Bulbul červenotrtáčový (Pycnonotus cafer)

Pycnonotidae (bulbulovité)

Bulbul červenotrtáčový

Pycnonotus cafer — smelý, hlučný a otužilý ázijský mäkkozobec s čiernou chochôlkou a sýto červeným podchvostníkom — vďačný okrasný spevavec, no jeden z najinváznejších vtákov sveta

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | Least Concern — vďaka veľmi širokému areálu a mimoriadnej prispôsobivosti, bez väčších hrozieb v domovine. Druh nie je v CITES. Mimo svojho areálu (Fidži, Samoa, Havaj, Perzský záliv, Argentína) je naopak jedným z najinváznejších vtákov sveta — figuruje na zozname „100 najhorších inváznych druhov".
Dĺžka~20 cm
Hmotnosť26–45 g
Dĺžka života~8–11 rokov
Stravafrugivor — ovocie + softbill + hmyz
Areáljužná Ázia (invázny po celom svete)

Výživa

  • Ovocie a bobule — banán, figy, papája, liči, hrozno, drobné mäkké plody (základ)
  • Mäkkozobá (softbill) zmes / ovocno-mäkký krm — univerzálny denný základ
  • Živý hmyz — cvrčky, múčiare, zofóbasy, švábiky, mole (bielkovinová zložka)
  • Nektár, kvety, puky a mäkká zelenina — sezónny doplnok
  • Varené vajce, doplnky vápnika a vitamínov
Tip od odborníka Bulbul červenotrtáčový je frugivórny mäkkozobec (softbill) a všežravec — v prírode sa živí najmä ovocím, bobuľami, figami a nektárom, ktoré dopĺňa hmyzom, pukmi, kvetmi a drobnými článkonožcami (práve táto všežravosť mu pomohla uchytiť sa po celom svete). V chove tvorí základ jedálnička pestrá ponuka mäkkého ovocia (banán, figy, papája, liči, hrozno, jablko, melón, drobné bobule) spolu s kvalitnou mäkkozobou (softbill) zmesou alebo ovocno-mäkkým krmom, ktoré majú byť k dispozícii denne čerstvé. Ako bielkovinovú zložku pridávajte živý hmyz — cvrčky, múčiare, zofóbasy, švábiky či mole — ideálne „gut-loadovaný" (24 h pred podaním nakŕmený kvalitným krmivom) a posypaný vápnikovo-vitamínovým prípravkom. Múčiare a tučný hmyz podávajte s mierou — sú návykové a ich nadbytok vedie k obezite. Vítaným spestrením je nektár, kvety a puky, ktoré bulbul v prírode bežne navštevuje. Vyhýbajte sa čisto zrnkovej diéte (semená nestrávi), toxickým potravinám (avokádo, čokoláda) a pokazenému ovociu. Vždy musí mať čistú vodu na pitie aj kúpanie. V období hniezdenia výrazne zvýšte podiel živého hmyzu a mäkkých vaječných zmesí — mláďatá sa odchovávajú prevažne na hmyze a mäkkej potrave.

Hlasový prejav

Bulbul červenotrtáčový má hlasný, živý a štebotavý prejav — bohatú zmes klokotavých fráz, hvizdov, čvirikania a „bublajúcich" tónov, ktoré pôsobia veselo, no sú výrazne hlasnejšie a prenikavejšie než u mnohých drobných mäkkozobcov. Typické je charakteristické rázne dvojtónové volanie (v angličtine prepisované ako „ginger-beer"), doplnené ostrými jednotónovými poplašnými výkrikmi. Druh patrí medzi „neustálych štebotalov" a ozýva sa prakticky celoročne, najintenzívnejšie ráno a navečer a v období toku. Vedci uňho rozlišujú viacero typov hlasových signálov — kontaktné, hniezdne (na nocovisku), poplašné, štebotavé, tiesňové a žobravé. Samec aj samica sú hlasovo veľmi aktívni; pár pôsobí mimoriadne „ukecane". Druh nie je výrazný mimik a nenapodobňuje ľudskú reč.

Typické zvuky

  • Štebotavý spev — bohatá zmes klokotavých fráz, hvizdov, čvirikania a bublajúcich tónov
  • Charakteristické rázne dvojtónové volanie — povestné „ginger-beer", ktoré druh ľahko prezradí
  • Kontaktné tóny medzi partnermi — opakované štebotavé „čip-čip" pri pohybe vo voliére
  • Ostré poplašné výkriky — jednotónové, rýchle série pri vyrušení, strete alebo predátorovi
  • Hniezdne (nocoviskové) a štebotavé signály — vtáky sa hlasno ozývajú ráno a pred nocovaním
  • Žobravé volania mláďat — jemné pískavé tóny pri kŕmení rodičmi

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a párenie v zajatí — živý prejav a predvádzanie samca, jar (marec–jún)
Hniezdenie v zajatí — pár v priestrannej voliére, môže byť aj 2–3 znášky (apríl–august)
Inkubácia (~12–14 dní) + odchov mláďat do vyletenia (~12–14 dní)
V prírode prevažne rezidentný druh — bez pravidelnej migrácie
Preperovanie (pelichanie) — koniec leta, dočasne tichší prejav
Hlučný štebotavý prejav prakticky celý rok, vrchol na jar a ráno

Prostredie a požiadavky

Biotop
Lesné okraje, kroviny, sekundárny les, záhrady, parky, polia a mestá v južnej Ázii — výrazne synantropný druh blízko ľudí
Bulbul je vták otvorenejších a okrajových biotopov a výrazne synantropný druh — rád sa zdržiava na lesných okrajoch, v krovinách, záhradách, parkoch, na poliach a priamo v mestách, často v tesnej blízkosti ľudí, a smelo vyhľadáva vyvýšené miesta, odkiaľ spieva a rozhliada sa. Práve táto prispôsobivosť a odvaha mu umožnili uchytiť sa v mestskom prostredí aj v mnohých introdukovaných oblastiach sveta. V chove oceňuje voliéru s vetvami, kríkmi a vyvýšenými bidielkami.
Nadmorská výška
Od nížin do približne 1 800–2 000 m n. m. (v domovine), introdukované populácie najmä v nížinách
V domovine obýva široký výškový rozsah — od nížin po stredné horské polohy (v Himalájskom podhorí lokálne až k 2 000 m n. m.). Introdukované populácie (Havaj, tichomorské ostrovy, Perzský záliv) sa držia prevažne nížinných a prímestských oblastí s dostatkom ovocných drevín, záhrad a ľudských sídel.
Priestor (chov)
Priestranná klietka alebo voliéra s dĺžkou na prelietavanie, s vetvami, úkrytmi a kúpeľníkom
Bulbul je veľmi pohyblivý a nepatrí do malej klietky — potrebuje dĺžku na lietanie a bohaté členenie priestoru. Ideálna je osadená voliéra s prirodzenými vetvami, kríkmi, vyvýšenými bidielkami a plytkým kúpeľníkom (rád sa kúpe). Dobre znáša chov v páre alebo malej skupine; obohacovanie prostredia (ovocie na dohľadanie, čerstvé vetvičky) podporuje jeho prirodzené správanie.
Teplota
Mimoriadne otužilý ako na mäkkozobca — optimálne ~15–28 °C, krátkodobo znáša aj chladnejšie, neznáša mráz a prievan
Bulbul je výnimočne otužilý a prispôsobivý tropický/subtropický druh — v teplej časti roka mu prospieva vonkajšia voliéra a znáša širokú škálu podmienok (čo je jeden z dôvodov jeho inváznosti). Neznáša však mráz, vlhký chlad ani prievan: na zimu potrebuje temperovaný priestor (spravidla nad ~10–15 °C) s vyhriateným úkrytom. Pri prechode do vonkajšej voliéry je dôležité postupné otužovanie a ochrana pred náhlym ochladením.
Vlhkosť a hygiena
Mierne vyššia vzdušná vlhkosť, denne čistá voda na kúpanie aj pitie, dôsledná hygiena pri ovocí a hmyze
Bulbul pochádza z teplejšieho, miestami vlhkejšieho prostredia a vyhovuje mu mierne vyššia vzdušná vlhkosť a pravidelné kúpanie. Keďže prijíma mäkké ovocie, je nevyhnutná dôsledná hygiena — zvyšky plodov rýchlo kvasia a plesnejú, preto sa misky čistia denne. Čistý kúpeľník a pravidelné upratovanie voliéry predchádzajú črevným nákazám.
Spoločnosť
Spoločenský, no smelý — chov v páre alebo malej skupine, mimo hniezdenia znášanlivejší; v hniezdnom období teritoriálny a odvážny
Bulbul je spoločenský, no zároveň smelý a sebavedomý — vo voliére dobre znáša chov v páre alebo menšej skupine a mimo hniezdenia býva pomerne znášanlivý voči iným pokojným vtákom podobnej veľkosti. V hniezdnom období sa však samce stávajú výrazne teritoriálnymi a odvážnymi a pár si rázne bráni okolie hniezda, preto treba pri viacerých pároch dostatok priestoru a úkrytov. Nevhodné je kombinovať ho s veľmi drobnými či bojazlivými druhmi v stiesnenom priestore.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Najmä jar a leto (v zajatí marec–august, podľa podmienok)

Samec sa predvádza živým prejavom, sklápaním a vztyčovaním chochôlky a poskakovaním okolo samice, pri ktorom roztvára chvost a ukazuje červený podchvostník. Pár je veľmi aktívny, hlasový a sebavedomý, neustále sa medzi sebou ozýva. V chove sa pár tvorí pomerne ľahko, treba mu však poskytnúť pokoj a hustejší porast či kríky pre založenie hniezda.

Znáška
Typicky 2–4 vajcia (priemer ~2–3), môže byť 2–3 znášky za sezónu

Vajcia sú drobné, svetloružové až bledé s červenkasto-fialovými škvrnami. Znáška býva 2–4 vajcia (priemerne okolo 2–3), samica znáša 1 vajce denne. V zajatí pri dobrých podmienkach hniezdi aj 2–3-krát za sezónu. Hniezdo má v prírode tvar úhľadnej miskovitej stavby v kríku, vetvách alebo aj v záhradných drevinách blízko ľudí; v chove ho pár zakladá v hniezdnom koši, polobúdke alebo hustom poraste.

Inkubácia
Približne 12–14 dní

Na vajciach sedia obaja rodičia, inkubácia trvá približne 12–14 dní (regionálne uvádzané aj do 14–15 dní). Pár si v tomto období rázne bráni okolie hniezda. Pokoj vo voliére je kľúčový — opakované vyrušovanie môže viesť k opusteniu znášky.

Liahnutie
Mláďatá kŕmené prevažne živým hmyzom a mäkkou potravou

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (altriciálne) a sú plne odkázané na rodičov. Kŕmia ich obaja rodičia mäkkým živým hmyzom (cvrčky, múčiare, larvy) a mäkkou potravou. V tomto období je nevyhnutný dostatok kvalitnej živej potravy a vaječných zmesí — bez bielkovinového hmyzu mláďatá neprospievajú.

Mláďatá
Hniezdo opúšťajú približne po 12–14 dňoch

Mláďatá rastú rýchlo a opúšťajú hniezdo asi po 12–14 dňoch, ešte kým nie sú dokonale lietavé. Rodičia ich dokrmujú ešte niekoľko týždňov mimo hniezda. Mladé majú spočiatku matnejšie sfarbenie, menej výraznú chochôlku a bledší podchvostník, ktorý sa dotvára s vekom a pelichaním.

Samostatnosť
Osamostatnenie po niekoľkých týždňoch; pohlavná dospelosť ~1. rok

Po osamostatnení je vhodné mladé vtáky včas oddeliť, najmä ak rodičia chystajú ďalšiu znášku a začínajú byť teritoriálni. Pohlavná dospelosť nastáva približne v prvom roku života. Pohlavia sa rozlišujú ťažko (sú si veľmi podobné), pri odchove pomáha sledovanie správania a prejavu, prípadne DNA test pohlavia.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Bulbul červenotrtáčový ~20 cm Bulbul červenofúzy 20–22 cm Pekinský slávik ~14–15 cm Sojkavec spevavý ~23–29 cm
Bulbul červenotrtáčový Bulbul červenofúzy Pekinský slávik Sojkavec spevavý
Dĺžka~20 cm20–22 cm~14–15 cm~23–29 cm
Váha26–45 g23–42 g20–25 g50–75 g
Dožitie~8–11 r~10–11 r~7–10 r~10–12 r
OchranaIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LC
CharakteristikaTmavé šupinkované telo, čierna hlava s krátkou chochôlkou, biely trtáč a červený podchvostníkHnedý vrch, biele bruško, čierna špicatá chochôlka, červené „fúzy" a podchvostníkOlivový vták s červeným zobákom a žlto-oranžovým hrdlomHnedý drozdovitý vták s bielou škvrnou za okom (white-browed)
AreálJužná Ázia — smelý frugivórny mäkkozobec, jeden z najinváznejších vtákov svetaJužná a JV Ázia — kongener, veselý frugivórny mäkkozobec, miestami inváznyHimaláje a J Čína — obľúbený, nenáročnejší klietkový mäkkozobecJV Ázia — hlasný, výborný spevák a mimik, družný mäkkozobec

Zaujímavosti

1

Červený podchvostník dal druhu meno — najnápadnejším znakom je sýto červený podchvostník (vent), ktorý ostro kontrastuje s bielym trtáčom a tmavým, jemne šupinkovaným telom. Hlava je čierna s krátkou chochôlkou, ktorá dáva temeňu hranatý profil. Práve červený „vent" dal druhu slovenský aj anglický názov (Red-vented Bulbul).

2

Jeden z najinváznejších vtákov sveta — bulbul červenotrtáčový je učebnicový príklad invázneho vtáka a figuruje na zozname „100 najhorších inváznych druhov" sveta (je jedným z iba troch vtákov v tomto zozname). Mimo svojej domoviny poškodzuje plodiny, vytláča pôvodné vtáky a roznáša semená inváznych rastlín — preto sa nikdy nesmie vypustiť do prírody.

3

Rozšírený po celom svete človekom — z náhodne zavlečených či vypustených jedincov vznikli voľne žijúce populácie na Fidži, Samoe, Tonge, Havaji, v Perzskom zálive (SAE, Bahrajn), v Argentíne, na Novom Zélande a inde. Jeho úspech stojí na mimoriadnej prispôsobivosti, otužilosti a všežravosti.

4

Frugivor a všežravec — bulbul je prevažne ovocožravý mäkkozobec: živí sa ovocím (banán, figy, papája, liči), bobuľami a nektárom, ktoré dopĺňa hmyzom, pukmi, kvetmi a článkonožcami. V chove je preto základom ovocie a softbill zmes doplnené živým hmyzom.

5

Smelý, hlučný a synantropný — na rozdiel od skrytých mäkkozobcov je bulbul odvážny vták ľudských sídel, ktorý smelo žije v záhradách, parkoch a priamo v mestách. Patrí medzi „neustálych štebotalov" a jeho hlasitosť je výrazne vyššia než u väčšiny drobných mäkkozobcov.

6

Charakteristické volanie „ginger-beer" — typický hlas druhu sa v angličtine prepisuje ako veselé dvojtónové „ginger-beer". Vedci uňho rozlišujú viacero typov hlasových signálov — kontaktné, nocoviskové, poplašné, štebotavé, tiesňové a žobravé — druh však nenapodobňuje ľudskú reč.

7

Spievajú a starajú sa obaja partneri — bulbul je veľmi komunikatívny a sebavedomý: pár sa neustále medzi sebou ozýva a pri hniezdení na vajciach sedia a mláďatá kŕmia obaja rodičia. Inkubácia trvá len 12–14 dní a mláďatá rýchlo opúšťajú hniezdo.

8

Polytypický druh s 8 poddruhmi — uznáva sa približne 8 poddruhov (napr. cafer, bengalensis, humayuni, intermedius), ktoré sa líšia veľkosťou, sfarbením mantla, šupinkovou kresbou a tvarom chochôlky naprieč rozsiahlym areálom južnej Ázie.

9

IUCN: málo dotknutý, bez väčších hrozieb — vďaka veľmi širokému areálu a prispôsobivosti je bulbul hodnotený ako Least Concern a nie je v CITES (v EÚ je však od 2. 8. 2022 invázny nepôvodný druh Únie). V domovine mu nehrozí výraznejší úbytok — paradoxne, väčší problém spôsobuje tam, kde bol zavlečený a stal sa inváznym.

10

Drobný, no dlhoveký — pri dĺžke okolo 20 cm váži len 26–45 g. Dožíva sa približne 8–11 rokov (doložená maximálna dĺžka života okolo 10–11 rokov), v zajatí pri dobrej starostlivosti podobne — chov je teda dlhodobejším záväzkom.

Taxonomická klasifikácia

species Bulbul červenotrtáčový
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Pycnonotidae (bulbulovité)
Rod Pycnonotus Boie, 1826
Druh P. cafer (Linnaeus, 1766)
Poddruh SR v SR sa nevyskytuje — juhoázijský druh, chovaný len v zajatí (klietka/voliéra)
Poddruhy Druh popísal Carl Linné v roku 1766 pôvodne ako Turdus cafer, neskôr bol preradený do rodu Pycnonotus. Patrí do veľkej čeľade bulbulovité (Pycnonotidae) v rade vrabcotvaré (Passeriformes). Druh je polytypický — uznáva sa približne 8 poddruhov líšiacich sa veľkosťou, sfarbením mantla, sýtosťou šupinkovej kresby a tvarom chochôlky, napr.: nominátny P. c. cafer (J India, Srí Lanka), bengalensis (SV India, Himalájske podhorie — výraznejšia chochôlka a viac pruhovaný), humayuni (stredná India), intermedius (Pandžáb), haemorrhousus, melanchimus, stanfordi a wetmorei. Himalájske poddruhy mávajú výraznejšiu chochôlku a sú viac pruhované, púštne populácie majú svetlejší vrch tela. Introdukované populácie po svete (Fidži, Samoa, Havaj, Perzský záliv, Argentína) pochádzajú prevažne z náhodne zavlečených či vypustených vtákov.

? Často kladené otázky

Pozor: od 2. 8. 2022 je v EÚ invázny nepôvodný druh Únie — nový chov, rozmnožovanie ani predaj nie sú dovolené. Skôr pre mierne pokročilého chovateľa — bulbul je mäkkozobec (softbill), takže vyžaduje priestrannú voliéru a mäkkozobú stravu (pestré ovocie, softbill zmes a živý hmyz) namiesto jednoduchej zrnkovej diéty, a je aj výrazne hlučný. V porovnaní s mnohými mäkkozobcami je však mimoriadne otužilý, prispôsobivý a smelý, takže pre nadšenca, ktorý je ochotný zabezpečiť ovocie a živý hmyz a toleruje hluk, je celkom zvládnuteľný. Úplnému začiatočníkovi, ktorý chce nenáročného spievajúceho vtáka, sa skôr odporúča kanárik alebo pekinský slávik. Pozor: ide o jeden z najinváznejších vtákov sveta — chov je záväzkom k zodpovednosti a vták sa nikdy nesmie vypustiť do prírody.

Bulbul je frugivórny mäkkozobec a všežravec. Základ tvorí pestré mäkké ovocie (banán, figy, papája, liči, hrozno, jablko, melón, drobné bobule) a kvalitná mäkkozobá (softbill) zmes alebo ovocno-mäkký krm, dostupné denne čerstvé. Ako bielkovinovú zložku pridávajte živý hmyz — cvrčky, múčiare, zofóbasy, švábiky, mole — ideálne „gut-loadovaný" a posypaný vápnikom a vitamínmi. Tučný hmyz (múčiare, zofóbasy) dávajte s mierou, aby vták neobéznel. Vítaným spestrením je nektár, kvety a puky. Nesmie dostávať čisto zrnkovú diétu (semená nestrávi) ani toxické potraviny (avokádo, čokoláda) a pokazené, plesnivé ovocie. Vždy musí mať čistú vodu na pitie aj kúpanie.

Bulbul červenotrtáčový je učebnicový príklad invázneho vtáka a patrí na zoznam „100 najhorších inváznych druhov" sveta (je jedným z iba troch vtákov v tomto zozname). Vo svojej domovine (južná Ázia) je úplne bežný a neškodný, no vďaka mimoriadnej prispôsobivosti, otužilosti a všežravosti sa po zavlečení uchytil na mnohých miestach — najmä na Fidži, Samoe, Tonge, Havaji, v Perzskom zálive, v Argentíne a na Novom Zélande. Mimo svojej domoviny vážne škodí: poškodzuje ovocné a komerčné plodiny, konkuruje pôvodným vtákom a vytláča ich a hlavne roznáša semená inváznych rastlín (napr. Lantana camara, Miconia calvescens), čím mení pôvodné ekosystémy. Preto je v mnohých krajinách jeho dovoz, držanie alebo predaj regulovaný či zakázaný a vták sa nikdy nesmie vypustiť do voľnej prírody. V EÚ je od 2. 8. 2022 na zozname inváznych nepôvodných druhov Únie, takže nový chov ani predaj nie sú dovolené.

Bulbul je veľmi pohyblivý a smelý vták a nepatrí do malej klietky. Potrebuje priestrannú klietku alebo voliéru s dostatočnou dĺžkou na prelietavanie, bohato členenú vetvami, kríkmi, vyvýšenými bidielkami a úkrytmi, a plytký kúpeľník (rád sa kúpe). Dobre sa chová v páre alebo malej skupine. Hoci je mimoriadne otužilý, ako teplomilný druh potrebuje na zimu temperovaný priestor (spravidla nad ~10–15 °C) bez prievanu a vlhkého chladu; vonkajšiu voliéru možno využívať v teplej časti roka s prístupom do vyhriateho úkrytu. V stiesnenom priestore býva nervózny a môže si poškodzovať perie.

Bulbul má živý, štebotavý prejav — bohatú zmes klokotavých fráz, hvizdov a bublajúcich tónov s charakteristickým ráznym dvojtónovým volaním „ginger-beer". Ozýva sa prakticky celoročne, najintenzívnejšie ráno a navečer, a patrí medzi „neustálych štebotalov". Treba však počítať s tým, že je výrazne hlasnejší a prenikavejší než väčšina drobných mäkkozobcov. Nie je výrazný mimik — na rozdiel od šámy alebo bea len výnimočne napodobí zvuk z okolia a nenapodobňuje ľudskú reč. Jeho hodnota spočíva vo vlastnom živom prejave a temperamente. Keďže je hlasovo veľmi aktívny, pred zaobstaraním reálne zvážte umiestnenie voliéry a toleranciu okolia.

Bulbul sa nedá „skrotiť" na maznanie ako papagáj, je však smelší a dôverčivejší než väčšina mäkkozobcov — vo svojej domovine je to bežný vták ľudských sídel, ktorý sa človeka takmer nebojí. Pri pokojnom prístupe a chove od mladého veku stráca plachosť, zvyká si na chovateľa a prilieta k pamlsku. V zajatí hniezdi pomerne ochotne: znáška býva 2–4 vajcia (svetloružové s červenkastými škvrnami), na vajciach sedia obaja rodičia približne 12–14 dní a aj mláďatá kŕmia obaja (prevažne hmyzom a mäkkou potravou). Mláďatá opúšťajú hniezdo asi po 12–14 dňoch a druh môže mať 2–3 znášky za sezónu. Pre úspešný odchov je kľúčový pokoj, hustejší porast pre hniezdo a dostatok živého hmyzu. Pohlavia sú si veľmi podobné, preto pri tvorbe páru pomáha sledovanie správania, prípadne DNA test pohlavia.

ZDROJ: IOC World Bird List v15.2, IUCN Red List (Pycnonotus cafer — Least Concern, 2024), BirdLife International DataZone, Cornell Lab — Birds of the World / All About Birds (revbul), eBird, Avibase, IUCN GI

 Video — Bulbul červenotrtáčový

Bulbul červenotrtáčový (Pycnonotus cafer) — video o speve a chove

Bulbul červenotrtáčový (Pycnonotus cafer) — starostlivosť, voliéra a kŕmenie

 Cudzie názvy

Česky:   Bulbul šupinkový, Anglicky:   Red-vented Bulbul, Nemecky:   Rußbülbül, Francúzsky:   Bulbul à ventre rouge, Poľsky:   Bilbil szkarłatny, Maďarsky:   Korombülbül, Latinsky (syn.):   Turdus cafer (Linnaeus, 1766)