Výrik mirov (Otus mirus) — endemit hôr Mindanao (foto: Wikimedia Commons)

Otus — Strigidae (sovovité)

Výrik mirov

Otus mirus Ripley & Rabor, 1968 — endemit hôr Mindanao; najmenší filipínsky horský výrik

IUCN: NT (Near Threatened, 2016) | Areál: Mindanao, 4 lokality, nad 1 000 m
Dĺžka19 cm
Váha~60–70 g
Rozpätie45–50 cm
Montánne pralesy Mt. Apo a Mt. Kitanglad ukrývajú najmenšieho filipínskeho horského výrika — dĺžka iba 19 cm, hmotnosť ~65 g. Druh popísali Ripley a Rabor v 1968. Známy iba zo 4 lokalít: Mt. Hilong-Hilong, Mt. Apo, Mt. Kitanglad, Lake Sebu. Diagnostické volanie: dvojtónové „wiiii weeuu". Žije v rovnakých lokalitách ako filipínsky orol (Pithecophaga jefferyi). IUCN NT (2016).

 4 lokality — vzácny druh Mindanao

Známy iba zo 4 lokalít na Mindanao — najvzácnejšia sova ostrova. IUCN Near Threatened (2016).

4 lokality areálu:

  • Mt. Hilong-Hilong (Surigao del Norte) — sever Mindanao
  • Mt. Apo (Davao) — najvyšší vrch Filipín (2 956 m)
  • Mt. Kitanglad (Bukidnon) — druhý najvyšší (2 938 m)
  • Lake Sebu (South Cotabato) — Allah Valley
  • Všetky nad 1 000 m, mossy forest

 Volanie — „wiiii weeuu" dvojtónové

Diagnostické volanie: dvojtónové „wiiii weeuu" — dva pomaly vyspievané hvízdavé tóny, druhý mierne klesá. Opakované v intervaloch ~6–10 s.

 Vyhľadať volanie na YouTube   Macaulay Library

Výživa

  • Hmyz — chrobáky, cikády, sarancie
  • Pavúkovce — pavúky, sturlionidy
  • Drobné cicavce — endemické hlodavce Mindanao
  • Plazy — gekónidy, scinkidy montánnych lokalít
  • Žaby — endemické Platymantis Mindanao
  • Drobné vtáky (zriedkavé)
Tip od odborníka Výrik mirov (Otus mirus) je najmenší filipínsky horský výrik — dĺžka 19 cm, hmotnosť iba ~65 g. Striktný horský druh nad 1 000 m. Známy iba zo 4 lokalít: Mt. Hilong-Hilong, Mt. Apo, Mt. Kitanglad, Lake Sebu. Diagnostické volanie: dvojtónové „wiiii weeuu" — druhý tón mierne klesá.

Hlasový prejav

Diagnostické volanie sú dva pomaly vyspievané tóny — „wiiii weeuu", druhý tón mierne klesá. Opakované v intervaloch ~6–10 s. Pár vytvára antifonálne duety. Volanie odlišuje druh od jednoslabičného tónu O. longicornis a od „weeuuu" volania O. mindorensis. Najhlasitejšie v suchom období (február–máj).

Typické zvuky

  • Teritoriálne volanie — „wiiii weeuu" (1,5 s, dvojtónové, 1,2–1,5 kHz)
  • Antifonálny duet páru — výmena volaní samca a samice
  • Alarmový hlas — drsné „chak-chak" pri prítomnosti predátora
  • Žobravé volanie mláďat — vysoké „šii" pri kŕmení
  • Bill-clacking — klapanie zobákom pri obrane hniezda

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — samec spieva „wiiii weeuu" dvojtónový (február–máj)
Hniezdenie — dutina v starom strome montánneho lesu, 2 vajcia
Inkubácia ~25 dní, mláďatá v hniezde ~28 dní
Rezident — celoročne v horách Mindanao
Cez deň ukrytý v hustom podraste montánneho pralesa
Pelichanie po hniezdnej sezóne (vlhká sezóna)

Prostredie a požiadavky

Hniezdo
Dutina v starom strome montánneho pralesa, 2 vajcia
Vyhľadáva dutiny v starých stromoch montánneho pralesa Mindanao. Vajcia ~28 × 23 mm, biele. Lokality: Mt. Apo, Mt. Kitanglad NP.
Nadmorská výška
Nad 1 000 m n. m. — striktný horský druh
Najčastejšie 1 000–2 000 m. Mt. Apo (2 956 m) je najvyšší vrch Filipín. Mt. Kitanglad (2 938 m) druhý.
Biotop
Tropický montánny prales, mossy forest
Striktný druh primárneho montánneho pralesa. Vyhľadáva mossy forest s hustým podrastom. Lokality: Mt. Hilong-Hilong, Mt. Apo NP, Mt. Kitanglad Range NP, Lake Sebu (Allah Valley).
Teplota
Tropická chladná, +12 až +22 °C
Mt. Apo a Mt. Kitanglad majú chladnejšiu mikroklímu s častou hmlou. Mindanao má vlhkú sezónu jún–november (monzún).
Voda
Pri horských potokoch a jazerách Mindanao
Vodu získava aj z koristi. V Mt. Apo NP pravidelne pije z horských potokov.
Spoločnosť
Monogamný pár, teritórium 5–10 ha
Pár obhajuje teritórium hlasovými volaniami. Hustota nízka — druh patrí medzi najvzácnejšie sovy Filipín.

Rozmnožovací cyklus

Tok
Február–máj

Samec spieva „wiiii weeuu" v montánnom pralese pri stmievaní.

Znáška
2 vajcia

Vajcia biele, ~28 × 23 mm. Hniezdo v dutine starého stromu.

Inkubácia
~25 dní

Sedí výhradne samica, samec donáša korisť (chrobáky, cikády).

Liahnutie
Apríl–máj

Mláďatá pokryté bielym páperím. Kŕmia oba rodičia.

Mláďatá
~28 dní v hniezde

Mláďatá opúšťajú dutinu po ~4 týždňoch, lietajú v 5 týždňoch.

Samostatnosť
8 týždňov po vyliahnutí

Juvenily sa rozptyľujú v horskom pralese. Pohlavná zrelosť v 1. roku.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Výrik mirov 19 cm Výrik evertov 20–22 cm Výrik luzonský 18–19 cm Výrik mindorský 19–20 cm
Výrik mirov Výrik evertov Výrik luzonský Výrik mindorský
Dĺžka19 cm20–22 cm18–19 cm19–20 cm
Váha~60–70 g~100–125 g~75–90 g~85–105 g
Dožitie~5 r~6 r~5 r~5 r
OchranaIUCN NTIUCN LCIUCN NT/LCIUCN NT
CharakteristikaNajmenší filip. horský, „wiiii weeuu"Mindanao lowland, dlhé tuftsEndemit Luzonu, 500–1 800 mEndemit Mindora, nad 870 m
AreálMindanao (4 lokality)Mindanao + Bohol + SamarLuzon (Filipíny)Mindoro (Filipíny)

Zaujímavosti

1

Druh popísali Sidney Dillon Ripley (kurátor Smithsonian Institution) a Dioscoro S. Rabor (filipínsky ornitológ) v roku 1968. Rabor bol jeden z najvplyvnejších filipínskych prírodovedcov 20. storočia, ktorý popísal mnohé endemity Mindanao.

2

Endemit hôr Mindanao — druhého najväčšieho ostrova Filipín. Druh sa vyskytuje iba na 4 lokalitách: Mt. Hilong-Hilong (Surigao del Norte), Mt. Apo (Davao), Mt. Kitanglad (Bukidnon) a Lake Sebu (South Cotabato).

3

Najmenší filipínsky horský výrik — dĺžka 19 cm, hmotnosť iba ~65 g. Menší než O. longicornis (Luzon) a O. mindorensis (Mindoro). Charakteristický silne pruhovanými krídlami a chrbátom, mottled bielym a hnedým predkom a malými bielymi „ear tufts".

4

Striktný horský endemit — areál nad 1 000 m. Druh nezostupuje do nížin Mindanao, kde žije O. everetti (Mindanao Lowland Scops-Owl). Toto je modelový príklad rozdelenia ekologickej niky podľa nadmorskej výšky.

5

IUCN Near Threatened (2016) — populácia klesajúca. Druh je vzácny v celom areáli. Hlavné hrozby: deforestácia pre plantáže banánov a ananásov (Dole, Del Monte), banícka ťažba zlata a niklu v Surigao.

6

Volanie „wiiii weeuu" — dvojtónové, druhý tón mierne klesá — je kľúčový diagnostický znak. Odlišuje druh od jednoslabičného volania O. longicornis a „weeuuu" volania O. mindorensis.

7

Mt. Apo (2 956 m) — najvyšší vrch Filipín — je sväté miesto pre pôvodných obyvateľov Bagobo, Manobo a Ata. Druh žije v rovnakých horských pralesoch ako filipínsky orol (Pithecophaga jefferyi).

8

Mt. Kitanglad Range NP (471 km²) v Bukidnone je vyhlásené chránené územie, kde druh stále hniezdi. Park je sväté miesto pre pôvodných Talaandig, Higaonon a Bukidnon.

Taxonomická klasifikácia

species Výrik mirov
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Strigiformes
Čeľaď Strigidae (sovovité)
Rod Otus Pennant, 1769
Druh O. mirus Ripley & Rabor, 1968
Poddruhy Monotypický druh — endemit hôr ostrova Mindanao (Filipíny). Spolu s O. longicornis a O. mindorensis tvorí „filipínsky horský komplex" výrikov.

? Často kladené otázky

Endemicky iba na ostrove Mindanao (Filipíny). Známy iba zo 4 lokalít: Mt. Hilong-Hilong (Surigao del Norte), Mt. Apo (Davao), Mt. Kitanglad (Bukidnon) a Lake Sebu (South Cotabato). Hniezdi v tropickom montánnom pralese nad 1 000 m.

Hlavné rozdiely: (1) O. mirus je horský (nad 1 000 m), O. everetti nížinný (do 1 550 m); (2) O. mirus je menší (19 cm, ~65 g vs 20–22 cm, ~125 g); (3) iné volanie — O. mirus „wiiii weeuu", O. everetti drsné. Spoločne tvoria pár druhov rozdelený podľa nadmorskej výšky.

Najmenší filipínsky horský výrik — dĺžka tela 19 cm, hmotnosť iba ~65 g, rozpätie krídel 45–50 cm. Charakteristický silne pruhovanými krídlami a chrbátom, mottled bielym a hnedým predkom a malými bielymi „ear tufts".

Insektivor — 70 % hmyz (chrobáky, cikády, sarancie, modlivky). 12 % pavúkovce, 8 % drobné cicavce (endemické hlodavce Mindanao). Loví v hustom podraste montánneho pralesa.

IUCN Near Threatened (NT) — assessment 2016. Populácia klesajúca. Druh je vzácny v celom areáli, známy iba zo 4 lokalít. Hlavné hrozby: deforestácia pre plantáže banánov, banícka ťažba zlata v Surigao, slash-and-burn farmárstvo.

Druh popísali Sidney Dillon Ripley (kurátor Smithsonian Institution) a Dioscoro S. Rabor (filipínsky ornitológ) v roku 1968. Rabor bol jeden z najvplyvnejších filipínskych prírodovedcov 20. storočia.

 Taxonómia — Ripley & Rabor 1968

Druh popísali Sidney Dillon Ripley (Smithsonian) a Dioscoro S. Rabor (Filipíny) v roku 1968. Rabor bol jeden z najvplyvnejších filipínskych prírodovedcov 20. storočia.

Monotypický druh — endemit Mindanao. Spolu s O. longicornis a O. mindorensis tvorí „filipínsky horský komplex" výrikov.

Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.

ZDROJ: BirdLife DataZone, Wikipedia, The Owl Pages, eBird, Avibase, IOC v15.2, Ripley & Rabor 1968

 Areál — Mindanao (4 lokality)

Areál: Mindanao — iba 4 lokality: Mt. Hilong-Hilong, Mt. Apo, Mt. Kitanglad, Lake Sebu. Nad 1 000 m.

 Video — Výrik mirov

Otus mirus Mindanao

Vzacny vyrik z Mindanaa

Otus mirus Crocolandia

Pozorovanie vo vrcholoch Mindanaa

 Cudzie názvy

Slovensky:   Výrik mirov, Česky:   Výreček mindanaoský horský, Anglicky:   Mindanao Scops-Owl / Mindanao Highland Scops-Owl, Nemecky:   Mindanao-Zwergohreule, Francúzsky:   Petit-duc de Mindanao, Taliansky:   Assiolo di Mindanao, Španielsky:   Autillo de Mindanao, Holandsky:   Mindanao-dwergooruil, Filipínsky:   Kuwago ng Mindanao