Bulbul červenofúzy

Skôr pre mierne pokročilého chovateľa — bulbul je mäkkozobec (softbill), takže vyžaduje priestrannú voliéru a mäkkozobú stravu (pestré ovocie, softbill zmes a živý hmyz) namiesto jednoduchej zrnkovej diéty. V porovnaní so špičkovými mäkkozobcami typu šámy je však otužilejší, vďačnejší a znášanlivejší, takže pre nadšenca, ktorý je ochotný zabezpečiť ovocie a živý hmyz, je celkom zvládnuteľný. Úplnému začiatočníkovi, ktorý chce nenáročného spievajúceho vtáka, sa skôr odporúča kanárik alebo pekinský slávik. Kto má základné skúsenosti s exotmi, získa v bulbulovi živého, veselého a dekoratívneho spevavca.

Bulbul je frugivórny mäkkozobec a všežravec. Základ tvorí pestré mäkké ovocie (banán, hrozno, jablko, figy, papája, melón, drobné bobule) a kvalitná mäkkozobá (softbill) zmes alebo ovocno-mäkký krm, dostupné denne čerstvé. Ako bielkovinovú zložku pridávajte živý hmyz — cvrčky, múčiare, zofóbasy, švábiky, mole — ideálne „gut-loadovaný" a posypaný vápnikom a vitamínmi. Tučný hmyz (múčiare, zofóbasy) dávajte s mierou, aby vták neobéznel. Vítaným spestrením je nektár, kvety a puky. Nesmie dostávať čisto zrnkovú diétu (semená nestrávi) ani toxické potraviny (avokádo, čokoláda) a pokazené, plesnivé ovocie. Vždy musí mať čistú vodu na pitie aj kúpanie.

Bulbul červenofúzy je učebnicový príklad invázneho vtáka. Vo svojej domovine (južná a JV Ázia) je úplne bežný a neškodný, no ako obľúbený klietkový vták bol vyvezený do mnohých krajín a z uniknutých či vypustených jedincov vznikli voľne žijúce populácie — najmä na Floride (USA), Havaji, v Austrálii, na Maurícii a Réunione. Mimo svojej domoviny škodí: poškodzuje ovocné a komerčné plodiny, konkuruje pôvodným vtákom a vytláča ich, požiera mláďatá a článkonožce a hlavne roznáša semená inváznych rastlín, čím mení pôvodné ekosystémy. Preto je vo viacerých krajinách jeho dovoz, držanie alebo predaj regulovaný či zakázaný — pred zaobstaraním si vždy overte miestne predpisy.

Bulbul je veľmi pohyblivý vták a nepatrí do malej klietky. Potrebuje priestrannú klietku alebo voliéru s dostatočnou dĺžkou na prelietavanie, bohato členenú vetvami, kríkmi, vyvýšenými bidielkami a úkrytmi, a plytký kúpeľník (rád sa kúpe). Dobre sa chová v páre alebo malej skupine. Hoci je otužilejší, ako teplomilný druh potrebuje na zimu temperovaný priestor (spravidla nad ~10–15 °C) bez prievanu a vlhkého chladu; vonkajšiu voliéru možno využívať v teplej časti roka s prístupom do vyhriateho úkrytu. V stiesnenom priestore býva nervózny a môže si poškodzovať perie.

Áno, bulbul má príjemný, veselý a štebotavý spev strednej hlasitosti — pestrú zmes melodických fráz, hvizdov a hudobných tónov s charakteristickým ráznym volaním „kink-a-džu". Spieva prakticky celoročne, najintenzívnejšie ráno a navečer. Jeho spev je vnímaný ako milý a optimistický, nie však taký silný a prenikavý ako u šámy. Nie je výrazný mimik — na rozdiel od šámy alebo bea len výnimočne napodobí zvuk z okolia a nenapodobňuje ľudskú reč. Jeho hodnota spočíva vo vlastnom živom speve a temperamente. Keďže je hlasovo aktívny, pred zaobstaraním zvážte umiestnenie voliéry a toleranciu okolia.

Bulbul sa nedá „skrotiť" na maznanie ako papagáj, je však spoločenskejší a dôverčivejší než väčšina mäkkozobcov — pri pokojnom prístupe a chove od mladého veku stráca plachosť, zvyká si na chovateľa a prilieta k pamlsku. V zajatí hniezdi pomerne ochotne: znáška býva 2–4 vajcia (svetloružové s červenkastými škvrnami), na vajciach sedia obaja rodičia približne 12–14 dní a aj mláďatá kŕmia obaja (prevažne hmyzom a mäkkou potravou). Mláďatá opúšťajú hniezdo asi po 12–14 dňoch a druh môže mať 2–3 znášky za sezónu. Pre úspešný odchov je kľúčový pokoj, hustejší porast pre hniezdo a dostatok živého hmyzu. Pohlavia sú si veľmi podobné, preto pri tvorbe páru pomáha sledovanie správania, prípadne DNA test pohlavia.