Výrik palawanský (Otus fuliginosus) — endemit Palawanu, IUCN NT

Q: Kde žije výrik palawanský?

Endemicky iba na ostrove Palawan a priľahlých Alabagin a Balabac (Filipíny). Areál pokrýva ~14 000 km². Druh sa vyskytuje v dažďovom pralese, mangrovníkoch a horských lesoch v rozmedzí 0–1 100 m n. m. Najlepšie lokality: Mt. Mantalingahan NP, St. Paul Subterranean River NP.

Q: Aký je rozdiel medzi výrikom palawanským a výrikom luzonským?

Hlavné rozdiely: (1) O. fuliginosus je na Palawane , O. longicornis na Luzone; (2) iný biotop — O. fuliginosus nížinný dažďový prales, O. longicornis horský prales 500–1 800 m; (3) iné volanie — O. fuliginosus „gruk grrrrrrrrr", O. longicornis jednoslabičný klesajúci tón.

Q: Aká je veľkosť výrika palawanského?

Malý druh — dĺžka tela 19–20 cm , rozpätie krídel 50–55 cm, hmotnosť ~90–110 g. Krátke, ale prominentné „ear tufts". Sfarbenie tmavo hnedé s drobným pruhovaním — kamufláž pre tmavý podrast dažďového pralesa.

Q: Čím sa živí výrik palawanský?

Striktný insektivor — 70 % stravy tvorí hmyz (chrobáky, cikády, moľa, sarancie). 12 % pavúkovce, 8 % drobné cicavce (myš pacifická, endemické hlodavce Palawanu). Loví v hustom podraste dažďového pralesa.

Q: Aký je IUCN status výrika palawanského?

IUCN Near Threatened (NT) — assessment 2016, reaffirmed 2023. Populácia 10 000–19 999 jedincov, klesajúca. Hlavné hrozby: deforestácia pre olejovú palmu, ťažba niklu v Rio Tuba, pytlactvo pre obchod s vtákmi.

Q: Kto popísal druh a kedy?

Druh popísal Richard Bowdler Sharpe v roku 1888 v Catalogue of Birds in the British Museum. Sharpe bol kurátor vtákov British Museum (1872–1909) a popísal stovky druhov vrátane mnohých z Filipín, Indonézie a Afriky.

Ochrana — IUCN NT, hrozba olejová palma

IUCN Near Threatened (2016, reaffirmed 2023) — populácia 10 000–19 999 jedincov, klesajúca. Hlavná hrozba: deforestácia pre olejovú palmu, ťažba niklu v Rio Tuba.

Kľúčové refúgia:

Mt. Mantalingahan Protected Landscape (1 200 km²) — najvyšší vrch Palawanu (2 086 m)
St. Paul Subterranean River NP — UNESCO svetové dedičstvo
Cleopatra\'s Needle Critical Habitat — sever ostrova
Calauit (zriedka): safari park ostrov
Palawan stratil ~40 % primárneho lesa od 1990

Identifikácia — drsné „gruk" volanie

3 diagnostické znaky: (1) nízke drsné „gruk grrrrrrrrr" volanie; (2) endemit Palawanu; (3) tmavé sfarbenie dažďového pralesa.

Vlastné znaky:

Tmavo hnedá farba s drobným pruhovaním (kamufláž podrastu)
Krátke, ale prominentné „ear tufts"
Žlté oči, tmavý zobák
Hmotnosť 90–110 g — malý druh
Rozpätie krídel 50–55 cm
Striktný druh primárneho dažďového pralesa

Vyhľadať volanie na YouTube

🔊

Hlučnosť

2/5

🤝

Priľnavosť

2/5

⚡

Aktivita

3/5

🗣️

Reč

1/5

💎

Zriedkavosť

4/5

Výživa

Hmyz — chrobáky, cikády, moľa, sarancie 70%

Pavúkovce — pavúky, sturlionidy 12%

Drobné cicavce — myš, hlodavce Palawanu 8%

Plazy — gekónidy, scinkidy 5%

Žaby — Limnonectes acanthi (endemit Palawanu) 3%

Drobné vtáky (zriedkavé) 2%

Odporúčané potraviny

Chrobáky — Scarabaeidae, Cerambycidae (Palawan endemity)
Cikády (Cicadidae) — sezónna korisť
Moľa a nočné motýle (Lepidoptera) — kľúčová korisť
Sarancie a kobylky (Orthoptera)
Modlivky (Mantodea) a šváby
Pavúky a sturlionidy (Solifugae)
Myš pacifická (Rattus exulans) — sekundárna korisť
Endemické hlodavce Palawanu — Palawanomys, Sundamys
Gekónidy — Cyrtodactylus annulatus, Gekko gecko
Scinkidy a drobné jaštery dažďového pralesa

Zakázané potraviny

Pesticídy z plantáží olejovej palmy
Rodenticídy z osád pri Puerto Princesa
Veľké stavovce nad lovnou kapacitou (150 g)

Tip od odborníka Výrik palawanský (Otus fuliginosus) je striktný insektivor dažďového pralesa — 70 % stravy tvorí hmyz. Loví z pozorovateľne v hustom podraste, najmä chrobáky, moľa a cikády. Areál sa rozprestiera od pobrežných mangrovníkov po horské lesy Mt. Mantalingahan do 1 100 m. Diagnostické volanie je nízke „gruk grrrrrrrrr" — drsné chrapľavé volanie ako odlišné od pravidelnej série O. magicus.

Správanie a komunikácia

Hlučnosť

Volanie je nízke drsné „gruk grrrrrrrrr" — chrapľavé volanie. Nepravidelne sa opakuje pri stmievaní. Pár si občas vymieňa kontaktné volania v hustom podraste. Menej hlučné než iné výriky regiónu.

Priľnavosť

Plachý druh dažďového pralesa Palawanu. V zoologických zariadeniach (Palawan Wildlife Rescue and Conservation Center) je zriedkavý. Nie je „mazlivý" druh.

Aktivita

Striktne nočný — aktívny od stmievania po úsvit. Rezident — nemigruje. Pár obhajuje teritórium celoročne v dažďovom pralese Palawanu a priľahlých ostrovov. Cez deň ukrytý v hustom podraste, kríkoch alebo vo vetvách stromov.

Reč

Druh nepatrí medzi mimické sovy — repertoár stereotypný.

Hlasový prejav a reč

Diagnostické volanie je nízke drsné „gruk grrrrrrrrr" — chrapľavé volanie, niekedy popisované ako „kvák žaby". Nepravidelne sa opakuje pri stmievaní. Volanie odlišuje druh od pravidelnej série tónov u O. magicus a od „hwomph" volania O. silvicola. Najhlasitejšie v suchom období (január–apríl).

Dokáže hovoriť? Druh nepatrí medzi mimické sovy. V Palawan Wildlife Rescue Center sa nezaznamenali napodobeniny.

Typické zvuky

Teritoriálne volanie — „gruk grrrrrrrrr" (1–2 s, 0,6–0,9 kHz)
Kontaktné volanie — mäkké „kut-kut" medzi párom
Alarmový hlas — drsné „chrak-chrak" pri prítomnosti predátora
Žobravé volanie mláďat — vysoké „šii" pri kŕmení
Bill-clacking — klapanie zobákom pri obrane hniezda

Sezónny kalendár

Prostredie a požiadavky

Hniezdo

Dutina v starom strome, 2 vajcia

Vyhľadáva dutiny v starých stromoch dažďového pralesa Palawanu. Vajcia ~30 × 25 mm, biele. Lokality: Mt. Mantalingahan, St. Paul Subterranean River NP.

Nadmorská výška

0–1 100 m n. m. — od pobrežia po stredné polohy hôr

Najčastejšie v nížinách 0–600 m. Vrchol Mt. Mantalingahan (2 086 m) leží nad areálom. Pobrežné mangrovníky St. Paul NP tiež obývané.

Biotop

Dažďový prales, mangrovníky, stredne vysoké horské lesy

Striktný druh dažďového pralesa Palawanu. Vyhľadáva primárny les s hustým podrastom. Lokality: Mt. Mantalingahan NP, St. Paul Subterranean River NP, Calauit (zriedka).

Teplota

Tropická vlhká, +22 až +33 °C

Palawan má vlhké tropické podnebie s vlhkou sezónou máj–november (monzún). Mt. Mantalingahan má chladnejšiu mikroklímu.

Voda

Pri lesných potokoch a podzemnej rieke St. Paul

Vodu získava aj z koristi. V St. Paul NP pravidelne pije z najdlhšej navigovateľnej podzemnej rieky sveta.

Spoločnosť

Monogamný pár, teritórium 5–10 ha

Pár obhajuje teritórium hlasovými volaniami. Hustota nízka — Palawan má len ~14 000 km² obyvateľného habitatu.

Rozmnožovací cyklus

Tok

Január–apríl

Samec spieva „gruk grrrrrrrrr" v hustom podraste pri stmievaní.

Znáška

2 vajcia

Vajcia biele, ~30 × 25 mm. Hniezdo v dutine starého stromu dažďového pralesa.

Inkubácia

~25 dní

Sedí výhradne samica, samec donáša korisť (chrobáky, cikády, moľa).

Liahnutie

Apríl–máj

Mláďatá pokryté bielym páperím. Kŕmia oba rodičia.

Mláďatá

~30 dní v hniezde

Mláďatá opúšťajú dutinu po ~4 týždňoch, lietajú v 5–6 týždňoch.

Samostatnosť

8 týždňov po vyliahnutí

Juvenily sa rozptyľujú v dažďovom pralese. Pohlavná zrelosť v 1. roku.

Porovnanie s podobnými druhmi

	Výrik palawanský	Výrik luzonský	Výrik mindorský	Výrik evertov
Dĺžka	19–20 cm	18–19 cm	19–20 cm	20–22 cm
Váha	~90–110 g	~75–90 g	~85–105 g	~100–125 g
Dožitie	~5 r	~5 r	~5 r	~6 r
Hlučnosť	4/5	4/5	4/5	3/5
Cena (SK)	IUCN NT	IUCN NT	IUCN NT	IUCN LC
Povaha	Endemit Palawanu, „gruk" volanie	Endemit Luzonu, horský prales	Endemit Mindoro, montánny	Mindanao lowland, dlhé tufts
Dostupnosť v SR	Palawan + Alabagin + Balabac	Luzon (Filipíny)	Mindoro (Filipíny)	Mindanao, Bohol, Samar, Leyte, Basilan

Choroby a prevencia

Deforestácia pre olejovú palmu

vysoká

Príznaky: Konverzia pralesa na plantáže Elaeis guineensis

Palawan stratil ~40 % primárneho lesa od 1990. Plantáže olejovej palmy a kokosovníka rastú rýchlo. Hlavná hrozba pre druh.

Banícka ťažba niklu

vysoká

Príznaky: Strata habitatu pre Rio Tuba Nickel Mining

Palawan má bohaté zásoby niklu (Rio Tuba, Bataraza). Ťažba ničí veľké plochy primárneho lesa, čo priamo ohrozuje endemity ostrova.

Pesticídy z plantáží

stredná

Príznaky: Otrava cez ulovený hmyz

Insekticídy na plantážach olejovej palmy a kokosovníka redukujú dostupnosť koristi a hromadia toxíny v potravnom reťazci.

Lov pre obchod s vtákmi

stredná

Príznaky: Pytlactvo pre čierny trh v Manile

Filipínsky obchod s vtákmi je intenzívny. Druh sa občas objavuje na ilegálnom trhu v Manile a Cebu.

Prevencia Výrik palawanský je chránený podľa CITES Appendix II a filipínskeho Wildlife Resources Conservation and Protection Act (RA 9147, 2001). Pre ochranu druhu je kľúčové: (1) zachovanie primárneho lesa v Mt. Mantalingahan NP a St. Paul NP, (2) zastavenie ťažby niklu v Rio Tuba, (3) kontrola plantáží olejovej palmy.

Zaujímavosti

Druh popísal Richard Bowdler Sharpe v roku 1888 v Catalogue of Birds in the British Museum. Sharpe bol kurátor vtákov British Museum a popísal stovky druhov vrátane mnohých z Filipín a Indonézie.

Endemit Palawanu — areál pokrýva ~14 000 km² ostrova Palawan a priľahlých Alabagin a Balabac. Druh sa nevyskytuje na Mindoro, Luzone ani Mindanao — tam žijú samostatné druhy (O. mindorensis, O. longicornis, O. everetti/mirus).

Monotypický druh — žiadne uznávané poddruhy. Geneticky najbližšie príbuzný komplexu Otus magicus (Indonézia) a O. mantananensis (filipínska Mantanani Scops-Owl).

IUCN Near Threatened (2016, reaffirmed 2023) — populácia 10 000–19 999 jedincov, klesajúca. Hlavná hrozba: deforestácia pre olejovú palmu, banícka ťažba niklu a pytlactvo.

Striktný insektivor dažďového pralesa — 70 % stravy tvorí hmyz (chrobáky, cikády, moľa). Druh hrá kľúčovú úlohu v kontrole hmyzu pralesa Palawanu — jedného z najbiodiverzitnejších ostrovov sveta.

Volanie „gruk grrrrrrrrr" je kľúčový diagnostický znak — drsné chrapľavé volanie, niekedy popisované ako „kvák žaby". Odlišuje druh od pravidelnej série tónov u O. magicus a od „hwomph" volania O. silvicola.

Palawan sa nazýva „posledný zelený ostrov" Filipín — má najlepšie zachovaný prales celej krajiny. Druh žije v rovnakých lokalitách ako filipínska kakatua (Cacatua haematuropygia) a podzemná rieka St. Paul — UNESCO svetové dedičstvo.

Mt. Mantalingahan (2 086 m) je najvyšší vrch ostrova Palawan a kľúčové refúgium pre druh. Mt. Mantalingahan Protected Landscape (1 200 km²) je vyhlásené chránené územie, kde druh ešte stabilne hniezdi.

Taxonomická klasifikácia

species Výrik palawanský

Ríša Animalia

Kmeň Chordata

Trieda Aves

Rad Strigiformes

Čeľaď Strigidae (sovovité)

Rod Otus Pennant, 1769

Druh O. fuliginosus (Sharpe, 1888)

Poddruhy Monotypický druh — endemit ostrova Palawan a priľahlých malých ostrovov (Alabagin, Balabac) na Filipínach. Predtým spájaný s O. magicus, dnes uznávaný ako samostatný druh.

Často kladené otázky

Endemicky iba na ostrove Palawan a priľahlých Alabagin a Balabac (Filipíny). Areál pokrýva ~14 000 km². Druh sa vyskytuje v dažďovom pralese, mangrovníkoch a horských lesoch v rozmedzí 0–1 100 m n. m. Najlepšie lokality: Mt. Mantalingahan NP, St. Paul Subterranean River NP.

Hlavné rozdiely: (1) O. fuliginosus je na Palawane, O. longicornis na Luzone; (2) iný biotop — O. fuliginosus nížinný dažďový prales, O. longicornis horský prales 500–1 800 m; (3) iné volanie — O. fuliginosus „gruk grrrrrrrrr", O. longicornis jednoslabičný klesajúci tón.

Malý druh — dĺžka tela 19–20 cm, rozpätie krídel 50–55 cm, hmotnosť ~90–110 g. Krátke, ale prominentné „ear tufts". Sfarbenie tmavo hnedé s drobným pruhovaním — kamufláž pre tmavý podrast dažďového pralesa.

Striktný insektivor — 70 % stravy tvorí hmyz (chrobáky, cikády, moľa, sarancie). 12 % pavúkovce, 8 % drobné cicavce (myš pacifická, endemické hlodavce Palawanu). Loví v hustom podraste dažďového pralesa.

IUCN Near Threatened (NT) — assessment 2016, reaffirmed 2023. Populácia 10 000–19 999 jedincov, klesajúca. Hlavné hrozby: deforestácia pre olejovú palmu, ťažba niklu v Rio Tuba, pytlactvo pre obchod s vtákmi.

Druh popísal Richard Bowdler Sharpe v roku 1888 v Catalogue of Birds in the British Museum. Sharpe bol kurátor vtákov British Museum (1872–1909) a popísal stovky druhov vrátane mnohých z Filipín, Indonézie a Afriky.

Taxonómia — Sharpe 1888

Druh popísal Richard Bowdler Sharpe v roku 1888 v Catalogue of Birds in the British Museum.

Monotypický druh — endemit Palawanu, Alabaginu a Balabacu. Geneticky najbližšie príbuzný komplexu Otus magicus (Indonézia) a Otus mantananensis. Predtým spájaný s O. magicus.

Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.