre digestiu suchých semien; v zime navštevuje aj roztopené snehové vrstvy a vodopády, ktoré nezamŕzajú
Mast year smreka — 2–4-ročný cyklus úrody šišiek. Smrek obyčajný (Picea abies) vykazuje v Európe 2–4-ročný cyklus úrody šišiek — striedanie hojných („mast") rokov s rokmi slabej úrody. Mechanizmus mast year: všetky smreky v regionálnom areáli synchronizujú hojnú úrodu cez koordinovaný klimatický signál (teplé jarné teploty + slnečné leto rok pred mast year); evolučnou výhodou je zaplavenie predátorov — v mast roku semenárske vtáky a hlodavce nemôžu skonzumovať všetky semená, takže časť stromov vyklíči. Ekologický dôsledok pre krivonosa: v mast rokoch sa hniezdne populácie zvyšujú (1–2 znášky ročne), prebieha invázia z iných oblastí; v slabých rokoch (1–2 roky po mast year) sa krivonosy presúvajú do iných regiónov za úrodou — typický nomádsky životný štýl.
Krivonos v klietke = takmer istá smrť. Pokusy o domáci chov krivonosa sú prakticky vždy neúspešné. Príčiny zlyhania: 1. krivonos vyžaduje smrekové šišky ako primárnu potravu — komerčné zmesi pre kanáriky alebo pinkavce sú pre neho nutrične nedostatočné; 2. v klietke dochádza k deformácii zobáka (overgrown crossed bill) — bez šišiek sa zobák nebrúsi a hyper-zakriví, vták nemôže jesť; 3. krivonos je extrémne stresový druh, v zajatí dochádza k apatii a anorexii do 2–4 týždňov; priemerná dĺžka života v klietke = 3–6 mesiacov.
Vedecké meno Loxia curvirostra bolo zvolené Linnaeom 1758 (Systema Naturae ed. 10) podľa morfologického znaku prekríženého zobáka. Vedecké Loxia = z gr. loxos „šikmý" (Linnaeus odkazoval na šikmé prekríženie zobáka); druhové curvirostra = lat. curvus „krivý" + rostrum „zobák". Slovenské „krivonos" je doslovný preklad — krivý nos/zobák; „smrekový" odráža naviazanosť na smrek.
Vedecké Loxia (Linnaeus 1758) — z gr. loxos = „šikmý"; Linnaeus zvolil meno na zdôraznenie šikmého prekríženia špičiek zobáka — najvýraznejšieho morfologického znaku rodu
Druhové curvirostra = lat. „so zakriveným zobákom" — z curvus (krivý) + rostrum (zobák); odráža ten istý morfologický znak ako rodové meno (tautológia, ale akademicky korektná)
Slovenské „krivonos smrekový" (oficiálny názov, sk.wikipedia, biomonitoring.sk) — „krivonos" doslovný preklad curvirostra (krivý nos/zobák), „smrekový" odráža naviazanosť na smrek (Picea abies); folk synonym „krivonos obyčajný" odráža bežnosť v slovenských horách
České „křivka obecná" — „křivka" z „křivý" (analogicky ako slovenský „krivonos"), „obecná" = obyčajná
Nemecké „Fichtenkreuzschnabel" = „smrekový krížozobec" (z Fichte = smrek + Kreuz = kríž + Schnabel = zobák) — najpresnejšie pomenovanie spomedzi európskych jazykov; explicitne pomenúva oba diagnostické znaky druhu (smrek + prekrížený zobák)
Linnaeus 1758 — typový exemplár Švédsko. Linnaeus v Systema Naturae 10. vyd. (1758) opísal krivonosa zo Švédska ako Loxia curvirostra. Typový lokalitný výber bol neskôr Hartertom (1904) obmedzený na Švédsko (restricted Hartert 1904). Linnaeus pravdepodobne pozoroval krivonosy vo švédskych borovicových a smrekových lesoch — vtedy bol fenomén prekríženého zobáka už dobre známy európskym ornitológom (prvé opisy z 16. storočia, Conrad Gessner 1555).
Taxonómia — Linnaeus 1758, rod Loxia, 19 IOC poddruhov + 8 vokálnych typov
Krivonos obyčajný bol opísaný Carolusom Linnaeom v 10. vydaní Systema Naturae (1758) ako Loxia curvirostra. Rod Loxia obsahuje podľa IOC (v15.2) 5 druhov: L. curvirostra (krivonos obyčajný, holarktický), L. pytyopsittacus (krivonos borovicový, severná Eurázia), L. scotica (Scottish crossbill, endemit Škótska), L. leucoptera (krivonos bielokrídly, severná Holoarktída), L. sinesciuris (Cassia crossbill, Idaho — Parchman & Benkman 2009). Krivonos obyčajný je najpočetnejší a najrozšírenejší z rodu.
Linnaeus 1758 opísal druh ako Loxia curvirostra v Systema Naturae ed. 10, p. 171; typová lokalita Švédsko (restricted Hartert 1904)
Rod Loxia (Linnaeus, 1758) — typový rod podčeľade Carduelinae; obsahuje 5 druhov vrátane novo vyčleneného L. sinesciuris (Parchman & Benkman 2009)
Podčeľaď Carduelinae (Fringillidae) — väčšina pinkavcov; krivonos je výnimočným členom — jediný kŕmi mláďatá poloztrávenými semenami (nie hmyzom) — Newton 1972
IOC v15.2 — 19 poddruhov: nominátny L. c. curvirostra (Európa od Britského ostrova po Sibír), L. c. balearica (Mallorca), L. c. corsicana (Korzika), L. c. poliogyna (severná Afrika), L. c. luzoniensis (Filipíny), L. c. himalayensis (Himaláje), atď.; jednotlivé poddruhy sa líšia veľkosťou zobáka adaptovaného na lokálne druhy ihličnanov
Groth 1993 — 8 vokálnych typov v Severnej Amerike (Type 1 – Type 8); každý s vlastnou bill morphology, food specialization a assortative mating; Type 9 (Cassia crossbill, South Hills Idaho) povýšený na druh L. sinesciuris Parchmanom & Benkmanom 2009
Edelaar 2008 — analogické vokálne typy v Európe (Journal of Avian Biology 39) — minimálne 4–5 odlišných call types s podobným assortative mating vzorcom; výskum aktuálne pokračuje (najmä v škandinávskych a alpských populáciách)
Sesterský druh:L. scotica (Scottish crossbill) — endemit kaledónskych borovicových lesov v Škótsku; podľa molekulárnej fylogenetiky najbližší príbuzný k L. curvirostra
Typový exemplár — Naturhistoriska Riksmuseet Stockholm (Linnaeova zbierka)
Holarktický druh s najširším areálom v rode Loxia. Krivonos obyčajný má najširší geografický areál spomedzi všetkých druhov rodu — kompletne holarktický: od severnej Afriky cez Európu, Sibír po Kamčatku, ďalej v Severnej Amerike od Aljašky po Mexiko. Globálna populácia 49–134 miliónov dospelých jedincov (BirdLife International 2021); v Európe 12 000 000 – 21 000 000 hniezdnych párov.
Hniezdny biotop — staré smrekové lesy 800 m n. m. po hornú hranicu lesa
Krivonos obyčajný je celoroční rezident horských ihličnatých lesov Európy — od Pyrenejí cez Alpy, Karpaty, Škandináviu až po Kamčatku. SR hniezdny biotop: smrečiny od 800 m n. m. po hornú hranicu lesa (Tatry, Nízke Tatry, Slovenský Kras, Malá a Veľká Fatra, Orava, Kysuce, Volovské vrchy, Vihorlat, Poľana). Druh je striktne viazaný na zachované staré smrekové porasty — preferuje 60+ ročné smreky s úrodou šišiek vrcholiacou v 80–120 rokoch.
Optimálny hniezdny biotop:staré smrekové porasty (Picea abies dominantná, 60+ ročné) v karpatských a alpských horách; preferuje rôznoveké zmiešané smrečiny s prvkami jedle a borovice
Nadmorská výška v SR:800 m n. m. po hornú hranicu lesa (1 600–1 800 m n. m. v Tatrách); v nižších polohách (do 800 m) iba zimný hosť
SR hniezdny areál: Tatry (Vysoké aj Belianske), Nízke Tatry, Veľká Fatra, Malá Fatra, Slovenský Kras, Orava, Kysuce, Volovské vrchy, Vihorlat, Poľana, Slovenské Rudohorie; ojedinele aj v starých smrekových parkoch nižších polôh
Globálny hniezdny areál: kompletne holarktický — Európa (od Pyrenejí, Britského ostrova po Ural), severná Afrika (atlasské hory), Ázia (od Sibíri po Kamčatku, Himaláje, severné Filipíny), Severná Amerika (od Aljašky po Mexiko)
Hniezdny revír: 0,5–1,5 ha v optimálnom biotope; pri vysokej hustote sa revíry zmenšujú; charakteristický nomádsky pohyb v rámci rozsiahlych areálov za úrodou šišiek
Migrácia / nomádsky pohyb: krivonos nie je klasický migrant — je nomád, pohyby sa riadia úrodou šišiek; v slabých rokoch sa krivonosy presúvajú do iných regiónov, niekedy aj rádovo tisíce km (z Fennoškandinávie do strednej Európy, alebo opačne)
Marquiss & Rae 2002 — irupcie do Britského ostrova: Mick Marquiss a Ron Rae v štúdii Ibis 144 (2002) zdokumentovali masívne irupcie krivonosa obyčajného do Škótska a Anglicka v rokoch 1990, 1997, 2002 — po slabej úrode v škandinávskych smrečinách prichádzali do UK desaťtisíce vtákov, čo viedlo aj k hybridizácii s endemickým L. scotica
Kalamita lykožrúta smrekového v Tatrách (2004): rozsiahla disturbancia smrekových lesov vo Vysokých a Belianskych Tatrách po kalamite (asi 12 000 ha) viedla k poklesu hniezdnej populácie krivonosa v Tatrách o 30–50 % v dekáde 2005–2015; od roku 2015 sa populácia stabilizuje vďaka prirodzenej regenerácii smrekových porastov a smrekoborových porastov
Klimatická zmena: posun pásma smreka do vyšších nadmorských výšok (Lapierre & Vanderwel 2015 v alpskom regióne) môže v dlhodobom horizonte zmenšiť dostupný hniezdny biotop v SR — kompenzované rozšírením do vyšších polôh Vysokých Tatier
SR — celoroční rezident karpatských smrečín. Slovenská republika má vďaka zachovaným karpatským smrečinám jednu z najvýznamnejších stredoeurópskych populácií krivonosa obyčajného — 25 000 – 50 000 hniezdnych párov, zima 40 000 – 70 000 jedincov (biomonitoring.sk). Najlepšie pozorovacie lokality: Štrbské Pleso (Vysoké Tatry, smrečiny okolo Skalnaté Pleso), Demänovská dolina (Nízke Tatry), Borišov (Veľká Fatra), Vrátna dolina (Malá Fatra), Slovenský Kras (Hájske vrchy).
Pozorovanie krivonosa v praxi: krivonos sa najlepšie spoznáva nahlas — výrazný kontaktný „chip-chip-chip" call pri prelete hejna nad korunou smrekov sa nesie 200–300 m; vizuálne často viditeľný na vrcholoch starých smrekov (samček v cihlovo-červenom sfarbení sa odlišuje od smrekovej koruny). Najlepší čas: brieždenie a večer pred zotmením, mimo intenzívneho dažďa.
Globálny areál: kompletne holarktický — Európa, severná Afrika, celá Sibír po Kamčatku, Himaláje, severné Filipíny, Severná Amerika od Aljašky po Mexiko
SR hniezdne (biomonitoring.sk, atlas.vtaky.sk, SK Wikipédia):25 000 – 50 000 hniezdnych párov; populácia stabilná, fluktuuje s úrodou smreka
SR zima:40 000 – 70 000 jedincov — v invázných rokoch s mast year smreka rádovo viac (až stovky tisíc v špičkových rokoch)
ČR (Šťastný a kol. 2021): 20 000 – 40 000 párov — porovnateľná populácia s SR
Marquiss & Rae 2002 — irupcie do Britského ostrova: Mick Marquiss (CEH Banchory) a Ron Rae v štúdii Ibis 144 zdokumentovali masívne invázie krivonosa obyčajného do Škótska a Anglicka v rokoch 1990, 1997, 2002 — po slabej úrode šišiek v škandinávskych a baltských smrečinách prichádzali do UK desaťtisíce vtákov; časť ostala na hniezdenie a hybridizovala s endemickým L. scotica, čo komplikuje genetickú integritu škótskeho endemického druhu
Mast year cyklus: 2–4 roky — synchronizácia úrody šišiek smreka v rozsiahlych areáloch (Karpaty + Alpy + Škandinávia); v mast rokoch hniezdne populácie krivonosa rástajú, nasleduje pokles a presun do iných oblastí
Longevity rekord:9 rokov 9 mesiacov (Nemecko, EURING European Longevity Records List 2023); priemerný vek vo voľnej prírode 3–5 rokov — kratšia životnosť ako u pinky obyčajnej (15 r 6 m) kvôli extrémnym podmienkam zimného hniezdenia
Hlavné hrozby: 1. strata starých smrekových lesov — kalamita lykožrúta smrekového v Tatrách (2004), 2. klimatická zmena — posun pásma smreka do vyšších nadmorských výšok, 3. fragmentácia karpatských lesov, 4. ojedinelé prípady trichomonózy (Lawson 2012), 5. kolízie s budovami a vetrolomami pri irupciách
Nomádsky životný štýl — definujúca ekologická stratégia. Krivonos obyčajný je klasický nomád — nemá fixné migračné trasy ani fixnú hniezdnu sezónu. Pohyby sú riadené výhradne úrodou šišiek smreka: v mast rokoch sa populácie sústreďujú v oblastiach s hojnou úrodou (mass concentration), v slabých rokoch sa rozprestrú do iných regiónov (irupcie). Tento systém umožňuje druhu obývať obrovský holarktický areál a využiť aj geograficky vzdialené ohniská úrody.
Tatranská kalamita 2004 — dopad na krivonosa. Veterná kalamita 19. novembra 2004 zničila ~12 000 ha smrekových porastov vo Vysokých a Belianskych Tatrách. Následná kalamita lykožrúta smrekového a sanitárna ťažba viedla k poklesu hniezdnej populácie krivonosa v Tatrách o 30–50 % v dekáde 2005–2015 (biomonitoring.sk monitoring TT). Od roku 2015 sa populácia stabilizuje vďaka prirodzenej regenerácii — mladé smrekové porasty síce zatiaľ neposkytujú úrodu šišiek (vrchol 80–120 ročných smrekov), ale zachované staré porasty v Belianskych a hrebeňových polohách umožňujú stabilné hniezdenie 25 000–50 000 párov v celej SR.
Pomoc raneným krivonosom — postup, prevencia trichomonózy
Pri nálezu raneného alebo chorého krivonosa v žiadnom prípade neholte v klietke a nesnažte sa o domáce „liečenie". Krivonos je chránený druh (500 €/jedinec, vyhláška 170/2021) a jeho extrémna potravná špecializácia (smrekové šišky) prakticky znemožňuje domáce kŕmenie. Bez šišiek dochádza k deformácii zobáka a smrti do 4–6 týždňov.
Pri náleze raneného krivonosa: opatrne ho vložte do tmavej kartónovej škatule (na dno mäkká handra), zavrite vrchnák s vetracími otvormi, držte v teplej tichej miestnosti — kontaktujte rehabilitačné centrum
Pri náleze chorého krivonosa (symptómy trichomonózy): nafúknuté operenie, zvracanie, lepkavé semienka okolo zobáka, malátnosť, nedostatočná reakcia na blízkosť človeka — okamžite odstráňte zdroj potravy v okolí na 4 týždne, hlásite SOS/BirdLife Slovensko alebo Štátnu veterinárnu a potravinovú správu (ŠVPS SR, 02/602 57 200)
NEDAVAJTE jedlo ani vodu — krivonos sa môže udusiť pri zlom kŕmení; rehabilitátor vie poskytnúť správnu dietetickú podporu (smrekové šišky, špeciálne semenné zmesi)
Deformovaný zobák: krivonos s extrémne pre-zakriveným zobákom (overgrown crossed bill) potrebuje veterinárny zákrok — pravidelné brusenie zobáka pod anestéziou; v prírode si zobák brúsia o šišky, v zajatí dochádza k hyper-zakriveniu a vták nemôže jesť
Prevencia trichomonózy v miestach výskytu: krivonosy zriedka navštevujú záhradné kŕmidla (zdržujú sa v horách), ale v miernych zimách môžu prísť aj do nižších polôh — v takom prípade každý týždeň dezinfekcia krmítka 5 % roztokom bielidla (NaClO); denne vymieňať vodu
Hygiena rúk: po manipulácii s krmítkom alebo s vtákom umyť ruky mydlom — Trichomonas gallinae je pre ľudí neprenosný, ale s chorým vtákom sa môžu prenášať aj iné patogény
Pri pomocnom kŕmení v zime (rehabilitácia):smrekové šišky (jediný spoľahlivý zdroj), v núdzi semená slnečnice, mak, ľan, konope — NIE komerčné kanárikové zmesi, NIE chlieb, NIE soľou ošetrené orechy
Kontaktné rehabilitácie SR: • ŠOP SR – Záchranné stanice (Bratislava 0902 161 144, Stredisko Banská Bystrica 0911 252 050) • Zoo Bojnice – záchranná stanica raneného vtáctva 046 540 49 21 • SOS/BirdLife Slovensko – 02/55 64 27 92, www.sos.sk • ŠVPS SR (Štátna veterinárna a potravinová správa) – 02/602 57 200
Pieskom obohatené šťavy z mineralizovaných prameňov2%
Odporúčané potraviny
Semená smreka obyčajného (Picea abies) — 90–95 % stravy v Európe; krivonos je najúzkostnejšie viazaný európsky pinkovec na jedinú drevinu, prekryžený zobák je presne adaptovaný na extrakciu semien zo zatvorených smrekových šišiek (Newton 1972, Finches)
Semená jedle bielej (Abies alba) — doplnková potrava v jedľových bučinách Karpát, používaná najmä keď úroda smreka je nízka
Semená borovice lesnej (Pinus sylvestris) a smrekovca opadavého (Larix decidua) — borovicové šišky vyžadujú silnejší zobák (krivonos sosnový L. pytyopsittacus má bytostnejší), krivonos obyčajný ich konzumuje len obmedzene
Hmyz a článkonožce — najmä vošky (Cinara) na smrekoch v lete; krivonos je v rámci Carduelinae atypický tým, že mláďatá kŕmi REGURGITOVANÝMI SEMENAMI SMREKA (väčšina pinkovcov kŕmi mláďatá hmyzom — Glezg, Pinka obyčajná, Pinka severská)
Púčiky a kvety jaseňa, vŕby, javora — jarná doplnková potrava v období, keď ešte nie sú dostupné semená
Bobule jarabiny vtáčej (Sorbus aucuparia) — jesenná a zimná doplnková potrava v karpatských lesoch
Šťava z mladých púčikov smreka — krivonos prehryzá púčiky a saje šťavu, najmä v skorom jarnom období
Soľné a mineralizované pramene — krivonos pravidelne navštevuje mineralizované pramene a soľníky (lízaje) v horských oblastiach pre doplnenie minerálov
Pitnú vodu z plytkých horských prameňov, jazierok, snehovej pokrývky
Slnečnicu drvinou na záhradnom krmítku — v invázných rokoch, keď kŕdle krivonosa kočujú do nížin, môžu navštíviť aj záhradné krmítka pri ihličnatých záhradách
Zakázané potraviny
Soľne ošetrované semená — krivonos ako všetky pinkovce citlivý na sodík (toxický)
Plesnivé semená a vlhká slnečnica — riziko aspergilózy
Insekticídny postrek smrekov v hniezdnej sezóne — krivonos hniezdi celoročne, postrek znižuje hniezdny úspech
Glyfosát a herbicídy v horských smrečinách — znižuje biodiverzitu podrastu a populáciu vošiek (doplnkovej potravy)
Vyrúb starých smrekových lesov v Karpatoch — krivonos kriticky závislý od smreka obyčajného, vyrúbom starých lesov sa znižuje populácia
Komerčné „univerzálne" zmesi s vysokým podielom mŕtveho červeného prosa — krivonos drobné semená nehľadá
Spoločné napájačky s holubmi — riziko trichomonózy (Trichomonas gallinae), krivonos rovnako citlivý ako pinka obyčajná (Lawson 2012)
Otrávenie šišiek pri pesticídnej kontrole lykožrúta v smrečinách — sekundárna otrava krivonosa
Kŕmenie nevhodnými semenami v zoologických zariadeniach — krivonos v zajatí je extrémne náročný
Avokádo, čokoláda, kofeín — toxické (platí pre všetky spevavce)
Tip od odborníka
Krivonos obyčajný (Loxia curvirostra) je najúzkostnejšie viazaný európsky pinkovec na jedinú drevinu — semená smreka obyčajného (Picea abies) tvoria 90–95 % celoročnej stravy v strednej Európe. Prekryžený zobák je najunikátnejšia morfologická adaptácia v rámci celej čeľade Fringillidae — slúži ako presný nástroj na extrakciu semien zo zatvorených smrekových šišiek (Newton I. 1972, Finches, T. & A. D. Poyser). Technika extrakcie: krivonos sa zachytí o šišku, vloží prekryžený zobák medzi šupiny, otáča hlavou, šišku páčidlom otvorí a jazykom vyberie semeno. Jedna šiška = 1–2 minúty, počas dňa krivonos spotrebuje 2 000–3 000 semien (10–20 % telesnej hmotnosti). Atypické v rámci Carduelinae: krivonos kŕmi mláďatá REGURGITOVANÝMI SEMENAMI SMREKA, nie hmyzom — väčšina pinkovcov (Glezg, Pinka, Zelienka) kŕmi mláďatá hmyzom, krivonos je výnimkou. Toto úzke trofické viazanie umožňuje celoročné hniezdenie — krivonos hniezdi HLAVNE DECEMBER – MÁJ v zasnežených smrečinách, keď väčšina iných spevavcov ešte len začína migráciu, krivonos kŕmi mláďatá v hĺbke zimy. Nomadismus za úrodou šišiek — krivonos kočuje na stovky až tisíce kilometrov za úrodou smrekových šišiek; Marquiss M. & Rae R. (2002, Ibis 144) zdokumentovali invázie krivonosa do Británie z kontinentálnej Európy v rokoch 1990, 1997, 2002 — kŕdle kolonizujú nové oblasti do týždňa po otvorení šišiek. Na záhradnom krmítku v SR krivonos je vzácnym hosťom — pojaví sa pri ihličnatých záhradách v invázných rokoch, hľadá slnečnicu černičku a borovicové orechy v plochom kŕmidle alebo na zemi. Najlepšia podpora: zachovanie a obnova starých smrekových lesov v Karpatoch (Tatry, Veľká Fatra, Nízke Tatry, Slovenský Kras).
Správanie a komunikácia
Hlučnosť
Krivonos obyčajný je celoročne vokálne aktívny — jediný európsky pinkovec s celoročným spevom a celoročným hniezdením. Spev: séria krátkych kovových „glip-glip" a chrapľavých „toop-toop" volaní striedaných s tonálnymi tichými frázami; trvanie spevu 5–15 sekúnd, hlasitosť pri zdroji 65–75 dB, počuteľný 100–200 m. Kontaktné volanie (flight call): charakteristické „chip-chip" alebo „kip-kip" — kovové, presekávajúce sa, neomylne identifikačné v kruhujúcich kŕdľoch nad smrečinou. Excitement call: hlasnejšie „toop-toop" alebo „churp" pri rušení alebo dvorení. Groth J.G. (1993, University of California Publications in Zoology 127) v klasickej štúdii rozlíšil 8 odlišných „call types" krivonosa v Severnej Amerike na základe akustickej analýzy flight calls — niektoré z týchto vokálnych typov sa ukázali byť reprodukčne izolované a vykonávajú assortative mating (Edelaar P. et al. 2008, J Avian Biol 39). Type 9 = Cassia crossbill (Loxia sinesciuris) Idaho bol Parchmanom & Benkmanom (2009, The Condor 111) povýšený na samostatný druh. V Európe sú vokálne typy menej dokumentované, ale Edelaar (2008) zaznamenal v Pyrenejách a Alpách 3–4 odlišné akustické skupiny. V SR sa krivonos ozýva celoročne — najmä z vrcholov smrekov nad smrečinou; hlasitosť kŕdľa 20–50 jedincov v lete je porovnateľná s hlasitosťou jednej húkavky.
Priľnavosť
Krivonos obyčajný je výrazne plachý voľne žijúci horský druh — habituácia v ľudskej blízkosti je takmer nemožná. Pri pohybe človeka 50–100 m od stromu, na ktorom kŕdle krivonosa kŕmia, ihneď odlieta s charakteristickým „chip-chip" volaním. Pri záhradnom krmítku v invázných rokoch (november – marec, vrcholí december – február) sa krivonos pojaví len výnimočne — vyžaduje ihličnaté záhrady alebo záhrady pri okraji ihličnatého lesa; v listnatých záhradách v nížinách sa krivonos prakticky neobjaví. Jedlo z ruky u krivonosa NIE JE MOŽNÉ — druh je striktne plachý, nikdy nebol habituovaný. Klasický klietkový vták to nikdy nebol — krivonos v zajatí trpí extrémne: prekryžený zobák potrebuje tvrdé smrekové šišky na opotrebovanie (v zajatí zobák rastie nezdravo); špecifická diéta z čerstvých semien smreka je v zajatí ťažko replikovateľná; v zajatí krivonos zriedka prežije viac ako 2–3 roky. V SR je chov krivonosa v zajatí extrémne zriedkavý až prakticky neexistujúci — druh je chránený so spoločenskou hodnotou 500 € za jedinca (vyhláška 170/2021 Z. z.). Najlepší spôsob „kontaktu": turistika v horských smrečinách v zime (Tatry, Nízke Tatry, Malá/Veľká Fatra, Slovenský Kras) — krivonos je celoročne aktívny a často počuteľný „chip-chip" volaním z vrcholov smrekov. Bezpečné pozorovanie z 20–30 m vzdialenosti, ďalekohľad odporúčaný.
Aktivita
Extrémne aktívny počas celého dňa — krivonos strávi väčšinu denného svetla kŕmením sa na smrekových šiškách v kŕdli 20–100 jedincov. Charakteristické správanie: kŕdle krivonosa sú vrcholne mobilné — celý kŕdeľ ulieta z jedného smreka na ďalší po niekoľkých minútach; v rámci dňa kŕdeľ obsadí niekoľko hektárov smrečiny. Letový pohyb: rýchly vlnitý let s charakteristickým „chip-chip" kontaktným volaním — pri každej vlne sa zablyskne cihlovo-červené sfarbenie samčekov. Cruise rýchlosť 40–55 km/h. Kotvové držanie pri šiške — krivonos sa zachytí silnými nohami o šišku a otáča sa hlavou dolu, čo umožňuje extrakciu semien spod šupín; tento pohybový vzorec je konvergentne podobný papagájom (psittaciformná podobnosť). Nomadismus:krivonos je najnomadickejší európsky pinkovec — v rámci roka môže migrovať na vzdialenosti 500–3 000 km za úrodou smrekových šišiek; Marquiss M. & Rae R. (2002, Ibis 144) zdokumentovali, že kŕdle krivonosa kolonizujú nové oblasti v Škótsku do týždňa po otvorení šišiek a opúšťajú ich tak rýchlo, ako prišli. Irrupcie v Európe: 1990, 1997, 2002 (Marquiss & Rae 2002), 2017, 2019 — krivonos sa pri irrupciách objavuje v nezvyčajných oblastiach (UK, Holandsko, Belgicko, Severná Afrika). Celoročné hniezdenie — krivonos je jeden z mála európskych vtákov, ktorý hniezdi v hĺbke zimy v zasnežených smrečinách (december – február), keď väčšina iných spevavcov ešte len začína migráciu.
Reč
Krivonos obyčajný nehovorí ľudskou rečou a v zajatí nenapodobňuje slová. Spev: séria kovových „glip-glip" a chrapľavých „toop-toop" volaní striedaných s tonálnymi tichými frázami; trvanie 5–15 sekúnd. Vokálne typy (call types): Groth J.G. (1993, University of California Publications in Zoology 127) zdokumentoval v Severnej Amerike 8 odlišných „call types" krivonosa, identifikovaných na základe akustickej analýzy flight calls a excitement calls. Každý vokálny typ mate assortatively (uzatvára páry preferenčne s rovnakým typom) — toto je dôkaz krýpajúceho speciation v rámci jedného druhu. Type 9 = Cassia crossbill (Loxia sinesciuris — Parchman T.L. & Benkman C.W. 2009, The Condor 111) bol povýšený na samostatný druh na základe ekologickej špecializácie na borovicu lodgepole pine (Pinus contorta) v South Hills, Idaho. V Európe Edelaar P. et al. (2008, J Avian Biol 39) zdokumentovali analogické vokálne typy v Pyrenejách a Alpách — niekoľko ekologicky špecializovaných populácií na rôzne ihličnaté dreviny. Etymológia: latinský Loxia = gr. loxos „šikmý/krivý"; curvirostra = lat. curvus + rostrum = „zakrivený zobák" (Linnaeus 1758, Systema Naturae ed. 10, p. 171, typ Švédsko). Slovenský „krivonos" = krivý nos/zobák; „smrekový" = naviazanosť na smrek. Nemecký „Fichtenkreuzschnabel" = „smrekový krivozobák", anglický „Common Crossbill / Red Crossbill", francúzsky „bec-croisé des sapins" = „krivozobák jedle". Akustické rozlíšenie v SR: krivonos „chip-chip" je kovový a presekávajúci, počuteľný z 200 m v horských smrečinách — ľahko rozpoznateľný od „pink-pink" pinky obyčajnej.
Hlasový prejav a reč
Krivonos obyčajný je celoročne vokálne aktívny — jediný európsky pinkovec s celoročným spevom a celoročným hniezdením. Spev: séria krátkych kovových „glip-glip" a chrapľavých „toop-toop" volaní striedaných s tonálnymi tichými frázami, trvanie 5–15 sekúnd, hlasitosť pri zdroji 65–75 dB, počuteľný 100–200 m v horských smrečinách. Flight call (kontaktné volanie pri lete):„chip-chip" alebo „kip-kip" — kovové, presekávajúce sa, neomylne identifikačné; jeden z najtypickejších zvukov karpatských horských smrečín. Excitement call: hlasnejšie „toop-toop" alebo „churp" pri rušení alebo dvorení. Vokálne typy: Groth (1993) v Sev. Amerike rozlíšil 8 call types na základe akustickej analýzy; každý typ mate assortatively — dôkaz krýpajúceho speciation. Edelaar (2008, J Avian Biol 39) zdokumentoval analogické vokálne typy v Európe. Sezóna spevu: celoročne (nemá pevnú spevácku sezónu — viazaný iba na úrodu šišiek). V kŕdľoch 20–100 jedincov vytvárajú trvalý „cvrlikavý" akustický koberec z „chip-chip" volaní — typický zvuk horských smrečín.
Dokáže hovoriť?
Krivonos obyčajný nehovorí ľudskou rečou a v zajatí nenapodobňuje slová ani komplexné melódie. Spev je séria kovových „glip-glip" a chrapľavých „toop-toop" volaní — v rámci európskych pinkovcov vokálne stredne komplexný druh. Groth J.G. (1993, University of California Publications in Zoology 127) v klasickej štúdii rozlíšil 8 odlišných „call types" krivonosa v Severnej Amerike na základe akustickej analýzy. Každý vokálny typ uzatvára páry preferenčne s rovnakým typom (assortative mating) — toto je dôkaz krýpajúceho speciation v rámci jedného druhu. Edelaar P. et al. (2008, J Avian Biol 39) v dvojštúdii dokumentovali analogické vokálne typy v Pyrenejách a Alpách s podobnou ekologickou špecializáciou a assortative mating. Type 9 = Loxia sinesciuris (Cassia crossbill, South Hills, Idaho) bol Parchmanom T.L. & Benkmanom C.W. (2009, The Condor 111) povýšený na samostatný druh na základe ekologickej špecializácie na borovicu lodgepole (Pinus contorta). Slovenský „krivonos" = krivý nos/zobák; „smrekový" = naviazanosť na smrek (oficiálny SK ornitologický názov; folk synonym „krivonos obyčajný"). Nemecký „Fichtenkreuzschnabel" = „smrekový krivozobák", anglický „Common / Red Crossbill", francúzsky „bec-croisé des sapins" = „krivozobák jedle", taliansky „crociere", švédsky „mindre korsnäbb". Latinský Loxia curvirostra — Linnaeus 1758: Loxia z gr. loxos „šikmý/krivý"; curvirostra = lat. curvus + rostrum = „zakrivený zobák" (typ Švédsko, restricted Hartert 1904). Akustické rozlíšenie v SR od podobných druhov: krivonos „chip-chip" je kovový, presekávajúci, hlasitý, počuteľný 200 m v horských smrečinách; ľahko rozpoznateľný od „pink-pink" pinky obyčajnej alebo „chwink" zelienky.
Typické zvuky
Spev — séria kovových „glip-glip" a chrapľavých „toop-toop" volaní, 5-15 s, 65-75 dB, celoročne
Flight call — „chip-chip" alebo „kip-kip" pri lete v kŕdli, najtypickejší zvuk horských smrečín
Excitement call — hlasnejšie „toop-toop" alebo „churp" pri rušení a dvorení
Poplašné volanie — ostré „chuck-chuck" pri jastrabovi alebo orle skalnom
8 odlišných vokálnych typov v Sev. Amerike (Groth 1993) — assortative mating
Analogické vokálne typy v Európe (Edelaar 2008, J Avian Biol 39 — Pyreneje, Alpy)
Bez vokálneho učenia v klasickom zmysle — call types sú dedičné, fixované od ranej mladosti
Sezónny kalendár
Prostredie a požiadavky
Hniezdo
Open-cup miska v rázsoche smreka — zo smrekových vetvičiek, lišajníkov, machu a jemných koreňov; vystlaná páperím, srsťou a pavučinami
Konštrukcia: samica stavia 4–9 dní v zasnežených smrečinách Karpát (december – máj). Materiál: tenké smrekové vetvičky, lišajníky (Usnea, Bryoria), machy, koreňové vlákna; vystlaná páperím (vlastným perím), srsťou jeleňov a sŕn, pavučinami. Umiestnenie:3 – 35 m nad zemou v rázsoche alebo na bočnom konári smreka obyčajného (Picea abies), často v hustej koreni stromu — výrazne vyššie ako u iných pinkovcov; najčastejšie 4–10 m. Hmotnosť hniezda 30–50 g. Hniezdo je silne zateplené (vrstva páperia hrubá 2–3 cm) — krivonos hniezdi celoročne, vrátane zasnežených februárových dní pri −15 °C. Vajcia majú modrastú až zelenkavú základňu s riedkymi hnedými a fialkastými škvrnami sústredenými okolo tupšieho konca. 1–2 znášky ročne podľa úrody šišiek.
Výška hniezda
3 – 35 m nad zemou v rázsoche alebo na bočnom konári smreka (najčastejšie 4–10 m)
Krivonos hniezdi vyššie ako väčšina pinkovcov (pinka obyčajná 2–10 m, pinka severská 1–7 m) — v horských smrečinách Karpát preferuje hornú časť koruny smreka, najmä na bočných konároch v hustom ihličí. V SR hniezdne lokality: Vysoké Tatry (Štrbské Pleso, Smokovec, Tatranská Lomnica — 1000–1800 m n. m.), Nízke Tatry (Demänovská dolina, Chopok, Ďumbier), Veľká Fatra (Borišov, Kríž, Krížna), Malá Fatra (Vrátna, Veľký Rozsutec), Orava Magura, Slovenský Kras, Skorušinské vrchy, Strážovské vrchy. Hniezdny areál v SR: 800 m n. m. po hornú hranicu lesa (cca 1600–1800 m n. m.).
Biotop
Ihličnaté horské lesy s prevahou smreka obyčajného (Picea abies) — celoročný rezident; doplnkovo jedľové bučiny a borovicové lesy
Biotop: ihličnaté horské lesy s prevahou smreka obyčajného (Picea abies) — v Karpatoch nadmorská výška 800 m n. m. po hornú hranicu lesa. Doplnkové biotopy: jedľové bučiny (s primesou Abies alba), borovicové lesy (Pinus sylvestris) — v týchto biotopoch krivonos kŕmi sa, ale hniezdi prevažne v čistých smrečinách. SR distribúcia: Vysoké, Nízke a Belianske Tatry, Veľká a Malá Fatra, Orava Magura, Skorušinské vrchy, Strážovské vrchy, Slovenský Kras, Volovské vrchy, Slanské vrchy, Vihorlat. V nížinách krivonos sa objavuje výnimočne, iba v invázných rokoch s nízkou úrodou šišiek v horách. Európsky areál: celá holarktická tajga od Pyrenejí cez Alpy, Karpaty, Škandináviu, severné Rusko, Sibír po Kamčatku a Japonsko. Sev. Amerika: Aljaška, Kanada, Skalnaté hory, severné Mexiko (8 vokálnych typov — Groth 1993).
Teplota
Celoročný rezident horských smrečín — toleruje extrémne mrazy aj −30 °C; hniezdi v zasnežených smrečinách december – február
Krivonos je extrémne mrazuvzdorný — celoročný rezident horských smrečín Karpát, toleruje extrémne mrazy aj −30 °C kým má prístup k smrekovým šiškám. Hniezdi celoročne, najčastejšie DECEMBER – MÁJ v zasnežených smrečinách; jeden z mála európskych spevavcov, ktoré kŕmia mláďatá v hĺbke zimy (pri samiciach inkubujúcich vajcia pri −15 °C v zatepleom hniezde s páperím). Mechanizmus mrazuvzdornosti: hrubá izolačná vrstva páperia v hniezde + samica inkubuje takmer nepretržite + samec ju kŕmi semenami smreka extrahovanými z otvorených šišiek. Nomadismus za úrodou šišiek: krivonos sa neviaže na konkrétne hniezdne územie — v rámci roka môže migrovať 500–3 000 km podľa úrody smrekových šišiek (Marquiss & Rae 2002 Ibis 144). Irrupcie: Británia 1990/1997/2002/2017/2019; v týchto rokoch sa krivonos objavil v nezvyčajných oblastiach (UK, Holandsko, Belgicko, Severná Afrika).
Voda
Pitná a kúpacia voda z horských prameňov a potokov; krivonos pravidelne navštevuje mineralizované soľníky
Krivonos pravidelne navštevuje horské pramene, potoky a soľníky (mineralizované pramene). Soľníky a mineralizované zdroje sú kľúčové — krivonos potrebuje dopĺňať minerály (vápnik, horčík, draslík) v striktne semienkovej diéte. Sneh ako zdroj vody v zime — krivonos lapá sneh zo smrekových vetiev. V záhrade: krivonos prirodzene nenavštevuje záhradné napájačky (príliš vzácny v nížinách), ale v invázných rokoch môže výnimočne piť z plytkej misky alebo fontány v záhrade pri okraji ihličnatého lesa.
Spoločnosť
Vysoko gregárny celoročne — kŕdle 10–100 jedincov v horských smrečinách, v invázných rokoch tisíce
Krivonos je vysoko gregárny počas celého roka — kŕdle 10–100 jedincov sú bežné v horských smrečinách, v invázných rokoch tisíce jedincov v jednej oblasti. Aj počas hniezdenia sa páry držia v rámci voľnej kolónie 5–10 párov v jednej smrečine — krivonos nie je striktne teritoriálny ako iné pinkovce. Mate assortatively podľa vokálneho typu — samice preferujú samčekov s rovnakým flight call (Edelaar 2008 J Avian Biol 39). V kŕdľoch rovnomerný pomer pohlaví aj veku — žiadne segregované zimné hejna ako u pinky obyčajnej. Spoločnosť s inými druhmi: v horských smrečinách sa krivonos často kŕmi v zmiešaných kŕdľoch so sýkorkou uhliarkou (Periparus ater), mlynárkou dlhochvostou (Aegithalos caudatus) a králikom žltohlavým (Regulus regulus).
Rozmnožovací cyklus
Tok
Celoročne, vrcholí december – máj
Samec vykonáva display let s rozvinutým chvostom a spevom v horskej smrečine — séria kovových „glip-glip" a chrapľavých „toop-toop" volaní striedaných s tonálnymi tichými frázami (5–15 s, 65–75 dB). Vokálne typy: Groth 1993 — 8 call types v Sev. Amerike, mate assortatively. Páry sa formujú podľa kompatibility flight calls (Edelaar 2008 J Avian Biol 39). Tok je celoročný — krivonos nemá fixnú spevácku sezónu ako iné pinkovce; intenzita spevu závisí od úrody šišiek (vrcholí pri otvorení šišiek december – máj).
Znáška
3–4 (max 5) vajec, 1–2 znášky ročne podľa úrody šišiek
Vajíčka sú modrastej alebo zelenkavej základne s riedkymi hnedými a fialkastými škvrnami sústredenými okolo tupšieho konca, priemer ~22 × 17 mm, hmotnosť 3,2 g. Open-cup hniezdo v rázsoche smreka 3–35 m nad zemou (najčastejšie 4–10 m) — silne zateplená miska z smrekových vetvičiek, lišajníkov, machu, vystlaná páperím a srsťou. Sezóna: CELOROČNE, najčastejšie december – máj v zasnežených smrečinách; 1–2 znášky ročne podľa úrody smrekových šišiek.
Inkubácia
14–16 dní (sedí výhradne samica)
Inkubácia je výhradne úlohou samice, ktorá sedí takmer nepretržite (95 % času) v zatepleom hniezde — toto je nevyhnutné v zime, keď okolitá teplota klesá pod −10 °C. Samec privedie samici regurgitované semená smreka extrahované z otvorených šišiek (4–6 návštev denne). Mrazuvzdornosť: zateplený hniezdo (páperie hrúbka 2–3 cm) + nepretržité inkubovanie samice udržujú vajcia pri stálej teplote 37 °C aj pri externej −15 °C. Vyliahnutie zvyčajne synchrónne (do 24 h).
Liahnutie
Deň 14–16
Mláďatá sú altriciálne — holé, slepé, s ružovou pokožkou a žltým kútikom zobáka. Kŕmia oba rodičia REGURGITOVANÝMI SEMENAMI SMREKA — toto je atypické v rámci podčeľade Carduelinae, ktorá obvykle kŕmi mláďatá hmyzom (Glezg, Pinka obyčajná, Pinka severská). Krivonos je výnimkou — semená smreka tvoria 100 % stravy mláďat. Newton I. (1972, Finches) — táto adaptácia umožňuje krivonosu hniezdiť v hĺbke zimy, keď hmyz nie je dostupný.
Mláďa v hniezde
17–22 dní v hniezde
Mladé sú juvenilné — sivohnedé s hustým tmavým prúžkovaním na hrudi, bruchu a chrbte (charakteristické „pruhované" juvenilné perie); zobák ešte NIE JE prekryžený — kríženie sa vyvíja postupne počas prvého mesiaca po vyletení. Pohlavná diferencovanosť sa naplno prejaví až po prvom pelichaní v auguste – októbri — samce postupne dostanú cihlovo-červené sfarbenie (karotenoidy z diéty — Hill 1991 Nature 350; samice ostanú olivovo-zelenkavé. Po vyletení rodičia kŕmia mladé ešte 2–4 týždne v hustom smrekovom poraste, kým mladé samé nedosiahnu schopnosť otvárať smrekové šišky vlastným prekryženým zobákom.
Osamostatnenie
Po vyletení + 2–4 týždne pri rodičoch, potom v nomadických kŕdľoch
Po vyletení mláďatá ostávajú 2–4 týždne pri rodičoch, ktorí ich aktívne kŕmia regurgitovanými semenami smreka. Pohlavná zrelosť po 1 roku.Wild rekord dĺžky života: 9 rokov 9 mesiacov (Nemecko, EURING European Longevity Records List 2023). Typická dĺžka života vo voľnej prírode: 2–3 roky (BTO BirdFacts). Adult mortalita 40–55 % ročne, prvoročná 60–75 %. Mladé sa rýchlo pridávajú do nomadických kŕdľov a kočujú po horských smrečinách za úrodou šišiek.
Ochočenie a kontakt
Voľne žijúci horský druh — v SR chránený (500 €); klietkový chov prakticky neexistujúci. Krivonos je výrazne plachý — habituácia v ľudskej blízkosti je takmer nemožnáTrvanie: Neaplikovateľné — krivonos sa habituovať nedá; jedlo z ruky NEMOŽNÉ u tohto druhu
Krivonos obyčajný je výrazne plachý voľne žijúci horský druh — habituácia v ľudskej blízkosti je takmer nemožná. Pri pohybe človeka 50–100 m od stromu, na ktorom kŕdle krivonosa kŕmia, ihneď odlieta s charakteristickým „chip-chip" volaním. Klasický klietkový vták to nikdy nebol — krivonos v zajatí trpí extrémne: (1) prekryžený zobák potrebuje tvrdé smrekové šišky na opotrebovanie — v zajatí bez prístupu k živým šiškám zobák rastie nezdravo (deformácie, ulamovanie); (2) špecifická diéta z čerstvých semien smreka je v zajatí ťažko replikovateľná; (3) v zajatí krivonos zriedka prežije viac ako 2–3 roky. V SR je chov krivonosa v zajatí extrémne zriedkavý až prakticky neexistujúci — druh je chránený so spoločenskou hodnotou 500 € za jedinca (vyhláška 170/2021 Z. z.). Najlepší spôsob „kontaktu": turistika v horských smrečinách v zime (Tatry, Nízke Tatry, Malá/Veľká Fatra, Slovenský Kras) — krivonos je celoročne aktívny a často počuteľný „chip-chip" volaním z vrcholov smrekov. Bezpečné pozorovanie z 20–30 m vzdialenosti, ďalekohľad odporúčaný. Najlepšia šanca pozorovania: Štrbské Pleso, Demänovská dolina, Borišov (Veľká Fatra), Vrátna (Malá Fatra), Slovenský Kras — celoročne, vrchol decembra – februára (otvorenie smrekových šišiek).
1
Turistika v horských smrečinách — najlepšia šanca pozorovania
V SR sa krivonos najlepšie pozoruje v horských smrečinách Tatier, Nízkych Tatier, Malej a Veľkej Fatry, Slovenského Krasu. Najlepšia obdobie: celoročne, vrchol január – marec (otvorenie smrekových šišiek). Najlepšie lokality: Štrbské Pleso, Tatranská Lomnica, Demänovská dolina, Chopok, Borišov (Veľká Fatra), Vrátna (Malá Fatra), Slovenský Kras, Skorušinské vrchy. Najlepšia rada: sledujte počuteľné „chip-chip" volania z vrcholov smrekov; kŕdle krivonosa sú vrcholne mobilné, ulietajú po niekoľkých minútach.
2
Záhradné krmítko v invázných rokoch — vzácna návšteva
Krivonos je v záhrade vzácny hosť — pojaví sa iba v invázných rokoch pri ihličnatých záhradách alebo záhradách pri okraji ihličnatého lesa. V takých prípadoch hľadá slnečnicu černičku a borovicové orechy v plochom kŕmidle alebo na zemi. Bez ihličnatej záhrady krivonos do záhrady nepríde. V invázných rokoch (rovnaký mechanizmus ako u pinky severskej — synchrónna úroda smrekových šišiek) sledujte hlásenia na biomonitoring.sk, aves.sk a e-bird Slovensko.
3
Žiadny chov v zajatí — extrémne náročné, nelegálne bez povolenia
Klietkový chov krivonosa v SR je prakticky neexistujúci a vyžaduje špeciálne povolenie. Druh v zajatí trpí extrémne: prekryžený zobák potrebuje tvrdé smrekové šišky, špecifická diéta z čerstvých semien je v zajatí ťažko replikovateľná, krivonos v zajatí zriedka prežije viac ako 2–3 roky. Pri inšpirácii pre klietkového pinkovca pozeraj radšej kanárika domáceho (legálne odchované z certifikovanej linky 30–80 €) alebo zelienku.
4
Žiadne pesticídy a herbicídy v okolí horských smrečín — kritická ochrana
Krivonos je v hniezdnej sezóne celoročne aktívny v horských smrečinách; postrek smrekov insekticídmi proti lykožrútom alebo iným škodcom môže sekundárne otráviť krivonosa cez semená a hmyz (vošky). Ochrana smrekových lesov v Karpatoch je kľúčová pre udržanie populácie krivonosa.
5
Ochrana starých smrekových lesov — najdôležitejšia ochrana
Krivonos je kriticky závislý od smreka obyčajného (Picea abies) — 90–95 % stravy. Vyrúb starých smrekových lesov v Karpatoch (Tatry, Veľká Fatra, Nízke Tatry, Slovenský Kras) priamo znižuje populáciu krivonosa. Klimaticky podmienené odumieranie smrekov (kalamity lykožrúta podporované suchými teplými letami) je dlhodobou hrozbou. Podpora ekologického lesníctva (rôzny vek smrekov, ponechanie starých stromov, ochrana semenných stromov) je kľúčová pre dlhodobé prežitie krivonosa v SR.
Horské smrečiny Tatier, Fatier, Slovenského Krasu — ideálne
Každá záhrada / park / les — ideálne
Karpatské bučiny v zime — ideálne, záhrada v invázných rokoch
Záhrada pri listnatom lese — ideálne
Choroby a prevencia
Strata smrekových lesov — najväčšia dlhodobá hrozba
vysoká
Príznaky: Pokles populácie v oblastiach, kde sa vyrúbavajú alebo odumierajú smrekové lesy (kalamity lykožrúta + klimatický stres)
Krivonos je kriticky závislý od smreka obyčajného (Picea abies) — 90–95 % stravy. V Karpatoch (Tatry, Veľká Fatra, Nízke Tatry, Slovenský Kras) sa od 2000 zaznamenávajú masívne kalamity lykožrúta smrekového (Ips typographus) podporované suchými teplými letami (klimatická zmena). Tatranská kalamita 2004 a následné spôsobili rozsiahly úhyn smrekov; v dlhodobom horizonte to znižuje populáciu krivonosa. Prevencia: ochrana starých smrekových lesov, ekologické lesníctvo (rôzny vek smrekov, ponechanie semenných stromov), boj proti klimatickej zmene.
Trichomonóza (Trichomonas gallinae) — riziko pri záhradnom kŕmení
stredná
Príznaky: Nafúknuté hrdlo, slinotok, problémy pri prehĺtaní, zlepené operenie okolo zobáka
Krivonos je rovnako citlivý na trichomonózu ako pinka obyčajná. Lawson B. et al. (2012, Phil Trans R Soc B 367:2852-2863) dokumentovali pokles britskej populácie pinky obyčajnej a zelienky o 21 % a 35 %. Pri záhradnom krmítku (v invázných rokoch) je krivonos vystavený rovnakému riziku. Prevencia: dezinfekcia krmítok týždenne, žiadne spoločné napájačky s holubmi.
Postrek smrekov insekticídmi — sekundárna otrava
stredná
Príznaky: Neurologické príznaky, paralýza, smrť do hodín; znížený hniezdny úspech
Pesticídna kontrola lykožrúta v smrečinách (najmä neonikotinoidové postreky a feromónové lapače s atraktantami) môžu sekundárne otráviť krivonosa cez semená a hmyz. Prevencia: používanie biologickej kontroly (parazitoidy lykožrúta, ekologické lesníctvo) namiesto chemických postrekov.
Predácia — krahulec, sokol, jastrab, kuna lesná, sojka, výr
stredná
Príznaky: Strata jedincov v kŕdľoch, mŕtve adultné vtáky bez hlavy alebo s odštipanými krídlami; vyrabované hniezda
Jastrab krahulec (Accipiter nisus) a jastrab lesný (Accipiter gentilis) sú hlavní vzdušní predátori v horských smrečinách. Sokol myšiar a sokol sťahovavý útočia na kŕdle krivonosa pri lete. Kuna lesná (Martes martes) a sojka obyčajná (Garrulus glandarius) sú hlavní hniezdni predátori. Výr skalný (Bubo bubo) v noci. Prevencia: ochrana starých štruktúrne diverzifikovaných smrekových lesov s úkrytmi pre dospelé vtáky a hniezda.
Klimatická zmena a posun areálu
stredná
Príznaky: Pokles populácie v južných častiach areálu, posun areálu na sever a do vyšších nadmorských výšok
Klimatická zmena vedie k odumieraniu smrekových lesov v nižších nadmorských výškach (kalamity lykožrúta + suchá) a posunu vegetačných pásov nahor. Krivonos sa posúva do vyšších nadmorských výšok — v SR predikovaný posun z 800–1800 m n. m. na 1200–2000 m n. m. počas tohto storočia. Dlhodobá strata vhodného biotopu v Karpatoch je možnou hrozbou.
Vtáčia chrípka (HPAI H5N1)
nízka
Príznaky: Náhle úhyny v kŕdli, neurologické príznaky, dehydratácia
Pinkovce sú menej citlivé ako vodné vtáky a korvidy. Krivonos v horských smrečinách je málo vystavený kontaktu s vodnými vtákmi (hlavný rezervoár). Prevencia: nehmatajte mŕtvych vtákov holým rukám, hlásenie hromadných úhynov SVPS SR a SOS.
Kolízie s elektrickými vedeniami a oknami
nízka
Príznaky: Náhle mŕtve vtáky pri oknách horských chát alebo pod elektrickými vedeniami
Krivonos v horskom prostredí má menej kontaktu s ľudskou infraštruktúrou než nížinné spevavce, ale pri horských chatách a osadách (Štrbské Pleso, Smokovec, Demänovská dolina) môžu kŕdle krivonosa kolidovať s oknami. Prevencia: nálepky proti nárazu na sklenené plochy horských chát.
Deformácie zobáka (v zajatí)
vysoká (iba v zajatí)
Príznaky: Abnormálne dlhý alebo nesprávne krížený zobák, neschopnosť otvárať šišky, podvýživa
V zajatí bez prístupu k živým smrekovým šiškám sa prekryžený zobák krivonosa nemôže prirodzene opotrebovať — vzniká abnormálny prerast (overgrowth), deformácie a ulamovanie. Toto je hlavný dôvod, prečo krivonos nie je vhodný klietkový vták. Vo voľnej prírode sa zobák opotrebúva pri každodennom otváraní 100+ šišiek.
PrevenciaTri najväčšie hrozby pre krivonosa v SR a EÚ: (1) STRATA SMREKOVÝCH LESOV — krivonos je kriticky závislý od smreka obyčajného (90–95 % stravy); klimaticky podmienené kalamity lykožrúta (Ips typographus) a vyrúb starých smrečín priamo znižujú populáciu. Tatranská kalamita 2004 a následné spôsobili rozsiahly úhyn smrekov. (2) KLIMATICKÁ ZMENA — odumieranie smrekov v nižších nadmorských výškach + posun vegetačných pásov nahor; krivonos sa posúva do vyšších nadmorských výšok (predikcia 1200–2000 m n. m. namiesto súčasných 800–1800 m). (3) PESTICÍDNA KONTROLA LYKOŽRÚTA — sekundárna otrava krivonosa cez semená a hmyz pri chemických postrekoch smrečín. Pre záhradkára a turistu je najlepšia ochrana:podpora ekologického lesníctva, ochrana starých smrekových lesov v Karpatoch, boj proti klimatickej zmene, podpora SOS — Slovenská ornitologická spoločnosť (sos.sk), ktorá organizuje monitoring krivonosa v rámci Vianočného monitoringu zimovania vtákov a hniezdneho atlasu. V invázných rokoch pri záhradnom krmítku: týždenná dezinfekcia krmítka (10 % bielidlový roztok) — krivonos rovnako citlivý na trichomonózu ako pinka obyčajná (Lawson 2012, Phil Trans R Soc B).
Zaujímavosti
1
Krivonos obyčajný je jediný európsky vták s prekryženým zobákom — najunikátnejšia morfologická adaptácia v rámci celej čeľade pinkovitých (Fringillidae). Horná a dolná čeľusť sa krížia (vrchnatu pevne uchopí, dolnou ich rozdvojí), čo umožňuje extrakciu semien zo zatvorených smrekových šišiek. Jednotlivé jedince sa rodia s krížením doľava aj doprava v približne rovnakom pomere — toto je vzácny príklad asymetrie v rámci jedného druhu, kde obe morfy sú rovnako úspešné.
2
Newton I. (1972, Finches, T. & A. D. Poyser) — foundational monografia, ktorá zdokumentovala, že krivonos je najúzkostnejšie viazaný európsky pinkovec na jednu drevinu — semená smreka obyčajného (Picea abies) tvoria 90–95 % celoročnej stravy. Mláďatá sú kŕmené REGURGITOVANÝMI SEMENAMI SMREKA — atypické v rámci podčeľade Carduelinae (väčšina pinkovcov kŕmi mláďatá hmyzom; Glezg, Pinka obyčajná, Pinka severská). Toto umožňuje krivonosu hniezdiť v hĺbke zimy, keď hmyz nie je dostupný.
3
Groth J.G. (1993, University of California Publications in Zoology 127) v klasickej štúdii „Evolutionary differentiation in morphology, vocalizations, and allozymes among nomadic sibling species in the North American Red Crossbill (Loxia curvirostra) complex" rozlíšil 8 odlišných „call types" krivonosa v Severnej Amerike na základe akustickej analýzy flight calls a excitement calls. Každý vokálny typ uzatvára páry preferenčne s rovnakým typom (assortative mating) — dôkaz krýpajúceho speciation v rámci jedného druhu.
4
Parchman T.L. & Benkman C.W. (2009, The Condor 111:169-176) — „A New Species of the Red Crossbill (Fringillidae: Loxia) from Idaho" — povýšili Type 9 = Loxia sinesciuris (Cassia crossbill) na samostatný druh na základe ekologickej špecializácie na borovicu lodgepole (Pinus contorta) v South Hills, Idaho. Tento prípad je klasickou ukážkou speciation in action — proces vzniku nového druhu pozorovaný v reálnom čase.
5
Edelaar P. et al. (2008, J Avian Biol 39:537-559) — dvojštúdia „Is the nominate subspecies of the common crossbill Loxia c. curvirostra polytypic?" zdokumentovala analogické vokálne typy v Európe (Pyreneje, Alpy, Iberský polostrov) s podobnou ekologickou špecializáciou a assortative mating. V Európe sú zatiaľ rozlíšené 3–4 vokálne typy.
6
Krivonos je jeden z mála európskych spevavcov, ktoré hniezdia v hĺbke zimy. Hniezdi CELOROČNE, najčastejšie DECEMBER – MÁJ — keď väčšina iných spevavcov ešte len začína migráciu, krivonos už kŕmi mláďatá v zasnežených smrečinách. Samica inkubuje vajcia v zatepleom hniezde (vrstva páperia 2–3 cm) pri externej teplote −15 °C; samec ju kŕmi regurgitovanými semenami smreka. Hniezdny termín je viazaný výhradne na úrodu smrekových šišiek (otvorenie šišiek december – máj).
7
Najnomadickejší európsky pinkovec. Krivonos kočuje na vzdialenosti 500 – 3 000 km za úrodou smrekových šišiek. Marquiss M. & Rae R. (2002, Ibis 144:153-158) v štúdii „Common Crossbills Loxia curvirostra of Scottish forests" zdokumentovali invázie krivonosa do Británie z kontinentálnej Európy v rokoch 1990, 1997, 2002. Kŕdle krivonosa kolonizujú nové oblasti do týždňa po otvorení šišiek a opúšťajú ich tak rýchlo, ako prišli. Ďalšie irrupcie: 2017, 2019.
8
Hill G.E. (1991, Nature 350:337-339) — „Plumage coloration is a sexually selected indicator of male quality" na karotenoidnom sfarbení pinkovcov (zelienka, krivonos) preukázal, že intenzita červeno-oranžového sfarbenia samčekov funguje ako honest signal kvality samčeka. Samice preferujú sýtejšie sfarbených samčekov, pretože intenzita karotenoidov priamo odráža kvalitu stravy a zdravotný stav. Toto je klasická referencia v sexual selection literature.
9
Linnaeus 1758 — curvirostra „so zakriveným zobákom". Carl Linnaeus (1758, Systema Naturae ed. 10, p. 171) pomenoval druh Loxia curvirostra — z gr. Loxia = loxos „šikmý/krivý" + lat. curvirostra = curvus + rostrum = „zakrivený zobák". Typ Švédsko (restricted Hartert 1904). Slovenský „krivonos smrekový" = krivý nos/zobák + naviazanosť na smrek (oficiálny SK ornitologický názov); folk synonym „krivonos obyčajný". Nemecký „Fichtenkreuzschnabel" = „smrekový krivozobák", anglický „Common / Red Crossbill", francúzsky „bec-croisé des sapins" = „krivozobák jedle".
10
Smrekové „kalamity" 2004 a klimatická zmena. Tatranská kalamita 19. novembra 2004 (víchrica) zničila 12 000 ha smrekových lesov; následné kalamity lykožrúta (Ips typographus) podporované suchými teplými letami klimatickej zmeny rozšírili poškodenie. V Karpatoch celkovo zomrelo 50 000+ ha smrekov v rokoch 2004–2024. Krivonos je kriticky závislý od smreka, dlhodobé odumieranie smrekov je hlavnou hrozbou pre druh v SR a strednej Európe.
11
Rekord dĺžky života: 9 rokov 9 mesiacov (Nemecko, EURING European Longevity Records List 2023). Typická dĺžka života vo voľnej prírode: 2–3 roky (BTO BirdFacts). Adult mortalita 40–55 % ročne, prvoročná 60–75 %. Pohlavná zrelosť po 1 roku.1–2 znášky ročne podľa úrody šišiek, 3–4 (max 5) vajec, inkubácia 14–16 dní, mláďatá 17–22 dní v hniezde. V zajatí krivonos zriedka prežije viac ako 2–3 roky kvôli problémom s prekryženým zobákom (overgrowth) a špecifickou diétou.
12
Krivonos sosnový (Loxia pytyopsittacus) a krivonos bielokrídly (Loxia leucoptera) — sesterské druhy v SR. V SR sa vzácne vyskytujú aj krivonos sosnový (väčší, masívnejší zobák, špecializovaný na borovicu lesnú Pinus sylvestris — v severnej Európe; v SR zriedkavý hosť) a krivonos bielokrídly (menší, s bielymi krídlovými pásmi, špecializovaný na smrekovec Larix; vzácny zimný hosť v SR v invázných rokoch). V Škótsku navyše endemický krivonos škótsky (Loxia scotica) v borovicových lesoch.
Taxonomická klasifikácia
speciesKrivonos obyčajný / smrekový
RíšaAnimalia
KmeňChordata
TriedaAves
RadPasseriformes
ČeľaďFringillidae (pinkovité)
PodčeľaďCarduelinae
RodLoxia Linnaeus, 1758
DruhL. curvirostra Linnaeus, 1758
Slovenský oficiálny názovKrivonos smrekový (sk.wikipedia, biomonitoring.sk); folk synonym: krivonos obyčajný
PoddruhyIOC v15.2 uznáva 19 poddruhov + 8 vokálnych typov (call types) podľa Groth 1993; v Európe nominátny L. c. curvirostra
Často kladené otázky
Prekryžený zobák je najunikátnejšia morfologická adaptácia v rámci celej čeľade pinkovitých (Fringillidae) a slúži na extrakciu semien zo zatvorených smrekových šišiek. Horná a dolná čeľusť sa krížia, čo umožňuje krivonosu vsunúť zobák medzi šupiny šišky, otočiť hlavou a šupinami šišky páčidlom otvoriť — potom jazykom vyberie semeno spod šupiny. Technika: jedna šiška = 1–2 minúty, počas dňa krivonos spotrebuje 2 000–3 000 semien (10–20 % telesnej hmotnosti). Newton I. (1972, Finches) — táto adaptácia umožňuje krivonosu monopolizovať smrekové semená pred ich opadnutím; kým iné semenožravce čakajú na otvorené šišky, krivonos môže extrahovať semená priamo z zatvorených šišiek a získať tak časovú výhodu mesiacov. Jednotlivé jedince sa rodia s krížením doľava aj doprava v približne rovnakom pomere — vzácny príklad asymetrie v rámci jedného druhu.
Krivonos je celoročný rezident horských smrečín SR.Najlepšie obdobie: celoročne, vrchol január – marec (otvorenie smrekových šišiek). Najlepšie lokality:Vysoké Tatry (Štrbské Pleso, Smokovec, Tatranská Lomnica — 1000–1800 m n. m.), Nízke Tatry (Demänovská dolina, Chopok, Ďumbier), Veľká Fatra (Borišov, Kríž, Krížna), Malá Fatra (Vrátna, Veľký Rozsutec), Slovenský Kras, Orava Magura, Skorušinské vrchy, Strážovské vrchy. Hniezdny areál v SR: 800 m n. m. po hornú hranicu lesa (cca 1600–1800 m n. m.). Najlepšia rada: sledujte počuteľné „chip-chip" flight call z vrcholov smrekov — najtypickejší zvuk horských smrečín. Kŕdle krivonosa sú vrcholne mobilné — ulietajú po niekoľkých minútach, treba byť trpezlivý. Ďalekohľad 8× alebo 10× je nevyhnutný — krivonos je v korunách smrekov 5–15 m. V nížinách krivonos sa objavuje výnimočne, iba v invázných rokoch (slot biomonitoring.sk, aves.sk).
Krivonos je jeden z mála európskych spevavcov, ktoré hniezdia v hĺbke zimy — hniezdi CELOROČNE, najčastejšie DECEMBER – MÁJ v zasnežených smrečinách. Príčinou je úzke trofické viazanie na smrekové šišky: smrekové šišky sa otvárajú v zime (december – máj) a uvolňujú semená, ktoré sú v tomto období najvýživnejšie a najdostupnejšie. Krivonos hniezdi v synchronicite s úrodou šišiek, aby mohol kŕmiť mláďatá REGURGITOVANÝMI SEMENAMI SMREKA — atypické v rámci podčeľade Carduelinae (väčšina pinkovcov kŕmi mláďatá hmyzom). Mechanizmus mrazuvzdornosti: samica inkubuje vajcia takmer nepretržite v zatepleom hniezde (vrstva páperia 2–3 cm) pri externej teplote −15 °C; samec ju kŕmi semenami. Newton (1972) — toto je klasický príklad temporal niche partitioning v rámci pinkovcov: kým iné druhy hniezdia v lete pri hmyzí úrode, krivonos hniezdi v zime pri úrode šišiek.
Groth J.G. (1993, University of California Publications in Zoology 127) v klasickej štúdii rozlíšil 8 odlišných „call types" krivonosa v Severnej Amerike na základe akustickej analýzy flight calls („chip-chip") a excitement calls („toop-toop"). Každý vokálny typ má mierne odlišnú morfometriu zobáka a špecializáciu na inú ihličnatú drevinu (čierny smrek, ponderosa pine, lodgepole pine, hemlock, douglas-fir, atď.). Vokálne typy uzatvárajú páry preferenčne s rovnakým typom (assortative mating) — toto je dôkaz krýpajúceho speciation v rámci jedného druhu: proces vzniku nových druhov pozorovaný v reálnom čase. Type 9 = Loxia sinesciuris (Cassia crossbill) bol Parchmanom T.L. & Benkmanom C.W. (2009, The Condor 111) povýšený na samostatný druh na základe ekologickej špecializácie na borovicu lodgepole v South Hills, Idaho. Edelaar P. et al. (2008, J Avian Biol 39) zdokumentovali analogické vokálne typy v Európe (Pyreneje, Alpy). V SR sú vokálne typy zatiaľ málo skúmané.
Klietkový chov krivonosa v SR je prakticky neexistujúci a nelegálny bez povolenia. Krivonos je v SR chránený druh so spoločenskou hodnotou 500 € za jedinca (vyhláška 170/2021 Z. z.) — vyššia hodnota ako u pinky obyčajnej a pinky severskej (300 €) odráža špecializovaný horský biotop a ekologickú zraniteľnosť. Odchyt z prírody je zakázaný, sankcia 500 € + ďalšie postihy. Klietkový chov je extrémne náročný a v praxi nemožný z troch dôvodov: (1) prekryžený zobák potrebuje tvrdé smrekové šišky na opotrebovanie — v zajatí bez prístupu k živým šiškám zobák rastie nezdravo (overgrowth, deformácie, ulamovanie); (2) špecifická diéta z čerstvých semien smreka je v zajatí ťažko replikovateľná; (3) v zajatí krivonos zriedka prežije viac ako 2–3 roky kvôli problémom so zobákom a stresom. Najlepší spôsob „kontaktu": turistika v horských smrečinách v zime (Tatry, Nízke Tatry, Malá/Veľká Fatra, Slovenský Kras). Pri inšpirácii pre klietkového pinkovca pozeraj radšej kanárika alebo zelienku.
V SR sa vyskytujú tri druhy krivonosov: (1) Krivonos obyčajný / smrekový (Loxia curvirostra) — najbežnejší, 14–17 cm, naviazaný na smrek obyčajný (Picea abies), SR 25 000–50 000 hniezdnych párov, celoročný rezident horských smrečín. (2) Krivonos sosnový (Loxia pytyopsittacus) — väčší (16–18 cm), masívnejší zobák, špecializovaný na borovicu lesnú (Pinus sylvestris). Hniezdny areál: Škandinávia a severná Európa. V SR zriedkavý hosť v invázných rokoch (cca 10–100 jedincov ročne, biomonitoring.sk). (3) Krivonos bielokrídly (Loxia leucoptera) — menší (15 cm), s charakteristickými bielymi krídlovými pásmi, špecializovaný na smrekovec opadavý (Larix decidua). Hniezdny areál: severná Sibír a Sev. Amerika. V SR vzácny zimný hosť v invázných rokoch (cca 5–50 jedincov ročne). Akustické rozlíšenie: krivonos obyčajný „chip-chip", krivonos sosnový „klopf-klopf" (hlbšie), krivonos bielokrídly „tipi-tipi" (vyššie). V Škótsku navyše endemický krivonos škótsky (Loxia scotica) v borovicových lesoch.
Krivonos je najnomadickejší európsky pinkovec — kočuje na vzdialenosti 500 – 3 000 km za úrodou smrekových šišiek. Príčinou je úzke trofické viazanie na semená smreka (90–95 % stravy) a vysoká variabilita úrody šišiek v priestore a čase (smrek má synchrónnu úrodu „mast years" v intervale 3–5 rokov v jednej oblasti). Marquiss M. & Rae R. (2002, Ibis 144:153-158) v štúdii „Common Crossbills Loxia curvirostra of Scottish forests" zdokumentovali invázie krivonosa do Británie z kontinentálnej Európy v rokoch 1990, 1997, 2002 (ďalšie irrupcie 2017, 2019). Mechanizmus invázie: v rokoch nízkej úrody šišiek v hniezdnej oblasti (Škandinávia, severné Rusko) kŕdle krivonosa migrujú na západ a juh do Britských ostrovov, Holandska, Belgicka, severného Francúzska a aj severnej Afriky (Maroko). V SR sú invázie menej výrazné, pretože SR je v centre stredoeurópskeho areálu krivonosa s prirodzene stabilnejšou ponukou smreka.
Tri najväčšie hrozby pre krivonosa v SR:(1) STRATA SMREKOVÝCH LESOV — krivonos je kriticky závislý od smreka obyčajného (Picea abies), 90–95 % stravy. Tatranská kalamita 2004 (víchrica 19. novembra zničila 12 000 ha smrekov) a následné kalamity lykožrúta (Ips typographus) podporované suchými teplými letami klimatickej zmeny rozšírili poškodenie — v Karpatoch celkovo zomrelo 50 000+ ha smrekov v rokoch 2004–2024. (2) KLIMATICKÁ ZMENA — odumieranie smrekov v nižších nadmorských výškach (kalamity lykožrúta + suchá); krivonos sa posúva do vyšších nadmorských výšok (predikcia 1200–2000 m n. m. namiesto súčasných 800–1800 m). (3) PESTICÍDNA KONTROLA LYKOŽRÚTA — sekundárna otrava krivonosa cez semená a hmyz pri chemických postrekoch smrečín (neonikotinoidy, organofosfáty). Najlepšia ochrana:podpora ekologického lesníctva (rôzny vek smrekov, ponechanie semenných stromov, biologická kontrola lykožrúta namiesto chemickej), ochrana starých smrekových lesov v Karpatoch, boj proti klimatickej zmene, podpora SOS — Slovenská ornitologická spoločnosť.
Linnaeus C. 1758 — Systema Naturae, 10. vyd., p. 171 (opis druhu Loxia curvirostra, typová lokalita Švédsko restricted Hartert 1904; etymológia curvirostra = „krivý zobák")
Newton I. 1972 — Finches, T. & A. D. Poyser (foundational monografia rodu Loxia, špecializácia na semená ihličnanov, mláďatá kŕmené regurgitovanými semenami)
Groth J.G. 1993 — Evolutionary differentiation in morphology, vocalizations, and allozymes among nomadic sibling species in the North American Red Crossbill (Loxia curvirostra) complex, University of California Publications in Zoology 127 (8 vokálnych typov v Severnej Amerike, assortative mating, bill morphology a food specialization)
Cramp S. & Perrins C. M. (eds.) 1994 — The Birds of the Western Palearctic, Vol. 8, Oxford University Press (BWP — kompletná referenčná monografia)
Hill G. E. 1991 — Plumage coloration is a sexually selected indicator of male quality, Nature 350:337–339 (karotenoidy ako honest signal v Carduelinae)
Marquiss M. & Rae R. 2002 — Ecological differentiation in relation to bill size amongst sympatric, genetically undifferentiated crossbills Loxia spp., Ibis 144 (irupcie do Škótska a Anglicka 1990/1997/2002, hybridizácia s L. scotica)
Edelaar P., van Eerde K. & Terpstra K. 2008 — Is the nominate subspecies of the common crossbill Loxia c. curvirostra polytypic? II. Differentiation among vocal types in functional traits, Journal of Avian Biology 39 (vokálne typy v Európe, assortative mating)
Parchman T.L. & Benkman C.W. 2009 — The Condor 111 (povýšenie call type 9 / South Hills Idaho na samostatný druh Loxia sinesciuris — Cassia crossbill; koevolúcia s bezveveričným Pinus contorta)
Lawson B. et al. 2012 — The emergence and spread of finch trichomonosis in the British Isles, Philosophical Transactions of the Royal Society B 367:2852–2863 (Trichomonas gallinae)
EURING European Longevity Records List 2023 — Loxia curvirostra longevity rekord 9 rokov 9 mesiacov (Nemecko)
Fotogaléria (1)
Areál — holarktický, smrečiny od Pyrenejí po Kamčatku
Globálny areál: kompletne holarktický — od Pyrenejí cez Alpy, Karpaty, Škandináviu, celú Sibír po Kamčatku, Himaláje, severné Filipíny, Severná Amerika od Aljašky po Mexiko. SR biotop: smrečiny od 800 m n. m. po hornú hranicu lesa. Kľúčové body: SR (25–50 tis. párov, zima 40–70 tis., chránený 500 €), Štrbské Pleso / Vysoké Tatry, Demänovská dolina (Nízke Tatry), Borišov (Veľká Fatra), Vrátna dolina (Malá Fatra), Slovenský Kras, Karwendel AT, East Lothian UK (Marquiss & Rae 2002 irupcie), Trentino IT, Paradiski FR, South Hills, Idaho (Parchman & Benkman 2009 — Loxia sinesciuris), Stockholm (Linnaeus 1758).
