Otus — Strigidae (sovovité)
Endemit 6 ostrovov — Mindanao-Visayas biogeografický región. Areál do 1 550 m n. m.
6 ostrovov areálu:
Veľmi dlhé „ear tufts" — kľúčový diagnostický znak. Druh sa odlišuje od ostatných filipínskych výrikov najmä týmto znakom.
Vlastné znaky:
Diagnostické volanie je drsné krátke „kúrk" alebo „grr-grr" — opakované v intervaloch ~5–8 s. Doplnkové volania zahŕňajú kontaktné mäkké tóny medzi párom. Volanie odlišuje druh od „wiiii weeuu" volania O. mirus (montánny druh). Najhlasitejšie pri stmievaní.
Druh hniezdi v každom mesiaci roka. Samec spieva drsné „kúrk".
Vajcia biele, ~30 × 25 mm. Hniezdo v dutine starého stromu.
Sedí výhradne samica, samec donáša korisť.
Mláďatá pokryté bielym páperím. Kŕmia oba rodičia.
Mláďatá opúšťajú dutinu po ~4 týždňoch, lietajú v 5–6 týždňoch.
Juvenily sa rozptyľujú v lese. Pohlavná zrelosť v 1. roku.
| Výrik evertov | Výrik mirov | Výrik negroosský | Výrik palawanský | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 20–22 cm | 19 cm | 19–20 cm | 19–20 cm |
| Váha | ~100–125 g | ~60–70 g | ~85–105 g | ~90–110 g |
| Dožitie | ~6 r | ~5 r | ~5 r | ~5 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 4/5 | 5/5 | 4/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN NT | IUCN VU | IUCN NT |
| Povaha | Mindanao + Visayas, dlhé tufts | Mindanao montánny, najmenší | Endemit Visayas (Negros + Panay) | Endemit Palawanu |
| Dostupnosť v SR | 6 ostrovov (Mindanao + Visayas) | Mindanao (4 lokality) | Negros + Panay | Palawan (Filipíny) |
Príznaky: Vyrubovanie pre plantáže a poľnohospodárstvo
Mindanao a Visayas stratili väčšinu nížinného pralesa. Hlavná hrozba — vyrubovanie pre plantáže banánov a ananásov (Dole, Del Monte).
Príznaky: Strata habitatu pre ťažbu zlata, niklu, medi
Mindanao má bohaté zásoby nerastov. Banícka ťažba ničí veľké plochy pralesa v Surigao, Compostela Valley a Bukidnone.
Príznaky: Otrava cez ulovený hmyz
Insekticídy na plantážach banánov a ananásov redukujú dostupnosť koristi a hromadia toxíny v potravnom reťazci.
Príznaky: Pytlactvo pre čierny trh v Davao a Manile
Filipínsky obchod s vtákmi je intenzívny. Druh sa občas objavuje na ilegálnom trhu v Davao, Cebu a Manile.
Druh popísal Arthur Hay, 9. markíz Tweeddale v roku 1879. Tweeddale bol britský šľachtic a ornitológ, prezident Zoological Society of London. Druhový epitet „everetti" je na počesť Alfreda Hart Everetta, britského zberateľa, ktorý prispel typovú vzorku.
Endemit 6 ostrovov Filipín — Mindanao, Bohol, Samar, Leyte, Biliran a Basilan. Areál pokrýva väčšinu južných Filipín v rámci Mindanao-Visayas biogeografického regiónu.
Tiež známy ako Mindanao Lowland Scops-Owl — kvôli výskytu prevažne v nížinách. Spolu s O. mirus (Mindanao Highland Scops-Owl) tvoria pár druhov rozdelený podľa nadmorskej výšky.
Veľmi dlhé „ear tufts" — kľúčový diagnostický znak. Druh je opísaný ako "small to medium-sized owl with very long ear-tufts". Tieto „uši" sa vztýčia pri ostraživosti.
IUCN Least Concern, ale populácia klesá kvôli deforestácii. Druh je bežnejší než O. mirus, ale stále potrebuje primárny prales.
Druh typicky odpočíva v hustých bambusových hájoch cez deň — to je dôležitý znak chovania. Bambusové háje (Bambusa spinosa, Schizostachyum) poskytujú ideálnu denovku.
Druh hniezdi celoročne — kladie iba 1–2 vajcia, čo je typické pre tropické druhy bez sezónnej regulácie. Hniezdo v dutinách stromov nížinných lesov.
V Philippine Eagle Center v Davao sa druh chová v rámci ex situ conservation programu. Centrum je hlavné refúgium pre kritický endemit — filipínskeho orla (Pithecophaga jefferyi).
Endemicky na 6 ostrovoch Filipín: Mindanao, Bohol, Samar, Leyte, Biliran a Basilan. Hniezdi v tropickom nížinnom a horskom pralese do 1 550 m n. m. Druh je rozšírený v rámci Mindanao-Visayas biogeografického regiónu.
Hlavné rozdiely: (1) O. everetti je nížinný (do 1 550 m), O. mirus horský (nad 1 000 m); (2) O. everetti je väčší (20–22 cm, ~125 g vs 19 cm, ~65 g); (3) iné volanie — O. everetti drsné „kúrk", O. mirus „wiiii weeuu"; (4) O. everetti má dlhšie „ear tufts".
Stredne veľký druh — dĺžka tela 20–22 cm, hmotnosť ~100–125 g, rozpätie krídel 55–60 cm. Veľmi dlhé „ear tufts" sú diagnostický znak. Sfarbenie tmavo hnedé nad, sivasté pod, s tmavšou hruďou a čiernym značením.
Insektivor — 72 % hmyz (chrobáky, cikády, sarancie, modlivky). 11 % pavúkovce, 8 % drobné cicavce (endemické hlodavce). Loví v noci v dažďovom pralese. Cez deň typicky odpočíva v hustých bambusových hájoch.
IUCN Least Concern, ale populácia klesá. Druh je bežnejší než O. mirus a O. nigrorum, ale stále trpí deforestáciou pre plantáže banánov a ananásov a banícku ťažbu. Areál na 6 ostrovoch poskytuje určitú istotu prežitia.
Druh popísal Arthur Hay, 9. markíz Tweeddale v roku 1879. Tweeddale bol britský šľachtic a ornitológ, prezident Zoological Society of London. Druhový epitet „everetti" je na počesť Alfreda Hart Everetta, britského zberateľa.
Druh popísal Arthur Hay, 9. markíz Tweeddale, v roku 1879. Druhový epitet „everetti" je na počesť Alfreda Hart Everetta, britského zberateľa.
Monotypický druh — endemit 6 ostrovov. Tiež známy ako Mindanao Lowland Scops-Owl. Spolu s O. mirus tvorí pár druhov rozdelený podľa nadmorskej výšky.
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.
Evertov vyrik v Philippine Eagle Center
Vyrik v zaria pre filipinskeho orla
