Bulbul okáň

Krémovo-biele dúhovky ako hlavný identifikačný znak — najnápadnejšia vlastnosť dospelého bulbula okáňa sú jeho nápadné krémovo-biele oči (dúhovky), vďaka ktorým sa líši od väčšiny ostatných hnedých bulbulov v oblasti. Mláďatá majú dúhovku bledohnedú — biela farba sa vyvíja až s dospelosťou.

Bez chocholíka — „prostý“ bulbul — vedecké meno simplex (latinsky: jednoduchý, prostý) odkazuje práve na nenápadný, skromný vzhľad tohto druhu. Na rozdiel od mnohých iných bulbulov nemá výrazný chocholík ani farebné ozdobné znaky — jeho identifikácia teda závisí predovšetkým od farby dúhovky a krémových podchvostových kroviek.

Záhada borneanskej formy — kryptický druh — Borneanské jedince bulbula okáňa sa vyskytujú v dvoch formách: s bielou a s červenou dúhovkou. V roku 2019 vedci zistili, že borneanská biela forma (predtým považovaná za farební variant) je geneticky samostatný druh — bol pomenovaný Pycnonotus pseudosimplex (bulbul borneoský alebo bulbul bieloký). Červenooké borneanské jedince ostávajú zaradené ako P. simplex perplexus.

Rozlíšenie od bulbula červenookého (Pycnonotus brunneus) — v teréne sú oba druhy podobné, no kľúčový rozdiel je v farbe dúhovky: bulbul okáň má krémovo-bielú až bielastú dúhovku, zatiaľ čo bulbul červenooký má červenú až oranžovú. Oba druhy sú sympatrické (žijú spoločne) na časti areálu, takže starostlivé pozorovanie farieb oka je v teréne nevyhnutné.

Stály nemigrujúci druh Sundskej oblasti — bulbul okáň je reziduálny druh tropického pásma: žije celoročne na rovnakom území a nesťahuje sa. Je rozšírený od juhozápadu Thajska cez Malajský polostrov, Singapur, Sumatru a Borneo až po Jávu a priľahlé ostrovy vrátane skupín Anambas a Natuna. V Singapure je vzácnym rezidentom hôr a rezerVácií lesa.

Dôležitý dispergor semien v tropickom lese — ako prevažne frugivorný (ovocežravý) druh konzumuje drobné plody a bobule a semená vylučuje ďaleko od materskej rastliny. V nížinných lesoch Malajského polostrova, Sumatry a Borneo hrá bulbul okáň dôležitú ekologickú úlohu pri obnove lesnej vegetácie.

Obýva les, nie záhradu — na rozdiel od bežnejšieho bulbula žltopodchvostového (Pycnonotus goiavier), ktorý bez problémov žije v záhradách a mestských parkoch, bulbul okáň je lesný špecialista viazaný na plochy s vysokými stromami. V Singapure ho nájdete len v Centrálnom záchrannom lese a rezervácii Bukit Timah — nie pri kŕmidlách v záhradách.

Štyri poddruhy s geografickým rozlíšením — nominátny poddruh P. s. simplex obýva Malajský polostrov, Sumatru a priľahlé ostrovy; P. s. perplexus (červenooký) Borneo; P. s. prillwitzi Jávu (svetlejší vrch, žltší spodok); P. s. halizonus ostrovy Anambas a severné Natunské ostrovy (najväčší poddruh — priemer krídla 83,6 mm).

Hlas popisovaný ako tekutý, piskľavý — spev samca je opisovaný ako vysoký, mierne zaváhavý a kvapalito-piskľavý (anglicky: high-pitched, somewhat halting, liquidly squeaky), niekedy zaznamenaný ako „krr-bick-krr-kih-bick!“ Táto tekutá hlasová charakteristika pomáha druh identifikovať v hustom lesnom poraste aj bez priameho výhľadu.

IUCN: Najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou — napriek intenzívnemu odlesňovaniu Sundskej oblasti si bulbul okáň zachováva relatívne rozsiahly areál a zostáva bežným druhom vhodných biotopov. Hlavnou dlhodobou hrozbou je strata nížinného lesného prostredia v dôsledku premeny na plantáže palmy olejovej a akácie v Indonézii a Malajzii.