Otus — Strigidae (sovovité)
Známy iba zo 4 lokalít na Mindanao — najvzácnejšia sova ostrova. IUCN Near Threatened (2016).
4 lokality areálu:
Diagnostické volanie: dvojtónové „wiiii weeuu" — dva pomaly vyspievané hvízdavé tóny, druhý mierne klesá. Opakované v intervaloch ~6–10 s.
Diagnostické volanie sú dva pomaly vyspievané tóny — „wiiii weeuu", druhý tón mierne klesá. Opakované v intervaloch ~6–10 s. Pár vytvára antifonálne duety. Volanie odlišuje druh od jednoslabičného tónu O. longicornis a od „weeuuu" volania O. mindorensis. Najhlasitejšie v suchom období (február–máj).
Samec spieva „wiiii weeuu" v montánnom pralese pri stmievaní.
Vajcia biele, ~28 × 23 mm. Hniezdo v dutine starého stromu.
Sedí výhradne samica, samec donáša korisť (chrobáky, cikády).
Mláďatá pokryté bielym páperím. Kŕmia oba rodičia.
Mláďatá opúšťajú dutinu po ~4 týždňoch, lietajú v 5 týždňoch.
Juvenily sa rozptyľujú v horskom pralese. Pohlavná zrelosť v 1. roku.
| Výrik mirov | Výrik evertov | Výrik luzonský | Výrik mindorský | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 19 cm | 20–22 cm | 18–19 cm | 19–20 cm |
| Váha | ~60–70 g | ~100–125 g | ~75–90 g | ~85–105 g |
| Dožitie | ~5 r | ~6 r | ~5 r | ~5 r |
| Hlučnosť | 4/5 | 3/5 | 4/5 | 4/5 |
| Cena (SK) | IUCN NT | IUCN LC | IUCN NT/LC | IUCN NT |
| Povaha | Najmenší filip. horský, „wiiii weeuu" | Mindanao lowland, dlhé tufts | Endemit Luzonu, 500–1 800 m | Endemit Mindora, nad 870 m |
| Dostupnosť v SR | Mindanao (4 lokality) | Mindanao + Bohol + Samar | Luzon (Filipíny) | Mindoro (Filipíny) |
Príznaky: Vyrubovanie pre plantáže banánov a ananásov
Mindanao stratil ~60 % primárneho lesa. Hlavná hrozba pre druh — vyrubovanie pre plantáže Dole a Del Monte v Bukidnone a South Cotabato.
Príznaky: Strata habitatu pre ťažbu zlata a niklu
Mindanao má bohaté zásoby zlata, niklu a medi. Banícka ťažba ničí veľké plochy montánneho pralesa, najmä v Surigao del Norte (Mt. Hilong-Hilong).
Príznaky: Konverzia pralesa na rýžoviská
Pôvodní obyvatelia (Lumad) tradicne praktizujú kaingín — slash-and-burn farmárstvo, ktoré ničí svahy horských lesov.
Príznaky: Vojenské operácie v montánnych lesoch
Mindanao má dlhodobý konflikt s ozbrojenými skupinami (NPA, Abu Sayyaf), čo komplikuje výskum a ochranu druhu.
Druh popísali Sidney Dillon Ripley (kurátor Smithsonian Institution) a Dioscoro S. Rabor (filipínsky ornitológ) v roku 1968. Rabor bol jeden z najvplyvnejších filipínskych prírodovedcov 20. storočia, ktorý popísal mnohé endemity Mindanao.
Endemit hôr Mindanao — druhého najväčšieho ostrova Filipín. Druh sa vyskytuje iba na 4 lokalitách: Mt. Hilong-Hilong (Surigao del Norte), Mt. Apo (Davao), Mt. Kitanglad (Bukidnon) a Lake Sebu (South Cotabato).
Najmenší filipínsky horský výrik — dĺžka 19 cm, hmotnosť iba ~65 g. Menší než O. longicornis (Luzon) a O. mindorensis (Mindoro). Charakteristický silne pruhovanými krídlami a chrbátom, mottled bielym a hnedým predkom a malými bielymi „ear tufts".
Striktný horský endemit — areál nad 1 000 m. Druh nezostupuje do nížin Mindanao, kde žije O. everetti (Mindanao Lowland Scops-Owl). Toto je modelový príklad rozdelenia ekologickej niky podľa nadmorskej výšky.
IUCN Near Threatened (2016) — populácia klesajúca. Druh je vzácny v celom areáli. Hlavné hrozby: deforestácia pre plantáže banánov a ananásov (Dole, Del Monte), banícka ťažba zlata a niklu v Surigao.
Volanie „wiiii weeuu" — dvojtónové, druhý tón mierne klesá — je kľúčový diagnostický znak. Odlišuje druh od jednoslabičného volania O. longicornis a „weeuuu" volania O. mindorensis.
Mt. Apo (2 956 m) — najvyšší vrch Filipín — je sväté miesto pre pôvodných obyvateľov Bagobo, Manobo a Ata. Druh žije v rovnakých horských pralesoch ako filipínsky orol (Pithecophaga jefferyi).
Mt. Kitanglad Range NP (471 km²) v Bukidnone je vyhlásené chránené územie, kde druh stále hniezdi. Park je sväté miesto pre pôvodných Talaandig, Higaonon a Bukidnon.
Endemicky iba na ostrove Mindanao (Filipíny). Známy iba zo 4 lokalít: Mt. Hilong-Hilong (Surigao del Norte), Mt. Apo (Davao), Mt. Kitanglad (Bukidnon) a Lake Sebu (South Cotabato). Hniezdi v tropickom montánnom pralese nad 1 000 m.
Hlavné rozdiely: (1) O. mirus je horský (nad 1 000 m), O. everetti nížinný (do 1 550 m); (2) O. mirus je menší (19 cm, ~65 g vs 20–22 cm, ~125 g); (3) iné volanie — O. mirus „wiiii weeuu", O. everetti drsné. Spoločne tvoria pár druhov rozdelený podľa nadmorskej výšky.
Najmenší filipínsky horský výrik — dĺžka tela 19 cm, hmotnosť iba ~65 g, rozpätie krídel 45–50 cm. Charakteristický silne pruhovanými krídlami a chrbátom, mottled bielym a hnedým predkom a malými bielymi „ear tufts".
Insektivor — 70 % hmyz (chrobáky, cikády, sarancie, modlivky). 12 % pavúkovce, 8 % drobné cicavce (endemické hlodavce Mindanao). Loví v hustom podraste montánneho pralesa.
IUCN Near Threatened (NT) — assessment 2016. Populácia klesajúca. Druh je vzácny v celom areáli, známy iba zo 4 lokalít. Hlavné hrozby: deforestácia pre plantáže banánov, banícka ťažba zlata v Surigao, slash-and-burn farmárstvo.
Druh popísali Sidney Dillon Ripley (kurátor Smithsonian Institution) a Dioscoro S. Rabor (filipínsky ornitológ) v roku 1968. Rabor bol jeden z najvplyvnejších filipínskych prírodovedcov 20. storočia.
Druh popísali Sidney Dillon Ripley (Smithsonian) a Dioscoro S. Rabor (Filipíny) v roku 1968. Rabor bol jeden z najvplyvnejších filipínskych prírodovedcov 20. storočia.
Monotypický druh — endemit Mindanao. Spolu s O. longicornis a O. mindorensis tvorí „filipínsky horský komplex" výrikov.
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.
Vzacny vyrik z Mindanaa
Pozorovanie vo vrcholoch Mindanaa
