Bulbul tmavohlavý

Skôr pre mierne pokročilého chovateľa — bulbul je mäkkozobec (softbill), takže vyžaduje priestrannú voliéru a mäkkozobú stravu (pestré ovocie, softbill zmes a živý hmyz) namiesto jednoduchej zrnkovej diéty. V porovnaní so špičkovými mäkkozobcami je však otužilejší, vďačnejší a znášanlivejší, takže pre nadšenca, ktorý je ochotný zabezpečiť ovocie a živý hmyz, je celkom zvládnuteľný. Úplnému začiatočníkovi, ktorý chce nenáročného spievajúceho vtáka, sa skôr odporúča kanárik alebo pekinský slávik. Kto má základné skúsenosti s exotmi, získa v bulbulovi živého, hlasného a dekoratívneho spevavca.

Bulbul je frugivórny mäkkozobec a všežravec. Základ tvorí pestré mäkké ovocie (banán, hrozno, jablko, figy, papája, melón, drobné bobule) a kvalitná mäkkozobá (softbill) zmes alebo ovocno-mäkký krm, dostupné denne čerstvé. Ako bielkovinovú zložku pridávajte živý hmyz — cvrčky, múčiare, zofóbasy, švábiky, mole — ideálne „gut-loadovaný" a posypaný vápnikom a vitamínmi. Tučný hmyz (múčiare, zofóbasy) dávajte s mierou, aby vták neobéznel. Vítaným spestrením je nektár, kvety a puky. Nesmie dostávať čisto zrnkovú diétu (semená nestrávi) ani toxické potraviny (avokádo, čokoláda) a pokazené, plesnivé ovocie. Vždy musí mať čistú vodu na pitie aj kúpanie.

Je to dané poddruhom (a čiastočne vekom) vtáka. Bulbul tmavohlavý je polytypický druh s približne 9 poddruhmi, ktoré sa líšia najmä farbou podchvostníka (podchvostových kroviek). Jávska nominátna forma (P. a. aurigaster) má podchvostník jasne žltý — odtiaľ aj druhové meno aurigaster, „zlatopodchvostný". Naproti tomu viaceré pevninské poddruhy z južnej Číny a Indočíny majú podchvostník červeno-oranžový. Mladé vtáky bývajú celkovo matnejšie a podchvostník majú skôr oranžový, kým dospelé sfarbenie sa dotvorí pelichaním. Inak sú si poddruhy podobné: čierna „čiapka", sivohnedé telo a biely kostrec ostávajú spoločné.

Bulbul je veľmi pohyblivý vták a nepatrí do malej klietky. Potrebuje priestrannú klietku alebo voliéru s dostatočnou dĺžkou na prelietavanie, bohato členenú vetvami, kríkmi, vyvýšenými bidielkami a úkrytmi, a plytký kúpeľník (rád sa kúpe). Dobre sa chová v páre alebo malej skupine. Hoci je otužilejší, ako teplomilný druh potrebuje na zimu temperovaný priestor (spravidla nad ~10–15 °C) bez prievanu a vlhkého chladu; vonkajšiu voliéru možno využívať v teplej časti roka s prístupom do vyhriateho úkrytu. V stiesnenom priestore býva nervózny a môže si poškodzovať perie.

Áno, bulbul má výrazný, veselý a hlasný spev — pestrú zmes melodických hvizdov, štebotavých fráz a klokotavých tónov s charakteristickým bublavým volaním („splink-splink", „piu-piu"). Spieva prakticky celoročne, najintenzívnejšie ráno a navečer, a to najmä samec. Jeho hlas je výdatnejší a prenikavejší než u drobných mäkkozobcov, vďaka čomu je v Ázii cenený ako súťažný spevák. Do spevu občas votká aj napodobeninu hlasu iného vtáka, no nenapodobňuje ľudskú reč. Keďže je hlasovo veľmi aktívny a hlasný, pred zaobstaraním zvážte umiestnenie voliéry a toleranciu okolia.

Bulbul sa nedá „skrotiť" na maznanie ako papagáj, je však spoločenskejší a dôverčivejší než väčšina mäkkozobcov — pri pokojnom prístupe a chove od mladého veku stráca plachosť, zvyká si na chovateľa a prilieta k pamlsku. Hniezdi v miskovitom hniezde nízko v kríku alebo nízkom strome; znáška býva 2–3 vajcia, na znáške i mláďatách sa spravidla podieľajú obaja rodičia, inkubácia trvá približne 12–14 dní a mláďatá opúšťajú hniezdo asi po 12–14 dňoch. Mláďatá sa kŕmia prevažne hmyzom a mäkkou potravou, preto je pre úspešný odchov kľúčový pokoj, hustejší porast pre hniezdo a dostatok živého hmyzu. Pohlavia sú si veľmi podobné, preto pri tvorbe páru pomáha sledovanie správania, prípadne DNA test pohlavia.