Bulbul červenooký (Pycnonotus brunneus)

Pycnonotidae (bulbulovité)

Bulbul červenooký

Pycnonotus brunneus — stredne veľký bulbul nížinných lesov Malajského polostrova a Bornea s nezamenitefnými červenými očami — nenápadný, no zvedavý lesný frugivór bez chocholíka

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern — najmenej ohrozený (BirdLife International / IUCN, posledné hodnotenie 2016). Populačny trend: stabilný. Druh má dostatočne veľký areál a celkovo stabilnú populáciu; nespĺňa kritériá pre vyššiu kategóriu ohrozenia. Hlavnou potenciálnou hrozbou do budúcnosti je strata nížinných lesných biotopov v dôsledku odlesňovania pre palmové plantáže na Sumatre a Borneu — hoci druh zvláda aj sekundárne lesy. IUCN taxon ID: 22712743. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka19 cm (24–37 g)
PôvodMalajský polostrov, Sumatra, Borneo
PovahaStály rezident nížinných tropických lesov
StravaOvocie, bobule, hmyz (frugivórny mäkkozobec)
IUCNLC — NAJMENEJ OHROZENÝ (2016)

Výživa

  • Ovocie a bobule — figy, drobné lesné plody, bobuľoviny; základ jedálnička ako u väčšiny frugivórnych bulbulov
  • Hmyz a drobné článkonožce — chrobáky, rovnokrídlovce, larvy; dôležitá bielkovinová zložka najmä pri odchove mláďat
  • Mäkkozobá zmes a ovocná kaša — náhrada prírodnej stravy v zajatí
  • Nektár, mäkké vegetatívne časti, vápnik a vitamíny — doplnkové prvky
Tip od odborníka Bulbul červenooký je v prírode frugivórny mäkkozobec (softbill) — základ jedálnička tvorí pestré mäkké ovocie (figy, papája, melón, banán, drobné bobule) doplnené hmyzom (chrobáky, rovnokrídlovce, larvy). V zajatí tvorí základ čerstvé ovocie a mäkkozobá zmes, dopĺňaná živým hmyzom posypaným vápniko-vitamínovým prípravkom. Tučný hmyz podávajte s mierou (riziko obezity). Vždy zabezpečte čistú vodu na pitie i kúpanie a denne odstraňujte zvyšky ovocia. V hniezdnom období výrazne zvýšte podiel živého hmyzu — mláďatá sú odchované prevažne na hmyzej potrave. Nikdy nepodávajte čisto semenkovú diétu — bulbul ju nedokáže dobre tráviť.

Hlasový prejav

Bulbul červenooký má nenápadný a pomerne tichý hlas v porovnaní s inými bulbulmi — jeho typický spev je krátka séria jemných hvizdov mierne stúpajúceho tónu, ktorou samec vyznačuje teritórium v lesnom interiéri. Okrem spevu vydáva tiché kontaktné hlásky pri pohybe a foraging vo vetvách. Nie je to druh so stelárnym spevom ako bulbul korunkatý — jeho hlas je skromný a splýva s lesným hlukom. Nenapodobňuje ľudskú reč. Záznamy spevu sú dostupné na xeno-canto.org (Pycnonotus brunneus).

Typické zvuky

  • Séria krátkych jemných hvizdov — typický samčí spev, hlásky sú mierne stúpajúce, prednášané z vetiev v strednej a hornej vrstve lesa
  • Tiché kontaktné hlásky — nenápadné volania pri foraging a pohybe v korunách stromov, bežný prejav aktivného vtáka
  • Poplašné volania — ostrejšie opakujúce sa hlásky pri vyrušení alebo prítomnosti predátora
  • Hlas v zmiešaných hejnách — tiché koordinačné hlásky pri spoločnom foraging s inými drobnými lesnými druhmi

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdenie pravdepodobne celoročné alebo dlhé — vlhké tropické podnebie bez výraznej sezóny (presné hniezdne mesiace neoverené)
Samec spieva a háji teritórium väčšinu roka — aktívny v lesnom interiéri a na lesnom okraji
Odchov mláďat oboma rodičmi — znáška pravdepodobne 2 vajcia; mláďatá kŕmené ovocím a hmyzom
Stály nesťahovavý rezident — celoročne vo svojom areáli (Malajský polostrov, Sumatra, Borneo)

Prostredie a požiadavky

Biotop (voľná príroda)
Subtropické a tropické vlhké nížinné lesy, lesné okraje, sekundárne lesy a porušené lesy nížin a pahorkatín
Bulbul červenooký je viazaný na vlhké nížinné a pahorkatinové lesy — primárne tropické dažďové pralesy, ale tiež sekundárne porasty a porušené lesy (odlesnenými plochami s dostatkom ovocných drevín). Obýva aj lesné okraje, záhrady s lesom, plantáže pri lesoch a mokraďové lesy. Aktívne sa pohybuje v stredných a horných vrstvách lesného porastu pri hľadaní ovocia a hmyzu. V Singapure bol zaznamenaný ako nezriedkavý rezident v lesoch Central Catchment, Bukit Timah, Bukit Batok a Pulau Ubin.
Nadmorská výška
Prevažne nížiny a pahorkatiny — od morskej hladiny do cca 1 000 m n. m.
Druh sa zdržiava predovšetkým v tropických nížinách — na Malajskom polostrove a v Singapure bežne od pobrežia po foothills; presné horné hranice nadmorskej výšky nie sú v dostupných zdrojoch overené, ale väčšina záznamov pochádza z nížin.
Priestor (voliéra v chove)
Priestranná voliéra min. 150 x 80 x 150 cm (pre pár) s bidlami vo viacerých výškach, vegetáciou, kúpeľníkom a pokojem
Druh je aktívny a pohyblivý — v malej klietke trpí, je stresovaný a môže si poškodzovať perie. Priestranná voliéra s bidlami vo viacerých výškach, živou alebo umelou vegetáciou (pre pocit krytia), kúpeľníkom a rozmiestneným krmivom napodobňuje prirodzené správanie. Odporúčaná teplota v interiéri: 22–32 °C celoročne.
Teplota
Tropický druh — optimum 22–32 °C, neznáša dlhšie teploty pod cca 15 °C, prievan ani vlhký chlad
Pochádza z tropickej juhovýchodnej Ázie s celoročne vysokou teplotou a vlhkosťou. Pri chove v SR je nevyhnutné temperované miesto — v zime musí byť vnútri. Krátkodobo znáša nižšie teploty (napr. vonkajšia letná voliéra), ale teploty blízko 10 °C a nižšie sú preň risikové.
Spoločenské správanie
Prevažne v pároch; mimo hniezdenia sa pridáva k zmiešaným hejnám iných druhov pri foraging
V prírode žijú bulbule červenooké v pároch alebo malých skupinách — samec háji teritórium počas hniezdenia, mimo sezóny sú menej agresívni. Charakteristicky sa zúčastňujú zmiešaných foraging hejien s inými drobnými lesnými druhmi. V zajatí: chov v pároch, prevencia agresie pri viacerých samcoch.
Kúpanie a hygiena
Kúpa sa pravidelne v lesných kaluziach a potokov; v zajatí plytká miska s čistou vodou povinná
Ako väčšina bulbulov sa bulbul červenooký pravidelne kúpe v plytkej vode. V zajatí je plytký kúpeľník s dennou výmenou vody povinnosťou — kúpanie zlepšuje kondíciu peria a znižuje stres.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Pravdepodobne väčšiu časť roka — tropické podnebie bez výraznej hniezdnej sezóny (presné mesiace neoverené)

Samec spieva z exponovaných vetiev a háji teritórium voči súperiacim samcom. Druh je monogamný. V tropickom podnebí Malajského polostrova a Bornea pravdepodobne hniezdenie prebieha väčšinu roka bez výraznej sezóny — presné hniezdne mesiace pre tento druh nie sú v dostupných zdrojoch overené.

Znáška
Pravdepodobne 2 vajcia — analógiou s príbuznými bulbulmi; presné údaje neoverené

Wikidata uvádza 2 mláďatá/vajcia pre tento druh. Analogicky s príbuznými bulbulmi rodu Pycnonotus sa predpokladá plytká miskovitá hniezdo z tenkých konárikov, trávy a rastlinných vlákien, umiestnená 1–3 m nad zemou v rozvetvení kríkov alebo nižších stromov. Farba vajec a ich presné rozmery nie sú v dostupných zdrojoch overené — uvádzame ako orientačné analogicky (bledoružovkasté s hnedastými škvrnami, ako u iných Pycnonotus). Presné údaje neoverené.

Inkubácia
Pravdepodobne 11–14 dní — orientačné, druh-špecifické údaje neoverené

Presná dĺžka inkubácie pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overená — pri príbuzných druhoch rodu Pycnonotus trvá inkubácia typicky 11–14 dní (zdroj: všeobecné prehľady bulbulov). Kto inkubuje (obaja rodičia alebo iba samica), nie je pre tento druh dokumentované. Uvádzame ako orientačné.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia sa starajú o mláďatá — doložené u príbuzných bulbulov

Mláďatá sa liahnu altriciálne (holé, slepé) a kŕmia ich obaja rodičia. Kľúčová potrava mláďat je hmyz a drobné bezstavovce — rodičia výrazne zvyšujú podiel hmyzu v potrave počas odchovu. Presné trvanie kŕmenia na hniezde nie je pre tento druh overené — pri príbuzných bulbuloch typicky 10–14 dní do vyletenia.

Mláďatá
Juvenily s bledohnedými až krémovými očami — červené oči nadobúdajú pri dospievaní

Mláďatá a juvenily sú sfarbením podobní dospelým jedincom, ale majú bledohnedé až krémové oči namiesto červených — červená farba dúhovky a perorbitálneho prsteňa sa vyvíja pri dospievaní. Toto je praktický terénny znak na odlíšenie veku jedincov. Presný vek vyletenia z hniezda nie je pre tento druh overený.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s príbuznými stredne veľkými bulbulmi sa odhaduje na prvý rok života. Dožitie v zajatí nie je pre tento druh bežne uvádzané — všeobecný odhad pre stredne veľkých bulbulov je 8–12 rokov (presné údaje pre P. brunneus neoverené).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Bulbul červenooký 19 cm Bulbul krémovopodchvostý ~18–19 cm Bulbul olivokrídelný ~20–22 cm Bulbul červenofúzy 20–22 cm Bulbul korunkatý 28–29 cm
Bulbul červenooký Bulbul krémovopodchvostý (Pycnonotus simplex) Bulbul olivokrídelný (Pycnonotus plumosus) Bulbul červenofúzy (Pycnonotus jocosus) Bulbul korunkatý (Pycnonotus zeylanicus)
Dĺžka19 cm~18–19 cm~20–22 cm20–22 cm28–29 cm
Váha24–37 g~25–35 g~30–45 g23–42 g80–93 g
Dožitie8–12 rokov v zajatí (orientačne — presné údaje neoverené)~8–12 r~8–12 r~10–11 r~10–15 r
OchranaIUCN LC (stabilná populácia), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES — bežne dostupnýIUCN CR (kriticky ohrozený), CITES I od 2023
CharakteristikaTeplohnedé vrchné časti, bledohnedasto-sivé spodné časti, buffy-hnedastý podchvostí, bez chocholíka; nápadné červené (oranžovo-červené) oči u dospelých, bledohnedé oči u mláďat — pohlavný monomorfizmusVeľmi podobný bulbulovi červenookému — odlíšiť podľa KRÉMOVOBIELOHO (nie buffy-hnedastého) podchvostia; červenooká forma tiež s červenými očamiČervené oči, sivé prúžkované ušné krovky a nápadné OLIVOVOZELENÉ tóny na krídelných pokryvkách — kľúčový rozdiel od bulbula červenookého, ktorý olivové tóny nemáČierna špicatá chochôlka, červené fúzy za okom a červené podchvostie — výrazne odlišný od nevýrazného bytbyla červenookéhoOveľa väčší; zlatožltá celá hlava, olivohneý chrbát, sivá prúžkovaná hruď — úplne iný od nevýrazného bulbula červenookého
AreálStály rezident nížinných vlhkých lesov Malajského polostrova, Sumatry a Bornea; nesťahovavý; frugivórny mäkkozobec; foraging v zmiešaných hejnách; 2 poddruhyMalajský polostrov, Sumatra, Borneo — sympatrický druh, najčastejšia zámena s bulbulom červenookýmMalajský polostrov, Sumatra, Borneo — sympatrický druh nížinných lesovJužná a JV Ázia — oveľa bežnejší v avikultúre SR/ČR, odporúčaný pre začiatočníkov s bulbulmiMalajský polostrov, Borneo — príbuzný zo rovnakého rodu, ale kriticky ohrozený a komerčný obchod zakázaný

Zaujímavosti

1

Červené oči ako kľúčový poznávací znak — bulbul červenooký je v oblasti Malajského polostrova, Sumatry a Bornea jedným z mála bulbulov s nápadnými červenými (oranžovo-červenými) očami — červená dúhovka a sčervenavý perorbitálny prsteň sú bezpečný terénny znak. Práve tieto nápadné oči dali druh jeho meno: slovensky červenooký, anglicky Red-eyed, nemecky Rotaugenbülbül, japonsky アカメチャイロヒヨ (červenooký hnedý hiyo).

2

Mláďatá s bielookými — kľúč k veku — zatiaľ čo dospelí majú nápadne červené oči, juvenily a mláďatá majú bledohnedé až krémové oči. Zmena farby dúhovky pri dospievaní je praktický terénny znak na odlíšenie veku jedincov v teréne bez chytania — vzácna u spevavcov.

3

Najjednoduchší spôsob, ako odlíšiť od bulbula krémovopodchvostého — bulbul červenooký (P. brunneus) a bulbul krémovopodchvostý (P. simplex) sú si vonkajšky veľmi podobní, červenookí jedinci oboch druhov sa ľahko zamenia. Kľúčom je farba podchvostia: bulbul červenooký má buffy-hnedastý podchvostí, bulbul krémovopodchvostý má krémovobiely podchvostí — v dobrom svetle spoľahlivé rozlíšenie bez nutnosti chytania.

4

Nížinný špecialista ohrozený odlesňovaním — hoci je druh hodnotený IUCN ako najmenej ohrozený (LC), jeho primárnym biotopom sú nížinné tropické dažďové pralesy Malajského polostrova, Sumatry a Bornea — regióny s jednou z najrýchlejšie ubúdajúcich lesných plôch na svete kvôli palmovým plantážam a ťažbe dreva. Schopnosť prežiť v sekundárnych lesoch ho zatiaľ chráni pred zaradením do vyššej kategórie ohrozenia.

5

Foraging v zmiešaných hejnách — charakteristická vlastnosť, druh sa pravidelne pridáva k zmiešaným hejnám rôznych malých lesných vtákov pri hľadaní ovocia v korunách stromov. Táto stratégia znižuje riziko predácie a zvyšuje efektivitu hľadania potravy — druh nie je typicky samotársky.

6

Sundaic endemit nížin — celý areál druhu spadá do Sundaic biogeografickej oblasti (Malajský polostrov, Sumatra, Borneo a priľahlé menšie ostrovy, vrátane Anambas Islands). Je to typický obyvateľ Sundalandu — oblasti, ktorá bola v dobách ľadových doby jedným súvislým pevninským celkom s výnimočnou biodiverzitou.

7

Skromný spev napriek príbuznosti s bulbulom korunkatým — napriek tomu, že patrí do rovnakého rodu (Pycnonotus) ako slávny bulbul korunkatý (P. zeylanicus) s jedným z najkrajších spevov sveta, bulbul červenooký má nenápadný a skromný hlas — séria krátkych hvizdov bez komplexných melodických fráz. Ide o príklad toho, ako hlasové schopnosti v rámci jedného rodu môžu byť dramaticky odlišné.

8

Bez chocholíka v rode s mnohými chocholatými — rod Pycnonotus zahŕňa druhy s rôznymi typmi chocholíkov (napr. bulbul korunkatý, bulbul červenofúzy). Bulbul červenooký je bez akéhokoľvek chocholíka — jeho hlava je hladká a jednofarebná, čo v kombinácii s červenými očami vytvára jedinečný a nezameniteľný výzor.

9

Autor opisu: Edward Blyth (1845) — druh opísal anglický zoológ a kurátor múzea Edward Blyth v roku 1845 na základe exemplárov z Malacca (Malajzia). Typová lokalita je Malacca. Druhové latinské meno brunneus znamená doslova „hnedý“ a odkazuje na prevládajúce hnedé sfarbenie tela.

Taxonomická klasifikácia

species Bulbul červenooký (Pycnonotus brunneus)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Pycnonotidae (bulbulovité)
Rod Pycnonotus Boie, 1826
Druh Pycnonotus brunneus Blyth, 1845
Poddruh SR v SR sa nevyskytuje — druh juhovýchodnej Ázie; v európskej avikultúre nie je bežne chovaný
Poddruhy Dva poddruhy: P. b. brunneus (Blyth, 1845) — nominátny poddruh, Malajský polostrov, Sumatra, Borneo a priľahlé ostrovy; P. b. zapolius (Oberholser, 1917) — Anambas Islands v Juhočínskom mori. Druh opísal Edward Blyth v roku 1845 z typovej lokality Malacca (Malajzia).
Avibase_ID 9B937C264BB90095

? Často kladené otázky

Hlavným a nezameniteľným znakom sú červené (oranžovo-červené) oči — červená dúhovka aj sčervenavý perorbitálny prsteň. Telo je jednofarebné a nenápadné: teplohnedé vrchné časti, bledohnedasto-sivé spodné časti a buffy-hnedastý podchvostí, bez chocholíka. Mláďatá majú bledohnedé až krémové oči — červená farba sa vyvíja pri dospievaní.

Oba druhy môžu mať červené oči a sú si veľmi podobní. Kľúčom je farba podchvostia: bulbul červenooký (P. brunneus) má buffy-hnedastý podchvostí; bulbul krémovopodchvostý (P. simplex) má krémovobiely podchvostí. Od bulbula olivokrídelného (P. plumosus) sa odlíši absenciou olivových tónov na krídelných pokryvkách a neprúžkovanými ušnými krovkami.

Druh je stálym rezidentom subtropických a tropických vlhkých nížinných lesov Malajského polostrova (vrátane Singapuru), Sumatry a Bornea s priľahlými ostrovmi. Poddruh zapolius obýva Anambas Islands v Juhočínskom mori. Je to nesťahovavý druh — ostáva vo svojom areáli celoročne.

Je to frugivórny mäkkozobec — základ jedálnička tvorí ovocie a bobule (figy, drobné lesné plody, bobuľoviny), doplnené hmyzom a larvami (dôležitá bielkovinová zložka, najmä pri odchove mláďat). Foraging prebieha prevažne v stredných a horných vrstvách lesa. V zajatí: čerstvé mäkké ovocie + mäkkozobá zmes + živý hmyz.

IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES — legálny dovoz do SR/EÚ je preto možný pri dodržaní veterinárnych predpisov (zvierací pas, zdravotný certifikát). V SR zákon 543/2002 Z. z. sa naňho nevzťahuje ako na cudzokrajný druh. Vždy over pôvod a doklady jedinca.

Bulbul červenooký je aktívny lesný druh pohybujúci sa vo vetvách — vyžaduje priestrannú voliéru s bidlami na rôznych výškach, vegetáciou (živou alebo umelou) pre pocit krytia, plytkou miskou na kúpanie a pokojom. Minimum pre pár: cca 150 × 80 × 150 cm. Druh je tropický — musí byť celoročne pri teplote 22–32 °C; prievan a teploty pod 15 °C sú pre neho risikové.

Nie. Bulbul červenooký je lesný mäkkozobec s osobitnými nárokmi: vyžaduje každodenne čerstvé ovocie a živý hmyz, priestrannú teplú voliéru a nie je ľahko ochočiteľný. Pre začiatočníkov v chove mäkkozobcov je vhodnejší bulbul červenofúzy (Pycnonotus jocosus) alebo bulbul bielouchý (Pycnonotus leucotis) — robustnejšie, bežnejšie dostupné druhy s väčšou základňou chovateľských skúseností v SR/ČR.

ZDROJ: Avibase (Pycnonotus brunneus, avibaseid 9B937C264BB90095, SK názov bulbul červenooký, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=9B937C264BB90095&lang=SK), oiseaux.net (Asian Red-eyed Bulbul —

 Video — Bulbul červenooký

Bulbul červenooký (Pycnonotus brunneus) — spev a hlas v prírode

Bulbul červenooký (Pycnonotus brunneus) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Asian Red-eyed Bulbul, Česky:   bulbul hnědý, Nemecky:   Rotaugenbülbül, Španielsky:   Bulbul Ojirrojo, Francúzsky:   Bulbul aux yeux rouges, Taliansky:   Bulbul occhirossi, Holandsky:   Roodoogbuulbuul, Portugalsky:   bulbul-de-olho-vermelho, Poľsky:   bilbil jednobarwny, Maďarsky:   vörösszemű bülbül, Rusky:   Оранжевоглазый бюльбюль, Japonsky:   アカメチャイロヒヨ, Malajsky:   Burung Merbah Mata Merah